Čtvrtek 22. února 1940

možnosti v relácii Slovenska. Ďalších 50% mu zabezpečí Štátny pozemkový úrad na prijateľný úrok, ktorý môže pri vyživení rodiny nielen že splácať, ale mu ostane i na amortizáciu. Len takto úverové zabezpečená pôda bude užitočná nielen pre prídelníkov, ale i pre národ.

Zvláštnu pozornosť si ešte zasluhuje vyriešenie sociálnej otázky pri prevádzaní tohto zákona. Je isté, že pri presune pôdy z väčších veľkostných skupín na menšie poľnohospodárske závody, kde roľník so svojou rodinou pracuje a nie je na cudzie pracovné sily odkázaný, značná čiastka stálych zamestnancov stratí doterajšie svoje stále zamestnanie. Túto otázku upravujú §§ 61 a 62.

Keď sám takto v hrubých rysoch načrtol zásady zákona o pozemkovej reforme, musím sa tu zmieniť i o niektorých námietkach, ktoré boly oproti zákonu vznesené. Tieto námietky sú rázu jednak všeobecného jednak detailného.

Vytýka sa, že úpravou pozemkovej držby narušuje sa vlastnícke právo, čo sa nepriaznivo prejaví v národohospodárstve. Veľkostatky nebudú chceť investovať, lebo nebudú mať istotu, či sa im investície vrátia a vidia, že pri prevádzaní tohto zákona sa nakoniec rozpadnú. Takto nastolená výtka a obava so strany veľkostatkov sa na prvý pohľad zdá pravdivou a opodstatnenou. Ovšem po logickej analýze nadhodená výtka sa rozplynie. V úvode mojej reči som označil roľníkov z vyššieho hľadiska národného ako nepostrádateľný prameň pre omladenie národnej výkonnosti, populácie a ako záruku národného blahobytu. Celý zákon o pozemkovej reforme má jediný cieľ posilniť tento prameň národnej virulencie. Že tento cieľ zákon dôsledne sleduje, dokazuje to i tá okolnosť, že robí rozdiel medzi veľkostatkom a veľkostatkom. Nepozerá sa na veľkostatok ako len na objekt súci na rozdeľovanie, ale díva sa ďalej na vlastníka, či je subjektom národnej pospolitosti, alebo nie. Až po ustálení tejto okolností zaraďuje veľkostatok medzi objekty na rozparcelovanie. Takto sa dívajúc na pozemkovú reformu, nie je tu narušovanie vlastníckeho práva, ba naopak, zabezpečenie pre budúce pokolenie, právo na národný majetok. Tento majetkový presun bude mať kde-tu aj nepriaznivý odraz národohospo-

dársky, čo sa dá i očakávať, ale zdravý základ národa má väčší význam ako menšie-väčšie hospodárske škody prechodného rázu.

Dôvodia tým, že slovenský štát ako právny nástupca Česko-Slovenskej republiky mal by uznať všetky dohody a opatrenia uzavreté bývalou Česko-slovenskou republikou. Medzi takéto dohody zaradili i smieme pokonania, ktoré boly uzavreté medzi veľkostatkami a bývalou pozemkovou reformou s predpokladom, že zo strany štátu už ďalší zásah do súkromného vlastníctva nepríde. Takéto dohody znely na,, konečné a definitívne vybavenie pozemkovej reformy". Keby toto tvrdenie s hľadiska medzinárodného práva aj obstálo, nemôže obstáť z dôvodov vnútorne politických. Už prvé vládne prehlásenie vypovedalo, že krivdy prvej pozemkovej reformy musia byť odstránené a vec sa inak previesť nedá, ako revíziou starej pozemkovej reformy.

Určité kruhy vyslovujú obavu, že ďalším drobením veľkostatkov sa hospodársky stav poruší medzi veľkými a malými hospodárstvami, čo v prvom rade pocítia menšie hospodárstva. Je pravda, že v terajšom složení sú tieto dve skupiny navzájom jedna na druhú odkázané a najmä v chove dobytka jeden druhého doplňujú. Kým menšie a stredné hospodárstva dochovávajú polotovary, zatiaľ na veľkostatku sa tieto zhodnotia na plnohodnotný kvalitný tovar. Mám tu na mysli chov dobytka na malom hospodárstve a vykŕm dobytka ako aj zúžitkovanie ťažného dobytka na veľkom hospodárstve. Tento terajší stav neznamená toľko, že malé a stredné hospodárstva by tiež nemohly produkovať plnohodnotný a kvalitný tovar v obore dobytkárskom. Zákon o pozemkovej reforme umožňuje pozvoľný majetkový prevod poľnohospodárskych nehnuteľností na nových nadobúdateľov. Túto charakteristiku zákona národohospodársky výbor jednohlasne konštatoval a pri svojich pozmeňovacích návrhoch dbal toho, aby táto charakteristika zákona nebola porušená. Táto pozvoľnosť umožní preorientovanie sa menších hospodárskych jednotiek na plnenie takých úloh, ktoré doteraz plnily len väčšie hospodárstva bez toho, že by tu nastaly národohospodárske straty.

Obava, že prevádzaním zákona produkcie hospodárskej výroby poklesne, bola už pri prevádzaní prvej pozemkovej reformy podvrátená, a vtedy išlo o veľké výmery a rýchlym tempom. Dr. inž. Reich píše o tomto takto: "Pozemková reforma nemala nepriaznivého vplyvu na vývoj produkcie. Je dokázané, že hektárové výnosy vo všetkých krajoch stúpajú. Neboly tiež splnené obavy, že pozemkovou reformou utrpí poľnohospodársky priemysel (produkcia cukru, liehu a tak ďalej). Naopak, kapacita poľnohospodárskych podnikov pozemkovou reformou posilnených, nemohla byť v hospodárskej kríze od roku 1930-1934 využitá. ,,

Zprávy účtovnícko-zpravodajného ústavu hovoria ďalej v prospech malých a stredných závodov, keď uvádzajú: "Intenzita hospodárskej výroby smerom k malým hospodárskym závodom stúpa, najmä pokiaľ ide o použitie ľudskej práce a rozšírenie chovu hospodárskych zvierat, a preto stúpajúci počet závodov na meniace sa výmery pôdy v jednotlivých okresoch znamená tiež, že naznačeným smerom vzrastá v týchto okresoch inak za tých istých okolností účinnosť poľnohospodárstva".

Inžinier Pavlík v úvahe o pozemkovej reforme v "Slováku" má medzi iným túto pozoruhodnú stať: "Je známy fakt, že roľník nehľadí na výrobu kapitalisticky, i keď pracuje s kapitálom, ako to robí veľkostatok. Veľkostatok v tom momente prestane intenzívne hospodáriť, len čo sa mu výroba prestala rentovať a nedosiahne vysokého zúročenia uloženého kapitálu. Roľník však, čo dokazuje prax, vyrába a stupňuje intenzitu ďalej, aby vyšším množstvom práce získal rovnaký hrubý výnos. Z tohto dôvodu pre náš štát má malý a stredný roľník veľký hospodársky a sociálny význam". Pravdivosť tohto tvrdenia dokazuje výpočtami dr. Reicha, podľa ktorých malé a stredné usadlosti vykazujú na hektár poľnohospodárskej pôdy väčší poľnohospodársky a národohospodársky dôchod ako väčšie statky nad sto hektár.

Boly by tu ešte ďalšie námietky oproti zákonu o pozemkovej reforme, ovšem menšieho rázu, ktoré sa dajú ľahkým spôsobom vyvrátiť.

Slávny snem! "Nástup" z 1. októbra 1939 mal pozoruhodný článok pod titulom

"Na margo maďarského hlasu o slovenskom nacionalizme". Dovoľujem si uviesť tieto výňatky z článku politickej revue: "Egyedül vagyunk", ktorá je veľmi blízka vládnym kruhom maďarským. Vo svojom augustovom čísle uverejnila zaujímavý článok: "Öszinte beszámoló a szlovák nacionalizmusról", o slovenskom nacionalizme z pera mladého maďarského publicistu Františka Šimku, ktorý píše:

"K tomu, aby sme voči Slovákom dosiahli úspechu, dve veci sú potrebné: jednak úplne likvidovať doterajšie povýšenecké stanovisko maďarské voči národnostiam a jednak poznať skutočnosť. "

V ďalšom veľmi zaujímavo charakterizuje vzťah slovensko-maďarský. "Človek z hôr zápasí tu s človekom z nížiny. Človeka z hôr ženie tu nutnosť, robí ho odhodlaným a zbavuje ho predpisov etického a zákonného zápasu. Je menej početný tento národ ako my, ale každodenné boje urobili ho odhodlanejším a bezohladnejším, lebo ženu ho okolnosti, chudobná horská pôda a tatranský vietor. My ľudia z nížin ťažko vieme preniknúť cez hory, nie sme na to dosť otužili a dosť nenároční. My sa bránime, ale ľudské nádrže z horských údolí posielajú stále nové a nové zástupy do nášho prostredia, naštrbeného feudálnymi rozdielmi a zdecimovaného populáciou. Náš sedliak, ak sa dostane pod určité životné niveau, poslovenčí sa. Boj sa v konečnej fáze nerozhoduje ani na bojisku, ani pri zelených stoloch, ale v tom nemom biologickom zápase, ktorý vedieme na našich slovenských národných hraniciach".

O čom to tu vlastne hovorí maďarský publicista? Upozorňuje a napomína vládne kruhy Maďarska, aby podporovaly životnosť maďarského sedliaka, aby ten takto posilnený mohol biologicky stráviť Slováka. Vieme, čo znamená zámerná a systematická kolonizácia so svojim hospodárskym ničením a podrývaním koreňov druhého národa. "Vtedy sa pohneme naozaj k Tatrám" dodáva vo svojom článku Šimka. Tu vypovedanú thézu potvrdzujú odobravšie udalosti na časti Slovenska, viedenským arbitrom odtrhnutom, a ďalej dávajú smer do budúcnosti hospodárskej politike na týchto krajoch. Úkolom predloženej osnovy bude čeliť tomuto.

Na začiatku mojej reči som roľníka charakterizoval ako prameň národnej

energie a omladenia výkonnosti národa. Odolnosť národa dá sa zabezpečiť a zvýšiť len pomocou zvýšenej odolnosti roľníctva. Kto by si ale myslel, že tento cieľ dá sa docieliť jedine parceláciou, totiž pridelením pôdy roľníctvu, by bol na omyle, prídel pôdy je prvým krokom zámernej práce o zvýšenie národnej energie, v ktorej sa musí systematicky pokračovať.

Osnova zákona o pozemkovej reforme v tomto duchu pokračuje, keď zabezpečuje dozor štátnym orgánom nad hospodárením na prídeloch. Pominul by sa cieľ, keby úprava pozemkovej držby zapríčinila otrasy poľnohospodárskej produkcie. Účelnosť jej sa dokáže práve tým, keď hodnota statkov dorobená v nových hospodárskych jednotkách nielen dohoní, ba i prevýši výrobu rozdelených statkov. Terajšia priaznivá doba pre menšie hospodárske jednotky to umožní, keď s týmto paralelne bude tu pečlivý dozor so strany stálu nad ich hospodárením. Bude treba prídelníkov smluvne viazať, aby sa v tomto ohľade podrobili pokynom orgánov, ktoré budú týmto úkolom poverené. Kto neposlúchne, oproti tomu musia sa použiť i tie najďalekosiahlejšie opatrenia. Osnova toto právo zabezpečuje orgánom štátu v § 33 o zpätnom práve výkupu. Týmto postupom a systematickou starostlivosťou bude zaručené, že pôdu natrvale dostanú len tí, ktorí ju budú vedieť obrábať v záujme národného celku.

Táto starostlivosť bude uľahčená okolnosťou, že majetkové presuny pôjdu pozvoľna z doterajších držiteľov poľnohospodárskych nehnuteľností na nových nadobúdateľov, čím sa súčasne zabráni možnosť eventuálne vyskytnúť sa majúcim národohospodárskym stratám. Pozvoľnosť majetkových prevodov odstráni ráz revolučného zásahu do pozemkovej držby a dá miesto zdravej evolúcií.

Ďalej bude sa musieť starostlivosť okrem dozoru nad technickou výrobou rozprestierať aj na zaopatrovanie potrieb pre domácností prídelníkov, ako aj na speňažovanie nimi dorobených výrobkov. Túto úlohu sú povolané splniť družstvá. Dnes, keď sa družstevná sieť rozprestiera po celom Slovensku, bude ju treba ešte doplniť najmä tam, kde sa ukazujú medzery v jeho nižších organizačných složkách. Tu nech mi je dovolené pripome-

núť, že družstevníctvo jedine slúži svojpomoci a bolo by chybou vidieť v ňom len konkurenciu samostatných obchodníkov a ako jaké považovať ho za nežiaducu hospodársku složku. Ba práve naopak, ono je tou sústredivou silou, ktorá stmeľuje jednotlivcov v homogénny celok a týmto najúčinnejšie vychováva k láske k blížnemu a prehlbuje cit spolupatričnosti. Aby som nemusel hospodársky význam družstevníctva na široko rozvádzať, chcem poukázať len na jeden úsek jeho činnosti vo Sväze hospodárskych družstiev, bez ktorého by bol dnes obilný monopol neuskutočniteľný. A čo mám povedať o organizácii družstevných mliekarní, ktoré sa v túto chvíľu nachádzajú len v počiatkoch svojho vývoja, ale ktorých význam je tak ďalekosiahly, že si to snáď dnes dostatočne ani neuvedomujeme. V povedomí svojej celej zodpovednosti tvrdím, že vybudovaním, mliekárskych družstiev na Slovensku môžeme dať poľnohospodárskej výrobe taký švih a tým istotu poľnohospodárskeho podnikania, že jeho rentabilita bude postavená na také základy, ktoré v budúcnosti cenové výkyvy nepodlomia. Ovšem na tomto poli by sme potrebovali viac porozumenia. Tak mi prichodí, ako keby sa vyhľadávaly problémy (výkrik: Tak je!) a nie ich riešenie. Mnohokrát sa hladí na naše úsilie ako na osobnú ambíciu. Nechcem si tu sťažovať, že viacerí vidia v tom len hmotné ukojenie jedinca; v skutočností je to systematická práca podľa vytýčeného programu s tendenciou posilniť životnosť slovenského roľníka. (Výkrik: Tak je!)

Mimo toho družstevníctvo je najspoľahlivejšou hospodárskou organizáciou na prevedenie arizácie v oboroch, ktoré patria do oboru jeho pôsobnosti. Musí nám ísť o to, aby podľa jeho významu našlo porozumenie v rozhodujúcich kruhoch hospodárskeho života, ktoré mu prináleží.

Pominie svojho účinku tak štátny dozor nad technikou výroby pridelených statkov, ako aj spoločné zpeňažovanie a nákup potrieb pre ich domácnosti a podniky, keď naša hospodárska politika nevyrieši spravedlivo cenovú otázku. Dnešná cenová hladina rozličných potrieb dokazuje moje tvrdenie, že pre slovenskú menu jedine bol to roľník, ktorý doniesol obete na úkor svojej podstaty. (Poslanec Čavojský: Roľníci a robotníci, nielen roľníci!). Ja uzná-

vam, že záujem národa a štátu je vyšší ako záujem jednotlivca, ale na druhej strane by som prosil o uznanie pre nášho roľníka za vykonanú obeť. Mohol by snáď niekto namietať, že roľník môže držať staré ceny, lebo nepotrebuje suroviny z cudzozemská, ktoré by mu výrobu zdražily A preto je správne, že aspoň v tomto úseku sa držia ceny. Nechcem sa tu odvolávať na vyššie robotnícke mzdy, na rozličné články, ako železo, stavebné hmoty, umelé hnojivá atď., ktorých zvýšená cena podstatne zvýšila réžiu výroby. Dovoľujem si tu poukázať na našu špecialitu Slovenska, na drevo, ktoré ešte menej potrebuje pomocné látky v lesnom hospodárstve ako roľníctvo a predsa o koľko sa percentuálne zvýšila jeho cena. Keď bolo tu možné povoliť zvýšenie cien na udržanie hospodárskej rovnováhy pre zvýšenie robotníckych miezd, je oprávnená požiadavka, aby roľníctvu sa upravily ceny, ako to vyžaduje rentabilita jeho podnikania.

Slávny snem! Keď prosím o uzákonenie osnovy o pozemkovej reforme, ktorá bude mať pre roľníka tak ďalekosiahly význam, dovoľujem si slovami jednej milej povestí podať ešte charakteristiku roľníka:

V stredoveku v Bagdade Sultán Mohamed mal raz veľmi podivný sen. Ráno hneď si dal povolať vykladačov snov a veštcov, aby mu sen rozlúštili. Starci po vypočutí sna dlho sa radili, čo to má znamenať. Konečne najstarší z nich predstúpil pred sultána a oznámil mu v hlbokej pokore: "Pane, sen toľko znamená, že v krátkom čase umreš". Výpoveď veľmi zarazila sultána, lebo bol ešte v plnej sile mužského veku. Toto proroctvo ho ale nenastrašilo. Dal si povolať svojich mudrcov a poradcov a pýtal si radu, ako si má svoj krátky život zariadiť, aby ho mohol čo najlepšie využiť v prospech národa a seba. Padly vážne námety, ale sultánovi sa ani jeden nepozdával. Nakoniec prvý poradca radil sultánovi, aby odsúdil na smrť troch svojich poddaných a dal im jeden deň, ktorý môžu použiť podľa ich vôle. Podľa toho, ktorý spôsob využitia dňa na smrť odsúdených sa mu bude najlepšie páčiť, nech si svoj budúci život zariadi. Sultánovi sa rada zaľúbila a hneď vyslal do mesta pevný oddiel vojska s rozkazom, aby troch ľudí odsúdili na smrť tak, že rozsudok smrti bude vykonaný pri západe slnka a preto nech po-

sledný deň svojho života hľadia čo najlepšie využiť. Po krátkom čase veliteľ hlásil, že jeden z odsúdených je bohatý kupec z Bagdadu, druhý je hudobník tiež z Bagdadu a tretí je roľník zo susednej obce. Sultán pred západom slnka vyšiel so svojim sprievodom skúmať odsúdených, čo robia v posledný deň svojho života. Najprv sa zastavil u kupca. Keď prišli k jeho domu, dom bol tichý ako vymretý. Pýta sa, kde je pán domu? Okolo domu postávajúce služobníctvo zaviedlo ho do najzapadlejšieho kúta domu; tam vidí sultán bedákajúceho kupca nad sosbieranými pokladmi nariekať. Omilostí ho a uvedomuje si, že shromažďovanie pozemských pokladov nemôže byť cieľom ľudského života. Ide ďalej pozrieť si, ako použil hudobník svoj posledný deň. Toho našiel v zábavnej miestnosti uprostred hýrivej spoločnosti v opojení, využívajúceho všetkých rozkoší. Sultán i toho omilostí a s hnusom sa odvracia od spôsobu života tomuto podobnému. Slnko už temer zašlo, keď sultán prišiel so svojim sprievodom k domčeku odsúdeného roľníka. Vypytuje sa, kde je odsúdenec, aby sa mohol dozvedieť, ako strávil svoj posledný deň. Nastrašené deti oznamujú, že otecko je ešte na poli. Večerný súmrak začína zahaľovať kraj, keď sa vracia domov unavený roľník. Sultán od údivu prekvapený osloví roľníka: "Priateľu, vieš, že so západom slnka končí sa tvoj život, povedz, nemohol si lepšie využiť tento deň, ako prácou na poli, keď vieš, že ovocie svojej práce už nikdy neužiješ?" Roľník odpovedal: "Pane, viem to, ale aj to viem, že po mojej smrti ostanú tu moje deti a ľudia po mestách, ktorí čakajú na ovocie mojej práce, pre tých som pracoval".

Sultán si zariadil svoj život podľa príkazu roľníka a história ho nazvala veľkým.

Áno, roľník nedíva sa na svoju prácu len ako na možnosť shromažďovania tuzemských materiálnych hodnôt, on do svojej práce vkladá kus svojho srdca a stáva sa tým živiteľom svojho blížneho a tak národa.

Uzákonením osnovy o pozemkovej reforme snem Slovenskej republiky rozširuje pôsobenie slovenskému roľníkovi pre splnenie jeho veľkých úloh a vďačný oráč v pokornej bázni obracia svoj zrak k výši-

nám, kde triluje štebotavý spev škovránka, odkiaľ prosí požehnanie na svoju prácu, hruď sa mu zdýma, keď pozre sa na rodnú hrudu a jeho pery začnú šepkať slová básnika "Zem slovenská je tvoja mať, milujem tú svätú".

Slávny snem! Súčasne podávam zprávu národohospodárskeho výboru o osnove zákona o Štátnom pozemkovom úrade.

Dôvodová zpráva odôvodňuje potrebu Štátneho pozemkového úradu takto: Zákon o pozemkovej reforme zapojuje do majetkových pomerov občianstvo ešte hlbšie, ako zákony starej pozemkovej reformy, a úlohy, ktoré ukladá úradu, zaťažily by ministerstvo hospodárstva agendou špeciálnou, ktorú môže zdolať len k tomu cieľu zriadený zvláštny úrad.

Pre prevedenie tejto agendy potrebný je úrad pružný, ktorý bude neodvislý od politických a inštančných vplyvov a vybavený nedeliteľnou zodpovednosťou.

Zákon o Štátnom pozemkovom úrade je organickou nadstavbou zákona o pozemkovej reforme. Pri zákone o pozemkovej reforme sme sa presvedčili, aký úkol má zákon pozemkovej reformy a tento musí sceliť práve pozemkový úrad.

Dôvodová zpráva trefne dokázala potrebu Štátneho pozemkového úradu, keď poukázala na to, že to musí byť úrad špeciálny, zapodievajúci sa len jednou agendou, pružný a neodvislý. Špeciálnosť úradu dáva záruku, že tak dôležitá práca, ako je presun poľnohospodárskych nehnuteľností z jedného majiteľa na druhého, bude prevedená odborne. Ide tu totiž o to, aby tu nenastaly národohospodárske straty, aby bola zabezpečená výživa obyvateľstva a aby rušivo nezasahovalo sa do sociálnych problémov.

Bude sa tu robiť agrárna operácia veľkého štýlu, od ktorej slovenská pospolitosť očakáva nielen, že sa predíde predošlé spomínaným obavám, ba práve naopak, že sa umožní ozdravenie a rozmach roľníckeho podnikania a výkonnosti, Netajme sa. Od Štátneho pozemkového úradu čakáme moc, preto je potrebné, aby to bol úrad špeciálny, úrad špecialistov, ktorí sú si vedomí toho, čo očakáva od nich národ. S touto špeciálnosťou úzko súvisí jeho pružnosť a rýchlosť pri rozhodovaniach. Záujem vecí mnohokrát bude vyžadovať,

aby Štátny pozemkový úrad rýchlosťou a istotou pravého špecialistu-operatéra rozhodol.

Ako u lekára omeškaný zásah môže zapríčiniť smrť pacienta, tak tu zas nedozierne hospodárske škody. Ovšem totomôže robiť len úrad neodvislý, ktorý svojou výstavbou organizácie, kvalitným a odborným - odborne vzdelaným - úradníctvom v najkratšom čase sa musí stať verným ochrancom jedného najväčšieho národného majetku, slovenského poľa.

Zákon o Štátnom pozemkovom úrade dáva všetku možnosť budúcemu úradu, aby sa vyvinul na výšku, ktorú som označil. Paragraf prvý normuje zriadenie Štátneho pozemkového úradu pre celé územie Slovenskej republiky. Paragraf druhý zabezpečuje mu samostatnosť a neodvislosť od ministerstiev, keď ho priamo podriaďuje vláde. Týmto sa stáva Štátny pozemkový úrad špeciálnou ustanovizňou, aby nikým nehatene, odborne a rýchle podľa potreby zasahoval v záujme vecí do agrárnych operácií, ktoré sú spojené s pozemkovou reformou.

Na čele Štátneho pozemkového úradu stojí predseda, ktorého menuje podľa § 3 na návrh vlády prezident republiky a ktorý má osobnú zodpovednosť za výkon úradu. Vzhľadom na to, že Štátny pozemkový úrad ako samostatný a neodvislý s konečnou platnosťou prevádza tak vykupovanie ako aj prideľovanie pozemkov, musí byť kontrolovaný. Je ešte v živej

pamäti, že pri bývalej pozemkovej reforme nielen vrcholné vedenie bývalého Štátneho pozemkového úradu, ale i jeho podriadené orgány dopustily sa nečestných vecí na úkor tej pospolitosti, ktorej v prvom rade pozemková reforma mala slúžiť. Táto kontrola sa zabezpečuje v pozmenenom paragrafe 8. Po dlhých rokovaniach národohospodársky výbor s ústavno-právnym výborom sa konečne dohodly o kontrole takto:

"Pri Štátnom pozemkovom úrade účinkuje šesťčlenný správny sbor, ktorý sa usnáša na smerniciach pre všetky veci pozemkovej reformy. O konkrétnych prídeloch a výkupoch rozhoduje Štátny pozemkový úrad podľa smerníc. Ak by sa Štátny pozemkový úrad chcel odchýliť od smerníc a návrhov správneho skorú, je povinný s náležitým odôvodnením vec predložiť na rozhodnutie vláde. "

Týmto riešením sa zabezpečuje osobná zodpovednosť. Kladie sa tu svrchovaný dôraz na to, že len zodpovednosť jednej osoby je zárukou čistoty a nestrannosti prevádzania pozemkovej reformy a súčasne sa týmto vylučuje kolektívna zodpovednosť, ktorá nie je vlastne žiadnou zodpovednosťou. Ďalej to, že správnemu sboru je daná možnosť stálej kontroly Štátneho pozemkového úradu, do pôsobenia ktorého môže účinne zasahovať, je ďalšou zárukou nestranného prevádzania pozemkovej reformy.

Výbory pri svojom rokovaní boly presvedčené, že už i toto opatrenie bude dostačujúce na uspokojenie pospolitosti, aby pri tak dôležitej osnove, ako je pozemková reforma, nestály sa prehmaty. Predsa, ak by sa vyskytly názorové rozdiele medzi Štátnym pozemkovým úradom a správnym sborom, riešenie týchto sporných otázok predloží sa k rozhodnutiu vláde. Obidvom výborom na spoločných zasadnutiach pri zmene tohto paragrafu išlo o to, aby ani len tá najmenšia okolnosť nemohla rušivé zasahovať do spravodlivého prevádzania pozemkovej reformy.

Slávny snem!

Po skončení podania zprávy národohospodárskeho výboru odporúčam, aby slávny snem osnovy prijal v tom znení, v ktorom ich po opravách národohospodársky výbor predkladá. (Potlesk. )

Predseda dr. Sokol:

Udeľujem slovo k obom bodom programu zpravodajovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi dr. Vančovi.

Poslanec dr. Vančo: Ctený snem!

Predostierajúc vládny návrh zákona o pozemkovej reforme v upravenom znení tak, ako ho ustálil ústavno-právny výbor na prijatie a schválenie, dovoľujem si úvodom prízvukovať zásadné stanoviská, ktoré zaujíma a zaujímala aktívna slovenská politika ohľadom pôdy a vlastne ohľadom pozemkov.

Sládkovič, z najprvších básnikov slovenských, prihováral sa svojim bratom takto: "Slovenský brat, objím si mať", a pokračoval: "Zem slovenská je tvoja mať, miluj zem tú svätú. " Toto slovo Sládkovičovo o sviatosti pôdy nebolo jeho osob-

ným náhľadom, ale bolo výrazom toho, čo v duši pospolitého Slováka už od dávna žilo a v čom sme boli vychovávaní aj my Slováci-právnici.

Človek pracujúci v potu tvári na poli dáva do toho svoju prácu, snahu, usilovnosť. Očakáva z toho odmenu vo forme rozličných plodín, a v plodinách týchto vidí dar Boží. A toto stanovisko je správne. Pôda síce podľa vedy obsahuje výživné látky a podľa množstva výživných látok očakávať možno aj hojnú, alebo menej hojnú úrodu. Aby úroda vznikla, majú rastliny dostať dostatočnú vlahu a dostatočné slnko. A predsa pôda raz vydá úrodu hojnú a tá istá pôda inokedy vydá úrodu slabú, alebo nijakú a to aj vtedy, keď množstvo vlahy ostalo nezmenené a hoci množstvo slnečných lúčov sa tiež nezmenilo. Zárod života a vzrast živého organizmu je v rukách Božích, teda pôda a jej účinkovanie je len prostriedkom tejto milosti Božej.

Poriadny roľník, Slovák, keď sa chytí do ťažkej práce a začne pripravovať pôdu pod siatie, prežehná seba a prežehná roľu. Keď ide soberať úrodu, urobí podobne. Toto sú symboly, ktoré znázorňujú, v akom pomere je duševný život nášho pospolitého národa k pôde a k jej účinkom, teda k plodinám a k žriedlu tohto všetkého.

A tak teraz, keď slovenský zákonodarca prvý raz pristupuje k usporiaďovaniu a k upravovaniu právnych vzťahov k pôde, nech si je vedomý, že nerobí prácu efemérnej hodnoty, naopak, robí dielo, ktoré musí ostať aere perennius.

Podľa toho základy prítomného zákona musia byť statočné, pevné, nepohnutné a budova na týchto základoch musí byť solídna. Slovenská pozemková reforma musí byť dielo, ktoré víchrica neschváti, ba ani prípadné zemetrasenia ňou nepohnú.

A tu dovolil by som si krátku, ale významnú pripomienku. Dobre založené a dobre urobené pozemkové reformy majú mimoriadnu trvácnosť. Štáty sa menia, režimy v nich sa menia, všeličo v nich sa mení, čo má aj významnú politickú hodnotu, no dobrá pozemková reforma prežije akékoľvek politické, ba i štátne prevraty. To, čo sa stalo pri zrušení poddanstva, ostalo, hoci štátny systém, štátna štruktúra sa zmenily a zmenilo sa všeličo, čo s tým súviselo.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP