ale skutočnou strážkyňou tých najvyšších národných hodnôt. Mŕtva litera zabíja i keď je ona v zákone. Máme pevnú nádej, že v tomto zákone ožije duch slovenský a mravno-náboženský; zákon teda nebude iba mŕtvou literou, ale verným prostriedkom nášho duchovného pokroku a preto vládny návrh zákona v plnom znení prijímam. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol: Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo majú zpravodaji páni poslanci Vančo a dr. Orlický.
Zpravodaj Vančo:
Zriekam sa slova.
Zpravodaj dr. Orlický:
Zriekam sa slova.
Predseda dr. Sokol:
Nakoľko sa páni zpravoda-ji zriekli záverečného slova, prikročujeme k hlasovaniu.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 7 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to je s jej 7 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o úprave obchodu s filmami.
Zpravodajmi sú páni poslanci Vančo a dr. Orlický.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj Vančo: Nie sú.
Zpravodaj dr. Orlický: Nie sú. Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený 2. bod programu a pristúpime k 3. bodu, ktorým je:
3. Zpráva výboru rozpočtového, národohospodárskeho a ústavne-právneho o vládnom návrhu zákona o zriadení a pôsobností banských úradov.
Zpravodajom za výbor rozpočtový je pán poslanec dr. inž. Peter Zaťko, za výbor národohospodársky pán poslanec Ján Petrovič a za výbor ústavno-právny pán poslanec dr. Miloš Vančo.
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi dr. inž. Zaťkovi,
(Predsedania sa ujal podpredseda dr. Opluštil. )
Zpravodaj dr. inž. Zaťko:
Slávny snem!
Rozpočtový výbor zaoberal sa osnovou tohto zákona ešte na svojom predvianočnom zasadnutí 14. decembra. Prebral ju z hľadiska štátnych financií, štátnych výdavkov a príjmov. Vzhľadom na to, že osnova znamená zjednodušenie banskej administratívy v každom smere, že uskutočnenie tejto osnovy predpokladá menší počet zamestnancov, než bolo tomu doteraz, keďže doteraz sme malí trojinštančný systém a osnova zavádza systém dvojinštančný, nenašiel rozpočtový výbor žiadnych námietok proti tomu, aby sa táto osnova stala zákonom.
Následkom tohto z hľadiska štátnych financií odporúča rozpočtový výbor, aby osnova bola prijatá tak, ako ju potom upravily výbory ďalšie. (Potlesk. )
Podpredseda dr. Opluštil (zvoní):
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor národohospodársky, pánu poslancovi Petrovičovi:
Zpravodaj Petrovič:
Slávny snem!
Azda žiadna doba tak jasne nedokazuje pravdivosť hesla ako naša, že merítkom zdatností národa je jeho schopnosť prekonávať ťažkosti hospodárske.
V dnešnej dobe udrží sa len ten národ, ktorý vie svoje hospodárstvo rýchle prispôsobiť meniacim sa pomerom, vie odstraňovať nakopené prekážky hospodárske aj po sebeväčších otrasoch vie nezranene napredovať. Národ neschopný tejto pružnosti v tak veľkom súboji národov ide v ústrety svojmu zániku. Preto každý z nás s radosťou víta osnovy zákonov hospodárskeho rázu, ktoré upravujú, prispôsobujú slovenské hospodárstvo zmeneným teritoriálnym a štátoprávnym pomerom. Väčšia zastávka, strnulosť v tomto ohľade by nám zapríčinila nedozierne škody, zastavil by sa riadny beh nášho hospodárskeho života, bohatstvo našej zeme zostalo by nevyužité, klesala by životná úroveň národa, vydávali by sme konečne v nebezpečie aj slobodu národa.
Predložený vládny návrh zákona o sriadení a pôsobnosti banských úradov má za cieľ zabezpečiť riadny chod priemyslovej prvovýrobe v baníctve aj pri zmenených teritoriálnych a štátoprávnych pomeroch Slovenska.
Nad baníctvom vykonáva dozor štát nielen po stránke národohospodárskej, ale aj po stránke právneho a technického zabezpečenia baníčenia, aby sa predišlo škodám na životoch a na majetku a prípadným ďalším národohospodárskym škodám. Dozor tento vykonáva štát svojimi banskými úradmi.
Osnova navrhuje zjednodušiť doterajšie banské úradovanie. Ruší doterajšie tri inštancie banských úradov: revírne banské úrady, banské hejtmanstvo a ministerstvo, a navrhuje dve: obvodné banské úrady a ministerstvo dopravy a verejných prác.
Dvojinštančný systém pre územie Slovenska plne vyhovuje. Touto úpravou sa tiež môže docieliť účelná dislokácia kvalifikovaného banského úradníctva, ktorého je na Slovensku nedostatok a dá sa doplniť slovenským dorastom len za 5 až 10 rokov.
Ministerstvo dopravy a verejných prác získa takto dostatočný počet kvalifikova-
ného úradníctva pre svoje banské oddelenie, ktoré bude vykonávať v budúcnosti tiež úkoly banského hejtmanstva; obvodné banské úrady zas získajú odborné sily zrušením banských inšpektorátov a revírneho banského úradu.
Vládny návrh súčasne ruší inštitúciu robotníckych banských inšpekčných asistentov, ktorí konali kontrolu spoločne s banskými inšpektormi, či sa na baniach vykonávajú ochranné predpisy. Toto opatrenie odôvodňuje sa tým, že o kontrolu sa dostatočne starajú iné orgány, v ktorých aj robotníctvo má svojich zástupcov. O umiestenie robotníckych asistentov postará sa minister dopravy a verejných prác.
Návrh pamätá tiež na úradníkov s dvojitým vysokoškolským vzdelaním. Dáva im možnosť zhodnotiť banské štúdium pri penzionovaní.
Osnova navrhuje zachovať vžitý zvyk pri bansko-vrchnostenskom pokračovaní: kolegiálne rozhodovanie.
Národohospodársky výbor prejednal osnovu, previedol v nej niektoré štylárne zmeny a pozmenil navrhované pomenovanie obvodného banského úradu z "Krajského banského úradu" na "Obvodný banský úrad".
Odporúčam slávnemu snemu, aby vládny návrh zákona o zriadení a pôsobnosti banských úradov uzákonil so zmenami navrhovanými národohospodárskym výborom. (Potlesk. )
Podpredseda dr. Opluštil:
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi dr. Vančovi:
Zpravodaj dr. Vančo: Slávny snem!
Výbor ústavno-právny zaoberal sa s vládnym návrhom tohto zákona a po istom štylárnom prepracovaní odporúča slávnemu snemu tento návrh na uzákonenie tak, ako je tlačou publikovaný. Pri tejto príležitosti však v mene ústavno-právneho výboru povinný som tlmočiť isté veci, ktoré boly prednášané a ktoré s týmto predmetom tesne súvisia.
Poukázané bolo, že vulkanické útvary našich pohorí zabezpečujú nám rudu, naplaveniny zabezpečujú nám iné nerasty, slovom v tomto ohľade mali by sme byť baníckym krajom tak, ako máloktorý kraj
v Európe. (Hlas: Tak je!) Všetko ostatné závisí od usilovnosti, od vynaliezavosti a pravda od odborného štúdia. A v tomto ohľade i štúdium i prípravné práce a všetko ostatné čo s tým súvisí, žiaľbohu je zanedbané tak, ako by sme zanedbaní nesmeli byť. Poukazuje sa na to, že mali sme banskú školu, dnes jej nemáme, mali sme hutnícku školu, dnes jej nemáme; slovom, akže sme krajom baníckym, vlastne mali by sme a mohli by sme nim byť, tak potrebujeme v prvom rade, aby sme mali svoju školu, kde náš dorast by sa odborne mohol vyučovať, vychovávať. Povinní sme v tomto ohľade kalkulovať, že udržiavanie takejto školy dnes by nepomerne zaťažilo naše štátne financie. Dnes takúto školu udržiavať by sme takmer nemohli, ale povinní sme starať sa o to, aby náš odborný dorast nevymizol, ba ani nezakrnel, naopak, aby prišiel pomaličky na svoje krídla a aby sme boli v prvom rade baníci Európy. To znamená toľko, že štátna správa musí mať pre túto potrebu porozumenia, musí prostriedky na školovanie, teda v prvom rade na podporu štipendistov zabezpečovať v štátnom rozpočte a to, čo je zabezpečené, to musí skutočne aj použiť. Na tento rok nemáme v štátnom rozpočte 18. 000 korún na podporu týchto štipendistov, žiaľbohu dnes nemáme ani jedného štipendistu v cudzozemskú. Ako som povedal, v tunajších školách nemôžeme mať ani jedného.
Baníctvo dnes je u nás živnosť, ktorá i pri dnešných zmenených a restringovaných pomeroch ešte vždy donáša asi 40 miliónov korún ročite nášmu hospodárstvu. To je taká položka, ktorá i pri dnešných zbedačených pomeroch zasluhuje si pozornosti a ktorá zaslúži, aby sme na tomto základe pracovali ďalej.
Dovoľujem si vyzdvihnúť tú okolnosť, že administrovanie baní je veľmi vážnou vecou, lebo ani pri jednom zamestnaní hospodárskom nečíha na pracovníka také nebezpečenstvo, života a smrti ako práve pri baníctve. Keď ide všetko v poriadku, nikto sa nestará o banícku správu, vlastne štátnu správu baní, ale keď prídu banské nešťastia, vtedy najväčšmi sa pociťuje, kde bola medzera. Táto medzera ú nás javí sa v prvom rade medzerou formálnou. Zmenou teritoriálnou a zmenou podnikov mali sme toto odvetvie administratívy celkom
rozhádzané. Zasluhuje len naše uznanie, že vláda toto poznala a prišla s týmto návrhom zákona, ktorý návrh zákona celú matériu upravuje rozumne s odborného stanoviska dostatočne a podľa našich pomerov primerane.
Ešte raz vyzdvihujem a prosím, aby to bolo na patričných miestach povšimnuté, aby totižto starali sme sa o výchovu nášho odborného personálu. Navrhujem menom ústavno-právneho výboru tento návrh prijať. (Potlesk. )
Podpredseda dr. Opluštil (zvoní): Teraz prikročíme k rozprave. K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Mora,
Udeľujem mu slovo. Poslanec Mora: Slávny snem!
Dovoľte mi začať malou baníckou anekdotou.
Po stvorení sveta Boh rozhadzoval po zemi nerastné bohatstvá, ktoré mal pripravené vo veľkom mechu. Niekde z jeho štedrej ruky padla veľká hruda zlata, inde striebra, medi, železa atď. Keď už mech bol vyprázdnený vysypal z neho omrvinky jednotlivých rúd a tieto padly na našu vlasť. Od vtedy je Vraj Slovensko bohaté na chudobné rudy.
Toto je bájka. Historická pravda je taká, že na Slovensku sa dolovalo už za časov Rimanov. Prvé litery histórie nášho baníctva zapísal Tacit okolo roku 100 po Kristu spôsobom ozaj povšimnutia hodným, o istých Kotinoch, bývajúcich v našich vrchoch opovržlivé sa zmieňuje, že platia Kvádom a Sarmatom dane a svoju vlastnú potupu zväčšujú ešte tým, že im vyrábajú železo na zbrane. Baníctvo teda na Slovensku je aspoň tak staré, ako poľnohospodárstvo.
Od toho času dôkladne zmenila sa tvár zeme, zmenila sa i tvár našej vlasti. Túto zmenu výdatným spôsobom napomáhalo a podnecovalo práve baníctvo. Človek ako krt zavŕtal sa do útrob hôr, aby na zkrvavenej dlani z nich vyniesol ich bohatstvo. Ťažba rúd stala sa na jednej strane požehnaním ľudstva, na druhej jeho kliatbou. Ťažba železa, na príklad umožnila ľahšie a úspešnejšie obrábanie zeme, umožnila i obrábanie iných mäkších hmôt. Avšak po-
kazená ľudská prirodzenosť práve požehnanú železnú rudu preformovala i na vraždiace náčinie. Zlato, ktoré malo byť smenným prostriedkom a teda sbližovateľom medzi národmi, na koniec ich dokonale rozdelilo. Hoci už rozhnevaný Mojžiš rozbil zlaté teľa, ľudstvo sa mu ešte dosiaľ devotne klania. Nesmieme zabúdať, že hmota je neutrálna, pripravená rovnako slúžiť dobru ako zlu. Len si treba želať, aby cieľ všeobecného dobra tak mocne spájal ľudstvo, ako ho spája súručenstvo práce. Ak nám roľník sebavedome hovorí: všetkých vás živím, baník a hutník s rovnakým sebavedomím môže mu povedať: bezo mňa by si to nedokázal.
S rozvojom baníctva u nás šiel aj vývoj banského práva. Prvá údelová listina bola vydaná v roku 1255 a dávala niektorým občanom mesta Banskej Bystrice právo dolovať medenú a striebornú rudu. Toto najkrajšie miesto Slovenska, vôbec ako mnohé iné naše mestá, vyrástlo súc polievané potom baníkov. Baníctvo to bolo, čo nieslo pochodeň pokroku v najšľachetnejšom slova smysle našimi krajmi aj keď mu na čas vypadla z rúk, nikdy sa nevzdalo zápasu o ňu. Držalo sa hesla: Vstaň a bi sa!
Zaiste ste ráčili počuť niečo o starej baníckej sláve. Takto sa označuje stredoveký rozvoj slovenského baníctva, ktorý trval od roku 1475 do roku 1546. Tejto sláve vpád Turkov urobil koniec. Ako stopy Slovensku ostaly po nej dve obchodné hradské. Jedna vedúca z Banskej Bystrice do Bratislavy, druhá tiež z Banskej Bystrice do Krakova.
Druhá úspešná epocha slovenského baníctva začala sa v polovici sedemnásteho storočia a trvala do konca devätnásteho storočia. V tomto čase na Slovensku už bolo 126 baníckych závodov a slovenské banské obce a mestá tvorily jednu hutnícku a ťažiarsku spoločnosť. Z tohto času pochádza i náš ešte dnes platný banský zákon.
Tak sa zdá, že na prahu obnovenej našej štátnej samostatnosti vchádzame tiež do novej úspešnej epochy slovenského baníctva. Aspoň číslice tomu nasvedčujú. Ešte nikdy v tomto obore podnikania na Slovensku nebol zamestnaný tak veľký počet ľudí, ako je zamestnaný teraz. Pred nemilosrdným viedenským verdiktom v
tomto obore podnikania nachádzalo u nás svoj vezdejší chlieb 8.754 ľudí. Nová hranica ani zďaleka tak nesledovala úzkostlivé etnický princíp, ako sledovala túžbu po určitých rudách a následkom toho o niekoľko baní a o 2432 baníkov sme prišli. Z toho bolo 827 Slovákov, 52 Nemcov a 1444 Maďarov. Krvácali sme zo všetkých údov; vďaka Bohu, že už aspoň táto naša rana je dokonale zahojená. Dnes v banskom podnikaní na Slovensku pracuje 11. 449 ľudí, čo je o 2695 viac, ako pred viedenským rozsudkom. Vo výrobe antimónu, ktorú máme vybudovanú na moderných hutníckych predpokladoch, v strednej Európe vôbec vedieme. Ťažba železa u nás dosiaľ činila ročne 1, 091. 000 tún. Na oko málo, ale v skutočnosti je to viac, ako činila na príklad v bývalom Poľsku, v Čechách alebo v Maďarsku. O železo do budúcnosti nemusíme mať žiadnu obavu. Podľa tvrdenia odborníkov slovenská zem obsahuje v sebe zistiteľné množstvo železnej rudy 140 miliónov tún. Pracovitých baníckych rúk máme tiež dostatok. Okrem našich baníkov, zamestnaných v spriatelenom Nemeckom štáte, máme niekoľko tisíc baníkov zamestnaných v Belgicku. Títo by sa na vyzvanie veľmi radi vrátili domov. Ochotne by sa vrátili domov i naši baníci z Francúzska, keby ich z čiastky neboli nanútili do légií a z čiastky neboli pozatvárali do koncentračných táborov.
Slávny snem! Pre obdiv diela neslobodno zabudnúť na človeka, ktorý ho vytvoril. Je to baník, ktorého práca zo všetkých je azda najťažšia a rozhodne najnebezpečnejšia. A pláca za ňu? Priemerná denná mzda slovenského baníka obnáša 29 korún 80 halierov. Je to značne menej, než zarába baník v iných štátoch. Táto mzda nie je ani zďaleka primeraná dnešnej konjunktúre v baníctve, ani zvýšeným cenám životných potrieb. Ak sa baníctvo a vôbec slovenské robotníctvo hlučnejším spôsobom nechce ale domáhať zvýšenia svojich miezd, na čo má nesporne oprávnenie, lebo zvýšenie cien životných potrieb nie je nič inšie, ako sníženie miezd suchou cestou, tak to robí jedine s ohľadom na hospodárske postavenie svojho štátu. Táto jeho obeť je priamo neoceniteľná a pod jej ťarchou klesá a volá po odbremenení. Je vecou štátnickej múdrosti, aby čím skôr bol vypočutý jeho úpenlivý hlas.
Pred rokmi veľa prachu bolo rozvírené okolo otázky socializácie baní. Prosím, neráčte sa ľakať tohto slova. Socializácia baní by nebola o nič väčším zásahom do zásady súkromného vlastníctva, ako bola pozemková reforma. Nedošlo k nej, a ako náhradu za túto socializáciu bol v roku 1920 odhlasovaný zákon o účasti baníkov na správe banských závodov a o ich podiele na čistom zisku. V teórii tento zákon je jednou z najďalej idúcich sociálnych reforiem. V skutočnosti je to bohužiaľ praobyčajný paškvil. Baníci totiž na správe baní, v ktorých pracujú, pražiadnej účastí nemajú. O niečo cennejšie je ustanovenie tohto zákona pokiaľ sa týka podielu na čistom zisku. Podľa neho z docieleného čistého zisku 90% patrí zamestnávateľovi samotnému a len 10%) všetkým jeho zamestnancom. Pri tom ešte vždy všetko záleží na tom, ako sa spraví bilancia. A bilancia, ako ráčite vedieť, to je ako mestská slečinka: vždy pekná a zriedka poctivá. (Vrava, potlesk. ) Fakt je, že za minulý rok podiel všetkých baníkov na celom Slovensku na čistom zisku robil niečo vyše 3000 korún, ostatné boly dobrovoľné dary. Ak naše banské závody mienia i do budúcnosti takto poctivé bilancovať, nám nebude pozostávať nič inšie, ako radikálne sa domáhať novelizácie zákona číslo 143 z roku 1920. Pre informáciu podotýkam, že celý príjem z podielu na čistom zisku ide výlučne na sociálne ciele. Venovaný je menovite deťom, ktorými sú baníci neobyčajne požehnaní.
Mrzí ma, že hovoriac o zamestnávateľoch musím použiť tvrdšie slová. Beztak, o nás, kresťanských odborároch, ošľahaných v boji proti doktrinám marxizmu, idú chýry, že vraj prevádzame triedny boj. Za nás hovorí naša minulosť. Bojovali sme, bojujeme a neprestaneme bojovať za uplatnenie kresťanskej spravodlivosti. (Potlesk. ) Avšak triedny boj nie je nič inšie, ako dôsledok vykorisťovania. Kým tuná trvá vykorisťovanie, niet toho prostriedku, ktorým by sa triedny boj nechal zamedziť. My síce máme v Ústave ustanovenie, že vykorisťovanie sociálne slabých občanov sa zakazuje. Ale kým toto ustanovenie nemá príslušnú trestnú sankciu, nemá žiadnej praktickej ceny. (Hlas: Tak je!) Ešte sa nestalo, že by niektorý pán zamestnávateľ s ohľadom na toto ustanovenie našej Ústavy bol sa vzdal čo len ha-
liera zo svojich neoprávnených ziskov. Aj v dekalogu máme ustanovenie: nepokradneš, nezabiješ, ale aby bolo dodržiavané, na to máme žandárov, väznice a súdy.
Slávny snem! Tak vieme, že Slovenská republika má byť kresťanským štátom. Doterajší liberalisticko-kapitalistický spoločenský poriadok má byť vymenený za solidaristický. Nábehy k nejakému prerodu bohužiaľ dosiaľ nikde nepozorovať. Ešte vždy je u nás stavaný a to celkom sústavne a vytrvale hospodársky moment života nad moment sociálny, hoci by to malo byť naopak. Aj prítomný návrh zákona je svedectvom toho. V prvej vete, v prvom paragrafe tohto návrhu čítame: "Banské zákony a národohospodársku starostlivosť o banské veci vykonávajú tie a tie úrady", hoci tie isté úrady vo svojom obore povolané sú vykonávať aj sociálnu starostlivosť.
Ináč s tendenciou zákona súhlasíme, kedže doterajší trošku ťažkopádny trojinštančný systém premenuje sa na dvojinštančný a na ďalšie udržanie trojinštančného systému nemáme ani potrebný počet ľudí. Avšak tento zákon zrušuje aj ustanovizeň robotníckych banských inšpekčných asistentov, zavedenú po strašnej katastrofe na Nelsone. Dôvodová zpráva nás ubezpečuje, že na podklade platných predpisov i tak dostatočne je postarané o bezpečnosť baní. Aby bolo jasno: My sa o bezpečnosť baní nebojíme, my sa bojíme o bezpečnosť zdravia a životov baníckych. Budeme radi, keď sa táto naša obava ukáže byť bezpodstatnou. Ináč je pravda, že inštitúcia robotníckych banských asistentov na Slovensku mala takmer len teoretický význam. Boli tuná dohromady dvaja. Ak však toto ustanovenie, lepšie povedané toto zrušenie má znamenať začiatok zásahu do nadobudnutých práv, nič inšie nám nepozostáva, ako zavolať, že varujeme!
Ďalej vytýkam, že táto osnova nebola daná k prejednaniu príslušným baníckym inštitúciám. Ospravedlňujeme si to jedine tým, že ide o opomenutie. Azda niekto povie: maličkosti. Áno, nesporne sú to maličkosti. Lenže, život pozostáva nielen z veľkých vecí, ale i z maličkostí. I maličkostiam musíme venovať zreteľ, i v maličkostiach na tejto pôde musíme mať stále na zreteli náš spoločný cieľ, ktorým je.
aby Slovenská republika nebola tak ako dosiaľ len štátom kresťanského národa, ale aby sa stala kresťanským štátom v pravom slova smysle. (Potlesk. )
Podpredseda dr. Opluštil: Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo majú zpravodaji páni poslanci dr. inž. Zaťko, Petrovič a dr. Vančo.
Udeľujem slovo zpravodajovi, pánu poslancovi dr. Vančovi.
Zpravodaj dr. Vančo: Ctený snem!
Titulom záverečného slova dovoľujem si na obsah reči pána rečníka predniesť toto: Sociálna starostlivosť banskej správy, tak ako je ona dodnes kodifikovaná, nemení sa ani literou. Ostáva teda tak, ako bola, neuberá sa jej ničoho. Asistenti sa zrušujú, ale zrušujú sa z tých istých dôvodov, čo pán rečník povedal, že beztak sú len dvaja a ich funkcia bola viac-menej len formálnou. Ďakujem.
Zpravodaj dr. inž. Zaťko: Zriekam sa slova.
Zpravodaj Petrovič: Zriekam sa slova.
Podpredseda dr. Opluštil: Nakoľko sa ďalší dvaja zpravodajovia zriekli slova, prikročujeme k hlasovaniu.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 10 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomuto námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 10 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona o zriadení a pôsobnosti banských úradov,
Zpravodajmi sú páni poslanci dr. inž. Zaťko, Petrovič a dr. Vančo.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj dr. inž. Zaťko: Nie sú.
Zpravodaj Petrovič: Nie sú.
Zpravodaj dr. Vančo: Nie sú.
Podpredseda dr. Opluštil: Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona, tak ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený 3. bod programu a pristúpime k poslednému bodu, ktorým je:
4. Zpráva výboru branného a ústavnoprávneho o vládnom návrhu branného zákona Slovenskej republiky,
Zpravodajom za výbor branný je pán poslanec Teodor Turček, za výbor ústavno-právny pán poslanec dr. Anton Hudec.
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor branný, pánu poslancovi Turčekovi.
(Predsedania sa ujal predseda dr. Sokol. )
Zpravodaj Turček:
Slávny snem!
Vládny návrh branného zákona uvádza do brannej povinnosti občanov Slovenskej republiky nový systém, ktorý v minulosti našej pospolitosti nebol vžitý. Považujem zato za svoju povinnosť, aby som uviedol zásadné myšlienky, podľa ktorých bola osnova zákona vypracovaná.
Štátne vedenie musí splniť všetky úlohy z požiadavok súvekého ľudského spolužitia a dosiahnuť vo všetkých prejavoch národného života svrchovanú ukáznenosť. Školou v tejto ukáznenosti a tým aj základom usporiadaného národného života je branná výchova, ktorá činného človeka privádza do súladu so svojím prostredím, udržuje v ňom cit zodpovednosti a obetavosti a naučí ho plniť všetky povinnosti ako samozrejmosť.
Doba dnes vyžaduje účinnú ochranu verejných záujmov vo všetkých odvetviach národného života, aby sa znemož-