Kapitola 19. Ministerstvo financií. Rozpočet ministerstva financií vzhľadom na rozsiahle sem zahrnuté úkoly finančné je najvyššoi kapitolou štátneho rozpočtu. Úhrnná potreba tejto kapitoly je 1.931,953.060 Kč. Rozčleňuje sa tento obnos na osobné výdaje v čiastke 471,422.100 Kč a na vecné výdaje 1.460mil. 530.960 Kč. Výdaje tejto kapitoly sa zvýšily v pomere k min. r. o93,977.860 Kč. Táto položka bola zvýšená v dosledku potrieb osobných o 1,192.100 Kč a na vecných o 92 mil. 785.760 Kč.

Zvýšenie při vecných výdavkoch vzniklo z nákladu na štátnych dlh o 387,000.000 Kč a z novej položky tohoto preliminára z náhrady Obilnej spoločnosti 20,000.000 Kč. Zvýšenie toto by bolo ešte vačšie, kedy z tohoto rozpočtu nebola vylúčena dotácia fondu pre válečné potreby v obnose 315,000.000 K4, ktorá bude hradená v smysle finanč. zákona požičkou na obranu štátu.

Zvýšenie výdavkového prelimináru tejto kapitoly ukazuje sa v nasledovných položkách: v ústrednej správe na osobné i vecné výdavky, vo finančnej administrácii, vo verejných dávkach, pozemkový kataster, colné úrady, potravné dane, chemicko-technické, skušebná finančná správa, verejné dávky, ďalej zo správy štátneho majetku, v menovej službe, v štátnych garanciach, v štátnych subvenciách, v zálohách a v iných drobných administratívnych výdajoch.

Prelimínár príjmovej stránky min. financií obnáša 7.944,975.080 Kč, čo je oproti r. 1936 viac o 445,830.280 Kč.

V jednotlivých položkách sú nasledovné vačšie zmeny: Ústredná správa snižuje svoj príjem o 14.000 Kč, naproti tomu zvyšuje sa príjem o 2,366.101 Kč za administratívu, technickú kontrolu, finanč. kontrolu, finanč. prokuratúru, berné úrady, pozemkový kataster, colné úrady a finančné úrady na potravnej čiare. V priamych daniach počíta sa skoro vo všetkých položkách so zvýšením výnosu, platí toto zvlášte u položky dane dochodkovej a v dani výdelkovej na základe snahy o lepšie hospodárske oživenie z príčiny úpravy zákona o priamych daniach. Počíta sa tu so zvýšením 271,583.200 Kč, dane z obratu a daň prepychová o 86,000.000 Kč, v spotrbných daniach 18,231.000 Kč, dopravná daň železničná o 4,500.000 Kč a monopoly 200.000 Kč. Všeobecná pokladná správa štátnych podnikov, správy štátneho majetku, meny, štátnych garancií, pokút a vojenských taxí a administratívne príjmy činia súhrne príjmovú položku 90,514.380 Kč. Změna v tejto kapitole bola prevedená v poslaneckej snemovni v titule V, § 7, pol. 3 sníženie o 30.000 Kč.

Kapitola 20. Najvyšší účetný kontrolný úrad. Celková potreba tejto kapitoly obnáša na rok 1937 7,113.800 Kč, na osobných výdajoch 6,026.400 Kč a na vecných výdajoch 1,087.400 Kč, takže preliminár na r. 1937 je vyšší o 73.700 Kč. Zvýšenie toto súvisí s rozšírením systemizácie podľa platového zákona a z odmien za mimoriadne služby a výpomoci v obnose 154.700 Kč. Vecné výdaje snížily sa o 38.000 Kč a zvýšily sa mimoriadne výdaje o 7.000 Kč.

Skupina II štátneho rozpočtu na rok 1937. Správa štátnych podnikov. Na rok 1937 odhadujú sa provozné výdaje štátnych podnikiv v úhrnej sume na 7.452,199.500 Kč, t. j. o 241,782.750 Kč viac jako v r. 1936. Príjmy provozné štátnych podnikov preliminujú sa na 8.329,805.380 Kč, t. j. o 356,082.630 Kč viac, jako v r. 1936.

Provozné výdaje pre rok 1937 ukazujú podstatné zvýšenie v podnikoch nasledovných: Štátna loteria, Čsl. pošta, Čsl. štát. železnice, štátne lesy a statky, štátne banícke a hutné závody, vojenské lesné podniky a štátne lázne.

Snížily sa výdaje v štátnych podnikoch: tabáková režia a vojenská továrňa na lietadlá. Výdaje tieto vykazujú potrebu na rok 1937 nasledovnú: platy podľa platových zákonov sú vyššie preliminované o 2.069,744.897 Kč, čo je zvýšenie k roku minulému o 14,074.915 Kč. Toto zvýšenie vyplýva za zvýšenia v podniku u Čsl. Pošt, z rozn¨množenia personálu u štátnych lesov a statkov, zo zaplnenia systemizovaných miest a zo zvýšenia počtu pomocného personálu v závode štátnych železnic. Platy smluvných zamestnancov sa snížily o 12,008.935 Kč z prevodu zamestnancov u štátnych lesov a statkov a zo sníženia potreby vo vojenskej továrne na lietadlá. Iné platy a mzdy sa zvýšily o 38,109.920 Kč a to vzhľadom na rozšírenie provozu v Čsl. Pošte, a v rozšírení pracovného programu u čsl. Štát. dráh, tak podobne i u ostatných štátnych podnikov, okrem tabakovej režie, kde sa výroba snížila. Na penziách bolo zvýšené o 26 mil. 127.100 Kč, z čoho participujú:

Čsl. pošta, dráhy a štátne lesy a statky. V celkovom stave v štátnych podnikov sa ukazuje klesanie rozpočtu v pomere k rokom pominulým. Ostatné výdaje vykazujú zvýšenie 175,811.685 Kč, a to v štátnej loterii, rozšírením herného plánu, Čsl. dráhy pre vačšiu prepravu, Čsl. statky a banské a hutné závody pre zvýšenú ťažbu a i v ostatních podnikoch, kde sa ukazuje potešiteľné zlepšenie provozu.

Provozné príjmy štátnych podnikov preliminujú sa vo výške 8.329,805.380 Kč na rok 1937, čo je viac o 356,182.630 Kč jako v minulom roku. Toto zvýšenie v týchto podnikoch vyplýva z rozdielu zvýšenia a sníženia prijmov v jednotlivých podnikoch, z nich najvyššie položky vykazujú Čsl. Štátne dráhy o 174,3 mil. Kč a štátne banské a hutné závody o 157,4 mil. Kč.

V skupine II, štátnich podnikov v podrobnom rozpočte §u 1, tabakovej režie, položky 8, bola snížená spotreba tabakového zbožia o 20 mil. Kč na základe usnesenia poslaneckej snemovne v prevedených zmenách štátnom rozpočte na r. 1937.

Priaznivejší vývoj hospodárskej situácie prejavuje sa tiež i v očakávaných výsledkoch štátnych podnikov. Při ich provoznom hospodárením očakáva sa celkové zlepšenie o 130,3 mil. Kč. Zvýšenie zisku vykazuje proti roku minulému celkom 14 podnikov, vyššiu 2 a nizšiu stratu 3 podniky. Značnejšie zvýšenie sa očakáva u Čsl. Pošty o 15,7 mil Kč, u vojenských lesných podnikoch 6,7 mil. Kč. Nižšia strata sa očakáva u Čsl. Štátnych dráh o 111,9 mil. Kč, u štátnych lázní vyššia stráta o 1,2 mil. Kč a podobne tiež i u štátnej mincovne v Kremnici.

V dosledku lepších výsledkov prevozných u štátnych podnikov očakáva sa tiež ich vyšší odvod do štátnej pokladnice, obnos, ktorý sa vykazuje k roku 1936 je o 66,811.780 Kč vyšší. Očakávaný celý obnos zo zlepšenia podnikového hospodárenia 134,3 mil. Kč nepripadne v prospech štátnej pokladni a to z tých dovodov, že Čsl. dráhy možu tento rok len s menšou čiastkou prispeť na úhradu straty, jako v roku 1936. A ďalej, že vojenské lesné podniky pripravujú vačšiu potrebu investičnú. Očakávaný odvod štátnej pokladne by bol ešte nižší, keby v dosledku zákona č. 128/193 Sb. zák. a nar. O výmene dlhopisov vnútorného štátneho dlhu, neboly odpadly umorovacie splátky investičného dlhu. Najvačší odvod sa očakáva od tabakovej režie a to 1.278,7 mil. Kč. Tento konečný nepriaznivý výsledok odvedených obnosov štátnych podnikov pre štátnu pokladňu je zapríčinený tým že štátna pokladňa uhradí prevoznú stratu Čsl. štátnych dráh vo výške 390 mil. Kč, ďalej prevoznú stratu štátnych lázní 3.4 mil. Kč, a konečne stratu Čsl. tiskovej kancelárie 1,4 mil. Kč.

Investičné výdaje v štátnych podnikoch preliminujú sa na rok 1937 vo výške 1,376 mil. 654.400 Kč, čo je o 71,736.400 Kč viac oproti roku 1936. Z celkovej čiastky ostatných výdavkov štátnych podnikov pripadá 416,5 mil. Kč na obnosy, ktoré uhradia príslušné podniky z vlastných prostriedkov. Na nové investície pripadá čiastka 960,1 mil. Kč, z čoho 6,9 mil. Kč má biť uhradených z prevozného zisku, 158,5 mil. Kč z vlastných prostriedkov a konečne 794,7 mil. Kč požičkou v smysle XVIII. čl. finančného zákona.

Skupina III. Podiele na štátnych daniach, dávkach a poplatkoch. Celkový podiel v tejto skupine rozpočtovej sa stanoví na rok 1937 vo výške 2.823,091.600 Kč, čo je o 90,510.200 Kč viac, jako v roku 1936.

Zvýšené sú tu podiele pre územnú samosprávu o 174,678.800 Kč, a to prídelom z výnosu dane dochodkovej na samosprávnych svazkov vo výške 77 mil. Kč, zvýšený prídel obciam a zemiam z výnosu dane domovej a sice 43,744.000 Kč, podiel na učiteľské platy 50 mil. Kč a z výnosu piva 3,934.000 Kč. Zvýšenie týchto prídelov jednotlivým zemiam - dľa prehlásenia p. ministra financií -prispeje na zmiernenie ťažkej finančnej situácie. Vedľa týchto a iných úľav dosahuje Zemská samospráva úhrnne okolo 300 mil. Kč úľavy.

Podiele štátnych fondov v tejto skupine zvyšujú sa o 6,4 mil. Kč a to v prospech silničného fondu. Ďalej zvyšuje sa dotácia fondov pre vodohospodárske meliorácie při ministerstve zemedelstva podľa článku V, odstavca 1 finančného zákona o 8 mil. Kč, a dotácia štátneho fondu vodohospodárskeho při ministerstve verejných prác podľa 2. odst. V. článku finančného zákona o 6,1 mil. Kč.

Skupina IV. Správa štátnych dlhov. Úhrnná výška štátnych dlhov vzatá za základ rozpočtu 1937 je 46.784,508.636 Kč. Dlh tento sa skladá:

Vzrast štátneho dlhu v roku 1937 ja naproti roku minulému o 5.850,834.785 Kč väčší, z čoho pripadá na vnútorný prechodný dlh 1.136 mil. Kč a na dlhodobý založený dlh, podľa emisie požičky na obranu štátu a čiastočne z unifikácie dlhopisov 4.069 mil. Kč.

Celková služba štátneho dlhu na úrok a úmor bude vyžadovať na rok 1937 spolu 1.700 mil. 947.183 Kč a z toho je úrok 1.610 mil. 638.673 Kč a úmor 83,295.366 Kč, k tomuto pripadnú ešte správne výlohy 7,013.744 Kč.Úroková služba sa zvýšila na rok 1937 pomere k roku pominulému o 176,045.330 Kč a to z dosledku zvýšenia kapitálu štátneho dlhu.

Potreba na službu štátneho dlhu snižuje sa príspevkami predovšetkým zo štátnych podnikov, zo štátnych fondov, a z fondov samosprávnych svazkov, zo zvláštnych prameňov príjmových. Konečný zbytok tejto potreby hradí štátna pokladňa čiastkou 1.173,688.960 Kč. Na úrokovú službu z tohoto obnosu pripadá na štátnu pokladňu o 387 mil. Kč viac jako v roku 1936.

Záver. Na konci tejto zprávy o štátnom rozpočte na rok 1937 shrňujem rozbor a zhodnotenie štátneho hospodárstva.

Celkový obraz štátneho hospodárstva ukazuje na poctivé snaženie vlády, štátnej finančnej správy, účetného kontrolného úradu, jako i s orgánom Parlamentnej úspornej komisie o skonsolidovanie nášho národnohospodárskeho života a týmto spolu i skonsolidovanie politického života. Štátny rozpočet na rok 1937 je stanovený rámec, v ktorom sa má pohybovať náš hospodársky život s jeho rozmanitými funkciami verejnými i súkromnohospodárskymi. Konštruktívna práca, ktorá sa prejavuje v súhrne čisiel štátneho rozpočtu, nebola by mysliteľná, bez zdravého základu nášho súkromného hospodárstva v jeho podnikaní, výrobe a v konzume.

Jestli by pramene a toto pole rozvoja bolo nezdravé, bola by nezdravá i konštrukcia súboru finančných efektov. Hospodárska kríza zasiahla iste hlboko a veľmi rušive do všetkých odvetví nášho národnohospodárskeho denia, preto je prirodzenou povinnosťou to uvedomenie veľkej zodpovednosti vlády a jej orgánov, ktoré tak úskostlive dbajú na správny chod štátnych financií a ich zásahu do prvovýroby priemyslu, do otázok zamestnanosti a investícií. Toto úprimné a triezlivé vedenie najťažších problémov nášho hospodárstva, ich úprava k nosnosti tiarch verejných, jako i prisposobovanie k hospodárskej situácii svetovej, usmerňuje prácu našej štátnej finančnej správy.

Prielom v krizovom hospodárstve od roku 1935, kedy dosiahla kríza kulminačného bodu, je pozorovaťelný v našom hospodárskom živote.

Je všeobecným zjavom tak v prvovýrobe, jako v priemysle a tiež i v súkromnom hospodárstve, že z chudých a zlých pominulých rokov obracia sa náš hospodársky život k lepšiemu. Túto vieru v lepšiu hospodársku budúcnosť oprávňujú i dosiahnuté lepšie výsledky štátnych príjmov v dosiaľ uplynulých mesiacoch za rok 1936. Výdaje v štátnom rozpočte vzdor tomu nemohly byť dosiaľ udržené v rozsahu minuloročnom; bolo ich třeba zvýšiť o 422,8 mil. Kč. Avšak mimoriadne úkoly štátne nielen odovodňujú toto zvýšenie, ale kategoricky nám ho nanucujú. Vzdor tomu je pevná nádej, že v roku 1937 bude dosiahnutá rovnováha v štátnom hospodarení, jestli bude vnútorný i svetový hospodársky život pokračovať vo vývoji jako dosiaľ a jestli nenastanú nepredvídané poruchy hospodárske, sociálne alebo iné mimoriadne. Preto zdorazňuje sa dnes v štátnych financiách nútnosť najvačšej úspornosti a zamedzenie mimorozpočtového hospodárenia.(Předsednictví převzal místopředseda dr. Bas.) Postránke príjmovej počíta sa s novým výnosom z celkového hospodárskeho oživenia, jeho zásady boly smernicou při sostavovaní štátneho rozpočtu: Oživenie výroby, sníženie úrokomeru - štátne úverové a podnikateľské záruky - veľký investičný program, riešenie problému súkromných dlžob, úprava meny k pomerom medzinárodným, a konečne i úprava daňového systému k pomeru nosnosti verejnej ťarchy širokých vrstev. Tu ide predovšetkým o to, aby zisky dosiahnuté vo verejnom a súkromnom hospodárstve, z úverových možností, z úpravy úrokomeru a meny, z investičných záruk a samého investičného programu vlády, dostaly sa opať do obehu, do nového podnikania verejného a súkromého. Tieto opatrenia vláda celou svojou váhou prevádza takým tenpom, ktoré jej slúži ku cti a má svoj dobrý účinok v stupňovaní normalizácie nášho hospodárstva. Popri vačšom rozmachu v priemyselnej výrobe, je potešiteľným zjavom zvýšený pokles počtu nezamestnaných, na ktorý ukazujú číslice uchádzačov o prácu koncom mesiaca septembra v rokoch: 1933 622.561 osob, 1934 576.267 osob, 1935 573.362 osob, 1936 479.268 osob.

Úfajme, že toto zlepšenie i naďalej potrvá, k čomu nás oprávňujú i výkazy z posledného mesiaca októbra, v ktorom počet uchádzačov poklesol o 39.946 osob. V poslednom mesiaci, v novembri, sa stav zhoršil o 70.108 osob nezamestnaných t. j. o 15,9 %, čo je v pomere k roku minulému značne menší počet, zamestnaných o 169.083 osob, t. j. o 24,4 %. Zvýšenie počtu nezamestnaných nastáva obdobne v každom roku počiatkom zimných mesiacov pre všeobecný pokles investičných prác a hlavne návratom sezonného robotníctva z práce. Videť to najlepšie při srovnaní počtu nezamestnaných v tejto době z jednotlivýchrokov: roku 1936 zmenšil sa počet nezamestnaných o 70 tis. 108, r. 1935 o 77,480, r. 1934 o 69.437, r. 1933 o 61.086, r. 1932 o 75.193, r. 1931 o 83.435 osob.

Odborné organizácie vykazujú behom r. 1936 pokles počtu podporovaných prostredníctvom odborových organizácií; proti počtu 203.787 podporovaných v roku 1935 sa tento počet zmenšil v júni 1936 na počet 185.259. Štátny štatistický úrad potvrdzuje tiež oprávnenie tohoto optimizmu svojimi výkazmi. No vieru v lepšiu hospodársku budúcnosť odovodňujú tiež i svetové hospodárske pomery po poslednej úprave menovej, že nastane v medzinárodnom hospodárstve menový mier a upevní sa reálny základ v medzinárodnom hospodárstve.

Očakáva sa, že po tejto menovej úprave obnovia sa svetové trhy a zlepší sa tiež celková svetová konjunktúra. Týmto cieľom boly urobené naše menové a úrokové opatrenia, aby sa naše hospodárstvo a predovšetkým naša výroba mohla aktívne zúčastniť tohoto procesu a zapnúť sa do rozvoja svetového hospodárstva a využiť v ňom všetkých vývozných možností. Tento proces usnadní iste odstránenie medzí v medzinárodnom obchode, devizových, colných, clearingu, a kontingentov, ktoré boly sľúbené zo strany vlády při pojednávaní menovaného zákona. Znaky obratu sa už i ukazujú v niektorých odbytových výrobkoch, jako v dreve, cukre, textile, skle.

Dostávame sa teda do procesu nového hospodárskeho oživenia, čo posilňuje našu vieru, že pominuly chudé roky a že ideme v ústretí lepšej budúcnosti. Aby sa toto ovzdušie i psychologicky pripravilo, k tomu třeba dobrej vole, ochotného a obetavého úsilia všetkých složiek a to nielen kompetentných kruhov, ale nás všetkých, ktorým na srdci leží prosperita štátu a blaho celého obyvateľstva bez rozdielu.

Do tohoto konštruktívneho rámcu zapadá i naša zemedelská politika, ktorá neskladá sa z nahodilých námetov, ale vyviera z daných potrieb tohoto najširšieho odvetvia nášho národného hospodárstva, s ktorým tvorí jednotný organický celok. Zemedelstvo bolo najkrutejšie dotknuté svetovou krízou. Chceme-li tedy, aby naše národne hospodárstvopostavilo sa na pevný základ a mohlo odolávať otrasom vyvolaným svetovou hospodárskou krízou, musíme mu pomáhať tak, jako sa to deje na celom šírom svete. Je potrebné preto, aby sme v zemedelskej výrobe zaistili rentabilitu a postavili ju na pevnú kalkulačnú bázu. Roľník zo všetkých v celom našom národnom hospodárstve pracuje s najvačším rizikom a spáchali by sme proti nemu iste veľký hriech, keby sme sa neusilovali poistiť jeho výkonnosť a nepodchytili by sme v našom národnohospodárskom programe roľnicku energiu. Úsilie našich popredných pracovníkov, na čele s pánom ministerským predsedom dr M. Hodžom musí byť za túto činnosť v plnej miere uznávané. Je tu však ešte celý rad paľčivých otázok, ktoré čakajú na svoje riešenie: Regulácia dobytčieho trhu, úprava výroby umelých tukov, živelné poistenie, zemedelské komory, komasačný zákon a urýchlenie katastrálneho zmerania pody, zvlášť na Slovensku. S hľadiska poriadku v držbe a vo vlastníckom práve bude třeba rýchlejším tempom dať do poriadku pozemkové knihy. Neporiadok a neistota právna v tomto ohľade zaprýčiňuje nesmierne škody, zvlášť drobnému, chudobnejšiemu zemedelcovi. Najviac sa očakáva definitívne riešenie úpravy zemedelských dlžob. Dosiaľ vykonané opatrenia sú razu preventívneho. Je nemožné, aby sa ešte dlho odkladalo u nás s týmto problémom, ktorý bol už skoro na celom svete vo všetkých štátochriešený.

Náš roľník bez vlastnej viny, následkom neblahých krízových pomerov octnul sa v nesnesiteľnej dlžobe, z ktorej z vlasných síl nedostane sa von bez verejnej pomoci. Ministerstvo zemedelstva podalo osnovu zákona o pomocnom fonde vláde, očakávame jej skoré predloženie parlamentu, aby tento akt spravedlnosti, hospodárskej i sociálnej nútnosti mohol byť uvedený do života. Od tohoto opatrenia očakávame na Slovensku úverových možností, aby bolo podnikanie umožnené vo všetkých odvetviach výroby tak v zemedelskom, jako aj v priemyselnom podnikaní. Veľkolepý investičný program vlády, ktorý chce riešiť otázku nezamestnanosti v priemyselnej výrobe, musí na druhej strane spomenutým zásahom vytvoriť možnosti hospodárskej aktivity i v prvovýrobe. Jedno riešenie bez druhého by bolo polovičaté a iste nezdravé. Životný standart sa musí úmerne a spravedlive dvíhať vo všetkých oboroch nášho národneho hospodárstva.

Tu veľmi záleží na vzájomnom porozumení, aby sme štátnu myšlienku posilnili v súčinnosti všetkých produktívnych síl nášho národa, na podklade spolupráce naších dvoch produkčných odvetví, zemedelstva a priemyslu, ku ktorej prirodzene patrí v svornej spolupráci obchod a živnosť, ktoré majú výmenu výrobkov prostredkovať a udržať trh práce a konzum.

Lenže při tom nesmieme zabudnúť, že s vývojom priemyslu a zemedelstva je osudove spolu spiaté i naše delníctvo a poľnohospodárske robotníctvo. Osud tohoto posledného je ešte stále najkrušnejší. Poľnohospodárske a sezónne robotníctvo má omedzené zárobkové možnosti, vzdor tomu, že stojí v populácii v popredí. Sociálne pomery tohoto robotníctva nie sú usporiadané uspokojive, bieda a nespokojnosť sa v týchto kruhoch stále množí a následkom toho je prístupné dosť často i všelijakým nezodpovedným demagogom. Kraje Slovenska, odkiaľ sa toto robotníctvo rekrutuje, sú najbiednejšie a najzaostalejšie kultúrne, sociálne a hospodársky.Tejto biede dalo by sa odpomocť jedine vnútornou kolonizáciou. Prenesením istého počtu rodín na sídliská, ktoré by poskytly existenčné minimum týmto rodinám, odľahčiľo bysa preľudna teným krajom, kde niet dostatku ani priemyslu pre uživenie obyveteľstva. Pán minister zemedelstva prehlásil v svojom expozé v rozpočtovom výbore, že je vyznávačom programu, aby sme v pozemkovej reforme pokračovali, keď aj nie dosavádnymi metodami, ale tak, aby sme sa prisposobili ďalšiemu vývoju hospodárskeho života so zreteľom i na podporu malých zemedelcov. Vnútornú kolonizáciu považujúc za najdrahší druh pozemkovej reformy preca však musíme i k tejto otázke prikročiť. U nás sa tomuto cieľu venovalo pomerne veľmi málo. V Nemecku behom 15 rokov venovalo sa kolonizačným úkolom 613.000 ha pôdy, vybudovalo sa 40.000 nových sídlisk, 8.000 malých zemedelských závodov a projektuje sa ešte ďalších 90.000 sídlisk.

Investičný program vlády pamätá na najdoležitejšie potreby štátu i v obore komunikačnom. Vítame na tomto poli každú ďalšiu prácu s najvačšou radosťou. Dobře vybudované silnice, železničné spojky, autostrády sú živými tepnami štátneho organismu. Usnadňujú nielen výmenu tovaru, ale spojujú a oživujú odľahlé kraje. Sú najlepším pojítkom zemí a ľudí. Posobia nielen materiálne na vývoj a rozkvet hospodársky, ale posobia aj na psychologiu ľudí, keď vzbudzujú spolupatričnosť a sebevedomie, sbližujú a vyrovnávajú duševne. Vláda sama to uznáva, keď zvyšuje rozpočtovú položku na cudzinecký ruch. Iste že sa musíme staraťo podchytenie cudzineckého ruchu zo všetkých strán, keď vidíme z uvedených zpráv, že na pr.v minulom roku štvornásobný počet automobilových záujemcov precestoval cez Slovensko,všímajúc si takto stavu hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho. Že za týmto ide živšia výmena nielen citov,ale i groša a iných hospodárskych efektov, je samozrejmá věc. Požiadavky kultúrne a hospodárske nedajú sa vyriešiť bez stáleho styku ľudí, bez výmeny a prehlbenia názorov. Samé vlastenectvo nemože byť živé len zo vzletných rečí, ale musí sa opieraťo pevnú realitu. Jestli je potrebná a oprávnená prepagácia: " poznajme svoju vlasť", musí za týmto heslom ísť i nutná možnosť, aby sme sa ku krásam a zvláštnostiam našej peknej země i dostať mohli. V době automobilizmu sú požiadavky vyššie, a to nielen domácej turistiky, ale vzlášť cudzineckého ruchu, ktorý je podmienený predovšetkým dobře vybudovanými komunikačnými spojkami. Pre rýchle a dokonalé vybudovanie dobrého spojenia medzi jednotlivými zemiami našej republiky je tu dôvod ešte vážnejší i zo samého štátne-politického hľadiska. S ohladu na bezpečnosť štátu a s hľadiska jednoty československej hlásam už od rokov potrebu vybudovania hustých spojov medzi Slovenskom a ostatnými zemiami republiky. Stavia sa už a buduje, ale jednotlivé kraje volajú dnes v dobrom pochopení samej věci po rýchlom vybudovaní týchto spojov nielen do dľžky, ale aj do hlbky.

Luhačovické porady Československej jednoty, Štefánikova spoločnosť, národohospodárske sbory moravsko-slovenského pohraničia posielajú na patričné ministerstvá svoje rezolúcie, v ktorých žiadajú zhustenie komunikačnej sieti na moravsko-slovenskom pohraničí. Je v týchto rezolúciách plno oprávnených a dobře premyslených návrhov. V týchto rezolúciách musia byť povšimnuté a dobře uvážené dovody, z ktorých sa rodia tieto požadavky. Že hranice, deliace národ československý, zanikly, toto musia v prvom rade dokumentovať naše zemepisné mapy s hustou, dobře vybudovanou silničnou sieťou medzi našimi zemiami. Ľud sa musí zblížiť hospodársky, kultúrne i sociálne. Zblíženie musí vyrovnať vzájomné podmienky vývojové a na týchto budovať musí náš národ svoju lepšiu budúcnosť. Pánom predsedom vlády dr. Hodžom ustanovená investičná komisia bude iste skúmať tieto otázky a iste nielen z užšieho regionálneho stanoviska, ale z plnej potreby celoštátnych záujmov.

J. A. Baťa po svojej ceste v západnej Europe hovorí: "Rozhodujúce sú pre štát a producentov dve věci, vystupňovanie výzkumníctva vzhľadom na zužitkovanie surovín a veľkorysé budovanie dopravných prostriedkov. Rozdiel medzi naším štátom a západom je v tom, čo drží nás v krízi a čo udržuje vysokú nezamestnanosť a pripravuje nám konkurenčné porážky i v zemiach, ktoré sú nám politicky najbližšie." Upozorňuje na Angliu a Nemecko, ktoré v tomto ohľade už ťak ďaleko dospely, že získavajú inou cestu priemyselné produkty, jako sme boli dosiaľ zvyklí. Je to zvlášť textil získaný z dreva, z kukurice alebo slamy chemickou cestou, snáď kaučuk a iné potrebné věci.

V zahraničnej politike stojíme v pevnom a nerozbornom svazku mierovej fronty, ktorej pevnou základnou je v strednej Europe Malá dohoda. Rozhodnuté a pevné stanovisko proti revizionistickým snahám, za udrženie celisťvosti štátnej a nedotknuteľnosti hraníc bolo slávnostne manifestované při vzácnej návšteve Jeho Veličenstva rumunského kráľa Carola, jako i nedávnou návštevou delegácie nášho Národneho shromaždenia v Bukurešti. S radosťou vítame utvorenie interparlamentárnej komisie malodohodovej, ktorá bude slúžiť vzájomnému prehlbovaniu naších vzájomných politických vzťahov, Při tom však odmietame čo najrozhodnejšie stále sa opakujúce tendenčné zprávy revizionistickej propagandy nemeckej a maďarskej, jako by sme my boli boľševickou avantgardou, ktorá tvorý základnu pre zboľševizovanie Europy. Tieto zlomyseľné zprávy sú priezračnou tendenciou nepriateľskej propagandy, ktorá chce takto oslabiť naše stanovisko v medzinárodnom mierovom fronte.

Dovoľte, aby som sa ešte niekoľko slovami zmienil o niektorývh hospodárskych otázkach nášho Slovenska. Zaujímavé sú zprávy o zlepšení situácie hospodárskej na našom Slovensku. Je to videť z podaných zpráv na valnom shromaždení obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Bolo konštatované, že menová devalvácia mala dobrý účinok na domácí trh v priemysle i v živnosti. Ťažkosti sú s dovozom zahraničných surovín, na ktoré bude třeba brať ohľad v akcii protidrahotnej. S hľadiska celkového devalvácia prispeje ku konsolidácii na svetovom trhu, nastane sblíženie a určitý vzostup výmeny tovarov na svetových trhoch, jako náhle budú prevedené opatrenia v úľavách na colných hraniciach v kontigentoch a v povoľovacom riadení a iných devizových a menových opatreniach, ktoré tvorily umelé prekážky v zahraničnom obchode.

Zlepšenie hospodárskych pomerov možno badať v polovici roku, keď bola tak skvelým úspechom skončená akcia upisovania požičky na obranu štátu. Zvýšená mobilizácia peňazí ukázala sa v jesenných mesiacoch po žatve, keď bolo třeba peňazí, zvlášť v zemedelských kruhoch pre perfektuovanie obchodov na obilnom trhu. Jako dobrý zjav spomenie ešte i to, že index cenných papierov ukazuje vzrast a odčítovanie Národnej banky vykazuje obrat do konca októbra o 133 mil. Kč vyšší jako vlani. Počet nezamestnaných na Slovensku klesol do konca augusta so 131.000 na 45.000, čo je 65 % zlepšenie, k minulému roku o celých 14 %. Počet poistených osob za ten istý čas vzrástol o 41 %. Počet pracovných hodín dľa výkazov štatistických zvýšil sa za dobu už uvedenú o 16 % a v doprave na štátnych drahách ukazuje sa zlepšenie za tú istú dobu o 13 % v pomere k minulému roku. Naproti tomu však je citeľný pokles vo vodnej doprave, ktorý oproti lanskému roku v posledných mesiacov činí celých 36 %, čo je zo 61.000 tún na 22.000 tún. Citeľný pokles sa ukazuje tiež vo výrobe železiarskej, ktorá stále klesá, takže je to priamo katastrofálne, keď od r. 1931 do1933 znamená poklesok ťažby 80 %.

Investičný ruch na Slovensku oživuje a prechádza od r. 1935 do aktivity o 36 mil. Kč, čo je zlepšenie o celých 100 % v pomere k r. 1934. Najvačšie investície boly prevedené v priemysle textilnom, chemickom, drevárskom a papiernickom.

Poslednú dobu bol vzbudený veľký záujem o cestovateľský ruch. Propagácia p. ministra obchodu

"Poznajme svoju vlasť " sa neminula bez účinku, keď sa prúd cestovateľov domácich i zahraničných obrátil na Slovensko, čo je patrné z vykázaných číslic, ktoré zaznačujú do konca septembra 153.000 domácich a 28.000 zahraničných hosťov, čo je zlepšenie k minulému roku 3 až 8 %.

Ďalším účelom hospodárskej politiky, zvlášť vzhľadom na Slovensko, má byť zlepšenie produkcie zemedelských podnikov a vytvorenie nivých výrobných možností pre populačný prírastok, ale tiež i pre celkové zlepšenie úrovne zemedelskej výroby. Jako vhodné prostriedky boly už opatovne označované dopravné úpravy, štátne dodávky, ľacný zemedelský úver, prenikavé oddlženie, finančná pomoc samospráve, inkamerácia neštátnych silníc, úprava katastru, zceľovanie pozemkov a konečne unifikácia právnych predpisov.

My Slováci z celoštátneho žiadame, aby bolo Slovensko povznesené v prvom rade na rovný stupeň hospodárskeho, národneho, kultúrneho, politického a sociálneho vývoja, na tú úroveň, aby zároveň s inými pokročilejšími zemiami Československej republiky mohlo kráčať rovnomerným krokom vo vývoji k vyplneniu nášho štátneho i národneho poslania tu doma i v medzinárodnom živote.