Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1938.
IV. volební období.
7. zasedání.
1386.
Interpelace:
I. posl. inž. Peschky min. vnitra a min. národní obrany o protiústavním postupu při udělování
koncesovaných živností,
II. posl. Suroviaka předsedovi vlády o strannickej konfiskaci! odborového časopisu "Hlas Bla-
tenských železničiarov" č. 9, zo dňa 1. mája 1938,
III. posl. Vodičky min. vnitra o nemožném postupu vůči policejním strážníkům, přeloženým
z Prahy do Liberce,
IV. posl. Saláta min. spravedlivosti a min. školstva a národnej osvěty o predvolebnom prechmate
Juraja Ptscha, št. správců-učitel" a v Hriňovej (okr. Zvolen),
V. posl. Suroviaka předsedovi vlády o stranníckom pokračovaní riaditďstva it. železnic v Ko-
šiciach a jeho niektorých ůradov při přijímaní do služieb železničných a preberaní zamest-
nancov od odborov do dielní a topiarní v Košiciach a na Vrátkách,
VI. posl. Šaláta min. spravedlivosti o konfiskacii časopisu "Naše Noviny" v Banskej Bystrici,
VII. posl. dr Sokola předsedovi vlády o nemožných vychovávacích a služebných spósoboch hl. adm.
rádců dr Františka Kočího, riaditeľa Komenského ústavu v Košiciach,
VIII. posl. Kundta vládě, že vojenské osoby a učitelé rozšiřují provokační štváčské písně.
1386/I. (překlad;.
Interpelace
poslance inž. E. Peschky
ministrovi vnitra a ministrovi národní
obrany
o protiústavním postupu při udělování
koncesovaných živností.
Od začátků působnosti zákona o obraně státu
pociťuje se jako těžká újma, že ve všech oněch
případech, kdy vojenská správa k udělování kon-
cesí dává svůj souhlas, vojenská správa nedává
postiženým na vědomí zamítací důvody. Ve sku-
tečnosti nepředstavuje spolurozhodovaní vojenské
správy při udělování živnostenských koncesí a
předstírávání zájmů obrany státu nic jiného,
než aby byli občané, žádající o povolení ku
provozování živnosti, zejména pokud náležejí
k t. zv. menšinám, zbaveni možnosti, aby mohli
žádati vysvětlení o opatřeních příslušných úřadů
a aby mohli se ohraditi proti neoprávněným
tvrzením a insinuacím. Ze toto tvrzení je správné,
vyplývá z toho, že šetření, rozhodující pro nález
vojenské správy, konají právě okresní a policejní
úřady, že pouze na základě tohoto materiálu tě-
mito úřady dodaného rozhoduje vojenská správa
a že následkem toho již samy občanské úřady
první stolice jsou s to ovlivniti s konečnou plat-
ností rozhodnutí vojenské správy. Ze tomu tak je,
vyplývá z doslovného znění příslušného tiskopisu
výnosu, který se vydává okresním nebo policejním
úřadům, v němž se tyto úřady vybízejí, aby zjistily
a podaly hlášení o těchto bodech:
1. Je podezření, že žadatel zneužije svého po-
stavení v duchu obraně státu nepříznivém?
2. Prováděl či provádí činnost takovou, která
směřuje proti státní svrchovanosti, celistvosti,
ústavní jednotnosti nebo proti demokraticko-re-
publikánské formě státní a bezpečnosti českoslo-
venské republiky nebo proti obraně státu?
3. Ponouká k takové činnosti, schvaluje ji nebo
podporuje takovou činnost?
4. Byl příslušníkem politické strany, která byla
rozpuštěna před účinností zák. č. 131/1936 Sb. z.
a n., byl v ní činnou a vedoucí osobou?
5. Má podezřelé styky s cizinou nebo jezdívá
tam, v kladném případě z jakých důvodů?
6. Má styky s osobami státně nespolehlivými?
7. Doznává svým chováním smýšlení, které
opravňuje domněnku, že by v rozhodujícím oka-
mžiku nedostál své občanské povinnosti vůči
státu?
8. Zaměstnává osoby nespolehlivé, i když by se
jich mohl zbaviti, nebo se zbavuje bez příčiny osob
spolehlivých za osoby nežádoucí a konečně.
2
9. ke které politické straně patři nyní a jakou
činnost v ní vyvíjí?
Utajováním odpovědi zejména na otázku 9, které
se používá k posouzení spolehlivosti, jsou zřejmě
porušována práva, zaručená občanům § 117, odst. 3,
ústavní listiny, ježto se tímto ustanovením vý-
slovně stanoví, že žádnému občanu státu nesmí
vzejíti škoda z jeho členství u některé politické
strany.
Zvlášť nebezpečnými se staly uvedené body še-
tření tím, že se přenechává zodpovědění těchto
dotazů v hlavních rysech šetření policejních agentů,
jejichž elaboráty se stávají podpisem přednosty pří-
slušného policejního úřadu zprávou úřední a jejichž
nestrannost nepožívá u obyvatelstva mnoho důvěry,
jak by toho bylo třeba pro orgány bezpečnostního
úřadu, protože se často ve svém jednání neřídí
stanoviskem objektivity, nýbrž se cítí předem po-
vinnými, aby spatřovaly v každém příslušníku t.
zv. menšiny předem nepřítele státu; -----------
čím déle se zachovává tento stav a čím déle se
bude používati špiclovského systému, který nutně
povede ke katastrofálním poměrům, tím horší se
stane poměr nečeských národů ke státu. Odpovídá
to úplně orientaci positivní politiky, tážeme-li se
pánů ministrů:
1. Jsou páni ministři ochotni dáti vyšetřiti vy-
týkaný stav věcí?
2. Jsou páni ministři ochotni učiniti přítrž to-
muto špiclovskému systému?
3. Jsou páni ministři ochotni naříditi, aby se
děla případná šetření pouze prostřednictvím obec-
ních úřadů a příslušných družstev?
V Praze dne 21. května 1938.
Inž. Peschka,
lni. Schreiber, Axmann, Hollube, Sogl, Jäkel,
Illing, Sandner, Fischer, Rösler, Stangl, Jobst,
Kunz, Knorre, E. Köhler, Obrlik, Hirte, Kundt,
Birke, Knöchel, dr Hodina, F. Nitsch.
1386/II.
Interpelácia
poslanca Štefana Suroviaka
predsedovi vlády
o straníckej konfiškácii odborového časo-
pisu "Hlas slovenských železničiarov" č. 9,
zo dňa 1. mája 1938.
Štátne zastupiteľstvo v Trenčíne zkonfiškovalo
odborový časopis "Hlas slovenských železničiarov"
č. 9, zo dňa 1. mája 1938 pre nasledovné state:
1. V článku "Národná súdržanlivosť" bola kon-
fiškovaná veta: "Rozvadili nás dôkladne, aby
mohli panovať nad nami. " Ďalej bola zkonfiško-
vaná táto veta: "Keď nám cudzí nežičia, alebo len
z milosti, na silu dávajú, čo Slovákom patrí, aspoň
Slovák Slovákovi nech je žičlivý 1"
2. V článku "K sviatku práce" bola zkonfiško-
vaná táto veta: "... aby nám v 20. roku slobodného
štátu Slovákov a Čechov prestali importovať na
Slovensko ešte aj na miesta vrátnikov, psovodičov,
nosičov a aj na podradnejšie miesta Neslovákov. "
3. V článku "Z týždňa" bola zkonfiškovaná táto
veta: "Čo sa tí páni snažia nám vsugerovať je
holá mystifikácia, je zauškovanie pravdy, je za
nosom ťahanie verejnosti. Vidíme, že ako sa osved-
čujú tieto fráze v našom železničiarskom živote. "
Krajský súd v Trenčíne svojím nálezom TI 33/
38-3 zo dňa 4. mája 1938 túto stranícku konfišká-
ciu schválil a doslovne "odôvodnil" touto stereo-
typnou vetou: "V horeuvedených miestach je ve-
rejne spôsobom surovým a štvavým hanobený ná-
rod tak, že to môže snížiť vážnosť republiky a
ohroziť jej medzinárodné vzťahy. "
Takéto odôvodnenie straníckej konfiškácie tla-
če, ktorá háji chlebové záujmy Slovákov na Slo-
vensku - je iste pohodlné, ale i smiešne a-ne-
vecné. Preto vydavateľstvo spomenutého časopisu
neuznalo za vhodné ani opravnými prostriedkami
hľadať zákonitú ochranu u súdu, ktorý takýmto
priamo smiešnym odôvodnením schvaľuje stra-
nícku konfiškáciu.
Podpísaní sa preto obracajú prosto na pána mi-
nisterského predsedu a dotazom:
1. Či mu je známa táto stranícka konfiškačná
prax?
2. Aké opatrenie hodlá proti nej učiniť?
Praha, 15. mája 1938.
Suroviak,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Florek,
Haščík, Hlinka, Kendra, Longa, dr Pružinský,
Sidor, Sivák, Slušný, Schwarz, dr Sokol, Šalát,
dr Tiso, Turček, dr Wolf, dr Pješčak, Bródy.
1386/IIL
Interpelace
poslance Vodičky
ministru vnitra
o nemožném postupu vůči policejním stráž-
níkům, přeloženým z Prahy do Liberce.
V rámci opatření, učiněných dne 20. května t. r.,
bylo přeloženo i dvacet příslušníků policejní stráže
v Praze do rayonu policejního ředitelství v Liberci.
Protože toto přeložení bylo nutno provésti bez-
odkladně, odjeli policejní strážníci, třebaže jsou
všichni ženatí, bez rodin, což znamená, že musí
nyní žíti na dvě strany.
Ačkoliv byli povoláni vykonávati velmi těžkou
a od 21. května do 20. června t. r. časově ne-
přetržitou službu, nebyl jim přiznán nárok na
diety ve výši Kč
9'50 denně a obvyklé pohoto-
s
vostní doplatky. Kromě toho je jim sráženo 30 Kč
měsíčně s platu, protože policejní ředitelství v Li-
berci je zařazeno do služební skupiny B oproti
Praze, která patří do skupiny A, a také stravné
za měsíc květen ve výši 4 Kč denně nebylo jim
vyplaceno, ačkoliv v Praze se tak již stalo.
Také žádost o diety, na které mají policejní
strážníci, odloučení ze služebních důvodů od rodin,
nárok, nebyla jim vyřízena, třebaže byla doložena
doklady, proč toto odloučení nastalo a potvrzena
příslušnými policejními orgány, včetně policejního
ředitele v Liberci dr Bendy, který žádost úředně
poslal na zemský úřad.
Při tom třeba zdůraznit, že v tomto případě
nebylo vzato v úvahu to, že při odloučení od ro-
diny zvyšuje se osobní vydání přeložených poli-
cejních strážníků nejméně o 400 Kč měsíčně,
protože musí se samostatně stravovati a platiti
i druhé nájemné, které ke všemu je velmi vysoké,
neboť následkem boykotu, vyvolaného SdP, nebylo
lze dostatečný počet bytů nalézti.
Protože dnešní pro republiku nebezpečná doba
vyžaduje,, aby všichni, kdož jsou povoláni k tomu,
aby střežili zájmy republiky, udržovali v ohrože-
ných místech nutný klid a pořádek a přispívali
k obraně republiky, byli ve svém úkolu posilováni
tím, že bude všestranně postaráno o ně a jejich
rodiny, nutno zdůrazniti, že právě takovýto postup
v žádném případě nemůže obraně republiky pro-
spěti, protože vyvolává neklid a nespokojenost
i mezi příslušníky státního aparátu, což objektivně
znamená ohrožování a poškozování zájmů i obrany
republiky.
Podepsaní se proto táží pana ministra vnitra:
1. Je znám tento postup panu ministru vnitra?
2. Nařídil pan ministr vnitra tento postup a sou-
hlasí s ním?
3. Je pan ministr vnitra ochoten naříditi šetření
v této věci a učiniti nápravu v tom směru, aby
újma, kterou policejní strážníci jejich přeložením
z Prahy do Liberce byli postiženi, byla jim ve
smyslu platných nařízení a s ohledem na mimo-
řádná opatření nahrazena?
V Praze dne 19. července 1938.
Vodička,
Vallo, Klíma, B. Köhler, Hodinová-Spurná, Ko-
pecký, Schenk, Kosik, Kopřiva, Procházka, Široký,
Synek, Beuer, Fuščič,
Šliwka, Schenk, Zápotocký,
Nepomucký, Kliment, Zupka, Machačová-Dostá-
lová.
1386/IV.
Interpelácia
poslanca Antona Šaláta
ministrovi spravodlivosti a ministrovi
školstva a národnej osvety
o predvolebnom prechmate Juraja Píscha,
št. správcu-učiteľa v Hriňovej (okr.
Zvolen).
Juraj Písch, správca-učiteľ na štátnej ľudovej
škole v Hriňovej pred každými voľbami dopúšťa
sa rôznych neprístojností. Ako ukážku jeho pred-
volebných agitačných spôsobov uvádzame tu na-
sledovnú zápisnicu:
Zápisnica, napísaná dňa 21. júna 1938 v Hriňo-
vej (okr. Zvolen) o výpovedi a sťažnosti Martina
Kalamára, roľníka z Hriňovej (Laz Jasenovo).
Martin Kalamár si sťažuje, že v auguste r. 1931,
keď bol kandidovaný do obecného zastupiteľstva
za slovenskú ľudovú stranu, jednu nedeľu, keď
išiel do kostola, zastavil ho pred školou Juraj
Písch, správca-učiteľ hriňovský a nahováral ho,
aby prestúpil do čsl. agrárnej strany, že mu da-
xuje obnos 1300 Kč, slovom jedentisíctristo korún
čsl., ktorý obnos bol Martin Kalamár podlžný pá-
nu správcovi-učiteľovi za prenájom školskej lúky.
Túto nabídku Martin Kalamár ihneď prijal a
na dôkaz toho ihneď vystúpil z Hlinkovej slov.
ľudovej strany a dal sa kandidovať za čsl. agrár-
nu stranu. Teda podmienkam pána Píschu úplne
vyhovel.
Po obecných voľbách p. Juraj Písch si vec roz-
myslel a pomohol si fingovaným spôsobom tak, že
ako účtovník Úverného družstva hriňovského vy-
tiahol na Martina Kalamára obnos 1000 Kč, slo-
vom. jedentisíc korún čsl. a len tristo korún čsl.
ponechal mu zo sľúbenej odmeny. Úverné druž-
stvo hriňovské je v likvidácii, ale následkom Pí-
schovej machinácie nemôže zlikvidovať podnes,
lebo Martin Kalamár nechce uznať, ani zaplatiť
Píschom naňho vytiahnutých 1000 Kč (slovom jeden
tisíc Kč), keďže tieto vo svojej požičnej knihe ne-
má družstvom zapísané a nie je ich ani podlžný,
lebo ich on nevypožičal. Zápisnica bola prečítaná
a pred svedkami podpísaná. Podpisy: Martin Ka-
lamár, sťažovateľ. Svedkovia: Jozef Cerovský,
Július Vlček.
Z citovanej zápisnice je zrejmé, že št. správca-
učiteľ Juraj Písch z Hriňovej dopustil sa pod-
vodu, aby nemusel dodržať svoj sľub, daný
r. 1931 pred voľbami Martinovi Kalamárovi.
O tomto vedia v Hriňovej mnohí občania, len
z politického strachu mlčia o Píschových predvo-
lebných neprístojnostiach. Pre takéto spôsoby
upadá u ľudu úcta nielen k správcovi-učiteľovi
Píschovi, ale vôbec k úradným osobám. Na správ-
cu-učiteľa Juraja Pischu odznelo už vo verejnosti
veľa ponôs a preca nebol dosiaľ stíhaný discipli-
nárne.
V záujme verejného dobra pýtame sa pánov mi-
nistrov:
1. Či sú ochotní dať vyšetriť tu predostretú
sťažnosť?
2. Či sú ochotní Juraja Píschu, št. správcu-
učiteľa v Hriňovej dať prísne potrestať?
P r a h a, 16. júla 1938.
Šalát,
Čavolský, Danihel, Drobný, Dembovský, Florek,
Haščík. Hlinka, Kendra, Longa, dr Pružinský,
Sidor, Sivák, Slušný, Suroviak. dr Sokol, Schwarz,
dr Tiso, Turček, dr Wolf, dr Pješčak, Bródy.
4
1386/V.
Interpelácia
poslanca Štefana Suroviaka
predsedovi vlády
o straníckom pokračovaní riaditeľstva št.
železníc v Košiciach a jeho niektorých úra-
dov pri prijímaní do služieb železničných
a preberaní zamestnancov od odborov do
dielní a topiarní v Košiciach a na Vrútkach.
Na dôkaz uvádzam tu niekoľko konkrétnych
prípadov:
1. Andrejčák Jozef, zámočník, zamestnaný na
výpomoc u dopravného úradu Košice podal si žia-
dosť na riaditeľstvo Košice 5. Jan. 1938 o prevza-
tie do dielne, topiarne alebo k autospráve v Koši-
ciach. Hoci vyhovuje podmienkam - doteraz pre-
vzatý nebol. Naproti tomu od tej doby, čo si An-
drejčák podal žiadosť - bolo pre uvedené slu-
žobne prijaté niekoľko zámočníkov - dokonca bol
prijatý aj s ulice istý Štépánovský z Českého
Brodu.
2. Cigáš Ján, sml. zamestnanec od odboru I Ko-
šice, t. r. požičaný výhrevní v Košiciach, podal si
žiadosť na riaditeľstvo Košice o prevzatie do ta-
mojšej výhrevne ešte 21. novembra 1937. Hoci je
zamestnaný y službách výhrevne už rok, kde sa
úplne osvedčil - doteraz prevzatý nebol. Naproti
tomu boli prevzatí medzi inými títo socialistickí
prívrženci: Špegár Ján, Bolda Štefan, Šatan Jo-
zef, Fatula Štefan, Hričičák Juraj, Vadász Tomáš,
Kozlay Ján, Fedor Ján, Hudák Andrej, Kuruc
Štefan, Macko Jozef, Hudák Jozef, Juruš Štefan,
Ivan Ján, atď. Teda všetko len socialistickí prí-
vrženci!
3. O prevzatie do čsl. žel. dielne na Vrútkach
podalo si v poslednom čase na riaditeľstvo Košice
na sto zamestnancov žiadosti. Z nich koncom mája
t. r. bolo prevzaté do dielne 17 zamestnancov,
z ktorých je 16 socialistov.
Tieto prípady zrejme svedčia, že socialisti do
krajnosti stranícky využívajú čsl. železnice, pri-
tom počínajú si miestami až teroristicky a vyhráž-
kami pracujú proti príslušníkom nesocialistických
organizácií. Ministerstvo železníc toto socialistic-
ké využívanie železníc buď nečinne trpí alebo
mlčky schvaľuje ----------.
Podpísaní sa preto pána min. predsedu pýtajú:
1. Či vie o tomto straníckom využívaní čsl. že-
lezníc socialistami?
2. Čo hodlá učiniť na znemožnenie a zamedzenie
úplného postraníčtenia a zpolitizovania železnič-
ného podniku socialistami?
Praha, dňa 28. júna 1938.
Suroviak,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Florek,
Haščík, Hlinka, Kendra, Longa, dr Pružinský,
Sidor, Sivák, Slušný, Schwarz, dr Sokol, Šalát,
dr Tisa, Turček, dr Wolf, dr Pješčak, Bródy.
1388/VI.
Interpelácia
poslanca Antona Šaláta
ministrovi spravodlivosti
o konfiškácii časopisu "Naše noviny"
v Banskej Bystrici.
Konfiškácia slovenských časopisov deje sa už
s takou bezohľadnosťou, že už aj spoločensko-
hospodársky a nepolitický týždenník, akým sú
"Naše noviny" boly viackrát nemilosrdne zkon-
fiškované. Uvádzame tu len vycenzurované state
z č. 22 ročníka VII. z 3. júna 1938.
Scenzurovaný bol skoro celý úvodník aj s nad-
pisom a to v nasledovnom znení:
Šliapaná demokracia pri voľbách.
Kým? Nuž demokratmi, ktorí sú len naoko, za
demokraciu. Pre nich demokracia je dobrým pro-
striedkom k ich osobnému, prípadne rečovému,
hospodárskemu, neslovenskému cieľu. Tento cieľ
ich ženie, aby nás tu doma bývajúcich podmanili a
potom aby sme ich osobným záujmom slúžili, lebo
charakteristikou ich životnej podstaty je: mať sa
dobre.
Sú obecné voľby.
Najsvätejším právom demokracie je slobodná,
tajná a čistá voľba. Toto je ten jediný a praktický
základ demokratického štátu, jeho vlády a úra-
dov. A je tomu tak aj u nás? Najmä teraz pri
obecných voľbách? Nie! Rozhodne nie!
Páni vykonávatelia vládnej moci, ktorí sa nám
pri oslavách prezidenta alebo štátneho sviatku
obyčajne predstavujú ako horliví rečníci a obránci
demokracie, stali sa teraz jej najväčšími odpor-
cami. Pozvali si náčelníkov, títo potom notárov,
starostov a každého, na koho si trúfali, zapriahli
do roboty za t. zv. jednotnú kandidátku "sloven-
skej jednoty", demokracie a republiky. Na túto
verbujú voličstvo proti nám, proti riadnemu pre-
vedeniu obecných volieb v smysle ústavy a zákona.
Nuž páni, čo je to? Demokracia je to rozhodne
nie! Má to byť azda dáky plebiscit za demokraciu
a republiku? Pozor! Varujeme vás! Nezahrávajte
sa páni s ohňom! Viete, že y tomto prípade väč-
šina Slovenska ide nie s vami, ale proti vám? Ľud
slovenský republiku miluje, demokracie sa pri-
držiava, ale vás nerád vidí. A preto podľa tejto
za úradného prisluhovania sostavenej a vami tak
nešikovne označenej kandidátky, tú väčšinu, ktorá
je proti nej už aj podľa vašich rečí by mohol hoci-
kto nazvať protištátnou? Úbohí! či ste už ozaj
zdravý rozum stratili? Vedzte, že slovenské Slo-
vensko je istejšie nerozdielnou súčiastkou Repu-
bliky. Takto si ju vytvoril národ slovenský spolu
s národom českým ako rovný s rovným a jedine
takto si ju aj udrží. Vedzte, že Slovensko a sloven-
ský národ v Republike nie je, nebude a nesmie byť
Bosniou a Hercegovinou rakúsko-uhorskej monar-
chie. Toto je odkaz a výstraha vám, ktorí nás ani
po dvadsiatich rokoch nechápete a v svojej zasle-
penosti, tuším ani nepochopíte. Je v záujme
Republiky, aby moc a miesta, ktorá zastávate, boly
5
vám odňaté a domácimi, nepredajnými Slovákmi
nahradené.
Áno, takto by potom aj obecné voľby boly pre-
vedené podľa zákona, slovenského svedomia a pra-
vej demokracie. Ale čo vidime? Vyhráža sa kaž-
dému, kto sa im odváži postaviť sa za svoje vo-
lebné právo proti vládnej kandidátke. Jedného pla-
šia odňatím živnosti, druhého výpoveďou existen-
cie, tretiemu represáliami nielen pre neho, pre jeho
rodinu, ale i pre jeho politických príslušníkov.
Keby tohto nebolo, odzrkadľovala by sa všade de-
mokracia a z nej samourčujúce právo a vedenie
našich miest prišlo by do rúk slovensko-kresťan-
ských, autonomistických.
A tohto sa vy, páni, ohromne bojíte. My vám
veríme, lebo veď máte príčinu sa báť. Ale tento
politický výprask vás neminie, lebo kto čím hreší,
tým trestaný býva. Podľa zbraň, namierená proti
nám, obráti sa na vás. Vedzte vy všetci, ktorí ste
sa zapriahli do tejto ničomnej práce proti nám, že
ľud si je vedomý, prečo to robíte. Robíte to z osob-
ného karierizmu, kryjete tým svoju slabosť a ne-
dostatočnú kvalifikáciu, kryť chcete s tým váš
neporiadok, pochádzajúci z vašej menejcennosti,
nedbanlivosti alebo hriešnej ziskuchtivosti, a
preto ten váš skutok je tak mrzký, že ním hnev
ľudu proti sebe čím ďalej tým viac dráždite a vy-
bičovávate.
Neprijímaním našich kandidátok Hlinkovej slo-
venskej ľudovej strany s drzou úlisnosťou, že niet
na voľby peňazí, obviňovaním našej strany, že je
protištátna, odvolávaním sa na diktát s vrchu,
ako na vážny požiadavok terajšej vážnej doby,
dávate tú najúčinnejšiu zbraň do rúk nepriateľov
Republiky. Keby tak dáky ten anglický pozorova-
teľ prišiel do našich dedín a videl tento-----------
spôsob----------demokratických volieb, zalomil by
ako náš priateľ bolestne rukami a isteže by vinní-
kov odporúčal s ich miest suspendovať a poslať
do demokratickej poleršovne, už aj v záujme nás
a našich spojencov Republiky.
Každý prípad si presne zistíme, overíme a te-
rajším mocinánom, ktorí to mlčky trpia, prípadne
inšpirujú, až príde pravý čas, vrhneme do tvári a
poukážeme tu i vonku, čo s nami neprajníci-------
- v najväčšom životnom zápase prevádzali a vy-
strájali.
My, slovenskí autonomisti, neustúpime ani
o krok, nepopustíme ani o piaď a v tomto, i keď
nerovnom boji vytrváme, lebo vieme, že sa blíži
uvedenie do života našej pravdy, nášho programu
- Pittsburghskej dohody, čím sa teda blíži víťaz-
stvo autonómie, víťazstvo nového Slovenska.
Z toho samého 22. čísla VII. ročníka bola scen-
zurovaná z článku: "4. júna ideme do Bratislavy"
nasledovná čiastka:
"Ale ako sa zdá. nad vládou sa prevaľujú mrač-
ná neistoty. Každý deň čítame a z rádia počúvame,
že pražská vláda je jednotná, pohotová a bola ešte
aká silná. A tu naraz ako hrom z čistého neba
prináša "Nová Doba" z pera soc. dem. poslanca
prof. Macka zprávu. že terajšia vláda do parla-
mentu sa viac nevráti, ako je vraj aj želateľné, a
že má byť nahradená vládou úradníckou t. zv.
kabinetnou vládou prezidenta republiky. Nech už
je tá vláda akákoľvek, Slovákom nemôcť bez
splnenia Pittsburghskej dohody nemôže. "
Z článku: "Uznajte Slovákov za samostatný,
individuálny slovenský národ!" bola vytretá táto
čiastka:
"... nie sberať pokorne len klásky a naše plne
snopy ešte aj klásť na voz cudzí, aby oni si žili
i naďalej v bezstarosti a my ďalej v núdzi.
Rozdávali sme my dosiaľ; naším duchom, svet-
lom, cudzí sa honosia; drahokamy z našej zeme
žiaria inde; najsilnejší z našej krvi cudzím vyorali
brázdu a náš úhor čakal - nuž má čakať zatiaľ,
až nám poprú právo naň, že nie sme schopní ho
obrodiť?"
Z Článku "Oslava narodenín dr Eduarda Bene-
ša" boly vytreté tieto vety:
"ktorí musia sveriť svoje dietky do rúk takých-
to nevereckých pokrokárov. ",
a ďalej: "Či len katolíci musia to trpieť, aby ich
dietky vychovávali odpadlíci a neverci?"
Z citovaných čiastok vidieť, s akou bezohľad-
nosťou pracuje cenzúra v Banskej Bystrici. Podiv;
ne je, že cenzurovaný je vždy len časopis katolíci
kého rázu "Naše noviny", kdežto iný, tam vychá-
dzajúci časopis útočných čsl. pokrokárov nebýva
cenzurovaný. Slovenskí katolíci v Banskej Bystrici
systematicky sú napádaní, pokorovaní a hanobení
rečou i písmom nespratnými živlami v Banskej
Bystrici a keď sa oni chcejú brániť, vtedy im cen-
zor udusí ich hlas a ich mienku. Takéto pokračo-
vanie cenzúry v Banskej Bystrici nie je demokra-
tické, páchne násilnou diktatúrou a škodí našej
demokracii.
Preto v záujme verejného dobra pýtam sa pána
ministra:
1. Či vie o tom s akou bezohľadnosťou sa cen-
zuruje v Banskej Bystrici?
2. či je ochotný ihneď nariadiť, aby úradný
cenzor oproti slovenskému a katolíckemu časopisu
"Naše noviny" bol spravodlivý?
Praha, 18. júna 1938.
Šalát,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Haščik,
Florek, Hlinka, Kendra, Longa, dr Pružinský,
Sidor, Sivák, Slušný, Suroviak, dr Sokol, Schvrarz,
dr Tiso, Turček, dr Wolf, dr Pješčak, Bródy.
1386/VIL
Interpelácia
poslanca dr. Martina Sokola
predsedovi vlády
o nemožných vychovávacích a služobných
spôsoboch hl. adm. radcu dr. Františka
Eočího, riaditeľa Komenského ústavu v Ko-
šiciach.
Komenského ústav v Košiciach je jediný štátny
vychovávací ústav na Slovensku, do ktorého sú
6
prijímaní mravne vadní chlapci z územia celej
republiky, väčšinou katolíckeho vierovyznania.
Riaditeľ tohoto ústavu posledných desať rokov je
dr. Kočí. Kto je dr. Kočí, ako postupoval a aké
je jeho účinkovanie, ukážeme na niekoľkých prí-
kladoch:
Dr. Kočí urobil prvý ráz kariéru, keď bol me-
novaný za riaditeľa borskej trestnice v Plzni. Na
tomto mieste však nezostal dlho, lebo---------
nadržal trestancom a dozorcom úplne znemožnil
výkon služby. Aby sa ústav neoctol v úplnom
mravnom rozklade, bol zavčasu odvolaný. Jeho ná-
stupca, terajší riaditeľ, hl. adm. radca dr. Štefka,
mal niekoľko rokov ťažkú prácu, kým odstránil
chyby zavinené neschopnosťou dr. Kočího.
Dr. Kočí napriek tomu pokračoval v "kariére"
a z riaditeľa najväčšej trestnice stal sa štátnym
zástupcom v Prahe. I na tomto poli sa ukázal
nielen neschopným, ale so svojím---------počí-
naním priamo nemožným. Často sa ozývaly v te-
lefóne naliehavé žiadosti sudcovských kruhov:
----------Svoje pôsobenie v Prahe zakončil, ako
o ňom píše spisovateľ Hais Týnecký v knižke "Po
stope zločinu": .....byl přeložen na Slovensko,
aby neškodil věcem.. "
Preložený bol na Slovensko. Stal sa riaditeľom,
vtedy jediného vychovávacieho ústavu na Sloven-
sku, Komenského ústavu v Košiciach. Ukázalo sa
hneď na počiatku, že toto riešenie bolo veľmi ne-
šťastné. Človek, ktorý škodil veciam v prostredí
trestnice, potom v prostredí sudcovskom v Če-
chách, nemohol byť nijako osožný ani na Sloven-
sku. Najmä nie v ústave, kde u vedúceho majú
byť spojené vynikajúce vlastnosti sudcovské s pe-
dagogickými. Nakoľko dr. Kočí týchto potrebných
vlastností nemal, pomýlenými metódami, pre kto-
ré bol preložený už z borskej trestnice a ktoré
teraz zavádzal v slovenskom ústave, znemožnil
všetky výchovné snahy nielen v učiteľskom sbore
ale i v dozorčej stráži i medzi majstrami v diel-
ňach. Dozorci, aby sa nedostali do konfliktu s ria-
diteľom pred previnenými chlapcami, prestali
predvádzať chovancov k raportu. Úteky chlap-
cov sa množily. Pri útekoch dr. Kočí dovoľoval
tak zv. "polepšeným", aby utečenca pomáhali hľa-
dať. Dovoľoval to bez ohľadu na to, že títo takéto
príležitosti vždy využívali na fajčenie, na ná-
vštevu biografov, na potulky po pochybných uli-
ciach už v neskorých večerných hodinách. Nevy-
šetrilo sa, pravda, potom nikdy, kde nasbierali
chlapci venerické choroby.
Pedagogická neschopnosť je dobre ilustrovaná
ešte aj inými príkladmi. Na pr. chovanci sa
v ústave opíjajú niekedy až tak, že ústavný lekár
musí niektorým vyplachovať žalúdky. "Polepšení"
chlapci strážia záhradu, no súc bez dozoru, v noci
odnášajú z nej úrodu a túto v meste predávajú.
Je to nielen na škodu ústavného hospodárstva, ale
hlavne na škodu účelu ich pobytu v tomto ústave,
lebo za utržené peniaze nocami v meste hýria.
Prípad svojho času vyšetrovala i polícia, no vý-
sledok bol zamlčaný. Prípady, že si chovanec do-
volil zapáliť cigaretu v kostole, že si chovanci
v kostole varili halušky, že riaditeľ používal cho-
vancov na stranícke práce v meste proti vôli mi-
nisterstva a v čase, keď bolo mnoho nezamest-
naných, odbavily sa odstránením učiteľov, ktorí
sa stavali proti týmto nemožným spôsobom dr.
Kočího.
Keď po inšpekcii terajšieho prezidenta trest-
ného súdu na Pankráci v Prahe dr. Dostála mal
byť dr. Kočí ako neschopný z Komenského ústavu
odstránený, zachránil si miesto vstupom do soc.
dem. strany.
Aby svoje neschopnosti pred verejnosťou za-
krýval, dával o sebe redaktorom do pera chvály
a uznania. Všade navonok honosil sa ako nena-
hraditeľný pedagóg, vynikajúci sudca, spisovateľ,
básnik, hudobný skladateľ, dramaturg, spevák
atď. No, súdni ľudia, odborníci, skutoční umelci
a odborní lekári, ba i jeho rodina sú toho pre-
svedčenia, že dr Kočí je človek----------.
Svoj postoj k náboženstvu prejavil hneď na po-
čiatku svojho pôsobenia v Košiciach. Nevercovi
bola sverená výchova kresťanských detí a podľa
toho dr. Kočí i začal svoje účinkovanie. Prvá jeho
starosť bola vypisovať z vyučovania náboženstva
týchto mravne vadných chlapcov, ktorých výchova
mu bola sverená. Ovocie javí sa i v príkladoch,
ktoré sme uviedli.
Ani slovenskí učitelia mu neboli vhod na tomto
jedinom slovenskom ústave tohoto druhu. Dvoch
kvalifikovaných slovenských učiteľov, ktorých si
zpočiatku nevedel dosť vynachváliť, dal čoskoro
preložiť. Jedného na poľské hranice a druhého do
severných Čiech. Aby svoju protislovenskú za-
ujatosť zakryl pred verejnosťou, odvoláva sa ne-
vinne na disciplinárne pokračovanie, ktoré on
sám proti nim osnoval. V prvom prípade, pre-
loženie na poľské hranice, disciplinárne oznámenie
šlo do koša, lebo pri vyšetrovaní sa ukázalo, že
by mohla byť kompromitovaná vysoká úradná
osoba. V druhom prípade, preloženie do severných
Čiech, rokovaním disciplinárnych komisií vyšla na
javo len bezmedzná zlomyselnosť dr. Kočího, lebo
sa ukázalo, že podkladom disciplinárneho vyšetro-
vania sú samé všedné klebety ním posbierané. Od-
stránil slovenského odborného učiteľa zo sloven-
skej školy do Čiech, kde je dnes okolo 7. 000 uči-
teľov bez miesta a na jeho miesto do Košíc prijal
Čecha, pre tento odbor nekvalifikovaného učiteľa
Vaculika. Poznamenávame, že tento učiteľ Vacu-
lík, aby ušiel trestu pre sabotáž akcií brannosti
na maďarskom pohraničí, utiahol sa bol do blá-
zinca, kde bol liečený na "akútny stav vzrušenia
mysle".
Nepočína si lepšie ani proti ostatným zamest-
nancom Slovákom, a to nielen oproti tým, ktorí
sa vedia postaviť za záujmy slovenského ústavu,
za záujmy služby a dobra celku proti dr. Kočímu,
ale i proti tým, ktorí si nevšímajú jeho činnosť.
Hmotne ďaleko sú za postavením neslovákov.
Uvážiac všetky tieto okolnosti, pýtame sa pána
predsedu vlády:
či je ochotný dať vyšetriť účinkovanie dr. Ko-
čího v Čechách na Boroch a v Prahe,
či je ochotný dať vyšetriť jeho účinkovanie na
Komenského ústave v Košiciach,
či je ochotný po vyšetrení urobiť nápravu na
tomto dôležitom ústave vychovávacom preložením
dra Kočího preč zo Slovenska?
Praha, 8. júla 1938.
Dr Sokol,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Florek,
Haščík, Hlinka, Kendra, Longa, dr Pružinský,
Sidor, Sivák, Slušný, dr Tiso, Suroviak, Šalát,
Schwarz, Turček, dr Wolf, dr Pješčak, Bródy.