Nemalú prácu vyžaduje od nás tiež starostlivosť o matky, poťažne ich deti, kde je matka odkázaná, aby sa živila prácou. Nebolo by od veci, keby aspoň po väčších centrách boly zriaďované materské školy - jasle - s výdatnou štátnou podporou a na tých miestach, kde niet meštianskej školy, aby boly zavedené znova nedeľné školy odpoludňajšie.
Mimoriadne ťažkou sociálnou otázkou sú i nemanželské matky a deti.
Mnoho škôd bolo zapríčinených v tomto ohľade voľnou výchovou, ktorú nám predošlá dvadsaťročná éra tak hojne fedrovala. Voľná výchova mládeže mala neblahý vplyv i po stránke súdnej, kde s roka na rok nám pribúdalo previnilcov z radov mládeže. Tu treba siahnuť k mimoriadnym opatreniam, aby sme toto zlo hneď v zárodku vykorenili. Kvitujeme síce s radosťou zásah ministerstva školstva vydaním nového školského poriadku, no, je tu predsa oprávnená obava, či v prvých časoch bude toto opatrenie stačiť a či nebude treba siahnuť k rigoróznejším opatreniam.
Ide nám teda všetkým o účelnú sociálnu politiku v štáte. Všetci sme zajedno, aby sme naše robotníctvo dostali na takú výšku, akú si ono svojou dôležitosťou v národe zasluhuje. Robotníctvo bolo a je naše vo svojej prevažnej väčšine. To nám dokázalo svojimi obeťami, ktoré sme od neho v poslednom čase žiadali. Či už pri mimoriadnych opatreniach, pôžičke na obrodu štátu, sbierke na akciu zimnej pomoci, vyplnilo svoju úlohu čestne, ba v mnohých prípadoch dominovalo.
Starajme sa teda oň, pomáhajme mu, aby bolo celé naše a len naše! (Potlesk.)
Predseda snemu dr. Sokol (zvoní):
Ďalej sa prihlásil pán poslanec Suroviak. Dávam mu slovo.
Poslanec Suroviak:
Slávny snem!
Vládne vyhlásenie druhej vlády našej samostatnej republiky Slovenskej je prípravou pre lepšiu budúcnosť obyvateľstva. Dobrý roľník už v zime si chystá všetko to, Čo je potrebné k zdolaniu jarných prác. Naša vláda bez debát robí všetko to, čo za dobré uzná.
Na obvinenie gardy pánu kolegovi Moravčíkovi mám len tú odpoveď, že "keď hus trafia, zagágne".
V programe vlády vidíme i starosť o našu dopravu. Pravda, nebolo by škodilo, keby sme boli niečo počuli o zrušení riaditeľstva železníc. Slovenské železnice na svojej skúške obstály výborne. Okolo 5 tisíc českých zamestnancov bolo od disponovaných a to nie jednoduchých robotníkov - veď Čecha medzi robotníkmi nebolo ale už skúsených odborníkov a na ich miesta v nepatrnom počte sa prijali noví neodborníci, ktorých treba najprv zacvičovať. Teda prepustenie Čechov, mobilizácia a vojna s Poľskom, bola to ťažká váha na plecia našich železničiarov, udržali ju, ale i dnes cítia následky.
Železničiarstvo na základe našej výzvy v tých rušných časoch namiesto 192 hodín pracovalo, ale i dnes pracuje vyše 300 hodín mesačne a to bez všetkej odmeny za nadprácu. Zamestnancov takých v iných resortoch štátnej správy nenájdeme. Železničiari zodpovednosťou sú na prvom mieste, veď jednou nohou je v žalári a druhou v hrobe. Železničiari svojím nadvýkonom našej republike darovali 100 percentov ich platov. Cestovali hladní, ošarpaní, za 30 hodín nevideli svoju rodinu.
Železničná správa požaduje plný výkon od každého zamestnanca, k zdolaniu toho však ten zamestnanec a rodina musí mať dostatočnú výživu. Platová úprava pre krátkosť času nech je prevedená novelizáciou zákona 103 z r. 1926 a vládneho nariadenia číslo 15 z r. 1927 a nech je hojnejšia k drobným zamestnancom. Mladému zamestnancovi nech je umožnené založiť si rodinný život. Ešte i po zastavení srážok majú robotníci a začiatočníci pri železniciach nedostatok. Vysokoškoláci, elévi, ba i meštiankári od železnice utekajú a hľadajú si prácu u súkromných firiem. V takej Bratislave úradník-vysokoškolák zo 750.- Ks a meštiankár z mesačných 500.- Ks bez pomoci rodičov vyžiť nemôže. Železnice i dnes majú málo zamestnancov v komerčnej službe, potrebné je radšej povoliť prijať ešte maturantov a meštiankárov, ako by mal nastať krach. Komerčný odbor ani len systemizovaný stav nemá zaplnený a v iných odboroch tiež nie je to lepšie.
A teraz dovolím si spomenúť na právomoc úsporného komisára v ministerstve dopravy a verejných prác. Rozkazom zo dňa 24. t. m. sa nariaďuje, že úsporný komisár musí dávať súhlas pre všetky personálne opatrenia, návrhy na prevedenie systemizácie, určovania potreby personálu, prekladania zamestnancov a penzionovania, služobné cesty, objednávky a zadávky, povoľovania každej adaptácie a prestavby konané v rámci úverov na normálne udržovanie, na nájomné a pachtové smluvy, prenájom nádražných reštaurácií atď.
Slávny snem! Podľa tohto rozkazu s každou najmenšou vecou musí úradníctvo a zamestnanectvo utekať pre súhlas k pánu úspornému komisárovi. Keď sa niekde stane karambol a železniční zamestnanci z dielní majú ísť na služobnú cestu, teda poskytnúť pomoc v nešťastí, vtedy musia vyčkať a snáď, až im to v Bratislave na ministerstve dopravy pán úsporný komisár blahosklonne povolí.
Ráčte si predstaviť, čo znamená v železničnej službe čas. Za starého režimu akty sa posun ovaly a dnes úsporný komisár hatí prácu a čas v tak dôležitom podniku, ako sú štátne železnice. Čo má mať do činenia úsporný komisár s prekladaním personálu, na čo je potrebný súhlas jeho, keď odborné oddelenie v záujme dopravy je povinné mockrát i telegraficky disponovať s personálom?! A potom, čo je najhlavnejšie, že úsporný komisár podľa spomenutého rozkazu musí mať vedomosť o všetkých veciach štátnej správy a podniku, slovom, o všetkých dôverných veciach tiež. Na ministerstve dopravy komisár počas prevratu mal dôveru k Maďarom. Ako náš úradník zostal v službách maďarských a tam aj sľuboval alebo prisahal vernosť. Ako sa to srovnáva so spoľahlivosťou na lak vysokom mieste štátneho úradu? Objednávky pri železnici idú veľmi pomaly a s pomocou úsporného komisára pôjdu ešte pomalšie. A nie je to zdržovanie prác pri železnici, keď rozkazy pred uvidením svetla najprv spomenutý komisár musí schváliť? Nezabúdajme na ťažké boje za slovenskú vec, uvažujme nad tým, kto kde sedí.
Slávne predsedníctvo vlády svojou notou zo dňa 14. júla t. r. pod číslom 6853/ Va-1939 vyzvalo ministerstvá, aby preskúmaly otázku zrušenia niektorých podradných ústredných úradov, obvody ktorých sa stotožňujú so štátnym územím.
Ministerstvo dopravy vec preskúmalo, ale hneď pre seba rozhodlo zrušiť jediné riaditeľstvo železníc, na pleciach ktorého leží celá výkonná služba železníc, prizvukujem, celého nášho štátu. V dôvernej zpráve medzi iným hovorí, že "po právnej stránke niet proti zrušeniu riaditeľstva námietok".
Tu hneď musím tvrdiť, že hlavná stránka je technická; celá exekutíva je základom technickej stránky, lebo keď doprava na vonku nebude klapať, tedy darmo budeme pozerať na právnu stránku. Teda samé ministerstvo v dôvodoch hovorí, že len a len po právnej stránke niet námietok proti zrušeniu riaditeľstva železníc, teda samo priznáva, že po technickej stránke samé ministerstvo dopravy má námietky. Riaditeľstvá všetkých ostatných resortov štátnej správy môžu byť zrušené, ale železničné k tým porovnať nemožno.
Železnice slúžia všetkým resortom štátnej správy, zamestnanectvo v rukách drží životy obyvateľstva celého štátu, v nebezpečenstve vlastí je na prvom mieste. Keby železnice neobstály v nebezpečenstve, je po štáte.
Dnes máme ministerstvo i riaditeľstvo a predsa smelé môžem tvrdiť, že personálna otázka vonku na tratiach veru ešte nie je v poriadku a my namiesto nápravy na tratiach, aby neboly karamboly, čo je hlavné, robíme už asi tretiu reorganizáciu, zrušujeme riaditeľstvo, rajtujeme na lepších systemizovaných miestach a zabúdame, že sme v jednom konci republiky, z ktorého železnice spravovať nemožno.
"Slovák" zo dňa 26. t. m. v článku "Zodpovednosť" píše medzi iným toto: "Preto sa stáva, že kde niet zodpovedného človeka, tam sa stále reorganizuje, stále doplňuje, stále piata, ale nijako sa nemôže dostať dobrá vec dopredu a tým menej môže sa vykázať dotyčný úrad alebo ustanovizeň blahodárnou činnosťou".
Bezpečnosť štátu a záujem podniku vyžaduje, aby jediné riaditeľstvo železníc zostalo a bolo preložené do stredu Slovenska. Toto vyžaduje - nespomínam prosím, bárs kde som ja, nie za to - záujem podniku. Toto vyžaduje práve tá technická stránka, ktorú ministerstvo dopravy v dôvodovej zpráve zamlčuje.
Inšpektoráty by boly zbytočnosťou, lebo nemôžu robiť dispozície na mieste bez kompetencie.
V záujme tak štátu ako i podniku pri ponechaní a preložení riaditeľstva je, aby ministerstvo dopravy bolo zmenšené a bolo len výsostným úradom a celá výkonná moc bola presunutá na riaditeľstvo a nie ako doteraz, aby sa ministerstvo zaoberalo najmalichernejšími vecami, ktoré patria nižším úradom. Železnice sme ešte nedali do poriadku s dvoma inštanciami, ako že sa dajú do poriadku potom s jednou ťažkopádnou inštanciou? Pri železniciach šetriť tak, ako sa to pozdáva, nemožno. Veď železnice slúžia každému resortu, každému dávajú sľavy, sú kostrou republiky a čo je hlavné, sú najnutnejším prostriedkom vojska.
Táto reorganizácia sa robí bez nás, zástupcov dotyčného resortu. V predpisoch železničných máme zaručenú spoluúčasť pri takých prácach.
"Slovák" z 28. t. m. píše y článku "Duch spolupráce pri reorganizácii štátnej správy" toto: "Duch spolupráce musí sa prejaviť aj v osobnom styku vedúcich ľudí a tento styk sa musí hľadať ešte pred rozhodnutím, Je trápne, keď vedúce miesto korešponduje, miesto toho, aby sa osobne dohodlo. Slová od osoby k osobe povedané sú ďaleko presvedčivejšie a dávajú väčšie možnosti na opravné obraty, ako písomnosť, pri ktorej sa slová v subjektívnej podráždenosti a v domnienkach vysvetľujú horšie, než azda boly myslené. V štátnej správe je možná tak vertikálna, ako aj horizontálna spolupráca, vybudovaná aj na osobných stykoch.
Rozvoj ľudského spoločenstva bude vždy od toho závisieť, koľko spolupracovníkov bude pracovať na shodnom cieli, koľko spolupracovníkov bude pracovať v shodnom smysle a koľko spolupracovníkov bude tento vyšší cieľ vyznávať a preň žiť.
Spolupráca nestojí nič, ale usporí milióny."
Toto sa všetko obišlo, predpis-nepredpis, nás zástupcov nepotrebovali osnovatelia návrhu, proti ktorým sme boli v boji za slovenskosť celých 20 rokov. A dnes máme mlčať.
Úprimne sa priznáme - nemyslíme na pána ministra, ktorého si musí každý ctiť - nie sme spokojní s prezídiumom ministerstva dopravy (potlesk), lebo tam panuje i dnes duch československý a slobodomurársky, ktorý podľa návrhu organizačného poriadku všetku moc železníc chce strhnúť do svojich rúk a aj preto veľmi ochotne navrhuje zrušenie riaditeľstva, aby i tú poslednú moc spoľahlivých ľudí odobral.
Slávnu vládu prosím, pokiaľ sa nám nezopakuje prípad Szatmáryho a jemu podobných, aby v naznačenej veci ráčila urobiť poriadok.
"Slovenská politika" zo dňa 25. t. m. píše toto: "Je bohužiaľ faktom, že v našej pospolitosti je mnoho takých elementov, ktorí na tvorbe slovenského štátu nemalí a nemajú žiadnej účasti, iba že využili revolučný čas vo svoj prospech a zaobstarali si teplé miesta. Zasadli si za zelené stoly a odtiaľ s povýšenosťou dirigujú ostatných, ba aj takých, ktorí dnes sedia na podradnejších miestach len preto, že v takzvanom konjunkturálnom čase stáli s puškou v ruke na stráži svojej vlasti."
Čo sa týka exekutívnej služby a vôbec zdolania dopravy na našich železniciach, potrebné je čím prv postarať sa o dodanie rušňov a nákladných vozňov. Nedostatok vozňov nie len počas mobilizácie a repnej kampane, ale i v normálnych dňoch pociťujeme. Nedodanie vozňov v žiadanom množstve pre továrne, firmy a podniky pôsobí veľkú finančnú stratu železničnému podniku a konečne hatí i obchod.
V krátkom čase začne silná doprava z bývalého Poľska a Nemecka cez Čadcu a celým Považím; už teraz sa treba k tomu chystať. Strojového personálu prebytok nemáme, ale ani vlakového a preto žiaducné je, aby výpomocné zamestnanectvo na zimu nebolo prepustené, ale držané v rezerve.
S tohto miesta musím si spomenúť na obetavosť našich bratov železničiarov a všetkých štátnych zamestnancov, ktorí dňom-nocou sú v pohotovosti. Pevne verím, že naša slávna vláda v novej úprave platovej sa odmení za ich príkladnú obetavosť preukázanú v časoch, keď sa jednalo o zachránenie našej republiky.
Konečne v mene všetkých štátnych a verejných zamestnancov z toho najúprimnejšieho slovenského srdca pozdravujem hlavu nášho štátu a slávnu Vládu na čele s pánom predsedom dr. Tukom s uistením, že štátne zamestnanectvo je a bude verné zásadám Andreja Hlinku. Bože, žehnaj prácu našej vlády. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol:
Slovo má ďalej pán poslanec Mach.
Poslanec Mach:
Slávny snem!
Všetci sme dostali "Pamätný spis Spolku evanjelických kňazov na Slovensku" zo dňa 21. novembra 1939. Tento Pamätný spis hovorí o Hlinkovej garde a hovorí takým spôsobom, že musím naň odpovedať. Citujem: "Povinná účasť v HM a v HG podľa terajších predpisov má znamenať i povinné podrobenie sa všetkých občanov až do 60. roku aj istým náboženským, či cirkevným vplyvom, cirkevným výkonom a obradom atď., ktoré kňazi na rozkaz necirkevných organizácií Hlinkovej mládeže a Hlinkovej gardy majú vykonávať. " Toto hovorí Pamätný spis. Nuž nezodpovedá to pravde. V otázkach cirkevných alebo náboženských Hlinková garda ani podľa nariadenia ani podľa predpisov alebo rozkazov nemôže sa miešať a ani sa nemieša do cirkevných výkonov alebo obradov.
Pamätný spis ďalej hovorí o príčinách, pre ktoré vraj evanjelici, ako evanjelici, nemôžu prijať ani len meno Hlinkovej gardy. Útočia tu neslýchaným spôsobom i na pamiatku Andreja Hlinku. Tento pasus najviac charakterizuje celý Pamätný spis, ale i smýšľanie tých kruhov, z ktorých vyšiel. Odpoveď naša je táto: Andrej Hlinka je najväčším Slovákom a jeho meno, jeho duch, je najväčšou silou nášho národa a nášho štátu. Ak hovoríme o Andrejovi Hlinkovi my Slováci, my gardisti, tak nehovoríme o ňom ako o bývalom predsedovi niektorej sírany, ak hovoríme o Andrejovi Hlinkovi-vodcovi, tak nehovoríme o ňom ako o katolíckom kňazovi. Bez Andreja Hlinku, bez jeho borby a bez toho programu i tej sily, ktorú znamená Andrej Hlinka i po smrti, sotva by sme sa boli udržali a sotva by sme mali samostatný štát. (Hlas: Tak je! - Potlesk.)
My sme sa nikdy nepýtali, či je Štefánik, Štúr atď. katolík alebo evanjelik. Slovenský vojak v Štefánikovi vidí vzor, či je ten vojak katolíkom alebo evanjelikom.
Andrej Hlinka ako vodca národa, ako vodca celého národa, dal meno garde. Vodca národa nie katolíckeho ani evanjelického, ale vodca národa slovenského. (Potlesk.)
A preto garda neopustí meno Hlinkovo, bude Hlinkovou gardou a to nielen podľa mena ale najmä podľa ducha. (Potlesk.)
Pamätný spis spomína i niekoľko dát, ktorými chce dokázať, že Hlinková garda zasahuje do cirkevných alebo náboženských otázok a dokonca, že hatí zúčastňovať sa evanjelikom na bohoslužbách svojej cirkvi. Doslovne hovorí: "Evanjelickí gardisti boli disciplínou gardovou neraz mravne viac-menej nútení zúčastňovať sa na cirkevných obradoch inej cirkví. " Vyžiadal som si hlásenia, dal som vyšetriť, či sa niečo podobného stalo v HM alebo v HG a mám zistené, že nikdy nikde nič podobného sa nestalo.
Pamätný spis ako jediné konkrétum cituje rozhlasový prejav dr. Karola Körpera, hlavného duchovného Hlinkovej gardy. Vyžiadal som si ten rozhlasový prejav a prekvapený vidím, že autori Pamätného spisu neštítili sa prispôsobiť si tento prejav, dať mu iný smysel, len aby našli titul útočiť proti Hlinkovej garde.
Ďalej vytýkajú, že gardistickí kňazi alebo iní vedúci činitelia, ktorí sú náhodou katolíci, ako katolíci kde-tu povedia slovo o pápežskej encyklike alebo o inej katolíckej veci a žiadajú, aby katolíci boli dobrými katolíkmi. Ak sa takto hovorí v garde, ak takto hovoria v garde katolíci na adresu katolíkov, môžu tak, ba majú tak hovoriť v garde evanjelici na adresu evanjelikov. (Potlesk.) Statoční evanjelici aj tak hovoria.
Napokon musím odpovedať na to tvrdenie Pamätného spisu, podľa ktorého každý je nútený vstúpiť do Hlinkovej gardy a niesť zodpovednosť za údajné nezdravé zjavy. Konštatujem, že nikto nie je nútený vstúpiť do Hlinkovej gardy. A je prirodzenou vecou, že nikto nebude prijatý za gardistu, u koho rozhodujúci činitelia Hlinkovej gardy nájdu taký odpor proti HG, aký mam autori tohto Pamätného spisu. (Hlas: Tak je!)
Podľa vládneho nariadenia, ktoré si niektorí páni azda ani neprečítali, i podľa rozkazov povinnosť prihlasovať sa, povinnosť vyplniť prihlášku neznamená, že každý, kto ju vyplní, stane sa gardistom. Už neraz sme to napísali, vyhlásili i do rozkazu dali. Mohli by to teda vedieť i tí páni, od ktorých pochádza Pamätný spis, i tí, ktorí tu o garde v takomto smysle rečnili, že sa mýlia. Toľkoto ako odpoveď na Pamätný spis Spolku evanjelických kňazov na Slovensku.
Na reči, ktoré tu odznely v súvislosti s Hlinkovou gardou, mal by som tiež odpoveď.
Niektorí páni rečníci našli uznanlivé slovo aj o Hlinkovej garde. Tým ďakujem. No, našli sa páni, ktorí nevidia temer nič dobrého na Hlinkovej garde, aj tým ďakujem. Aspoň vieme, s kým máme česť.
Zúmyselne nechcú pochopiť, nechcú vidieť a vedieť o čo ide v Hlinkovej garde. Bol prijatý systém (hlas: čujme), že tu môže byť len jeden vedúci, že staviame všetko v štáte a teda i v garde na systéme autoritatívnom. Nemôžu tu byť dve alebo tri organizácie, dva alebo tri spolky. Môže tu byť len jeden. Toto bolo neraz zdôraznené i najvyšším veliteľom Hlinkové] gardy a som presvedčený, že vedia o tom aj páni, ktorí vedome nechcú to brať na vedomie, len vtedy, keď hľadajú titul útočiť na gardu.
To riešenie, aké bolo prijaté pre Hlinkovú gardu, aby bola zadržaná, zachovaná jednota, totiž, aby každý musel vyplniť prihlášku a každý aby sa musel prihlásiť, to dáva právo Hlinkovej garde na každého občana, aby ho viedla, vychovávala k brannosti. Ale to neznamená, že by každý mohol byť zaradený medzi gardistov a tobôž medzi rodobrancov. Musí tu byť nejaká organizácia, ktorá má právo na každého občana vychovávať ho v brannosti. Toto rozhoduje. (Hlasy.)
Dovolím si konštatovať, že páni, ktorí útočia na Hlinkovú gardu, dlhý čas boli v tej Hlinkovej garde, rozhodovali tam a viedli veci tým smerom, aby sa prišlo k úplnej jednote. Neviem ich pochopiť, prečo chcú teraz rozbíjať jednotu. Ak idú argumentovať takými naivitami, že čakateľstvo, gardista, rodobranec, to je rozdeľovanie národa, nuž na to odpovedám: Takéto rozdeľovanie je potom v celom živote. Jeden žiak má dvojky, druhý trojky, jeden chodí do prvej, druhý do tretej triedy atď.
Ak tu odznela i taká komická otázka, či je hruška a jablko jedno,, či môže desaťročný alebo šesťročný gardista rozhodovať o zákonoch, mať nejaký vplyv na zákony atď., na to odpovedám v tej čiastke reči, ktorú venujem Hlinkovej mládeži.
Boly tu spomínané v súvislosti s Hlinkovou gardou a na adresu terajšieho vedenia Hlinkovej gardy i akési nechutné finančné aféry.
Škoda, že to boly len narážky. Keby to ten pán podrobne rozobral a spomínal mená, tak slávny snem by sa presvedčil, že ide o aféry, s ktorými dnešné vedenie Hlinkovej gardy má len to spoločné, že týchto aféristov práve pre tie finančné machle odstránilo.
Ani jeden z tých aféristov, na ktorých sa naráža, nebol menovaný po 14, marci; po 14. marci stalo sa len to, že páni, ktorí zaviedli do Hlinkovej gardy neporiadky aj aféry finančné, boli postupne povyhadzovaní. Zdôrazňujem ale, že sa to stalo pred 14. marcom, čo títo páni boli prijatí a im bola sverená rozhodujúca moc v Hlinkovej garde.
Odznely tu v súvislosti s Hlinkovou gardou i také patetické otázky, ako som už hovoril o tých "hruškách a jabĺčkach". Nuž o tých desaťročných deťoch. Toto sú veci, páni, s ktorými sa v sneme zaoberať snáď nie je ani dosť vážne.
A spomínali to vtedy, keď sa dožadovali niečoho, čo v Hlinkovej garde už dávno, veľmi dávno, je riešené. Totiž, dožadovali sa tu známi dvaja páni toho, aby Hlinková mládež bola oddelená od Hlinkovej gardy a vedená, organizovaná osobitne, samostatne. Keby pánom nešlo len o splnenie, o útočenie, ale tak trošku aj o pravdu, vedeli by, že Hlinková mládež je už dávno osamostatnená, je organizovaná úplne oddelene od Hlinkovej gardy a to i organizačne i hospodársky i po každej inej stránke. S Hlinkovou gardou je spojená preto, aby bol zadržaný systém autoritatívny, teda aby bola len jedna osoba najvyššieho veliteľa a hlavného veliteľa. Ináč Hlinková mládež robí si úplne sama a neodvisle od vedenia Hlinkovej gardy všetko, čo jej bolo sverené.
Ak si tu niekto pochvaľuje, že Hlinková mládež bola ušetrená od nejakých neporiadkov alebo rušivých zásahov, nuž to azda preto, že Hlinková mládež nedostala sa do rúk pánov, ktorí do marcových dní mali v rukách Hlinkovú gardu. My v Hlinkovej garde prevzali sme dedičstvo i dobré i zlé. To zlé odstraňujeme. Niekde sú z toho odstraňovania nedobrého dedičstva - vravím - i finančné aféry. Opakujem, že týchto koreň je staršieho dáta. A keď niekto myslí, že spomínajúc aféry finančné, môže útočiť na nás, na terajšie vedenie Hlinkovej gardy, na adresu toho pripomínam, že útočí azda i na seba samého. Hovorilo sa tu aj o akýchsi finančných prostriedkoch, ktoré má garda po ruke a nedáva z nich Hlinkovej mládeži. I to je dôkaz, že ani poňatia nemajú o tom, čo sa deje v Hlinkovej garde a v Hlinkovej mládeži, ako je to organizované a ako je postarane o tieto organizácie po stránke finančnej. Hlinková mládež i Hlinková garda všetko, čo potrebuje, dostáva priamo od štátu a to oddelene Hlinková garda a oddelene Hlinková mládež. Ak tu boly v dávnejších časoch isté nedobré zjavy v súvilosti sa sbieraním financií, boly to pozostatky z tých predošlých čias a my všetko možné sme robili, aby tie pozostatky boly odstránené. Každý, o kom sa dokázalo, že sa dopustil v tejto súvislosti niečoho nečestného, bol odstránený a peniaze boly dané štátu.
Na Hlinkovu gardu išly síce ohromné státisíce, ale nie odvtedy, odkedy máme možnosť rozhodovať v nej my. Ak sa kdetu niektorý gardista dopustil chyby, alebo horšieho činu, či to bolo už pred štrnástym marcom alebo po 14. marci, obviňovať za to celú gardu a hľadať v tom titul útočiť na gardu a žiadať čosi nového, také zmeny, ktoré by mohly škodiť štátu, je vecou, myslím, nie dosť dobre rozmyslenou.
Hlinkova garda i pred 14. marcom i v tých marcových dňoch i v septembrových dňoch a to menovite v marcových dňoch aj proti rozkazom vtedajších v nej rozhodujúcich pánov urobila pre národ také služby, že si nezaslúži, aby sa o nej tak hovorilo, ako hovorí či už pán Čarnogurský alebo pán Moravčík.
Ja viem, môžu niektorí páni vytýkať jej, že nebola dosť poslušná a neposlúchala, keď išlo o to vyhnať odtiaľto českú soldatesku, keď išlo o to, postaviť sa na obranu národa, postaviť sa za samostatnosť štátu. Možno nepýtala si na to Hlinková garda povolenie od niektorých okresných náčelníkov atď. No takéto "protizákonnosti" alebo "nezákonností" používať ako dôkaz neporiadku a nedisciplíny proti Hlinkovej garde je smiešne a je to do istej miery aj urážkou gardy. Myslím, že niektorým pánom ide len o to, útočiť, urážať, znechucovať, ničiť nervy.
Ale páni, všetko má svoje hranice.
Odkedy sa zmenilo vedenie v Hlinkovej garde, odkedy tu máme samostatný Štát, stala sa tu nepochopiteľná zmena. Azda sa sklamali. Azda nedostali za pravdu. Teraz ich to mrzí a chcú sa pomstiť na tých, ktorí náhodou dostali za pravdu. Zdravá, dobromyseľná kritika je vždy vítaná.
Kto však chce hovoriť o garde, nech sa dá trochu informovať. Veľmi vďačne mu ukážu, či je tá Hlinková garda, alebo Hlinková mládež v takom, alebo onakom pomere, čí je organizovaná mládež samostatne, alebo je to jednotná organizácia a jednotne vedená s Hlinkovou gardou. Vychádzajú "Služobné zvesti Hlinkovej gardy". Môže si do nich každý nazrieť. Ak by čo len posledné 2 čísla prečítali páni z týchto "Služobných zvestí", už by bolo odpadlo najmenej 90% tých námietok, ktoré by maly zdanie objektivity. Myslím však, že tu ani nejde tak o vec, ako o osobu. Na toto osobné pole púšťať sa je veľmi nebezpečné. Ak by tu chceli vytýkať nejaký osobný kult, konštatujem, že tu osobný kult, či už v Hlinkovej garde, alebo mimo Hlinkovej gardy, bol do 14. marca a to bohužiaľ i vinou mojou. Vtedy sme však zažili tak strašné sklamanie, pokiaľ išlo práve o otázku toho osobného kultu, že odvtedy púšťať sa do osobného kultu nikomu neradím. (Vrava, prizvukovanie.) Od 14. marca v skutočnosti nie je tu nijaký osobný kult. Je tu kult národa a štátu. (Potlesk.) Je síce pravda, že práve tí páni, ktorí útočili na Hlinkovú gardu, chceli by obnoviť istý kult osobný a keď sa im to nepodarilo, alebo nedarí, začali tu kult hanobenia a urážania každého, kto sa v rozhodujúcich chvíľach národa odvážil vykročiť na cestu samostatnosti a nechcel počuť o nejakom československom, alebo azda poľsko-slovenskom riešení, ale i tento kult hanobenia a urážania a šepkárenia, dúfam, pomaly vymizne. Počul som tu veľmi pekné slová o navrátení krajov a vrátení sa Slovákov do slovenského štátu. Verím, že tá radosť je úprimna v každom. Ale pánom, ktorí majú radosť z návratu Slovákov z otroctva do slobody, do slobodného štátu, týmto pánom dovolím si pripomenúť: Ak by sa podarily ich intriky, ak by mali úspech vo svojich čudných kúskoch, tak by sa nielen že tie kraje nevrátily, ale kto vie, či by už i slovenský štát nebol rozheganý natoľko, žeby sa bol v ťažkých chvíľach septembrových snáď rozpadol. Bolo to zásluhou práve tých ľudí, ktorí nedovolili robiť také kúsky, o aké sa usilovali niektorí páni. Áno, je to nedôstojné, že musím o takýchto veciach hovoriť v tomto sneme. A je smutné, že i v súvislosti s propagandou mal by som hovoriť vlastne len o osobnej veci, lebo tu bola len osoba spomínaná a len na osobu bolo útočené. Ja myslím, keďže ide len o osobu, páni by boli azda spokojní, keby tam bola iná. Na príklad ten pán, ktorého svojho času postavili na moje miesto, na čelo propagandy, pán Peter Prídavok. Lenže ten robí propagandu v Paríži. Viem, že toho pána by azda radšej videli na čele našej propagandy, aby azda tu mohol slúžiť cieľom a pánovi Benešovi, ktorému slúži tam v Paríži. Keby som náhodou nebol na čele propagandy alebo gardy, ale povedzme na čele pošty alebo železníc, tak krk si dám, že budú útočiť na železnice a budú útočiť na poštu.