Poslanecká snemovňa N. S. R. Č. 1937.

IV. volební období. 6. zasedání.

1169.

Zpráva

výboru sociálné-politického, ústavné-právního a rozpočtového
o vládním návrhu zákona (tisk 1123)
o úsporných opatřeních personálních.

I.

Sociálne politický výbor pojednávajúc

o vládnom návrhu zákona o úsporných opa-
treniach perzonálnych (tlač č. 1123) usnie-
sol sa, aby bola opustená forma vládneho
návrhu a aby vypracovaná bola predloha
zákona, ktorá by obsahovala systematicky
a prehľadne všetky úsporné perzonálne
ustanovenia, ktoré majú byť platné od
1. januára 1938. Urobil tak z niekoľko dô-
vodov.

V čl. III. § 1 stanovil vládny návrh, že
ustanovenia §§ 7 až 13 a § 15 vládneho na-
riadenia zo dňa 22. decembra 1933, č. 252
Sb. z. a n. majú byť platné podľa stavu
koncom roku 1937 ako súčiastka zákona

i na ďalej. Poneváč vládny návrh má sa
vzťahovať podľa čl. VI. i na sudcov a §§ 1
až 11 zákona č. 186 z roku 1937 Sb. z. a n.,
ktorý upravil úsporné opatrenia perzonálne
ohľadne sudcov, sa zrušujú, bola by znova
nastolená otázka, jestli nariadenia, upra-
vujúce platové pomery sudcov na podklade
zmocňovacích zákonov sú platné. Octli by
sme sa v stave, v akom sme boli pred vy-
daním zákona č. 186/1937, ktorého účelom
bolo odstrániť všetky ústavné pochybnosti.
Vznikla by ďalšia otázka vážneho rázu.
jestli môže zákon označovať ako svoju
súčiastku obsah vládneho nariadenia vôbec,
najmä však nariadenia, ktorého platnosť
je pochybná, pretože bola narušená ústavná

platnosť zmocňovacieho zákona, o ktorý sa
nariadenie opiera.

Ďalšou námietkou proti vládnej predlohe
bolo ustanovenie čl. VII., v ktorom zcela
nesystematický pripojuje sa predpis na
ustanovenie úsporného rázu o prípustnosti
exekúcie na určitú časť služebných pôžit-
kov štátnych zamestnancov. Táto matéria
nielen, že vnútorne nesúvisí s úspornými
opatreniami perzonálnymi, ale tiež nevyčer-
páva plne celú otázku prípustnosti exeku-
ce na platy štátnych zamestnancov.
V praxi vzniklo mnoho sporných otázok
v tomto ohľade, najmä o tom, ako sa má
vypočítať základ voľný pre exekúciu a
existenčné minimum, vylúčené z exekú-
cie, takže by bolo účelnejšie vydať zvláštny
zákon, ktorý by vyriešil všetky tieto otázky
uspokojivé a vyčerpávajúcim spôsobom.

Ďalší dôvod, ktorý pôsobil na rozhodnu-
tie soc. pol. výboru, bolo ustanovenie čl.
VIII. vládnej predlohy. Aby mohly byť re-
produkované v jedinom zákone všetky usta-
novenia o úsporných opatreniach perzonál-
nych, stanovila predloha v čl. VIII., že tieto
predpisy budú pojaté do zvláštnej prílohy,
ktorá má tvoriť súčasť zákona. Príloha
sama však je nesystematická a neprehľad-
ná. V prvej časti začína sa §-om 4 a končí
§-om 20, potom nasleduje diel II., ktorý za-

2

čína §-om 7 a obsahuje opäť to isté číslova-
nie paragrafov, ako časť prvá a končí
§-om 28. Nie je tu ani žiadnej doložky,
z ktorej by bolo patrné, do kedy ktoré
ustanovenie platí, jestli je prechodné, alebo
trvalé.

Sociálne politický výbor vypracoval preto
predlohu, ktorá sa obmedzuje výhradne na
ustanovenie o úsporných opatreniach per-
zonálnych a činí tak spôsobom prehľadným.
Predloha vypracovaná sociálne politickým
výborom obsahuje teraz všetky úsporné
opatrenia perzonálne, ako majú byť platné
od 1. januára 1938.

Tu ovšem pri snahe vydať formálne
nový zákon, ktorý by sústreďoval všetky
predpisy o úsporných opatreniach perzo-
nálnych, nemohol byť zachovaný pôvodný
úmysel vládneho návrhu, aby nebolo me-
nené zásadne dosavádne číslovanie para-
grafov platných noriem z dôvodov racio-
nalizácie, aby tým nebolo treba zbytočných
strát energie, ktoré vyplývajú z takovýchto
zmien. Pri tom bola vzatá za základ také
systematika, ktorá sa pripojuje k systema-
tike zákona Č. 204/1932, poneváč doterajšie
zretele pominuly. Rozlišuje sa diel I. sú-
čiastky prvej o všeobecných srážkach z pla-
tov pochádzajúcej z §§ 4, 5, 6, 7 a 8 zák.
č. 204/1932, diel II., o zvláštnych srážkach
z platov pojatej v podstate z §§ 8 až 10 vl.
nar. 252/1933, a v časti druhej boly potom
recipované normy §§ 10 až 20 zákona 204/
1932 a §§ 7, 12 a 13 vládneho nariadenia
252/1933. Do časti tretej boly pojaté usta-
novenia všeobecné primykajúce sa v pod-
state k §§ 20, 21, 22, 23, 26, 28 zák. č. 204/
1932 a § 11 vl. nar. č. 252/1933. Zvláštna
časť bola venovaná z formálnych hľadisek
sudcom z povolania a boly v nej aplikované
normy tohoto zákona, pokiaľ pre sudcov
majú praktický význam, s odchýľkou vy-
plývajúcou z § 14, odst. 2 zákona 186/1937,
ktorý sa nahradzuje týmto novým záko-
nom, pokiaľ ide o sudcov z povolania, vyní-
majúc jeho ustanovenie § 14. V časti piatej
nasledujú ustanovenia o platnosti osnovy,
ktorá rozlišuje ustanovenia jednotlivých
dielov na časové terminované a časové ne-
terminované.

§§ 1 až 10 a druhá veta odst. 1, § 20 sú
terminované do 31. decembra 1938. Ostatné
ustanovenia, t. j. §§ 11 až 19, §§ 20 (okrem
druhej vety odst. 1) až 30 majú platnosť
trvalú.

V §-u 33 obsahujúcom záverečné ustano-
venia bolo stanovené najmä, že dňom účin-
nosti zákona pozbývajú platnosť všetky do-
siaľ platné ustanovenia zákonov a vládnych
nariadení o úsporných opatreniach perzo-
nálnych.

II.

V I. diele, časti prvej (§§ 1 až 5) sú ob-
sažené ustanovenia, ktoré sa týkajú vše-
obecných srážok z platov a to ako aktív-
nych, tak aj odpočívnych. Tieto ustanove-
nia, ako už bolo povedané, majú končiť 31.
decembra 1938.

V dôvodovej zpráve k vládnemu návrhu
uvádza sa na vysvetlenie týchto srážok:
Vláda navrhuje, vyhovujúc tak prianiu
vyslovenému Súručenstvom verejnozamest-
naneckých organizácií a Exekutívou verej-
ných zamestnancov, aby boly prevedené
srážky, ako sú obsažené vo vládnom ná-
vrhu. Vzhľadom k tomuto zneniu dôvodo-
vej zprávy obrátilo sa Pracovné súručen-
stvo a Exekutíva verejných zamestnancov
na predsedu sociálne-politického výboru
listom, v ktorom sa uvádza:

"Pracovné súručenstvo prejednávalo vo
svojej plenárnej schôdzi dňa 24. novembra
vládny návrh zákona o úsporných opatre-
niach perzonálnych (tlač č. 1123). Posúde-
nie vládneho návrhu i dôvodovej zprávy
dáva Pracovnému súručenstvu podnet
k niektorým výčitkám, ktoré si Vám týmto
dovoľujeme tlmočiť a žiadať Vás, aby ste
k ním láskavé bral zreteľ ešte pred pojed-
návaním vládneho návrhu v sociálne-poli-
tickom výbore poslaneckej snemovne.

Vytýkame:

1. že nebolo prianím Súručenstva verej-
nozamestnaneckých organizácií a Exeku-
tívy verejných zamestnancov, aby zmierne-
nie srážok týkalo sa penzistov len potiaľ, že
od 1. januára 1938 budú im zrušené len vše-
obecné platové srážky a vlád. nar. č. 252
z r. 1933 vo výške 08% srážkovej základne
a že im budú ponechané všeobecné platové
srážky zo zákona č. 204/1932 v nezmenenej
výške. Týmto sa zväčšuje dosavádna dis-
parita medzi aktívnymi zamestnancami a
penzistami vo veci srážok. Zástupcovia
Pracovného súručenstva vždy prehlasovali,
že nemôžu dať súhlas k vyradeniu penzistov
zo zásahu do zákona č. 204/1932;

2. že v dôvodovej zpráve (2. odst. II.
časti) penzie sú označené za nesnesiteľné
bremä. Táto štylizácia znekľudňuje, ba

8

priamo poburuje v prvom rade penzistov,
ale tiež i aktívnych zamestnancov. A preto
nemala byť v dôvodovej zpráve uvedená;

3. že tretí odstavec druhej časti dôvodo-
vej zprávy zbytočne zdôrazňuje, že v roku
1938 nebude možné realizovať prípadné
ďalšie štátne-zamestnanecké priania a po-
žiadavky. Pracovné súručenstvo nič takého
nežiadalo, ale naopak dostalo od pána pred-
sedu vlády prehlásenie, že sa vláda neuza-
viera v r. 1938 jednať o prípravách pre vy-
danie vládnych nariadení v niektorých pa-
ragrafoch platového zákona pre zhodnote-
nie vojenskej služby pre všetkých štátnych
zamestnancov;

4. že i posledný odstavec II. časti dôvo-
dovej zprávy je zbytočný, poneváč každý
štátny zamestnanec vie, že niektoré úspor-
né opatrenia perzonálne sú trvalé v plat-
nosti. Boly zavedené v dobe kríze za tým
účelom, aby zmiernily ťarchu výdavkov
v dobe kritického stavu štátnych financií.
(Citujeme tlač č. 2099 z 9. decembra 1932
z dôvodovej zprávy. ) Preto nebolo tiež
treba, aby v republikácii zákonných usta-
novení o úsporných opatreniach perzonál-
nych boly niektoré novým zákonom vyhlá-
sené za trvalé. "

Minister financií Dr. Kalfus reagoval
v schôdzi sociálne-politického výboru na
tento list a uviedol:

"Prejednávanie tohotoročného rozpočtu
nahromadilo vláde a parlamentu odrazu
príliš mnoho problémov, ktoré maly byť
rozriešené v súvislosti s rozpočtom, ak
chceme plne trvať na zásade vyrovnaného
rozpočtu. Jednou z týchto otázok je tiež
problém úsporných opatrení perzonálnych.
Napriek ťažkostiam, ktoré sa stavaly do
cesty riešeniu tejto otázky po stránke úhra-
dovej, neváhala vláda aj túto otázku riešiť
v rámci celku a v úzkej súčinnosti so zá-
stupcami zamestnaneckých organizácií.
Musím s vďakou konštatovať rozvážnosť a
loyalitu týchto zástupcov, ktorí brali účasť
na jednaní s vládou. Vláda nemohla vyho-
veť všetkým prianiam týchto organizácií
rešp. ich zástupcov, ktorí preto pochopi-
teľne nemohli dať súhlas k tomu, aby na pr.
určité kategórie, najmä penzisti boli účast-
ní výhod srážkovej úľavy, len v obmedze-
nej miere. "

Tým sa preukázalo, že dôvodová zpráva
vládneho návrhu spočívala na omyle.

III.

K dielu II. §§ 6 až 9. Tieto ustanovenia,
pojednávajúce o srážkach z činovného
manželských dvojíc, ako i o zmenšení pla-
tov, ako i odpočívnych platov, keď je jeden
z manželov štátnym zamestnancom v čin-
nej službe a jeden požívateľom odpočív-
neho platu, alebo obidvaja požívatelia odpo-
čivného platu, ako i ustanovenia o zvlášt.
penzijnom príspevku boly dosiaľ zaradené
medzi ustanovenia s definitívnou platnosťou
a tiež v z. č. 186 z r. 1937, ktoré pojednávajú
o platových pomeroch sudcov so zreteľom
k úsporným opatreniam perzonálnym, ne-
bola platnosť týchto ustanovení časové ob-
medzená. Poneváč i tieto úsporné opatrenia
boly podľa názoru sociálne-politického vý-
boru vyvolané tiesnivou finančnou situá-
ciou a dá sa predpokladať že, jestli sa zlepší
finančná situácia štátu, bude možné zmen-
šovať nielen všeobecné srážky z platov, ale
aj tieto zvláštne srážky, boly tieto ustano-
venia terminované na dobu do 31. decembra
1938 a tým mal byť daný výraz presvedče-
niu soc. pol. výboru, že v budúcnosti budú
tieto ustanovenia zmenené.

K § 8. Zvláštny penzijný príspevok mal
často neblahý dôsledok, že povýšený
v prvom roku mal na služobných pôžitkoch
menej než v roku predchádzajúcom. Aby
tomuto bolo zabránené, ustaluje nové usta-
novenie odst. 2., že zvláštny penzijný prí-
spevok smie činiť najvýš rozdiel medzi do-
savádnym hromadným stálym služobným
príjmom bez výchovného a prídavkov na
deti, po odpočítaní penzijného príspevku a
srážky podľa § 1, alebo 4 tohoto zákona a
celkovým stálym služebným príjmom (bez
výchovného a prídavkov na deti), po na-
stalom zvýšení penzijnej základne, vypočí-
taný podľa skupiny miest, podľa ktorej bol
zamestnancovi vymeraný dosavádny slu-
žebný plat po odpočítaní penzijného prí-
spevku a horespomenutej srážky.

Bolo ovšem treba v tomto smere nedbať
prípadov, kedy platová sústava zamýšľa
zmenu v stálych služebných príjmoch, ako
je pri zmenách výchovného, prídavku na
deti, po prípade pri zmenách úradného
(služebného) pôsobišťa a tým nastalej
zmeny skupiny miest činovného (platu mu
zodpovedajúcemu). V takých prípadoch nie
je možné vyrovnávať bez ujmy napriek dô-
slednému uplatňovaniu platovej sústavy
prípadný menší stály služebný príjem vy-

4

plývajúci zámerne zo sníženia po prípade
zo zániku, lebo sníženia výchovného (prí-
davku na deti).

Odstavec 4 pamätá potom na prípady,
kedy dochádza k častejším zmenám pen-
zijnej základne opačným smerom, čo sa
môže uskutočniť najmä pri zmenšení, alebo
zaniknutí služebného prídavku, ktorý ne-
skoršie pri zmenených pomeroch opäť
oživne, alebo vzrastie.

K § 9. § 81, odst. 2 zák. č. 221 z r. 1925
o nemocenskom poistení verejných zamest-
nancov ustanovuje, že zamestnávateľ smie
sraziť z platu zamestnanca časť poistného,
pripadajúcu na zamestnanca pri výplate
pôžitkov čiastkou, ktorá pripadá pomerne
na toto platobné obdobie. Druhá veta
zneje: "Jestli zamestnávatel neužije tohoto
práva, nemôže tak učiniť pri žiadnej výplate
neskoršej. " Suspendovanie tohoto ustano-
venia stalo sa preto, že niektoré srážky sú
menisté a že by mohly štátu vzniknúť
škody, keby si nesrazil mesačne príspevok
k liečebnému fondu. Tým, že sociálne-po-
litický výbor termínuje jeho platnosť do
31. decembra 1938, chce vyjadriť, že pre
štát ako zamestnávateľa má byť platné čím
skôr rovnaké pravidlo, ako pre každého
iného zamestnávateľa.

Ustanovením § 20 mení sa ustanovenie
§ 33, odst. 1 osnovy v tom, že táto zásada
vyplývajúca zo sociálnych hľadisiek za-
mestnávať dorast, má ostať časové neter-
minovaná, že ale, pokiaľ ide o minimálne
zaistenie čiastky, pod ktorú týmto zvýše-
ním nesmie klesnúť úhrn platu a zárobko-
vého príjmu, má byť podrobené po uvede-
nej dobe v § 33, odst. 1 novému skúmaniu.

IV.

K časti tretej, § 26. Tento paragraf jed-
ná o zamestnancoch verejnoprávnych kor-
porácií a ústavov, uvedených v § 212,
odst. 1, platového zákona. Tu previedol so-
ciálne-politický výbor dve zmeny. Dosavád-
ne úsporné ustanovenie zákona vysvetlo-
vané bolo tak, že verejnoprávne korporácie
sú povinné previesť srážky dľa analógie
srážok štátnych zamestnancov i vtedy, keď
platy zamestnancov nedosahujú mieru práv
a nárokov štátneho zamestnanca rovnakej,
lebo rovnocennej kategórie a rovnakých
služebných, ako aj rodinných pomerov.
Toto vysvetlenie je v rozpore so zásadou
vyslovenou v § 212, odst. 1 plat. zákona,

kde je ustanovená len najvyššia hranica
platov menovaných verejnoprávnych kor-
porácií a ústavov. Preto bolo do § 26 pojaté
ustanovenie, že srážky nemajú byť usku-
točnené potiaľ, pokiaľ by po ich uskutoč-
není nároky zamestnanca klesly pod mieru
práv a nárokov štátneho zamestnanca rov-
nakej, lebo rovnocennej kategórie a rovna-
kých služebných, ako aj rodinných po-
merov.

Okrem toho bol odstránený spor o inter-
pretáciu § 16 min. nar. č. 252 z r. 1934
v tom smere, že ustanovenie zákona je
platné pre zamestnanca verejnoprávnej
korporácie (ústavu) len vtedy, pokiaľ táto
korporácia nepreukáže, že nie je treba
k zachovaniu rovnováhy v jej hospodárstve
úsporných opatrení.

K § 30. Poneváč veľká časť úsporných
opatrení perzonálnych bola uskutočnená
nariadeniami, vydanými na základe zmoc-
ňovacích zákonov, bolo treba pojať do zá-
kona sanačné ustanovenia, aby proti štátu
nemohly byť uplatňované nároky z titulu
domnelej neplatnosti vládnych nariadení
o úsporných opatreniach perzonálnych.
Bolo tu v podstate použité dikcie § 12 zák.
č. 186 z r. 1937, pozmenenej potiaľ, že sa
hovorí najmä o nárokoch vzniklých, lebo
uplatňovaných z titulu neplatnosti práv-
nych predpisov, zákonov a nariadení
o úsporných opatreniach perzonálnych.

V.

časť 4. pojednáva o úsporných opatre-
niach perzonálnych, ktoré sa týkajú sud-
cov. Väčšina ustanovení zák. č. 186 z r.
1937 bola pojatá do tejto predlohy a nie-
ktoré ustanovenia, ktoré v zákone č. 186
z r. 1937 malý povahu trvalú, boly teraz
termínované do 31. decembra 1938. Vzhľa-
dom k tomu ostaly zo zákona č. 186 z r.
1937 len § 14 a prvá veta § 15.

Tak zv. sanačný paragraf 12 cit. zákona
je vo zmenenej forme obsažený v § 32.

VI.

K § 33. Už hore bolo spomenuté, že dero-
gačnou klauzulou § 33 boly zrušené nie-
ktoré dosiaľ platné ustanovenia zákonov a
vládnych nariadení o úsporných opatre-
niach perzonálnych. Je to najmä ustano-
venie § 24 prílohy k vládnej predlohe, po-
dľa ktorého mohol byť vládnym nariadením
posunutý deň výplaty a platov vopred splat-

5

ných, až včetně do 15. dňa mesiaca splat-
nosti a § 25, podl'a ktorého bola vláda
zmocněná, aby přechodné previedla úspor-
nú úpravu nárokov na náhradu služebných
výloh a otázok s tým súvisiacich vládnym
usnesením.

Sociálne-politický výbor usniesol sa do-
poručiť poslaneckej snemovni, aby schvá-
lila osnovu zákona v pripojenom znení. Sú-
časne doporúča ke schváleniu 2 rezolúcie,
prijaté výborom.

Praha, dňa 9. decembra 1937.

Dr. Meissner v. r.,

predseda.

Rybárik v. r.,

zpravodajca.

II.

Ústavně-právní výbor přijal za základ
svého jednání a usnášení vládní návrh ve
znění, na němž se usnesl výbor sociálně po-
litický. Úpravě ve formě celkového ná-
vrhu, obsahujícího všechna ustanovení uce-
leně, je nutno dáti přednost před úpravou,
která částečně obsahuje nové normy, čá-
stečně pak recipuje pouhou citací ustano-
vení obsažená v dřívějších právních před-
pisech, a to tím spíše, jsou-li tato ustano-
vení s hlediska zákonnosti předmětem po-
chybnosti.

Ústavně-právní výbor věnoval pozornost
zejména těm ustanovením, která se dotý-
kají předpisů ústavy. První zmocňovací zá-
kony č. 95/33 a 206/37 omezovaly delegaci
moci zákonodárné - mimo jiné klausule -
doložkou, že vláda nesmí svého zmocnění
použíti tam, kde je podle ústavy potřebí
zvláštního zákona. Přesto však byla upra-
vena vládním nařízením podle těchto
zákonů zmocňovacích látka, jež ústavou je
vyhrazena zákonu - platové (služební)
poměry soudců. Důsledek toho byl ten, že
na základě konkrétních stížností Nejvyšší
správní soud dvěma nálezy (Boh. A 12. 388
a 12. 680) rozhodl, že vládní nařízení 252/
33, pokud upravuje platy soudců neodpo-
vídá zákonu, ježto nedbá omezující klau-
sule zmocňovacího zákona a §u 97, odst. 2
ústavní listiny. Tím pozbyla úprava plato-
vých poměrů soudců podle vl. nařízení
252/33 zákonného podkladu.

Zmocňovací zákon č. 109/34 už rozšířil
zmocnění vlády i na věci, k jejichž úpravě
je potřeba podle ústavní listiny zvláštního
zákona. Tím byla sice odstraněna závada
uvedená v odstavci předchozím, ale vznikly

nové pochybnosti, zda sám zmocňovací zá-
kon není v rozporu s ústavou pro uvedené
rozšíření zmocnění a konečně, zda není
v rozporu s ústavou vůbec, jako takový.
Skutečně také byla Nejvyšším správním
soudem a Nejvyšším soudem s těchto hle-
disek vznesena žaloba na ústavní soud.
Kdyby byla uznána důvodnost námitek
obou nejvyšších soudních stolic, byla by
podvrácena eventuelně celá zákonná stavba
úsporných opatření personálních.

Nutno ovšem zdůrazniti, že úsporná opa-
tření personální byla diktována těžkou si-
tuací státních financí, vyplývající z hospo-
dářské deprese a z nových úkolů, jež dolé-
haly na stát. Je nutno také zdůrazniti, že
úsporná opatření personální byla jako
nutná uznána veřejností a odpovědnými či-
niteli - vládou a zákonodárnými sbory -
také zamýšlená.

Z tohoto dilematu hledají východisko
§§ 30 a 32 předlohy a sice tak, že prohla-
šují nároky na doplatky ze služebních pří-
jmů vzniklé nebo uplatňované z titulu ne-
platnosti právních předpisu za zaniklé,
ať už vznikly nebo byly uplatněny kdyko-
liv. Pro nároky soudců platí stejné ustano-
vení - ostatně převzaté ze zákona 186/37
- s tou odchylkou, že zanikají nároky od
1. ledna 1935, poněvadž výše citovanými
rozhodnutími Nejvyššího správního soudu
byl právní stav pro soudce pro rok 1934 už
určen.

Pro t. zv. sanaci ustanovení, jejichž po-
chybnost byla výše rozvedena, byly i jiné
theoretické návrhy, na př. autentický t. j.
zákonný výklad §u 20 zákona o ústavním
soudu v tom smyslu, aby jeho rozhodnutí

6

platila jen pro budoucnost, ústavně-právní
výbor je však toho názoru, že ustanoveními
§§ 30 a 32 je učiněno zadost potřebě, aby
z dosavadních opatření úsporných nemohly
být vyvozovány žádné nároky, aniž vychází
jakýkoliv rozpor s ústavou. Také se zákon
tímto způsobem vyhnul tomu, aby doda-
tečně uzákonil závaznost dříve vydaných
právních norem. Je-li ostatně úprava věcně
nutná, je suverénní mocí zákonodárných
sborů, aby takovou úpravu provedly i sta-
novením zániku nároků.

Zdůrazněním titulu neplatnosti v obou
paragrafech 30 a 32 osnovy je potvrzeno,
že naříkání úprav platových pro újmy z ji-
ných důvodů (individuelních) není vylou-
čeno.

Ústavně-právní výbor uznává, že podle
předpisů ústavy jest upravovati služební
poměry soudců zvláštním zákonem, nepo-
važuje však za porušení této zásady, upra-
vují-li se tyto poměry v zákoně celkovém,
stane-li se tak ve zvláštní části, jak to bylo
ostatně také provedeno v zákoně 103/26.
Pro takovou úpravu mluvily také důvody
zákonodárné techniky, jde totiž o ustano-
vení v zásadě pro všechny veřejné zaměst-
nance shodná.

Ústavně-právní výbor doporučuje posla-
necké sněmovně, aby osnovu schválila ve
znění, jaké jí dal sociálně-politický výbor,
a doporučuje k přijetí také resoluce tímto
výborem navržené.

V P r a z e, dne 10. prosince 1937.

Dr. Josef Patejdl v. r.,

předseda.

Ferdinand Richter v. r.,

zpravodaj.

III.

Podle statistiky z r. 1932 jeví se obraz
platů čs. státních zaměstnanců vlastní

správy a podniků, počítaje v to gážisty vo-
jenské a četnické, v tomto přehledu: