Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1937.
IV. volební období. 5. zasedání.
874.
Interpelace:
I. posl. Suroviaka min. železnic vo veci ustanovenia pomocnými zamestnancami smluvných
zamestnancov,
II. posl. Šaláta min. železnic vo veci nezaslúženého favorizovania Jozefa Kurču na úkor lepšie
kvalifikovaných zamestnancov,
III. posl. Suroviaka min. železnic vo veci rozkazu košického riaditeľstva č. 15/V, zo dňa 22.
marca 1937 o úpravě bývania mimo služebného miesta,
IV. posl. dr Neumana a Fialy min. železnic ve věci zásad připravované tarifní reformy, které
jsou s hlediska potřeb jihočeského a západočeského podnikání neudržitelné,
V. posl. dr Neumana min. pošt a telegrafu o naléhavé potřebě urychleného vybudování jiho-
české vysílací stanice v Českých Budějovicích,
VI. posl. dr Sokola min. zemědělstva vo veci povolenia mimoriadnej drevoužitby na veľko-
statku Herminy Popperovej vo Velkej Bytči,
VII. posl. dr Tisu min. školstva a nár. osvety dr Emilu Frankemu vo veci zákazu nosenia od-
znakov Spolku Božského Srdca žiactvom národných škôl,
VIII. posl. Wollnera předsedovi vlády a ministru sociální péče o protizákonném jednání lan-
škrounského okresního úřadu a o národnostním útisku úředníka téhož úřadu,
IX. posl. Tichého a Fialy min. železnic ve věci provedení personálních a technických dispo-
sic za účelem zdolání zvýšeného provozu u Č. S. D.,
X. posl. Polívku a dr Lukáča min. soc. pečlivosti inž. Nečasovi v záležitosti vyúčtovania
príspevku na stavbu sokolovne v Trenčianskej Teplej,
XI. posl. Döllinga min. vnitra a min. sociální péče o mzdových poměrech u firmy Hermann
Schefter a o chováni zábřežského okresního úřadu při rozšiřování letáků, týkajících se
těchto mzdových poměrů,
XII. posl. Döllinga min. sociální péče, min. národní obrany a min. vnitra o zajištění řádných
mzdových poměrů u firmy Jindřich Klinger ve Svitavách a o jednání okresního úřadu
v Moravské Třebové.
2
874/I.
Interpelácia
poslanca Štefana Suroviaka
ministru železníc
vo veci ustanovenia pomocnými zamest-
nancami smluvných zamestnancov.
Zo všetkých štátnych podnikov dnes jedine
železničný má v službách tisíce smluvných za-
mestnancov, pracujúcich nepretržite i 16 rokov a
ktorí po takejto dlhej služobnej dobe nemôžu sa
dočkať ustanovenia za pomocných zamestnancov
a keď aj zostanú pomocnými, začínajú v pokro-
čilom veku tam, kde najmladší a v smluvnom po-
mere strávenú dobu tratia.
Zákon čís. 103 z roku 1926 a tak i vládne na-
riadenie čís. 15 z roku 1927, na ktoré sa pri in-
terpeláciách a intervenciách ministerstvo železníc
často odvoláva, - nepoznajú smluvných zamest-
nancov, ale len čakateľov. Paragrafy 25 a 43
vládneho nariadenia čís. 15 z roku 1927, ktoré
o týchto čakateľoch hovoria, ešte sa ani dnes ne-
prevádzajú, takže títo zamestnanci nevedia, na
čom sú a čo ich očakáva. Od vydania platového
zákona č. 103/26 uplynie v júni t. r. 11 rokov, od
vydania vlád. nar. 15/27 uplynulo už 10 rokov.
V každom prípade je to taká doba, za ktorú bolo
dostatok času na vydanie vládneho nariadenia
k §§ 25 a 43 plat. systému o sriadeneckých a
podúradníckych čakateľoch. Akékoľvek ďalšie
otálanie s vydaním tohoto nariadenia predlžuje
žalostné sociálne postavenie smluvných a pomoc-
ných zamestnancov v službách železničných a
napína ich zúfalou neistotou.
Podpísaný sa preto pýta pána ministra že-
lezníc:
1. Kedy budú ustanovení dlhoroční smluvní
zamestnanci za pomocných?
2. Kedy budú dlhoroční pomocní zamestnanci
ustanovení definitívnymi?
3. Kedy bude vydané vládne nariadenie k
25 a 43 plat. systému o zavedených sriadenec-
kých a podúradníckych čakateľoch?
V Prahe, dňa 15. apríla 1937.
Suroviak,
dr Wolf, Čavojský, Drobný, Kendra, Rázus, Da-
nihel. Florek, Longa, Dembovský, dr Pružinský,
Haščík, Hlinka, Sivák, Slušný, Šalát, dr Sokol,
Turček, Brody, dr Tiso, Sidor.
874/II.
Interpelácia
poslanca Antona Šaláta
ministru železníc
vo veci nezaslúženého favorizovania Jo-
zefa Kurču na úkor lepšie kvalifikovaných
zamestnancov.
Asi pred dvoma rokmi v Rajci (obvod košic-
kého riaditeľstva) pôsobil ako staničný manipulant
istý Jozef Kurča. Tento zamestnanec sa tu do-
púšťal vyložených podvodov. Odvádzal peniaze
staničnej pokladni a pokladničný denník v neprí-
tomnosti prednostovej falšoval. Uvádzal tam ve-
dome väčšie číslice, než v skutočnosti odvádzal,
aby sa mu tak javily prebytky, o ktoré chcel
poškodiť zástupcu prednostu. Napriek tomu, čo
tento zamestnanec porobil v Rajci, bol vymeno-
vaný za vedúceho stanice v Turzovke. Iní za-
mestnanci, ktorí takýchto machrov za sebou ne-
mali, boli obídení. Za krátko po jeho vymenovaní
do Turzovky, pre nemeckú firmu na voľnú traf
nechal pristavovať vozy a prístavné účtoval ako
v stanici. Dopravný kontrolór, ktorý bol pove-
rený riaditeľstvom túto vec vyšetriť, najprv po-
učil vedúceho stanicu Kurču, ako má do proto-
kolu vypovedať, aby sa previnenie ukázalo čo
najmenšie. Sotva bola táto vec zahladená, nechal
si vedúci stanice Jozef Kurča na predpis K-8 že-
leznicou doviesť 5 vriec kapusty, 1 vrece mrkvy
a jedno cibule vo váhe do 300 kg. Službu kona-
júcim staničným pomocníkom v úradných hodi-
nách nechal si to odviesť na súkromný byt. Od-
tiaľto večer odviezol to obchodník Hroš do svojho
obchodu. Takto vedúci stanice zneužil i režijné
výhody. Raz, keď tento vedúci stanice prišiel do
svojej kancelárie, kde ho zastupoval iný zamest-
nanec, vytiahol nabitý brovning a namieril ho na
službu konajúceho zástupcu, od ktorého chcel vy-
nútiť isté veci. Tento zavčas odstrčil ruku Kurču,
v tom však brovning vystrelil do podlahy v kan-
celárii. Košické riaditeľstvo sa ho preto rozhodlo
z Turzovky odstrániť. Ale ohľady, s akými to
riaditeľstvo práve robí, sú veľmi podozrivé. Sta-
nicu Turzovku presystemizovalo pre gážistu, aby
tak pod zámienkou, že Kurča preto musí túto sta-
nicu opustiť - mohlo mu dať v náhrade ešte
lepšiu stanicu. Tak sa i stalo. Na oravskej čiare
uvolnilo sa miesto vedúceho stanice Podbiel, na
ktorú bez vypísania súbehu bol menovaný Jozef
Kurča.
Podpísaní sa preto úctivé pýtajú pána mi-
nistra železníc:
1. Či je mu známy tento prípad?
2. Či je ochotný dať ho vyšetriť?
3. Či je ochotný dať zrušiť menovanie Kurču
za vedúceho stanice Podbiel a nariadiť vypísanie
tohoto miesta v súbehu?
V Prahe, dňa 15. apríla 1937.
Šalát,
Čavojský, Drobný, Kendra, Sivák, Danihel, Longa,
Florek, Slušný, Dembovský, Haščík, dr Pružinský,
Suroviak, Hlinka, Brody, dr Tiso, Sidor, Turček,
dr Wolf, dr Sokol, Rázus.
874/III.
Interpelácia
poslanca Štefana Suroviaka
ministra železníc
vo veci rozkazu košického riaditeľstva č.
15/V, zo dňa 22. marca 1937 o úprave bý-
vania mimo služobného miesta.
Riaditeľstvo štátnych železníc v Košiciach
vydalo rozkaz tohoto znenia:
"Rozkaz číslo 15/V. Všetkým staniciam. V po-
slednom čase pozorujeme, že zamestnanci jazdnej
služby, hlavne tí, ktorí bývajú mimo služobného
miesta, dochádzajú neskoro k vlakom a nedo-
držujú stanovený prípravný čas, v ktorom majú
byť vykonané všetky prípravné práce, vyžadu-
júce včasný odchod vlakov z východzích staníc.
Je preukázané, že neskorým dochádzaním
zamestnancov do služby a nedodržiavaním prí-
pravného času, ako aj času stanoveného pre po-
mocné práce, vznikajú rôzne závady, pôsobiac
rušivo na hladký chod služby. Neskorým do-
chádzaním zamestnancov do služby a u tých,
ktorí dochádzajú zo svojho bydliska na prípoj
vlaku, ktorý majú sprevádzať, vyskytujú sa znač-
né rozdiely v pracovnom čase, t. j. v hodinách
skutočne odpracovaných a v hodinách vykazova-
ných v cestovných knižkách.
Aby sme vec uviedli na pravú mieru, nakla-
dáme Vám, aby ste každý neskorý príchod vlaku
prísne prejednali a o výsledku nás upovedomili.
Nariaďujeme súčasne, aby ste preskúmali
soznamy bydlisk zamestnancov a zamestnancov,
ktorí bývajú mimo služobného miesta vyzvali pí-
somne, aby sa presťahovali do miesta pôsobišta.
aby na ich dochádzku do služby nemalý onesko-
renia vlakov nijakého vlivu.
Pokiaľ ide o zamestnancov pomocných a za-
mestnancov na výpomoc pre službu jazdnú urče-
ných alebo ustanovených, upozorňujeme, že ak
sa do štyroch mesiacov nepresťahujú do miesta
pôsobišťa, zrušíme ich určenia, či ustanovenie pre
službu sprievodcov vlakov.
Zakazujeme súčasne, aby ste navrhovali určiť
alebo ustanoviť pre jazdnú službu zamestnancov,
ktorí nebývajú v mieste pôsobišťa.
V auguste t. r. oznámte nám potom s odvo-
laním sa na tento rozkaz, ktorých zamestnancov
na výpomoc a pomocných zamestnancov by ste
mohli nahradiť pri službe jazdnej rovnako kvali-
fikovanými zamestnancami služby staničnej býva-
júcimi v mieste pôsobišťa so súčasným návrhom
na zrušenie určenia či ustanovenia pre službu
sprievodcov vlakov oných zamestnancov, ktorí sa
do stanovenej lehoty nepresťahovali.
Pokiaľ ide o zamestnancov služby staničnej
upozorňujeme, že horeuvedené smernice platia
pre nich tiež v plnej miere.
Bude preto vecou prednostov staníc pôsobiť
na zamestnancov vhodným spôsobom, aby sa
presťahovali do miesta pôsobišťa a upozornili ich,
že ak sa nepresťahujú, že ich nahradíme zamest-
nancami odborov a ich odovzdáme tomu odboru,
v ktorého obvode bývajú.
Zakazujeme súčasne, aby ste navrhovali
určovať alebo ustanovovať pre akýkoľvek obor
služby staničnej tých zamestnancov, ktorí nebý-
vajú v mieste pôsobišťa.
Očakávame, že táto naša výzva bude mať
žiaducieho výsledku a nebude nám treba použiť
ani v jedinom prípade tvrdých síce, ale v záujme
služby nevyhnutelne potrebných opatrení.
Z riaditeľstva štátnych železníc:
Z r. Špinar, v. r. «
Ponajprv popieram dôvody uvádzané v úvo-
de rozkazu, že by zamestnanci bývajúci mimo
služobného miesta - až na ojedinelé výnimky,
nedodržiavali pracovný čas. Títo zamestnanci,
zvlášť jazdnej služby nielen že dodržujú pra-
covný čas, ale pracujú dokonca hodne viac nad
výmer stanovený zákonom o 8 hodinovej pracovnej
dobe. Zamestnanci bývajúci mimo služobného
miesta a dochádzajúci do služby vlakmi, zpra-
vidla prichádzajú k svojim vlakom alebo do tur-
nusovej služby niekoľko hodín pred skutočným
počiatkom ich služby. Pri dochádzaní do služby
prispôsobujú sa vlakovým spojeniam tak, aby
v príslušnej stanici v každom prípade včas mohli
nastúpiť svoju službu. V ojedinelých prípadoch,
keď ten ktorý zamestnanec zmešká vlak, ktorým
cestoval do služby - služobné miesto takého za-
mestnanca nemilosrdne trestá. V takých prípa-
doch, keď sa jednému zamestnancovi také zme-
škanie vyskytne viac ráz - železničná správa
má možnosť okrem jeho potrestania, zrušiť mu
povolenie bývania mimo služobného miesta. Tento
spôsob železničná správa i praktikuje. Preto nie
je na mieste vydávať takýto prísny rozkaz,
k najmä nie s polopravdivými dôvodmi, ktorý,
keby sa vykonalia, veľmi by narušil ťažko udržia-
vanú hospodársku rovnováhu veľké čiastky za-
mestnancov.
Železničné - väčšie i menšie strediská, kde
by sa podľa tohoto prísneho rozkazu mali pre-
sťahovať všetci zamestnanci bývajúci mimo slu-
žobného miesta - ešte vždy vykazujú nedostatok
vhodných a cenami primerane k platom prístup-
ných bytov. A naturálne byty sú všetky obý-
vané. Kde a ako sa teda majú presťahovať títo
4
zamestnanci? Okrem toho veľká časť zamestnan-
cov býva mimo služobného miesta temer od pre-
vratu, mnohí zamestnanci si medzitým svoje mi-
moslužebné bývanie zariadili na trvalo. Poposta-
vovali si rodinné domky, zariadili pri nich menšie
hospodárstvo, nakoľko platy sú veľmi malé, aby
mohli k vôli mlieku pre rodinu držať kravičku,
prípadne aj nejaké ošípané atď. Medzi nimi je
veľmi málo šťastlivcov, ktorí by na tieto svoje
rodinné domky neboli niekoľko tisíc dlžní. Teraz
keby tieto svoje domky museli opustiť - nájom-
níkov po dedinách nedostanú, kupcov tým menej.
- to znamená, že by tie domky museli pozatvá-
rať a nechať na pospas. Tí, ktorí sú na tie domky
ešte dlžní - by prišli o ne. Tiež treba brať do
povahy, že mnohí zamestnanci bývajúci mimo
služobného miesta, podporujú tam väčšinou sta-
rých, práce neschopných rodičov, alebo iných prí-
buzných. Presťahovaním do služobného miesta by
im to bolo znemožnené. Všetky sociálne a hospo-
dárske dôvody hovoria preto, aby rozkaz košic-
kého riaditeľstva v terajšom znení bol zrušený.
Železničná správa môže nanajvýš žiadať bezpod-
mienečné bývanie v služobnom mieste len od no-
voprijatých zamestnancov; od doterajších za-
mestnancov len tých, ktorým môže v služobnom
mieste poskytnúť primeraný naturálny byt.
Podpísaný sa preto pána ministra železníc
úctivé pýta:
1. Akú má mienku o tomto rozkaze?
2. či je ochotný jeho platnosť pre doterajších
zamestnancov zrušiť?
3. V krajnom prípade, či je ochotný pozmeniť
jeho platnosť len na prípady, kde môže železničná
správa poskytnúť zamestnancovi primeraný na-
turálny byt?
V Prahe, dňa 15. apríla 1937.
Suroviak,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Florek,
Haščík, dr Wolf, Šalát, dr Tiso, Sidor, Slušný,
dr Sokol, Rázus, Hlinka, Kendra, Longa, Sivák,
dr Pružinský, Turček, Bródy.
874/IV.
Interpelace
poslanců dr Neumana a Č. Fialy
ministru železnic
ve věci zásad připravované tarifní refor-
my, které jsou s hlediska potřeb jihočes-
kého a západočeského podnikání
neudržitelné.
Zvláštní odbor pro reformu tarifů pracuje ny-
ní, podle zpráv denního tisku, intensivně na vel-
ké tarifní reformě, která má přinést radikální pře-
vrat v železničních tarifech.
Jihočeští a západočeští podnikatelé trpělivě
od převratu čekali na tarifní úlevy, jichž se do-
žadovali zvláště pro dovoz průmyslového uhlí a
surovin. Nezbytnost těchto úlev zejména s ohle-
dem na trvalé vylidňování jihočeské oblasti v dů-
sledku úpadku průmyslového a živnostenského
podnikání a naprostá jich oprávněnost s hlediska
národohospodářského byly totiž úředními činite-
li při každé příležitosti ochotně doznávány. Když
pak nebylo možno z různých příčin docíliti spe-
cielních úlev pro kraj jihočeský a západočeský,
očekávali podnikatelé těchto oblastí, že při celo-
státní reformě železničních tarifů bude k potře-
bám jižních a západních Čech vzat náležitý
zřetel.
Lze proto pochopit rozhořčení jihočeských a
západočeských podnikatelů a zaměstnanců, když
se doslechli o úmyslu ministerstva železnic upra-
vit nový tarif tak, že zlevnění sazeb a krácení
kilometrů by platilo místo od 300 km teprve
od 400 km čili, že nové krácení a s ním spoje-
né tarifní úlevy neměly by žádného vlivu na vzá-
jemnou přepravu v Cechách, protože zde se vzdá-
lenosti 400 km dosáhnou jenom ve výjimečných
případech.
V případě, že by při reformě tarifu byly
uplatněny podobné zásady, znamenalo by to ve
svých důsledcích mimo jiné. že zbytky jihočes-
kého průmyslu musely by přenésti svoji výrobu
do severních Cech neb do jiných oblasti státu,
kde by dosáhli tarifních úlev nezbytných pro
další své trvání při dnešním ostrém konkurenčním
boji.
Další ochuzení jižních Čech a hospodářské
oslabení západních Čech není v zájmu státu, kte-
rý může opravdu prosperovat jen tehdy, bude-li
umožněno všem jeho krajům hospodářsky, soci-
álně a kulturně se rozvíjet.
Obracíme se proto na pana ministra železnic
a tážeme se:
1. Je pan ministr ochoten naříditi, aby ta-
rifní reforma byla vypracována tak. aby přinesla
nutné a dávno slibované úlevy jihočeskému a zá-
padočeskému podnikání ?
2. V případě, že by nebylo možno z důvodů
zásadních v celostátní reformě tarifní zajistit ne-
zbytné úlevy jihočeskému a západočeskému kra-
ji, je pan ministr ochoten přikázat, aby se vším
urychlením byly uskutečněny specielní tarifní úle-
vy pro dovoz průmyslového uhlí a surovin do
jiho- a západočeské oblasti, které již minister-
stvem železnic zčásti byly povoleny a přes to
ani v této omezené míře dosud nebyly prove-
deny?
V Praze dne 16. dubna 1937.
Dr Neuman, Fiala,
Zeminová, Stejskal, dr Klapka, Bátková-Žáčko-
vá, Lanc, Bergmann, Polívka, dr Moudrý, Šmej-
cová, Bábek, dr Stránský, Tykal, David, Tichý,
F. Richter, Jenšovský, Hatina, dr Patejdl,
dr Kozák.
5
874/V.
Interpelace
poslance dr Neumana
ministrovi pošt a telegrafů
o naléhavé potřebě urychleného vybudo-
váni Jihočeské vysílací stanice v Českých
Budějovicích.
Liblická stanice rozhlasová byla před časem
zdokonalena zřízením nové vysílací antény. Tím-
to opatřením měl být mimo jiné zlepšen poslech
v jižních Čechách a z toho důvodu upustilo mi-
nisterstvo pošt a telegrafů zatímně od vybudo-
vání vysílací stanice jihočeské v Českých Budě-
jovicích.
Poněvadž zdokonalením liblické stanice po-
slech v jižních Čechách se nezlepšil a podle ná-
zoru odborníků se jakýmkoliv zdokonalením praž-
ských vysílačů z důvodů geologických a meteo-
rologických ani zlepšiti nemůže, táží se podepsaní
pana ministra pošt a telegrafů:
1. Je pan ministr ochoten nařídit odborné mě-
ření nedostatků a závad rozhlasového poslechu
v jižních cechách?
2. Je pan ministr ochoten na základě dat tak-
to opatřených přikázati, aby do nejbližšího pro-
gramu rozhlasových investičních prací z důvodu
nezbytné nutnosti bylo pojato zřízení jihočeské
vysílací stanice v Českých Budějovicích?
V Praze dne 15. dubna 1937.
Dr Neuman,
Polívka, Zeminová, Fiala, Stejskal, Bergmann, dr
Klapka, Bátková-Žáčková, Lanc, dr Moudrý, dr
Patejdl, Tykal, dr Stránský, Hatina, F. Richter.
David, Tichý, Šmelcová, Babek, Jenšovský,
dr Kozák.
874/VI.
Interpelácia
poslanca dr Martina Sokola
ministrovi zemedelstva
vo veci povolenia mimoriadnej drevo-
užitby na veľkostatku Hermíny Poppe-
rovej vo Veľkej Bytči.
Vzdor tomu, že slovenská verejnosť stále po-
ukazuje na ničenie slovenských lesov bezpláuo
vitým a neracionálnym využitkovaním, dozvedá -
me sa, že v týchto dňoch bola poťažne má byť.
- - na zákrok známeho bratislavského advokáta
- povolená mimoriadna drevoužitba bývalej ba-
rónke Hermine Popperovej vo Veľkej Bytči.
Menovanej veľkostatkárke povolilo minister-
stvo zemedelstva:
a) pred troma rokmi mimoriadnu drevoužitbu
na 100. 000 m3 úžitkového dreva,
b) pred rokom premenu lesnej pôdy na pa-
sienky, asi na 300 k. j., na ktorých sa nachádzalo
40. 000 m3 úžitkového dreva
a ešte skôr, než by vyše uvedené povole-
nia boly plne využitkované, podala menovaná
veľkostatkárka cestou svojho bratislavského ad-
vokáta ďalšiu žiadosť o povolenie mimoriadnej
drevoužitby na ďalších 100. 000 m3 úžitkového dre-
va, pri čom lesy určené k rúbaniu majú sotva
50 rokov.
Menovaná veľkostatkárka je si tak istá v ú-
činku zákrokov svojho advokáta, že drevo ešte
pred obdržaním povolenia odpredala istému ko-
šickému obchodníkovi, známemu z pražcovej afé-
ry, ktorý spolu so známym žilinským drevárskym
špekulantom odkúpil svojho času i drevo, vyrú-
bané na pôde premenenej na pasienky, pri čom
menovaní obchodníci zarobili na tomto obchode
vyše milión Kč.
Y záujme ochrany slovenských lesov pýtame
sa pána ministra zemedelstva:
1. Či hodlá povoliť žiadanú drevoužitbu a
tým dovoliť vyrúbať lesy staré sotva 50 rokov?
2. Aké opatrenia hodlá učiniť, aby v budúc-
nosti mladé slovenské lesy neboly ničené za úče-
lom rôznej špekulácie?
V Prahe dňa 15. apríla 1937.
Dr Sokol,
Hlinka, Sidor, Dembovský, Drobný, Florek, dr
Pružinský, Turček, Haščík, Kendra, Longa, dr
Wolf, Slušný, dr Tiso, Čavojský, Sivák, Danihel,
Suroviak, Rázus, Šalát, Brody.
874/VII.
Interpelácia
poslanca dr Jozefa Tisu
ministrovi školstva a národnej osvety
dr Emilovi Frankemu
vo veci zákazu nosenia odznakov »Spol-
ku Božského Srdca« žiactvom národných
škôl.
Sotva sa utíšilo pobúrenie katolíckej verej-
nosti slovenskej nad svojvoľným zásahom referá-
tu ministerstva školstva a národnej osvety v Bra-
tislave do autonómnych práv udržiavateľov cir-
kevných škôl na Slovensku, - - - postarali sa
6
o nový provokačný kúsok, ktorý je spôsobilý,
aby rozvíril hladinu verejného života na Sloven-
sku a rozšíril povesti o kultúrnom boji v repu-
blike.
Referát ministerstva školstva a národnej o-
svety v Bratislave pod číslom 43. 801/37-I/P. zo
dňa 23. marca 1937 vydal obežník číslo 1/27-
1937 správam a riaditeľstvám ľudových a mešti-
anskych škôl a školským inšpektorátom na Slo-
vensku vo veci: Nosenie odznakov Spolku Bož-
ského Srdca žiactvom národných škôl. Obežník
doslovne znie takto: »Na konkrétny dotaz tunaj-
šieho úradu, týkajúci sa nosenia náboženských
odznakov žiactvom národných škôl odpovedalo
Ministerstvo školstva a národnej osvety výnosom
zo dňa 6. marca 1937, číslo 22. 679/37-1/1. toto:
»Vo veci horeuvedenej poukazujeme na jasné zne-
nie ustanovenia § 78. definitívneho poriadku škol-
ského a vyučovacieho, platnosť ktorého bola roz-
šírená na národné školy v zemi slovenskej a pod-
karpatoruskej výnosom tunajšieho ministerstva
zo dňa 12. apríla 1933, číslo 40659/I Vestník XV.
strana 81). Výnimky z tohoto predpisu boly usta-
novené príslušnými tunajšími výnosmi o doraste
Čsl. Červeného kríža, o Masarykovej leteckej li-
ge a o Masarykovej lige proti tuberkulóze, po-
kiaľ sa týka tiež účasti školskej mládeže na te-
lovýchovných cvičeniach spolkov.
Ministerstvo školstva a národnej osvety pre-
to nepokladá za potrebné vydávať v horeuvede-
nej veci, ktorá je už vyšeuvedeným predpisom
upravená ešte nejaké ďalšie rozhodnutie. «
Dávajúc tento výnos na vedomie, žiadam, aby
sa naďalej podľa neho bezpodmienečne pokračo-
valo. Na výnos nech sú správami a riaditeľstva-
mi škôl výslovne upozornení kňazi, poverení vy-
učovaním rím. kat. náboženstvu.
Za ministra Dr Halla, v. r. «
Po slávnostnom osvedčení sa pána ministra
po nastúpení do svojho terajšieho úradu, že za
jeho miništrovania nedopustí kultúrny boj a po
opätovnom prehlásení pána prezidenta republiky,
že v našej republike nikdy nebude kultúrneho
boja, nemohli by sme uveriť, že práve pánom
ministrom spravovaný rezort, poťažne jemu bez-
prostredne podliehajúci referát v Bratislave vy-
dal takýto obežník, ktorý nielen my poslanci, ale
i celá katolická verejnosť slovenská nemôže ináč
kvalifikovať, ako slovom provokácia. Znajúc kon-
krétny prípad, ktorý slúžil za podklad tohoto o-
bežníka, ani neformulujeme svôj dotaz na pána
ministra obvyklou interpelačnou formulou, či vie
pán minister o tomto prípade atď., lež upravu-
jeme naň dôrazný dotaz, či si dá vyšetriť pa-
tričného referenta, ktorý záležitosť túto tak pre-
dostrel ministerstvu, že ono všeobecný, doteraz
platný výnos o nosení spolkových odznakov roz-
šírilo jednoducho i na nosenie odznakov Spolku
Božského Srdca, ktorý spolok je nie spolkom
striktným, veď nemá schválené stanovy, členstvo
neplatí členské príspevky atď., ale je to sdruže-
nie čisto náboženské, nemajúce so spolkovým
zákonom nič do činenia.
Odznaky tohoto spolku sú práve tak nábo-
ženskými odznakmi, ako je kríž, alebo medailón
Panny Mane, alebo iného svätého, ktoré katolí-
ci i dospelí i dorastajúci, všeobecne nosili bez
prekážky, bez toho, že by sa bol nad nimi i na
školských dietkach spozorovanými ktokoľvek po-
zastavil. Bola to vec čisto náboženská, ktorá
nikoho neprovokovala, ktorá bola a je katolíkom
Slovákom, tak ako aj katolíkom celého sveta ve-
cou svätou. Tým väčšmi sa pozastavujeme nad
obežníkom, ktorý je výrazom zakukleného kul-
túrneho boja proti náboženskému presvedčeniu a
citu všetkých Slovákov katolíkov, že zjavil sa
v dobe, keď sa všetci činitelia našej republiky
pri každej príležitosti rádi osvedčujú, že naša de-
mokracia je náboženský tolerantná, čím práve
význam a hodnotu nášho demokratického štátu
pred západnými demokraciami vyzdvihnúť sa u-
silujú.
Tiež nesmiernym bôľom konštatujeme zjave-
nie sa tohoto výnosu práve v dobe, keď sa jed-
ná o konečné prevedenie s Vatikánom prejedna-
ného Modu Vivendi, na čom má naša republika
tak eminentný štátny záujem. Že ako sa poškod-
zuje spokojnosť Slovákov, ktorí takýmito výnos-
mi vo svojich najintímnejších náboženských ci-
toch sa cítia byť urazenými, a akú škodu toto
pre náš štát práve v prítomnej tak rozvírenej a
neistej dobe znamená, predpokladáme, vie posú-
diť každý objektívny odhadca vplyvu nábožen-
ských pomerov na všeobecnú konsolidáciu. V tom-
to povedomí svojej zodpovednosti upravujeme
svoj dotaz na pána ministra:
1. či sa postará o to, aby referent, ktorý pri
predostretí tohoto dotazu v ministerstve prejavil
takú hriešnu nedbanlivosť, že bez patričného ob-
jasnenia predmetu vyvolal takýto výnos najvyš-
šieho úradu, bol náležité potrestaný.
2. či nariadi svojmu rezortu, aby referát v
klausule svojho obežníka zahrotenú výzvu od-
volal, aby referát výslovne upozornil, aby sa
zdržoval podobných provokatívnych nariadení.
V Prahe dňa 6. apríla 1937.
Dr Tiso,
Čavojský, Dembovský, Florek, Suroviak, Rázus,
Danihel, Drobný, Hahčík, Sidor, Hlinka, dr Pru-
žinský, dr Wo1f, dr Sokol, Kendra, Longa, Sivák,
Slušný, Šalát, dr Rašín, Turček.
874 VIII (překlad).
Interpelace
poslance G. Wollnera
předsedovi vlády a ministrovi
sociální péče
o protizákonném jednáni lanškrounského
okresního úřadu a o národnostním útisku
úředníka téhož úřadu.
Majetník firmy »Pam a spol. « v Lanškroune,
pan Pam z Lanškrouna, dostal nedávno obsílku
7
k okresnímu úřadu na den 11. února 1937. Tato
obsílka obsahovala vyzvání, aby s sebou přinesl
k okresnímu úřadu seznamy o přijímání dělníků
za měsíce prosinec 1936 a leden 1937.
Když pan Pam přišel na okresní úřad, našel
tam kromě okresního hejtmana dr Klemše také
předsedu lanškrounské místní skupiny »Národní
jednoty severočeské« a úředníka okresního úřa-
du dr J. Fialu.
Po několika úvodních slovech okresního hejt-
mana ujal se dr Fiala úplně řízení vyjednávání
a jménem místní skupiny »Národní jednoty seve-
ročeské« žádal, aby pan Pam přijal do svého
podniku co nejdříve tolik českých dělníků a děl-
nic, aby se dosáhlo procenta českého obyvatel-
stva (37%) v okrese lanškrounském.
Žádal dále, aby co nejdříve bylo přijato 50
českých dělníků a dělnic. Tento postup jest již
sám sebou neslýchaným zneužitím úřední moci.
Dr J. Fiala využil svého postavení úředníka o-
kresního úřadu, aby uplatnil zájmy, které s jeho
postavením jako úředníka nemají naprosto nic
společného.
K tomu se druží ještě to, že okresní hejtman
dr Klemš zneužil zákonité moci okresního úřa-
du a propůjčil jednáni dr J. Fialy veskrze úřed-
ní ráz.
Pro tyto okolnosti nemohl pan Pam vůbec
zjistiti, jde-li o úřední řízení nebo jen o pokus
»Jednoty«.
Tento mravní nátlak, způsobený úředním rá-
zem celého vyjednávání, donutil pana Pama, aby
udělil svůj souhlas.
Pod tímto dojmem si pan Pam ani netroufal
odporovati splnění těchto požadavků, takže se již
v celém rozsahu plní. Při tom pan dr Fiala na-
prosto nedbaje předpisů vládního nařízení o pro-
středkování práce vykonává rozhodný vliv u o-
kresní zprostředkovatelny práce na přidělování
příslušných dělníků.
Dělníci a dělnice, kteří se podle zmíněného
»ujednání« hlásí v podniku o přijetí do práce, do-
volávají se výslovně dr Fialy.
Teprve nedávno se přihlásilo děvče, jehož ro-
diče vydělávají ve státní tabákové továrně v
Lanškroune dohromady 450 Kč týdně a které
ještě nikdy nebylo v práci, dovolávajíc se dr
Fialy, aby bylo přijato do zmíněného podniku.
Požadavek dr Fialy lze tím méně pochopiti,
že i kdyby tento postup sám sebou byl přípust-
ný, mohlo by rozhodovati jen procento českého
obyvatelstva v městě Lanškroune a nikoliv v o-
krese. Město Lanškroun má 17. 4% českých oby-
vatelů.
Zmíněný podnik zaměstnává odedávna aspoň
17% českých dělníků a dělnic.
Kdyby bylo přijato jen 50 českých pracov-
ních sil, stouplo by procento Čechů na 26. 5%
osazenstva. Český podíl na dělnictvu v podniku
přesahoval by tedy podíl na obyvatelstvu o 9%.
Poměr by byl ješte křiklavější, kdyby se do-
sáhlo požadovaného procenta z okresu.
Německého obyvatelstva v Lanškroune se
zmocnilo pro tento postup okresního úřadu a jed-
noho státního úředníka sice pochopitelné, ale tím
hlubší rozhořčeni, zvláště když druhý velký pod-
nik, lanškrounská státní tabáková továrna, již po
delší dobu nepřijímá žádných německých dělníku.
Německé lanškrounské dělnictvo obává se o svá
pracovní místa.
Jednání okresního úřadu a dr Fialy ohrožuje
veřejný klid a pořádek v městě Lanškroune, jest
v každém směru protizákonné a odporuje přede-
vším zásadám § 134 ústavní listiny a zásadám,
které dne 12. března 1937 vyhlásil pan předseda
vlády proti odnárodňování.
Podepsaní táží se tedy naléhavě pana před-
sedy vlády a pana ministra sociální péče:
1. Jest pan předseda vlády a pan ministr o-
choten dáti vyšetřiti vytýkanou věc?
2. Jest pan předseda vlády a pan ministr
ochoten na základě tohoto šetření dáti zahájiti
kárné řízení proti okresnímu hejtmanu lanškroun-
ského okresního úřadu a dr Fialovi a bude-li za-
potřebí, zbaviti je jejich úřadu?
3. Jest pan předseda vlády a pan ministr
ochoten dáti poučiti okresní úřady ve státě, že
podobné věci odporuji zákonu a tudíž nejsou pří-
pustné?
4. Jest pan předseda vlády a pan ministr o-
choten pečovati zvláště o to, aby okresní zpro-
středkovatelna práce v Lanškrouně co nejpřes-
něji dodržovala předpisy vládního nařízení o pro-
středkování práce a že jich nesmi nikterak zne-
užívati v neprospěch německého obyvatelstva to-
hoto města?
Naléhavost interpelace vyplývá z toho, že při-
jímáním výlučně českých pracovních sil jest o-
hrožena existence lanškrounského německého děl-
nictva.
V Praze dne 31. března 1937.
Wollner,
Hollube, Rösler, dr Eichholz, Gruber, dr Kellner,
May, Fischer, E. Köhler, Stangl, Nickerl, Knöchel
dr Hodina, inž. Peschka, dr Zippelius, dr Jilly,
Budig, inž. Schreiber, Franz Němec, Axmann,
Illing, inž. Lischka, Birke, Klieber, Hirte, inž.
Karmasin, dr Köllner, G. Böhm, F. Nitsch, A.
Nitsch, Esterházy, dr Szüllö, Szentiványi, Ja-
ross, dr Korláth, dr Holota, Petrášek, dr Po-
rubszky, dr Neiuwirth, Sandner, Obrlik, Frank,
inž. Richter, dr Peters, Jobst, Jäkel, dr Rosche,
Knorre, Kundt, Sogl, inž. Künzel, Wagner.