Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1938.
IV. volební období. 7. zasedání.
1324.
Interpelace:
I. posl. Šaláta min. vnútra a zemědělstva o vyšetření finančných neporiadkov urbariálnej spo-
lečnosti obce Lutila (okres Kremnica),
II. posl. Esterházyho min. spravedlnosti o jazykovej praxi okresného sudu v Komárně,
III. posl. Esterházyho min. spravedlnosti o jazykovej praxi okresného sudu v Dunajskej Střede,
IV. posl. Jarossa celej vládě o penzijnom zaopatření zamestnancov byv. uherských statných drah,
V. posl. Knorreho min. financí o úřadování berní správy ve Frývaldově, které odporuje zákonům
a, nařízením,
VI. posl. E. Köhlera min. vnitra, že státní policejní úřad v Bílině provádí výslechy proti zákonu,
VII. posl. inž. Králická min. národní obrany o nevyjasněné příčině smrti vojína Antonína Schickera
z Jankovic v okrese tepelském od dělostřeleckého pluku č. 2, odd. 3, 8. baterie v Brně,
VIII. posl. Stangla min. pošt a telegrafů o službě odporujícím chování listonoše Františka Pro-
hasky a poštmistra Josefa Slepičky u poštovního úřadu v Nečtinách v okrese manětínském.
IX. posl. Birkeho min. vnitra, že se v trutnovském policejním obvodě provozuje v přihlašovacích
věcech praxe neodůvodněná zákonem,
X. posl. Hollubeho min. vnitra, že v Sušici byla proti zákonu rozpuštěna schůze a že aktuár Jesek
od sušického okresního úřadu neovládá jazyků,
XI. posl. Kundta min. vnitra o zřizování policejních expositur a o jejich obsazení Němci.
1324/I
Interpelácia
poslanca Antona Šaláta
ministrom vnútra a zemědelstva
o vyšetrení finančných neporiadkov
urbariálnej spoločnosti obce Lutila
(okres Kremnica).
Členovia urbariálnej spoločnosti v Lutile: Anton
Rapko, Ján čierny, Juraj Pružina mladší, Fraňo
Baska, Ján Nárožný, Kornel Pružina a Jozef Rapko
zápisnične sa ponosovali o hospodárení v ich urba-
riálnej spoločnosti:
Podali sme si sťažnosť na kraj. úrad o okamžité
vyslanie revízie hospodárstva urbariálnej spoločno-
sti v Lutile. V tejto sťažnosti sme predostreli, že
roku 1937 predala naša urb. spol. v Lutile väčšie
množstvo dubového úžitkového dreva z majetku
spoločnosti firme Palanský, Zvolen. Podlľa zázna-
mov predsedu ur. spol. Štefana Pinku v Lutile
množstvo predaného dreva činilo 252´70 m3 a pre-
dajná cena činila 68. 229 Kč ktoré podľa stanov
boly aj rozdelené medzi členov spoločnosti.
Pri odoberaní dreva firmou Palanský zistili nie-
ktorí členovia urb. spol., že medzi označenými dre-
vom je aj niekoľko kusov dubových klátov neozna-
čených a nezameraných. Preto začali pátrať po
neporiadkoch.
V januári t. r. zať urb. gazdu Ján Majer z Lutily
išiel k urbariálnemu predsedovi Štefanovi Pinkovi
a žiadal v tejto veci vysvetlenie. Urb. predseda
Štefan Pinka dohováral vtedy Jánovi Majeroví, že
prečo sa mieša do tej veci, že však ešte zostalo
z peňazí za predané duby 1. 350 Kč a že tieto pe-
niaze sa rozdelia na štyri diely a to: Urb. gazdovi,
Jozefovi Rapkovi (svokrovi Jána Majera), urb.
pokladníkovi Štefanovi Finkovi, zapisovateľovi Fe-
lixovi čiernemu a štvrtý diel že bude pre predsedu,
pre Štefana Pinku.
Ján Majer ohlásil túto vec svojmu svokrovi Jo-
zefovi Rapkovi, ale ten na túto nečistú vec nechcel
pristúpiť a ohlásil to členom urb. výboru.
2
Urbariálny výbor na to hneď previedol kontrolu
predaných dubov na tvári miesta v lese a zistilo
sa, že je tam zoťato nie 252'70 m3, ale 339'00 m3.
Keď sa toto zistilo, urb. predseda Štefan Pinka
oznámil členovi výboru Jánovi Nárožnému - keď
totiž tento žiadal vysvetlenie a predostretie kubič-
nej knižky od predsedu - že však je v banke
20. 000 Kč vkladu a odoprel vydať kubičnú knižku.
Predtým žiadon člen výboru a urb. spol. ani poklad-
ník spoločnosti nevedel o tom, že má byť v banke
nejakých 20. 000 Kč vloženo v prospech urb. spol.
Ani pred samým zisťovaním rozdielu medzi odpre-
daným množstvom dreva a medzi množstvom zo-
ťatého dreva neoznámil predseda členom výboru
a ani pokladníkovi, že v banke pre urb. spoločnosť
je 20. 000 Kč. Až, keď vysvitlo po vyšetrení, že je
zrúbané o 87 m3 viac dubového dreva, než bolo za-
platené firmou, potom už oznámil, že v banke v
prospech urb. spol. je 20. 000 Kč. či skutočne sú
tieto peniaze v banke a v ktorej a kto a kedy ich
vložil, to žiadnemu členovi urb. spol. nie je známe,
bo ani vkladnú knižku niekto z urb. spol. nevidel.
A preto sa to považuje za jednoduchú mystifikáciu
so strany nastrašeného predsedu urb. spoločnosti.
Po týchto udalostiach v Lutile rozhorčení
členovia urb. spoločnosti vyslali trojčlenovú
deputáciu (Ján čierny, Anton Rapko, Jozef
Rapko, urb. gazda) na lesné oddelenie okres-
ného úradu v Kremnici. Menovaní členovia
urb. spoločnosti v Lutile predostreli lesnému
komisárovi Bevilákvovi svoju sťažnosť a žia-
dali ho, aby ihneď suspendoval predsedu lutil-
skej urb. spol. Štefana Pinku. Pán lesný komisár,
nevedieť prečo, nechcel suspendovať previneného
predsedu urb. spol. v Lutile, ale navrhol deputácii,
aby jedna štvrtina členov urb. spoločnosti žiadala
vlastnoručnými podpismi svolanie mimoriadneho
valného shromaždenia urb. spol. a hneď aj navrhol
program mimoriadneho valného shromaždenia urb.
spoločnosti. Taktiež oznámil tejto deputácii, že on
spolu s predsedom lutilskej urb. spol. Štefanom
Pinkom bol povolil firme Palanský 10 m3 dubového
dreva bonifikácie za chybné drevo ako náhradu.
O tomto žiadon člen urb. spol. nevedel a ani to vý-
bor nebol schválil, lebo výbor urb. spoločnosti už
sám bol firme Palanský povolil 10 m3 dubového
dreva ako bonifikácia za chybné drevo. Deputácia
urb. spol. v Lutile vysvetlila doma výboru mienku
a návrh pána lesného komisára. Výbor urb. spol.
a roztrpčením vzal na vedomie túto okolnosť a mal
dojem, ako by sa v tomto robily pokusy nadržať
previnenému predsedovi a pomocou prieťahov ho
zachraňovať. Preto sa výbor odhodlal podať sťaž-
nosť na krajinský úrad v Bratislave, čo aj učinil
písomne a expres rekomando pod poštovým č. 43
so Sv. Kríža n. Hronom dňa 7. februára t. r. Teraz
očakáva celé členstvo urb. spol. v Lutile, že nad-
riadený úrad dá čím prv nestranne vyšetriť túto
záležitosť a vinníkov potrestá, tobôž, keďže už
z minulosti sa vie, že podobné mystifikácie s od-
predajom dreva pre firmu Palanský vo Zvolene
sa popáchaly.
Ďalej zápisnične a znovu sa ponosovali Fr.
Baska, Juraj Pružina ml. a Ján čierny nasledovne:
Vyšetrujúca komisia, pozostávajúca zo zástupcov
okresného úradu v Kremnici dr Tarčáka, pána les-
ného komisára ing. Beviláqua a okres. účtovníka
Koribského dňa 7. marca t. r. v obci Lutila nálezom
konštatovala, že na vkladnej knižke, kmeň majetku
býv. urb. obce Lutila, bol uložený vklad dňa 29.
januára 1938 18. 865 Kč bývalým urb. predsedom
Štefanom Pinkom, a to u Roľ. vzájomnej poklad-
nice vo Sv. Kríži n. Hronom. Vyšetrujúca komisia
mala zistiť, že kde boly tieto peniaze, a síce 18. 865
Kč, uložené, poťažne v majetkovej držbe od 27.
decembra 1937 do 29. januára 1938. Keďže toto ne-
bolo konštatované, členovia býv. urb. obce Lutily
ako sťažovatelia proti Štefanovi Pinkovi majú
oprávnené podozrenie, že táto suma buď mala byť
zatajená a tým poškodená urb. obec, alebo figuro-
vala ako vklad u Roľ. vzájomne i pokladnice v Sv.
Kríži n. Hronom na vkladnej knižke pána urb.
predsedu. Z tohoto je zrejmý pokus o poškodenie
majetkové všetkých členov urhariálneho spoločen-
stva.
Dirigent Roľ. vzáj. pokladnice Dezider Kolatý
prikázal Majerovi Štefanovi, aby sa dostavili nie-
koľkí členovia urb. výboru k nemu cieľom vysvet-
lenia tohoto vkladu. Dostavili sa nový predseda
urb. Ladislav Pružina, pokladník Kornel Pružina
a Ján čierny, členovia urb. výboru. Dirigent Roľ.
vz. pokladnice povedal nasledovné: Peniaze, o kto-
rých je reč a ktoré sú sporné, teda suma 18. 865 Kč,
boly preúčtované dňa 29. januára 1938 na meno a
kmeňový majetok býv. urb. obce Lutila. Žiadame na
základe tohto zistenia, aby Roľ. vzájomná poklad-
nica vo Sv. Kríži n. Hronom jasne sa vyslovila
s čieho mena, poťažne vkladu bol tento vklad
18. 865 Kč preúčtovaný na kmeň. majetok býv. ur-
barialistov. Toto preúčtovanie stalo sa v deň pre-
vádzania kontroly v hore odpredaného dreva.
Z tohto vysvitá oprávnené podozrenie, že vklad len
zo strachu bol na rýchlo preúčtovaný.
Štefan Pinka urb. predseda k sobe povolal po-
kladníka býv. urb. Štefana Finku, aby doniesol
sebou vkladné knižky. Výzve vyhovel a doniesol
štyri knižky vkladné. Z týchto štyroch vkladných
knižiek, keď previedol náležitosti so súvisom účto-
vania pre valné shromaždenie, jednu knižku, t. j.
na ktorej je vklad znejúci na kmeňový majetok
urbáru, násilným spôsobom vzdor protestu poklad-
níka Štefana Finku pre seba zadržal a do vrecka
uschoval. Štefan Finka obávajúc sa následkov vza-
tej knižky, žiadal si, aby toto odcudzenie knižky
stalo sa v prítomnosti svedka. Svedok síce prišiel,
a to Felix čierny, ale ten už knižku nevidel, len
svedkom je slov urb. pokladníka, ktorý mu pove-
dal toto: "švagor, zato som ťa zavolal, aby si bol
svedkom, že urbársky predseda Štefan Pinka si
neoprávnene vkladnú knižku zadržal. " Toto hlásil
Finka ako urb. pokladník starostovi obce a ne-
skoršie celkom verejne, že urb. predseda mu ná-
silne vkladnú knižku vzal.
Keď urb. predseda Štefan Pinka odcudzil vkladnú
knižku urb. pokladníkovi, na tejto knižke bol vklad
vpísaný len asi na 1. 400 Kč. Toto bolo 6. marca
1938 a už dňo 7. marca 1938, teda deň vyšetrova-
nia, už bol vklad na tejto knižke 18. 865 Kč z dá-
tumom 29. januára 1938.
Predostierame tieto sťažnosti občanov z Lutile
a pýtame sa pp. ministrov,
1. či v záujme verejného dobra sú ochotní dať
nestranne vyšetriť tieto sťažnosti?
3
2. či budú vinníci potrestaní a či nastane náprava
v urbariálnych záležitostiach v Lutile?
P r a h a dňa 8. apríla 1938.
Šalát,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Haščík,
Florek, Hlinka, Kendra, Longa, dr Pružinský,
Sidor, Sivák, Slušný, Suroviak, Schwarz, dr Sokol,
dr Tiso, Turček, dr Wolf, Brody, dr Pješčak.
1324/II. (překlad).
Interpelácia
poslanca Esterházyho
ministrovi spravedlnosti
o jazykovej praxi okresného súdu
v Komárne.
Na území obvodu okresného súdu v Komárne je
podľa výkazu štatistického úradu 83% Maďarov
a tedy súd by mal podľa prevádzajúceho nariade-
nia k jazykovému zákonu vydávať všetky svoje
expedity len v jazyku maďarskom.
Naproti tomu okresný súd v Komárne vydáva
vo veciach, kde sú stranami Maďari, svoje usne-
senia iba v jazyku štátnom.
Tak vyrovnávací komisár, ktorý pôsobí u okres-
ného súdu, vydáva všetky svoje usnesenia vo veci
gazdu D. I. v Tane Kv 648/36 dôsledne iba v jazyku
štátnom, ač dlžník, ktorý sa vyrovnáva, podal svoju
žiadosť o zahájenie pokračovania výlučne v jazyku
maďarskom, takže advokát dlžníka musel dosiaľ
všetky tieto usnesenia na základe čl. 21 prevádza-
júceho nariadenia k jazykovému zákonu vrátiť,
keďže pán vyrovnávací komisár vydával svoje
usnesenia vždy iba v jazyku štátnom, čím porušil
predpisy zákona.
To isté platí tiež o veci zemedelského vyrovna-
nia roľnícky D, I. v Tane Kv 647/36, K. Gy., oby-
vateľa v Keszegfalve Kv 47/37, K. Gy., rod. N. E.,
obyvateľky v Keszegfalva Kv 234/36, ale práve
tak jedná tiež exekučné oddelenie okresného súdu
v Komárne, ako to vysvitá z exekučných vecí E
2439/36 a E 215/34, kde obydve strany sú maďar-
skej národnosti a kde exekútor výslovne žiadal,
aby súd vydával všetky svoje expedity v jazyku
maďarskom.
Dnes už každý jasne vidí, že nedodržovanie ná-
rodných práv uviedlo štát do ťažkej vnútropolitic-
kej situácie. Stále porušovanie jazykových práv
nemôže viesť k usmiereniu, a za to v uvedených
prípadoch je zodpovedný v prvom rade pán mini-
ster spravedlnosti, lebo súdy podliehajú jeho do-
zorčiemu právu, a len opomenutia ministerstva
spravedlnosti vyvolaly tieto pomery, keďže za ná-
ležitého úradného dozoru by nebolo možné, aby
práve súdy, ktoré majú bdieť nad zachovávaním
zákonov, sú tie, ktoré nedodržujú ustanovenia zá-
konov.
A preto tážem sa pána ministra spravedlnosti:
1. či ste ochotný vyšetriť v uvedených prípadoch
jazykovú prax okresného súdu v Komárne?
2. či hodláte uložiť okresnému súdu v Komárne,
aby on prísne zachovával ustanovenia jazykového
zákona a k nemu vydaného prevádzajúceho naria-
denia?
V P r a h e dňa 29. marca 1938.
Esterházy,
dr Porubszky, Szentiványi, A. Nitsch, dr Holota,
Jaross, Sandner, inž. Künzel, Illing, Obrlik, Franz
Nemec, Kundt, dr Zippelius, Hollube, Jobst, inž.
Peschka, Fischer, Stangl, inž. Karmasin, dr Kor-
láth, Petrášek, dr Szüllö.
1324/III. (překlad).
Interpelácia
poslanca Esterházyho
ministrovi spravedlnosti
o jazykovej praxi okresného súdu
v Dunajskej Strede.
V obvode okresného súdu v Dunajskej Strede je
podľa výkazu štatistického úradu skoro 90% ma-
ďarského obyvateľstva a preto podľa ustanovení
prevádzajúceho nariadenia k jazykovému zákonu
mohol by tamojší okresný súd úradovať iba jed-
ným jazykom, a to jazykom maďarským.
Naproti tomu okresný súd v Dunajskej Strede
vo veciach, v ktorých vystupujú iba strany maďar-
skej národnosti, ktoré iným jazykom ani nehovoria,
vydáva svoje usnesenia a píše svoje protokoly iba
v jazyku štátnom. Tak posledne 15. marca 1938
vo veci E 6156/31, v ktorej ide o žalobu Dunajskej
banky, zastúpenej advokátom dr Belom Wienerom
v Dunajskej Strede, proti maďarskému gazdovi
B. I. vo Vášárúte, ktorý sa dostavil k pojednávaniu
osobne bez advokáta a inému než maďarskému ja-
zyku nerozumie, napísal okresný súd protokol iba
v jazyku štátnom a z protokolu, ktorý mám pri
ruke, schádza poznámka, že by protokol bol býval
tomu Maďarovi pretlmočený do maďarčiny. Zdá
sa, že pán sudca to ani sám nemohol učiniť.
V exekučnej veci, zahájenej Slovenskou všeobec-
nou úvernou bankou, zastúpenou advokátom dr
Albinom Sió v Dunajskej Strede, proti vdove Sz.
B., rod. F. E., roľnícke v Lögérpatonyi, vydal pán
okresný sudca usnesenia E 2082/36/5 a E 2082/
37/7 tejto úbohej maďarskej vdove iba v jazyku
štátnom napriek tomu, že proti tejto vdove bola
nariadená dražba v prospech banky.
Vo veci zahájenej Slovenskou všeobecnou úver-
nou bankou, zastúpenou advokátom dr Albinom Sió
v Dunajskej Strede, proti maďarskému gazdovi
N. L. v Szentmihályfa, vydal okresný súd usnesenie
E 2524/36/4, ktorým sa schvaľuje sekvester uva-
lený na nehnuteľnosť, tiež iba v jazyku štátnom
tomuto úbohému maďarskému gazdovi.
4
O to, aby zákonné ustanovenia boly zachovávané,
musia dbať v prvom rade súdy. V udaných prípa-
doch nejednal sudca podľa zákona.
Vláda z dnešnej svojej ťažkej situácie môže vi-
deť, kam viedlo to, že neboly rešpektované menši-
nové práva, ktoré Maďarov beztak neuspokojujú.
Ešte i v rýdze maďarských okresoch musíme zá-
pasiť o to, aby súdy zachovávaly zákony, na miesto
toho, aby pán minister spravedlnosti, ako najvyšší
dozorči orgán nad súdmi, z úradnej povinnosti dbal
na to, aby súdy prísne zachovávaly zákonné usta-
novenia.
Okresné súdy nemôžu sa vymlúvať okolnosťou,
že vraj strany majú právo žiadať, aby rozhodnutie,
vydané v jazyku štátnom, bolo im doručené v ja-
zyku maďarskom, lebo veď je všeobecne známe, že
prostí gazdovia neznajú do tej miery zákony, a
ešte i preto, keďže je povinnosťou súdu sopisovať
protokoly a expedity v jazyku maďarskom v ob-
vode takého okresného súdu, akým je na pr.
okresný súd v Dunajskej Strede.
Na základe uvedeného tážeme sa pána ministra
spravedlnosti:
1. Či ste ochotný vyšetriť uvedené veci?
2. či ste ochotný zaviesť proti jednajúcemu súdu
najprísnejšie pokračovanie, ktoré je len možné?
3. či hodláte okresnému súdu v Dunajskej Strede
uložiť, aby on prísne dodržoval ustanovenia zákona
jazykového a prevádzajúceho nariadenia k nemu
vydaného?
V Prahe dňa 29. marca 1938.
Esterházy,
Petrášek, dr Holota, A. Nitsch, Szentiványi, dr Kor-
láth, inž. Karmasin, Jaross, dr Szüllö, dr Porub-
szky, Sandner, inž. Künzel, inž. Peschka, Fischer,
Obrlik, Kundt, dr Zippelius, Jobst, Franz Němec,
Stangl, Illing, Hollube.
1324/IV. (překlad).
Interpelácia
poslanca Jarossa
celej vláde
o penzijnom zaopatrení zamestnancov býv.
uhorských štátnych dráh.
Od doby prevratu značí veľkú krivdu pre Ma-
ďarov postup, akým ministerstvo železníc nakladá
so zamestnancami býv. uhorských štátnych dráh.
Ministerstvo železníc totiž ešte i dnes po uplynutí
20 rokov vedie stále trestné výpravy proti týmto
zúboženým ľuďom, ktorí dôverujúc demokracii hlá-
sanej vládou československou, zahájili vo februári
1919 stávku a tedy siahli k sebaobrane zamestnan-
cov, uznávanej demokraciou. Táto stávka trvala len
niekoľko dní, avšak železničiari sú za ňu prenasle-
dovaní 20 rokov, napriek tomu, že v čele železnič-
nej správy sú postavení zväčša ministri sociálne
demokratickí.
Ministerstvo železníc po dobu 20 rokov zazlieva,
že niektorý maďarský traťový strážnik nevedel
v novembri 1918 presne, kde budú hranice štátu
Československého, a preto, že plnil príkazy svojho
predstaveného, bol z miesta vyhodený, a kľudne sa
trpí, že tento človek po dobu 20 rokov i so svojou
rodinou biedačí.
Ministerstvo železníc, ktoré je spravované so-
ciálnymi demokraty, nedbá toho, že je tu istý zá-
kon č. 269/1920, ktorý umožňuje každému verej-
nému zamestnancovi, aby sa prihlásil do ďalšej
služby, a nebude-li jeho služba prijatá, tu mal byť
penzionovaný.
Ministerstvo železníc v niektorých prípadoch síce
pripustilo výnimku a povolilo t. zv. penziu z milo-
sti, najnovšie však i tieto penzie z milosti zo všet-
kých možných a nemožných dôvodov odníma.
Keďže ministerstvo železníc bolo neúprosné
v boji proti zamestnancom býv. uhorských štátnych
dráh, chcem dať na vedomie celej vláde niekoľko
krikľavých prípadov:
1. Adolf Mitlik bol zamestnaný ako traťový ro-
botník v Köbölkute. Členom penzijnej pokladnice
bol od 1. apríla 1907 a keďže bol nesporne vyše
10 rokov členom tejto pokladnice, mal nárok na
penzijnú mzdu. Ministerstvo železníc však dôsledne
zamieta žiadosti tohoto 59 rokov starého človeka
o penzijnú mzdu, a to jednak z dôvodu, že v marci
1919 opustil svoje služobné miesto, a jednak z dô-
vodu, že je práce schopným. Ako som už prv uvie-
dol, chovanie r. 1919, ktoré vlastne vyhovuje právu
medzinárodnému, nemôže byť v demokratickom
štáte dôvodom k odopretiu penzijnej mzdy, a čo
sa tyče práceschopnosti menovaného, po tejto
stránke uvádzam, že menovaný už v máji 1931
predložil lekárske vysvedčenie, v ktorom lekár
osvedčuje, že dotyčný je v dôsledku operácie a ne-
moci k zárobku nespôsobilý. Ač je Mitlik nema-
jetný a má rodinu, nedostáva dosiaľ nič.
2. Nebohý Imrich Ozorák slúžil u býv. uh. štát-
nych dráh ako zámočník a jeho nároky na penziu
boly uznané výmerom bratislavského riaditeľstva
železníc zo dňa 30. apríla 1928, č. 21. 262-1-1927.
Menovaný zomrel dňa 11. júna 1936. Po jeho smrti
požiadala jeho vdova o penziu. Jej žiadosť však mi-
nisterstvo železníc bezohľadne zamietlo z toho dô-
vodu, že jej manžel pracoval prechodne ako robot-
ník tiež u dráh československých a že ona nemá
nárok na vdovskú penziu z penzijného fondu česko-
slovenských železníc. A tedy preto, že manžel ne-
mohol byť živý z malej penzijnej mzdy a musel sa
podujať práce a nelenošil, je teraz trestaná jeho
vdova. Ministerstvo železníc tvrdí i to, že zaslalo
vdove odbytné 1694 Kč. Vdova márne sa dovolá-
vala toho, že ona o žiadne odbytné nežiadala, ani
ho neobdržala. Peniaze skutočne obdržala, avšak
bez akejkoľvek poznámky a bola presvedčená, že
jej bol poukázaný pohrebný príspevok. Táto úbohá
maďarská vdova, ktorej je dnes 60 rokov, márne
dokazovala, že nemá žiadneho zárobku, že bola od-
kázaná iba na penzijnú mzdu svojho manžela, že
tohoto až do smrti pečlive ošetrovala a že nemá
vôbec žiadneho imania, mohla by dnes z blahovôle
ministerstva železníc žiť z milodarov, keďže pánov
z ministerstva nezaujíma bieda úbohej ženy a ne-
uznávajú jej oprávnené nároky.
5
3. Ludvik Buglos, traťový strážnik, bol daný
ministerstvom železníc dňa 30. januára 1930 do
penzie. Túto penziu mu ministerstvo železníc dňa
20. augusta 1937 odňalo vraj vzhľadom na priazni-
vejšie hospodárske pomery menovaného. Buglos
márne predkladal úradne svedectvo bernej správy
v Parkáne, ktorým berná správa osvedčuje, že me-
novanému nebola predpísaná daň na r. 1936 a 1937,
keďže jeho príjmy nadosahovaly minimálny obnos
predpísaný zákonom, ministerstvo železníc predca
sotrvalo na svojom stanovisku. Radi by sme videli
toho sociálne smýšľajúceho ministra železníc, ktorý
by musel byť živý z ročného príjmu menšieho 6000
Kč, a keby mu jednoho krásneho dňa bolo vyčítané,
že jemu nepatri ani táto malá penzia, lebo veď jeho
hmotné pomery sú priaznivé. Ministerstvo železníc
poznamenalo v každom svojom výmere, ktorým po-
ukazovalo penzie alebo mzdy penzijné, že túto pen-
ziu alebo penzijnú mzdu poukazuje iba "z milosti,
do odvolania". Úbohí ľudia, keď po biede niekoľko
rokov trvajúcej obdržali konečne penziu alebo pen-
zijnú mzdu, nezahájili spor, aby vynechané boly
tieto dve slová, a možná, že týmto výrazom ani
neporozumeli alebo že neporozumeli česky osnpva-
nému prípisu ministerstva železníc alebo riaditeľ-
stva železníc, a ministerstvo železníc teraz toho
zneužíva. Lebo opierajúc sa o tieto slová odníma
penzie z nemožných dôvodov, len aby úbohí ma-
ďarskí železničiari nemohli poberať ani túto malú
penziu a penzijnú mzdu, ktorá im náleží.
4. Gejza Szerdahelyi konal ako definitívny tele-
grafista službu v Mukačeve od r. 1905 a má nárok
na penziu. Po prevrate konal službu ďalej a po-
čiatkom novembra 1919 bol bez akéhokoľvek disci-
plinárneho pokračovania prepustený. Dodatočne
ministerstvo železníc udalo, ako dôvoď svojho seba-
voľného jednania, to, že menovaný preto bol pre-
pustený z miesta, keďže nesložil sľub. Szerdahelyi
naproti tomu márne sa dovolával toho, že už 30.
mája 1919 složil sľub pred plukovníkom Hostašom
a v júni pred radcom štátnych dráh dr Kaplankom
a márne chcel túto okolnosť dokazovať, minister-
stvo železníc zostalo neúprosné.
Tiež štátna príslušnosť Szerdahelyiho bola vzatá
v pochybnosť a keď on potom žiadal o priznanie
štátneho občianstva na základe tak zv. lex Dérer,
ministerstvo vnútra zamietlo jeho žiadosť tým, že
vraj odoprel složiť sľub. Proti tomuto rozhodnutiu
ministerstva vnútra podal Szerdahelyi sťažnosť u
najvyššieho správneho súdu, ktorý zrušil rozhodnu-
tie ministerstva vnútra z dôvodu, že svedkovia do-
svedčovali, že Szerdahelyi složil sľub, na základe
čoho potom ministerstvo vnútra priznalo Szerda-
helyimu štátne občianstvo.
Na základe listiny o štátnom občianstve požiadal
potom Szerdahelyi, aby mu bolo služobné miesto
vrátené a aby mu boly poukázané požitky. Avšak
neúprosní páni z ministerstva železníc napriek roz-
sudku najvyššieho správneho súdu sotrvávajú i na-
ďalej na tom, že menovaný sľub nesložil a zamie-
tajú mu i naďalej všetky jeho nároky.
5. Michal Királyházi slúžil ako tunelový stráž-
nik v Jasine. Menovaný bol v r. 1921 postavený
pred súd na základe vynútenej vyzvedačskej ob-
žaloby, avšak vec končila oslobodením. Na to bol od
1. augusta 1921 penzionovaný a dostával svoju pen-
ziu riadne do 1. augusta 1932. Riaditeľstvo želez-
níc v Bratislave v r. 1932 objavilo proste, že me-
novanému chýbajú ešte 2 mesiace do služobnej
doby, ktorá podmieňuje penziu, a zastavilo mu
penziu.
Királyházi márne dokazoval výmerom býv. uhor-
ských štátnych dráh č. 20. 500/936 AI, že jeho člen-
stvo v penzijnom ústave počína 1. novembrom 1912
a tedy že má minimálnu služobnú dobu a členstvo
v penzijnom ústave, ministerstvo železníc je prez
to neúprosné oproti tomuto Maďarovi, ktorý je
otcom 8 detí, a nielen že mu nepoukazuje penziu,
ale chce ho i hmotne naprosto zničiť, keďže mu
uložilo, aby vrátil penzie, ktoré požíval po dobu 11
rokov. Túto pohľadávku ministerstvo železníc dalo
intabulovať na malú nehnuteľnosť Királyháziho,
ba pokúsilo sa už i o jej vydraženie. Nároky Ki-
rályháziho na penziu sú nesporné a ministerstvo
železníc by bolo povinné poukazovať mu penziu i
naďalej. Dosiaľ však všetky žiadosti minulý sa
s výsledkom.
6. Imrichovi Porubszkymu, býv. traťovému stráž-
nikovi v Náne, poukázalo riaditeľstvo železníc
v Bratislave penziu výmerom č. 7418/27 v r. 1928.
Penzia skladala sa z ročných 397 Kč a z ročného
drahotného prídavku 3300 Kč, dostával tedy me-
sačne 300 Kč. Pánom z ministerstva železníc zdalo
sa i to priveľa a dňa 13. marca 1937 výmerom č.
12. 110 odňali mu drahotný prídavok a s veľkou
blahovoľnosťou ponechali mu iba penziu ročných
397 Kč. Dôvody boly zkrátka tieto: Drahotný prí-
davok bol odňatý vzhľadom na majetkové pomery
menovaného. Proti tomuto výmeru márne protesto-
val Porubszky tým, že jeho majetkové pomery sa
od r. 1927 nezlepšily, ale zhoršily, a že i on stal
sa starším; ministerstvo železníc i naďalej sotrvalo
na tom, že tento úbohý Maďar musí za svoju
poctivé konanú službu spolu so svojou rodinou bie-
dačiť s mesačnou penziou 33 Kč. Neviem, ako by
bolo tomu pánovi, ktorý vydal v ministerstve tento
výmer, keby on sám raz musel byť živý z takéhoto
nepatrného obnosu.
7. Bývalý topič Karol Orpszi bol riaditeľstvom
železníc v Bratislave penzionovaný výmerom č.
4965/29. Jeho malú penziu odňalo mu riaditeľstvo
železníc dňa 31. marca 1933 z toho dôvodu, že vraj
menovaný pracuje v továrni a že tedy nie je odká-
zaný na penziu. Už toto rozhodnutie samo je ne-
mravné, lebo veď penzia náleží zamestnancovi za
poctivé konanú službu a má-li niekto penziu iba
mesačných 300-400 Kč, musí sa obzrieť po neja-
kom vedľajšom zamestnaní, lebo z takéhoto ne-
patrného obnosu nemôže sa uživiť. Medzitým bol
Karol Oroszi vzhľadom k jeho pokročilému veku
prepustený z továrne, avšak dosiaľ nebola mu ešte
znova poukázaná penzia, ač žiadosť o to podal už
7. októbra 1937 u riaditeľstva železníc. Spisy sú
u ministerstva železníc a v ministerstve nikto sa
nestará o to, že tento úbohý Maďar na svoje staré
dni už celé mesiace nemá čo dať do úst.
Celý nekonečný rad podobných vecí mohli by
sme uviesť vláde, avšak prezatým zabývali sme sa
iba s týmito niekoľkými krikľavými prípady.
Na základe uvedeného tážeme sa celej vlády:
1. či hodlá vyšetriť vyššie uvedené veci?
2. či hodlá uložiť ministerstvu železníc, aby po-
škodení v prípadoch shora uvedených čo najskôr
obdržali plné svoje penzie, poťažne aby ich žiadosti
priaznivé boly vybavené?
3. Či hodlá vyšetriť nespravodlivé a neúprosné
jednanie, sledované ministerstvom železníc voči
6
ostatným zamestnancom býv. uhorských štátnych
dráh?
4. či hodlá zaviesť pokračovanie proti osobám,
ktoré sú za to zodpovedné?
5. či hodlá uložiť ministerstvu železníc, aby na-
budúce spravedlive jednalo s maďarskými železni-
čiarmi a aby zastavilo trestné výpravy vedené
proti ním?
V Prahe dňa 30. marca 1938.
Jaross,
Szentiványi, A. Nitsch, dr Szüllö, Esterházy, Pe-
trášek, inž. Peschka, Fischer, Jobst, Obrlik, Kundt,
dr Zippelius, Franz Němec, Hollube, Stangl, Illing,
inž. Künzel, inž. Karmasin, Sandner, dr Porubszky,
dr Holota, dr Korláth.
1324/V. (překlad).
Interpelace
poslance R. Knorreho
ministrovi financí
o úřadováni berní správy ve Frývaldově,
které odporuje zákonům a nařízením.
Interpelanti jsou nuceni upozorniti pana mi-
nistra na četné případy, ve kterých berní správa
ve Frývaldově přes donucovací předpisy § 306
zákona o přímých daních při zjišťování daňové
základny nepřihlížela k podaným daňovým při-
znáním bez předchozího vytýkacího řízení a ve
kterých i při svém všeobecném úřadování nedbá
zákonitých předpisů.
Firma August Fial, obchod se smíšeným zbo-
žím ve Frývaldově, náměstí, měla v roce 1936
podle bezvadně vedených obchodních knih čistý
zisk 16. 230'05 Kč. Aniž bylo zavedeno vytýkací
řízení, byla ustanovena základna všeobecné daně
výdělkové 60. 000 Kč a jako základna daně dů-
chodové 58. 000 Kč. Firma má vlastního kapitálu
podle rozvahy 30. 430 Kč a má nyní jen na vše-
obecné dani výdělkové a na dani důchodové za-
platiti 22. 766 Kč. Takové nemírné zdanění stra-
vuje podstatu a je nesnesitelné.
Josef Grof, majitel mediciální drogerie ve Frý-
valdově, přiznal v roce 1937 jako čistý důchod
25. 514 Kč; místo toho bylo přijato jako základ
všeobecné daně výdělkové 82. 000 Kč a bylo pře-
depsáno 37. 807´75 Kč na přímých daních. Na žá-
dost o zaslání vyměřovacích základů nebyla
v době 50 dnů přes několikeré naléhání dána od-
pověď, takže nebylo možno podati odvolání a pří-
padně krátkou cestou provésti opravu základu.
Ačkoliv zákon o přímých daních ustanovuje, že
se důkaz může vésti obchodními knihami, frý-
valdovská berní správa považuje v četných pří-
padech tento důkaz za nepodařený, na př. když
příslušnému referentovi nestačí, že kopie účtů
jsou po řadě očíslovány v jedněch deskách, když
nepovažuje za dostatečnou záznamnou knihu, kte-
rá může býti psána jen tužkou, když u podniků,
které se zřetelem na svůj ráz nevedou skladní
knihu, vytýká její nedostatek atd. Po každé se
hledá a nalézá ta neb ona vada v účetnictví ve-
deném podle obchodních zásad, jen aby se ne-
musil uznati bilanční výsledek.
Uvedené metody frývaldovské berní správy ne-
jsou naprosto vhodný, aby u poplatníka vzbudily
a udržely pochopení pro velká břemena, která jest
stát nucen ukládati svým občanům, a proto na-
léhavě vyžadují nápravy.
Interpelanti táží se tedy pana ministra fi-
nancí:
1. Jest pan ministr ochoten dáti podrobiti úřa-
dování berní správy ve Frývaldově přísné revisi?
2. Jest pan ministr ochoten vytvořiti předpo-
klady pro nápravu zjištěných vad a nešvarů?
V Praze dne 2. dubna 1938.
Knorre,
Obrlik, Stangl, Sogl, inž. Karmasin, Jäkel, Rösler,
dr Jilly, Jobst, E. Köhler, dr Neuwirth, Hollube,
inž. Králiček, Knöchel, G. Bolím, dr Hodina, May,
Klieber, dr Peters, Birke, F. Nitsch.
1324/VI (překlad).
Interpelace
. poslance E. Köhlera
ministrovi vnitra,
že státní policejní úřad v Bílině provádí
výslechy proti zákonu.
Během řízení proti Karlu Steffekovi a staviteli
Františku Totzauerovi z Jenišova Újezda, kteří
dne 23. února 1938 byli obesláni k okresnímu sou-
du v Bílině a od 24, února do 4. března 1938 byli
drženi ve vyšetřovací vazbě mosteckého krajské-
ho soudu pro přečin podle § 14, odst. 3 zákona
na ochranu republiky, vyslýchali dva úředníci bí-
linského státního policejního úřadu Barboru
Bauerovou a Josefa Ohnesa z Jenišova Újezda
na obecním úřadě v Jenišově Újezdu.
Barbora Bauerová byla dne 23. února 1938
v 1 1/2hod. odpoledne přivezena automobilem bílin-
ského státního policejního úřadu na obecní úřad
v Jenišově Újezdě a tam vyslechnuta. Když prohlá-
sila, že sice podpise protokol, ale že neví, co je
v něm napsáno, odpověděl jí úředník bílinského
státního policejního úřadu, že bude zavřena, ne-
podepíše-li protokol. Mimo to jí bylo řečeno, že
o tomto výslechu nesmí s nikým mluviti, jinak
že bude přivedena a zavřena.
Josef Ohneš byl dne 23. února 1938 na 3. hod.
odpoledne obeslán k obecnímu úřadu v Jenišově
Újezdě a vyslýchán o schůzi, která se konala
dne 19. února 1938 v Jenišově Újezdě v hostinci