vedateľná, ak rentový árendátor riadne plní všetky svoje povinnosti. Je predsa zrejmé, že rentová árenda je len východiskom z núdze, to jest z núdze finančnej vtedy, keď uchádzač nemá ani 50% na složenie prídelovej ceny. Slovom je to prípad, keď uchádzač je roľníkom, vlastne hospodárskym robotníkom, rozumie sa do hospodárenia, má preň smysel, prípadne inej robote sa ani nerozumie, chce pracovať ako hospodár, ale nemá dostatok finančných prostriedkov. Možno o ňom vážne a dôvodne predpokladať, že by ho demoralizovala a hubila myšlienka, že bude kedysi na vyárendovanej pôde hospodáriť ako na svojom majetku? Sotva, ba vlastne celkom iste nie. Takýto výhľad ho môže len povzbudzovať, aby on a príslušníci jeho rodiny napli sily, zvýšili výkonnosť, obmedzili sa v spotrebe a šetrili peniaze, potrebné ku kúpe. Rentová árenda je viac a morálne, hospodársky a právne dokonalejšia forma toho, čo poznáme pod pojmom árendy. A keď árendu nezavrhujeme, prečo by sme mali zavrhnúť dokonalejšiu formu?

Ústavno-právny výbor osvojuje si dôvody rezortného ministerstva, že rentová árenda umožní odborne školovaným osobám uchytiť sa na pôde a tam uplatniť všetko to, čo v odborných roľníckych školách sa naučily a to uplatňovať aj vtedy, keď by im ešte žijúci rodičia, alebo starí rodičia z krajnej konzervatívnosti to nedovoľovali.

Takýmto spôsobom by tu bolo možno použitím rentovej árendy umiestiť utečencov a to najmä tých, ktorí doterajším hospodárením a vlastnou prácou dokázali, že sú dobrými roľníkmi.

Nedostatok kapitálu nebude pre nich právnou prekážkou a ustanovizeň rentovej árendy vzbudí a udrží v nich pocit právnej i hospodárskej stability a privedie ich do konečného stavu právneho, do ktorého prichodí každý normálny prídelník vtedy, keď celú prídelovú cenu vyplatil.

A tak proti tejto ustanovizní niet zásadných obáv, a ani nemôže byť, vyhovuje právne, sociálne aj hospodársky.

Dňa 7. februára 1940 upravil národohospodársky a ústavno-právny výbor na spoločnej porade časť osnovy o rentovej árende. Podľa toho mi sa rentová árenda v prvom rade praktikovať len u tých za-

mestnancov, ktorých na prideľovanom majetku pozemková reforma nájde a o existenciu ktorých bude sa treba postarať hneď. Dáva sa však vláde splnomocnenie, aby po uplynutí jedného roku mohla vládnym nariadením rozšíriť kategóriu uchádzačov o rentovú árendu. Jediné obmedzenie sa dalo v tomto ohľade vláde, totižto, aby finančné prostriedky fondu neboly veľmi zaťažené. Primeranú pomoc pre zrušenie rentovej árendy v prípade potreby zabezpečuje § 41, ktorý dáva Štátnemu pozemkovému úradu právo vypovedať rentovú árendu, ak prídelník neplní svoje povinnosti.

Sporné otázky, ktoré prípadne vzniknú z výpovede rentovej árendy a z vyúčtovania vzájomnej povinnosti a požiadavok, patria do pôsobnosti okresného súdu podobne, ako sporné otázky z árendálneho pomeru vôbec. Vypovedanému rentovému árendátorovi nemôže sa stať materiálna krivda a nie je vydaný jednostrannému posudku a jednostrannej dispozícii Štátneho pozemkového úradu ako spolukontrahenta. Je teda aj tu zabezpečená formálna právna istota.

Vážnou čiastkou tohto zákona sú ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na zabezpečenie tých zamestnancov, ktorých táto pozemková reforma na preberanom pozemku nájde. Ohľadom toho disponuje § 62 nasledujúce: Sociálne zabezpečenie robotníkov, zamestnancov, deputátnikov, atď. prípadne aj penzistov, ako aj tých, ktorí požívali nejaké požitky od vlastníka vykupovaného pozemku z milosti, riešené je prirodzeným spôsobom. Títo sa odškodnia na účet doterajšieho vlastníka za všetky požitky, ktoré boly určené až do výkupu, ba aj za požitky, ktoré budú sročné na zákonnú výpovednú lehotu. Okrem toho dostanú vynáhradu, odškodné od štátu a to prídelom pôdy, alebo v peniazoch.

Odškodné od štátu je určené len pre takzvaných stálych zamestnancov, to jest pre tých, ktorí boli stále tam zamestnaní aspoň 3 posledné roky bez prerušenia. Títo majú nárok na jednoročné požitky od štátu. Tí však, ktorí boli viac ako 5 posledných rokov stále a nepretržite zamestnaní, majú nárok od štátu na požitky dvojročné

Toto sú všeobecné zásady. Ale voči štátu vzhľadom na neurčitosť prípadnej výšky penzijných nárokov musely byť limitované len po výšku odpočivných nárokov, ktoré by im patrily podľa zákona o poistení zamestnancov vo vyšších službách, alebo podľa zákona o sociálnom poistení.

Na návrh národohospodárskeho výboru vsunul sa doplnok, podľa ktorého nárok na takéto odškodnenie nemajú tí zamestnanci, ktorí dostávajú penzijný dôchodok podľa zákona o poistení zamestnancov vo vyšších službách a zákonu o sociálnom poistení, leda ani tí, ktorí ho v čase alebo z príležitosti prídelu - lepšie rečeno z príležitosti parcelovania - priam dostávajú. Tí sú v miere zákonitej vlastne už existenčne zabezpečení, a tak im toto mimoriadne odškodnenie na účet štátu vôbec neprislúcha. Sročné, ako aj na výpovednú lehotu im od zamestnávateľa prichodiace požitky, ostávajú im však nedotknuté,

O sporných otázkach v tejto ináč tiež vážnej veci rozhoduje pracovný súd.

Odporúčam ctenému snemu menom ústavno-právneho výboru tento návrh zákona na prijatie a na uzákonenie.

V súvise s týmto dovoľujem si predniesť podobný návrh aj ohľadom vládneho návrhu zákona o Štátnom pozemkovom úrade.

Štátny pozemkový úrad pôvodne nemal byť zriadený. Vláda prišla s týmto návrhom zákona poukazujúc, že ministerstvo hospodárstva dnes, podľa dnešnej situácie a podľa toho, čo sa očakávať dá, bude mať mimoriadnych ťažkých prác toľko, že sa takejto špeciálnej, ináč tiež ukrutne vážnej, ale predsa len špeciálnej práci, ako je pozemková reforma, venovať nemôže.

Poukazovalo sa tiež na to - a ústavno-právny výbor s tým súhlasí - že takáto vážna práca sotva môže obstáť pod zodpovednosťou jediného rezortného ministra a tak, keď vládny návrh zákona v tomto ohľade navrhuje, aby účinkovanie Štátneho pozemkového úradu patrilo pod politickú zodpovednosť celej vlády, s týmto stanoviskom možno len súhlasiť.

Ináč podrobností v tomto zákone niet, je to zákon rámcovitý, poukazuje sa v ňom, že organizáciu tohto Štátneho pozemkového úradu upraví vláda nariadením a systemizáciu upraví usnesením.

Jediná podstatná vec, ktorá v tomto zákone bola meritórne riešená je § 9. Tento § 9 tak, ako je navrhovaný, je vlastne kompromisne ustáleným textom národohospodárskeho výboru a ústavnoprávneho výboru.

Za ústavno-právny výbor tu dovoľujem si poukázať, že nielen účinkovanie Štátneho pozemkového úradu je významné, ale nie menej významné je, upraviť jeho účinkovanie tak, aby otázka zodpovednosti, a to tak zodpovednosti politickej ako aj odbornej, bola celkom čistá, jasná.

Prijali sme stanovisko, že Štátny pozemkový úrad túto prácu bude vykonávať monokraticky, totižto jeden úradník bude to vykonávať sám; za účinkovanie celého ústavu bude zodpovedný predseda, ktorého menuje prezident republiky na návrh vlády. Súhlasili sme s tým, aby na pomoc tomuto ústavu, tejto ustanovizni, dané bolo kolégium, pozostávajúce zo 6 členov-odborníkov a za každého člena jeden náhradník, ktorých vymenuje taktiež vláda. Súhlasíme s tým, aby toto kolégium obmedzovalo sa svojim účinkovaním na ustálenie smerníc pozemkovej reformy a na kontrolovanie celej práce. Nakoľko by Štátny pozemkový úrad v konkrétnom prípade tieto smernice dodržiavať nechcel, alebo nemohol, a mal by na to svoje odôvodnenie, tak priklonili sme sa ku stanovisku, aby takéto konkrétne prípady Štátny pozemkový úrad s náležitým odôvodnením predložil vláde a aby vláda takéto sporné veci rozhodla.

Konečne vykonávanie celej pozemkovej reformy podľa toho, čo bolo povedané, je pod politickou zodpovednosťou celej vlády a tam, kde Štátny pozemkový úrad so správnym sborob by nevedel na jednotné stanovisko dôjsť, ozaj neostáva inšie, len aby takýto mimoriadne ťažký alebo spletitý prípad riešila vláda normálnym spôsobom, keďže zodpovednosť beztak ona za to nesie.

Všetky ostatné ustanovenia, tohto zákona sú formálneho rázu, sú vo vytlačenej výborovej zpráve dostatočne vysvetlené. Navrhujem aj tento vládny návrh zákona láskavé prijať. (Potlesk. )

Podpredseda dr. Opluštil:

Udeľujem slovo k obom bodom programu zpravodajovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi Liškovi,

Zpravodaj Liška: Slávny snem!

Menom chorého kolegu T e p l a ns k é h o dovoľujem si predložiť zprávu rozpočtového výboru k obom zákonom, tak o pozemkovej reforme, ako i o Štátnom pozemkovom úrade.

Rozpočtový výbor rokoval o osnove zákona o pozemkovej reforme menovite o tej časti, ktorá sa zaoberá finančnou úhradou a zabezpečením finančných prostriedkov vykonávania tohto zákona, respektíve prevádzania pozemkovej reformy.

Rozpočtový výbor uznáva, že bez finančných prostriedkov nemožno si predstaviť riadny chod prevádzania pozemkovej reformy, a preto uznáva, že opatrenie, ktoré vláda navrhla v § 50 tohto zákona, je správne. Tieto prostriedky bude treba zaopatriť úverom, ktoré prostriedky potom budú dané k dispozícii fondu pre pozemkovú reformu.

Slávny snem! Pôvodná osnova mala na zreteli vyšší úver do výšky 50 miliónov korún. Rozpočtový výbor ale uznal za potrebné túto výšku snížiť na 30 miliónov, keďže pozemkový úrad vlastne nebude dávať úvery, ale tieto peniaze bude potrebovať na výkup pozemkov, ktoré hneď v zápätí bude predávať a za ktoré dostane zas potrebné výkupné ceny. V páde, ak bude potreba vyžadovať v budúcnosti väčšie peňažné prostriedky, môžu sa dodatočnými úverami zaopatriť. Prostriedky, ktoré vláda zaopatrí úverom, dostanú sa do fondu. Tento fond bude dotovaný ešte ďalšími prostriedkami a to zvyškami z fondu náhradového, kolonizačného a z fondu pre zaopatrenie zamestnancov. Ináč do fondu budú plynúť všetky prídelové ceny a platby z titulu tohto zákona.

Ja navrhujem menom rozpočtového výboru, aby tento zákon bol prijatý tak, ako sa na ňom usniesly výbory.

Podobne rokoval rozpočtový výbor tiež o štátnom pozemkovom úrade, ktorého úhrada je zabezpečená v štátnom rozpočte v rezorte ministerstva hospodárstva, veď vlastne Štátny pozemkový úrad vytvára sa, zriaďuje sa z odboru pozemkovej reformy ministerstva hospodárstva, takže na tento odbor už bolo v rozpočte na rok 1940 pamätané. V páde, že by sa vyskytla väčšia potreba, tú si zaopatrí po-

zemkový úrad zo svojich prostriedkov a preto niet dôvodu, aby rozpočtový výbor toto opatrenie neschvaľoval. Doporučujem slávnemu snemu, aby i túto osnovu prijal tak, ako bola predložená. (Potlesk. ) Podpredseda dr. Opluštil (zvoní): Teraz prikročíme k rozprave. K slovu sa prihlásili na strane "za" páni poslanci Moravčík, Beňák, Boleček a Plechlo.

Pred nimi sa prihlásil na prejav pán minister hospodárstva Medrický. Udeľujem mu slovo.

Minister Medrický: Slávny snem!

K presvedčivým a dôkladným vývodom pánov zpravodajcov o obidvoch osnovách nemal by som vlastne nič čo pridať. Iba v mene svojom i v mene vlády vyslovujem vďaku výborom, ktoré tak dôkladnú prácu konaly v prospech zdokonaľovania a zlepšenia obidvoch vládnych osnov. Vo verejnosti už dávno sa volá a hovorí o novej pozemkovej reforme, už azda sú i kde tu znaky netrpezlivosti, ale som presvedčený, že i verejnosť sama pochopí, že takýto fundamentálny zákon, ktorý na desaťročia upraví otázku držebnosti pôdy, nemôže sa zrodiť s jedného týždňa alebo s jedného mesiaca na druhý mesiac. Už páni, ktorí pôvodnú osnovu pripravovali, už tá interná komisia, ktorú som hneď po 14. marci požiadal o spracovanie zásad novej úpravy pozemkovej držby, ďalej medziministerské pokračovanie o osnove, ako i pokračovanie pred vládou a pred snemovými výbormi, svedčily o tom, že každý, kto mal možnosť k tejto osnove pridať svoju mienku, priložiť svoju ruku, robil to vo vedomí, že kladie trvalý veľký základ, dôležitý základ k držbe pôdy na Slovensku.

Slávny snem veľmi dobre vie, že my na Slovensku nemáme nazbyt ornej pôdy. Na celom Slovensku máme pôdu, ktorá bude podľa novej pozemkovej reformy upravená 1, 618. 000 hektárov lesnej i poľnohospodárskej, čo činí do 45% celej našej pôdy lesnej i poľnohospodárskej na Slovensku. Je zrejmé, že vláde musí záležať na tom, aby sa na tejto pôde hospodárilo čo najlepšie a aby táto pôda vyživila ten národ, ktorý je tu usídlený a aby táto pôda slúžila za trvalý existenčný základ tých ľudí, kto-

rí na nej pracujú. Práve preto význam osnovy po stránke hospodárskej je zrejmý pred každým jednotlivcom. Ale nie menší je význam osnovy aj po stránke politickej.

Hlinková slovenská ľudová stratia v minulosti bojovala proti nerestiam, ktoré vyplývaly z prevádzania starej pozemkovej reformy a ako politickú požiadavku kládla revíziu starej pozemkovej reformy.

Slávny snem! Dnešným rokovaním o tomto zákone a odhlasovaním tejto osnovy sa uskutoční dávna politická požiadavka Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, totiž revízia starej pozemkovej reformy. Okrem toho politický význam osnovy spočíva i v tom, že štátny úrad bude mať možnosť kontrolovať, aby pôda prechádzala do rúk spoľahlivých občanov tohto štátu. Pôda nesmie a nemá slúžiť, ako to zdôrazňovali tiež páni zpravodajci, špekulatívnym účelom, nemá slúžiť k vykorisťovaniu, ale má slúžiť za existenčný základ ľudí, ktorí na nej robia a má vyživiť náš národ.

My sme prežili už jednu pozemkovú reformu tu na Slovensku. Videli sme ako aj z dobrých intencií môže sa zrodiť deformovaná vec. Videli sme ako sa stala pôda prideľovaná zo starej pozemkovej reformy briedou politických dobrodruhov, otázkou politického zneužívania moci, ba často i briedou ešte i židov.

Osnova, ten cieľ, aby sa slovenská pôda dostala do rúk roľníckych a do rúk spoľahlivých, chce docieliť tým, že preberá respektíve upravuje prechod vlastníctva pôdy u tej pôdy, o ktorú prestal javiť majiteľ záujem, totiž pôdu, ktorú predá. Ďalej osnova siaha a upravuje prevod pôdy židovskej, pod revíziu berie staré prídely a pôdu, ktorá, bola vypustená zo záboru na základe generálnych dohôd a na konci tiež do úpravy berie aj pôdu cudzincov, od ktorých v prípade reciprocity chce získanú pôdu prevádzať tiež do roľníckych a spoľahlivých rúk.

Prichodí otázka, koľko pôdy a asi akého druhu bude stáť k dispozícií novej úprave pozemkovej držby. A tu podľa vládneho nariadenia 147/1939, ktorým bol nariadený súpis židovských majetkov, uvádzam, že prihlásilo sa 4307 židovských vlastníkov pôdy, ktorí prihlásili k súpisu poľnohospodárskej pôdy 44. 371 hektárov, lesnej pôdy 57. 039 hektárov. Spolu teda 101. 410 hektárov židovskej pôdy príde pod úpravu novej pozemkovej reformy.

Pôda cudzích štátnych príslušníkov, ktorá prišla tiež pod súpis a ktorá môže tiež prichádzať do úvahy pri novej úprave pozemkovej držby, je u 3593 majiteľov poľnohospodárskej pôdy 61. 877 hektárov, lesnej a inej pôdy 179. 721 hektárov, spolu na Slovensku vlastnia cudzí štátni príslušníci 241. 598 hektárov pôdy lesnej i poľnohospodárskej spolu. (Predsedania sa ujal predseda dr. Sokol. )

Pod titulom revízie prídelov bude mať pozemkový úrad možnosť zasiahnuť do 220. 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy a do 200. 000 hektárov lesnej pôdy, čiže spolu do 420. 000 hektárov pôdy.

Pod titulom splnenia generálnych dohôd prichádza do úvahy asi 6. 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy a 50. 000 hektárov lesnej pôdy, spolu teda 56. 000 hektárov pôdy.

Pod titulom výkupu árijskej pôdy nad 50 hektárov bude do právomoci budúceho pozemkového úradu patriť až 300. 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy a 500. 000 hektárov lesnej pôdy, spolu 800. 000 hektárov pôdy. Spolu to znamená, že pod celú kompetenciu, pod vplyv budúceho pozemkového úradu následkom nového zákona o pozemkovej držbe padne 631. 000 hektárov poľnohospodárskej a 987. 000 'hektárov lesnej pôdy spolu 1, 618. 000 hektárov pôdy. (Výkriky: To je dobre! Sláva!)

Táto veľká rozloha len vtedy splní to poslanie, ktoré od novej osnovy očakávame všetci, keď prídel bude prevádzaný vždy presne v tých intenciách, ktoré sú už v samotnej osnove označené. Hovorí o týchto intenciách veľmi jasne § 30 tejto osnovy a je zrejmé, že Štátny pozemkový úrad, nový pozemkový úrad bude museť v prvom rade hľadieť pôdu prideľovať miestnym vzdelaným roľníkom, ktorí sú

i finančne dosť silní, aby výkup pôdy a ďalšie obrábanie a zveľaďovanie )pôdy mohli prevádzať. (Výkrik: Tak je!)

Osnova hovorí aj o roľníckych dedičných usadlostiach. Veríme, že táto inštitúcia v budúcnosti splní to poslanie, ktoré od nej očakávame, že stvorí pevnú chrbtovú kosť v roľníckom sjave, chrbtovú kosť, ktorá po stránke národnej, po stránke morálnej a po stránke hospodárskej bude vedieť plniť úkoly, ktoré ich očakávajú. Je zrejmé, že nebude možné všetky statky

parcelovať. Tam, kde investície alebo iné národohospodárske okolnosti znemožňujú parcelovanie statkov až úplne na malé usadlosti, tam bude sa pokračovať vždy podľa prísnych hospodárskych záujmov celoštátnych, hospodárskych záujmov Slovenskej republiky. Rovnako i pri lesoch bude úsilie, aby vo väčších komplexoch prechádzaly na nových majiteľov, aby neboly príliš rozdrobované a aby mohly byť samostatne obhospodarované.

Dobre a správne urobily výbory, keď rentovú árendu ponechaly aspoň predbežne pokusmo pri zamestnancoch bývalých poľnohospodárskych pozemkov, lebo sme presvedčení, že spôsob prideľovania do rentovej árendy, ak bude dostatočné pochopenie i na strane jednej i na strane úradu, splní svoje poslanie a myslím, že v budúcností to splnomocnenie, ktoré snem dáva v osnove vláde, bude môcť byť i v prospech roľníctva použité.

Slávny snem! I tento zákon je dôkazom toho, že jak vláda, tak i snem chce pomôcť roľníctvu fundamentálnymi úpravami, pomôcť i k rentabilite, lebo zemepisné položenie Slovenska a hospodárske rozvrstvenie nášho obyvateľstva znemožňuje akékoľvek prechodné úpravy. Takouto dlhodobou úpravou v prospech roľníctva - aby som aspoň niektoré z nich spomenul - sú: vládne nariadenie č. 153/1939 o mliekárstve a o zriadení mliekárskeho syndikátu, ktoré vládne nariadenie na dlhé obdobia krok za krokom chce zabezpečiťmliekárskemu hospodárstvu rentabilné ceny; rovnako takou dlhodobou úpravou bude zrušenie trojpolného hospodárenia; rovnako významnou a ďalekosiahlou úpravou bude osnova, ktorú v najbližšom čase bude mať snem možnosť prejednávať, osnova o povinnej úprave pasienok; rovnako s ďalekým zamerením je významná aj obilná spoločnosť, obilný monopol; rovnako s dlhodobým zamerením sú upravené aj otázky vývozu menovite hospodárskych zvierat a ich produktov, komisie pre vývoz a dovoz hospodárskych zvierat aj vývoznej spoločnosti, aby naše poľnohospodárske produkty mohly v konkurencii dostatočne obstáť i na ďalších zahraničných trhoch, nielen v blízkom susedstve; rovnako dlhodobým zamerením je i pokračovanie a úsilie o zvýšenie prác vo vodohospodárskych stavbách, ďalej zveľaďovacie akcie v jednotlivých odvetviach poľnoho-

spodárskej výroby, potom úsilie o čo najväčšie vzdelanie roľníckeho obyvateľstva. A konečna fundamentálnou takouto osnovou je i dnes prejednávaná pozemková reforma, ktorá, veríme, že pri spravodlivom prevádzaní a pri tých ďalších úpravách, ktoré v prospech roľníctva slovenská vláda pomocou slovenského snemu konať bude, prinesie roľníctvu to túžené a zaslúžené položenie, aké našej najväčšej vrstve nášho obyvateľstva, najvýznamnejšej našej výrobnej vrstve u nás, patrí. Prosím Božie požehnanie na prevádzanie zákona o pozemkovej reforme a Božie požehnanie i na prácu nášho roľníctva. (Potlesk. ).

Predseda dr. Sokol:

Udeľujem slovo ako prvému rečníkovi pánu poslancovi Moravčíkovi:

Poslanec Moravčík:

Slávny snem!

V nemoci sa človek obracia k Bohu, počas vojny obracia sa celé ľudstvo k pôde. Vývojom rozčlenená ľudská spoločnosť len vtedy vie ako je na pôdu odkázaná, keď táto členitosť býva porušovaná takým silným zásahom, akým je vojna. A tu práve teraz v týchto časoch si uvedomujeme aj my, ako je slovenský národ závislý na lom, či má pôdu, alebo nie.

Slovenský národ, vo svojej prevážnej väčšine roľnícky, mal ešte okrem toho svoje zvláštne dôvody aj v minulosti, aby sa pôdy pridŕžal. Môžeme povedať totiž, že existencia slovenského národa v minulosti priamo súvisela s tým, či má príslušník tohto národa pôdu, alebo nie. Lebo okrem sociálnej stránky bola to tiež stránka národná, ktorá kázala v minulosti slovenským politikom, aby realizovali a uskutočňovali dlhé roky trvajúci zápas o vlastníctvo pôdy. V tomto smysle a v tomto duchu bola uskutočňovaná stará zásada: "Za tú našu slovenčinu" doplnená ešte: "Za slovenské sedliacke haleny". Keď si uvedomíme, ako bolo nerovnomerne rozdelené i v minulosti na Slovensku pozemkové vlastníctvo, zistíme, že správnosť tohto hesla bola odôvodnená. Veď v r. 1895 ešte tisíc latifundistov vlastnilo 2, 100. 000 hektárov pôdy, tedy skoro jednu polovicu. Táto číslica najlepšie opodstatňuje to, čo robili naši politikovia v minulosti a nielen opodstatňuje minulosť, ale určuje tiež program slovenskej politiky do budúcnosti.

Keď v roku 1918 prestalo na Slovensku feudálne panstvo Maďarov a keď revolučné hordy doliehaly tiež na naše slovenské hranice, bolo celkom samozrejmé, že museli predstavitelia vtedajšieho Česko-Slovenska prikročiť k zákonu o pozemkovej reforme. Tým chceli napraviť krivdy, ktoré sa stály Slovákom v minulosti; chceli Slovákov znovu z hôr stiahnuť dolu na tie roviny, kde sa pôvodne prisťahovali. Nemáme teraz možností ukázať a presne dokázať aký je terajší stav pozemkovej reformy po strate južných krajov, aby sme si takto mohli skontrolovať, či skutočne aspoň v nejakom rozsahu bolo možné pritiahnuť týchto Slovákov dolu. Faktom je, že viedenský rozsudok v tomto ohľade nás veľmi poškodil. Keby nebol ale tento viedenský rozsudok nám zatrhol cestu na juh do tých rovín, kde pôvodne Slováci boli, tak boli by sme vlastnili, ako to štatistika z roku 1932 udáva: 200. 000 hektárov pridelenej pôdy, z čoho drobní prídelnící obdržali 198. 000 hektárov, t. j. 77%. Výmera zbytkových statkov činí 27. 656 hektárov. Okrem toho podarilo sa snížiť počet takzvaných nesamostatných roľníckych malých závodov, ktorých rozvrstvenie bolo nasledovné: Roku 1921 bolo na Slovensku závodov od 0. 1 do 0. 5 hektárov 14. 10%, v roku 1932 už len 9. 7%. Ale počet závodov vo výmere l až 2 hektáry bolo v roku 1921 15. 8% a v roku 1932 už 16. 7%. Z tohto tedy vidíme, že aj drobní roľníci mali z minulej pozemkovej reformy určitý úžitok. A štatisticky by sme mohli dokázať, že priemerná výnosnosť na jeden hektár sa týmto vôbec nezmenila. Tieto údaje jasne hovoria proti tým argumentátorom. ktorí vravia, že rozdrobiť veľkostatkársku pôdu znamená ochudobniť naše národné hospodárstvo. Práve naopak, jestli si chceme zaistiť ďalší dobrý výnos, musíme nájsť formu stredného hospodárstva, ktoré nám zaistí ešte väčšiu sebestačnosť, ako tomu bolo v minulosti. (Výkrik: Tak je!). Nemôžeme súhlasiť so starou pozemkovou reformou len ohľadne zavedenia takzvaných zbytkových veľkostatkov. I keď v pomere k tomu, čo bolo pridelené drobným roľníkom nebolo toho mnoho, predsa táto ustanovizeň urobila veľmi mnoho zlého na Slovensku, pretože pôda sa dostávala do rúk neslovákov a neodborníkov a neznamenala žiaden národohospodársky prínos.

Slávny snem! Prejednávame zákon o pozemkovej reforme. Bude preto vhodné srovnať stručne, aký je rozdiel medzi starým a novým zákonom. Celkove môžeme povedať, že až na revíziu a na niektoré menšie ustanovenia nový zákon de facto je pokračovaním pozemkovej reformy, pretože zostáva v tých medziach, aké ustálil starý zákon. Predkupným právom na vyše 50 hektárové majetky, je zaistené, že sa zamedzí zbytočná špekulácia a že na pôde nebudú môcť hospodáriť ľudia, ktorí by poškodzovali národné a štátne záujmy.

V čom väzí však určité nebezpečie nášho nového zákona a čo by mohlo ohroziť dobré dielo, ktoré chceme vykonať? Sú to prostriedky, ktoré majú slúžiť k prevádzaniu tohto zákona. Podľa starého zákona č. 166/1920 Sb. z. a n. bolo totiž možné získať úver na pridelenú pôdu až do 9/10 jej ceny. Podľa nového zákona je možné najviacej do jednej polovice. Vieme, aký úmysel mali pôvodcovia zákona, keď chceli zamedziť, aby sa na pôdu nedostávaly osoby, ktoré nemajú vlastne ani haliera. Aby s pôdou nešpekuľovaty. Ale aj keď uvážime, že tieto zaiste celkom oprávnené a miestne dôvody hovorily proti rozšíreniu úveru, je otázne, čí roľníctvo bude mať toľko peňazí, aby mohlo pôdu, ktorí príde teraz pod zabor, zakúpiť. Každé väčšie dielo, ktorým sa mení hospodárska štruktúra, má svoje národohospodárske dôsledky. Je možné, že i cena pôdy všeobecne, nielen tej, ktorá príde pod zabor na základe zákona o pozemkovej držbe, sa zmení. Je možné, že sa sníži, ale nech je akokoľvek, zdá sa, že obmedzenie úveru do polovice znamená, že sa znemožní menovite najchudobnejším roľníckym vrstvám získať vlastníctvo roľníckej pôdy.

Slávny snem! V našom ústrednom orgáne, v časopise "Slovák" pred nedávnom sa hovorilo, že slovenská vláda stará sa o to, aby boly zvýšené mzdy robotníkov a zároveň, aby sa čím skôr dostal zákon o pozemkovej držba do snemu. Viedla sa tým akási paralela medzi mzdami robotníkov a držbou poľnohospodáskej pôdy. Chcel by som odtiaľto povedať, že takéto stanovisko nezodpovedá skutočnosti, pretože roľnícka pôda, to je samo o sebe ešte nič. Roľnícka pôda je len prostriedkom k zaisteniu existencie roľníckej, práve tak, ako u robotníka stroje. Okrem toho, že