Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1937.
IV. volební období. 5. zasedání.
864.
Interpelace:
I. posl. Jarossa předsedovi vlády a min. školstva a nár. osvěty o nesnesitelných pomeroch
na škole v obci Kamenici nad Hronom,
II. posl. Vallo, Širokého a Zupku min. zemědělstva vo veci postupu lesnej správy v osadě
Kram, obvodu lesného riaditelstva v Baňskej Bystrici,
III. posl. Ježka min. vnitra o přehnané konfiskaci časopisu »Národ« ze dne 6. března 1937
čís. 47,
IV. posl. dr Cletnentisa min. vnútra o protizákonném zákaze veřejného prejavu v Hornom
Vadičove,
V. posl. dr Clementisa min. vnútra o protizákonnom postupe okresného úřadu v Turč. Sv.
Martine,
VI. posl. dr Clementisa min. vnútra o protizákonnom zákaze verejnej přednášky v Ko-
márně,
VII. posl. dr Clementisa min. vnútra o protizákonnom jednaní a protizákonných činoch okres-
ného náčelníka Haviara z Popradu,
VIII. posl. Švermy a Schenka min. spravedlnosti o neslýchané a protizákonné konfiskační
praksi státního zastupitelství v Lounech,
IX. posl. Klímy min. sociální péče v záležitosti týkající se likvidace výhodnějšího započteni
služební doby po 1. lednu 1929 zaměstnanců Společnosti brněnských pouličních drah elek-
trických u Pensijního ústavu soukromých drah v Brně,
X. posl. Laušmana a Srby min. vnitra o bezdůvodné blahovolnosti úřadů k těm, kdož nesou
vinu za nepořádky a zpronevěry v hospodářství obce Semína u Přelouče,
XI. posl. dr Clementisa min. vnútra o protizákonnom zákaze veřejného prejavu vo Vyšnej
Boci,
XII. posl. dr Clementisa min. vnútra o protizákonnom postupe okresného úřadu v Novom
Městě nad Váhom,
XIII. posl. dr Hodiny min. vnitra a min. spravedlnosti o porušeni čistoty voleb a o nezá-
konnosti správního soudního řízení souvisejícího s námitkami proti němu,
XIV. posl. inž. Schreibra min. financí o přísném zabavování v Hůrce v okrese kadaňském,
XV. posl. Grubra min. vnitra a min. spravedlnosti, že orgány četnické stanice a státní po-
licie ve Volarech neprávem omezují svobodu cestování a proti zákonu provádějí osobní
prohlídky a zabavování,
XVI. posl. inž. Peschky min. vnitra a min. spravedlnosti, že orgány státní policie a četnictva
proti zákonu provádějí domovní prohlídky,
XVII. posl. inž. Richtra min. vnitra, že orgány chabařovické expositury státní policie proti zá-
konu rozpustily shromáždění,
XVIII. posl. Jobsta min. vnitra o nepatřičném chování komisaře Bicana, správce expositury
státní policie ve Volarech,
XIX. posl. F. Nitsche min. spravedlnosti, že okresní soud v Králíkách vydává jednojazyčné čes-
ky vyhotovené nálezy o zahájení vyvlastňovacího řízeni.
2
864/I (preklad).
Interpelácia
poslanca Jarossa
predsedovi vlády a ministrovi školstva
a národnej osvety
o nesnesiteľných pomeroch na škole
v obci Kamenici nad Hronom.
Jeden z posledných prejavov pána predsedu
vlády Milana Hodžu, že vraj nepripustí ponem-
čenie ani jediného Čecha, ale ani počeštenie ani
jediného Nemca, je tak zásadnej významnosti, že
sa zaiste vzťahuje i na iné národy republiky.
Národnostný boj, ktorého cieľom je získava-
nie duší, na Slovensku neprestal, a Slovenská liga
chce stoj čo stoj vytýčiť prápor kultúry sloven-
skej v maďarskom jazykovom území na miesto
toho, aby prehlbovala slovenskú kultúru a sloven-
ské povedomie v území obývanom Slovákmi.
V obci Kamenici nad Hronom, okres Parkán,
pôsobila v dobe prevratu len jedna rím. kat. ľu-
dová škola, v ktorej sa vyučovalo maďarsky.
Sčítanie ľudu z r. 1921 vykazuje v tejto obci
1235 obyvateľov Maďarov a 159 obyvateľov Slo-
vákov. Keďže obec leží priamo na hraniciach a
tak dostalo sa do nej značný počet četníkov a
pohraničných finančných strážnikov, zriadila tam
Slovenská liga čoskoro školu slovenskú. Ani je-
diný Maďar nemá nič proti tomu, keď deti slo-
venské navštevujú školu slovenskú; avšak zriade-
ním školy slovenskej zahájená bola zároveň akcia
tak zvanej»reslovakizácie«, ku ktorej poskytoval
mravný dôvod predpoklad, že maďarský knieža-
primas v XVII. storočí po vypudení Turkov usídlil
v tejto obci Slovákov, ktorí sa behom času po-
maďarčili. I keby sme tento predpoklad uznali,
sluší vedeť, že obec Kamenica nad Hronom je
vôkol obklopená tak rýdze maďarským územím,
že pomaďarčenie niekoľko slovenských rodín sem
nakolonizovaných je takrečeno prirodzený demo-
grafický proces a žiadnym pádom výsledok ma-
ďarizácie.
Akcia Slovenskej ligy dochádza k výrazu už
vo výsledkoch sčítania ľudu z r. 1930, kde sčí-
tací komisári vykazujú už iba 885 Maďarov, avšak
naproti tomu 580 Slovákov. Dnes má stará rím.
kat. ľudová škola s vyučovacím jazykom maďar-
ským 3 učiteľské sily, na škole Slovenskej ligy
však pôsobia 2 učiteľské sily.
Počet žiakov na škole maďarskej činil: v r.
1934/35 180, v r. 1935/36 175 a v r. 1936/37 171,
počet žiakov na škole slovenskej činil v týchže
rokoch 62, 68 a 70. Okrem deti finančných stráž-
nikov a železničiarov navštevujú slovenskú školu
i deti niekoľko zterorizovaných Maďarov. Z dát
vysvitá, že kým na maďarskej škole sedí v jed-
nej učebnej sieni bezmála 60 detí, dotiaľ na škole
slovenskej 33-34 detí.
Avšak akcia Slovenskej ligy pokračuje, takže
už sa nalieha na zriadenie tretej triedy, počíta-
júc s tým, že veľa maďarských detí prejde na
školu slovenskú. V nedávnej dobe bola rozosla-
ná po domoch všetkých maďarských rodín výzva,
ktorú sem prikladáme v originále. Osnova výzvy
je výmluvným dokladom, že »reslovakizácia« sme-
ruje zároveň k získaniu maďarských duší. A k pod-
porovaniu tejto akcie ponúka sa učiteľka, ktorá
na maďarskej škole už od rokov pôsobí tak, že
všetky jej nadriadené úrady, cirkevné práve tak
ako štátne, sú presvedčené o tom, že učiteľka
Margita Prohászková je naskrze nespôsobilá k vy-
učovaniu a vychovávaniu detí. A napriek tomu,
že ako cirkevné, tak i štátne školské úrady sú
už od rokov zaplavované hromadami ponosov a
podaní proti tejto učiteľke, učiteľka Prohászková
je preca obľúbenou osobnosťou u úradov, lebo
hrá význačnú rollu pri odstrašovaní detí a rodi-
čov od školy maďarskej a tak nepriamo slúži zá-
ujmom školy slovenskej.
Nie je len záujmom maďarskej menšiny, lež,
je i záujmom štátnym a vyšším záujmom morál-
nym, aby Margita Prohászková, učiteľka v Ka-
menici nad Hronom, bola pri zachovaní medzi
zákona odstránená s dosavádneho svojho pôso-
bišťa a aby bol zastavený zápas Slovenskej ligy
o maďarské deti v obci.
Na základe vylíčeného skutkového stavu tá-
žem sa pána predsedu vlády a pána ministra škol-
stva a národnej osvety:
1. Či máte vedomosti o školských a národ-
nostných pomeroch v obci Kamenici nad Hro-
nom ?
2. Či hodláte postarať sa, aby poslovenčova-
nie Maďarov, zavedené pod zámienkou reslova-
kizácie, bolo zastavené?
3. Či hodláte zakročiť, aby učiteľka Margita
Prohászková bola učiteľského povolania čo najskôr
sprostená?
V Prahe dňa 5. apríla 1937.
Jaross,
Esterházy, dr Szüllö, Petrášek, A. Nitsch, Inž.
Karmasin, dr Korláth, dr Porubszky, Inž. Kiinzel,
Illing. dr Zippelius, Obrlik, May, inž. Richter,
dr Rosche, Jäkel, dr Peters, Wollner, Fischer,
dr Holota, Szentivány), Sandner.
(Príloha k interpelácii posl. Jarossa č. 864/I. )
Vážení občania.
Blíži sa doba, kde sa znova na jeden rok vo-
pred rozhodnete, do ktorej školy budete posielať
vaše deti v budúcom roku.
Niektorí už vopred uvažovali o veci a i na-
ďalej budú posielať svoje deti buďto do školy slo-
venskej alebo do školy maďarskej. Avšak sú i
takí, ktorí sa znova nemôžu rozhodnúť strán to-
ho, či by nebolo účelnejšie skúsiť to so školou
slovenskou.
5
Škola slovenská má už v obci svoju minu-
losť, a chvála Bohu i svoju dobrú povesť.
V budúcom roku zamýšľame zriadiť triedu
tretiu.
Počet žiakov s roka na rok vzrastá - a
to je najlepším vysvedčením pre školu.
Kto by preca chcel - napriek rečiam a zlým
pohľadom - zaškoliť svoje dieťa do školy sloven-
skej na r. 1937/38, môže byť kľudný, že sveruje
dieťa dobrým a s ľudom cítiacim učiteľom, ktorí
vyučujú mládež náboženstvu a mravom tak, ba
niekedy i lepšie, než škola cirkevná.
Tí však, ktorí vedia, že ich dedovia boli pô-
vodne Slováci, majú znova príležitosť uctiť pa-
miatku svojich predkov tým, že budú svoje deti
slovensky vychovávať a v slovenskej škole vy-
učovať.
Známe je príslovie, že človek je toľkokrát
človekom, koľko jazykov zná.
Pre chlapcov je znalosť jazyka slovenského
veľkou výhodou vzhľadom na službu vojenskú,
ktorá je o veľa snadnejšia tomu, kto zná jazyk
štátny.
Väčšie nádeje na umiestenie, prácu a akúkoľ-
vek službu má ten, kto ovláda jazyk slovenský.
Sú jednotlivci, ktorí si prajú, aby ich dieťa
ďalej študovalo, a pre tieto deti znamená znalosť
jazyka slovenského veľkú výhodu.
Akékoľvek rozhorčenie proti tým, ktorí volia
Školu slovenskú, je naprosto bezpodstatné, lebo
kto chce, snadno sa môže dozvedet od starých
obyvateľov obce, že obec Kamenica nad Hronom
bola pred niekoľkými roky viac slovenská než
maďarská. Starí ľudia ešte sú pamätníci toho, keď
v kostole v Kamenici nad Hronom boly slovenské
bohoslužby.
Od nejedného staršieho človeka možno počuť,
že keď ešte oni chodili do školy, boli medzi
žiakmi menovaní dozorcovia, ktorí si zaznamenali
tých, ktorí na ulici hovorili po slovensky.
Všetko sa mení; osud tomu nechcel, aby sa
tunajší ľudia docela odcudzili svojim otcom cu-
dzím jazykom. Pravda i teraz víťazí, ač pomalú,
ale iste.
Slovenská škola.
864/II.
Interpelácia
posl. Vallo, Širokého a Zupku
ministrovi zemedelstva
vo veci postupu lesnej správy v osade
Kram, obvodu lesného riaditeľstva
v Banskej Bystrici.
Je všeobecne známo, že obyvatelia v obvo-
doch, kde sa nachádzajú lesy, môžu pre svoju
potrebu z lesa si priniesť úžitkové drevo, ktoré
sa nachádza na zemi odpadnuté.
No, lesná správa v Kráme je iného názoru a
keď robotník pôjde do lesa len pre suché odpa-
dané konáre, je pre krádež udaný okresnému
súdu.
Tak Jozef Medved, obyvateľ osady Medve-
dovo, si pošiel do lesa na suché koniare, bol pri
tom zastihnutý, udaný okresnému súdu a po-
trestaný peňažitým trestom 77 Kč.
Klement Gertli len preto, že sa s vozom obrá-
til na štátnom pozemku, bol udaný súdu a odsú-
dený aj s otcom po 1 dní väzenia.
V tomto kraji vyskytujú sa stovky takých
prípadoch, že ľudia sú šikanovaní a prenasledo-
vaní len preto, že použili takého práva zvykové-
ho, ktoré súkromní majitelia lesov po desaťročia
rešpektujú a vo výkonu toho občanom ne-
bránia.
Pýtame sa pána ministra, či je ochotný na-
riadiť lesnému riaditeľstvu a skrze ne lesným
správam, aby občanom boly staré práva za-
chované?
Je ochotný pán minister nariadiť, aby bolo
v obciach plakatované právo vstupu do lesa a
sbieranie dreva, s označením, ktoré drevo je po-
volené sbierať a v ktoré dni?
V Prahe dňa 12. apríla 1937.
Vallo, Široký, Zupka,
dr Clementis, Kosik, Schenk, Vodička, Šverma,
Beuer, B. Köhler, Dölling, Procházka, Nepomucký,
Kopecký, Hodinová-Spurná, Kopřiva, Klíma, Slan-
ský, Krosnář, Zápotocký, Machačová.
864/III.
Interpelace
poslance Františka Ježka
ministru vnitra
o přehnané konfiskaci časopisu »Národ«
ze dne 6. března 1937 čís. 47.
Dne 6. března 1937 byl v čísle 47. časopisu
»Národ« uveřejněn článek Viléma Neubauera:
"Smiřovačky v Čičibu«. Censura konfiskovala
článek se jménem autora i s nadpisem. Celý článek
zněl takto:
»Vilém Neubauer:
Smiřovačky v Čičibu.
Na vládce Nukanukú dolehly velké starosti.
V kraji, kde jeho říše přecházela v hory, sídlil
4
kmen Nemghlobů. Těm horám se říkalo Papoušci,
protože tam bylo stále plno planého křiku a Nem-
ghlobové se pilně starali, aby ho Čičibuové měli
plné uši. Nemghlobové byl kmen neklidný a bo-
jovný, čímž se lišili od dobráckých Čičibuanů, kte-
ří se sice dovedli zdatně práti mezi sebou, až
byli samá modřina a boule, ale před Nemghloby
vždy statečně couvli, řidiče se příslovím, že
moudřejší ustoupí.
Nemghlobové si arciť to stálé couvání vylo-
žili po svém. Byla to voda na jejich mlýn. Cho-
dili ke všem okolním náčelníkům se žalobami:
Hle, jak jsme utiskováni! Vidíte to? Kdybychom
nebyli v právu, dávali by nám Čičibuané více než
dávají sobě samým? Nám to však nestačí, my
chceme všecko. A pokud to nedostaneme, bude-
me stále křičeti jako ti papoušci v našich horách.
My chceme, aby v královské radě zasedali pou-
ze naši náčelnici a vůbec ve všech důležitých
úřadech. To je naše staré právo, poněvadž ještě
před potopou, kterou Veliký Duchc seslal na svět,
žili všude jen samí Nemghlobi a ti druzí se na-
rodili teprve po potopě.
Nedivme se, že Nukanuka měl starosti. Mi-
loval pokoj a mír a proto vydal zákaz, aby ni-
kdo z Čičibuanů ani slůvkem neukřivdil nějakému
Nemghlobovi, sice jej stihne přísný trest. V jed-
nom Čičibuanovi se vařila krev, když mu Nem-
ghloba dal po paštice, ale vrátiti ji nesměl a tak
mu raději nastavil ještě druhou, aby se naplni-
la slova písma. Útěchou mu byly pouze zkazky
z dějin, kde bylo líčeno, jak stateční prapra-
předci čičibučtí dovedli v průsmycích Papoušcích
hor statečně lískati palicemi a asagaji prapra-
předky Nemghlobů, když vpadli do jejich pastvin,
aby si nakořistili stáda.
Ale ani takové ústupky neukonči šily Nemghlo-
by. Vedli dále svou, že jsou utiskováni, že chtějí
tohle a tohle. Dostali to a zase, že chtějí ještě
tamto a tamto.
Král se ve svých starostech obrátil o radu
na bělocha.
»Co bys mně radil? Jak se mám zachovati?«
Běloch chvíli přemýšlel.. Přidej jim. « »Ale vždyť
už mají všechno? »Tak jim dej ještě víc. « Na-
nuka si povzdechl. »Jsem člověk míru a pokoje
Ano, dám jim víc.
Svolal tedy královskou radu a v ni se radili
až do kuropění, jak usmířiti uraženě Nemghloby.
Výsledek řádění byl ten. že jsou skutečně šize-
ni. Je to přece bezpráví nutiti je, aby se učili
čičibucky, když se mohou Čičibuané naučiti nem-
ghlobsky.
Někdo sice namítl, že skorem každý Čičibuan
nemghlobsky dovede a stejně každý Nemghlob
zná čičibucky, ale rozdil je v tom, že první tak
i podle potřeby mluví, ale druhý nechce. Té po-
známky se nedbalo. Musí se ukázati dobrá vůle.
Nukanuka byl již unaven, chtělo se mu spáti.
Předal proto předsednictví rady svému majordo-
movi a přikázal před svým odchodem, aby rada
dala vše do pořádku. Nechce již slyšeti ani jed-
noho slova stesku. A budou-li jaké, pak se svými
rady zatočí. Vezme si místo nich samé Nemghlo-
by. Po jeho odchodu se rozbouřila vášnivá deba-
ta. Čičibuané tu byli sami, neboť s králem odešel
také běloch. A tak si řekli pěkně po sousedsku,
jací jsou Ťulpasové, když to došlo tak daleko.
»Já to vyřídím, « rozhodl se náhle Nem Ehlo,
jenž se bál o své majordomství. Což kdyby je
dostal nějaký Nemghlobi? Od toho dne byl v
kraji pod Papouščími horami klid. Když nikdo již
nepřicházel se žalobami, zavolal si Nukanuka Nem
Ehla a ptal se jej, jak to dokázal.
»Zavřel jsem, Vaše Veličenstvo, největší křik-
louny a ti druzí jsou zticha, protože mají strach,
že je pošlu do díry také. «
»A od koho jsi se naučil takové státnické
moudrosti?
»Od Nemghlobů, zněla Nem Ehlova od-
pověď.
Zabavení uvedeného článku je skutečně ne-
pochopitelné, protože jeho obsah je pouze rázu
zábavného a není v něm ničeho, v čem by mohl
býti důvodně spatřován podklad pro konfiskaci
a proto tážeme se pana ministra vnitra:
1. zda je mu známa tato nepochopitelná prakse
konfiskační?
2. zda je mu známo neodůvodněné zabavení
výše uvedeného článku v časopise »Národ« ze dne
6. března 1937?
3. zda je ochoten postarati se o nápravu do-
savadní konfiskačni prakse a zameziti opakování
svévolných a neodůvodněných konfiskací jako to-
mu bylo ve výše uvedeném případě?
V Praze dne 11. března 1937.
Ježek,
Holeček, Jan Sedláček, dr Štůla, inž. Schwarz.
Trnka, Ivák, Zvoníček, dr Dominik, Chmelík, Sme-
tánka, Gajda, dr Domin, dr Rašin, Špaček, dr inž.
Toušek, Knebort, Inž. Protuš, dr Fencik, dr No-
votný, Kut, dr Branžovský.
864/IV.
Interpelácia
poslanca dr Vladimíra Clementisa
ministrovi vnútra
o protizákonnom zákaze verejného preja-
vu v Hornom Vadičove.
Okresný úrad v Kysuckom Novom Meste vý-
merom číslo 2732/1937 zakázal verejné shromaž-
denie komunistickej strany, zahlásenej na deň
14. III. 1937 s odôvodnením: »......lebo pri
6
shromaždení mohlo by dojsť k porušeniu verejné-
ho kľudu a poriadku. «
V Hornom Vadičove nedošlo na verejnom pre-
jave komunistickej strany k žiadnemu porušeniu
verejného kľudu a poriadku. Na všetkých verej-
ných prejavoch, konaných v poslednej dobe na
Slovensku komunistickou stranou, bol vždy a vša-
de zadržaný verejný kľud a poriadok.
Napriek tomu sú každú nedeľu zakazované
na Slovensku verejné shromaždenie svolávané ko-
munistickou stranou s tým stereotypným a ne-
pravdivým odôvodnením, že by mohlo dôjsť na
nich k porušeniu verejného kľudu a poriadku.
Svolávatelia týchto protizákonne zakázaných
schôdzok mienia v budúcnosti v každom prípade
použiť práva apelácie na krajinský úrad a prí-
padne sťažnosti na Najvyšší správny súd.
Pýtame sa preto pána ministra vnútra:
1. či je ochotný dať záväznú úpravu admini-
stratívnym úradom na Slovensku, že len tam sú
oprávnené zakázať verejný prejav komunistickej
strany s odôvodnením, že by mohlo dôjsť k po-
rušeniu verejného kľudu a poriadku - kde sku-
točne k takémuto porušeniu poriadku došlo a to
z viny svolávateľov, alebo z viny účastníkov, t. j.
členov komunistickej strany?
2. či je ochotný postarať sa o to, aby ko-
nečne ministerstvo vnútra vydalo záväzné vy-
svetlenia predpisov shromažďovacieho práva, plat-
ných na Slovensku, v duchu demokratických zá-
sad ústavnej listiny?
V Prahe dňa 14. apríla 1937.
Dr Clementis,
Beuer, Široký, B. Köhler, Kopecký, Kosik, Schenk,
Dölling, Procházka, Hodinová-Spurná, Klíma, Ne-
pomucký, Šverma, Slanský, Vallo, Kopřiva, Zápo-
tocký, Vodička, Krosnář, Machačová, Zupka.
Toto odôvodnenie je zrejme protizákonné a
zákaz neodôvodnený, lebo nepatrí do kompeten-
cie okresného úradu, ako dozorčieho orgánu, aby
rozhodoval o tom, či otázka odborového sjedno-
tenia má byť prejednávaná na »výročných val-
ných shromaždeniach« - alebo či táto otázka má
byť pretriasaná aj verejne, tak aby o nej boli
informovaní aj členovia tých odborových organi-
zácií, ktoré vo veci sjednotenia zaujímajú prípad-
ne iné stanovisko.
Tento prípad nie je ojedinelý a sú na Slo-
vensku systematicky zakazované verejné prejavy
o odborovom sjednotení, keď sú svolávané odbo-
rovými organizáciami s tým odôvodnením, že roz-
hodovať o tejto otázke majú »valné shromážde-
nia« - a keď sú svolávané komunistickou stranou,
sú zase zakazované s odôvodnením, že by viedly
k porušeniu kľudu a poriadku.
Z toho je zrejmé, že má byť vedome a po-
mocou potlačenia demokratických slobôd hatený
vývoj k sjednoteniu odborových organizácií.
Pýtame sa preto pána ministra vnútra:
1. či je ochotný postarať sa o to, aby ad-
ministratívne orgány na Slovensku prestaly sy-
stematicky porušovať demokratické právo shro-
mažďovacie?
2. či je ochotný postarať sa o to, aby ko-
nečne ministerstvo vnútra vydalo záväzné vy-
svetlenia predpisov shromažďovacieho práva, plat-
ných na Slovensku, v duchu demokratických zá-
sad ústavnej listiny?
V Prahe dňa 14. apríla 1937.
Dr Clementis,
Beuer, Kopecký, Schenk, B. Köhler, Hodinová-
Spurná, Klíma, Kosik, Dölling, Procházka, Nepo-
mucký, Šverma, Machačová, Vallo, Kopřiva, Ši-
roký, Zápotocký, Zupka, Vodička, Slanský,
Krosnář.
864/V.
Interpelácia
poslanca dr Vladimíra Clementisa
ministrovi vnútra
o protizákonnom postupe okresného úra-
du v Turč. Sv. Martine.
Okresný úrad v Turč. Sv. Martine výme-
rom čís. 12612/1937 zakázal verejné shromažde-
nie, zahlásené na deň 7. III. 1937 v Turč. Sv.
Martine Priemyslovým sväzom stavebného, sklár-
skeho a keramického robotníctva, preto ».....
lebo sväzy môžu vyriešiť sjednotenie na výroč-
ných valných shromaždeniach. «
864/VI.
Interpelácia
poslanca dr Vladimíra Clementisa
ministrovi vnútra
o protizákonnom zákaze verejnej pred-
nášky v Komárne.
Štátny policajný úrad v Komárne výmerom
čís. 421/1937 Prez. zakázal konanie verejnej pred-
nášky zahlásenej na deň 12. III. 1937 komunisti-
ckou stranou »z dôvodov, že je odôvodnená oba-
va, že by na prednáške prišlo (!) k porušeniu ve-
rejného poriadku a pokoja. «