Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1938.
IV. volební období. 6. zasedání.
1216.
Interpelace:
I. posl. Sidora min. spravedlivosti vo veci konfiškácie "Slováka",
II. posl. Sidora na predsedu vlády vo veci mimoriadneho prídavku, vyplácaného na slúžobné
cesty pražských úradníkov,
III. posl. Haščíka min. spravedlivosti vo veci cenzurovanej rezolúcie okresnej organizácie Hlin-
kovej slovenskej ľudovej strany v Humenném.
IV. posl. Nickerla min. veř. prací, že stát zadává práce v německém území českým firmám,
V. posl. dr Eichholze min. veř. zdravotnictví a tělesné výchovy o honorovaném působení lékařky,
polské státní příslušnice židovského vyznání, ve všeobecné veřejné okresní nemocnici v Duch-
cově,
VI. posl. dr Jillyho a Röslera min. veř. zdravotnictví a tělesné výchovy, že se péče o zotavení
dětí nezaměstnaných provádí nevěcně a vzbuzuje dojem stranickosti,
VII. posl. dr Fencika min. vnitra a min. spravedlnosti o zabavení č. 275 časopisu "Naš Puť"
v Užhorodě,
VIII. posl. Döllinga min. spravedlnosti o konfiskační praksi libereckého státního zastupitelství,
IX. posl. Drobného vládě vo veci úpravy zaopatřovacích platov nestatných učiteľov a iných za-
mestnancov na Slovensku,
X. posl. Drobného vládě vo veci rozdieľov cenového indexu životných potrieb na Slovensku a
Podkarp. Rusi.
XI. posl. Drobného min. pošt a telegrafov vo veci zriadenia lepšieho doručovania poštových zá-
sielok pre obce v okolí Vlčova,
XII. posl. Florka min. vnútra o zamýšľanom povolení filiálok Mestskej sporiteľni pražskej na
Slovensku,
XIII. posl. Florka min. vnútra o decentralizácii sporiteľníctva,
XIV. posl. Turčeka min. vnútra o využitkovaní dobromyseľnosti a o hmotnom poškodzovaní l'udí
"Záchrannou Existenciou",
XV. posl. Turčeka min. zemedelstva o nátlaku na drobných prídelcov pri prevádzaní přeměny
lesnej kultury v Bojničkách, okr. Hlohovec,
XVI. posl. Haščíka min. vnútra vo veci surového útoku četnického strážmajstra Tomášku v Ložine,
XVII. posl. dr Neumana, Bergmanna, Richtra a Stejskala vládě ve věci orientačního označení obcí,
ležících na státních, okresních a obecních silnicích a cestách.
1216/1.
Interpelácia
poslanca Karola Sidora
ministrovi spravodlivosti
vo veci konfiškácie "Slováka".
Celú verejnosť Slovensku čoraz väčšmi roztrp-
čuje a pobuřuje neustále konfiškovanie a habanie
autonomistickej tlače, menovite "Slováka" a "Slo-
venskej pravdy". Posledně čísla oboch týchto no-
vin yychádzajú s velkými bielymi oblokmi. Cenzor
konfiskuje hlava-nehlava všetko, čím tlač Hlin-
kovej slovenskej ľudovej strany chce upozorniť na
křivdy a vyvolať nápravu, čisto "Slováka" zo dňa
16. decembra bolo skonfiškované na troch miestach.
Je poburujúce, že cenzor skonfiškoval úvodník
2
"Slováka", úradného to orgánu najväčšej strany
slovenskej a Slovenska, adresovaný návšteve
francúzskeho ministra zahraničia p. Y. Delbosa
v ČSR. Je neslýchané, keď najväčšej strane Slo-
venska nie je dovolené povedať svoju mienku, svoje
želania, prednesené úctivým tónom a v najsluš-
nejšej forme z príležitosti návštevy zástupcu fran-
cúzskej republiky. Táto konfiškácia dezavuje
všetky reči i oslavné manifesty, ako aj všetky
články, ktorými zahrnuli ministra Delbosa a
v ktorých hovorili o slobode, o jednote, o sile
štátu československého. Veď aká jednota, aká sila,
aká sloboda, keď najväčšia strana slovenská a
jediná reprezentantka slovenského národa nemôže
povedať svoje slovo, keď skonfiškujú ešte aj to,
čo pokladala za nutné zdôrazniť na margo ná-
vštevy ministra Delbosa? Táto konfiškácia akiste
viac škody narobila a narobí štátu, než si to vie
predstaviť bratislavský cenzor. Upozorní zahra-
ničných novinárov, upozorní akiste i samého mi-
nistra Delbosa na neslýchané pomery, ktoré tu
vládnu. Vybielený "Slovák" a vybielený úvodník
o Delbosovi je koniec koncov o mnoho väčším dô-
kazom proti vláde, proti režimu, dôkazom rozhá-
ranosti pomerov, bezprávia a utláčania - a to
nielen slobody tlačovej - než by sa to mohlo
napísať v článku, čo ako ostrom.
Je predsa v záujme štátu, keď tlač upozorňuje po-
volané kruhy na neporiadky a na krivdy, ako to
urobil "Slovák" i v ďalších článkoch spomenutého
čísla, ktoré tiež boly skonfiškované: "Voličia sú-
hlasia s postupom parlamentnej delegácie strany",
z ktorého cenzor vytrel polovicu; a ako to urobil
"Slovák" v článku "Koupil si bouchačku a střílel
na vrabce", ktorý cenzor skofiškoval celý. Povin-
nosťou cenzora nemôže byť kryť krivdy a tým
vlastne schvalovať výčiny niektorých synov čes-
kého národa.
Na dôkaz toho, aká bezhlavá a protištátna je
činnosť bratislavského cenzora, uverejňujeme tu
všetky skonfiškované články "Slováka" zo 16. de-
cembra. Poznamenávame, že uverejňujeme ich
celé, i state neskonfiškované, aby bolo z celej sú-
vislosti jasné, že tu neišlo o nijaké útoky proti
štátu, ale naopak, že boly písané práve v záujme
štátnom, úvodník "Delbosovo poslanie" bol skon-
fiškovaný od slov "Hlinka mal príležitosť pozoro-
vať" až po koniec. Článok "Voličia súhlasia" bol
skonfiškovaný od slov "Veľkú pozornosť" po slová
"Svoj k svojmu" (inclusive), ďalej od slov "Naj-
väčšia bola" až slová "väčšinu Slovákov". A na-
pokon veľký vyše troistlpcový článok "Koupil si
bouchačku a střílel na vrabce" skonfiškovaný bol
celý aj s titulom.
Delbosovo poslanie.
Bolo to v roku 1919. Hlinka veľkou okľukou
došiel do toho Paríža, odkiaľ práve prichádza
francúzsky zahraničný minister Delbos. Cestujúc
po strednej Európe, zastavuje sa v Prahe na tri dni.
Putuje, aby v dnešných napnutých medzinárod-
ných pomeroch skúmal silu francúzskeho vplyvu,
nosnosť francúzskych spojenectiev; ale na druhej
strane prichádza, aby dával rady - zdá sa -
v záujme odstránenia trecích plôch, jestvujúcich
medzi národmi povodia Dunaja. V hlavných me-
stách západných veľmoci prišlo sa totiž na to, že
ich odraz na stálosť medzinárodných vzťahov a
trvanie európskeho pokoja môže byť ďalekosiahly.
Pri Hlinkovom príchode do Paríža boly celkom
iné časy, ako sú dnes. Boly to chvíle, keď po
katastrofách svetovej vojny hľadal sa taký spôsob
úpravy medzinárodných vzťahov, aby tento smutný
úsek svetových dejín sa neopakoval. Boly to časy
mierových konferencií a utvárania pokojových
smlúv. Uvažovalo a študovalo sa, aby nové roz-
delenie Európy mohlo byť podkladom pokojného,
spolunažívaní európskych národov, štátnici for-
mátu Wilsonovho, vychádzajúc z priamych príčin
svetovej vojny, prebudovaním štátov, ako aj pre-
tvorením mapy Európy snažili sa vyradiť všetky
možnosti medzinárodných nedorozumení. Politici
dospievajú k uzáveru, že jestvuje veľmi úzky
vzťah medzi pokojom vnútorným a medzinárod-
ným, najmä vzhľadom na spletitosť záujmov ako
aj premdešanosť národností. V budúcnosti nemú
viac platiť zásada, že suverenita nedovoluje štá-
tom zakročiť do vnútorných pomerov, ak má byť
daná možnosť zabezpečenia vlády práva a spra-
vedlivosti.
Tak diplomacia s obvyklého terénu svojho pôso-
bišťa prenesie svoju aktivitu aj na otázky vnútro-
štátne, ktorým venuje dotedy nezvyklú pozornosť.
Podľa vtedajšieho nazerania hlavnou zárukou trva-
losti medzinárodného mieru je, aby vláda všade
dostala sa pod kontrolu celého obyvateľstva. Pri-
šlo sa so zásadou samourčenia národov bez ohľadu
na veľkosť a bohatstvo narodia. Dôsledok toho
mala byť totožnosť hraníc štátnych s hranicami
národnými. Tam však, kde rozličné hospodárske,
strategické a iné pomery a záujmy to nedovoľujú,
tam národom ako náhradu malý byť dané medzi-
národné záruky. Tak malý vymiznúť trecie plochy,
ktorých nebezpečenstvo pre medzinárodný pokoj
bolo známe. Tak tomu malo byť na celom pruhu
Európy, siahajúcom od Baltu až po Stredozemné
more.
Snaha prebudovať štáty Európy s hľadiska vnú-
torného, pretvoriť mapu Európy v záujme splnenia
požiadaviek všetkých národností bola skôr nedo-
stižným heslom, ako cieľom, ktorý bola spôsobilá
mierová konferencia pri svojom složení splniť.
Hlinka mal príležitosť pozorovať to zblízka za
krátky čas svojho pobytu v Paríži.
Hlinka prišiel totiž do Paríža, aby v medziná-
rodných smluvách zabezpečil pre svoj slovenský
národ všetky práva, potrebné k všestrannému
národnému životu v smysle hlásanej zásady ná-
rodného samourčenia. Lenže prišiel ta v čase
veľmi nevhodnom. Vtedy v diplomatických kru-
hoch v Paríži zabudlo sa už na samotný princíp
národného samourčenia a bol skôr záujem o otázky
mocenské. Množstvo rozličných problémov natoľko
zaujalo mysle predstaviteľov spojených a sdruže-
ných mocností, že už neostalo času nazrieť trochu
bližšie do vnútorných pomerov ČSR. Otázky mo-
censké, kaukulácie budúcnosti natoľko zatem-
ňujú mysle politikov a následkom toho vplyv Če-
chov, ako priameho suseda Nemecka, natoľko
rastie, že Hlinka prinútený je opustiť Paríž bez
toho, aby splnil cieľ svojej cesty a dosiahol za-
bezpečenia politickej autonómie pre slovenský ná-
rod v smluvách medzinárodných. Tak sa končí mie-
rová konferencia bez toho, aby splnené bolo to, čo
si žiadali predstavitelia slovenského národa sidení
30. okt. r. 1918 v Turčianskom Sv. Martine, t. j.
na mierovej konferencii pre slovenský národ oso-
bitné zastúpenie.
3
A život išiel nezadržiteľne ďalej. Nebolo treba
dlho čakať, aby sa v plnej nahote ukázaly nedo-
statky práce mierovej konferencie. Na Slovensku
prejavilo sa to tým, že došlo k väzeniu v Brodku,
na Mirove, dostavily sa politické procesy, začala
pracovať cenzúra a nastal boj o samourčovacie
právo slovenského národa v tom štáte, ktorý pre-
dovšetkým jemu mal slúžiť. I stalo sa nám zrej-
mým, že úcta a smysel pre spravodlivosť nijak ne-
stúpa, keď postupujeme od jednotlivca k mase: ba
práve naopak. Najtypickejším dokladom toho je
odsúdenie Krista a prepustenie Barabáša. A kým
za svetovej vojny pracovali sme spolu s Čechmi
na vytvorení jedného štátu v záujme splnenia sa-
mourčovacieho práva slovenského národa, kým
predstaviteľ Čechov, Masaryk, hlava budúceho
štátu v Pittsburghu, dáva nám, Slovákom, v tomto
ohľade písomné garancie, kým s českej strany ho-
vorí sa o švajčiarsku, ako vzore pre organizáciu
budúceho štátu, zatiaľ zásluhou českej polovice
obyvateľstva stala sa z neho formácia centralis-
tická, umožňujúca nadvládu polovice obyvateľstva.
Tým spôsobom podarilo sa českému národu
strhnúť do svojich rúk všetku politickú a hospo-
dársku moc v tomto štáte. Slovensko za 20 rokov
nevychádza z hospodárskej krísy a všade tam, kde
prejavujú sa známky zlepšenia, ide len o podni-
kanie českého kapitálu s použitím väčšinou čes-
kých pracovných síl. Preto v r. 1928 na
vrchole hospodárskej konjunktúry Slovensko má
40 ráz také veľké vysťahovalectvo, ako Čechy.
Aby česká politika mohla ospravedlniť svoje
ciele a zakryť skutočný sledovaný program hospo-
dársky a politický, sleduje odnárodnenie naše
------ Robí tak po spôsobe starej maďarskej
ideologie, ktorá v odnárodnení iných národov vi-
dela jedinú možnosť záchrany štátu. Podobne sle-
duje sa vyradenie slovenčiny a jej nahradenie
češtinou pod titulom blízkosti obidvoch rečí.
Táto cieľuvedomá politika prejavuje sa v kaž-
dom smere verejného a súkromného podujatia. Ma-
júc moc a všetky z nej plynúce možnosti v rukách,
vynucuje si k nej súhlas aj u menšiny nečeského
obyvateľstva štátu, ale jadro ostatných národov
stojí v opozícii k tomuto politickému systému.
Preto väčšina slovenského národa, skoro celá
menšina maďarská a poľská, najväčšia strana ne-
mecká bojuje za zmenu politických metód ako aj
organizácie tohto štátu. Tak vytvorila sa u nás
atmosféra, ktorá začína mať vplyv aj na vzťahy
medzinárodné, takže nedávno boly prinútené za-
oberať sa ňou nielen politické kruhy anglické, ale
medzinárodná verejnosť vôbec. Odlesku tejto po-
chybenej českej politiky môžeme ďakovať aj prí-
chod p. ministra Delbosa do Prahy.
Ak ministrovi Delbosovi bude daná možnosť na-
hliadnuť do zákulisia našich vnútorných pomerov
a politických bojov, ak cesta jeho má dosiahnuť
cieľ, ktorý sa jej v širokej verejnosti pripisuje,
ak prišiel do Prahy, aby tamojším politikom radil
a dobre radil, tak musí upozorniť Čechov na účel-
nosť splnenia záväzkov, prevzatých pri vzniku
tohto štátu, ktoré plynú z princípu národného sa-
mourčenia. Ak ministrovi Delbosovi záleží na
existencii a sile ČSR, pripomenie i zodpovedným
činiteľom v Prahe základné myšlienky, ktoré dik-
tovaly Wilsonovi pretvorenie mapy Európy. Len
vtedy splní svoje poslanie, lebo upevní ČSR s hľa-
diska vnútorného a tým jej potenciál medziná-
rodný. Je totiž pochopiteľné, že štát, v ktorom sú
tak široké složky obyvateľstva nespokojné, ne-
môže spokojne hľadieť v ústrety medzinárodných
konfliktov, ako by to bolo jeho záujmom, i zá-
ujmom Francúzska.
Pán minister Delbos je povolaný, aby vyplnil tú
medzeru medzinárodných smlúv, ktorú sa pričine-
ním zákulisia nepodarilo odstrániť na mierovej
konferencii Hlinkoví.
Voličia súhlasia s postupom parlamentnej dele-
gácie strany.
Dôvera politickému vedeniu i časopisom.
Bratislava, 15. decembra. Za účasti vyše 100 de-
legátov bola 8. t. m. veľká porada organizácií okre-
su v Šuranoch. Po prednesení referátu o politic-
kých, hospodárskych a organizačných veciach de-
legáti zúčastnili sa živej debaty, ktorej výsledok
shrnutý bol v rezolúcii. Delegáti žiadajú, aby sa
porady častejšie odbavovaly (najmenej štvrť-
ročne), najbližšie budú pre južné Slovensko v Kom-
jaticiach, Nových Zámkoch a Starej Ďale. Veľkú
pozornosť vzbudil súhlas delegátov s akciou aka-
demikov. "Na Slovensku po slovensky!" a "Na Slo-
vensku Slováci!", pri čom vyslovené bolo i želanie,
aby sa vydalo heslo: "Slováci, svoj k svojmu!"
Hlavne v dnešných časoch hospodárskej biedy vzá-
jomným napomáhaním mohli by si Slováci zlepšiť
svoj stav. Najživšia bola debata politická, pri kto-
rej všetci prihlásení rečníci vyslovili súhlas k re-
čiam poslancov dr. Tisu, Karola Sidora a dr. So-
kola, žiadajúc, aby od nastúpenej línie neodbočili.
V rezolúcii vyslovujú ľudáci celému parlamentné-
mu vedeniu, ako i redakciám našich časopisov úplnú
dôveru a súhlas s politickým smerom. Protestujú
proti tomu, aby si bárskto dovolil nepovažovať
hlas ľudovej strany za hlas slovenského národa,
lebo je faktom, že slovenská ľudová strana sdru-
žuje vo svojich radoch väčšinu Slovákov. V rezo-
lúcii ďalej protestuje sa proti zvyšovaniu nemocen-
ských poplatkov a stranníckemu zaobchodeniu nie-
ktorých revízorov. Poradu viedol tajomník V. Viš-
ňovský.
.. Koupil si bouchačku a střílel na vrabce. "
Dokiaľ bude ešte otravovať profesor Pospíšil slo-
venských žiakov? - Nie učiteľ, záškodník! - Na
takýchto podhnitých stĺpoch stavia československá
vzájomnosť.
V utorok dňa 7. decembra 1937 objavil sa v na-
šom "Slováku" pozoruhodný článoček, ktorý nám
predstavil profesora Jiřího Pospíšila ako veľkého
pedagóga na Sládkovičovom gymnáziu v Banskej
Bystrici. O veľkých ľuďoch sa píše veľa. Podávajú
sa ich životopisy, komentujú sa ich diela, rozebe-
rajú sa ich myšlienky, realizujú sa ich plány, ak
vyhovujú postulátom denného života, slovom,
s hodnosťou ich osobnosti šíri sa ich sláva. A je
to celkom na mieste. Veď ako hovorí Cicero vo
svojich filozofických spisoch, prečo by si nedal od-
páliť zo svojho kahanca inému, keď ti tým svetla
neubudne? A opravdoví vedátori-velikáši, medzi
ktorými stojí profesor Pospíšil na vedúcom mie-
ste, veľmi radi dávajú odpalovať svetlo a veľmi
ochotne rozdávajú svoje rozumy. Preto si zaiste
prof. Pospíšil zasluhuje viacej pozornosti so strany
odchovancov a aj so strany čitateľov, než akú mu
venovali v horeuvedenom článočku. Myslíme, že je
4
našou povinnosťou vyniesť na svetlo niektoré pe-
dagogické zásady p. profesora a to "sine ira et
studio, ut veritas pateat, placeat et moveat". Pri
tom podarí sa nám hádam objasniť pozadie a stin-
né stránky spomenutej aféry. Vopred poznamená-
vame, že udáme len skutočné a neskreslené prí-
pady, ktoré budeme vedieť dokázať prípadne aj
pred súdom.
"I sám pápež je švindléř. "
Predovšetkým hlavnou zásadou profesora Pospí-
šila bolo: "Náboženství a politika že školy ven!"
Celkom dľa školských zákonov a nariadení. Lenže
je tu chyba.
On bol prvý, ktorý náboženské veci pred žiakmi
pertraktoval a do učenia cirkvi katolíckej zlomy-
seľné sa miešal. Robieval to s úmyslom zosmiešniť
a potupiť katolícku cirkev. Tak sa stalo, že pove-
dal v hodine vyučovania pred žiakmi: "Vy jste
švindléř, jako i všichni kněží jsou švindléři (rozu-
mej katolícki), ba i sám pápež je švindléř. " Trie-
du, dátum a okolnosti si predbežne ponecháme, ale
ak bude potrebné, veľmi radi uvedieme. Snáď sa
na to rozpamätá on sám a vtedy nemusíme my zdô-
razňovať, že to povedal z dôvodov nečistých. Ino-
kedy zase skúšal žiaka a keď tento slabšie od-
povedal, povedal mu: "človeče, máte tmu v hlavé
jak matka cirkev (zase katolícka). " Tento výrok
vieme presne dokumentovať a keď bude treba,
osvetlíme ho reflektorom. Nateraz len toľko k ne-
mu poznamenávame, že bolo zbytočné úsilie na
také krásne prirovnanie, keď sme všetci verili, že
tma je nie v cirkvi, ale niekde inde. Ba stalo sa,
že pán profesor nám chcel vysvetliť pojem mrav-
nosti a studu asi takýmito výkladom (to "asi" tu
toľko znamená, že za autentitu podstaty a smyslu
ručíme stopercentne, za doslovné znenie výkladu
deväťdesiatpercentné): "Víte, mravnost a cudnost
jsou velice relatívni. Mení se podle doby a polohy
kraju. Tak bylo v římském svete zvykem, že se
rímske matrony pozeraly bez pohoršení a pohnutí
na nahá těla tancujících hochů a dívek. Nebo kou-
kejte na severské štáty Dánsko, Švédsko a Nórsko,
tam se koupají úplné nazí hoši a dívky vedle sebe
a nikdo z toho nedělá kravály. Víme přece, že jsou
to lidé mravní. To jenom cirkev katolícka mátoží
se studení a cudností. Nebyť jejich mravnostních
foršriftú, to bychom hleděli na pohlavní věci cel-
kom přirozené, tak jak jsou. Že celkem přirozeně,
toho příkladem jest nám život zvířat. Zvířata ne-
ukrývají své pohlavní ústroje, ale regulují přiro-
zeně svůj pohlavní pud. To podlé platných norem
církve katolícke by moh povědět býk krave: tohle
schovej, nesmíš to ukazovat... " Treba k tomuto
výkladu nejaké poznámky? Bolo by ich zbytočné
uvádzať, keď poznamenáme, že pán profesor je
veľkým pokrokárom. To azda vysvetlí, čo si treba
o jeho mravných názoroch myslieť.
Snižovanie spovedného tajomstva.
Pán profesor ani sviatosti nerešpektoval. Nežia-
dali sme a ani nežiadame od neho, aby ich vyzná-
val, ale rozhodne žiadame, a to nielen my, ale há-
dam aj stanovy pokrokárskej tolerancie, aby zá-
kladné dogmy toho alebo onoho náboženstva ne-
snižoval pred žiakmi. Ostatne je to aj vecou vku-
su, keď už nie svedomia, nehovoriť o veciach, do
ktorých sa nerozumieme. "Si tacuisses, philosophus
mansisses", platí pre všetkých, vari aj pre neho.
O spovedi sa potupne vyslovil, že je to len prostrie-
dok k rozmnožovaniu hriechov. Totiž v tom smy-
sle, že vraj taký katolík, keď je presvedčený, že
sa mu v spovedi hriechy odpúšťajú, hreší duplo-
vane. V spovedné tajemstvo tiež neverí, ba sa mu
vysmieva. To vraj taký umelec má o mnoho väčšiu
zodpovednosť, než aby sa mohol zdôveriť kňazovi
v spovedi. - Risum teneatis amici, pán profesor
Pospíšil hovorí o zodpovednosti a bagatelizuje spo-
vedné tajomstvo. Kto by tomu veril? Náboženské
povinosti plnil veľmi rád. Sám nám hovoril, ako za
študentských čias klamal katechétu s povinnou do-
chádzkou na nedeľné bohoslužby. On bol vraj sám
dozorcom a prvý nebol v kostole. Samozrejme, spo-
lužiaci ho podplácali, aby ich neudal a on si vraj
.. koupil bouchačku a střílel na vrabce".
Urážky kňazov.
Keď vstúpil do triedy a videl tam 10-12 kleri-
kov, nezabudol struhnúť vtip: "Á jej, to je tady
nejaké zatmení. " Len mal, chudák, smolu, že sa
mu na vtip nikto nesmial, lebo klerikov mali ostatní
radi. Ba išiel ešte ďalej. Keď prišiel novooblečený
klerik do triedy, uvítal ho nejapne:,, Čos' človeče
otce zabil, že ses navlek v kleriku. " To je práve
toľko povedané, ako že len ten môže ísť za kňaza,
kto spáchal taký veľký zločin, ako otca zabiť. K to-
muto dokladáme, že si asi pomýlil životné povo-
lanie. Mal byť psychiatrom, keď vie tak bystré vy-
pozorovať známky k povolaniu. Len škoda, že sám
na sebe nespozoroval, že sa na profesorstvo vôbec
nehodí, čo i otca nezabil. Rád tiež odhováral: "Člo-
veče, ty seš šikovnej, ty by ses' moh uplatniť v ci-
vilu, shoď ten mundúr. " A k jeho veľkému žiaľu
predsa ani jeden neshodil mundúr. Verejne v triede
pod vyučovaním verboval žiakov do Sokola: "Proč
ty nejseš sokolem?" - "Mne Sokol nevyhovuje. "
- "Proč?" So žiaľom musíme priznať, že sa mu
niekoľkých masliarov podarilo získať. Len to nás
bolí, že to boli takí, ktorí sa volali Slováci.
Pilier vzájomnosti.
Pán profesor je veľkým pilierom českosloven-
skej vzájomnosti. Prišiel na Slovensko v prvých
rokoch poprevratových, pozná tedy mentalitu slo-
venského ľudu a preto neprehovorí slovenského
slova. My mu to aj uznávame, lebo je predsa ťažko
naučiť sa za osemnásť rokov cudziu reč. Len nech
potom nehovorí o vzájomnosti československej,
lebo nie slová, ale príklady tiahnú. Vieme si ceniť
jeho lásku k Slovákom a k Slovensku, i keď sa bol
vyslovil, že keď bude dostatočný počet profesorov
Slovákov, on bude prvý, ktorý opustí Slovensko.
Že to nemyslel vážne, vidieť z toho, že hoci je už
ten žiadaný dostatočný počet tu, on predsa dote-
raz nezmenil svoj pobyt. Stane sa niekedy, že sa
človek preriekne, no z toho sa nedá usudzovať že
by nemal Slovensko úprimne rád. A ak to pán
profesor s tým odchodom vážne myslí, tak vzá-
jomnosť československá stráca v ňom silný pilier.
Nechceme u neho predpokladať, že by nesúhlasil
s heslom "Na Slovensku po slovensky" a preto,
aby azda nehrešil proti tomuto heslu, hovorí rad-
šej latinsky. Toto by bola malá ukážka metódy veľ-
kého pedagóga. Či je správna alebo nie, o tom
nech súdi verejnosť. Naša skromná mienka, ak ju
smieme prejaviť, by bola, že predsa snáď by len
nebolo dobré, aspoň nie na tento čas, udomácňo-
vať v slovenských školách podobné metódy. Slo-
vensko je totiž trochu "zaostalé, než aby sa tu
dalo pracovať takýmito modernými "metódami".
5
Náprava neprichádza - verejnosť nech súdi.
Zaiste bude, jako pán profesor, tak aj ctené či-
tateľstvo zvedavé, prečo píšeme tieto chválospevy
tak oneskorene. Áno, oneskorene, ale ešte nie ne-
skoro.
Čakali sme dlho, ale aj trpezlivosť má svoje
medze.
Nemôže sa pán profesor ponosovať, že nemal
času na polepšenie. Oj, dosť toho bolo. Nám sve-
domie nerobí výčitky, že sme jednali nekresťanský.
Lebo kresťan-katolík najprv odpúšťa, len potom
tresce. Tak to stojí aj v Písme svätom: "Boh ne-
chce smrť hriešnika, ale čaká, aby sa polepšil. "
Aj my sme čakali, ale keď vidíme, že náprava ne-
prichádza, nechceme ďalej čakať, ale sme nútení
konečne sa ozvať.
A to tým viac a smelšie, že sa nebojíme
nátlaku a nedáme sa zastrašiť terorom. Toho sa
môže úspešne použiť na príklad u takých kvartá-
nov, ale nie u dospelých akademikov. A týmto,
myslíme, je zaručená aj naša vieryhodnosť, ktorú
sme ochotní dokázať, ak to bude niekomu po vôli.
Na omluvu pána profesora ešte dokladáme, že nie
je jediný, ktorý na Slovensku takto vychováva. Je
ich tu celá fúra, o nich však neskoršie. Nech sa
tedy utešuje hexametrom: "Solamen miseris, so-
cios habere malórum".
(Býv. žiaci profesora Pospíšila. )
Z tu citovaných článkov vysvitá, čo sme už zdô-
raznili, že boly napísané v záujme štátnom, že
volaly po náprave, - a teda, že zakročenie cen-
zora je tu vlastne protizákonné. Pýtame sa preto
pána ministra spravedlivosti:
1. či vie o tejto pre štát tak nebezpečnej praxi
bratislavského cenzora, ktorá je výsmechom para-
grafov ústavy, hovoriacich o slobode slova?
2. Či je ochotný urobiť nápravu?
Praha, dňa 17. decembra 1937.
Sidor,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Florek, Drobný,
Hašcik, Hlinka, Kendra, Longa, dr Pružinský,
Sivák, Slušný, Suroviak, Schwarz, dr Sokol,
dr Tiso, Turček. dr Wolf, dr Pješčak,
Bródy, Šalát.
1261/II.
Interpelácia
poslanca Karola Sidora
na predsedu vlády
vo veci mimoriadneho prídavku, vypláca-
ného na služobné cesty pražských
úradníkov.
V dňoch, keď sa začínajú tvoriť výbory na
oslavu 20. výročia vzniku československej repub-
liky a keď sa na vládnej strane tvrdí, že snahou
vládnych kruhov je pozdvihnúť Slovensko a Pod-
karpatskú Rus na úroveň českých krajín, upozor-
ňujeme pána ministerského predsedu na poburu-
júci fakt, že českí úradníci, ktorí prichádzajú slu-
žobne na Slovensko, dostávajú k diétam ešte
30 Kč prídavku, ktorý nedostávajú úradníci zo
Slovenska, idúci na služobné cesty do Čiech. Na
Podkarpatskej Rusi je tento prídavok ešte
o 20 Kč väčší, slovom robí 50 Kč. Tento prí-
davok českí úradníci posmešne nazývajú "kolo-
niálnym prídavkom". Skutočne má on v sebe
všetko to, čo toto posmešné slovo vyjadruje.
Tento prídavok nemal svoje oprávnenie ani
v dňoch prevratu, tým menej dnes, keď strava a
byt je na Slovensku práve tak drahá ako v Če-
chách. Tí istí ľudia, ktorí toľko hovoria o sloven-
skom pokroku, sú vstave ponechať 20 rokov v plat-
nosti ustanovenie, ktoré prakticky ukazuje, že na
Slovensku nie sú ešte normálne pomery a ľudia,
ktorí idú z Čiech na Slovensko, musia byť mimo-
riadne platení za všetky nebezpečia, ktoré tu
musia prekonať.
Nás slovenských poslancov uráža, keď služobné
predpisy robia takýto rozdiel medzi slovenskými a
českými úradníkmi. Uráža nás, že sa takýmto spô-
sobom Slovensko degraduje akoby na koloniálnu
krajinu.
Upozorňujeme na tento príplatok parlamentní
úspornú komisiu, lebo nakoľko vieme, práve tieto
mimoriadne prídavky lákajú mnohých úradníkov,
aby čo najčastejšie si vychádzali na služobné cesty
na Slovensko. Vieme, že najmä úradníci mini-
sterstva železníc radi chodia na služobné cesty na
Slovensko. Stravujú sa na režijné výhody v sta-
ničných reštauráciách, spia v lacných železničných
nocľahárňach a predsa dostávajú okrem riadnej
diéty ešte mimoriadny prídavok. V časoch, keď
štát hľadá úspory na všetkých položkách, upozor-
ňujeme p. ministerského predsedu a parlamentnú
úspornú komisiu na tento koloniálny prídavok,
ktorý nielen že je neopodstatnený a ničím neodô-
vodnený, ale je aj urážlivý.
Pýtame sa p. ministerského predsedu, čím odô-
vodní oprávnenosť tohoto prídavku? Je Slovensko
a Podkarpatská Rus skutočne - - - zemou,
na ktorej úradníci budú i ďalej dostávať-----------
prídavok?
Či je ochotný zrušiť tento prídavok, alebo zme-
niť ustanovenie predpisu tak, aby 30, resp. 50 Kč
prídavku dostávali aj slovenskí úradníci, ktorých
služobne posielajú do Čiech?
Praha, dňa 17. decembra 1937.
Sidor,
Čavojský, Dembovský, Hlinka, Sivák, Šalát,
dr Wolf, dr Pješčak, dr Sokol, Slušný, Kendra,
Drobný, Danihel, Florek, Longa, Suroviak, dr Tiso.
Bródy, Turček, Schwarz, dr Pružinský, Haščík.
6
1216/III.
Interpelácia
poslanca Štefana Haščíka
ministrovi spravedlivosti
vo veci cenzurovanej rezolúcie okresnej
organizácie Hlinkovej slovenskej
ľudovej strany v Humennom.
Dňa 14. januára 1938 uverejnená bola v "Slo-
venskej Pravde" rezolúcia okresnej organizácie
Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v Humennom,
z valného shromaždenia, ktoré sa konalo 10. ja-
nuára 1938. Z tejto rezolúcie cenzor skonfiškoval
celý 11. odstavec tohoto obsahu:
"Schvaľujeme mužné a sebavedomé prejavy na-
šich zákonodarcov v parlamente. Stojíme ako jeden
muž za* ministrom m, sl. dr Jozefom Tisom a posl.
Karolom Sidorom, ktorí tlumočili len to s parla-
mentnej tribúny, čo je presvedčením každého slo-
venského rodoľuba, nacionalistu a autonomistu.
Odmietame čo najenergickejšie akékoľvek mie-
šanie sa českých organizácii politických (Roľníc-
keho dorastu agrárneho, Štefánikovej spoločnosti,
atď. ) do slovenských politických a kultúrnych vecí.
riešenie ktorých je výhradným právom len samo-
bytného slovenského národa a jeho parlamentných
reprezentantov.
Odmietame-----------klebetu dr Dérera o "vši-
vákoch a sopľošoch", ako nedôstojnú jednoho mi-
nistra demokratickej republiky. "
Ako vidno z obsahu konfiškovanej state, neobsa-
huje nič, čo by odporovalo platným predpisom a
vybočovalo z rámca obvyklej politickej kritiky.
Není v tejto stati nič urážlivého ani pre štát, ani
pre jeho reprezentantov. Cenzúra, ako prežitok ab-
solutistických štátov, nemôže byť v demokratickom
republikánskom sriadení bičom na nepohodlných
politických protivníkov, keď sa tyto domáhajú vecí
samozrejmých a spôsobov oprávnených. To, čo vy-
strája cenzúra v Bratislave so slovenskou národ-
nou a katolíckou tlačou, je výsmechom tlačovej
slobody, zaistenej v ústavnej liatine nášho štátu.
Je to-----------hrdúsenie a ničenie slovenskej ná-
rodnej tlače po spôsobu zaniklých feudálnych re-
žimov vládnych a zestúdzaním dobrého mena
nášho mladého republikánskeho štátu.
Pýtam sa preto pána ministra:
Či má vedomosť o tomto škandalóznom pokra-
čováni bratislavskej cenzúry'
Čo hodlá zariadiť na zaistenie ústavnej slobody
tlače?
Praha, dňa 13. januára 1938.
Haščík,
Čavojský, Drobný, Suroviak, dr. Pješčak, Bródy,
Schwarz, Florek, Hlinka, Danihel. Dembovský,
Kendra., dr. Sokol, Šalát, Longa, dr. Tiso, Sivák.
dr. Pružinský, Sidor, Slušný, Turček, dr. Wolf.
1216/IV (překlad).
Interpelace
poslance P. Nickerla
ministrovi veřejných prací,
že stát zadává práce v německém území
českým firmám.
Přestavba tak zvané zatáčky smrti mezi Žluti-
cemi a Bochovem na státní silnici z Karlových
Varů do Prahy, ačkoliv leží tento úsek v čistě ně-
meckém území, byla zadána české stavební firmě
Kratochvíl a spol. Tam, kde před Bochovem od-
bočuje objížďka, jest postavena dřevěná tabule
s čistě českým nápisem "Vítáme Vás" a na konci
této objížďky jest vysloven dík stavební firmy za
objížďku rovněž čistě česky.
Interpelanti táží se tedy pana ministra:
1. Ví pan ministr o věci výše vytýkané?
2. Jest pan ministr ochoten vysvětliti, proč tyto
práce byly zadány čistě české firmě?
V Praze dne 21. ledna 1938.
Nickerl,
K. Köhler, Hollube, Jäkel, Gruber, Jobst, Knöchel,
Kundt, Axmann, dr Rosche, Illing, inž. Künzel,
G. Böhm, F. Nitsch, Stangl, Wollner, Sogl, Knorre,
Rösler, Obrlik, Hirte.
1216 V (překlad).
Interpelace
poslance dr. L. Eichholze
ministrovi veřejného zdravotnictví a
tělesné výchovy
o honorovaném působení lékařky, polské
státní příslušnice židovského vyznání, ve
všeobecné veřejné okresní nemocnici
v Duchcově.
Paní dr Glasnerová, polská státní příslušnice
židovského vyznání, působí delší dobu ve všeobecné
veřejné okresní nemocnici v Duchcově jako lé-
kařka; dostává za to honorář.
Interpelanti ukazují na to, že žádosti nesčet-
ných sudetskoněmeckých lékařů, československých
státních občanů, o jmenování nemocničním léka-
řem se zamítají.
Tážeme se pana ministra:
1. Ví pan ministr o vytýkané věci?