Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1938.
IV. volební období. 6. zasedání.
1244.
lnterpelace:
I. posl. Sidora min. spravedlivosti vo veci konfiškácie "Slovenskej pravdy" a "Slováka",
II. posl. Vodičky min. vnitra o protizákonném postupu intervenujícího komisaře policejního ředi-
telství v Praze na veřejné schůzi v Záběhlicích,
III. posl. Sidora min. spravedlivosti vo veci konfiškácie autonomistických novin,
IV. posl. dr Neumana, Bergmanna, dr Patejdla, Netolického, Richtra a Tykala vládě ve věci zří-
zení poradního sboru k hájení zájmů spořitelnictví,
V. posl. dr Neumana, dr Klapky, Bergmanna a Mikuláše min. vnitra ve věci zřízení expositury
okresního úřadu ve Volyni,
VI. posl. Ježka, dr inž. Touška a inž. Protuše vládě o nutnosti provedení soupisu a evidence všech
inženýrů v ČSR,
VII. posl. J. Sedláčka vládě o nutnosti novostavby nádraží v Bystřici pod Hostýnem,
VIII. posl. dr Domina min. pošt a telegrafů ve věci projektu novostavby resp. přestavby budovy
pro hlavní poštovní a telegrafní úřad v Praze II.,
IX. posl. Schenka min. vnitra o nepřípustných metodách státní policie v Mikulově,
X. posl. Nickerla min. vnitra, že Jindřichu Reichlovi z Jáchymova č. 642 byl proti zákonu odebrán
cestovní pas,
XI. posl. inž. Karmasina min. národní obrany o neodpovědném zacházení rotmistra Franty Derfe-
nyho s německými vojíny u dělostřeleckého pluku č. 10, 2. baterie,
XII. posl. dr Eichholze min. školství a nár. osvěty a min. spravedlnosti, že universitní lektor těsno-
pisu, zatímní profesor československé obchodní akademie a komorní těsnopisec Karel Blaha
z Prahy ve své učebnici českého těsnopisu hanobí německý národ,
-XIII. posl. inž. Richtra vládě, aby při vypisování veřejných prací a dodávek v německém území
byly vydávány německé nabídkové podklady.
1244/I.
Interpelácia
posl. Karola Sidora
ministrovi spravodlivosti
vo veci konfiškácie "Slovenskej pravdy"
a "Slováka".
Terajší rok 1938 má byť rokom jubilejným. Naj-
vyšší činitelia štátu vyslovili želanie, aby bol ro-
kom smierenia a konsolidácie. Ako si túto kon-
solidáciu a smierenie predstavujú práve úrady,
ktoré majú na starosti obranu poriadku, pokoja
a spravedlivosti v štáte, o tom nám temer každý
deň poskytuje dôkazy bratislavské štátne zastu-
piteľstvo cenzurovaním "Slováka" a "Slovenskej
pravdy". Hneď novoročné čísla oboch týchto novín
boly konfiškované. V "Slovenskej pravde" dňa
1. januára cenzor skonfiškoval článok "Kurzívko-
vým tónom", "Dnes zdravím zástavu", v ktorom
bola reč výlučne o víťazstve Irčanov, o ich boji,
o ich histórii bez každej narážky na pomery nášho
štátu. V článku nebolo ani slovíčka o Čechoch
alebo o Slovákoch, o židoch alebo o čechoslovákoch,
o nijakej skupine občanov republiky. Bol to po-
zdrav Írskej zástave, skôr báseň v próze, než poli-
tický článok, a jednako cenzor celú tú kurzívku
skonfiškoval. V ostatných článkoch toho istého
čísla boly state, zdôrazňujúce významy jubilejného
roku, bola tam výzva slovenského jubilárneho vy-
2
boru osláviť tvorčou prácou a v smierlivosti ju-
bileum štátu.
Z toho vidieť, že novoročné číslo "Slovenskej
pravdy" chcelo dôstojne začať tento jubilejný nový
rok. Ani so zväčšovacím sklom i pri najväčšej
prísnosti strážcov paragrafov nemožno nájsť
v ňom čo len riadka, ktorý by nejako poburoval.
A predsa cenzor skonfiškoval celú tú spomenutú
kurzívku, ktorú tu citujeme:
Kurzívkovým tónom.
Úradná zpráva: Dnes vstúpila do života nová
irská ústava, z ktorej meno kráľa (anglického)
odstránili a ktorá trhá posledné sväzky s Anglic-
kom. Podľa ústavy Írsko je slobodnou republikou.
Na úradné budovy vyvesili írske zástavy za du-
nenina kanónov. De Valéra s celou vládou išiel
do kostola...
Dnes zdravím zástavu!
Dnes chcem pozdraviť zástavu. A zdravím ju.
Dívam sa na ňu, vidím ako sa trepoce. Je ďaleko!
Ani neviem vlastne, aká je, aké má farby, ale
zdravím ju z tej duše.
írsku zástavu zdravím, priatelia!
írskej zástave vzdávam česť. A keby vedel írsku
hymnu, spieval by som ju a rád by, keby ste ju
spievali so mnou všetci a keby ste všetci zdravili
írsku zástavu!
#
Zástava. Zástavy...
Boly časy, keď som myslel, že sú to handry,
že sú ako hranice, ako ploty, ktoré rozdelujú ná-
rody a pre ktoré vraždia ľudí. Myslel som si, že
sú niečo ako červené súkno býkom. Hneval som
sa na zástavy a chcel som len jednu zástavu.
Pre všetkých ľudí jedinú. No, človek všeličo chcel,
čo vyzeralo, ako keby chcel nemať žalúdok, nemať
oči alebo srdca.
Sú národy a sú zástavy. Tie národy majú svoju
náturu a tá veje na zástavách. Majú svoje po-
slanie a idú za ním pod svojimi zástavami. Sme
rozdelení na národy a chceš-nechceš musíš rátať
s tým, čo je. S tým, že máš žalúdok, že i národy
ho majú, že máš srdce, a že i národy majú srdce.
Hlad je zlo, ale je to požehnané zlo. Keby ho
nebolo, svet by už dávno vymrel, utopil by sa
v lenivosti, v špine. Ten hlad niekedy ženie d_o
vojny. Druhé zlo. Ale ani hlad, ani vojna nie je
také zlo, ako znásilniť národ a vziať mu zástavu!
A nadiktovať mu cudziu. Áno, zlo je zástava, ale
len cudzia, nadiktovaná!
Kto je súci do života, nedá si nadiktovať trvalé
cudziu zástavu, cudziu vôľu, cudziu náturu. Aj
keď jej na čas podľahne!
*
Chcem dnes pozdraviť irskú zástavu.
Staré, slávne Írsko! Slávni, hrdinskí Irčania!...
Boli to kresťania, z tej martýrskej krvi. Áno. -
Boli až príliš kresťania, ak smieme tak hovoriť.
Nechceli si podmaniť svet. Nemysleli na výboj.
No, mysleli na výboj iní. Ráčte si len chytiť de-
jiny írska. 1114, 1172, 1317, 1467, 1495... to sú
všetko roky krvavé. Roky, kedy Angličan pil krv
írskeho brata. Roky, keď Angličanom zakázali
manželstvá s Irčankami. Keď zakázali skoro za
človeka pokladať Irčana. Irčanom brali pôdu, brali
im posledné práva, lebo sa držali ako katolíci a
nechceli sa klaňať tyranom, ktorí sedeli na an-
glickom tróne. Do írska - ako do kolónie -
prišli nekatolícki páni. Do daru dostali Irčanom
ukradnutú zem. Sadli si na krky írskeho národa,
držali ho v jarme a to jarmo pomenovali vlasťou,
zákonom. Kto ho chcel striasť, toho odstrelili ako
psa, alebo ho zatvorili ako vlastizradcu. Povstali
"bieli chlapci", vznikaly irské gardy, prišiel
O'Connel! To už boly časy - pred 100-150 rokmi
- neprestajných revolúcií proti Angličanom.
V írsku krv tiekla potokom a odtekala do cudziny.
Dnes v Amerike žije asi 7 miliónov Irčanov a doma
vari len 4 milióny. Irčan slobodu našiel v cudzine
a odtiaľ sa bil za právo svojho národa, gniaveného
parlamentom i tou "demokraciou" Angličana.
Prišiel de Valéra!
Tri razy odsúdený na smrť, ako vlastizradca a
povstalec, tri razy sa zachránil... Na tisíce jeho
bojovníkov pozatvárali alebo povraždili. Už nebolo
vari ani 1000 ľudí, ktorí verili, že zatrepoce ešte
irská zástava nad slobodným írskom. Ale pravda
a martýria stále dvíhaly irskú zástavu v krvi.
Od roku 1918 Irčan nechcel byť anglickým vo-
jakom, Irčan nepracoval Angličanom. Irčan využil
zahraničných i domácich ťažkostí Angličana, videl
v tom prst Boží: povstať za svoje právo! Nebál
sa žalárov, ani krvi v boji za svoju pravdu!
A dnes tento Irčan prisahá na svoju zástavu.
Dnes tento Irčan má samostatný, neodvislý štát.
Z ústavy vytrel meno kráľa. A jeho vodcom je
na smrť odsúdený de Valéra! Po 900 rokoch Írsko
je znovu slobodné! Martýria tisícov, miliónov, mod-
litby väzňov, a tie strašné chvíle pod šibenicami,
to všetko je na zástave írskej, to všetko zdvihlo
irskú zástavu tak vysoko, že ju musíme vidieť
a že jej musíme vzdať česť.
*
Irská zástava veje! Ako dobre to napísať. Ako
teplo nám okolo srdca, keď to píšeme. Áno, srdcom
to píšeme.
Zástava slobodného írska, krvou martýrov vy-
kúpeného, zástava slobody, zdravím ťa dnes! írskej
zástave, priatelia, česť!
Toto bol cenzorov úvod do jubilejného roku.
Tak to urobil aj so "Slovákom" novoročným.
A potom neminulo temer dňa, aby "Slováka" alebo
"Slovenskú pravdu", prípadne oba tieto časopisy
cenzor neskonfiškoval. Skonfiškoval v "Slovenskej
pravde" celé úvodníky, na pr. dňa 12. januára
úvodník "Dérer" a potom článok "Úplná shoda",
ktoré tu oba uverejňujeme:
Dérer
ako minister spravodlivosti, dovolil si pohaniť tých
najvzácnejších slovenských pracovníkov a náro-
dovcov takými slovami, ktorými sa traktujú lumpi
v krčmách. Pomenoval ich sopliakmi a všivákmi.
Tento fakt bude mať hlbokosiahle následky
u nás na Slovensku. Už i preto, lebo je to neoča-
kávaná vec. Ako hrom z jasného neba. Mnohí sa
usilujú opekňovať výrazy Dérerove-----------ne-
rozmyslenosťou. No, Dérer ešte nie je tým star-
com, ktorý by sa nevedel opanoväť, keď má uve-
rejniť kritiku o ľuďoch, ktorí majú v národe a
v štáte taký význam - ak nie väčší - ako on
sám. Výrazy Dérerove budú stálym heslom našej
oduševnenej mládeže, a "sopliaci a všiváci" sa ešte
silnejšie zorganizujú, aby ukázali, že v "soplia-
3
koch a všivákoch" je tisíc ráz viac mravnej sily,
občianskej čistoty a národného povedomia, ako
y tých, ktorí-----------sa stali i so svojimi fami-
liárni prvými buržujmi pomocou proletariátu.
Probovali sa svolávať protestné shromaždenia
proti Sidorovi, ktorý sa opovážil žiadať nápravu
práve v odbore pána ministra spravodlivosti. Tieto
protestné shromaždenia sa stály osudnými pre ich
svolávateľov, lebo ukázaly ich pimperlíctvo a
úžasnú slabotu. Teraz však uvidíte naozajstné pro-
testné shromaždenia, ktoré budú ododneška všade
organizované proti Dérerovi. Dérer dal pre tieto
shromaždenia výbornú tému.
Lebo čo povedal vlastne Dérer tými výrazmi?
Dérer pomenoval našich slovenských pracovní-
kov sopliakmi. Tým naznačil, že sú to mladí ľudia,
ktorí vo svojej mladosti už viac znamenajú v ná-
rodnej práci a na poli občianskych povinností,
ako všetka hlasistická stárež dohromady. A to je
krásne priznanie od Dérera. Budúcnosť patrí "sop-
liakom" a nie tým, ktorým už vyschly špiky a
vyschíňajú nosy. Naše dejiny netvoria tí, čo pekne
doma sedia v papučiach a v ministerských kres-
lách, ale tí, čo idú na ulicu bojovať za spravodlivú
vec, tam prechladnú a stávajú sa skutočnými
"sopliakmi" pre tú najvyššiu ideu národa a kato-
licizmu. Aj sv. Pavel apoštol sa povedome vy-
znáva, že sa stáva vyvrhelcom pre svätú vec
Kristovu.
Dérer pomenoval našich slovenských mladých
pracovníkov "všivákmi". Tým chcel povedať, že
ozajstní proletári sú medzi nami. Všivák je človek,
ktorý nemá nič, len vši. A preto nemá nič, lebo
ho okradli, na jeho miesto zapelešili sa iní. A tí
iní teraz škodoradostne sa dívajú na tú chudobnú
slovenskú mládež a nadávajú jej do všivákov.
Veru, oproti miliónom niektorých pánov a oproti
bohatstvu privilegovaných nekatolíckych dynastií
je plat hocktorého nášho redaktora skutočne len
všivavým dôchodkom, z ktorého môže vydržiavať
iba vši a nie famíliu. Ale Dérerove výrazy sú
teraz výzvou, aby sa naši "sopliaci a všiváci"
chopili práce a oslobodili národ od všetkého hmyzu.
Ináč Hlinka má pravdu vo svojej odpovedi:
Dérer svojimi výrazmi odsúdil seba samého.
(dr. k. k. )
"Úplná shoda".
O výsledku konferencie rumunského zahranič-
ného ministra Micescua s pražskými štátnikmi
vydali úradnú zprávu, ktorá, prirodzene, hovorí
o "úplnej shode názorov". Iste netreba k tomu
ani trochu zlomyseľnosti, aby sme nehľadeli po-
chybovačné na tieto stereotypne sa opakujúce
slová. Stačí prizrieť sa vecne a objektívne na po-
litický vývoj v Európe.
Gogova vláda - to je iste taká udalosť, ktorá
postavila zahranične-politickú Európu pred novú
skutočnosť, pred nový čin. A reprezentant tejto
vlády, ktorá sa vnútropolitický veľmi, ba priamo
diametrálne líši od politického programu vlády
. našej, prichodí do Prahy na povinnú schôdzku
s československým zahraničným ministrom.
Teda: jedna pochybnosť je tu už daná. Na prvý
pohľad by ju bolo možné azda zažehnať, a to po-
ukazom na to, že zahraničná orientácia dvoch
štátov môže byť totožná aj pri odlišnosti ich
vnútropolitických režimov.
Je to len zdanlivá pravda. Pri dnešnom ideovom
rozpoložení v Európe grupujú sa štáty na základe
určitej ideológie. Pred touto skutočnosťou si ne-
smieme zatvárať oči, ba musíme ju vidieť v pra-
vom svetle. No a regulátorom zahraničnej politiky,
ba priamo jej ukazovateľom cesty je za takýchto
okolností - politika vnútorná. Preto je úplne po-
chopiteľné, že nové Rumunsko nič nechce počuť
o Sovietskom sväze a o zahranične-politickej orien-
tácii smerom k nemu. V tomto smere je úplne
vylúčené, aby panovala "úplná shoda" názorov
medzi Prahou a Bukurešťou.
Je obyčajná politická naivnosť prinášať chválo-
spevy o tejto úplnej shode, ako to robia koaliční
novinári. Azda len nechcú nahovoriť rozmýšľajú-
cej politickej verejnosti, že Micescu v Prahe sto-
percentne zmenil svoju tvár - vari k vôli Krofto-
vým pekným očiam!
Skonfiškoval celý úvodník zo dňa 25. januára,
skonfiškoval "Slovenskú pravdu" zo dňa 26. ja-
nuára a skonfiškoval ju i zo dňa 27. januára.
Aby sme ilustrovali, čo všetko cenzor skonfiš-
kuje, uverejňujeme tu celý článok, uverejnený pod
názvom "Je to útok proti štátu?" v "Slovenskej
pravde" 27. januára:
Je to útok proti štátu?
Odkedy sú slova "sopľoš a všivák" štátom? Od-
kedy je Schultz Náci a ostatní republikou?
My sme začali útok proti terorizmu, proti ko-
rupciám, proti zradcovaniu a zrade, proti diktá-
torstvu menšiny nad väčšinou. A tu hľa, sociálni
demokrati, českí socialisti tento náš útok vyhla-
sujú za útok proti demokracii, dokonca proti re-
publike. Bránia pred takýmto útokom republiku.
To je teda príznačné na naše pomery. Najväčšia
strana Slovenska útočí proti terorizmu dvoch-troch
najmenších strán, ktoré dokopy nemajú ani desa-
tinu toľko, koľko má tá najväčšia strana Hlin-
ková; a odrazu tie maľučké strany, čo tu všade
diktujú, začínajú brániť demokraciu. Ideme proti
surovostiam, ideme do boja proti všetkému, čo
môže tento štát rozbiť, najmä proti tomu, že nie
sú plnené záväzky, bez splnenia ktorých my, Slo-
váci, nebudeme spokojní a oni tento boj vyhlasujú
za útok proti štátu. Odkedy sú slová "sopľoš a
všivák" štátom? Odkedy je vláda menšiny nad
väčšinou Slovenska demokraciou? Možno tam ho-
voriť o demokracii, kde najväčšia strana krajiny
je nielen v opozícii, ale je vyhlasovaná za stranu
protištátnu?
Útočíme proti aféristom, proti pánom, ktorí
usporiadajú tu zúrivé protesty v mene Slovákov,
hoci sami alebo nie sú Slovákmi, alebo neuznávajú
ten slovenský národ - a oni to vyhlasujú za útok
na štát. Odkedy je Dérer alebo Schultz Náci, Bejvl
alebo hoci ktorý zo židovských, prípadne iných
neslovenských tajomníkov republikou?
Nech je jasno!
My prešli sme v jubilejnom roku do útoku. Dali
sme sa do boja za autonómiu Slovenska, za usku-
točnenie Pittsburghskej dohody a proti terorizmu
i diktátorstvu červenej menšiny. Do boja proti
bacilom, ktoré šíria nádchu nielen medzi jednot-
livcami, ale aj medzi štátmi a ktorých dielo býva
katastrofálne. Dali sme sa do boja proti nerestiam
- všám -, čo ničia nielen jednotlivcov, ale aj
štáty. To je teda boj proti krivdám, proti nespra-
4
vodlivosti a proti zneužívaniu krásneho slova "de-
mokracia". Nech sa tu nikto neskrýva za štát a za
demokraciu! Opakujeme: ani sociálni demokrati,
ani boľševici nie sú štátom! A nie sú štátom ani
všelijakí tí emigranti, bývalí pomocníci Belu Kúna,
alebo Deutscha! Naopak! Títo židobolševickí a
marxistickí páni - - - Už každý štát
v Európe sa ich zbavil alebo zbavuje. Dobre to
povedal posl. Sidor: Okrem ČSR všade vykynožili
tieto bacily. Marxisti nevládnu ani v jednom štáte
okolo nás, sú vykynožení aj v ďalších štá-
toch, a kde majú slovo, tam sa štáty svíjajú
v krvavom kúpeli. Hľa: Rusko a najmä Španiel-
sko! Nuž boj proti týmto červeným bacilom, proti
týmto židoboľševickým nerestiam je bojom nielen
za autonómiu Slovenska, za kresťanské Slovensko,
ale koniec-koncov aj štát, preto pokračujeme v ňom
smelo. Po Žiline príde v nedeľu Trenčín, po Tren-
číne prídu ostatné mestá západu, stredu i východu.
Nech žije náš boj! Slováci, Slovenky, do útoku!
(m. )
Z "Kurzívkového tónu" toho samého čísla skon-
fiškoval nasledujúce state:
Socialisti a boľševici sú bez seba, že sa im po-
darilo sohnať nejakých 3000 židov a Čechov na
Dérerovo shromaždenie a že vôbec mohlo byť toto
shromaždenie, že im ho nikto nerozbil.
Živý minister to je u nás ešte vždy veľká vec,
najmä minister, ktorý z plných pľúc šíri kultúru
a demokraciu slovami "sopľoši a všiváci". Ešte by
sme mali napísať, koľko je v Bratislave židov a
koľko Čechov. To nám však včera cenzor skon-
fiškoval a preto v tejto súvislosti ani slovíčka.
Ale aparátnici, tajomníci a potom korteši ži-
dovskí revú bez seba "zavrit ho", "vlastizradca"
atď.
Pýtame sa pána ministra spravodlivosti, či vie
o tejto neslýchanej práci bratislavského štátneho
zastupiteľstva, či ju pokladá za takú, ktorá môže
konsolidovať pomery v jubilejnom roku?
Pýtame sa ďalej, či sa chce postarať o rešpek-
tovanie ústavou zaručenej slobody tlače?
V Prahe, dňa 27. januára 1938.
Sidor,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Florek,
Haščík, Hlinka, Kendra, Longa, dr Pružinský,
Sivák, Slušný, Suroviak, Schwarz, dr Sokol, Šalát,
dr Tiso, Turček, dr Wolf, dr Pješčak, Bródy.
1244/11.
Interpelace
poslanec Vodičky
ministru vnitra
o protizákonném postupu intervenujícího
komisaŕe policejního ředitelství v Praze na
verejné schůzi v Záběhlicích.
Dne 2. února t. r. konala se v restauraci "U Po-
láku" v Záběhlicích verejná schůze lidu, na které
k programu o mezinárodní politické situaci a
o situaci hospodářské a politické a posledních udá-
lostech v Československu promluvil jako hlavní
řečník sám interpelant.
Během referátu, zejména při provádění kritiky
politického vystoupení vůdce agrární strany posl.
Berana v časopise "Venkov" dne 1. ledna t. r.
a na veřejné schůzi agrární strany, konané t. r.
v sále "Lucerny", byl řečník intervenujícím komi-
sařem několikrát napomínán a předsedovi schůze
bylo vyhrožováno rozpuštěním schůze.
Tímto postupem zneužil intervenující komisař
svého úředního výkonu k nezákonnému zásahu za
účelem znemožnění kritiky politické činnosti agrár-
ního politika, usilujícího o změnu politického re-
žimu, čímž je ohrožena demokracie------------ač-
koliv ve veřejném zájmu je upozornit na to široké
lidové vrstvy.
Podepsaní se proto táži:
1. Souhlasí pan ministr vnitra s takovýmto po
stupem intervenujícího komisaře na veřejné schůzi
vůči členu Národního shromáždění?
2. Je pan ministr ochoten nechati případ vy-
šetřiti a vinníka pohnati k odpovědnosti?
3. Je pan ministr ochoten zjednati nápravu tak,
aby podobné případy se neopakovaly a nebylo po-
rušováno ústavní právo svobody, slova a shromaž-
ďovací?
V Praze dne 8. února 1938.
Vodička,
Kliment, Borkaňuk, Vallo, Klíma, Kopecký,
Schmidke, Beuer, B. Köhler, Kosik, Schenk,
Procházka, Kopřiva, Zupka, Machačová-Dostálová,
Široký, Nepomucký, Šverma, Hodinová-Spurná,
Krosnář, dr Clementis, Sliwka.
1244/III.
Interpelácia
posl. Karola Sidora
ministrovi spravedlivosti
vo veci konfiškácie autonomistických novín-..
Orgán Syndikátu československých novinárov
"Tisk a novinári" v č. 6. roč. XII. uverejňuje
článok vládneho novinára dr Beneša, ktorý medzi
iným napísal: "Tlač je prakticky v Československu
mimo zákon... a sloboda tlače je zároveň zopsutá
konfiškáciou. " Takto píšu vládni novinári v Prahe.
ktorí predsa ani len poňatia nemajú o tom, čo je
to konfiškácia v Bratislave, čo je to sloboda tlače
na Slovensku za éry socialistického ministra spra-
vodlivosti. V Bratislave deň čo deň konfiškujú
autonomistické noviny. Sú týždne, čo ani jeden
deň neprešiel bez konfiškácie. Niektorý deň i troje
novín prepadne konfiškácii: "Slovák", "Slovenská
pravda" a "Národnie noviny". Keby tu boly aspoň
nejaké smernice, o čom možno a o čom nemožno
5
písať! Ale cenzor skonfiškuje jeden deň to, čo
predtým prepustil. - Alebo naopak: prepustí to,
čo už raz bol skonfiškoval a čo sa z nedopatrenia
zopakovalo. Ba v tom istom čísle, na tej istej
strane skonfiškuje titul a o pár riadkov nižšie
prepustí podtitulok, hoci je ten istý, aký bol titul.
"Slováka" z 10. febr. 1938 č. 33 skonfiškoval
medzi iným pre titul: "Nariaďte plebiscit o auto-
nómii Slovenska!" Niečo nižšie však už prepustil
tie slová "Nariaďte plebiscit"... Priamo neuve-
riteľný, ale bohužiaľ každodenný je prípad kon-
fiškácie "Slov. pravdy". Z 11. febr. 1938 cenzor
skonfiškoval okrem desiatich riadkov celú dvoj-
stĺpcovu kurzívku. Uverejňujeme ju tu celú na
ilustráciu, aby sa videlo, čo všetko pokladá cenzor
za protištátne, protizákonné.
Kurzívkovým tónom.
Rečník vždy zanechá "trvalý dojem". V každom
novinárskom referáte, ale aj ináč. A jeho vývody
vždy majú ohromnú ozvenu, obecenstvo sa mu
vždy odmení,, frenetickým potleskom". Tak to má
byť. Každý tajomník, poslanec, senátor a iný taký
politický činiteľ má na to sväté právo. On zanechá
trvalý dojem a národ mu dá zato burácajúci
súhlas. Najmä keď ten činiteľ je vládnym poslan-
com (povedzme Lukáčom) alebo dokonca minis-
trom (povedzme Dérerom), ktorý práve vynašiel
nejaký nový argument za českoslov. národnú jed-
notu a znovu dokázal, že kto je za autonómiu,
ten je proti štátu a teda že pol milióna voličov
slovenských, čiže vyše milióna Slovákov je proti-
štátnym elementom vlastizradným. Takéto vývody
musia okúzliť buď jeden národ, buď druhý národ,
musia mať búrlivý úspech a okrem toho mušiu
zanechať ten obligátny trvalý dojem. Čím boly tie
vývody popletenejšie, čím viac sa rečník zapantal,
že sa poslucháči potili a išli hlavou kdesi medzi
svoje kolená od strachu, či sa z toho len dostane
- tým trvalejší zostane dojem a tým burácajú-
cejší je potlesk. Koniec-koncov nie je maličkosť
dostať sa z konôp a ukončiť vývody s neporušeným
telom i neporušeným duchom, keď človek práve
dokazoval, že je zradcom slovenského národa, kto
nechce, aby tento národ stal sa iným národom a že
dobrým Slovákom je iba ten, kto nevidel by "po-
hromu v tom, keby sa Slováci rozplynuli v českej
väčšine". (Demokratický stred 29. januára o di
Dérerovi a spol. ) Takéto argumenty nemôžu ne-
zanechať trvalý dojem a keď ich rečník skončí
šťastlivé, bez väčšej pohromy, veru že zatlieska.
Ostatne utrpenie - najmä obapolné: rečníka i po
slucháčov - zaslúži si uznania a odmeny. Po takej
tortúre tak sladko sa tlieska a človeku akosi od-
Fahne.
Občas rečním i ja a teda poviete, že si akosi
do vlastného hniezda kydám tieto neúctivé myš-
lienky. Ale, ráčite vedieť, u nás je to iné. My sa
totiž nemusíme trápiť takými kaukliarstvami, že
dva to je jeden, alebo že podpis nie je podpis, lež
šuvix, prípadne že demokracia je to, keď černoch,
za ktorým nestojí ani len stotisíc Číňanov, hovorí
v mene miliónov Číňanov, dokonca i vládne v ich
mene nad nimi, do tretie v ich mene robí z nich
povedzme Hotentotov a čo s tým nesúhlasia, tých
vyhlási za zradcov čínskeho národa.
*
My nemusíme robiť takéto kaukliarstva a preto
nám je ľahko. Rečníme tak od srdca k srdcu o ve-
ciach úplne obyčajných, zrejmých, každému pri-
rodzených, pochopiteľných. No i týmto sa za
tlieska. To už taký zvyk. A - čo tajiť - dobre
to padne.
Stalo sa mi však v týchto dňoch v slovenskom
mestečku, že mi dobre padlo, keď dvaja moji kon-
školári, dnes úradníci, netlieskali mi. Práve v tom
som videl úspech. Na začiatku kde-tu ešte za-
tlieskali s nadšením dosť veľkým. Prikyvovali. Slo-
vom, išiel som im po srsti. Ale na konci boli tichí,
zamyslení...
O čom bola reč? Dozvedel som sa, že práve ti
dvaja mladí Slováci "v duši" súhlasia s nami. Aj
mi to povedali pred rečou. Po diškurze s nimi náš
predseda ma upozornil, že sú to organizovaní čle-
novia agrárnej strany. Vraj ich šéf je agrárnik,
no a sú v štátnej službe, majú ženu, deti, slovom,
ráčite rozumieť. Ináč hovoria, že sú naši a sku-
točne idú nám po ruke.
*
Takéto reči sú dnes dosť časté. I v Bratislave
som mal niekoľko podobných diškurzov. Za stolom
sedeli štyria mládenci. Mladí doktori. Slováci,
autonomisti. Jeden z nich presvedčuje tých dru-
hých, ale videl som, že presvedčiť chce seba.
- Teraz mám dobré postavenie a dôverujú mi.
Môžem pomôcť Slovákom. Nútim druhých kole-
gov - Neslovákov úradovať po slovensky, vôbec
viac osohu má zo mňa slovenská vec, keď som
v agrárnej strane, i keď je československá, ako
keby som bol v slovenskej ľudovej. Vtedy by mi
nedôverovali, možno ani by som sa nedostal tak
vysoko a už na nijaký pád by som nemal slovo,
či prijať toho alebo tamtoho. Ba ani sám by som
nebol istý. Ako hlasujem, to nemusím nikomu za-
vesiť na nos...
Takto sa presvedčoval mladý Slovák, ktorý uro-
bil dosť peknú kariéru. Pekné to boly slová, pre-
svedčivé naoko. Ale! Že sa dlho presvedčoval, a
že si opätovne dával za pravdu, sám prezradil,
ako to nemá v poriadku so svedomím.
Touto historkou som začal reč a dvaja moji
konškolári na začiatku prikyvovali. Uznali:
- Čo má z toho môj národ, moja rodina, keď
ja budem síce otvorený, celý Slovák, autonomista,
ale v úrade budú s akrivo pozerať na mňa? Po
cítim to pri postupe, pocíti to žena, deti. Ako člen
vládnej strany všade mám otvorené dvere, pokla-
dajú ma za spoľahlivého a môžem viac urobiť
nielen pre svoju rodinu, ale aj pre svoj národ.
Hovorím, prikyvovali. Ale zháčili sa, keď som
povedal, že takíto ľudia v ostatných dôsledkoch
sú ako okovy na nohách národa, čo sa usiluje
dopredu do lepšej budúcnosti. Nakoniec škodia
i národu, i svojim rodinám, i sebe.
*
V Bratislave nedávno hrali vtipnú Shawowu hru
"Androkles a lev". Sympatický pohanský vysoký
dôstojník presvedčuje mladých, zdravých kresťa-
nov v starom Ríme, aký je to nesmysel, že sa idú
dať roztrhať ľvami pre jediné zrnko.
- Vravíte, že ten váš Boh všetko vidí. Nuž
v srdci, v duši, buďte mu verní, ale tak z taktiky
hoďte čo len jedno zrnko na oltár Jupitera. Cesar
bude spokojný, nedá vás ľvom a váš Boh tiež
bude spokojný, veď vám vidí do duše a vie, že to
len z taktiky robíte. No, a vaše deti, ženy ne-
zostanú sirotami, vdovami. Veď nakoniec i kres-
ťanstvu škodíte, keď vás zožerú ľvi...
6
Keby prví kresťania boli takí opatrní, vypočí-
taví, taktickí podliaci, keby sa boli šanovali "pre
kresťanstvo" a keby neboli celými ľuďmi, celými
kresťanmi, čo i svojou krvou vedeli dokázať silu
viery, silu Kristovho učenia, tak sotva by sa dalo
kresťanstvo na taký víťazný pochod vo všetkých
krajoch sveta. Vyrástlo, rozšírilo sa z tých obetí
celých ľudí! Za Cesarom stály légie, štátna moc,
"veda", a predsa zvíťazili ti "slabí" kresťania, čo
pod zemou obetovali Bohu a čo sa dávali roztrhať
ľvom. Zvíťazili, lebo boli celí, lebo netaktizovali
Tie zrnká boly by azda zachránily ženám mužov
a malý by lepšie tuniky, ale kresťanstvo?
*
Byť v duši autonomistom, ľudákom, ale z tak-
tiky mať legitimáciu centralistickej strany - to
je prosím podliactvo. Takíto taktici nezachránia
agrárov a ostatných centralistov, ale jednako nám
autonomistom škodia, lebo sú ťažkým olovom, ťaž-
kými okovami na nohách národa. Ich ženy, ich deti
majú síce lepší koláč, lepšie šaty, oni sami majú
vyššie postavenie a kde-tu aj pomôžu dvom-trom
iným Slovákom, ale v skutočnosti rozbíjajú, mýlia,
demoralizujú národ. Oni sami musia cítiť, že ne-
majú pravdu. A je isté, že ten koláč, čo ide cez
ich nečisté svedomie do žalúdka, je skôr otravou,
než pokrmom a že lepší je tvrdý kus chleba, čo
ide cez čisté svedomie do žalúdka chlapa statoč-
ného, celého!
Z toho suchého chleba, z tých obetí, z čistého
svedomia rastie naša sila. Ale z koláčov taktikov
rastie bieda!
Naši dvaja konškolári zohli hlavy. Ostatní tlies-
kali. Oni ne. A bol som tomu rád. Azda sa po-
chlapia. Dupnú nohou a dajú sa na cestu celých
ľudí!
Z tejto kurzívky cenzor prepustil len prvých
10 riadkov po slová: "Najmä, keď ten činiteľ... "
Všetko ostatné skonfiškoval. Takto sa necenzuro-
valo, takto sa nešliapalo po slobode tlače ani za
najkrutejších čias rakúsko-uhorských. Máme do-
jem, že cenzor ani si len neprečíta, čo konfiškuje,
že to robí rovno so zažmúrenými očami. Veď skon-
fiškoval v "Slovenskej pravde" neraz už i také
vety, ktoré oznamovaly, že prehovorí ten a ten.
Táto konfiškačná prax bude pomaly povestná na
celom svete. Demokratická republika sme! Zdô-
razňuje sa to na každom kroku. Ale so slobodou
tlače, ktorá má byť a je najvernejším ukazova-
teľom demokracie i slobody, nebolo tak zle ani
za Rakúska-Uhorska a nie je to tu lepšie, než
v režimoch, ktoré menujeme diktátorskými.
Pýtame sa pána ministra spravodlivosti,
či vie o tejto konfiškačnej praxi, ktorá je hanbou
demokratickej republiky
Pýtame sa ďalej, čo mieni urobiť, aby cenzori
na Slovensku, podriadení ministrovi spravodlivosti,
boli donútení plniť svoju povinnosť tak, ako to
káže záujem demokratickej republiky a nie tak,
ako si to želajú ohľady na záujmy vládnych
strán?
V Prahe, dňa 12. februára 1938.
Sidor,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Florek,
Haščik, Hlinka, Kendra, Longa, dr Pružinský,
Sivák, Slušný, dr Sokol, Suroviak, Schwarz, Šalát,
dr Tiso, Turček, dr Wolf, Bródy, dr Pješčak.
1244/IV.
Interpelace
poslance dra Neumana, Bergmanna, dra
Patejdla, Netolického, Richtra a Tykala
vládě
ve věci zřízení poradního sboru k hájení
zájmů spořitelnictví.
Podle platného ustanovení § 27 zákona ze dne
14. dubna 1920 č. 302 Sb. z. a n., kterým se upra-
vují právní poměry spořitelen, má být k hájení
zájmů spořitelnictví zřízen spořitelní poradní sbor.
Imperativní ustanovení § 27 cit. zákona zni do-
slovně takto:
"K hájení zájmů spořitelnictví buď zřízen spo-
řitelní poradní sbor, jenž sestává z předsedy, jeho
náměstka a čtyř členů, jmenovaných správou stát-
ní, a ze šesti členů vysílaných Svazy spořitelen.
Nejméně třetina poradního sboru budiž vzata ze
zaměstnanců spořitelen. Týž podává státní správě
dobrá zdání v otázkách, týkajících se spořitel-
nictví.
Členství v tomto poradním sboru trvá tři léta
a jest úřadem čestným, členové vystupující mohou
býti voleni nebo jmenováni poznovu. "
§ 28 téhož zákona pak ustanovuje, že o orga-
nisaci a působnosti tohoto spořitelního sboru po-
radního bude vydán státní správou zvláštní statut.
Od vydání shora uvedeného zákona uplynulo
tedy bezmála 18 let. Přesto dosud ustanovení § 27
a § 28 nebyla provedena. Je toho velmi litovati,
protože se domníváme, že mnohé těžkosti, které
naše spořitelnictví v nedávné minulosti mělo, a
i v přítomnosti ještě má, byly by snáze řešitelný,
kdyby zde bylo instituce, jejíž zřízení § 27 a § 28
zákona č. 302 z r. 1920 Sb. z. a n. jistě s tím
nejlepším úmyslem předpokládal.
Nejen čsl. spořitelnictví, ale i ministerstvo
vnitra a státní správa vůbec měly by ve spoři-
telním poradním sboru důležitý pomocný orgán,
který by jim - vedle povinné zákonné organi-
sace spořitelní, t. j. Svazu čsl. spořitelen - po-
dával dobrá zdání ve všech otázkách, které se
dotýkají jakýmkoli způsobem československého
spořitelnictví.
Je nesporné, že v přítomné době a i v budoucnu,
bude třeba řešiti ještě mnoho otázek téměř ži-
votního významu pro celé naše spořitelnictví.
Pokud se týče provedení obou těchto paragrafů
dlužno poznamenati toto:
Spořitelní poradní sbor má býti složen z před-
sedy, jeho náměstka a čtyř členů, jmenovaných
státní správou, a ze šesti členů, vysílaných Svazy
spořitelen.
§ 23 v předu již cit. zákona ustanovuje, že
veškeré spořitelny jsou sloučeny ve svazy, jichž
počet, organisaci a působnost určí státní správa.
Nařízením vlády republiky Československé ze dne
27. července 1920 č. 477 Sb. z. a n., jímž se zři-
zuje "Svaz československých spořitelen" a vydá-