Podobne nie je demokraciou to, ako zachádza sa s podlúdnikmi na československo-maďarských hraniciach. Skoro každý týždeň slyšíme, že tu i tam zase odstrelili financi nejakého podlúdnika, čím 4-5, niekedy i 9 člennú rodinu uvrhli v biedu a pozbavili chleba. Bolo by veľmi zaujímavé, keby pán predseda vlády bol sdelil štatistiku o tom, koľko rodín a jak početné rodiny dostaly sa do hroznej biedy preto, lebo živiteľa rodiny odstrelili na pohraničí. Celým jeho hriechom bolo, že keď ho financi vyzvali, aby stál, odhodil pašovaný tovar a pokusil sa o útek. Pýtam sa: je to demokratické a zda by sa nenašiel spôsob iný, aby občania československí nepadali tak hromadne za obeť podlúdnictvu? Nečinia to z vášne, ale zrejme sú k tomuto odvážnemu kroku donútení biedou, nemajúc ani zárobku, ani obživy.

Bolo by snád povinnosťou, a to eminentnou povinnosťou vlády, aby zabezpečila slušné živobytie štátnym občanom. Je to jej povinnosťou aspoň do tej miery, ako je povinnosťou finančnej stráže zbaviť ubohého podlúdnika života.

Pán predseda vlády nezmienil sa ani slovom o vrátení vkladov poštovej sporiteľne, ač i to je palčivou otázkou ubohého obyvateľstva Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Nespočetnekráť som intervenoval v tejto veci; - ráčte prepáčiť môj výraz - je to hanba pre republiku, lebo už pred roky bola vyberaná dávka z nejestvujúceho majetku, ktorý ešte ani dnes neexistuje.

O pozdvihnutí hospodárskeho života hovoril pán ministerský predseda len veľmi bežne a veľmi všeobecne, a preca nemôže to isť ďalej tak, ako to išlo dosiaľ a ako je tomu dneska.

Slabý úspech agrárnej strany vo voľbách poslaneckých a senátorských je len slabým odrazom hroznej nespokojenosti, ktorá zavládla v Podkarpatskej Rusi pre nemysliteľnú biedu, lebo to úzkoprsé rozdávánie - a niekde len sľubovanie cukru, kávy, kukuričnej múky medzi hladných, a gumových čižiem medzi bosých je lákadľom, ktorému sotva kdo môže odolať.

Neviem, ktorý z pánov ministrov v podobnej biede by mohol tomu odolať; zda by nehlasoval tak, ako ti ľudia tam, keby dostal polovicu 20koruny a dúfal by, že obdrží i tú druhú polovicu tej 20 koruny - ako že to i dúfali, a tiež mnohí i dostali v Podkarpatskej Rusi.

Ja chovám nedôveru voči vláde dotiaľ, kým ona nebude ochotná udeliť Maďarom práva, ktoré im spravodlive náležia a ktoré sú im zabezpečené mierovou smluvou; a dovolíte nám, aby sme i naďalej mohli zostať v oposícii a nebudete nás prehlašovať za protištátnych, proti čomu musel bych sa tú ohradiť.

I ja končím svou reč tým, ako sa prejavil môj kolega, patriaci ku strane Henlejnovej; i my chceme zostať Maďarmi, boli sme nimi a zostaneme nimi. A dokiaľ nám v tom budete prekážať a neuznávať nám právo na to, nebudeme dôverovať vláde ani ja ani moja strana a budem hlasovať proti prehláseniu ministerského predsedu.(Potlesk.)

Předseda (zvoní): Dále má slovo pan sen. dr Labaj.

Sen. dr Labaj: Vážený senát! Keď sa ujímam poprvýkrát slova v slávnom senáte, nech mi je dovolené, aby som sa v mene mojej strany podrobne zaoberať mohol s programom vlády, ktorý bol včera prednesený, a aby som prípadne na jeho nedostatky a nesrovnalosti, menovite čo sa Slovenska týče, poukázať mohol.

Pán min. predseda začal s tým, ako by bol chcel hneď ubezpečovať, že je tá vláda na pevných nohách, a začal sa hned brániť s tím, že oni úplne oprávnene vzali oprati vlády do rúk, lebo že vraj nemecké vládne strany utrpely porážku, lebo tieto stratily vraj 17 mandátov v prospech opozície, naproti tomu ale vraj československé strany utrpely len malú vraj porážku, len 8 mandátov minus. Nuž, ja ponechávam túto otázku pánu min. predsedovi, len nech sa ďalej potešuje s týmto, a len o jedno ho budem prosiť, aby se z tej okolnosti, že len s takou malou porážkou vyšli ste z volieb, vôbec neuzatvárali, že, hádam, ten jeho program, s ktorým ste pracovaly po 6 rokov, voličstvo pri týchto voľbách schvaľovalo. Keby dnešné vládne strany boly prišly s čistými voľbami, slobodnými voľbami, vtedy by sa boly presvedčily vo skutočnosti o mienke ľudu, o mienke voličstva a ja ich ubezpečim, že keby nebol prišiel teror, keby nebol prišiel groš, menovite na Slovensku, že vládne strany by ani z poloviny neboly prišly do nášho parlamentu, či do poslaneckej snemovny, či do tohoto státu. (Výkřiky: Na Podkarpatskej Rusi 4 miliony!) To iste je známa vec, že menovite na Slovensku pracovalo sa s ohromným grošom. (Sen. dr Štefánek: A vy?) Nemali sme s čím. Či to bola agrárna strana, či soc.-demokratická, či nár. socialistická, každá strana tak rečeno v každej obci, ak už nemala sekretariát, tak rozhodne mala 2 až 3 dôverníkov, ktorých dobre platila a týmto potom naložila: no, teraz vy budete museť všetkých svojich známych získať pre tú partaj, v mene ktorej vás platíme. (Sen. dr Štefánek: Peniaze nerozhodovaly, pan kolega!) Nech sme mali voľačo, voľačo sme složili, ale z našich grošov. Vy si vaše diety vyzdvihnete a ja ich musím na stranu dať. (Výkřiky.)

Pánovia, ja nechcem sa dalej púšťat, odkiaľ tie groše pochodia, lebo máme tu aj Nemcov a Maďarov a my tuná nechceme tie veci prednášať, ale nevydráždite mňa týmito otázkami.

A kde už potom ani groš, ani organizácia nepomáhala, tak išlo sa s terorom a s nátlakom a išlo sa menovite s cenzúrou. Hádam, ako Československá republika existuje, cenzura si tak nepriľahla na nás, na autonomistické strany, menom ktorých tuná hovorim, i v mene slovenskej národnej i slovenskej ľudovej strany. (Výkřiky.) Nechajte nás, my si to vybavíme! Hádam, ako republika stojí, tak sa cenzúra ešte na nikoho nehodila ako na nás, autonomistické strany. Je to, páni, ostuda, že Nemcom, Madarom je dovolené všetko napísať, nám naproti tomu nie je nič dovolené. (Výkřiky.) Pán kolega, ked sme napísali »slovenský národ«, tak nám to cenzúra vycenzorovala. Kde je tá spravedlnosť? (Sen. dr Štefánek: To by's musel dokázať!) Ja vám donesiem i také pripady, ako sa postupovalo proti nám, že čo bolo v »Lidovkách« a »Prágai Magyar Hirlapu«, to nám bolo vycenzurované, aby sa do našeho voličstva tie machle vládnych srán nedostaly. (Sen. dr Štefánek: Tie svinstvá aby sa nedostaly von!) Áno, tie svinstvá, ktoré vládne strany popáchaly, aby sa nedostaly do uší voličstva. (Veselost.)

Samozrejme, keď vládne strany takto postupovaly, získaly preca len isté kvantum voličstva, lebo hovorím, či už grošom, či už terorom či už cenzurou získali pár voličov.

Ale pri tom všetkom neudržali tú pozíciu, ktorú mali pred vypísaním volieb. A, páni moji, já som tej mienky, že akonáhle raz vláda, či už menšiu či väčšiu porážku utrpela, mala konzekvencie vyvodiť a postúpiť miesto iným stranám, inej vláde, ktorá by bola tedy iným spôsobom a z iných strán sostavená. To vyžaduje demokratizmus. Páni, mne to prichodí tak trochu smiešne. Ktokoľvek z dnešných vládnych strán hovorí, stále sa oháňa tým demokratizmom, samá demokracia, ale na konec robí s toho demokratizmu posmech. Odpusťte, je to demokratizmus, keď si uzurpuje vláda moc proti voličstvu? To není demokratizmus, to je výsmech demokracie. (Výkřiky: To byste musili míti většinu!) Ja vás ubezpečím, že tejto väčšiny by sme boli mali, keby s vámi neboli notári, náčelníci, všetky úradné aparáty, atd. atd. Žialbohu, my notárov nemáme. My bysme ich chceli mať, ale ti sa vás boja, preto všetci sú s vami.

Vážení pánovia, mám vymeraný termín, je mi vymerená na reč jen pol hodina a preto bych sa nerád ďaleko púšťal. Chcem len v krátkosti reflektovať na isté otázky, ktoré boly včera pánom ministerským predsedom prednesené.

V prvom rade bola jedna otázka, kde pán ministerský predseda uviedol, že náš parlamentarizmus dovolí opoziciu, ale nedovolí opoziciu proti štátu a proti tejto že všetkými možnými zákonitými prostriedky pracovať budú. (Výkřiky: Ano!) Nuž, vážený senát, tento pojem, čo je opozicia proti štátu, je veľmi široký. Na tomto základe chcete a môžete celú ľudovú a národnú stranu tiež vyhlásiť za opoziciu proti štátu. My rozhodne bojujeme a budeme bojovať za autonomiu Slovenska a už samo sebe keď si toto budete v širokom pojme vysvetľovať, môžete vyhlásiť, že je to opozícia proti štátu. Práve preto já sa rozhodne s tohoto miesta proti širokému pojmu, »opozície proti štátu«, ohradzujem a hovorím: keď široký pojem vezmeme na túto vec, môžete nás ľudákov a národnárov vyhlásiť za opozíciu proti štátu.

A ja si proti tomuto tvrdzeniu rozhodne ohradzujem. My sme tú republiku spolustvorili s Čechmi, my si tú republiku práve tak držíme za našu ako si ju aj bratia Česi držia, ale rozhodne žiadame tie isté práva, ktoré majú naši bratia Česi v tej Československej republike. (Výkřiky: Máte stejná práva!)

Dalo by sa o tom hovoriť, ale nemám toľko času, abych na všetko reflektoval.

Ďalej druhá taká háklivá otázka bola pánom min. predsedom nám tri štyri razy stále zdôrazňovaná: československá národná jednota. (Správně!)

Tak, vážený senát, ja ako Slovák a tak trochu predprevratový Slovák sa k tejto otázke zdrženlive umírnene chovám. Jestli pod Československou národnou jednotou rozumite, že tá má ísť na úkor, na zlomenie osobitnosti slovenského národa, (Hlas: Kdepak!) tak sme rozhodne proti československej národnej jednote. (Výkřiky.) Žialbohu, - vypočujte mňa - já vám dokážem, že s týmto hlásaním Československej národnej jednoty my Slováci na celej čiare sme poškodzovaní.

Poškodzovaní sme národne, rečove, kultúrne a poškodzovaní sme aj hospodársky. (Odpor.) Ja si dovolím uviesť dáta. Pojďme rečove. Hned poukážem na následovné. Tak Nemci ako aj Maďari u nás v tomto senáte majú svojho štenografa, aj v posl. snemovni, len my Slováci ho nemáme. (Hlasy: Vždyť je to Československo!) To je to práve to. (Sen. Hubka: Umí někdo z vás vůbec stenografovat? ) I na to odpoviem. Jednoducho sa vec odôvodňuje tým, že Slovák či Čech, to je všetko jedno. Ale práve v tom je tá chyba. Madari a Nemci majú viac škôl, ako my Slováci. My Slováci otvorene povedáme, že škôl nemáme. Čo sú naše školy, to sú školy československé, v ktorých českí profesori aspoň z 80%... (Výkřiky. - Hluk.) Ja Československo nepodvraciam po strane štátu, ale len po strane národa. Ja som v štátnom ohľade tak Čechoslovák ako druhí, ale v národnom ohľade nie. Ale ja bych chcel rád pánom reagovať na to, máme-li stenografov. V nášom štáte sa ohromné miliony vyhadzujú na rôzné zbytočné veci, ale na toto náš štát nemá groša, lebo nechce mať. Keby vláda vypísala súbeh, stenograf by sa našiel a mohli by sme ho tu mať.

Keď ja dnes tu mám reč a idem k štenografom, musím si reč vziať a poprekladať ju do slovenčiny, keď ju chcem uverejniť. Toto musíme stále zdôrozňovať; aby ste nahliadli, že sa nám Slovákom v národnom ohľade po tejto stránke krivdí. Nech vláda, ktorá tak zbytočné groše vyhadzuje na rôzné veci, vypíše súbeh... (Sen. dr Štefánek: Hľadali sme slovenských štenografov, ale nemohli sme ich najísť. Keby boli, mali bysme ich!) Prečo sa vláda o to nepostará, aby tu boli? (Výkřiky.)

Předseda (zvoní): Slovo má pan sen. dr Labaj, račte zachovat klid, aby mohl ve svých vývodech pokračovat.

Sen. dr Labaj (pokračuje): Z toho je najlepšie videť, že v rečových otázkach československá národná jednota nám škodí. Už viackráť bolo tu zdôraznené, že ač právom máme v zákone zabezpečené svoje práva, práva slovenčiny, pri tom všetkom tiskne nám českú reč na Slovensku každý úrad. (Výkřik: V Podkarpatskej Rusi!) V Podkarpatskej Rusi ešte horšie to vyzerá. Že sa slovenčina ako úradný jazyk ešte udržala,. to môžeme ďakovať - ja nechcem chvalospevy hlásať - jedine autonomistickým stranám, slovenskej národnej a slovenskej ľudovej. (Sen. Dundr: A Tukovi!) Tuku nemiešajte do tejto veci, ja tu mám svoje otázky a s Tukom sa nezaoberám. (Sen. Dundr: Neměli jste ho hájit!) To bol náš poslanec, Vaši poslanci boli niekoľko ráz v Maďarsku a zradzovali československý štát a bolo im to dovolené a nenapadali ste ich. (Ministr dr Dérer: Menovať, ktorí to boli!) Viem že pán sen. Zimák bol v Pešti pred 2 rokmi (Ministr dr Dérer: A zradzoval československý štát? ), lebo v Maďarsku s týmto je to ešte horšie, keď v cudzom štáte pracuje proti svojmu národu. (Různé výkřiky.)

Keby ste so Slovákmi to uprimne smýšľali, mali ste Slovákom dať, čo im patrí. Ale za 17 rokov ste nám to nedali a ani dnes nám to nechcete dať. (Sen. Dundr: To byl ministr republiky a takhle dovede mluvit!) To je otázka. Ja si môj program hájim a záujmy slovenského národa vždy budem hájiť. Viem, že vám je to nepríjemné, keď záujmy slovenského národa budem hájiť. (Výkřiky. Předseda zvoní.) V tejto otázke sa my nikedy nesídeme. (Sen. Dundr: Neví, že na Slovensku hladovějí tisíce lidí a hledá jen slovenského stenografa! Bída lidí je mu vedlejší!) Aj toto patrí k tomu a k tým národnym právam. (Výkřiky. - Předseda zvoní. - Sen. Sechtr: On už má nějakého asi připraveného! - Veselost.)

Hádam, až nápadné bolo hned na prvý pohľad, že pán min. predseda pokračujúc v svojej reči, predniesol program, s ktorým chcú pracovať na Slovensku. Uviedol hneď, že treba dopravné tarify upraviť, že treba školskú radu sriadiť, silničný zákon atď. uviesť. Páni moji, ja sa tak pamätám - veď už 15 rokov pracujem v posl. snemovni, poťažne v senáte - že toto nám už viaceré vlády prisľúbily, lebo, ak sa nemýlim, sám pán min. predseda vo svojom prvom prehlásení pred 5 rokmi to isté prisľúbil, ale žialbohu dodnes to ešte neuskutočnil. (Hlasy: Co?) Tarify nevyrovnali, školskú radu neustavili. (Sen. Hubka: Vždyť ji nechcete!) Len nám ju dajte.

Tedy samozrejme všetky tieto sľuby musíme brať tak trošku s istou pochybnosťou. Najcharakteristickejšie je - veď to páni, ktorí čítate noviny, najlepšie viete - že keď sa jednalo o utvorení vlády, i my sme dostali invit vstúpiť do vlády. Z poverenia našej strany šiel vyjednávať s min. predsedom náš poverenec dr Tiso a všetky, teda i tieto podmienky uviedol, že ich uplatňujeme. A čo povedal pán min. predseda? Nelzä vyhoveť; a následkom toho nemôže byť reči o tom, aby sme spolupracovali. (Sen. Hubka: I něco jiného tam bylo!) Trebárs i niečo bolo, ale už to charakterizuje, že v programe sa to hlása, a keď prijde k uskutočneniu, potom sa to odtají alebo sa to neprevádza.

Toto sú otázky, ktoré nám pôsobia isté obavy a upozorňujú na istú opatrnosť.

Ďalej uviedol pán min. predseda, že bude hľadeť definitívne skončiť vyjednávanie modu vivendi. No, o túto otázku už 15 rokov sa jedná a dúfam, že ešte bude 5 rokov trvať, kým sa táto vec skončí. Veď ešte tieto cirkevné majetky hodne donášajú, tak tá cirkevná správa môže ich nadalej spravovať a hospodáriť na nich. Ja som veľmi zvedavý, keď sa potom konečne tá definitivívna smluva uzavre, kto tých 44 mil. Kč dlžôb, ktoré zapríčinila správa cirkevných statkov, bude platiť, lebo, páni, to musíte nahliadnuť, že by to bolo nespravedlnosť, ked si táto cirkevná správa narobila 44 mil. Kč dlžôb, aby sa to jednoducho zaintabulovalo na ťarchu týchto majetkov. Vy, ktorí ste zo Slovenska, dobre viete, že tieto majetky s tak veľkým výnosom pracovaly, že biskupi, ktorí boli poverení so spravovaním týchto statkov, stavali kostoly, stavali školy, internáty, stavali preparandie a ťak ďalej. (Hlasy: Semináře!) Áno, seminária, ja nepopieram, užitočné práce vykonali a mohli ešte pri tom kavalírsky žit. Cirkevná správa nielen, že dobrú tretinu z týchto majetkov rozpredala, rozparcelovala, ale pri tom všetkom ešte 44 mil. Kč dlžôb narobila. Tedy tí tam stavali a vydržovali školy, internáty, a títo z toho istého majetku nielen že nič neušetrili, ale opáčne na 44 mil Kč dlžôb narobili. Povedzme, či je nepravda, že 44 mil. Kč dlžôb majú cirkevné statky? (Sen. dr Štefánek: Pán kolega, 23 mil. Kč neišlo do Ostrihoma? ) To ešte okrem toho. (Sen. dr Štefánek: Nie, to je s tým! - Hlasy: A čo investicie a stavby?) Tam sa veľmi málo robilo. Ja neverím, ale ak ma pri konečnom súčtovaní presvedčíte, že sa hodne stavalo, budem len rád. (Sen. Šelmec: Každé hospodárstvo sa zadlžilo!) Ten kto dobre hospodáril, sa nezadlžil, ale ten, kto sám tomu nerozúmel a ktorý si chcel pána hrať, ten sa zadlžil, lebo dnes je pozemkový majetok nie tak výnosný, aby z toho mohol niekto pána hrať. Z toho môže žiť dnes roľník, ktorý tam pracuje, ale žialbohu, tuná sa robily všetky tak veci, pri ktorých jednotlivci zarábali, a šlo to všetko na úkor cirkevných statkov.

Konečne pán min. predseda dotkol sa i jednej veľmi palčivej otázky, ktorá sa týka celej Československej republiky - nezamestnanosti. Pán min. predseda sľúbil, že všetko možné vykoná, aby sa táto nezamestnanosť pomaličky odstránila. Ale náš československý parlamentarizmus trpí na jednu veľkú vadu, že totižto u nás sa stále o tom jedná, že čo robiť s nezamestnanými, ako ich podporovať, ale nejedná sa o tom, čo spraviť na odstranenie nezamestnanosti, a toto je chyba. (Tak je!) U nás sa dneska len o to jedná, ako som pravil, že ako treba podporovať nezamestnaných. Ja prehlašujem v mene svojej strany - aby sa to potom zasa nezneužívalo - že my sme nie proti udeľovaniu podpor v nezamestnanosti, ale sme proti tomu, aby sa podpory dávaly bez každej práce. Proti tomu sa rozhodne staviame. Ja som tej mienky, že aj naše slovenské robotníctvo bude radšie pracovať, ako tak zvanú almužnu brať, ako žobračiť. Ale, žialbohu, a tu musím sa obrátil práve na socialistické strany, ktoré práve túto podporu preto dávajú, aby si oni svoj volebný káder pri každých voľbách udržali. (Sen. Pocisk: To je drzosť!) Drzosť, nedrzosť, drzosť sem, drzosť tam, to je pravda. Keď vám povedám pravdu, je to drzosť. A toto je žialbohu pravda, my vo štáte zle hospodárime. Nezabúdajte, že na nezamestnanosť doplácame každý rok na 1.200 mil. Kč. A keď to takto ďalej pojde, prijde deficit zo štátnych železníc, prijde zvýšený rozpočet z národnej obrany, úroky, úmor, každoročný rozpočet nám deficitom končí a čo zbýva? Zvednúť pôžičku. Máme dnes už 44 miliard štátnych dlžôb. Som zvedavý, páni socialisti, ako si to budete vykladať, ako sa to zaplatí? Vy si myslíte: bude platiť ten, kdo má, my nemáme nič, nebudeme platiť. (Sen. Zimák: Čo chcete s tými hladovými?) Abych skončil. Povinnosťou vlády je, aby sa postarala o prácu, aby našla pracovnú príležitosť. Nech stavia cesty, železniče, nech prevádza regulácie a iné verejné práce a nech dáva tomu ľudu prácu. Hovorím, náš človek milerád ide radšie pracovať, ako sa má uspokojiť s tou almužnou.

A keby sa vláda poštarala o tento stavebný program. (Sen. Zimák: Idzte to poradiť

americkému prezidentovi Rooseveltovi, ten hľadá tých múdrych hlav do modzgového trustu!) Medzi americkými pomery, mezi Amerikou a Československou republikou sú veľké rozdiely. Nesmiete zabúdať, že sa do Ameriky z celého sveta nahrnulo, keď bola konjunktúra, plno ľudía ale teraz, keď konjunktúra padla, nevedia čo s tými miliony robiť. Koľko stotisícov Slovákov máme tam z Československej republiky, ale dnes sú tam bez práce. Dalo by sa o tom hovorit, ale nechceme ďalej tú vec pretrásať. Dobre viete, že u nás tá nezamestnanosť je preto velká, lebo sa naše vládne kruhy nestarajú o to Slovensko tak spravodlive, ako by sa maly starať. Toto je príčina, prečo aj u nás je nezamestnanosť.

Ja vám otvorene poviem: našim vládnym kruhom lichotí, keď je u nás nespokojnosť, keď je u nás nezamestnanosť, aspoň vraj komunisti to strhnú, aby to nemohli strhnúť ľudáci. Tých ľudákov sa viacej bojíte ako komunistov. Vám, hádám, skutočne nezáleží na tom, aby na Slovensku bola spokojnosť, aby tam neboly konsolidované pomery, aby to ľudáci nemohli všetko strhnúť.

Vážení páni, ku koncu hovorím: postarajte sa o prácu a spravedlivú prácu, aby to nebolo tak ako s tým našim uhlím, že zo slovenskej potreby 93% sa dováža z Čiech a z Moravy, ale jen 7% sa dováža zo Slovenskych baní, z Čakanovic a Handlovej a následkom toho sú tisíce a deseťtitisícé ľudí nezamestnaných. (Sen. dr Štefánek: Koľko obilia a zemedelských produktov chodí zo Slovenska do Čiech?) Nie som odborníkom, na to neviem povedať, ale fakt je, že na úkor Slovenska sa dováža veľmi mnoho českého uhlia na Slovensko a následkom toho je u nás nezamestnanosť pomerne väčšia, ako je v Čechách, či na Morave. (Sen. Nentvich: Vy nie ste členom správnej rady čakanovskej?) Áno, to som, netajím sa tým, a budem za povinnosť držať hájiť tieto dodávky. Práve z týchto dôvodov sa aj podpora v nezamestnanosti nespravodlive rozdeľuje. Viete dobre, že robotníctvo v Čechách a na Morave je organizované, vystupuje jednotne, u nás je ale neorganizované. (Hlasy: Vaší vinou!) Ja v robotníckej otázke pracoval som 15 rokov a urobil som viac, hádam, ako vy, tedy mi nič nevytýkajte. Podľa gentského systému 1.200 mil. Kč sa vypláca na podporách v nezamestnanosti a z toho ¾ českým, moravským a nemeckým robotníkom a slovenským robotnikom čo zostane? Dostanú stravovacie lístky. Vidíte, pre toto je potrebné, aby autonomia na Slovensko prišla.

Pán min. predseda aspoň prisľúbil, a do výhľadu postavil iste veľmi palčivé otázky, ktorých treba na Slovensku riešiť. Ja, ako povedám, 15 rokov pracujem v parlamente a mám skúsenosť, že keď sa o Slovensku jednalo, obyčajne sa na sľuby zabudlo a bojím sa, že aj teraz sa prisľubovalo, a v budúcnosti, keď príjde k uskutečneniu, sa zabudne.

Preto ja ani moja strana za tento program hlasovat nebudeme. (Potlesk senátorů slovenskéj strany ľudovej.)

Předseda (zvoní): Přerušuji rozpravu a nebude-li námitek, přistoupíme k projednání odst; 1 až 3 pořadu. (Námitky nebyly.)

Námitek není, přistoupíme tudíž k volbám výborů iniciativního, rozpočtového a imunitního.

Sděluji, že pro tyto volby spojily se strany: čsl. strana lidová s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou a dále strany krajinsko-křesť.-sociální a maďarská národní strana a sudetsko-německý volební blok s německou křesť.-soc. stranou lidovou.

Sděluji dále, že stala se dohoda všech stran v senátě zastoupených, aby tyto volby vykonaly se z plena.

Nejsou proti tomu způsobu voleb do výborů námitky? (Nebyly.)

Není námitek.

Přistoupíme tudíž k volbám.

Senát je způsobilý se usnášeti.

Žádám pana tajemníka senátu, aby přečetl jména kandidátů do výboru iniciativního.

Tajemník senátu dr Bartoušek (čte):

Za členy výboru iniciativního navrženi jsou senátoři:

1. Šelmec, 2. Adam, 3. Rejmon, 4. Časný, 5. Macek, 6. Nentvich, 7. Pichl, 8. Javornický, 9. Pázmán, 10. Janovský, 11. Pechanec, 12. dr Bas, 13. Niessner, 14. Kvasnička, 15. Dresl 16. Svoboda, 17. Michler, 18. Keil, 19. Stellwag, 20. dr Hilgenreiner.

Předseda (zvoní): Kdo s přečtenými kandidáty souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To jest většina. Jmenovaní páni senátoři jsou zvoleni za členy výboru iniciativního.

Svolávám tento výbor k ustavující schůzi na pondělí dne 24. června t. r. 20 minut před plenární schůzí do místnosti č. XVII a pověřuji pana sen. Časného řízením této prvé, ustavující schůze výboru iniciativního.

Žádám pana tajemníka senátu, aby přečetl jména kandidátů.

Tajemník senátu dr Bartoušek (čte):

Za členy výboru rozpočtového navrženi jsou senátoři:

1. Foit, 2. Kroiher, 3. Stodola, 4, Kříž, 5. Modráček, 6. Zimák, 7. Plamínková, 8. Hubka, 9. dr Labaj, 10. dr Karas, 11. Krejčí, 12. Kotrba, 13. Hackenberg, 14. dr Matoušek, 15, Mikulíček, 16. Nedvěd, 17. Tschakert, 18. Pfrogner, 19. Löhnert, 20. dr Pajor.

Předseda (zvoní): Kdo s přečtenými kandidáty souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To jest většina. Jmenovaní páni senátoři byli zvoleni členy výboru rozpočtového.

Svolávám tento výbor k ustavující schůzi na pondělí dne 24. června t. r. 20 minut před plenární schůzí senátu do místnosti č. XIV v přízemí a pověřuji p. sen. Stodolu řízením této ustavující schůze.

Žádám pana tajemníka senátu, aby přečetl jména kandidátů.

Tajemní senátu dr Bartoušek (čte):

Za členy výboru imunitního navrženi jsou senátoři:

1. dr Bačinský, 2. dr Havelka, 3. Jakubec, 4. Karpíšková, 5. Němeček, 6. Pocisk, 7. Riedl, 8. Šolc, 9. dr Fritz, 10, dr Ravasz, 11. Roudnický, 12. Vlk, 13. Niessner, 14. inž. Havlín, 15. Mikulíček, 16. Nedvěd, 17. dr Tischer, 18. Krczal, 19. Fritsch, 20. dr Turchányi.

Předseda (zvoní): Kdo s přečtenými kandidáty souhlasí, nechť vedne ruku. (Děje se.)

To jest většina. Jmenovaní páni senátoři byli zvoleni členy výboru imunitního.

Svolávám tento výbor k ustavující schůzi na pondělí dne 24. června t. r. 20 minut před schůzí plenární do místnosti č. XV v přízemí a pověřuji řízením této ustavující schůze p. sen. dr. Havelku.

Přerušuji další projednávání pořadu schůze.

Navrhuji udělení dovolené na týden p. sen. dr Kloudovi.

Kdo s tímto návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Tím je můj návrh schválen.

Předsednictvo senátu se usneslo podle §u 40 jedn. řádu, aby se příští schůze konala v pondělí dne 24. června 1935 o 16. hod. s

1. Volba výborů:

a) národohospodářského,

b) soc.-politického,

c) ústavně-právního,

d) zahraničního,

e) živn.-obchodního,

f) branného,

g) kulturního a

h) techn.-dopravního.

2. Návrh, aby byly prodlouženy lhůty dané §em 43 úst. listiny ku projednání usnesení posl. sněmovny o další 4 měsíce:

a) o vládním návrhu zákona o četnickém kázeňském a kárném právu, odnětí četnické hodnosti, přeložení do výslužby v řízení správním a o umísťování superarbitrovaných četnických gážistů mimo služební třídy (tisk 1),

b) o vládním návrhu zákona, kterým se mění a doplňují zákony o zřizování a vydržování veřejných měšťanských škol, o docházce do nich a o jejich správě (tisk 2).

3. Rozprava o vládním prohlášení p. předsedy vlády.

Konstatuji, že žádný návrh k tomu podán nebyl.

Končím schůzi.