Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 2. zasedanie.

Tesnopisecká zpráva

o 23. zasadnutí snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 18. januára 1940.

Obsah:
Oznámenie predsedníctva:	Strana:
Otvorenie zasadnutia .................	3
Ospravedlnenie neprítomnosti .............	3
Došlé nariadenia s mocou zákona .............	3
Rozdaná tlač ....................	3
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí .......	22
Zakľúčenie zasadnutia .................	22
Program:
1. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o vy-
hlasovaní právnych predpisov a o úradných časopisoch (publi-
	4
Reč zpravodaja dr. Orlického .............	4
Rozprava odpadá ...................	5
Prvé hlasovanie o návrhu .............	5
Prijatie návrhu prvým hlasovaním .......	5
Druhé hlasovanie o návrhu ..............	5
Prijatie návrhu druhým hlasovaním ......	5
2. Zpráva národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vlád-
nom návrhu zákona o úprave obchodu s filmami ......	5
Reč zpravodaja Vanču ..............	5
Reč zpravodaja dr. Orlického .............	6

23. zasadnutie snemu Slovenskej republiky dňa 18. januára 1940.

Strana
Prikročenie k rozprave ................	6
Reč poslanca dr. Körpera ...............	6
Koniec rozpravy .................	8
Zpravodaji sa zriekli záverečného slova ..........	8
Prvé hlasovanie o návrhu ................	8
Prijatie návrhu prvým hlasovaním .......	8
Druhé hlasovanie o návrhu ...............	8
Prijatie návrhu druhým hlasovaním ......	8
3. Zpráva rozpočtového, národohospodárskeho a ústavno-právneho
výboru o vládnom návrhu zákona o zriadení a pôsobnosti ban-
ských úradov .................. .	8
Reč zpravodaja dr. inž. Zaťku ...........	8
Reč zpravodaja Petroviča ............ ...	9
Reč zpravodaja dr. Vanču ...............	9
Prikročenie k rozprave ................	10
Reč poslanca Moru ..................	10
Koniec rozpravy... ................	13
Záverečné slovo zpravodaja dr. Vanču ...........	13
Zpravodaji dr. inž. Zaťko a Petrovič zriekli sa slova .....	13
Prvé hlasovanie o návrhu ................	13
Prijatie návrhu prvým hlasovaním .......	13
Druhé hlasovanie o návrhu ............ ...	13
Prijatie návrhu druhým hlasovaním ......	13
4. Zpráva branného a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu
branného zákona Slovenskej republiky ..........	13
Reč zpravodaja Turčeka ................	13
Reč zpravodaja dr. Hudca ............	16
Prikročenie k rozprave ...............	17
Reč poslanca Horáka ............	18
Koniec rozpravy ...................	21
Pozmeňovací návrh poslanca Šrobára a spoločníkov .....	21
Zpravodaji s pozmeňovacím návrhom súhlasia ........	21
Prvé hlasovanie o návrhu ................	22
Prijatie pozmeňovacieho návrhu prvým hlaso-
vaním .....................	22
Prijatie ďalšej časti návrhu prvým hlasovaním	22
Druhé hlasovanie o návrhu ......... .....	22
Prijatie návrhu druhým hlasovaním ......	22
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý...	22

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 18. min. Prítomní: Predseda: dr. Sokol,

Podpredsedovia: dr. Mederly, dr. Opluštil Zapisovatelia: Germuška, Drobný. 44 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: dr. Tuka, Čatloš, dr. Ďurčanský, dr. Fritz, Medrický, dr. Pružinský a Sivák.

Z kancelárie snemu: tajomník snemu dr. Foltin a hl. radca p. s. dr. Čelko.

Predseda dr. Sokol (zvoní): Otváram 23. zasadnutie snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnil pán poslanec Simko.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Predseda vlády v smysle § 44, ods. 3 Ústavy predložil snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

zo dňa 29. novembra 1939, č. 297 Sl. z. o výmene slovenských emisií, záložných listov a dielčích dlhopisov Hypotečnej banky Českej v Prahe a Zemskej banky v Prahe, ako aj o úprave niektorých právnych pomerov Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky;

zo dňa 29. novembra 1939, č. 299 Sl. z., ktorým sa predlžuje platnosť vládneho nariadenia o sprostredkovaní práce;

zo dňa 11. decembra 1939, č. 308 Sl. z" ktorým sa zrušuje vládne nariadenie o vyživovacom príspevku rodinným príslušníkom členov Hlinkovej gardy, Freiwillige Schutzstaffel a iných osôb, povolaných veliteľstvami HG a FS do služieb pri obrane štátu;

zo dňa 11. decembra 1939, č. 312 Sl. z. o dočasnej úprave niektorých služebných pomerov štátnych zamestnancov;

zo dňa 11. decembra 1939, č. 318 Sl. z., ktorým sa zriaďuje "Fond pre podporu pri úrazoch motorovými vozidlami" so sídlom v Bratislave a ktorým sa menia niektoré predpisy zákona o jazde motorovými vozidlami;

zo dňa 21. decembra 1939, č. 319 Sl. z. o predĺžení zmenkovoprávnych lehôt;

zo dňa 21. decembra 1939, č. 320 Sl. z. o zmene niektorých ustanovení zákonov o stavebnom ruchu;

zo dňa 21. decembra 1939, č. 322 Sl. z., ktorým sa predlžuje platnosť § 95a, ods. 4. vládneho nariadenia č. 112/1934 Sb. z. a n. v znení vládneho nariadenia č. 143/1934 Sb. z. a n.;

zo dňa 21. decembra 1939, č. 323 Sl. z. o predĺžení platnosti niektorých ustanovení zákona č. 243/1922 Sb. z. a n. o dočasnej úprave zriadenia obcí na Slovensku;

zo dňa 21. decembra 1939, č. 327 Sl. z., ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia vládneho nariadenia č. 137/1939 Sl. z., o dôverníkoch a dočasných správcoch v priemyselných, obchodných a remeselných podnikoch a iných majetkových podstatách;

zo dňa 21. decembra 1939, č. 331 Sl. z., ktorým sa mení zákon č. 251/1933 Sb. z. a n. o predaji tovaru za jednotné ceny, v znení vládneho nariadenia č. 70/1936 Sb. z. a n., vládneho nariadenia č. 122/1937 Sb. z. a n. a vládneho nariadenia č. 346/ 1938 Sb. z. a n.;

zo dňa 21. decembra 1939, č. 332 Sl. z. o dočasnom obmedzení prevodov hospodárskych podnikov.

Všetky tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o vyhlasovaní právnych predpisov a o úradných časopisoch (publikačná norma).

23. zasadnutie snemu Slovenskej republiky dňa 18. januára 1940.

Vládny návrh zákona o Nemocenskej poisťovni slovenských železníc. Návrh prideľujem výboru sociálnemu a zdravotnému a ústavno-právnemu.

Zpráva výboru národohospodárskeho a ústavno-právneho o vládnom návrhu zákona o úprave obchodu s filmami.

Zpráva výboru rozpočtového, národohospodárskeho a ústavno-právneho o vládnom návrhu zákona o zriadení a pôsobnosti banských úradov.

Zpráva výboru branného a ústavnoprávneho o vládnom návrhu branného zákona Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona o stíhaní podludného vývozu a dopravy predmetov potreby do cudziny. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Tesnopisecká zpráva o 16., 17., 18., 19, a 20, zasadnutí snemu Slovenskej republiky.

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Pristúpime k 1. bodu programu, ktorým je:

1. Zpráva výboru ústavno-právneho o vládnom návrhu zákona o vyhlasovaní právnych predpisov a o úradných časopisoch (publikačná norma).

Zpravodajom za výbor ústavno-právny je pán poslanec dr. František Orlický. Dávam mu slovo. Zpravodaj dr. Orlický: Slávny snem!

V novodobých štátoch uverejňovanie právnych predpisov deje sa tlačou, aby tieto boly čo najlepšie sprístupnené všetkým občanom. Len takéto dokonalé uverejňovanie umožňuje všeobecnú platnosť zásady, že neznalosť práva neomlúva. Táto dokonalosť je podmienená jasnosťou právnych predpisov, prehľadnosťou spôsobu ich uverejňovania, vhodnou systematikou a prístupnosťou publikačných prostriedkov. I jednoduchý občan má mať možnosť bez ťažkostí dostať sa k právnym predpisom, ktoré hľadá, dozvedeť sa o všelijakých aktoch orgánov štátu, určených na verejné vyhlásenie, nájsť rôzne úpravy úradov, ktoré majú preň často veľký hospodársky význam.

Správne upravenie tejto materie je potrebnou súčiastkou nášho právneho poriadku.

Publicitu právnych predpisov zaručuje pravidelne už sama Ústava a nariaďuje vyhlásenie právnych noriem. Paragraf 29 našej Ústavy ustanovuje: ,,Pre platnosť zákonov a nariadení s mocou zákona je potrebné, aby sa vyhlásily spôsobom, ktorý určuje osobitný zákon. Zákon treba vyhlásiť do 8 dní po podpísaní prezidentom republiky". Ods. 2, § 47 Ústavy ustanovuje vyhlasovaciu povinnosť vykonávacích vládnych nariadení.

Vyhlasovanie právnych noriem upravené bolo v bývalej Československej republike zákonom č. 1. z roku 1918, zákonom číslo 139 z roku 1919 a č. 500 z roku 1921 a vládnym nariadením číslo 392 z roku 1938. V Slovenskej republike upravuje túto právnu ustanovizeň nariadenie vlády č. 14 z roku 1939 a č. 109 z roku 1939, ktoré však nemohly obsiahnuť vyhlasovanie právnych predpisov, ktoré vyhlásiť nariadila Ustáva, ako sú neodkladné opatrenia výboru snemu podľa § 30 Ústavy, nariadenia s mocou zákona podľa § 44 Ústavy, usnesenia o nesúhlase snemu s nariadením s mocou zákona, usnesenia ústavného senátu o neplatnosti zákona alebo nariadenia s mocou zákona podľa ods. 1, § 98 Ústavy.

Návrh zákona odstraňuje tieto medzery a upravuje okrem toho aj vážnu vec vydávania úradných časopisov, kde si vytýčil za cieľ vytvoriť systematické, lacné, prehľadné a najširšej verejnosti dostupné publikovanie rôznych opatrení, aktov a inštrukcií úradov a orgánov štátu.

Správne poukazuje dôvodová zpráva na nezdravý zjav veľkého počtu úradných časopisov, vydávaných jednotlivými ministerstvami, a dochádza k správnemu záveru, že dvanásť takých úradných časopisov je veľa pre malé územie Slovenskej republiky. Treba siahnuť k rozumnému a úspornému sústredeniu. Sám návrh nariaďuje vydávanie Úradných novín, Súdneho ústredného oznamovateľa, vydávaného ministerstvom pravosúdia, Vestníku pre Slovenské železnice a plavbu, vydávaného ministerstvom dopravy a verejných prác. Vydávanie ďalších úradných časopisov vyhradzuje sa vláde, ak to uzná za potrebné.

Ústavno-právnym výborom prevedené zmeny v osnove sú rázu čiastočne štylárneho, čiastočne však zásadného významu.

Paragraf 2 doplnený bol zásadným ustanovením, že autentickým je znenie slovenské.

Odsek 3, § 4 bol širšie formulovaný, lebo zahrňuje všetky prípady § 1, ak vyhlasované alebo iné právne predpisy neurčujú iného.

Odsek 2, § 9 ústavno-právny výbor vynechal, lebo vážnosť Úradných novín nedovoľuje inzerovanie v nich.

V § 21 prevedená štylárna zmena zdôrazňuje, že týmto ustanovením vykonané zahojenie prípadných nedostatkov právnych noriem, týka sa jedine spôsobu vyhlasovania tam uvedených právnych predpisov. Prípadné iné vady a nedostatky týchto predpisov sa neodstraňujú.

Ústavno-právny výbor navrhuje, aby snem takto upravenú osnovu schválil. (Potlesk. )

Predseda dr. Sokol:

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.

Prikročujeme k hlasovaniu.

Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 3 diely, 22 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma dielmi, 22 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej jednohlasne.

Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o vyhlasovaní právnych predpisov a o úradných časopisoch (publikačná norma).

Zpravodajom je pán poslanec dr. Orlický.

Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodaj dr. Orlický: Nie sú.

Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 1. bod programu a pristúpime k 2. bodu, ktorým je:

2. Zpráva výboru národohospodárskeho a ústavno-právneho o vládnom návrhu zákona o úprave obchodu s filmami.

Zpravodajom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Vančo, za výbor ústavno-právny pán poslanec dr. František Orlický.

Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor národohospodársky, pánu poslancovi Vančovi.

Zpravodaj Vančo: Slávny snem!

Vláda predložila k ústavnému prejednaniu vládny návrh zákona o úprave obchodu s filmami. Tento návrh zákona bol sostavený nielen z hľadiska hospodárskeho, politického, sociálneho ale i zo stanoviska kultúrneho.

My všetci veľmi dobre vieme, aký veľký vliv má dnes na výchovu človeka film, menovite na výchovu mladého človeka. Preto vláda celkom správne sa stará o to, aby film nielen získaval peniaze nášho občianstva, ale aby tiež dával za to odmenu a to v smere výchovnom. (Hlas: Výborne!) Z národohospodárskeho stanoviska prichádza do úvahy v prvom rade to, že dokiaľ zo Slovenska vyvážali sme takmer 15 miliónov korún za vypožičané filmy, za tento obnos Slovensko v hospodárskom ohlade nedostalo žiadnu náhradu. Je celkom správne poznamenáme vlády, že Slovensko v tomto prípade bolo skutočne exploitačné územie. Spoločnosť, ktorá by mala na starosti dovoz filmu a výrobu tohto, je monopolná preto, aby nebola tu zbytočná konkurencia na úkor hodnoty filmu a aby spoločnosť mohla nielen ukojovať filmových ctiteľov, ale i vychovávať nás všetkých pre lepší život.

Národohospodársky výbor vo svojom zasadnutí 9. januára tohto roku prejednal

túto osnovu zákona a ja v mene tohto výboru doporučujem, aby slávny snem tento zákon prijal. (Potlesk. )

Predseda dr. Sokol:

Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi dr. Orlickému:

Zpravodaj dr. Orlický:

Slávny snem!

Cieľom zamýšľaného zákona je zaistiť spoločnosti, ktorú určí ministerstvo hospodárstva, monopolné postavenie na poli obchodu s filmami. Táto úprava je obmedzením voľnej súťaže takej hospodárskej činnosti, ktorá pravidelne nebýva pojatá do rámca monopolnej hospodárskej sústavy, aspoň nie vo väčšine štátov. Že v našom štáte siahame k sústave monopolnej, má to svoje závadné dôvody hospodárske, politické, kultúrne a sociálne.

Územie Slovenskej republiky je malé a preto racionálne vedenie tohto obchodu vyžaduje sústredenie jeho v rukách jednej spoločnosti. Dozor na túto hospodársku činnosť v ohľade politickom, kultúrnom a sociálnom môže štátna správa najvhodnejšie vykonávať vtedy, keď je táto činnosť sústredená v jednej spoločnosti.

Kinematografia a filmovníctvo sú dôležitým činiteľom propagačným a kultúrnovýchovným, ale aj ich hospodársky význam je veľký, preto je žiaduce, aby boly podrobené kontrole štátnej správy. Tohto cieľa dosahuje sa sriadením monopolnej spoločnosti "Slovenská filmová účastinárska spoločnosť" so sídlom v Bratislave, kde štát dostáva 51% účastín.

K zaisteniu kultúrnej úrovne filmového trhu sriaďuje sa pri ministerstve školstva a národnej osvety kultúrna komisia. Okrem toho ukladá sa spoločnosti dodať ročne určité množstvo kultúrneho filmu.

Ústavno-právny výbor doplnil § l tak, že spoločnosť má sa starať aj o vývoz filmov, lebo patrí to k úplnosti zamýšľaného monopolu.

Podľa toho i v § 2 zaistil spoločnosti výhradné právo vývozu osvetlených filmov.

Paragraf 4 pozmenil tak, že kultúrna komisia má byť sriadená u ministerstva školstva a národnej osvety a jej členov má menovať minister školstva a národnej

osvety po dohode s ministrom hospodárstva, lebo úloha komisie spadá do oboru kultovej správy.

Ústavno-právny výbor navrhuje, aby slávny snem osnovu schválil. (Potlesk. )

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Teraz prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil ma strane "za" pán poslanec dr. Körper. Udeľujem mu slovo.

Poslanec dr. Körper: Slávny snem!

Slovenská verejnosť má na filme trojaký záujem: hospodársky, národný a mravný. Niet dnes na svete tovaru, ktorý by tak hlboko zasahoval do našej zábavy, do našej kultúry a svetonázoru, ako práve film. Kedysi štát si mnoho zakladal na divadle a na javisku, na tomto sa usiloval reprezentovať svoje idey. Dnes divadlo hrá iba podradnú úlohu a je rezervované skutočne len tým vrcholným reprezentáciám národnej myšlienky. Naproti tomu film je to, čo formuje dušu priemerného človeka v mestách a po väčších dedinách.

Film je vrcholom ľudskej techniky v tom smysle, že nahradzuje nielen ľudskú prácu, nielen ľudskú individuálnu myšlienku, ale aj precítenie človeka. Na začiatku dejín ľudskej vzdelanosti človek sám pracoval, sám rozmýšľal a sám cítil. Prvá vec, kde človek hľadal doplnok a náhradu, bola práca. Vynašiel stroje, najprv primitívne, neskôr dokonalejšie, ktoré jeho prácu nielen doplňovaly, ale aj skutočne konaly. Na vyššom stupni vzdelanosti človek ustal rozmýšľať a hľadal už hotové myšlienky, aby nemusel sám shromažďovať životný náhľad a skúsenosti. Tak vznikla tlač, v ktorej iní k tomu povolaní ľudia shromažďujú svoje myšlienky a podávajú ďalej čitateľstvu. Vývinu ani toto nepostačilo. Dnešný moderný človek ani na to nemá času, aby si city sám formoval, preto ide do kina, kde sa mu zjaví na plátne celkom nový svet, ktorého všetky fázy priebehu prežíva. Oduševňuje sa, hnevá sa, raduje sa, alebo smúti.

Ale práve preto je pre nás film tak dôležitý.

Národohospodársky charakter tejto dôležitosti dostatočne objasnila dôvodová zpráva. Malý národ sme k tomu, aby sme obchod s filmami vypustili z kontrolných rúk našich štátnych záujmov. Súvisí to aj

so židovskou otázkou. Keby sme tu netvorili monopol, ľahko by sa mohlo stať, že na istých úsekoch priekupníctva a požičovania by zas len Židia zarábali na tomto tak dôležitom poli obchodnom, Štát svoju kontrolnú činnosť a svoje povolenia musí rozprestreť nielen na bezprostredné prevedenie filmu v knihách, ale musí skúmať všetky iné hospodárske výhody, ktoré kynú nášmu národnému hospodárstvu už od počiatku výroby filmu. Ináč by sa ľahko mohlo stať aj to, že opravdivá hospodárska sila filmu by unikla z našich rúk alebo by ostala v cudzine.

Nás tu zvlášť zaujíma národný záujem štátu okolo filmu. Tento záujem je s jednej strany čisto kultúrny, s druhej strany národno-poučujúci a oduševňujúci. Keď my slovenského človeka chceme pretvoriť na oduševneného a obetavého vlastenca, tak sa musíme predovšetkým o to postarať, aby filmy boly národného obsahu, nielen všeobecného ale aj slovenského. Žiaľbohu, my sme nie zariadení na vlastné filmy, ale vývin vecí v každom národe požaduje, aby tie najvznešenejšie city národné dostaly sa aj na plátno a to v čím hojnejšej miere. Čo u nás robí týždenný prehľad pred započatím programu pod menom,, Nástup", to isté by sa malo diať aj cez celý obsah kinového programu, No, my sa teraz musíme uspokojiť iba s niekoľkými minútami vlastného slovenského národného obsahu a musíme trpieť program cudzí. Je preto náš eminentný národný záujem, aby tento cudzí program kinový nijak nenarušoval vysoké ciele, ktoré si naša slovenská národná myšlienka vytýčila. Každý film nevyrobený na Slovensku znamená prínos cudzej kultúry a preto treba zvýšenej bedlivosti, lebo obraz ešte rafinovanejšie vie schovávať v sebe tajné tendencie, ako tlač. Mýlime sa, keď si myslíme, že jednoduchým monopolom alebo dozorom odbavíme onú funkciu národa, ktorá má odstraňovať otravu čo aj tajnú z duší slovenských. Hlavná váha je kladená na činnosť kultúrnej komisie, ktorá najmä po tejto stránke bude musieť byť na stráží. A tu nebude stačiť doterajšia prax, ktorá dala premietať pred niekoľkými poverencami film a keď nebolo v ňom krikľavého rozporu s naším svetovým názorom, pustila film na program. Posúdiť tendenciu a obsah filmu je zvláštne umenie a vyžaduje zvláštne štúdium, pričom bude mať prá-

ve ministerstvo školstva a národnej osvety krásnu ale aj zodpovednú úlohu.

Je pravda, že človek sa poučí a oduševňuje aj na cudzích príkladoch, ale každý národ má svoje špeciálne nazieranie na veci, svoje zvláštne životné formy, z ktorých nie jedna môže škodlivé pôsobiť na nášho Slováka, sediaceho v kine.

Národná myšlienka práve preto, že u nás sa filmy nevyrábajú, obmedzuje sa na divadlo. Je to samozrejmé a dáva v tomto ohľade divadlu popri filme akýsi dobre odôvodnený raison d´étre, ale nesmieme zabudnúť, že kým divadlo zostane navždy terénom vyššej inteligencie, kino má supremáciu u širokých vrstiev ľudí. A bez výchovy tejto vrstvy, tohto ľudu ničoho nedocielime. Teda ta musí smerovať aj tento zákon svojou účinnosťou, aby kinový program nebol len zábavný, ale i v zábavnej čiastke svojej národno-výchovný. Veľké filmové spoločnosti, najmä židovské sa usilujú filmový predmet tak rozriediť, aby sa on hodil pre každý národ a pre každú ideu. Náš človek má na toto trefný výraz: limonáda; alebo ak chceme vyjadriť menejcennosť a povrchnosť sostavy, hovoríme, že je to sketch. Film v tejto predstave je čírym opojením a žiadnou výchovou, ani pravou zábavou. Tento zákon bude dbať o to, aby filmy, ktoré budú premietané na Slovensku, boly hodnotnejšie.

Okrem národného záujmu, je tu aj mravný záujem. Filmy sa zriedkavo vyrábajú na základe pozitívnej kresťanskej mravouky, ale vyberajú sa tiež také všeobecné rámce mravné, v ktorých sa zmestí všetko. To toľko znamená, že film ľahko vychováva mravne indiferentných ľudí. Moderné filmy vyhovujú iba akémusi sentimentálnemu mravnému citu, ale ináč neutvrdzujú nás v našom vyššom mravnom nazieraní. Pre púhy obchodný efekt mnoho filmov chodí presne na rozhraní zla a dobra natoľko, že nastáva jánusovská tvár pochybnej mravnej úrovni a návštevník kina stráca ucelený názor na tie najvážnejšie mravné problémy. Mravnú úroveň filmu zisťovať je azda ešte ťažšie, ako ustáliť jeho národný smer. Aj tu treba už teraz naliehavo upozorniť zodpovedných činiteľov, že kultúrna komisia filmová, ktorá sa sriadi pri ministerstve školstva a národnej osvety aj v tomto ohľade nesmie byť iba predprogramovou formalitou,