Uviedol som zkrátka, čo by bolo bývalo treba nezbytne urobiť pred zahájením usmerňovania zemedelstva. To však, čo som uviedol, týka sa iba vecí naozaj najdôležitejších. Pred obmedzovaním produkcie obilnín malo sa totiž pomýšľať i na zavedenie racionálneho chovu dobytka. Páni, či sa nezastydíte, upozorňujem-li vás na dnešný stav ovčiarstva na Slovensku? Nuže, či je usmernené hospodárstvo to, ktoré dalo zaniknúť tomuto užitočnému a dôležitému dobytkárskemu odvetviu? Teraz, keď už neľze nič zachrániť, až teraz vydáva vláda bryndzové nariadenia? Alebo čo si mám myslieť o počiatkoch usmerňovania zeleninárstva a ovocnárstva? Nuže, či má na koho obrátiť sa o radu ten, kto chce zaviesť racionálne pestovanie zeleniny alebo ovocia? A na koniec: naozaj by bolo škoda hovoriť o tom, kde by získal lacný úver gazda, ktorý by zamýšľal udomácniť toto nové produkčné odvetvie.

Tú istú nerozhodnosť, ktorá sa ukazuje v organizovaní vnútorného hospodárskeho života, spatrujeme i v organizovaní zahranično-obchodných konexií. Od rokov počúvame o stredoeuropskom pláne Hodžovom. Ďaleký som toho, abych túto myšlienku podceňoval, ale mám-li oči otvorené, musím videť, aké dialavy delia nás od jej uskutočnenia. Veď hospodárske konexie drahých bratov v Malej dohode najlepšie dokazujú, akú pravú cenu majú tieto veľké stredoeuropské plány.

Avšak, páni, všetko to je len teoria. Skutočnosť, rozpočtová skutočnosť nasvedčuje tomu, že vláda ani v budúcom roku nechce nastúpiť cestu hospodárskej demokracie a nechce zorganizovať veci nepostrádateľné. V rozpočte totiž buďto nie sú vôbec žiadne sumy na to zaradené, alebo sú to sumy tak nepatrné, že pomocou ich sotva možno vykonať vážnu hospodársku prácu. Veď opravdu klasicky sa vyjadril pán minister obchodu, že vraj najlepší jeho úradníci ho opúšťajú, keďže firmy súkromné ich lepšie zaplatia.

Keďže na miesto poctivého nastolenia hospodárskej demokracie spatrujem len polovičaté opatrenia a šikanovanie gazdu, zemedelca četníkom, keďže v rozpočte nevidím ani stopy po dobrej snahe, že by vláda totiž chcela v nastávajúcom roku vážne vypovedať válku kartelom zdražovateľom a že by naozaj chcela chrániť slabšieho proti mocnejšiemu, a zvlášte keďže nie je postarané o hospodárske potreby maďarskej menšiny, rozpočet neprijímam ani vo všeobecnosti, ani v jeho podrobnostiach.

Místopředseda dr Bas (zvoní): Ke slovu je dále přihlášen pan sen. Enhuber. Dávám mu slovo.

Sen. Enhuber (německy): Vysoce vážený, bohužel prázdný senáte!

Je mým úkolem promluviti o živnostech a obchodu a v souvislosti s tím o pojmenovaném po nich ministerstvu obchodu, živností a průmyslu. Nejvýš politování hodné omezení řečnické lhůty způsobilo, že mně pro tuto jistě nadmíru důležitou kapitolu zbývá tak málo času, že ve vnuceném stylu telegramu samozřejmě - řekl bych - poskytnouti mohu jen kostru toho, co bych zde měl přednésti jako živoucí tělo a že v době, která mně popřána, mohu říci jen něco z toho, co bych ke dvaceti bodům v rozpočtovém výboru přece ještě trochu zevrubněji chtěl přednésti. To je ovšem politování hodné, ale ne tak pro mne, nýbrž především pro parlamentarismus všeobecně a pro senát obzvláště. Senát přivádí se tím sám ad absurdum, odsuzuje se tím sám k dobrovolnému harakiri. (Výkřiky.) Podává tím snad nechtě protidůkaz svého existenčního oprávnění. To se ovšem kryje s mým dlouholetým přesvědčením, že náš senát vůbec by měl býti, ovšem jen změnou ústavy, přeměněn pokud možno v řádnou hospodářskou komoru, hudba to budoucnosti, o které dnes pro krátkost času nemohu nijak zevrubněji mluviti, abych nevypotřeboval krátkou lhůtu řečnickou.

Lituji však obzvláště ještě druhé věci, a to je zásadně zcela mylné, zvrácené a nedemokratické stanovisko zde u nás k oposici. Mateřskou zemí parlamentarismu je Anglie, která, jak známo, již sto let před francouzskou revolucí parlamentarismus takřka vynalezla, a v této Anglii před zcela krátkou dobou ministerský předseda Baldwin, když si musel sestaviti vládu, dobrovolně se zřekl větší koalice, silnější vládní skupiny, a odůvodnil to tím, že se každé vládní seskupení, koalice anebo jak to chceme nazvati, velmi brzo vypotřebuje a že pak musí býti vystřídána nevypotřebovanými silami, které právě dřímají v oposici, to znamená, že vláda a oposice mají býti zastoupeny přibližně v poměru 50: 50. (Sen. Hokky [německy]: To však je zde nemožné!) Bohužel, nemohu to změniti, mohu jen proti tomu mluviti. Míní tedy, že vláda a oposice mají býti přibližně v poměru 50: 50, aby se navzájem vždy střídaly, aby s novými silami přistupovati mohly k práci pro celý stát a pro národ.

Ale všechny tyto úvahy jsou dnes pro nás zcela zbytečné. Přihlásil jsem se ke slovu ke kapitole, kterou bych se chtěl zabývati, kdybych k tomu měl čas, ke kapitole ministerstva obchodu.

Ministerstvo obchodu jest u nás pouhým pastorkem vlády. Rozpočet tohoto ministerstva je tak nepatrně dotován, že již a priori nemá smyslu poměry zde zevrubněji kritizovati. Rozpočet ministerstva obchodu nehraje vůbec ve státním rozpočtu žádnou roli právě tak jako ministerstvo obchodu po celou dobu svého trvání žádnou roli nehrálo. Doufám jako zástupce stavu živnostenského a obchodnického, že to tak vždy nezůstane. Náš zemský svaz pekařů uložil mně již v rozpočtovém výboru, abych našemu ministru Najmanovi vyslovil plnou důvěru. Dovolil jsem si to ve výboru interpretovati v ten smysl, že jsem řekl - a jsem o náladě v německých kruzích obchodních a živnostenských přesně orientován - že tato důvěra k ministru Najmanovi je také ve všech ostatních kruzích německého obchodnictva a živnostnictva a že se těšíme, že po prvé od pětistaletých dějin starého Rakouska a po prvé v tomto státě stal se ministrem obchodu muž stavu obchodního a živnostenského. Přejeme jemu a sobě, aby nám ministr obchodu N a j m a n zůstal dlouho zachován a aby mu alespoň částečně zůstal zachován úspěch, který jeho předchůdcům bohužel naprosto nebyl popřán. Tato slabina našeho ministerstva obchodu neprojevuje se však jen v rozpočtu, nýbrž mnohem nápadněji ve skutečnosti, že toto ministerstvo vlastně žádným ministerstvem obchodu není. Je to jen jakýsi druh vyššího živnostenského úřadu, neboť se skutečným obchodem, s tím, co znamená obchod, který může přinésti nesmírné peníze do země, s vývozem a dovozem nemá ministerstvo obchodu v nynější struktuře bohužel skoro nic více společného. Zahraniční obchod byl mu vzat ministerstvem věcí zahraničních a dokonce přidělování devis bylo mu vzato z rukou Národní bankou, která v přenesené působnosti nám devisy přiděluje anebo také nepřiděluje, podle toho, zdali se před tím podrobíme bolestné operaci či nikoli. Nemyslím, že by za těchto okolností mělo ještě nějaký účel mluviti dále o této kapitole. Končím proto své vývody projevem politování, že nic jiného nemohu konstatovati, a s nadějí, že také pro nás, pro stav obchodnický a živnostenský, přijde jednou doba, kdy se také v plenu věnovati bude této nejdůležitější kapitole náležitý čas a pozornost. (Potlesk senátorů strany sudetskoněmečké.)

Místopředseda dr Bas (zvoní): Jako poslední řečník je ke slovu přihlášen pan sen. dr Turchányi. Dávám mu slovo.

Sen. dr Turchányi (maďarsky): Vážený senát!

Predložený nám rozpočet nevykazuje pre nás Maďarov žiadne pokroky oproti dosavádnemu macošskému zachádzaniu a preto ani my nezmeníme naše stanovisko voči nemu.

Skoro sa hanbím, že sa musíme púšťať do opakovania, avšak všetky naše námietky, ktoré dosiaľ vznášame s roka na rok, platia i pre tento rozpočet. Boly síce dané sľuby, avšak z týchto nesplňuje rozpočet takmer nič. Tiež kritika je nám práve tak znesnadnená ako dosiaľ, lebo nie je zvlášte vykázané, čo sa dáva na maďarské účele a čo na Slovensko; a preca by bolo priamo záujmem republiky, aby sa vykázalo, že sa dodržujú príslušné ustanovenia mierových smlúv a ústavnej listiny a že i menšiny sa úmerne a v rovnej miere zúčastnia štátnych príjmov.

Včerajšia karlovarská reč pána ministra Kroftu, podľa ktorej tuná "samo sebou" nemôže byť štát Švajciarsku podobný, je v priamej protive s niekoľkými prejavy pána prezidenta Masaryka, ba i s niekoľkými prejavy terajšieho pána prezidenta republiky, dľa ktorého treba tu utvoriť východné Švajciarsko.

Energicky musíme protestovať tiež proti tomu, že sa nám pri akejkoľvek zahraničnej udalosti vyhrožuje odňatím menšinových práv. Menšinové práva sú nám vyhradené vo smluve, ktorá je základom štátu, a tedy radikujú v mierovej smluve a v ústavnej listine.

Je primérnym právom obyvateľstva, aby malo štátne občianstvo. Naproti tomu sám pán minister vnútra uznal, že ešte vždy viac než 200.000 osôb je bez štátneho občianstva, avšak podľa neho valná časť týchto osôb "iba" nevie štátne občianstvo dokázať. To je práve tá galiba, obzvlášte vtedy, jestliže tieto pomery neboly vyvolané pričinením obyvateľstva, ale nesprávnou alebo nedostatočnou tvorbou právnych noriem štátnych, čo nebolo možno uviesť do poriadku ani po dobu 17 rokov. Máme tu i senátne usnesenie z júna tohoto roku, ktoré bolo vynesené práve na môj návrh, avšak jeho prevedenie nevidíme nikde.

Úradný maďarský preklad zákonov vychádza veľmi neskoro, zväčša s polročným opozdením od doby, čo zákony nabývajú platnosti. Nemožno za takýchto okolností žiadať, aby maďarské obyvateľstvo, zvlášte tí najprostší maďarskí ľudia poznali zákon v dobe, keď ešte nebol ani uverejnený. Rôzne tresty a pokuty sú následkom toho na dennom poriadku ešte i vo vrstvách inteligentnejších. Táto otázka by mohla byť správne riešená len tak, keby zákony boly do maďarčiny prekladané už ako návrhy. Tým by bolo splnené dávne a oprávnené prianie maďarských zákonodarcov, preklad by bol už pri odhlasovaní zákona hotový a nebolo by treba naň čakať toľko mesiacov.

Podľa štatistiky uverejnenej v liste "Lidové noviny" zpomedzi 507.000 tých obyvateľov Maďarska, ktorí sa narodili v nástupnických štátoch Maďarska, narodila sa skoro polovica, t. j. 225.000, na Slovensku. Nad tým by sa maly preca len zamysleť tunajšie úrady.

Preca tu len musia byť chyby, preca len nebude tak veľký rozdiel v nakladaní s menšinami, jestliže je tak veľký počet tých, ktorí utiekli z republiky.

Príjdeme-li my s nejakým prianím alebo ponosom, ihneď nás obviňujú, že rozvraciame štát, že sme proti štátu, a dáva sa nám paušálna odpoveď, že vraj buďte najprv loyálni a potom uvidíme, čo vám môžeme dať. Nehľadiac na to, že loyalitou tuná rozumie sa obvykle - na zákláde nejakej divnej a zvrátenej logiky - iba podporovanie vlády, vládne straníctvo, musím poukázať na to, že podľa všetkých teorií právnej filosofie racionálneho práva, avšak i podľa prostej logiky nemôže byť loyalita prius, predpoklad a potom ako dôsledok participácia na právach, lebo veď tiež v mierových smluvách boly opatrenia na ochranu menšín utvorené už vtedy, keď štát ešte nejestvoval. Nemožno tedy požadovať žiadne predbežné podmienky a není to ani rozumné, lebo veď toto prianie ani nie je reelné, lež je ono len zámienkou k vyhýbavej odpovedi.

Vo spojitosti s tým nemožno nepoukázať na tú veľkú antipatiu, ktorá ovláda isté české kruhy voči Maďarom, a to do. tej miery, že na pr. opúšťajú železničné kupé, jestliže tam slyšia maďarskú reč. Kde to má pôvod a čo je toho príčina, to je takmer nepochopiteľné. Ja si myslím, že na školách v Čechách vyučuje sa mnohým veciam, ktoré neodpovedajú skutkom a ktoré predstavujú Maďarov vo svetle veľmi nepriaznivom. Ešte i dnes sa vyučuje nesprávne nespočetným štatistickým dátam. To ovšem má potom rôzne následky a môže vyvolávať také dôsledky, ktoré sa nedajú ani vypočítať.

Vo všeobecnosti niet žiadnej snahy, aby sa Maďarom porozumelo. Maďari boli panujúcim národom a naráz sa octli v osude menšinovom. Už táto okolnosť sama o sebe je vecou veľmi bolestnou, i vtedy, keby plne boly zachovávané opatrenia na ochranu menšín a keby boly ešte racionálne rozšírené. Dvojnásobne bolí však, dojde-li k nejakému bezpráviu, nespravedlnosti, lebo i takýchto je dosť. Tu sa to odbavuje obvykle tak, že proste nás činia odpovednými za chyby a opomenutia minulosti a voči nám používajú retorzie. Nehľadiac na to, že dnešná generácia žiadnym spôsobom nemôže byť odpovedná za eventuelné činy starších generácií, musím poukázať na to, že nikto nemôže byť učinený odpovedným za to, že verejný duch sveta bol v minulosti poprípade iný a že nové názory kliestily si snáď nesnadnejšie svoju cestu v jednotlivých štátoch.

Čo sa týka rozpočtu, tu musím docela všeobecne prehlásiť, že Maďari neberú na ňom účasť v tej miere, ako by im to náležalo v dôsledku početného pomeru obyvateľstva na základe ustanovení mierových smlúv a ústavnej listiny štátu. Posledné úradné sčítanie ľudu vykazuje vyše 800.000 Maďarov, je ich však - tvrdíme to my - o veľa viac. Avšak i táto úradná číslica činí vyše 5% všetkého obyvateľstva štátu, a tedy maďarské obyvateľstvo malo by aspoň v tomto pomere brať účasť na príjmoch štátnych. Nie je tomu tak však ani u jedného rezortu, tiež účasť Maďarov v prevážnej väčšine rezortov rovná sa nule alebo je len mizive nepatrná.

Prechádzajúc na rozpočty jednotlivých rezortov musím vzniesť tieto námietky, ač sa zmieňujem len o najdôležitejších: Celý štát trpí pod nedostatkom vývozu. V relácii k Slovensku je preveľa citeľná štagnácia vývozu dreva. Človek by si myslel, že vláda podniká všetko, aby zvýšila aspoň spotrebu tuzemskú. Napriek tomu však, že Slovensko pre úbytok vývozu dusí sa v obrovských zásobách dreva, železničná správa nepoužíva pri stavbe dráhy Bratislava-Šaľa n. V. pražcov drevených, ale pražcov železných.

Keď som už u železníc, tu musím poukázať na to, že spoje južného Slovenska sú veľmi špatné, lebo spoje vedú len po Bratislavu, odkiaľ možno ďalej cestovať iba presedaním a veľmi pomalými osobnými vlaky. Najlepší rýchlik do Prahy je ten, ktorý vychádza z Bratislavy v 17 h. 20 min., avšak k tomuto vlaku má južné Slovensko špatné spojenie, lebo jazdí k nemu iba velmi pomalý osobný vlak a treba ešte hodinu čakať. Sú tu i letecké linky, avšak k týmto niet spojovacieho vlaku z južného Slovenska, okrem toho so stanice vedľa letišťa, t. j. z Vajnor, vôbec nemožno sa dostať na letište, ale odtiaľ treba cestovať ešte 20 minút do Bratislavy, odtiaľto do mesta a z mesta zasa asi 40 minutovou cestou autobusom na letište.

Do vybudovania silníc na Slovensku bude treba podstatne a nepomerne viac investovať než v zemiach historických, lebo v týchto je silničná sieť štyrikráť hustšia ako na Slovensku, a chceme-li utvoriť rovnaké premávkové a dopravné pomery - a tomu sa s hľadiska národohospodárskeho nemožno vyhnúť - tu tieto nedostatky musíme nahradiť, lebo kým sa tak nestane, nebude možno od majiteľov osobných a nákladných aut na Slovensku brať tak vysoké dane ako v zemiach historických, a i po tejto stránke musí dojsť ku zmene, lebo týchto vozidiel možno na Slovensku najmenej štyrikráť menej využiť. Daň z traktorov bude treba na Slovensku vôbec zrušiť, lebo ináč bude táto dôležitá zemedelská pomôcka takmer úplne vysunutá z užívania a ľudia sa vrátia k nevýhodnejšiemu, ale lacnejšiemu obrábaniu. Záujmom štátu je však, aby sa čím viac pôdy obrábalo pomocou traktora.

Súrna potreba veľkorysých silničných stavieb na Slovensku je odôvodnená ešte ďalšou veľmi závažnou okolnosťou, a to zvlášte na južnom Slovensku. Pôda južného Slovenska je väčšinou piesočnatá. Dnešná veľká automobilová premávka rozvíruje na špatných cestách také mračná prachu, že tieto trvale zamorujú hustou masou prachu nielen dediny pozdíž týchto ciest, ale činia nedýchateľným i vzduch vzdialenejších dedín. Dôsledok toho je nadmierny vzrast tuberkulózy, pozorovaný na južnom Slovensku v porovnaní s ostatnými oblasťami krajiny. Tomu treba súrne odpomôcť, ak nechcete, aby celé obyvateľstvo bolo vyhubené tuberkulózou. Zvlášte sa tu zmíeňujem o prípade Starej Ďaly, kde prachu odprostená časť silnice končí práve na okraji dediny, ač práve tento kraj je prachom najviac zamorený a v tejto dedine je tá chýrečná hviezdáreň. Táto hviezdáreň je veľkým prachom tiež hatená vo svojej činnosti.

Druhé kuriozum je, že z Nových Zámkov, z centra južného Slovenska, nevedie priama spojovacia silnica do hlavného mesta Slovenska, ta možno sa dostať iba veľkou zachádzkou. Z tejto priamej spojky chýba len malý kúsok, a to medzi obcami Tardošked a Tornok. Tento úsek silnice bol pred niekoľko rokami do polovice vybudovaný, avšak práca bola pred 3 rokmi zastavená a chýbajúce 4 km zostaly nedobudované. Je síce v práci autostráda, t. zv. magistrála, ale táto bude podľa plánu až za 5 rokov dohotovená. Je priamo nepochopiteľné, že tie zmienené 4 km nemôžu byť dobudované. Čia je to nedbalosť?

Na prejazdoch železničných, nechránených závorami, dochádza k nesmiernym nehodám, zvlášte na Slovensku. Po tejto stránke je jednanie železničnej správy nestrpiteľné. Treba sa nezbytne postarať o lepšiu ochranu obecenstva. Taktiež treba sa postarať o to, aby cyklisti boli poučení o predpisoch dopravných, lebo viem zo skúsenosti, že väčšina cyklistov tie predpisy nezná, a práve to sa stáva vo veľa prípadoch príčinou nešťastí. Vedla toho poznamenávam, že pozdlž silníc sú obce označené tabulkami, tieto sú však umiestené všade súbežne so smerom silnice, takže ich nikto nemôže prečítať. Maly by byť postavené kolmo na smer silnice. Kto cestoval po Italii alebo v inom cudzom štáte, mohol videť rozdiel. Tam je každá križovatka naznačená veľkými tabulami 100 m napred.

Slovensko veľmi trpí nedostatkom cudzineckého ruchu, ač v dávnejších dobách bol on takmer hlavným zdrojom príjmov Slovenska. Byrokratizmus i tuná vytvoril svoje podivnosti, akou na pr. bolo, že ministerstvo financií schválilo ujednanie ministerstva obchodu, sjednané s cestovnými kanceláriami, až koncom mesiace júna, tedy v dobe, - kde vlastne už takmer končí cudzinecký ruch.

A sme-li už pri finančných otázkach, tu opätovne musím poukázať na to veľké ticho, ktorým vláda prijíma to ustanovenie francúzskeho devalvačného zákona, podľa ktorého Francúzsko požaduje zaplatenie svojích medzinárodných pohľadávok vo frankoch s cenou pred devalváciou, v tak zv.

Auriol-frankoch, a nie vo frankoch devalvovaných; to znamená veľké bremeno pre republiku, a preca neslyšíme nič, že by na to vláda dajako reagovala.

Medzi finančnými otázkami je naprosto nesprávne riešená otázka nezamestnanosti. S hľadiska verejnohospodárskeho i s hľadiska psychologického je neudržateľný spôsob podporovania nezamestnaných, ktorým sa vyhýbanie práci priamo honoruje. Nedávajte podporu v nezamestnanosti, ale pripravujte verejné práce a pracovné príležitosti podľa plánu vopred pečlive premysleného a pripravujte práce, v ktorých možno pokračovať i v zime. Týmto spôsobom budeme sa môcť vyhnúť tomu neudržateľnému verejnohospodárskemu stavu, kde sa vyhadzujú ťažké miliony, aniž bolo za ne niečo produkované, a značná časť obyvateľstva sa zdemoralizuje. To by bolo pole, kde by sa malo v prvom rade zavádzať usmernené hospodárstvo.

Pri tejto otázke musím sa zmieniť tiež o neuveriteľnom jednaní, ktoré sa zjavuje v posudzovaní kvalifikácie, spôsobilosti u živnostníkov. Podľa starého uhorského živnostenského zákona totiž mohol kvalifikovaný živnostník bez akéhokoľvek ďalšieho preukazu spôsobilosti prejsť na iné živnostenské odvetvie. Toto oprávnenie bolo pojaté do každého živnostenského listu, ktorý získal živnostník v dobe platnosti starého živnostenského zákona. Nový živnostenský zákon toto ustanovenie zmenil a požaduje od živnostníka nové vzdelanie, chce-li on prejsť na iný živnostenský obor. Úrad síce je oprávnený poskytovať dišpenz, a to je práve ono, čo sa ku podivu v dobe najväčšej nezamestnanosti odopiera. Ide tu obzvlášte o živnostníkov obuvníckych, dotčených závodmi Baťovými, ktorí následkom toho stratili svoju výživu. Je mi známy prípad, kde istý obuvník, ktorý bol svojho času 3 roky učňom, potom 5 rokov pomocníkom a potom viac ako 5 rokov samostatným majstrom a zamestnával niekoľko tovaryšov, bol v dôsledku rozpínavosti Baťových závodov pozbavený výživy a musel presedlať na živnosť udzenársku, tam byť 3 roky učňom, a keď po uplynutí tejto doby a po nadobudnutí vysvedčenia spôsobilosti pracoval 4 roky ako pomocník a akožto človek s rodinou žiadal o preminutie ďalšej pomocníckej doby a o povolenie, aby mohol otvoriť samostatnú živnosť, bolo mu úradom - je to neuveriteľné, a preca je tomu tak - toto povolenie odopreté. I na vysokých školách sa započíta určitý počet zo semestrov odposlúchaných na inej fakulte, oč viac by to malo byť dovolené u živnostníkov, kde je to predpísané viac za tým účelom, aby pomocník dostal sa do zralejšieho veku a nie aby nabýval nových praktických skúseností.

Pri otázkach finančných musím sa nezbytne zmieniť o dani z vína, ktorá v dnešnej svojej forme vôbec nevyhovuje daným pomerom. Už sme sa viackráť zmienili o tom, akým veľkým zdrojom je ona mnohých sekatúr a úradných pokračovaní vyvolávajúcich zbytočné rozčúlenie. Je nezbytne treba, aby táto daň bola na zdravejšom základe a lepším spôsobom upravená, lebo ináč naprosto ubije produkciu vína na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ktorá produkcia už beztoho dosť stagnuje v dôsledku hospodárskej krízy. Najvhodnejším riešením by bylo, keby sa daň nevyrubovala z produkovaného množstva, lež z plošnej výmery, ovšem až po dozriatí úrody. Záujemci by pokladali za maximum 50 hal, zo štvoročného siahu. Ak by však vec bola upravená ináč alebo vláda by trvala na stanovisku starom tu treba bezpodmienečne oslobodiť od dane u každého producenta 200 1 pre vlastnú spotrebu, lebo táto otázka pôsobí najviac mrzutostí.

Ďalšou palčivou ranou je otázka penzistov. Pre krátkosť času, ktorý je mi vymeraný, zmieňujem sa o otázke len letmo, ač by si ona zasluhovala zvláštneho preslovu. Rovnoprávnosť t. zv. IV. kategorie staropenzistov uznala a vyslovila už i vláda, ale prevedenie sa opozdieva, vraj z dôvodov finančných. Nuže prosím, šetrite kdekoľvek inde, pre mňa a za mňa prepusťte i ministrov; ale starým, nad hrobom stojacím penzistom odnímať chleba je preca len nedôstojné štátu, nech by musel šetriť akokoľvek. Do tej istej kategorie patria i železničiarski staropenzisti z milosti, ktorí na miesto riadnej penzie dostávajú penziu z milosti. I títo sa dostali do tejto situácie bez vlastného zavinenia, lebo to, že zahájili stávku na príkaz z Maďarska, ako aj ostatné obvinenia sú len bájky. Príkaz k zahájeniu stávky obdržali z pražského centra sociálne demokratickej strany, a ešte prv, než zahájili stávku, išly už vopred celé vlaky železničných zamestnancov zo zemí historických ako pohotovosť na Slovensko z tých, čo boli pred prevratom zamestnaní v Bosne a Hercegovine ako aj v iných krajinách rakúskych. To sa dá dnes už bezpochybne dokázať.

A tak neposlúži k väčšej sláve ani vláde ani sociálne demokratickej strane ako strane vládnej, že týchto ubožiakov ešte vždy bezdôvodne trýzni. Najnovšie požadované boly od nich zasa nové dokumenty, na pr. preukazy o štátnom občianstve atď. s vyhrožovaním, že nevyhovia-li, bude im odňatá táto penzia z milosti, ktorá nemôže byť nazývaná ani hladovou mzdou.

A tu nemôžem pomlčať ani o otázke cestovania penzistov do cudziny. Jednanie vlády stran tejto otázky je nielen nesprávne, ale i nespravedlné. Penzie sú upravené zákonom, a tedy tiež i reštrikcia môže byť prevedená iba zákonom alebo nariadením, vydaným na základe zmocňovacieho zákona a uverejneným riadne vo sbierke zákonov. A čo urobila vláda? Jednoducho uviedla v platnosť dvorské nariadenie, vydané v dobe Metternicha r. 1827, bez toho však, že by bola osnovu toho nariadenia uverejnila na Slovensku a Podkarpatskej Rusi vo forme zákonitej, t. j. vyhlásením vo sbierke zákonov, ale proste vo dvoch krátkych riadkoch vyslovila, že platnosť tohoto nariadenia rozširuje i na Slovensko. Je zrejmé, že celé toto nariadenie v dôsledku nedostatku zákonom predpísanej promulgácie vôbec neplatí na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Keď som túto okolnosť sdelil vláde v interpelácii, k svojmu podiveniu dostal som odpoveď, že túto námietku dosiaľ ešte nikto nevzniesol. Nuže, mám za to, že vláda sama musí znať zákon o vyhlašovaní zákonov a nariadení.

Otázky, patriace do oboru pôsobnosti zemedelstva a školstva, prednesli už moji kol. senátori, a tedy o týchto ani neprehovorím, iba na poli vecí školských musím odmietnuť výtku formovanú v zemiach historických oproti memorandu biskupského sboru, ako keby biskupský sbor chcel neoprávnene zasahovať týmto memorandom do školskej politiky štátu.

Zdá sa, že v zemiach historických ešte vždy nechápu, že školy na Slovensku a Podkarpatskej Rusi sú vo veľkej väčšine školy cirkevné, takže tam v širokej všeobecnosti, generaliter, sú školy cirkevné a ostatné školy - štátne či obecné - sú výnimky. Tam tedy nie cirkev vmiešuje sa do vecí škôl štátnych, ale naopak, každé školské opatrenie znamená vmiešovanie sa štátu do vecí škôl cirkevných.

A práve preto treba i zákon o újezdných meštianských školách novelovať pre Slovensko a Podkarpatskú Rus a povoliť i cirkevným školám, aby mohly byť zmenené v újezdné meštianske školy, a to už preto, lebo ináč by zákon po dobu desaťročí nemohol byť na Slovensku prevedený z dôvodov hmotných.

Keďže nás rozpočet nielen vo shora uvedených, ale ešte vo veľa iných bodoch vôbec neuspokojuje, nemôžeme ho odhlasovať. (Potlesk.)

Místopředseda dr Bas (zvoní): Přerušuji rozpravu, jakož i projednávání pořadu schůze.

Předsednictvo senátu se usneslo podle §u 40 jedn. řádu, aby se příští schůze konala v úterý dne.15. prosince 1936 o 9. hod. s

Pokračování v rozpravě o zprávě rozpočtového výboru o usnesení posl. snemovne (tisk 330) k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu republiky Československej a finančného zákona na rok 1937 (tisk 340) a rozprava o prohlášení ministra financí, učiněném ve 49. schůzi senátu dne 5. prosince 1936.

Konstatuji, že žádný návrh k tomu podán nebyl.

Končím schůzi.