Jestliže žádáme, aby průmysl dělal svou povinnost a průmysl se odvolává na vás, že vy nekonáte svou povinnost, pak jsou to těžké věci. (Sen. Modráček: Ale hleďte, ty továrny jsou majetkem půl milionu lidí, to je velký rozdíl!) To je problém, přijde-li ten majetek pro ten půl milionu lidí. (Sen. Korvas: Pane kolego, vždyť vaši živnostníci chodí do "Budoucnosti" nakupovat, jsou tam členy, poněvadž jim to přijde levněji než u vás!) Také p. kolega Zmrhal tu říkal, jakým jsou dobrodiním konsumní spolky, že prý živnostníci z toho žijí, že jim dodávají, atd.
Pánové, jedna věc je jistá, dokud nemáte zařízeno to; co byste potřebovali, jste nuceni od těch živnostníků brát. Ale až budete míti všechno zařízeno, pak to od nich brát nebudete. Tak ty věci jsou. To nám nebude žádný říkat, že je to z lásky děláno, to děláte prostě z nutnosti, že to ještě jinak nejde. Ale kdybychom se s tím neustále spokojovali a dovolovali to, řeknete, že účel světí prostředky, a pak by se mohlo říci, co říká kol. inž. Winter, že zespolečenstevnění výrobních prostředků je jedině možnou cestou.... (Výkřiky: Pořád štvete proti dělníkům, a ti dělníci vám dají nejvíc peněz! - Sen. Korvcas: Možná, že máte baťovky, a já je nemám, já mám boty od živnostníka!) To je možné, ale já neměl jakživ boty od Bati a také mít nebudu! -Ale chtěl bych říci jedno: Neoddiskutujete to a nebude jednou budoucím programem zespolečenstevnění výrobních prostředků v jedněch rukách pro ten neb onen stát. Máme už zkušenosti z Ruska, máme už zkušenosti u nás se státním kolektivismem, se státním podnikáním, jak uboze to vypadá, že to není vůbec božím požehnáním, nýbrž zkázou. (Sen. Modráček: To soukromé podnikání nás stojí 3 miliardy sanačních turů a ještě miliardu to prý bude stát!) Ale, pane kolego, buďte objektivní, to není živnostnictvo. (Sen. Modráček: živnostenské záložny jsou v tom!) My také brojíme proti těžkému kapitálu a vy, mně se zdá, na ten boj proti těžkému kapitálu zapomínáte. Jak jsem to už zdůraznil, jedině my jsme byli přece proti obchodům s jednotkovými cenami, jedině my jsme postupovali radikálním způsobem, jedině naším přičiněním bylo vydáno vládní nařízení čís. 70. A budeme také na tom trvati, aby byly ty podniky zrušeny, poněvadž jsou to nezdravé podniky ve státě, které peníze z bídy českého národa vytěžené vyvážejí do ciziny. (Sen. Korvahs: Ale, pane kolego, vždyť ten Ander byl také živnostník, podívejte se do vlastních řad, kdo to dělá!) Ander je náš živnostník? Nepamatuji ho jako našeho živnostníka.
Chtěl bych říci, pánové, že jsem uváděl tyto věci proto, abych upozornil, že stát může míti k disposici peníze na administrativu, vojsko, opevňování, aniž by zvyšoval daně přímé i nepřímé, že jsou zde jiné možnosti; a upozorňuji na ně, aby se jich použilo, upozorňuji naši úspornou komisi na tyto zjevy, abychom nemusili za rok zase tahovým drastickým způsobem sanovati náš rozpočet, protože bychom nevydrželi.
Přes to, že jsem kritisoval, nemluvil jsem proti placení dani, ani proti úhradám. A prohlašuji, že jsme si plně vědomi toho, co státu musíme dáti. Jsme si plně vědomi toho, že za těchto okolností to musíme odhlasovati; a také pro tato břemena budeme hlasovati a u našich příslušníků to také všechno zajistíme, že budou s tím souhlasiti, poněvadž uznávají, že nutnost udržeti stát je nade všecko. (Potlesk.)
Místopředseda dr Bas (zvoní): Ke slovu je dále přihlášen p. sen. Füssy. Uděluji mu slovo.
Sen. Füssy (maďarsky): Vážený senát!
Za parlamentného a výborového pojednávania štátneho rozpočtu a t. zv. úhradových predlôh nie raz, ale veľakrát sme počuli vetu, zvlášte z radov opozíc, že na miesto budovania opevnení a výroby kanónov mala by vláda správnymi vnútropolitickými opatreniami pracovať na úsmierení národných menšín, čím by utvorila vnútornú konsolidáciu. Zo strán vládnych vyznela zpravidla krátka odpoveď, že menšiny v Československu sú obklopené takým pozemským blahobytom, ako nikde na celom svete. Moji kolegovia zákonodarci dosť dopodrobna uvádzali, čo nám všetko chýba ani nie tak k blaženosti, ale z menšinového existenčného minima; a tak ja iba dvoma úryvky z novín chcem znázorniť, čím je Maďar v Československu.
V novinách "Pražský list" zo dňa 30. novembra čítame na 1. strane pod krikľavými titulky: "90 % žiakov prepadáva. Či vie o tom minister školstva? Pomery na reálnom gymnáziu v Nových Zámkoch stí hrozné. Zo 120 žiakov prejde len 16, t. j. plných 90 % prepadáva. Existuje vraj akési dôverné nariadenie, ktoré činí Maďarom na tomto ústave
možným, aby prešli, kým Česi a Slováci prepadajú. Je hrozné, kam sa až pomery vyvinuly. Kým nepriatelia nášho štátu, Maďari a Nemci, učia sa za naše peniaze, dotiaľ naši ľudia budú nádeníkmi, ktorí sa upracujú pre blahobyt našich nepriateľov. Neveríme totiž, že by Maďari a Nemci boli o tieto procentá talentovanejší než Česi a Slováci."
Takto píše český list v roku udánlivého usmierenia národov v republike Československej. Český novinár biľaguje nemeckú a maďarskú národnosť paušálne za nepriateľov republiky. A páni, niet súdu, pred ktorým by človek, patriaci k maďarskej či nemeckej menšine, mohol stíhať toto zákerné pošpinenie. Takto je chránená maďarská a nemecká menšina.
Aby ste sa však nedomnievali, že toto je len zriedkavý, ojedinelý prípad, poslúžim vám ihneď s druhým. O štyri dni neskoršie čítame v novinách "Polední list" zo dňa 4. decembra na prvej strane pod obrovským, rude krikľavým titulom "Ako vzniká u nás medzi študentami antisemitizmus" taký antisemitický článok, že jemu rovný - a môžem to smele tvrdiť - nenajdeme ani vo štátoch svrchovane antisemitických. Bolo by zdĺhavé uvádzať článok celý a preto prečítam len titulky: "Na lekárskej fakulte je mnoho židovských poslucháčov. - Čierna bursa na vypožičané knihy. Poslucháreň palestinskej univerzity. Slevené a voľné jazdenky na drahách na základe vysvedčení o nemajetnosti. - Žid nesmie pitvať židovskú mrtvolu". V tomto protižidovskom, vztekom písanom článku čítame, že deti židovských obchodníkov a maloživnostníkov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi opatria si dajakým spôsobom vysvedčenia o nemajetnosti, na základe ktorého získajú voľný železničný lístok a že je to všetko "príliš okatým príkladom židovskej praktičnosti".
Za päť dní dva takéto národnostnou nenávisťou predchnuté články uvidely svetlo sveta v novinách, vychádzajúcich v hlavnom meste Československej republiky. Avšak takýchto príkladov mohli by sme uviesť na celé knihy. Pán predseda vlády ustavil štátny právny po- radný sbor; bolo by veľmi vďačným úkolom, keby právny poradný sbor poverený bol vy- pracovaním predlohy, ktorá by učinila koniec takémuto poburovaniu proti národnosti a náboženstvu. Zatým sme nado všetku pochybnosť dokázali, že menšina maďarská, nemecká a židovská je v Československej republike v takom položení, že si o ňu ktorýkoľvek neznámy novinársky usmrkanec beztrestne môže otrieť svoje boty. A vo štáte, kde niečo podobné jestvuje, sotva môžeme hovoriť o vnútornej konsolidácii.
Avšak ani priateľská politika zahraničná voči súsedom nie je frázou. Je skutkom, že na maďarskej strane hraníc nebuduje sa toľko opevnení, ako na československej strane tých- to hraníc. Mám za to, že republika práve so strany maďarskej môže sa čo najmenej obávať ozbrojeného útoku. Pán predseda vlády povedal smerom na juh krásne, zvučné slová pri kladení základného kameňa v Komárne, ale pritom zamlčal, že o niekoľko sto krokov ďalej kladú sa iné základy pre kanóny, zamurované minomety a strojné pušky.
Takto sa sotva dá robiť politika mierová. A zvlášte sotva sa dá robiť za šialeného zbrojenia, aké sa deje tuná. Slyšíme stále, že delá a strojné pušky vyrábajú a kupujú sa na ochranu mieru. Ja viem len toľko, že pluhy sa kupujú na oranie, mlátičky na mlátenie, šrotovačky na šrotovanie a kanóny na to, aby sa z nich strieľalo. A vláda zabúda na istý dôležitý moment: na to, že zakrátko vyzbrojí vojsko tak, že bude ono štátom vo štáte. Veď už dnes sme na tom tak, že vojsko zahniezdilo sa do československého súdnictva v podobe smiešaných senátov občiansko-vojenských. A o administratíve škoda hovoriť.
Nie je divu, že pri takejto "konsolidačnej" práci a vnútornej politike treba odhlasovať nové zákony o povolení nových ťažkých daní.
Za pojednávania predlôh úhradových vyznelo ako so strán opozičných, tak i so strán vládnych veľmi mnoho životaschopných návrhov, ako by sa daly sohnať potrebné peniaze, keď už za každú cenu treba zbrojiť. Nechcem tieto návrhy opakovať, ale musím upozorniť vládu na veci, ktoré chcú na verejnosť i pri ostatne naprosto neodôvodnenom tajnostkárskom nakladaní s touto otázkou.
Jedna vec je tá, o čom hovorí už i Ústredný sväz priemyselníkov v Československu. Táto česká záujmová ústredňa vo svojom poslednom zasedaní predsedníctva energicky požadovala revíziu štátných výdavkov. Je preca len divné, ba neslýchané, že každoročne zaraďujú sa 3 - 4 miliardy na zbrojenie tak, že do rozpočtu vsunie sa položka alebo že sa vytlačí vo zvláštnom sošite, že "na zbrojenie" 3 miliardy, a dosť. Podrobnejšie údaje nie sú mi nahradené dvojdenným výletom niekoľkých členov parlamentnej úspornej komisie a prehlásením jedného poslanca, že "všechno sme našli v poriadku", lebo to je proste smiešne. Takýto štátny hospodárský systém, za ktorého jedna tretina štátneho rozpočtu vynakladá sa pri takejto kontrole, nemôže byť vôbec nazývaný demokratickým, a je aspoň z jednej tretiny vládnutie imperatívne.
Lahkomyseľnému používaniu peňazí štátnych, povolených na zbrojenie - nakoľko je nám možno to posúdiť - nasvedčuje to, že pri opevňovacích stavebných prácach sú zamestnaní robotníci výlučne českej národnosti, a to drobní a najmenší roľníci zo strany pána ministra národnej obrany. Tak viem naprosto iste o českom roľníkovi, gazdujúcom so štyrmi kravami a s párom koní, ktorý odchádzajúc domov z opevňovacích prác stavebných ukladá týždenne zpravidla 700 až 800 Kč vo sporiteľni. Tu sa proste vnucuje otázka, že máme-li toľko nezamestnaných, že si s nimi nevieme rady, prečo sa nenariadi, aby narukovali nezamestnaní záložníci a prečo sa nedajú vykonávať vo vlastnej režii aspoň práce, ktoré si nevyžadujú odbornej spôsobilosti? O tom už ani nemluvíme, aké peniaze by sa daly ušetriť zoštátnením výroby kanónov. Veď, ako viem, brnenská zbrojovka sa výborne osvedčila.
O otázke kontroly výdavkov na zbrojenie musím ešte raž prehovoriť. Pán predseda vlády vo svojej rozpočtovej reči krásne vyrátál, že gazdina dostáva o 5 až 6 halierov viac za vajíčko a že o čo lepšie je živobytie robotnickych a úradníckych rodín s dvoma-troma deťmi. Pomocníci pána ministra financií vyrátali i to, koľko získa gazda, obchodník a dodavateľ z konzumnej ceny 1 litru mlieka a že tedy oč väčšie dane môžu platiť všetci, ale po čas 20 rokov nepočuli sme ešte, koľko stojí delo 301/2 rážové, koľko 42 rážové a koľko ľahké poľné delo. Ide-li o 3 až 4 miliardy, tu preca len nemožno zazlievať členovi demokratického zákonodarstva demokratickej republiky, že prejavuje takúto zvedavosť, najmä keď z jeho voliča zodierajú už šiestu kožu.
Na miesto využitia takýchto možností' úsporných, ponechaných ladom, priťahuje vláda berný lis.
Taxu na obranu štátu znášaj ú poplatníci dane dôchodovej. Tedy každý, kto platí dane. Boly blažené doby, kde pán minister financií tuná, s tohoto miesto sľuboval, že daň dôchodová nebude vzatá nikdy za základ vyrubenia nejakej daňovej prirážky či dávky. Je tomu
práve 10 rokov. Za týchto 10 rokov boly k dani dôchodovej zavedené: 1. mimoriadna prirážka k dani dôchodovej, 2. vojenská taxa a 3. taxa na obranu štátu. Čo mám ešte povedať o ministerských sľuboch?
Predlžuje sa i prirážka k dani obratovej, ač i daň obratová bola plánovaná iba na prechodnú dobu. Je svrchovaný čas, aby vláda v hlúpych dôvodových zprávach k daňovým zákonom upustila od večnej frázy: "túto daň zavádzame len prechodne, na toľko a toľko rokov."
Pri otázke dane obratovej nemôžem ponechať bez poznámky krajne kritickú situáciu našich maloživnostníkov a maloobchodníkov. Ich položenie je tak zlé, že ani pán predseda vlády nepokusil sa nám nahovoriť, že by sa maloživnostníkom viedlo dobre, ač ináč pokusil sa o všetko, aby nás presvedčil o zlepšení osudu robotníkov, súkromných a verejných zamestnancov. Vyvolávam pozornosť pána ministra financií na memorandum jeho vlastných úradníkov, úradníkov berných úradov v Prahe, v ktorom je vykázané, že obrat mamutích družstevných podnikov, ktoré nemajú nič spoločného s družstvami založenými na podklade svojpomoci, presahuje ročne 10 miliard a že ich daňové úlevy len na dani obratovej dosahujú 1/2 miliardy. Prečo nehľadá pán minister financií peniaze tuto, je veru nepochopiteľné. Mamutí kapitál družstevný je ovšem chránený okolnosťou, že zásobuje peniazmi politické strany. Všetko to však sotva sa dá uviesť v súzvuk s daňovou morálkou, a ja tvrdím: ani s politickou morálkou zákonodarcovou.
Malý živnostník je naprosto bezbranný nielen oproti bernému exekútorovi a referentovi, ale i proti továrenským skladištiam usadivším sa zo zemí historických na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi a proti obchodom jednotkovým, ktoré sa už i v menších mestách zahniezďujú. Dnes sme už tak ďaleko, že veľké továrenské podniky pozbavily miestnych maloživnostníkov i opravovacích a fľakovacích prác. Len to je čudné, prečo sa pražská vláda pri hľadaní nových peňažných zdrojov neobracia na veľké továrenské podniky v Čechách a na Morave a prečo chce peniaze vypresovať len zo živnostníkov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Veď práve daň obratovú, daň z limonád, sódovky, cukru, liehu platia iba maloobchodníci, maloživnostníci, robotníci a úradníci. A tedy mrzačení sú zasa len ľudia žijúci v najbiednejšich životných pomeroch. Naproti tomu však s kartelami zachádza sa v rukavičkách; poslanecká snemovňa musela tri hodiny stávkovať, aby si vymohla predostretie predlohy o kartetelových poplatkoch; táto predloha však nezná trestných sankcií, leda "nepríjemné následky" pre toho, kto by chcel zákon obchádzať. Tu zostane človeku rozum stáť a musím sa tázať: nuže, či sme v demokratickej republike?
Nové dane - pokiaľ budú vôbec vydobyteľné, čo je veľká otázka - privodia nesmierne škody samosprávam a verejnoprávnym sborom. Samosprávy pocítia to čo skoro na prekotnom poklese svojich príjmov z daňových prirážok. Politika vlády, podporujúca veľké priemyselné centrá, ukrátila už i dosiaľ nespočetnými miliardami samosprávy nielen na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ale i samosprávy v Čechách a na Morave, s výnimkou Prahy. Tomu nasvedčuje i rezolučný návrh, ktorý prijala posledne poslanecká snemovňa.
Dvojnásobne pociťujú nesnesiteľnú ťarchu zbrojenia odvodňovacie a vodoregulačné spolky pozdĺž celých južných hraníc republiky, ktorých členovia sú z prevážnej väčšiny národnosti maďarskej. Členské príspevky sa vyberajú ako verejné dane. Veď áno, ale ako má zaplatiť gazda členský príspevok týmto odvodňovacím spolkom, keď nemôže zaplatiť ani štátne dane na zbrojenie? A štát, ktorý gavaliersky, bez počítania rozhadzuje peniaze na uniformy a delá, neplní svoje povinnosti a nevypláca týmto spolkom štátne subvencie. Výsledok toho je, že vodoregulačné, a odvodňovacie práce sa nekonajú, stagnujú na Žitnom ostrove práve tak ako na Čiernom alebo Serednianskom močiari. Keď človek vidí tie škody spôsobené povodňou, opakujúce sa každým rokom, ktoré v šiestom roku vzrastly už v také rozmery, na ktoré niet príkladu v minulosti, nevdojak prijde na myšlienku, že vlácia napokon ponecháva močiare močiarmi na hraniciach - s hľadiska obrany štátu. Ale stanovisko gazdovského obecenstva je iné: požadujete-li od nás tak mnoho nových daní, dajte tedy i nám, čo nám patrí a čo potrebujeme k tomu, aby sme aspoň riadné dane mohli zaplatiť.
Nezamýšľam vypočítať tuná podrobne nespočetné iné sťažnosti gazdovského obecenstva, veď je verejne známe, že koalícia je už iba v jednom bode jednotná: v tom, že jednotne zazlieva a stavia sa proti dnešnej politike zemedelskej vládnej správy, a svorne vyznáva, že politika vládnej správy zemedelskej je tak špatná, že horšia už ani nemôže byť. A najtragickejšie je to, že v jednom výbore sám pán minister uznal, že jeho politiku podporujú agrárnici nemeckí a nikto iný.
Už sú zasa predo dvermi vznešené sviatky lásky a mieru, kde sa ľudia navzájom zavďačujú darčekmi. Na sviatky lásky a mieru prosí vláda československá o nové dane na nové zbrojenie a tieto dane po schválení senátom bude i požadovať. Vládna koalícia prekvapí voličov a poplatníkov o sviatkoch lásky a mieru hrozným darom. O takéto dary neprosíme a takéto dary ani nedávame. Nové daňové ťarchy neodhlasujem. (Potlesk senátorů spojených stran maďarských.)
Místopředseda dr Bas (zvoní): Přerušuji rozpravu, jakož i další projednávání pořadu.
Sděluji, že do výboru ústavně-právního za pana sen. Pánka nastupuje pan sen. dr Klouda.
Předsednictvo senátu usneslo se podle §u 40 jedn. řádu, aby se příští schůze konala zítra v úterý dne 21. prosince 1937 přesně o 9. hod. s
pořadem:
1 až 12. Nevyřízené odst. 1 až 12 pořadu dnešní schůze.
13. Návrh, aby byla prodloužena lhůta daná §em 43 úst. listiny ku projednání usnesení posl. sněmovny o vládním návrhu zákona o zbraních a střelivu (tisk 563).
14. Zpráva výborů soc.-politického a rozpočtového o usnesení posl. sněmovny (tisk 601) k vládnímu návrhu zákona o náhradě podle zákonů a stavebním ruchu [podle §u 35 jedn. řádu].
15. Zpráva výborů soc.-politického a živn.-obchodního o usnesení posl. sněmovny (tisk 603) k vládnímu návrhu zákona, kterým se prodlužuje platnost hromadných smluv pracovních [podle §u 35 jedn. řádu].
16. Zpráva výborů živn.-obchodního a národohospodářského k usnesení poslanecké sněmovny (tisk 604) o vládním návrhu zákona, kterým se částečně mění a doplňuje zákon ze dne 24. června 1932, č. 105 Sb. z. a n., o zřizování provozoven na výrobu cukru z řepy [podle §u 35 jedn. řádu].
17. Zpráva výborů soc.-politického a rozpočtového o usnesení posl. sněmovny (tisk 606) k vládnímu návrhu zákona o úpravě státního příplatku k podpoře nezaměstnaných [podle §u 35 jedn. řádu].
18. Zpráva výborů soc.-politického a živn.-obchodního o usnesení posl. sněmovny (tisk 607) k vládnímu návrhu zákona o opatřeních proti zastavování provozování továrních závodů, proti hromadnému propouštění zaměstnanců a o úpravě některých výpovědních lhůt při pracovních (služebních) poměrech zaměstnanců v těchto závodech [podle §u 35 jedn. řádu].
Konstatuji, že žádný návrh k tomu podán nebyl.
Končím schůzi.
(Konec schůze v 18 hod. 12 min.)