Čtvrtek 30. listopadu 1939

Ak sa našej propagande podarilo znemožniť tie kúsky, ktoré som tu spomínal, myslím, bola dobrá. Pán, ktorý hovoril o propagande, spomínal, že tá propaganda je dobrá, ktorá je úspešná. Nuž, bolo to veľmi ťažkou vecou, nepríjemnou vecou, odrážať útoky, znemožňovať prácu pánov, ktorí chceli škodiť štátu i osobám štátu oddaným, no jednako, mali sme úspechy, odrazili sme útoky i v auguste i v septembri a ja myslím, toto je odpoveď na otázku, či tu bola propaganda dobrá, alebo zlá.

Pokiaľ ide o Ameriku, stojí k dispozícii i úrad propagandy i "Slovák Press"; tam sú dokumenty, tam sú razítka, pečiatky, z ktorých uvidíte, koľko, na akú adresu išlo odtiaľ či už listov, či fotografického materiálu, či iného materiálu. Nie je vinou našou, že sme v takom pomere s Amerikou, v akom sme, a že sa znemožňuje dodanie tohto materiálu na adresy, na ktoré je posielaný.

Pokiaľ ide o tlač: každý tu môže písať a každý aj píše, kto nie je zatrpklý nad tým, že nedostali za pravdu páni, ktorí M samostatnosti chceli vidieť katastrofu. Katastrofa neprišla a to im nejde do hlavy. A to je tá vec.

Ak sa tu útočilo okrem propagandy proti Hlinkovej garde a do istej miery aj proti mládeži, musím odpovedať: Hlinková garda, i Hlinková mládež má za sebou takú prácu a také výsledky, že nevšímať si ich, nevidieť ich, je dôkazom úplnej zaslepenosti. Ak Hlinková garda má zásluhy na tom, že sme si vydobyli a udržali štát, že po boku našej armády v marcových i septembrových dňoch zachránila tento štát a že odrazila i nejeden pokus vnútorných rozvratníkov, tak Hlinková mládež má zase najväčšiu zásluhu na tom, že budúcnosť národa je na dobrej ceste a že je skutočne nádej lepších dní Slovenska. Zdôrazňujem však, že tu nejde o zásluhy jednotlivcov, ale o zásluhy celku, o zásluhu sjednoteného národa. My hovoríme: chalabobu, že sa nám to tak podarilo a tak darí. Rozumní Slováci vidia v tom priamo zázrak Boží, že sme sa udržali a zachránili v tom apokalyptickom zúrení dejinných síl. Podľa istých pánov, na čele tej alebo onej práce nestojí, koho tam oni chceli mať a preto je zle a nevedia sa z toho vymaniť. Keby sa vedeli trochu emancipovať zpod týchto osobných dojmov, zpod týchto osobných zaviazaností, som presvedčený, videli by jasne a prospelo by to štátu.

Azda jeden dôvod, ktorý bol zdanlive vecný a ktorý tu bol adresovaný i proti hlavnému veliteľovi Hlinkovej gardy i proti Šéfovi propagandy, bol ten, že má mnoho funkcií. Osvedčujem sa, páni, že opätovne som ponúkol alebo jednu alebo druhú alebo obe funkcie najvyšším zodpovedným činiteľom. Urobil som tak i nedávno. Nemôžem za to, že pokladajú za nutné, aby toto ponúknutie neprijali. Zdôrazňujem však, ak zostanem na týchto miestach, nebudem môcť nič iné robiť, len to, čo som robil doteraz. Ja viem, pre jedného človeka je to mnoho. Bolo by dobre a bol by som vďačný, keby sme si to mohli rozdeliť, ale toto hromadenie funkcií nie je vinou mojou a nie je koniec-koncov ani tak katastrofálne, ako hromadenie funkcií, ktoré tu boly azda predtým. Ak jeden pán vedel byť naraz, povedzme, ministrom, hlavným veliteľom, šéfredaktorom atď., atď. a nevytýkalo sa mu to, tak prečo potom druhému sa vytýka, že má dve funkcie? Myslím i tento zdanlivé vecný dôvod v skutočnosti nie je vecný, keď poukážem naň s toho stanoviska, s akého som poukázal. Pod vplyvom týchto útokov vravím, že som už niekoľko raz ponúkol moje funkcie. V poslednom prípade samo predsedníctvo strany navrhlo ma znovu za hlavného veliteľa Hlinkovej gardy. Ak to urobilo širšie predsedníctvo Hlinkovej strany, ja myslím, má k tomu svoje dôvody a mne nezostáva, ako podrobiť sa týmto argumentom, tomuto rozhodnutiu, keď také bude rozhodnutie i najvyššieho nášho veliteľa.

Ale ak človek má takúto funkciu, útočiť potom na túto osobu znamená útočiť do istej miery aj na funkciu. Útoky takého rázu, ako tu odznely a aké počúvanie stále, či už v letákoch či v kaviarňach a aké tu spomínali dokonca v súvislosti s istým lokálom, sú smiešne. Nikdy som nevedel, odkiaľ asi pochádzajú tie príšerné povesti o tých veľkostatkoch, o lokáloch a o všelijakých finančných veciach. Nuž myslím, že pomaly budem vedieť, odkiaľ vychádzajú, kde je ich prameň. Od celkom vážnych ľudí, od našich tajomníkov, dostávam listy ohľadne môjho vraj veľkostatku, ktorý je kdesi v Nevericiach, aby som vraj prepustil stavebné parcely, stavebné pozemky tým a tým. Veria v to vážne. Nikdy som v Nevericiach nebol, nikdy som nepočul o tom veľkostatku. Hovoria tuná o rozhadzovaní tisícov, hovoria tuná o vilách. Páni, konštatujem, že tí, o ktorých hovoria letáky a rečí, nemajú víly, ale majú vily azda iní páni. A ja to pokladám za zdravé, za rozumné, keď majú tie vily. Ale keď by sme my mali vílu, to by bola práve taká chyba, ako že my máme na príklad v rukách propagandu, alebo Hlinkovú gardu. Tu všetko je zamerené len proti určitým osobám a to jedine tým cieľom, aby ich znechutili, aby tu bol rozvrat a splnilo sa to, čo sa im svojho času nepodarilo.

Rafinovane to robia. Tu tak krásne hovorili niektorí páni o najvyššom činiteľovi nášho štátu. A o nejaký týždeň-dva na to chceli vyviesť neslýchaný kúsok. Vydali brošúrku, ktorej následok by bolo to najväčšie pobúrenie, rozhorčenie a zmätok v národe. Nuž našou (hluk) povinnosťou je takéto kúsky nepripustiť. Rozbíjanie národa nedovoliť. A že to nedovolíme, preto potom útočia ďalej. Útočia metódami a argumentmi vždy nevecnými a čisté osobnými. Ja nechcem tu apelovať na poslucháčstvo, ja som si ani neobjednal poslucháčstvo, ktoré by azda tlieskalo. Končím celkom obyčajnou vetou: Páni, majte zdravý rozum! (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Slovo si vyžiadal pán predseda vlády dr. Vojtech Tuka, prosím ho, aby sa ujal slova. (Potlesk.)

Predseda vlády dr. Tuka:

Slávny snem!

Najmohutnejšia osobnosť prvej vlády Slovenskej republiky vystúpila z vlády. Keďže však sa stala hlavou štátu, v celom štátnom vedení nenastala zmena. Nebolo zmien ani v osobách ministrov, s výnimkou jediného presunu vo funkciách. Druhá vláda Slovenskej republiky je teda, čo sa týka složenia, pokračovaním prvej vlády. Je jej pokračovaním i čo sa týka programu, i čo sa týka vládnych metód a ducha.

Z úst niekoľkých pánov rečníkov odznely nervózne poznámky o revolúcii. Dovoľujem si konštatovať, že druhá vláda je i v tomto smere pokračovaním prvej. Ako bola prvá vláda revolučná, je revolučnou aj táto druhá vláda. (Potlesk.) Toľko na uspokojenie tých pánov, ktorí prejavili Ľúto obavu. Okrem toho dovoľujem si poznamenať ešte toto: Ako sme sa dožili mnohých prekvapení v štátnom a spoločenskom živote v celom svete, tak sme svedkami aj toho, že naša doba vynašla nový druh revolúcie, totiž revolúciu stálu. Na príklad v Rusku trvá revolúcia už 22 rokov a, ako vieme, i v Nemecku a Taliansku zodpovední štátnici a vedúce osobností sa stále odvolávajú na to, že ich revolúcia ešte vždy trvá. Najnovšie v podobnom smysle sa vyslovila aj hlava španielskeho štátu. Čo to má znamenať? Čo je vlastne revolúcia? Srútenie, shodenie neznesiteľnej vrchnosti radikálnym, prípadne aj ilegálnym spôsobom. V týchto štátoch tvrdia, že ich revolúcia ešte vždy nie je skončená, lebo starý režim v nich ešte žije v istých pozostatkoch.

A, páni, položme si ruku na srdce a priznajme sa i my, že ten predošlý režim, ktorý naša marcová revolúcia srútila, v istých inštitúciách, u istých pánov, v istej mentalite a v istom duchu stále ešte žije (výkriky: Tak je! a potlesk) a čaká na blažené dni vzkriesenia. (Výkriky: Tak je!) Páni moji, slovenská revolúcia tak dlho musí trvať a bude trvať, kým posledné pozostatky zaniknutého prekliateho režimu nezmiznú zo sveta. (Výkriky: Výborne! a potlesk.)

Tí páni, ktorí sa vyslovili proti revolúcii, sa spytovali, proti komu chcenie robiť poriadok. I na to mám odpoveď.

Chodia na naše Slovensko cudzinci a vychvaľujú, že je tu raj, lebo vraj v tunajších obchodoch všetko možno dostať, a to bez cedule a v akomkoľvek množstve. Ja som i na to odpovedal, a to v tom smysle, že aj u nás panuje neviditeľný ceduľový systém. Myslím to tak, že cedúľ síce niet, ale ľud jednako nemôže si ísť voľne kupovať, čo potrebuje, lebo nemá peňazí.

My teda ideme teraz robiť revolúciu proti biede a chudobe. (Výborne! Potlesk.) Nechcem v tejto chvíli skúmať, prečo je naša národná práca nedostatočná, kto nás obral a oberá o jej výsledky, chcem len s najväčšou vážnosťou konštatovať, že tento stav až s biedou hraničiacej chudoby nášho ľudu ničím nemožno ospravedlniť. Je to stav neudržateľný.

Niekto by sa snáď mohol pozastaviť nad tým, že svoj prejav začínam práve touto temnou stránkou národného života. Ako jeden z pánov rečníkov správne zisťoval, celým vládnym vyhlásením sa tiahne tá základná myšlienka, že predovšetkým treba pomoci pracujúcemu chudobnému ľudu. Snáď v tomto má i môj osobný cit nejaký podiel.

Vážení páni, nikoho z vás život nenaučil tak strádať, ba trpieť, ako mňa. Preto cítim s tými Slovákmi a Slovenkami, ktorí strádajú a trpia a ktorí stoja temer každodenne na okraji biedy. (Potlesk.) Že moja vláda chce pomôcť predovšetkým týmto trpiacim, to nie je fráza alebo agitačná metóda. Mali sme už možnosť presvedčiť sa o tom, že Slovák, keď treba, vie znášať a obetovať za národ, ale, páni, keby náš chudobný ľud prišiel k presvedčeniu, že všade inde je lepšie a že u nás je najhoršie, tak sotva by náš ľud v ťažkých časoch skúšok mohol obstáť. (Výkriky: Tak je! a potlesk.)

Vláda teda ide pomôcť tam, kde je potreba najvyššia. A to upravením plác, čiže miezd a snížením cien, alebo aspoň zamedzením zdražovania. (Potlesk. ) V iných štátoch zdražovateľov postavili k stene. My sme nesiahli po takýchto prostriedkoch, ale uložili sme humánne, i keď dosť prísne, tresty zdražovateľom. Že sme mali úspech, o tom svedčia štatistické tabule. Poslednú som videl pred mesiacom, kde bolo hodnoverne vykázané, že od 1. januára v cenách priemyselných výrobkov, odhliadnuc od niektorých výnimiek, nemáme pomerne väčšie zdražovanie, ako najviac o 8%. Vláda robí a bude i ďalej robiť kampaň proti zdražovateľom.

V akom duchu sme to robili, znázorním len na jednom maličkom prípade. Istý obchodník bol odsúdený do väzenia na päť mesiacov. Škoda, že nebol naporúdzi filmár, aby zachytil, aký zástup všelijakých protežantov prišiel, aby tento pán bol oslobodený. Prišli intervenovať od veľmi vysoko postavených pánov počnúc až po pôvabné dámy. Hovorilo sa po celom meste, že ten pán, ktorý je zdražovateľ a ktorý má takých vplyvných zástancov, sedieť nebude. A ten pán sedel. (Výborne.) Potom som nastúpil zdravotnú dovolenku a počas mojej neprítomnosti nejakými advokátskymi fígľami tohto pána vyslobodili a bol prepustený podmienečne na slobodu. Vrátil som sa domov a okamžite som ho dal zase zavrieť.

Náš chudobný ľud musí byť presvedčený, že nastala zmena v časoch a keď pred tým boháčom všetko bolo dovolené, za terajšieho režimu týmto pánom nepomôžu ani peniaze, ani protekcia. (Potlesk.)

Právo na prácu nie je vsunuté do našej ústavy, ale sa opovažujem povedať:

Odhliadnuc od čias hospodárskej pohromy, stálu nezamestnanosť pokladám za hanbu vedenia štátu. Štátne vedenie musí sa postarať a skúškou jeho schopnosti bude, či sa vie postarať o prácu pre každého občana. (Potlesk. Poslanec Hancko: Výborne!)

Že som vo svojom prejave na prvom mieste postavil otázku zlepšenia životnej úrovne pracujúceho ľudu, má i druhú príčinu. Keď vlna drahoty sa zdvihla vo svete, vtedy slovenské robotníctvo postavilo svoje požiadavky. Národná banka požiadala vládu, aby nedovolila zvyšovanie cien a aby nedopustila, aby sa uplatňovalo mzdové hnutie, lebo inak by nemohla ručiť za stálosť meny. Upozornila, že v tomto prípade by začala lavina inflácie, o ktorej nevedno, kde by sa skončila. Vláda konala svoje povinnosti na oboch stranách. Dal som zavolať zástupcov robotníckeho ľudu a požiadal som ich, aby zastavili všetky mzdové hnutia do tých čias, kým nepríde vhodná príležitosť, aby sa vláda mzdovou otázkou zaoberala. Robotníctvo mi to prisľúbilo a dostalo svojmu sľubu. I ja, a so mnou moja vláda, chcenie dostať sľubu, ktorý som ja dal robotníctvu, že len čo prídu aspoň trochu normálnejšie časy, budem to ja, ktorý sa postaví na čelo mzdového hnutia. (Potlesk.)

Bude to dlhá cesta. V prvej polovici cesty musíme zaobstarať každému prácu a len v druhej polovici môžeme myslieť na to, aby odmena za prácu sa zvýšila.

I s tohto miesta vyslovujem presvedčenie, že naše robotníctvo bude mať porozumenie pre ťažkosti časov a zmierni i svoje oprávnené mzdové požiadavky.

Urobí to i v prospech tých ostatných, ktorí nemajú prácu, teda v záujme svojich bratov robotníkov. Inde - v Nemecku, v Rusku, v Taliansku - robotníctvo viac ráz prinieslo tú obeť, že pracovalo nad čas a zo svojej plače dalo tým, ktorí robotu nedostali. Naše robotníctvo robilo to tiež a ešte to robí. Preto opätovne vyslovujem presvedčenie, že svojou netrpezlivosťou nebude hatiť prácu vlády, ale naopak, trpezlivosťou a porozumením bude jej pomáha f pri riešení tejto ťažkej otázky.

Boli by sme radi, keby naši robotníci mali prácu doma. (Výkriky: Výborne! Tak je.) Počuli sme mnoho ponôs, že naši bratia robotníci v Nemecku síce pekne zarábajú, ale nemôžu svoje peniaze poslať domov, takže ich rodiny tu strádajú. Odznely výčitky, že tu je na vine vláda. Nechcem sa púšťať do podrobností a zisťujem len to, že tu boly na prekážke ťažkosti, plynúce z jedine možného clearingového usporiadania vecí, ale že aj tak sa vyplácalo. Môžem uviesť aj číslice. Národná banka zálohové, ako preddavok na tieto markové požiadavky, ktoré ešte sú v Nemecku, vyplatila až do dnešného dňa rodinám našich robotníkov 95 miliónov Ks. (Potlesk.) Všetci by sme si želali, aby naši robotníci pracovali doma v kruhu rodinnom. Vieme veľmi dobre, čo je to pracovať v cudzine, byť odtrhnutý od rodiny, vieme, aké smutné následky to máva na príklad pre výchovu detí a vo veci mravnosti.

Tú vernosť, ktorú preukázali naši vojaci po boku nemeckých kamarátov na bojišti, tú vernosť musia preukázať i naši robotníci v spolupráci so svojimi nemeckými bratmi tam, kde sa vyrába vojenský materiál. Prečo? Páni, nezabúdajte: tam na Westwalle sa bráni aj slovenská sloboda (Výkriky: Tak je! a potlesk.)

Počul som i ten náhľad, že na výrobe vojenského materiálu pre nemecké vojsko mohli by sme pracovať doma a dodávať Nemecku materiál hotový. Na to odporedám toľko, že skutočne ideme zakladať továrne, aby naše robotníctvo mohlo pracovať doma. (Potlesk.)

Od problému chudoby prejdem teraz na iný predmet, a to na problém bohatstva. Lebo, vážení páni, aj tento problém jestvuje, A je veľmi aktuálny na Slovensku. Slovensko leží na rozhraní dvoch ohromných oblastí, kde sa začala uvádzať nová pracovná a sociálna sústava. Na jednej strane je sústava nemeckého národného socializmu, na druhej sústava komunistická. My u nás sústavu národného socializmu uviesť nemôžeme. Lebo táto sústava hospodárskeho a spoločenského života je len tam možná, kde je už mnoho bohatstva. Čo sa komunizmu týka, neviďme v Rusku len to krviprelievanie a tie atrocity, ktoré sa tam konajú. Nie sme dobre informovaní o tom, čo sa tam deje: či je bratský ruský národ subjektom a či len skúšobným predmetom toho ohromného pokusu, ktorý sa tam robí na vybudovanie nového systému spoločenského života ľudstva. Náš bratský ruský národ je vlastne martýrom celého človečenstva, toho človenčenstva, ktoré s času na čas hľadá stále a stále nové cesty k blahobytu, šťastnému životu. Či sa to podarí a či nie, to nevieme. Máme všetky sympatie s tým bratským slovanským národom, ale nemôžeme ho sledovať na poli toho pokusu, lebo tento nový spôsob spoločenského a štátneho života sa ešte neosvedčil. My sa preto musíme zdržať každého pokusu a potlačiť takéto štvanice, lebo ohromné Rusko môže zniesť i prípadné nevýhody a obete, Slovensko však pod tlakom týchto obetí by sa zničilo. Preto musíme zotrvať na takej základni spoločenského a hospodárskeho života, ktorá značí rešpektovanie súkromného majetku. Keď je potrebný súkromný majetok, na ktorý poukazuje i naša Ústava, tak je potrebné i bohatstvo, potrební sú bohatí ľudia, či už vlastní, čí cudzí. Táto otázka tesne súvisí s otázkou pozdvihnutia úrovne robotníctva. Prečo? Lebo, aby tento robotník mohol zarábať a lepšie žiť, k tomu je potrebné, aby tu bolo mnoho podnikov, aby tu bola možnosť hojného vývozu, aby tu bol veľký cudzinecký ruch. Lebo len zárobkové možnosti podávajú príležitosť práce. Keď národ nemá vlastného bohatstva, medzinárodný kapitál, ktorý je pohyblivý, nájde cestu všade. Avšak vtedy národ slúži cudziemu kapitálu.

Národ pozostáva z ľudí. Ak sú to žobráci, je to národ žobrácky, ak sú to ľudia so skromným zaopatrením, je to chudobný národ a vtedy nemôže držať krok s ostatnými národmi.

A tu sa zas opovažujem niečo povedať: Príkazom dnešnej doby pre národ je, aby zbohatol. A keď je to príkazom pre národ, plynie z toho povinnosť pre občana, aby si získal majetok. (Výkriky: Tak je! a potlesk.) Čo z toho nasleduje? Toľko, že sa musíme snažiť umožniť Slovákom, aby sa hmotne vzmáhali, aby bohatli. Nerád by som videl, aby nastalo nejaké nedorozumenie. Nejde o to, aby sa tu nashromažďovaly kapitálové sily tak, ako sa nashromažďovaly predtým vykorisťovaním sociálne slabých. Nejde ani o to, aby tu vznikalo poživačné bohatstvo. Odvolávam sa na § 79 našej Ústavy. Tento znie: Vlastníctvo má sociálnu funkciu a zaväzuje majiteľa narábať s ním v záujme všeobecného dobra. Taký majetok sa nadobúda usilovnosťou, podnikavosťou, šetrnosťou.

Najspoľahlivejšou sbieracou bunkou národného majetku je roľník.

Aby nenastalo nedorozumenie: nie tak myslím pomáhať ľuďom, aby sa tu vytvorilo niekoľko tuctov nenásytných rýchlozbohatlíkov. Mojím ideálom je nie, aby to u nás bolo ako v Anglicku, (potlesk) kde asi deväť desatín celého národného majetku patrí niekoľko sto rodinám, ale ideálom je, aby u nás bolo na tisíce a tisíce dobre situovaných menších blahobytne žijúcich rodín. (Potlesk. ) Za krátky čas otvoria sa tu možnosti uložiť svoje peniaze, urobiť nové investície a založiť solídne podniky. Ja by som dal tomuto hnutiu výraz v hesle: Chudobný národ slovenský, to je pojem, ktorý musí zmiznúť zo slovenského politického slovníka. (Tak je! Správne! a potlesk.)

Vláda myslí na to, že meliorovaním, zlepšovaním pôdy, regulovaním riek a zdokonalovaním dopravných prostriedkov pomáha vzrastu a plodnosti poľnohospodárstva. Dovolil by som si našich rolníkov s tohto miesta upozorniť, že keď pôda slovenská urodí viac než doteraz, je to tak, ako keby sme dobyli nejakú inú pôdu, ako keby sme k Slovensku pripojili nové územie. Pánovia, musíme našich roľníkov upozorniť na to, že tým sa stávajú vlastne dobyvateľmi svojej vlasti. Nedávno mi istý odborník povedal, že keby sa u nás len trocha organizovalo na príklad ovocinárstvo a syrárstvo, znamenalo by to pre nás niekoľko desiatok miliónov Ks národného zárobku viac. Biedu a nemajetnosť pokladám za detskú nemoc národa. Nesmieme zabúdať, že každá liečba stojí peniaze. Vyskytuje sa len otázka, kto má znášať trovy liečenia. Najviac nemocí zapríčiňuje cudzia látka, ktorá sa dostane do organizmu. Choroba lieči sa odstránením tejto škodlivej látky. (Výkriky: Výborne! a potlesk.)

A tu prichádzam k veľmi háklivému bodu svojho prejavu. Keď hovorím o cudzom živle v našom národnom živote, nemyslím na občanov, ktorých vlasť je Slovensko a ktorých od Slovákov delí len to, že majú iný materinský jazyk. Tu odznely poznámky k vládnemu vyhláseniu aj z úst zástupcov rozličných národnostných skupín.

Slávny snem!

Naša Ústava mlčky vyjadruje tú pravdu, že otázka národnostných skupín je otázkou historickou a nie politickou a administratívou. Táto otázka leží teda mimo oboru pôsobnosti vlády, lebo túto otázku ani po dobrom, ani po zlom vládne prostriedky riešiť nemôžu. Túto otázku riešia len dejiny. A to rozličným spôsobom: alebo zmenou oblasti, asimiláciou, alebo presídlením. Vláda sa pridržiava Ústavnej listiny, ktorá stojí na tom základe, že Slovensko je domovom aj iných národností. Z tohto faktu plynú pre spoluobčanov inonárodných aj povinnosti, aj práva. Povinnosťou národných skupín je chovať sa lojálne. (Výkriky: Tak je! a potlesk.) Vyhlasujem, že my Slováci pokladáme naše národné skupiny za plnocenných spoluobčanov a že im dáme všetky práva, ktoré má slobodný občan slovenský vo svojom vlastnom štáte. Zásadným stanoviskom naším oproti nim je: jednotlivcovi rovnako všetko, kolektívu čo mu podľa jeho počtu patrí. My chceme, aby náš štát bol zakladaný na pevnej základni kresťanskej spravodlivosti. Treba však zistiť, že naša Ústava tu stanovila určitú hrádzu. Nariaďuje, že inojazyčným občanom len do tej miery a len v tom prípade možno poskytnúť tie isté práva, keď sa s našimi slovenskými bratmi v tom druhom štáte zachádza podobne. (Potlesk.)

Pán poslanec Hrušovský vo svojej krásnej reči s temer dramatickou pestrosťou predniesol prípady, ako sa chová istá vláda oproti našim bratom za hranicami. Pánu poslancovi Eszterházymu, ktorý vytýkal, že sa Maďari na Slovensku zneucťujú, chcem pripomenúť len túto príhodu:

Stalo sa na východnom Slovensku, že tam bola nejaká národná slávnosť. Slováci išli požiadať jedného maďarského pána, aby ráčil ozdobiť svoj dom slovenskou trikolórou. A tento podarený pán dal si ušiť slovenskú trikolóru. Bielu farbu vzal z jednej starej košele, belasú zo starej vybledlej ženskej sukne a farbu červenú zo starej roztrhanej blúzky ženskej. (Výkriky: Hanba!)

Ja sa pýtam pána poslanca Eszterházyho, ako by pochodil ten človek, ktorý by si dovolil takúto nevkusnosť v Maďarsku? Naša Ústava vyžaduje reciprocitu. Nech si však nemyslí zástupca národnej maďarskej skupiny, že keď vláda siaha po reciprocite, že to robí z pomstychtivej škodoradosti. Nie. Je to len obranný prostriedok, lebo nemáme inej možnosti (potlesk) brániť našich bratov za hranicami. Bol tu spomína ný aj prejav maďarského ministra zahraničných vecí grófa Csákyho. Už pán poslanec Hrušovský povedal, že my prijímame prejav ministra grófa Csákyho s radosťou a želáme si skutočne dobrý susedský pomer. Ja k tomuto prejavu nemám ani čo pridať a ani čo odobrať. Je našou snahou, aby sme so všetkými susedmi a všetkými štátmi nažívali v dobrom, hospodárskom a kultúrnom i spoločenskom pomere. Avšak nemôžeme dať viac práv iným národnostiam, ako majú Slováci inde.

Toto je akosi negatívna reč. Teraz to idem vyjadriť pozitívne. Nech je presvedčený pán zástupca maďarskej národnej skupiny o tom, že koľko práv sa dostane Slovákom v Maďarsku a v ktorýkoľvek deň príde a nám oznámi, že sa im dostaly tieto a tieto práva, ten istý deň na milimeter dostanú tunajší Maďari tie isté práva. (Výkriky: Tak je! a potlesk.) Ja i celá moja vláda sme zárukou, že keď sa tam bude chovať voči Slovákom tamojšia vláda korektne, že to chovanie sa stretne na Slovensku so slovenskou korektnosťou.

Keď som hovoril o cudzích živloch, myslel som na všetko, čo nevyrástlo zo slovenskej pôdy, čo nesrástlo so slovenským životom. Teda cudzí ľudia, cudzia hospodárska moc, všelijaké cudzie náuky, mentalita cudzia slovenskej duši, slovom, čo nie je predchnuté slovenským duchom. Medzi to patria Česi a Židia, slobodomurári, takzvaní Čechoslováci, internacionáli, boľševici, a tu prosím nezmýliť to s ruským národom, ďalej internacionálny kapitalizmus, ktorý tiež nemožno spojovať s národným bohatstvom. Slovom, pod cudzím myslím to, čo sa sem votrelo, čo sa sem nanosilo.

S čistením tejto cudzej látky, týchto rozkladných živlov sa započalo už v časoch autonómie a pokračovalo sa v ňom i za štátnej neodvislosti. Nastala síce následkom vojny a vojenských komplikácií prestávka, ale oznamujem, že vláda v tomto ohľade s tou najväčšou dôkladnosťou, dôslednosťou a prísnosťou bude v čistení pokračovať. (Výkriky: Výborne! a potlesk.) Tieto živly maly dvakrát príležitosť preukázať svoju lojalitu: v marcových dňoch a potom v tých vojenných dňoch, ktoré vlastne trvajú aj dnes, keď benešovská kočovná komediantská tlupa hrá si v Paríži nejakú operetu o obnovení Československej republiky. (Výkriky: Fuj!)

Naši domáci nepriatelia v oboch prípadoch prejavili svoje protištátne city, uplatňovali svoje deštruktívne snahy a tieto kruhy - je ich už hodne menej, ale je ich stále dosť - vždy čakajú, kedy sa navrátia tie blažené československé časy.

Keď sme sa pokúsili čistiť slovenský verejný, hospodársky a kultúrny život od týchto živlov, prišly rad-radom všelijaké intervencie a stálym refrénom tých intervenčných žiadosti bola kresťanská láska; že vraj kresťanská láska vyžaduje, aby sme tých ľudí tak kruto nevyháňali. Ja som tieto intervencie vždy dôsledne odmietal a dovolím si aj teraz tu vám, páni poslanci, odôvodniť, z akých príčin a na akom základe. Štát nie je nástrojom vykorisťovania pre jedných, nie je ani dobročinným spolkom pre iných. (Hlasy: Tak je.) Štát je pospolitosť, ktorú držia spolu práva a povinnosti. Na príklad:


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP