1. § návrhu zákona stabilizuje ohromnú oblasť technických vied v odboroch a oddeleniach, ktoré sa budú otvárať podľa potreby vládnym nariadením. V tom istom paragrafe je i návrh riešenia sídla. V dôvodovej zpráve i vo svojej reči v kultúrnom výbore, ktorú si slovenská národná verejnosť v denných novinách zaiste povšimla, pán minister školstva a národnej osvety rozviedol hlavné dôvody tohoto riešenia. Sú to menovite dôvody potrebnej kombinácie, spolupráce so slovenskou univerzitou, menovite v súvise s prírodovedeckým štúdiom a tiež i dôvody personálne a tak teda i úsporné. Okrem toho uvádza sa rad dôležitých argumentov študijne-pomocných, univerzitná knižnica, študentsko-sociálnych kolegiát. zdravotný ústav, ústav pre telesnú výchovu, koncentrovaný kultúrny život hlavného mesta Slovenského štátu, rozmanitosť priemyselného života, dôvody stavebné a ubikačné ba i dôvody očakávatelného zahraničného prílivu študentov z juhovýchodných slovanských štátov menovite z Bulharska.

Dôvodová zpráva uvádza ušľachtilú rivalitu našich slovenských miest o sídlo slovenskej techniky, menovite snahy Banskej Štiavnice, Ružomberka, Trenčína, Turč. Sv. Martina, analyzujúc menovite ubikačné nedostatky. Spolok priateľov slovenskej techniky tohto roku vydal prenikavú brožúru s názvom: "Kam so slovenskou technikou" bojujúc za Turč. Sv. Martin, kde sa košická technika presťahovala. Pán minister školstva a národnej osvety dal výraz vďaky za obetavé pričinenie v časoch vzrušenia a núdze nášmu najtradičnejšiemu kultúrnemu mestu. Dôvodová zprávu uvádza, prečo volila vláda Slovenského štátu definitívne riešenie navrhovaným smerom.

V debate kultúrneho výboru vyslovila sa obava, či odbor banícky a lesnícky bude mať v novom sídle vhodnú, praktickú pôdu a či by toto oddelenie prinajmenej aspoň v čiastke študijnej doby nemalo byť v takom prostredí, myslelo sa na Banskú Štiavnicu, kde tieto praktické možnosti sú. Odborníci ministerstva školstva poukázali však na to, že vysokoškolské štúdium je predovšetkým vedná príprava, a že aj inde badať podobné sústredovacie tendencie, pomýšľa sa na príklad, aby Příbramská vysoká škola presídlila do Prahy a dokonca pred vojnou bola taká istá tendencia presťahovať štiavnickú vysokú školu do Pešti. Riešenie vo vládnom návrhu opiera sa, ako sme spomenuli, o personálnu cieľuprimeranosť. Praktickému výcviku budú slúžiť exkurzie.

Kultúrny výbor zplna chápe nesmierny dosah novej inštitúcie na poli slovenskej kultúry, slovenského hospodárstva ba i slovenskej obrany. Z novej inštitúcie vyjdú húfy slovenských odborníkov, ktorí poženú, rozvinú a pozdvihnú slovenský organizmus, zaslúžia sa o blahobyt slovenského národa a o rozkvet Slovenskej republiky. Preto kultúrny výbor s potešením odporúča slávnemu snemu prijať osnovu zákona. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol: Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny. pánu poslancovi dr. Hrušovskému.

Zpravodaj dr. Hrušovský:

Slaný snem,

máloktorý z výrokov posledných čias stal sa na Slovensku natoľko populárnym, ako známy výrok, ktorý z úst profesora Matúša Černáka odznel pred niekoľkými rokmi: "Náš je ten kus zeme pod Tatrami a nám z nej patrí i výnos celý". Je zaujímavé, že tento výrok za krátky čas nadobudol si takú popularitu, ktorá dokazuje, že slovenská verejnosť, zdravá vo svojom smýšľaní, vedela pochopiť, že v tomto výroku je zdôrazňované sebavedomým spôsobom právo slovenského národa na túto zem a právo na celý výnos, ktorý táto zem má, aby vytvorila zdravé podmienky životné pre Slovákov v tomto priestore. To nám tanulo na mysli, keď sme v ústavno-právnom výbore rokovali o vládnom návrhu zákona o vybudovaní slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. A iste otázka výnosnosti slovenskej zeme, zvýšenia tohto výnosu pre vytvorenie lepších životných podmienok slovenského národa tanula na mysli predovšetkým tým, ktorí o otázke slovenskej techniky uvažovali už pred radom rokov.

Treba zdôrazniť úsilie pána ministra školstva a národnej osvety Siváka, ktorý niekoľko ráz podával návrhy zákona o vybudovaní slovenskej techniky, ktorý za celý rad rokov viedol boj za uplatnenie tejto zásady, ktorej cieľom nebolo nič iné, len zabezpečiť výnos slovenskej zeme pre slovenský národ. Ale musel prísť Slovenský štát, aby slovenský národ sám mohol si tvoriť tieto podmienky svojho vlastného života, pretože u povolaných kruhov v milulosti nebolo pochopenia pre tieto životné otázky Slovákov.

V súvislosti s týmto, v súvislosti s otázkou výnosu slovenskej zeme, mimovoľne prichodí nám na um to tvrdenie, ktoré tak často počúvali sme v minulosti a ktoré tak často počúvame i dnes: Slovensko je krajina chudobná, Slováci sú národ biedny, na Slovensko sa dopláca, Slováci musia byť za toto doplácanie vďační a prelo každá túžba smerujúca k samostatnejšiemu, slobodnejšiemu slovenskému životu je nezdravá fantázia, ktorá môže viest národ do záhuby. Takéto tvrdenie bolo zámerné a smerovalo iba k tomu, aby v slovenskom človekovi ubíjalo vieru v možnosť samostatného slobodného slovenského života. A zase musel prísť Slovenský štát, aby sa Slovák presvedčil o neudržateľnosti týchto argumentov, aby sa presvedčil, že život sám vyvráti falošnosť takýchto tvrdení, ktoré nemajú reálneho podkladu.

Slováci sú národom chudobným, ale príčinou slovenskej chudoby nie je chudoba slovenská. Stačí vrhnúť len veľmi letmý pohľad do slovenskej histórie, aby sme sa presvedčili o tom, že slovenská bieda mala iné korene a nie v hospodárskej biede Slovenskej krajiny. Prírodné bohatstvo Slovenska bolo známe už Rimanom, ktorí veľmi dobre vedeli o auri a argenti po dolinách a slovenských horách. Slovenského územia dotkly sa prúdy rozličných národov, ktoré v dobe sťahovania národov prechádzaly cez strednú Európu. A okrem zemepisnej polohy Slovenska príčinou týchto vpádov bolo i to, že Slovensko bolo krajina bohatá. Ale Slováci, ktorí sa na tomto území usadili, nemali dosť technických schopností, aby bohatstvo slovenskej zeme vedeli pre seba využiť. A preto od 13. storočia najmä od vpádu Tatárov sťahovaly sa k nám prúdy Nemcov, ktorí prinášali k nám pokročilejšiu techniku, ktorá im umožnila, aby nerastné bohatstvo slovenských hôr vedeli hospodársky využiť, vedeli hospodársky povznášať celú krajinu a zabezpečiť panovníkovi nové vysoké príjmy. Z tohto hospodárskeho pokroku, ktorý sa začína u nás v 13. a 14. storočí, vznikajú bohaté slovenské mestá. Tento hospodársky pokrok je príčinou vzniku vysokej kultúry. Organizácia cechov nikde snáď v strednej Európe nebola tak bohatá a tak vyspelá, ako práve na Slovensku, kde mala k tomu primerané hospodárske podmienky. Ak sa v ďalších storočiach uhorskí veľmoži stavali proti dynastii na obranu svojich stavovských záujmov, opierali sa pri týchto odbojoch o to bohatstvo, ktoré sa rozkladalo na Slovensku. Stačilo by vymenovať celý rad mien od Jána Zápoľského, Bočkayho, Bethlena, Tökölyiho a Rákóczyho, aby sa ukázalo, že veľké latifundiá a bohatstvá týchto veľmožov boly na Slovensku, Ale pomery v starom Uhorsku vyvíjaly sa tak, že všetko toto prírodné bohatstvo prechádzalo postupne do rúk neslovenských. Tak ako sa dosiaľ odnárodňovala slovenská vyššia šľachta, ako sa pre národ strácalo zemianstvo, ako sa v najnovších dobách odcudzily slovenskému prostrediu a slovenskému životu i mestá, tak sa strácaly i hospodárske podmienky slobodného slovenského života. Treba si uvedomiť, že na pr. v 18. storočí, len 11% pôdy na Slovensku patrilo Slovákom a všetko ostatné patrilo neslovenským zemepánom. Za takýchto okolností strácal slovenský národ nielen tie vrstvy, ktoré sa podľa ducha času považovaly za národ a ktoré na prechode 18, a 19. storočia boly povolané tento nový národ a jeho nový život tvoriť, ale slovenský národ spolu s týmito vrstvami strácal i hmotné podmienky svojho šťastného života. Príčina slovenskej biedy tedy bola tu v nezdravom vývine politických a národnostných pomerov v starom Uhorsku.

Tak sa stalo, že slovenský národ, ktorý nevedel vlivom týchto pomerov statočným spôsobom vyžiť v svojej odvekej vlasti, musel sa zo svojej domoviny sťahovať. A zase sa ukázalo, že ten národ, ktorý od začiatku 18. storočia pomáhal pri reštaurácii uhorského štátu po porážke Turkov, ten národ, ktorý sa musel sťahovať do zámoria, pracovať v cudzích baniach, že ten národ svojou pracovitosťou, statočnosťou a skromnosťou vedel si tvoriť nové životné podmienky v širokom-ďalekom svete, pretože ich nenašiel doma. A zase režimy štátov, či to bol štát uhorský alebo i republika, úmyselne a zámerne robily takú politiku, aby slovenský národ vo svojej slovenskej zemi tých hospodárskych podmienok mal čím menej. Ak sa slovenský národ presvedčoval o tom, že je biedny, že nemôže samostatne žiť, nebezpečenstvo týchto argumentov nebolo v ich pravdivosti, ale v tom, že Slováci boli ochotní uveriť túto svoju biedu. Že boli ochotní sa dať presvedčiť, hoci i vyplakátovanými argumentmi. Všetko to viedlo k tomu, aby slovenský národ, strácajúci viestalo do slovenských rúk, do tých pracovitých slovenských rúk, ktoré na tejto zemi vytvoria nový slovenský život.

Preto musel prísť Slovenský štát, ktorý by výnos slovenskej zeme zabezpečil slovenskému národu. Slovenská vláda urobila už niekoľko veľmi dôležitých opatrení, aby sa všetko, čo na Slovensku je, dostalo do slovenských rúk, do tých pracovitých slovenských rúk, ktoré na tejto zemi vytvoria nový slovenský život.

Ale k týmto slovenským rukám musí pristúpiť i odborne vzdelaný slovenský rozum, aby zo spojenej práce slovenských rúk i slovenského rozumu tvoril sa základ statočného, poctivého slovenského života.

Ústavno-právny výbor s tohto hľadiska díval sa na vládny návrh zákona o vybudovaní Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. A prišiel k presvedčeniu, že slovenský inžiniersky dorast, ktorý bude mať nielen odborné vzdelanie, ale popri svojej technickej kultúre i zdravý slovenský cit, slovenské srdce i slovenskú lásku k slovenskej hrude, ten inžiniersky dorast vychovaný na vysokej škole technickej v Bratislave bude vedieť spolu s tými slovenskými rukami pracovať tak, aby sa výnos slovenskej zeme pre slovenský národ zvyšoval a zabezpečoval. (Potlesk.)

Vláda iste uvážila všetky okolnosti, ktoré súvisia so založením, s organizáciou, s vedeckou úrovňou, finančným zabezpečením a umiestením vysokej školy technickej tak, ako je to v dôvodovej zpráve k vládnemu návrhu zákona uvedené. Ústavno-právny výbor, keď uvážil všetky tie dôvody, ktoré vláda vo svojej dôvodovej zpráve uvádza, prijal tento návrh v takom znení, v akom ho vláda podala a navrhuje plénu snemu, aby tento návrh v predkladanom znení sa prijal celým slovenským snemom. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol: Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi dr. Huťkovi.

Zpravodaj dr. Huťka:

Slávny snem!

Rozpočtový výbor na svojom zasadnutí dňa 21. júla 1939 za účasti pána ministra školstva a národnej osvety podrobne rozobral finančný dosah návrhu o zriadení vysokej školy technickej v Bratislave.

Ako dozaista ráčite vedieť, niekoľké mestá ponúkaly našej slovenskej vláde, že na vystavenie tejto vysokej školy technickej prispejú aj veľkými hmotnými obeťami. Tak na príklad mesto Ružomberok ponúklo stavebný pozemok a 10, 000. 000 korún, potom Turčiansky Svätý Martin ponúkol tiež zveľadovacie ústavy, Banská Štiavnica zasa tie budovy, ktoré už boly ešte pred štátnym prevratom postavené. Rozpočtový výbor, i keď tieto príspevky vzal v úvahu, predsa po stránke finančnej prišiel k tomu náhľadu, že je v záujme štátnom aj fiskálnom, aby táto vysoká škola technická bola predsa v Bratislave. Rozpočtový výbor preto navrhuje, aby vládny návrh bol uzákonený. (Potlesk.)

Podpredseda dr. Opluštil (zvoní):

Pristúpime k rozprave. Podľa usnesenia predsedníctva snemu navrhujem, aby rečnícka lehota bola určená na 30 minút.

Sú námietky?

Námietky niet. Navrhnutá lehota je schválená.

Prihlásil sa jediný rečník na strane "za" pán poslanec Pavol Florek. Udeľujem mu slovo.

Poslanec Florek:

Slávny snem!

Dôvodová zpráva pojednávanej osnovy zákona o slovenskej technike podáva nám kroniku ťažkého vzniku rodenia sa slovenskej techniky v minulosti a teraz. Táto kronika predvádza nám, ako by na javisku, mnohé slovenské kultúrno-hospodársko-technické i samosprávne korporácie, ktoré nahromadily svoje argumenty, dôvody pre potrebu slovenskej techniky na území Slovenska. Tie referáty, ktoré sme počuli, veľmi výstižne doplnily túto - hádam - suchú kronikársku dôvodovú zprávu a môžeme celú tú argumentáciu pokladať za úplnú, za výstižnú a za presvedčujúcu.

Táto kronika dôvodovej zprávy súčasne nám uvádza, ako som spomínal, tie korporácie, ustanovizne, ale popri nich aj mnohé osoby, ktoré majú nehynúce zásluhy o zrodenie sa, o utvorenie slovenskej techniky. Vidíme ich vystupovať hádam i niekoľko ráz. Ale nevidíme medzi nimi vystupovať ani jednej od začiatku toho dvadsaťročného boja až hádam do konca tak húževnate, tak oddane s takou láskou, ako vystupuje v tejto kronike osoba vtedajšieho poslanca Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, dnešného pána ministra školstva a národnej osvety Jozefa Siváka. (Potlesk.)

A tu, dovoľte mi, slávny snem, aby som uviedol jednu z osobných reministencií z toho času, keď sa osnova zákona o slovenskej technike pojednávala ešte v pražskom parlamente. Vtedy rečníkom v pléne snemovne za našu stranu bol, prirodzene, ten dvadsaťročný bojovník za techniku, ktorý i keď pri každej organizácii a pri každom podniku v tejto borbe o slovenskú techniku ani osobne nevystupoval, všade bol hybnou silou a dušou týchto prejavov a týchto pohybov. V svojej reči v pléne snemu, ktorá bola vyše hodinová, na konci hovoril takto: Nedostáva sa nám a nedáva sa nám to, na čo sme čakali 19 rokov. Avšak predsa len veríme, že na Slovensku bude vysoká škola technická úplná, veľká, moderná, vzorná, vedecké učilište vysokej úrovne, ktoré národu slovenskému slúžiť bude ku cti. Ak totiž nie inak, my Slováci si úplnú techniku budeme vedieť vynútiť, lebo Slovensku patrí celá technika. Národ, ktorý by nemal porozumenia pre potreby svojej vlastnej zeme, svojej vlasti, ten nebol by ani vlasti svojej hoden. Týmto končil svoju dlhú reč a ja by som si dovolil poukázať na to, že hľa, prozreteľnosť Božia ako určila ďalšie osudy nielen slovenskej techniky, ale aj osudy Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Určila ich tak, že tá strana, ktorá sa borila 19 rokov a sľubovala ďalší boj, dostala sa do položenia, že nemusí bojovať, ale vládu vlastných vecí slovenských dostala do vlastných rúk. Takto dostala sa do položenia, že o čo bojovala, po čom stále a stále túžila, čo si nárokovala, to slovenskému národu dnes môže už dať.

Človeka, ktorý v zastúpení strany viedol tento neúnavný boj, prozreteľnosť Božia postavila na čelo ministerstva školstva. Akoby ho poverila tým, aby v mene slovenskej vlády predložil hotovú techniku, techniku takého charakteru a rázu, ako si ju on predstavoval v svojej plenárnej reči ešte v Prahe, aby túto osnovu v mene vlády predložil snemu, snemu slovenskému, aby ten snem slovenský povedal svoje konečné slovo, aby túto dlhú 20 ročnú borbu o slovenskú techniku ukončil zákonom. Toto sú cesty Božie, cesty prozreteľnosti, nevyzpytateľné.

A ešte, slávny snem, dovolím si jednu reminiscenciu uviesť tiež z rokovania o technike v spomenutom pražskom parlamente. 8. júna 1937 v rámci snemového rokovania prikročilo sa k hlasovaniu a pred hlasovaním boly podávané pozmeňovacie návrhy. Takýto pozmeňovací návrh podal v mene Hlinkovej slovenskej ľudovej strany aj vtedajší pán poslanec Sivák k § 1. Navrhoval, aby tento § znel: "V Košiciach sa zriaďuje slovenská vysoká škola technická dr. Milana Rastislava Štefánika. " Druhý odsek tohože paragrafu mal znieť podľa návrhu poslanca Siváka: "Vyučovacím a úradným jazykom tejto vysokej školy je jazyk slovenský." (Predsedania sa ujal predseda dr. Sokol.) A v § 3 ďalej kompletizoval slovenskú vysokú školu technickú, pomenoval všetky tie obory technickej školy, ktoré dôstojná, úplná, kompletná vysoká škola technická na Slovensku má mať. A tu nášmu dnešnému kultúrnemu zpravodajovi poslancovi dr. Lukáčovi pripadla tá ťažká úloha, keďže on vtedy bol tiež za kultúrny výbor zpravodajom, že tento pozmeňovací návrh, ako návrh opozičného poslanca, navrhol zamietnuť. Neráčte toto, vážená snemovňa, brať hádam za vec nejakého osobného útoku. Nie! Len chcem poukázať na to, aké výstižné a pravdivé boly tie slová pána ministerského predsedu, povedané v jeho expozé 21. februára t. r., kde hovoril, že veľká časť Slovákov v minulosti, teda pred 6. októbrom, bola v zajatí rozličných ideológií a v zajatí záujmov rozličných politických strán. Po 6. októbri v slovenskom slobodnom štáte všetko toto padlo. Padly politické strany, padly rozličné ideológie. Ústami pána predsedu vlády bolo vyhlásené, že my nie sme a nechceme byť otrokmi žiadnej ideológie, žiadnych záujmov politických strán, ale jediný záujem máme pred očami: Slovenský národ. A tu sa vrátim k tomu, čo som povedal na začiatku, tu vidíme takýto výstižný príklad tejto obrovskej zmeny a súčasne doklad k tomu, že po prvom prevrate z roku 1918 Slováci politicky boli oslobodení hádam od polovice, ale národne svojím smýšľaním ostávali aj naďalej vo väzení a pod silným tlakom ideológií a záujmov rozličných politických strán. Slovenský štát je ten slobodný štát slovenský, ktorý vrátil všetkým Slovákom bez výnimky ich národnú aj politickú samostatnosť. Každý Slovák bez výnimky má možnosť, má príležitosť, aby podľa svojho voľného svedomia, podľa svojho voľného tlkotu srdca, podľa svojho slovenského cítenia hovoril a konal. Á tu máme výstižný príklad, že bývalý referent, ktorý zamieta pozmeňovacie návrhy, dnes odporúča tak kompletný, tak úplný vládny návrh bývalého opozičného poslanca, ako ho dnešná slovenská vláda, vychádzajúc len a len zo záujmov slovenského národa, predkladá a navrhuje na schválenie.

Slávny Slovenský snem! Po týchto osobných reminiscenciách prejdem na vlastné téma svojej reči. Máme hovoriť o slovenskej technike. O úlohách a o potrebe slovenskej techniky. O úlohách slovenskej techniky pri materiálnej, hospodárskej výstavbe nového Slovenska sme už počuli tie najrozličnejšie a najzávažnejšie argumenty. Ja nemienim sa tejto stránky už dotýkať. Ale staviam tu otázku túto, že slovenská vláda predkladá na uzákonenie návrh zákona o slovenskej technike v tom čase, keď sa buduje, keď sa tvorí aj nový slovenský človek, keď sa tvorí nový slovenský národný charakter slovenského ľudu. A tu nám pripadá otázka, akú úlohu má mať v tejto práci, v tejto tvorbe táto naša nová vysoká škola technická.

Slávny snem! Slovenský človek vo všeobecnosti je skôr meditatívneho založenia, než praktického. Slovenská mládež v prevažnej svojej väčšine radšej študuje náuky humanistické teoretického rázu, než náuky charakteru praktického. To je dlhá naša skúsenosť zo školy. Príčina väzí jednak v pomernom nedostatku školstva technického smeru, ale nadovšetko, opätujem, v dumajúcej, meditatívnej povahe slovenskej mládeže.

Ale nielen pri mládeži pozorujeme toto, ale aj pri slovenskej inteligencii, pri slovenských školovaných ľuďoch. Ako výstižný doklad uvádzam k tomu štatistiku profesorov Slovákov, roztriedených podľa odborov za rok 1934-35 na slovenských stredných školách. Vtedy na spomenutých stredných školách účinkovalo celkom všetkého profesorstva 766. Z toho bolo 252 profesorov Slovákov, čo znamenalo 32% všetkých síl na Slovensku. Známe je, že kandidát profesúry, až na malé výnimky, volí si normálne predmety, rešp. odbor, pre ktorý má pochopenie, ambíciu a nadanie. A tu vidíme, že v 15. roku slovenského školstva, keď na Slovensku zrušené boly takmer všetky klasické gymnáziá, teda humanistické, resp. keď premenené boly na ústavy reformné, reálne, slovom reálneho typu, z týchto škôl vyšlé slovenské profesorstvo ukazuje nasledujúce roztriedenie podľa odborov, môžeme povedať podľa nadania. Podpriemerne boli zastúpení, t. j. niže svojho %, niže 32%, popri rečiach gréčtine, - francúzštine, angličtine - hlavne a predovšetkým v chémii a deskriptíve, čo sú eminentné predmety technického a prírodného rázu. Ale dosahovali percento ďaleko nad svoje početné zastúpenie, teda ďaleko nad 32%, v odboroch, okrem dejepisu, matematiky a fyziky, s kombináciami filozofie, filozofie a slovenčiny, francúzštiny, filozofie a nemčiny, francúzštiny, filozofie a francúzštiny, nemčiny, filozofie a dejepisu, zemepisu, teda samá a samá filozofia. Ak je teda pravdivý príkaz staroveký, že prius vivere deinde philosophari, čo je rozhodne pravdivé, ukazuje nám staroveké Grécko najvýstižnejšie, že práve vtedy, keď jeho filozofia dosiahla nevídanej výšky a rozkvetu, vtedy to staroveké Grécko bolo podmanené, dostalo sa do jarma praktických Rímanov.

Z tohoto vyplýva, že Slovenská vysoká škola technická pri výchove nového slovenského človeka má mať a musí mať šľachetnú úlohu vychovávať Slováka, aspoň tú potrebnú časť národa, v praktickom smere, ale bez toho, aby pôvodný jeho charakter bol v ňom zabitý. Slováka vychovať tak, aby on bohatstvo slovenskej prírody vedel nielen ospevovať a s básnikmi obdivovať, kochať sa v ňom ako umelec, ale aby ho vedel pre svoje blaho aj vyúžitkovať a z neho ťažiť, ako zo svojej vlastnej zeme. Túto svoju úlohu môže vykonať tým viac, že bude odchovávať nielen technický, ale aj prírodovedecký náš dorast, keďže vysoká škola technická prijíma do svojho lona veľkú časť prírodovedeckej fakulty univerzity Slovenskej.

Slovensko pre vysokú školu technickú po tejto stránke je pole neorané. Bez vzorov, bez tradícií, po ktorých by slovenská vysoká škola, resp. jej profesorský sbor mohol bezstarostne kráčať a napredovať. Hoci na Slovensku v minulosti vysoké školy technické, vysoké školy vôbec boly, ako i tu v Bratislave za kráľa Matiáša v 15. storočí tzv. Akadémia Istropolitana. Pred poldruhasto rokmi boly na Slovensku dve univerzity, a to v Trnave so štyrmi fakultami, v Košiciach s troma fakultami, táto posledná so všetkými právami, čo maly univerzity vo Viedni, v Paríži, v Prahe, v Kolíne (Köln). Pravda, košická univerzita bola najvýchodnejšia v celej Európe. K tomu v Senci, na Považí bolo kolégium ekonomikum, ale skutočný, vlastný jediný vzor vysokej školy technickej je bývalé učilište 200 ročné, akadémia v Banskej Štiavnici, a to banícka, hutnícka a lesnícka. Ale neviem, slávny snem, či po stránke výchovnej môžeme ju brat za vzor. Ja aspoň myslím, že sotva.

Naša vysoká škola musí a má kráčať za vzormi v našej kultúrnej histórii síce sporadickými, ale krásnymi, vzácnymi, šľachetnými a slovenskými. A máme i také. Boli to Slováci, excelujúci v prírodných a technických vedách, ktorých mená veľmi málo poznáme. Poznáme niekoľkých. Vieme, že hviezdnatý blankyt opanoval Milan Rastislav Štefánik, vieme čiastočne i to, že skúmaním v tmavých útrobách zeme preslávil sa Dionýs Štúr, geológ viedenského geologického ústavu, ktorý takmer celé Slovensko geologicky preskúmal a zmeral, zmapoval. Podobnú prácu vykonal u nás málo známy Ján Peťko, od roku 1847 profesor mineralógie a geológie na vysokej škole v Štiavnici. Tiež tajomné sily prírody ujarmil málo známy Štefan Jedlík a konečne americký kňaz, Murgaš, objaviteľ rádia. Vynikajúci profesori technickej vysokej školy Slováci boli v blízkej minulosti: slávny Aurel Stodola v Zürychu a známy, už nebohý, profesor Michal Ursíny, ktorí doplnili rad predtým spomenutých našich vynikajúcich ľudí a o ktorých obšírnejšie dovolím si poznamenať toto: Ján Peťko bol rodák z trenčianskej - stolice. Bol veľký učenec a pôvodca početných vedeckých prác a súčasne skvelý vychovávateľ mládeže za 28 ročného svojho účinkovania v Banskej Štiavnici, ako profesor tamojšej vysokej školy. Štefan Jedlík, vynálezca veľmi plodný, rodák od Slovenského Medera, kňaz, reholník, ako profesor právnickej akadémie v Bratislave, podľa racio educationis vyučoval vtedy na tejže vysokej škole, zaujímavé: fyziku, mechaniku, históriu naturalis, ekonómiu a hydrotechniku a konečne od roku 1840 až do 70 roku účinkoval i na univerzite v Budapešti.

Toto sú, slávna snemovňa, spomínam, opakujem, tie sporadické, ale skvejúce sa vzory pedagógov, učencov Slovákov na vysokých školách, na území nášho Slovenska v minulosti, v minulých storočiach, po stopách ktorých naša dnešná vysoká škola technická musí kráčať ak sa chce, a veríme, že chce, zapojiť hodnotne do tvorenia nového slovenského človeka.

Slovenská technika v slobodnom Slovenskom štáte bude môcť pracovať za ďaleko priaznivejších okolností, ako by bola účinkovala kedykoľvek predtým. Už sama reforma stredného školstva svojou povahou je priaznivá, nakoľko pri jednotlivých ústavoch budú vetve reálne takmer pri každom ústave. Skúpy počet hodín reálnych predmetov, na čo si sťažujú práve profesori vysokej školy technickej, úfame a nádejeme sa, vyváži pilnosť žiactva a svedomitosť profesorstva na stredných školách. Kladným predpokladom úspešného účinkovania techniky je to radostné ovzdušie, ba nadšené privítanie zo strany celej slovenskej verejnosti, teda to milé prostredie, do ktorého slovenský národ svoju novú vysokú školu technickú prijíma. Prijíma ju vďačne s horúcou láskou a s veľkými nádejami do svojho lona.

Ohľadom umiestenia mám len tú úprimnú žiadosť a želanie, aby umiestenie techniky v Bratislave znamenalo toľké dobrodenie pre slovenský národný rozvoj, aké dobrodenie znamená po stránke kultúrno-materiálne založenie tejto vysokej školy - fakt založenia techniky.

Dnes, slávna snemovňa, keď táto dvadsaťročná borba slovenskej verejnosti, borba vedená našou Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou už pred 6. októbrom, dosiahla svojho cieľa v plnom rozsahu týmto zákonom, vidím pred sebou všetky kraje slovenského štátu od Bratislavy po Michalovce, od Oravy po Gemer - po Hont, ktoré netrpezlivé čakajú na meliorácie, na komasácie, na stavbu ciest, mostov, na reguláciu slovenských riek a slovenských bystrín a na iné mnohé a mnohé nesčíseľné stavby. A pod dojmom tohoto s povdačnosťou prijímam osnovu zákona o Slovenskej vysokej škole technickej s vyjadrením hlbokej vďaky celej slovenskej verejnosti našej vláde a nášmu ministerstvu školstva, že prvý zákon v obore školskom je práve zákon o vysokej škole technickej. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol:

Nakoľko sa viac rečníkov neprihlásilo, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo majú páni zpravodaji.

Zpravodaj dr. Lukáč: Zriekam sa slova.

Zpravodaj dr. Hrušovský: Zriekam sa slova.

Zpravodaj dr. Huťka: Zriekam sa slova.

Nakoľko sa páni zpravodaji zriekli záverečného slova, prikročíme k hlasovaniu.

Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 5 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Námietok niet.

Kto súhlasí s celou osnovou zákona, to je s jej 5 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku. (Deje sa.)

Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.

Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 54 ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 3. Druhé hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Slovenskej vysokej škole technickej.

Zpravodajmi sú páni poslanci: dr. Lukáč, dr. Hrušovský a dr. Huťka.

Sú nejaké návrhy na opravu alebo zmenu textu?

Zpravodaj dr. Lukáč: Nie sú.

Zpravodaj dr. Hrušovský: Nie sú.

Zpravodaj dr. Huťka: Nie sú.

Predseda dr. Sokol (zvoní): Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku. (Deje sa.)

Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je program dnešného zasadnutia snemu úplne vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie snemu svolá sa písomne.

Želám pánom poslancom príjemné letné prázdniny a zasadnutie zakľučujem.

Koniec zasadnutia o 13. hod. 07. min.