7

převzetí jsou ochotny Brněnské dráhy provést
elektrisaci tratě. Překážky převzetí by byly od-
straněny jen tehdy, kdyby státní dráhy na roz-
šíření a úpravu přejezdu (přemostění) přes místní
dráhu Brno-Líšeň v kilometru 2. 5 Vlárské tratě
ničeho nežádaly a kdyby také dále potrvalo pro
tuto trať osvobození od placení daně z jízdenek,
případně byla poskytnuta státem určitá vyrovná-
vací kvóta. Ministerstvo železnic již projevilo
určitou ochotu vůči společnosti místní dráhy
Brno-Líšeň, avšak je nutno celé jednání urych-
lit a definitivně ukončit. Tato místní dráha
udržela se v českých rukou od r. 1904 a hospo-
dařila dobře až do vzniku autobusové konkurenční
dopravy a do doby hospodářské krise. Poněvadž
je nutno rychle jednat,

táží se podepsaní vlády republiky Českosloven-
ské a pana ministra železnic,

zda jsou ochotni provést buďto postátnění
místní dráhy Brno-Líšeň nebo umožnit a urychlit
převzetí místní dráhy společností Brněnských po-
uličních drah poskytnutím příslušných požadova-
ných výhod a úlev?

V P r a z e dne 11. listopadu 1937.

J. Sedláček, Šedý,

dr Klíma, Knebort, inž. Protuš, Špaček, Chme-
lík, dr Novotný, Habarta, dr Domin, dr Štůla,
K. Chalupa, Ostrý, Luka, Oliva, dr Rašín, Líška,
Beneš, Pekárek, Ježek, dr inž. Toušek, Holeček.

1135/IX (překlad).

Interpelácia

poslanca dra Holotu
ministrovi financií

o bezohľadnej praxi nádražných colných
úradov, ohrožujúcej záujmy cudzineckého

ruchu.

V poslednej dobe stále sa množia sťažnosti, že
personál colných úradov vykonáva colné pre-
hliadky obecenstva v osobných vlakoch a rýchli-
koch nielen bezohľadnou hrubosťou, ale často

i spôsobom ilegálnym. Obzvlášte obecenstvo,
cestujúce v medzinárodných rýchlikoch nie je
nadšené, keď vidí, že cudzieho štátneho občana
pri vstupe do československej republiky svlieknu
takmer donaha, cestujúcich podrobujú bezdôvodne
osobným prehliadkam, obsah ich kufrov roz-
metajú a ich movitosti, určené pre každodennú
potrebu, vysoko vyclievajú. Škodlivé následky po-
dobného jednania pocíti v prvom rade cudzinecký
ruch v republike, ktorý už beztoho veľmi za-
ostáva oproti cudzineckému ruchu iných štátov,
a jestliže nebude zmenený spôsob colnej kontroly
cestujúceho obecenstva, nebude možno očakávať
ani zlepšenie.

Neudržateľnosť colnej kontrolnej praxe je
ilustrovaná týmto prípadom:

Ilona Síkiová rod. Kélerová uzavrela dňa 17.
augusta 1936 v Kežmarku občiansky sňatok s ma-
ďarským štátnym občanom dr Andorom Síkim,
advokátom v Budapešti, a hneď potom odcesto-
vala vo sprievode svojej matky do Budapešti, aby
tam zariadila domácnosť. Dňa 25. augusta vra-
cala sa vo sprievode svojej matky cez pohraničnú
stanicu Hidasnémeti do Kežmarku k uzavretiu
sňatku cirkevného. K colnej prehliadke, konanej
vo vlaku v Hidasnémeti, musíme poznamenať
toto: Colný kontrolór - ač vlak stojí v Hidas-
németi celú hodinu - zahájil svoju prácu päť
minút pred odjazdom vlaku. Pri výkone colnej
prehliadky maďarskej štátnej občianky Ilony
Síkiovej rod. Kélerovej, vytýkal kontrolór, že
menovaná má v cestovnej torbe a na nohách
obuv maďarskej proveniencie. Keďže Sikí-ová
nezná ani jedno znenie jazyka československého
a len zťažka sa mohla dorozumeť s kontrolórom,
musela menovaná na pokyn kontrolóra z vlaku
i s batožinou vystúpiť a kontrolór ju držal cez
tri hodiny takmer zatknutú v colnom úrade,
každým pádom však obmedzoval jej osobnú slo-
bodu a vyprázdnil jej cestovnú batožinu. Siki-ovú
chcela doprevádzať jej matka, avšak pre zranenie
nohy nemohla dosť rýchle vyskočiť z vlaku, na čo
colný kontrolór prirazil dvere železničného vozu
a vlak sa dal do pohybu. Siki-ová mohla pokra-
čovať vo svojej ceste osobným vlakom až za nie-
koľko hodín. Colný úrad ponechal obuv na nohách
Siki-ovej po bezodkladnom zaplatení 200 Kč, na-
proti tomu zhabal jej takmer celý obsah cestov-
nej torby, väčšinou veci užívané každodenne,
s poznámkou, že tieto veci budú vydané až po
zaplatení 379 Kč. Siki-ová cestovala ešte so sta-
rým československým pasom a tak colný orgán
neopomenul ju poučiť, že štátny občan českoslo-
venský nesmie kupovať v cudzozemsku vôbec nič.
Toto poučenie bolo zbytočné, lebo je vidno i z ces-
tovného pasu, že Ilona Siki-ová, rod. Kélerová
zdržovala sa v roku, ktorý tejto ceste pred-
chádzal, 300 dní v Maďarsku z dôvodu, že mala
uzavrieť sňatok. Colný úradník dal jej konečne
podpísať český protokol, jej nesrozumiteľný, a
potom mohla Siki-ová voľne odcestovať. Otec
Siki-ovej, akonáhle jeho dcéra prišla do Kež-
marku, odoslal ihneď poštovou poukážkou poža-
dovaných 379 Kč, na čo colný úrad zaslal zadržané
veci v poštovom balíku do Kežmarku. Obsah ba-
líku, otvoreného za prítomnosti dvoch znalcov,
spolu so znaleckým cenovým odhadom bol tento:
0'5 l orechovej pálenky v uzavretej láhvi, veľmi
vysoko odhadnutá cena 30 Kč. 2. Jeden kus
použitého už toaletného mydla, cena asi 3 Kč.
3. Kolínska voda značky "Lenthéric", v otvore-
nej, asi l1/2 dl pôvodnej láhvičke, s nepatrným
obsahom, cena plnej láhvičky 30 Kč. 4. Toaletná
voda, už používaná, v otvorenej láhvičke, cena
asi 25 Kč. 5. Jeden pár obnosených bot z tmavo-
hnedej antilopovej kože, cena páru nových bot
90 Kč. 6. Jeden pár polobotiek z tmavomodrej
antilopovej kože, pol roku nosených, cena nových
60 Kč. 7. Jeden pár polobotiek z bielej antilopovej
kože, asi 14 dní nosených, cena nových 100 Kč.
(Podľa dobrozdania znalcov je cena všetkej tejto
obuvi vzhľadom na to, že je obnosená, najmenej
o 50 až 80% nižšia). 8. Jeden slamený klobúk,
docela zistiteľné obnosený, cena 0. 0. 8. 100 gr
originálneho Meinlového čaja, cena 12 Kč.

Keďže Siki-ová nerozumela obsahu protokolu,
ktorý podpísala, považoval jej otec dr Tibor

8

Kéler, advokát v Kežmarku, za pravdepodobné,
že jej dcére bol predložený k podpisu protokol
s doložkou, v ktorej sa vzdáva všetkých oprav-
ných prostriedkov, alebo aspoň protokol, v kto-
rom so schválením bere colné pokračovanie na
vedomie a a ním súhlasí. Ale i keby Siki-ová bola
porozumela obsahu protokolu, je pravdepodobné,
že by táto mladá žena, neskúsená, bola podpísala
akúkoľvek deklaráciu, len aby sa dostala na slo-
bodu a mohla vo svojej ceste - bez jediného
haliera (hotovosť 200 Kč vzal jej colný úrad),
iba s jazdenkou v ruke - pokračovať.

Dr. Tibor Kéler, advokát v Kežmarku, podal
ministerstvu financií v mene a z poverenia svojej
dcéry vzhľadom na to, že jeho dcéra nerozumela
obsahu protokolu ňou podpísaného, žiadosť, aby
neprávom vyrubené a vybrané clo bolo jej v ceste
milosti vrátené, s odôvodnením, že zadržané a
vyclené veci boly claprosté podľa predpisu § 87,
odst. 9 colného zákona. Ministerstvo financií žia-
dosť zamietlo s tým, že je neprípustné, aby za-
platené clo bolo v ceste milosti vrátené.

Treba ešte podotknúť, že prvému jednaniu tejto
"colnej prehliadky", odobravšiemu sa v železnič-
nom voze, boli prítomní - súdiac podľa cestov-
ných pasov - i občani rumunskí, ktorí bez obalu
prejavili svoj názor, akým zvláštnym spôsobom
propaguje československý colný úrad cudzinecký
ruch pod Vysokými Tatrami.

Na základe uvedených vecí tážu sa podpísaní
pána ministra financií:

1. či viete o tom, že stále sa množia sťažnosti
proti orgánom colných úradov československých
čo do zachádzania s cestujúcim obecenstvom?

2. či viete o prípade shora vylíčenom?

3. či ste ochotný podrobiť novému šetreniu
prípad sťažnosti, vylíčený y interpelácii, a vy-
baviť priaznivé žiadosť o milosť?

4. či hodláte colným úradom prísne uložiť, aby
colní orgánovia v miestach s hľadiska cudzinec-
kého ruchu zvlášte významných - akým je
Hidasnémeti s hľadiska cudzineckého ruchu
tatranského - a v dôležitých vlakoch vykonávali
colné prehliadky so zvláštnou zdvorilosťou, obo-
zretnosťou a šetrnosťou?

V Prahe dňa 15. novembra 1937.

Dr Holota,

Szentiványi, A. Nitsch, Jaross, dr Szüllö, Petrá-
šek, dr Korláth, Esterházy, dr Porubszky, Fischer,
Sandner, Birke, Hollube, Gruber, Stangl, Illing,
Wollner, dr Peters, Jäkel, G. Böhm, dr Rosche,
Jobst.

1135/X (preklad).

Interpelácia

poslanca Jarossa
ministrovi obchodu, priemyslu a živností

o obežníku obchodných a živnostenských
komôr v Banskej Bystrici a Bratislave,
v ktorom naliehajú na yydatnejšie zamest-
návanie zamestnancov jazyka slovenského.

Obchodná a živnostenská komora v Bratislave
zaslala všetkým živnostenským sborom, zväzom
a grémiám obežník č. 2164/36/VIII. tohoto ob-
sahu: "Obchodná a živnostenská komora v Ban-
skej Bystrici zaslala svojim firemným členom
tento obežník: často slyšíme sťažnosti zasielané
obchodným a živnostenským komorám i obchod-
ným závodom, že neprijímajú zamestnancov slo-
venského rodu, a i keď ich zamestnávajú, činí
ich počet len mizivé procento cudzích zamestnan-
cov a zhusta i cudzích štátnych občanov. S touto
otázkou zabýval sa na istej schôdzi vedúci sekre-
tariát hospodárskych spolkov na Slovensku a na
základe toho pojednával v tejto veci tiež pred-
sednícky výbor podpísanej komory, jejž podpísané
predsedníctvo nariadilo, aby na túto vec prvo-
radej dôležitosti upozornené boly závody v jej
oblasti so zdvorilou žiadosťou, aby sa vo vlast-
nom záujme snažily o zvýšenie počtu slovenských
zamestnancov. Podpísaná komora vydaním toho-
to obežníku chce slúžiť len tomu účelu, aby upo-
zornila firmy vo svojom obvode na sťažnosti,
s ktorými sa stretáme ako v kruhoch úradných,
tak v širšej i užšej verejnosti; zároveň žiadame,
aby ste boli presvedčení o našich najlepších
úmysloch, keď tento obežník vydávame. Boli by
sme veľmi povďační, keby ste nám sdelili vaše
praktické skúsenosti, aby sme sa mohli pripraviť
na prípadné ďalšie pojednávanie veci. a aby nás
podniky nášho obvodu náležité informovaly. Za
vašu odpoveď vám vopred srdečne ďakujeme a
žiadame vás, aby ste náš obežník vecne posudzo-
vali. Používame tejto príležitosti, aby sme vás
zaistili p našej opravdovej úcte. Ráčte tento obež-
ník, s jehož obsahom sa ztotožňuje i podpísaná
komora, sdeliť vhodným spôsobom svojim čle-
nom. Podpis. "

Z horejšieho obežníku, ktorý je kópiou obežníku
obchodnej a živnostenskej komory v Banskej
Bystrici, je zjavné, že účelom tohoto obežníku
živnostenských komôr je, aby napomáhaly umies-
ťovaniu zamestnancov slovenských na úkor za-
mestnancov maďarských a nemeckých. Duch, vy-
jadrený v týchto obežníkoch, je dotvrdený fak-
tickou skúsenosťou, že i maďarské a nemecké
podniky v prevážne maďarských a nemeckých
krajoch zamestnávajú, s ohľadom na svojich zá-
kazníkov, Slovákov pre ich jazykové znalosti,
takže v týchto krajoch počet slovenských zamest-
nancov prevyšuje mieru početného pomeru tamoj-
šieho československého obyvateľstva.

Podobne je známy poľutovaniahodný fakt, že
v krajoch Maďarmi a Nemcami obývaných štátne
závody a podniky, súce v rukách českosloven-
ských, - o železnici a poštách ani nemluviac -
favorizujú bez ohľadu na početný pomer národ-
ností zamestnávanie v prevážnej väčšine Čecho-
slovákov. Také sú na pr. nákupne tabaku, ško-
dové závody, Baťa atď.

V živote praktickom možno pri prácach povahy
živnostenskej a obchodnej konštatovať nie zatla-
čovanie Slovákov, ale práve naopak, poškoďova-
nie obyvateľstva maďarského a nemeckého. Je
na bielom dni, že účelom horejšieho obežníku je

9

postupné odstraňovanie maďarského a nemeckého
obyvateľstva z týchto pracovných príležitostí.

Menšinové práva, pojaté v ústavný zákon, ako
aj duch, vyjadrený tiež v iných zákonoch štátu,
nadovšetku pochybnosť zabezpečujú naprosto
rovnaké práva občianske každému občanovi čes-
koslovenského. štátu. V poslednej dobe odpovední
štátnici prehlásili, že tam, kde bolo menšinám
oproti duchu týchto zákonov ukrivdené, bude po-
vinnosťou vlády postarať sa o nápravu. Keďže je
jasné, že horejší obežník je záporom všetkého,
čo je pojaté v zákonoch, i toho, čo štátnici a
vládni činitelia priznali pred verejnosťou za pro-
gram vlády a štátu - tážeme sa s úctou pána
ministra:

1. Ako možno srovnávať ducha, vyjadreného
v obežníku obchodných a živnostenských komôr,
so základnými zákony štátu a s toľkokrát sľu-
bovaným uspokojením oprávnených požiadavkov
maďarstva?

2. Čo hodláte, pane minister, učiniť strán ná-
pravy a stíhania tejto zrejmej krivdy, spáchanej
na maďarskom a nemeckom obyvateľstve?

V" Prahe dňa 4. novembra 1937.

Jaross,

Szentiványi, dr Korláth, dr Porubszky, Sandner,
dr Jilly, dr Rosche, Kundt, inž. Künzel, Fischer,
A Nitsch, dr Szüllö, Petrášek, Illing, Gruber,
dr Holota, Esterházy, Klieber, dr Peters, inž.
Richter, inž. Lischka, Jäkel.

1135/XI (preklad).

Interpelácia

poslanca dra Korlátha
ministrovi spravedlnosti

o jazykovej praxi u krajského súdu
v Užhorode.

"Prágai Magyar Hirlap" protpkolovaná firma
v Komárne vedie u okresného súdu v Užhorode
exekučné pokračovanie pod čís. E IV 2545/32. Me-
novaná firma predložila každé svoje podanie v ja-
zyku maďarskom, napriek tomu však rekursný
senát krajského súdu vybavil rekurs, podaný
v tejto veci pod čís. R 671/37, iba v jazyku štát-
nom. Firma prostredníctvom svojho zmocneného
advokáta vrátila usnesenie krajskému súdu na zá-
klade prevádzajúceho nariadenia k jazykovému zá-
konu a žiadala o jeho doručenie v jazyku maďar-
skom.

Rekurzný senát krajského súdu, ktorému pred-
sedá, ako sme sa dodatočne dozvedeli, sám pre-
zident krajského súdu dr. Eliáš Hadžega, odmietol
žiadosť s odôvodnením, že rekurujúca firma má
sídlo v obvode okresného súdu v Bratislave, kde
sa menšinového jazyka maďarského neužíva a

preto každé súdne podanie musí firma predložiť
len v jazyku štátnom.

Toto rozhodnutie zakladá sa jednak na povrch-
nosti, jednak na neznalosti jazykového zákona.

Na povrchnosti sa zakladá preto, lebo, ako zo
súdnych spisov vysvitá, dotyčná firma je firma
komárnianska a nie firma bratislavská, a je preto
naprosto nepochopiteľné, ako mohol krajský súd
zistiť o firme, že je ona firmou bratislavskou.
Toto jeho zistenie môže sa zakladať len na po-
vrchnosti.

Na neznalosti zákona zakladá. sa vybavenie
krajského súdu preto, lebo hlava 3, článok 18, pre-
vádzajúceho nariadenia k jazykovému zákonu
nikde nepredpisuje, kde má bydleť strana, užíva-
júca menšinového jazyka, a že ona by musela
sídliť v obvode okresného súdu. kde je inak maďar-
ský menšinový jazyk povolený.

Odporuje to článku 18, odst. 2, prevádzajúceho
nariadenia k jazykovému zákonu, dľa ktorého nie
je treba, aby dotyčná strana bydlela v obvode
okresného súdu, kde sa spor či pokračovanie vedie,
a tedy krajský súd jednal proti zákonu, keď za-
mietol žiadosť o vybavenie v jazyku maďarskom.

Rozhodnutie senátu krajského súdu je tým ne-
správnejšie. lebo u tohoto súdu už bol vedený ja-
zykový snor práve v mene tejto firmy, ktorý pre-
zident vrchného súdu v Košiciach dňa 29. júna
1931 sdelený prezidentom krajského súdu v Užho-
rode pod čís. Prez. 2204/15c/3l rozhodol tak, že
okresný súd a krajský súd v Užgorode musia po-
danie maďarské vybaviť tiež v jazyku maďarskom.

Keďže ide o ojedinelý prípad a keďže okresný
súd a krajský súd v Užhorode nevšímajú si jazyko-
vých práv maďarskej menšiny a maďarské po-
danie vybavujú iba ** jazyku štátnom, tážeme sa
pána ministra spravedlnosti:

1. Či viete o tom, že okresný súd a krajský súd
v Užhorode vybavujú maďarské podania iba v ja-
zyku štátnom?

2. či viete o tom, že v konkrétnom prípade
svojím usnesením zo dňa 13. októbra 1937, č. R
671/37 proti zákonu zamietol žiadosť maďarskej
strany, aby jej bolo vydané maďarské vybavenie
podania, učineného v jazyku maďarskom?

3. Či hodláte, pane minister spravedlnosti, uložiť
okresnému a krajskému súdu v Užhorode, aby
prísne zachovávaly ustanovenia jazykového zákona
a prevádzajúceho nariadenia k nemu?

4. Či hodláte zaviesť pokračovanie proti osobám,
previnivšim sa proti jazykovému zákonu a pre-
vádzajúcemu nariadeniu k nemu?

V P r a h e dňa 10. novembra 1937.

Dr Korláth,

Szentiványi, Jaross, dr Szüllo, Esterházy, Sand-
ner, Fischer, dr Zippelius, Illing, Franz Němec,
Stangl, Obrlik, A. Nitsch, dr Holota, dr Po-
rubszky, Petrášek, Kundt, Gruber, Jäkel, Jobst,
Nickerl.

2

10

1135/XII (překlad).

Interpelácia

poslanca Esterházyho
ministrovi vnútra

o protizákonnom jednaní četníctva
v Senci.

Ďalším vývojom odnárodňovacieho prípadu na
maďarskej škole v Dunajskej Novej Vsi je, že istí
nesvedomití jednotlivci učinili trestné oznámenie
na Honu Zóna-ovú, učiteľku v Dunajskej Novej
Vsi, pre podozrenie z trestného činu proti §u 14
zákona na ochranu republiky.

Na základe §u 14 zákona na ochranu republiky
neuvaľuje sa na nikoho zaisťovacia väzba, a preca
četníctvo v Senci zatklo Honu Zóna-ovú napriek
tomu, že je štátnou občiankou československou,
má riadne zamestnanie a bydlište, takže nebolo
treba sa obávať, že pre takýto nepatrný trestný
čin uteče. Toto už samo o sebe znamená prehmat;
poburuje však priamo spôsob, akým jednala čet-
nícka hliadka, ktorá zatknutie v tomto prípade vy-
konala.

Veliteľom četníckej hliadky, ktorá zatknutie vy-
konala, bol podľa nášho zistenia štábny stráž-
majster Bohumil Mráz, ktorý túto učiteľku, ktorá
je v obci dobre známa a obľúbená, doprevádzal
pešky cez celú obec na susednú stanicu v Maďar-
skom Bélu a neostýchal sa ju, zatýkaním už bez-
toho veľmi otrasenú, trýzniť rôznymi výrazy, a
medzi iným jej povedal: "Prečo robíte takéto
svinstvá? Už nebudete viac v tejto obci vyučovať.
Prečo ste nepodpísala kňazovi ten opravný pre-
jav?"

Četníctvo sa musí chovať pri zakročovaní ne-
stranne, nesmie vyhrožovať obžalovanému a tým
menej mu vytýkať, že súkromnej osobe nepodpí-
sal opravný prejav.

četnícka hliadka v Senci, aniž dostala na to
príkaz od štátneho zastupiteľstva alebo vyšetrujú-
ceho sudcu, vykonala v byte učiteľky, ktorá bola
už zatknutá, domovú prehliadku, a túto domovú
prehliadku potom, keď vyšetrujúci sudca prepustil
učiteľku z príkazu štátneho zastupiteľstva na slo-
bodu, i opakovala; toto jednanie četníctva je už
zločinom zneužitia úradnej moci, lebo četnícka
hliadka nemala po odvedení obžalovanej štátnemu
zastupiteľstvu právo konať svojmocne domovú
prehliadku a ohrozovať mier obce a kľud učiteľky.

Vyšetrujúci sudca krajského súdu v Bratislave
predvolal svedkov do Maďarského Bélu na pon-
delok dňa 25. októbra 1937. Doručenie obsielok
bolo sverené četnickej hliadke v Senci, Četník do-
ručil obsielky o polnoci dňa 23. októbra 1937 ob-
čanom, vyburcovaným zo spánku. Takéto doručo-
vanie bolo dosiaľ v občianskom štáte nekorekt-
nosťou; je zásluhou četníkov seneckých, že taký-
mito prostými obaielkami boli obyvatelia obce
z nočného kľudu vyrušovaní, aby bol v obci umele
vyvolávaný ďalší nepokoj.

Keďže jednanie četníckej hliadky-seneckej bolo
naprosto bezzákonné, tážeme sa pána ministra
vnútra:

1. Či viete o horejšom jednaní četníckej hliadky
seneckej?

2. Či ste ochotný vec vyšetriť?

3. Či hodláte učiniť opatrenie, aby četnícka
hliadka senecká nerušila viac pokoj obce Dunajská
Nová Ves?

4. či hodláte zakročiť, aby četnicka hliadka dala
zadosťučinenie učiteľke v Dunajskej Novej Vsi, a
konečne

5. či hodláte zaviesť disciplinárne a trestné po-
kračovanie proti členom četníckej hliadky, ktorá
vykonala tu bezzákonnú domovú prehliedku.

V Prahe dňa 8. novembra 1937.

Esterházy,

dr Szüllö, dr Porubszky, Petrášek, A. Nitsch,
Szentiványi, Jarosa, dr Korláth, dr Holota, Sand-
ner, dr Rosche, inž. Lischka, dr Peters, Franz
Němec, Axmann, Jäkel, Hollube, Illing, dr Zip-
pelius, Wagner, Jobst.

Původní znění ad 1135/IX.

Interpelláció

Beadja dr. Holota János képviselő
a pénzügyminiszter úrhoz

a vasúti vámhivatalok kíméletlen s az

idegenforgalom érdekeit veszélyeztető

gyakorlata tárgyában.

Az utóbbi időben egyre szaporodnak a pana-
szok, hogy a személyvonatokon és gyorsvonato-
kon utazó közönség vámvizsgálatát a vámhiva-
tali személyzet nemcsak kiméletlen durvasággal,
hanem gyakran jogsértő módon végzi. Különösen
a nemzetközi forgalmat ellátó gyorsvonatok utazó
közönsége természetesen egyáltalán nem lelkese-
dik, ha azt látja, hogy az idegen állampolgárt a
Csehszlovák köztársaságba lépésekor csaknem
levetkőztetik, az utast személymotpzásnak vetik
alá - indokolatlanul - böröndjeit kiforgatják
s végül mindennapi használat tárgyát tevő ingó-
ságaira súlyos vámot vetnek ki. Az ilyen eljárás-
nak káros következményeit elsősorban a köztár-
saság idegenforgalma érzi meg, mely más álla-
mok idegenforgalmával szemben különben is erő-
sen visszamaradt a ha az utazóközönség vám-
ellenőrzésének módja nem változik meg, ugy
javulás nem is remélhető.

A vámhivatali gyakorlat tarthatatlanságát
mutatja az alábbi eset.

Síkiné Kéler Ilona 1936. augusztus 17. -én kötött
polgári házasságot Kézsmárkon dr. Síki Andor
budapesti ügyvéd, magyar állampolgárral, majd
nyomban Budapestre utazott édesanyja kiséreté-