Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1937.
IV. volební období. 4. zasedání.
771.
Interpelace
I. posl. Sidora vládě vo veci rímsko-katolíckych cirkevných majetkov, nachádzajúcich sa pod
zátvorom,
II. posl. inž. Karmasina vládě a předsedovi vlády Československé republiky o závažných nedo-
statcích soupisu obyvatelstva v oblastí hlučínské.
III. posl. Klímy min. vnitra o postupu okresního úřadu ve Znojmě,
IV. posl. Florka min. školstva a národnej osvety vo veci rozdelenia subvencií osvetovým a vedec-
kým inštitúciam,
V. posl. dr. Fencika min. školství a národní osvěty o ředitelích středních ruských škol na Pod-
karpatské Rusi,
VI. posl. B. Köhlera vládě, že pražské zemské finanční ředitelství proti zákonu a svévolně
odmítá německé dopisy,
VII. posl. dr. Kellnera předsedovi vlády, aby bylo urychleno vyřizování jazykových stížností a
vyšetřování v politických trestních věcech,
VIII. posl. inž. Schreibra min. financí, že ašský berní úřad proti nálezu nejvyššího správního
soudu neobnovil zákonitý stav,
IX. posl. Wollnera min. veřejného zdravotnictví a tělesné výchovy, že vedoucí lékař chebské
okresní nemocenské pojišťovny dr. Arnošt Neumann nepatřičně zachází s nemocnými,
X. posl. F. Nitsche min. vnitra o služebních poklescích četnického strážmistra Hawranka z čet-
nické stanice v Moravském Berouně,
XI. posl. inž. Peschky min. vnitra a min. průmyslu, obchodu a živností, že plzeňská obchodní
a živnostenská komora bez důvodu odepřela uděliti komorní vyznamenání a že nedodržuje
ustanovení jazykového zákona,
XII. posl. Appelta, Beuera a Schenka min. vnitra, že kapličky okresní úřad úplně bez důvodů
zakazuje veřejná shromáždění komunistické strany,
XIII. posl. Kopřivy min. národní obrany, že posádkové velitelství v Jindřichově Hradci zakázalo
vojínům účast na zábavě, pořádané komunistickou stranou,
XIV. posl. dr. Clementisa min. vnútra pre protizákonný postup vrchného četnického strážmajstra
Pšenčíka vo Veľkých Uherciach,
XV. posl. dr. Clementisa min. vnútra pre protizákonný postup pátracích orgánov pri domových
prehliadkach na Slovensku,
XVI. posl. dr. Clementisa min. vnútra pre protizákonný postup četníckej stanice v Tekovských
Šarluhách a okresného úřadu v Želiezovciach.
771/I.
Interpelácia
poslanca Karela Sidora
vládě
vo veci rímsko-katolíckych cirkevných
majetkov, nachádzajúcich sa pod zátvorom.
Už niekoľko ráz obrátili sme sa na příslušných
zodpovědných činiteľov vo veci uskutočnenia modu
vivendi, ako aj ohľadne rímsko-katolíckych cirkev-
ných majetkov, nachádzajúcich sa od 1919 pod
zátvorom. Lenže odpovedi, ktoré sme v tomto
2
smere či už verejne, alebo súkromne dostáli, slo-
venskú a katolícku verejnosť uspokojiť nemohly.
Vysvetlenia, ktoré
sme dostali, ukázaly sa byť ne-
správnymi a tendenčnými, najmä dokázalo sa, že
osoby, ktoré sú poverené správou cirkevných ma-
jetkov pod zátvorom majú záujem zakryť sku-
točný stav týchto majetkov. Preto čím ďalej stáva
sa tým zrejmejším, že za preťahovanie previesť
modus vivendi je zodpovedná predovšetkým vláda,
ktorá kryje i katastrofálne výsledky tohoto hos-
podárenia, prevádzaného na cirkevných majet-
koch.
Tieto spôsoby majú však za následok vzrast
spravodlivej nespokojnosti Slovenska.
Ako parlamentní zástupcovia slovenského a ka-
tolíckeho ľudu pokladáme preto za svoju povin-
nosť otázku vzťahu medzi štátom a cmcvou pre-
niesť v celom jej rozsahu na pôdu parlamentu.
V tomto našom rozhodnutí chceme byť dôslední,
i keď snáď je to nepríjemné niektorým zodpo-
vedným činiteľom. V tomto prípade ide nám
o záujem vyšší, ide nám o úpravu vzťahu medzi
Vatikánom a Republikou, čo je nielen záujmom
katolíkov, ale aj štátu. Ide nám o aplikáciu zásad
demokracie v
praxi, ide o rešpektovanie vôle a
presvedčenia väčšiny slovenského národa a obyva-
teľstva Slovenska vôbec.
Slováci a katolícke obyvateľstvo tohoto štátu
vôbec nemôže sa uspokojiť s tým, aby v 18. roku
trvania republiky neboly ešte vzťahy medzi Vati-
kánom a
Československom všestranne upravené a
sporné body rozriešené. Veď dokiaľ po svetovej
vojne k Vatikánu vedely upraviť svoj vzťah i také
štáty, ktoré boly so Sv. stolicou v najostrejšom
konllikte, dokiaľ štáty autoritatívne našly spôsob,
ako upraviť svoju vzájomná kompetenciu a aj
štáty s protestantskou, pravoslávnou, zkrátka, ne-
katolíckou väčšinou vedely uzavrieť konkordáty,
zatiaľ Československo, majúce katolícku väčšinu
obyvateľstva, nevedelo nájsť predpoklad pre nor-
malizovanie pomerov medzi
Československou re-
publikou a Vatikánom. Tendenčnosť, nedemokra-
tíckosť ba priamo protikatolíckp. zaujatosť tohoto
neupraveného vzťahu bije tým viac do očí, keď
uvážime ochotu, s akou sa siahlo k vytvoreniu nie-
len dobrého, ale priamo intímneho
pomeru so
SSSR, s týmto zásadným nepriateľom každého
pokroku, civilizácie a všetkých základov, na kto-
rých dnešná spoločnosť spočíva, z ktorých sa zro-
dila dnešná
kultúra.
Na jednej strane ide o úzky vzťah nielen poli-
tický, ale priamo o kultúrnu vzájomnosť s naj-
väčším otrokárom, akého ľudstvo kedy poznalo,
s programovým rozvratníkom, akým je Sovietsky
sväz, i keď rozhodná väčšina obyvateľstva tohoto
štátu, najmä však slovenského národa je proti
tomu, na strane druhej zas znemožňuje sa vytvo-
renie dobrej shody a porozumenia s tak eminent-
ným podporovateľom a uskutočňovateľom miero-
vých snáh, akým je Sv. stolica. Veď zlomyseľnosť
a protiikatolícku tendenciu vládnej politiky naj-
lepšie dokazuje tá skutočnosť, že v rozpore so zá-
ujmami výslovne štátnymi, muselo uplynúť skoro
celé desaťročie, kým mohlo dojsť k dohode o nut-
nosti riešenia niekoľkých z celého komplexu styč-
ných bodov pod menom módu vivendi. Po dlhej
dobe, po uplynutí celého desaťročia vidíme, že
i pri tomto kroku nebolo ani trochu úprimnosti na
strane našich zodpovedných politikov. Veď i keď
šlo o prvoradý záujem štátu, vedeli od neho od-
hliadnuť, zatvárať pred ním zrak iba preto, lebo
úprava tohoto vzťahu odporovala ich ideológii a
sledovanému programu. Modus vivendi nebol
v tomto prípade formou úpravy medzinárodných
vzťahov, ale iba prostriedkom, umožňujúcim za-
slepiť oči "demokraticky" spravovanému obyva-
teľstvu.
Vrchol nedemokratickosti spočíva však v tom,
že vtedy, keď u našich zodpovedných činiteľov
nebolo ani trochu dobrej vôle upraviť tento vzťah,
vláda neváha predstúpiť pred verejnosť v bielom
rúchu a poukazovať na Rím, ako hlavnú prekážku
prevedenia módu vivendi. No, šťastie, že naša de-
mokracia už dávno stratila pel nevinnosti a oby-
vateľstvo už prestalo na zodpovedných činiteľov
nazerať ako na predstaviteľov svojich vlastných
politických ideálov a cieľov. Konečne, aj keď od-
hliadneme od netaktností, ktoré prinútiiy nunciov
opustiť územie tohoto štátu, vidíme tu ešte čer-
ne j ši bod, Ipiaci na vzťahu a pomere štátu ku ka-
tolicizmu. Nejde tu len o vzťah k predstaviteľovi
medzinárodnému, ale o rešpekt vôle väčšiny oby-
vateľstva. Stretáme sa totiž u nás s tendenciou,
ktorá cieľavedome sleduje v prvom rade podlomiť
silu a možnosti katolicizmu, najmä na Slovensku.
To bol prvý a hlavný cieľ tých podujatí s cir-
kevnými majetkami, ktorých svedkami boli sme
na Slovensku. Hospodárskym oslabením katoliciz-
mu na Slovensku mala byť podlomená vitalita a
sila katolicizmu u slovenského národa, hospodár-
sky ináč odvislého od cudzích, väčšinou nekatolíc-
kych elementov.
Aby cieľ tento bolo možno uskutočniť, bývalý
minister s plnou mocou pre správu Slovenska dr.
Vavro
Šrobár nariadením z 11. augusta 1919 dal
pod zatvor a vnútenú správu katolícke majetky,
patriace niektorým beneficiátom, majetky katol.
základín postavil zas pod dozor. Keď však nešlo tu
o záujem verejný, tým menej o záujem katolícky,
ale o nepriznané ciele, sverovaná bola správa
takým osobám, ktoré by ciele tieto dôsledne usku-
točňovaly.
Že kvalifikácia a odborné znalosti i praktické
skúsenosti boly vedľajšou vecou, vysvitá jasne
z toho, že v r. 1921 postavený bol na čelo týchto
majetkov lesný inžinier, v r. 1926 zas úradník
účtovnícko-spravovedného ústavu bez potrebných
samostatných hospodárskych skúseností.
Podobne to bolo s Centrálnou komisiou, ako aj
s Likvidačnou komisiou pre správu cirkevných
majetkov na Slovensku, ktorých členovia rekru-
tovali sa väčšinou z kňazov, profesorov, právni-
kov, takže boly v nich zastúpené skoro všetky
odvetvia okrem jedného, v tomto prípade toho
najdôležitejšieho; chýbal tu teoreticky vzdelaný
a k tomu praktickými vedomosťami dokonale vy-
zbrojený hospodár.
Z odpovedí a prejavov povolaných vládnych či-
niteľov by sa zdalo, že pri prevzatí správy cirkev-
ných majetkov pod zatvor a do vnútenej správy
nebolo na nich potrebného inventáru a že len za
doby zátvoru bol tento zadovažovaný. Proti tomu
je však pravdou, že sám kardinál dr. Ján Cser-
noch za svetovej vojny investoval do inventáru
1,132.241 zlatých korún na primaciálnych stat-
koch. Z toho sa zakúpily 4 garnitúry parných plu-
hov značky Kentna na prehriatu paru, 12 kom-
pletných garnitúr mlátiacich, 30 siaeich strojov,
S
40 samoviazačov, 20 kosiacich strojov, 15 kon-
ských hrabačiek, 1 mlyn, 4 drtiče, 3 stroje na mlá-
tenie ďateliny, 20 roštov na čistenie obilia, 15
žentúrov, sečkovic, drtičov repy, viac ako 100 kusov
železných pluhov, kultivátorov, železných hrán,
lúčnych, brán atď. Teda správa zátvoru nemôže si
sťažovať, žeby nebola prevzala mŕtvy inventár.
V dobe zátvoru, odhliadnuc od skutočnosti, že
k nemu došlo v jeseni, keď sa mala brať úroda,
treba zdôrazniť, že bol tu živý inventár, ktorý
pozostával:
|
3
|
||||
|
prima- |
kapitul- |
bpeät. |
úhrnom |
|
|
kone a žriebatá |
159 |
151 |
18 |
328 |
|
voly |
774 |
714 |
36 |
1524 |
|
kravy a býci |
240 |
145 |
885 |
|
|
mladý rožný statok |
475 |
343 |
22 |
840 |
|
ovce |
6237 |
3102 |
14339 |
|
|
bravce |
1069 |
260 |
1329 |
|
Už z toho videť, že príslušní činitelia zo správy
cirkevných majetkov nedobre a nespoľahlivé in-
formovali p. ministra zahraničia z príležitosti po-
slednej debaty v zahraničnom výbore poslaneckej
snemovne 3. novembra 1936.
Všimnime si teraz výsledkov hospodárenia na
týchto majetkoch po dobu zátvoru.
V roku 1919 šlo o majetky, prislúchajúce ostri-
homskému arcibiskupstvu, kapituly, semináru,
fundacionálnej pokladnici kapituly, trnavskému a
budapeštianskemu semináru, rábskej a jágerskej
kapituly, rádu benediktínov, lékárskemu, zircské-
mu a čorňanskému opátstvu vo výmere 95.958 kat.
jutár. Z toho bolo 26.852 k. j. lesa. Orná pôda vo
výmere 38.650 bola obhospodarovaná vo vlastnej
réžii, zakiaľ 34.858 k. j. tvorily nájmy.
Nová, vládou vnútená správa, uvedená zátvo-
rom, neváhala plochy obhospodarované vo vlast-
nej réžii dať do prenájmu. Najlepšie ilustruje
spôsob, akým boly tieto komplexy dávané do pre-
nájmu. Spôsob ten vysvitá z týchto hodnoverných
cifier:
|
meno: |
výmera: |
nájomné včas |
||
|
kat. j. |
konjukt. : |
v kríze: |
strata : |
|
|
Slezák |
. 1466 |
72- |
202-05 |
191.349 |
|
Belko . |
. 1630 |
68- |
225 - |
254.620 |
|
Prokeš |
. 1312 |
38 - |
210 - |
215.520 |
Teda najlepšia orná pôda cirkevných majetkov
bola dávaná do prenájmu za tak smiešne nízke
nájomné vtedy, keď bežné nájomné od 1 k. j. činilo
príbuzné 300- Kč,
Nechýbajú ani prípady, ako tomu bolo na pr.
v prípade inž. Slezáka, že do nájmu dané bolo zo-
rané, zväčša už obsiate hospodárstvo s mŕtvym
inventárom (obilie, seno, slama, drevo a iné), od-
hadlo
a to pro domo na 277.316- Kč, ktorý
kapitál i keď za 10 rokov bol by sa vedel zdvoj-
násobniť,
predsa ostal nájomcovi bezúročné.
Z toho všetkého vznikaly každoročne miliónové
straty. Záhadné je celé toto pokračovanie tým
viac, že Centrálna správa nebola oprávnená dať
do prenáimu majetok, predtým vo vlastnej réžii
spravovaný.
Ako sa mohlo stať, že do prenájmu dávané boly
najprvotriedneišie pozemky za najlacnejší nájom,
aký kedykoľvek jestvoval?
Vysvetlenie v tomto smere môžu dať rozliční
funkcionári a komisie týchto majetkov, medzi
ktorými sedeli, pravda, aj prenájom, ktorí ich
za tak výhodných podmienok do prenájmu dostali.
Kto je však za všetky tieto straty zodpovedný?
Centrálna, komisia, alebo ten, kto ju dosadil? Bude
tieto škody, vzniklé
na pochybnej machiná-
ciami hradiť sám štát? Kto nám vysvetlí tú zá-
hada, že zakiaľ cirkevné veľkostatky plávajú
v dlžobách, za ten čas nájomci týchto majetkov
s jedného dňa na druhý stávali sa milionármi?
Už z toho, čo sme uviedli, dalo sa predpokladať,
že podobné katastrofálne následky budú sa javiť
aj na komplexoch obhospodarovaných vo vlastnej
réžii.
Najlepšie bude, keď charakterizujeme toto hos-
podárenie, niekoľkými číslami:
10ročný priemer zisku z 1 k. j., obhospodarova-
ného vo vlastnej réžii na primaciálnych statkoch,
vykazuje v medzidobí 1919-1929 2T81 Kč, na
statkoch, prislúchajúcich kapituly 140.38 Kč. Z re-
žijného hospodárenia prevádzaného na 28.643 k. j.
bolo v dobe 1S30-1935, teda za 6 rokov, čistého
výťažku 1,744,375'30 Kč, to znamená na 1 k. j.
pripadá ročne čistý výťažok 10"- Kč. Teda nech
to berieme z ktorého konca chceme, sú to výsledky
skutočne katastrofálne. Keby sme chceli postaviť
finančnú správu tohoto štátu do trápnej situácie,
nič iného by sme nemuseli žiadať, len to, aby po-
platníci boli odanení od takého základu, aký do-
cielily cirkevné majetky, nachádzajúce sa pod zá-
ťvorcan.
Žialbohu, to isté platí aj o hospodárení s lesmi.
V r. 1919 prišlo pod zatvor 26.852 k. j. lesa. Že
nešlo o lesy zničené, toho najlepším dôkazom je
fakt, že 10ročný priemer 1919--1929 na majet-
koch primaciálnych vykazuje per 1 k. j. 79*81 Kč,
zakiaľ na majetkoch kapituly 27*06 Kč. Veľko-
i-yŕosť tohoto hospodárenia najlepšie charakteri-
zuje fakt, že v dobe 1930-1935, teda v medzidobí
6 rokov z 23.740 k. j. lesov bolo výťažku 700.307*62
Kč, teda na 1 k. j. pripadá ani nie 5 Kč.
Aby sme si mohli urobiť pravý obraz o hospo-
dárení na týchto majetkoch, nachádzajúcich sa pod
zátvorom, musíme uvážiť, že v dobe 1919-1935 vy-
kazujú - bez majetkov prislúchajúcich rádu bene-
diktínskemu - zisku približne 67,219.518*90 Kč.
Teda na 1 k. j. pripadá v priemere 1919-1936
Kč 48*- zisku. Aby sme však videli aké malo
katastrofálne následky podobné hospodárenie vy-
jadrené v čísliciach, vezmime si za základ výšku
prenájmu, ktorý by bolo možno na statkoch týchto
dosiahnuť. Je pravda, že nájomné
v 10ročnom
priemere 1919-1929 činilo na urimariálnyeh ma-
jetkoch za 1 k.
j. 124-, zakiaľ na statkoch kapi-
tulských len 73- Kč, lenže po tom, čo sme ohľad-
ne tvchto nájmov vyššie uviedli, výsledky tieto
nemôžu byť pre nás smerodajné. Veď dokial
priemer prenáiomného v rokoch konjunktúry bol
tak nízky, v rokoch krízy už počítalo sa s prertá-
fomným. ktorého priemer pohyboval sa podľa
rokov od 1 k.
j. okolo 183-195 Kč. Teda. ai keď
nebudeme nečítať s prenájomným 300- Kč, aké
na Slovensku je bežným za 1 k. j., ale len s pre-
ná'omnvm. akého priemeru v rokoch krízy sn do-
siahlo na týchto majetkoch a aký mohol
byť do-
siahnutý - ba aj -prekročený - od celého roz-
sahu ornej pôdy, prichádzame k záveru, že keby
správa týchto majetkov bola ich dala do pre-
4
nájmu 1 k. j. po 195- Kč, miesto zisku
67,219.518'- Kč - mimo majetkov benediktín-
skych - mohlo byť zisku
164,968.830- Kč, teda
približne o 95 miliónov viac.
Pravda,, k tejto sume treba pripočítať príjem
z lesov, ktorý poznajúc pomery komplexu lesov,
nachádzajúcich sa pod zátvorom v rozlohe 26.852
k. j. môžeme odhadovať aj prihliadajúc k rokom
krízy, približne na 12 miliónov Kč. Teda pri
skromnej kalkulácii prichádzame k záveru, že ma-
jetky tieto za dobu 1919-1936 malý vykázať
okolo 107 miliónov viac, ako správa ich vykázala.
Mýlili by sme sa však, keby sme mysleli, že je
to jediná strata, ktorá hmotne postihla slovenský
katolicizmus. Treba uvážiť ešte fakt, že zakiaľ
v roku 1919 rozloha týchto majetkov činila 95.958
k. j., zatiaľ koncom roku 1934 bolo ich už len
65.410 k. j. Pravda, toto zmenšenie šlo na úkor
tej najcennejšej ich složky, totiž ornej pôdy, ktorá
so 69.106 k. j. v roku 1919 klesla do konca 1934
na 39.101 k. j. Rozdiel, t. j. 26.852 k. j. ornej pôdy
bolo použité k cieľom pozemkovej reformy, alebo
bolo rozpredané z voľnej ruky. Samozrejme, dnes
rozloha týchto pre pozemkovú reformu, alebo
z voľnej ruky rozpredanej pôdy presahuje 30 tisíc
k. j. Musíme preto pri hodnotení a skúmaní hos-
podárenia na týchto majetkoch brať do ohľadu
i zmenšenie ich rozlohy. Avšak, aby nám nik ne-
mohol vytýkať neobjektívnosť a zaujatosť pre
ocenenie úbytku kmeňového majetku, vezmeme za
základ záver, ku ktorému dospela Revízna komi-
sia ministerstva financií, ktorá mala odhadnúť
cirkevné majetky pod zátvorom, keďže šlo vtedy
o vyzdvihnutie štátnej pôžičky. Pri odhade došla
k záveru, že orná pôda má hodnotu 2.500- Kč
za 1 k. j., zakiaľ pôda lesná 1000'- Kč za 1 k. j.
a podotýka, že
tieto pre ocenenie použité ceny za
1 k. j. pozemkov (poľnohospodárskych a les-
ných) sú teda širokým priemerom cien docieľova-
ných pri predaji hospodárskych jednotiek, ako
samostatných
celkov.
Teda. podľa tejto revízne zprávy, ide tu
o zmenšenie kmeňového majetku približne o 68
miliónov korún. Ďalej treba si uvedomiť, že strá-
vený bol i výpomocný fond 6'5 miliónov, ktorý tu
bol. Uvážiť treba ešte, že podľa samého doznania
p. ministra zahraničných vecí zo dňa 3. nov. 1936
viazne na týchto majetkoch dlžoba 11 miliónov
Kč. okrem toho udajne je tu dlžoba na daniach
približne asi
10,5'miliónov, pre ktoré vedená je
vraj už aj berná exekúcia. V celku toto zmenšenie
kmeňového majetku, potom jestvujúce dlžoby a
strávené fondy predstavujú okolo 96 miliónov.
I keby sme od 107 miliónov, o ktoré menej zisku
vykazujú tieto majetky ako ktorý by bol mohol
byť docielený priemerným nájmom, ako aj od 96
miliónov, o ktoré kmeňový majetok sa či už zmen-
šil, alebo zadĺžil, teda keby sme od týchto 203 mi-
liónov odtiahli 10'5 milióna titulom dávky z ma-
jetku a 23 miliónov poslaných do Ostrihomu,
predsa ostáva tu otázka: kde sa podelo ostatných
169'5 miliónov Kč?
Už z uvedeného musí byť nestrannému pozoro-
vateľovi zrejmé, že tu všetko nie je v poriadku.
K podobným výsledkom mohlo sa len tak dospieť,
že po celý čas zátvoru podrobnejšia kontrola ne-
bola na majetkoch týchto prevádzaná. Nie je bez
zaujímavosti, že zpočiatku neboly ani knihy ve-
dené, takže bilancia sostavovala sa len približne
z notesov. Máme vážne pochybnosti o tom, žeby
podobnú bilanciu bolo možno pokladať za prime-
ranú pre správu majetkov, pod zátvorom sa na-
chádzujúcich. Lenže následky podobného bezkon-
trolného stavu javily sa nielen na príjmoch, ale
aj na výdavkoch. Veď ako je to možné, že pri ta-
komto katastrofálnom hospodárení v rokoch 1927
až 1930 bolo titulom diet vyplatené, či už členom
Likvidačnej komisie, alebo vysokým úradníkom
z ministerstva školstva a národnej osvety
147.915,20 kým na remuneráciach v tejto istej
dobe bolo vyplatené 556.042 Kč. Ako pri takýchto
skvelých výsledkoch, vykazovaných správou
týchto cirkevných majetkov, mohlo byť rozhodnu-
tím Mšano, čj. 108.207/23-VI, ustálené, že inž.
E. Holub bude mať ročné požitky približne vo
výške 170.409'- Kč, a pri tom, že je mu zaručená
ročná výpoveď a zabezpečené mu bolo ešte aj
dvojročné odbytné? Pritom výsledky, docielené
týmto pánom riaditeľom boly tak ohromujúce, že-
by to bol titul na okamžité jeho prepustenie.
Aby nás nikto neupodozrieval zo zaujatosti,
nech hovoria i tu cifry. Za dobu 1930-1935, teda
za 6 rokov bolo príjmu:
z režijného hospodárstva približne 30 tisíc k. j.
1,744.275'30,
z lesov približne 26 tisíc k. j. 700.307,62,
z nájmov približne 10 tisíc k. j. 6,887.216´57,
spolu to činí približne 76 - 61 tisíc k. j.
9,331.799´49,
teda majetky tieto donášaly priemerne per
1 k. j. 23- Kč.
K tomuto netreba ďalšieho komentáru, lebo čí-
slica táto hovorí za celé strany.
Pravda, aby sa všetko toto mohlo nerušene diať,
aby rozličné náboženské, kultúrne a sociálne usta-
novizne katolícke - slovenské boly hospodársky
podlomené do budúcnosti, zodpovedné kruhy po-
staraly sa, aby vylúčily akúkoľvek cirkevnú kon-
trolu, prípadne ak by
predsa k nejakej došlo, aby
jej činnosť znemožnily. To platí v plnom rozsahu
o Správnej komisii, zriadenej v dôsledku II. člán-
ku módu vivendi. Veď ako na túto Správnu komi-
siu, ktorá mala dať akúsi právnicky prípustnú a
prijateľnú formu celému zátvoru, pod ktorým sa
nachádzaly cirkevné majetky, nazerala Centrálna
správa cirkevných veľkostatkov v Bratislave, vy-
svitá najlepšie z obežníku z 9. augusta 1930, čj.
6168/30, podpísaného samým inž. Holubom, v kto-
rom sa medzi iným hovorí:
"Centrálna správa považuje za nutné upozor-
niť na tento obežník a opätovne zdôrazniť, že
všetky dispozičné práva zostávajú v medziach
pokynov, Likvidačnou komisiou daných Centrál-
nej správe a orgánom, touto ustanoveným, resp.
povereným."
V praxi pokračovalo se tak, že J. E. Ján Voj-
taššák, spišský biskup, dospel k presvedčeniu, "že
na základe článku II. modu vivendi utvorená
Správna komisia nemôže se dostať nijakým spô-
sobom k realizovaniu svojho poslania, Správnu ko-
misiu som vyzdvihol. Zunoval som totiž hru na
Gašparka".
Je teda úplne bezzákladné pokračovanie p. mi-
nistra zahraničných vecí, keď na Vatikán chcel
zviesť vine preto, že prevedenie modu vivendi sa
neustále odkladá.
6
Veď keď sa rozniesol chýr, že dôjde k preve-
deniu modu vivendi a že majetky vydané budú J.
E. dr. Jantausehovi, slovenská a katolícka verej-
nosť si vydýchla. Sv. stolica dňa 14. mája 1935
uzavrela s
Československou vládou dohodu ohľadne
prevzatia cirkevných majetkov nachádzajúcich sa
pod zátvorom. V smysle tej dohody Sv. stolica
"v záujme urýchlenia súhlasí s tým, aby revízia,
o ktorej sa hovorí pod č. 3 jej noty č. 4138 z 31.
decembra 1934 bola prevedená až po vydaní prís-
lušných majetkov". Pán minister zahraničia síce
pred nedávnom tvrdil, že J. E. dr. Jantausch ma-
jetky tieto prevzal.
Ale ako možno tvrdiť, že majetky tieto boly i
fakticky prevzaté, keď de jure ešte aj
dnes nachádzajú sa pod zátvorom?
V skutočnosti vlastne nič sa nezmenilo, lebo nič
sa zmeniť nesmelo a šlo to až tak ďaleko, že pone-
chaný bol celý personál, tak ako bol, i keď do-
kázal v minulosti, že 1 k. j. nesmelo priniesť viac
ako 10 Kč. Lenže ani v smysle dohody s Vatiká-
nom na majetkoch týchto revízia prevedená ne-
bola a prevedená byť nemohla. Konečne, aj laik
musí uznať, že za jeden deň nemôže byť preve-
dená revízia hospodárenia a nemôže byť prevzaté
komplexy vo výmere 8000 k. j. ako sa to stalo
16. júla 1935 pri preberaní správy v Čenke, Náne
a Malých Kosihoch. Revízia a preberanie majet-
kov po tak dlhej správe neprevádza sa tak, že sa
dá k podpisu zápisnica, kde sa potvrdí riadne
hospodárenie. Veď je zrejmé, že mŕtvy a živý in-
ventár nemožno preberať spočítaním kusov, lebo
tým môžu vzniknúť 80-90% rozdiely.
Na jednej strane totiž vo Vatikáne a u sloven-
ských katolíkov počítalo sa s tým, že majetky
tieto prejdú úplne a skutočne do povolaných cir-
kevných rúk a že bude na nich prevedená revízia
doterajšieho hospodárenia. Miesto toho v skutoč-
nosti sa snáď okrem pečate nič nezmenilo a
vládne kruhy chcú si všemožne zadovážiť placet
na všetko to, čo sa na týchto majetkoch stalo.
Lenže postup tento slovenskú katolícku verej-
nosť nemôže nijako uspokojiť. Už preto nie, lebo
siahnutie k zátvoru bolo ospravedlňované v smysle
zák. čís. 64/1918 Sb. z. a n. konsolidovaním po-
merov, alebo dokonca v smysle zák. čl. LXXI
z roku 1723 ochranou záujmov a majetkov cir-
kevných, vystavených skaze a poškodeniu, alebo
dokonca poukazom na nariadenie uh. ministra
kultu zo dňa 27. septembra 1867. Keďže ale
konsolidácia pomerov a ochrana majetkov a zá-
ujmov cirkevných bola by vyžadovala pravý opak
toho, čo sme videli z uvedených číslic a faktov, je
pochopiteľné, že zodpovedné kruhy, ktoré sa dovo-
lávaly plnenia vznešenej funkcie, cítia sa veľmi
nepríjemne, keď majú zúčtovať zo svojho vladá-
renia a keď sa má celá verejnosť presvedčiť
o tom, že argumenty, na ktoré poukazovaly, slú-
žily len na zaslepenie očí verejnosti a smerovaly
vyslovene proti hospodárskej potencii katolicizmu
na Slovensku.
Všetko toto vysvitá aj z toho, ako sa zachovala
pozemková reforma k týmto cirkevným majet-
kom. Veď pozemková reforma umožňovala prídely
nielen jednotlivcom, ale aj obciam, okresom, druž-
stvám atď. Pri takomto chápaní poslania pozem-
kovej reformy nie je pochopiteľné, prečo maly
byť obetované účelové majetky cirkevné, z kto-
rých príjmu boly vydržiavané učilištia, školy, roz-
ličné sociálne ustanovizne, slúžily ďalej podpore
študujúcej mládeže, oprave kostolov atď. Keď zá-
ujmy niekoľkých jednotlivcov, sdružených v druž-
stve, prípadne niekoľko sto, prípadne tisíc obyva-
teľov, predstavovaných obcou, alebo okresom,
môžu byť stotožnené so záujmami verejnými,
prečo tak nebolo možné hodnotiť a nazerať i na
záujmy a ciele väčšiny obyvateľstva, sdruženého
v katolíckej cirkvi a jej ustanovizniach? Táto
diskriminácia nie je slučiteľná s princípami demo-
kratickými, na ktoré sa u nás neprestajne pouka-
zuje.
Po tomto protikatolíckom postupe, po neustálom
vyhľadávaní všemožných prostriedkov a spôsobov,
ktoré by katolicizmus, najmä na Slovensku, v kaž-
dom smere oslabily nič nie je pochopiteľnejšie, ako
tá nedôvera, s akou sa Sv. stolica začína stavať
k všetkému tomu, čo sa u nás nazýva snahou
o dobrý pomer k Vatikánu.
Po tom, čo sme tu uviedli, stane sa pre nás ne-
pochybným, že vinu na neupravenom pomere
Československa k Vatikánu nesú iba vládne kruhy
nášho štátu.
Keďže však dobrý pomer k Vatikánu je existenč-
ným záujmom štátu, keďže je to rozhodným že-
laním veľkej väčšiny jeho obyvateľstva, ktoré je
katolíckym, keďže smluvná úprava všetkých otá-
zok, jestvujúcich medzi štátom československým a
cirkvou je výslovným želaním slovenského národa
a rešpekt tejto vôle viacrazy prejavenej je nutným
dôsledkom princípov demokratických, na ktorých
štát tento spočívať by mal, pýtame sa slávnej
vlády:
1. čo mieni urobiť, aby v smysle želania katolíc-
kej väčšiny tohoto štátu ustanovenia modu vivendi
boly prevedené?
2. Čo podnikne v záujme rozriešenia aj všetkých
ostatných sporných otázok, jestvujúcich medzi
Československom a Vatikánom, tak ako ony bývajú
riešené v konkordátoch?
3. čo urobí, aby odstránila nedôveru, vyvolanú
proti Československu v katolíckych kruhoch celého
sveta pre svoj netaktný a neúprimný vzťah k Sv.
stolici ?
4. či je ochotná hospodárenie na cirkevných ma-
jetkoch pod zátvorom dať bezodkladne odborníkmi
preskúmať ? Ich z pod zátvorom vládneho a záboru
zákona o pozemk. reforme bezodkladne vypustiť?
5. Ako odôvodní katastrofálne výsledky hospo-
dárenia na cirkevných majetkoch pod zátvorom ?
6. Ako chce odškodniť, prípadne, kto bude hradiť
škodu utrpenú slovenským katolicizmom len preto,
že cirkevné majetky dané boly pod zatvor ?
7. Či je ochotná prenechať úplné dispozičné právo
osobám, určeným Sv. stolicou nad týmito majet-
kami?
8. Ako ospravedlní prevádzanie pozemkovej re-
formy na cirkevných majetkoch?
9. Či je ochotná, prípadne prečo nie je náklonná
do budúcnosti prevzať záväzok medzinárodný, že
na majetkoch týchto pozemkovú reformu prevád-
zať už nebude?
V Prahe, dňa 21. januára 1937.
Sidor,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Longa, Kendra,
Florek, Drobný, Haščík, Hlinka, Onderčo, dr.
Pružinský, Sivák, Rázus, Turček, Slušný, Šalát,
Suroviak, Slušný, dr. Wolf, dr. Tiso.