Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1936.
IV. volební období. 4. zasedání.
735.
Interpelace:
I. posl Hodinové-Spurné min. vnitra o nezákonném rozpuštění veřejné schůze v Horním
Růžodole,
II. posl. dra Sokola min. priemyslu, obchodu a živností vo věci podomového obchodu,
III. posl. Haščíka min. vnútra vo věci stranického zneužitia volby do okresného výboru
okrasným náčelníkem Kronerom vo Velkých Kapušanoch,
IV. posl. Suroviaka min. železnic vo věci stranníckej agitácie medzi zamestnancami na
pôde
služobnej.
V. posl. Haščíka vládě vo věci zriadenia slovenských pobočiek pri českom štátnom gymná-
ziu v Užhorode,
VI. posl. Haščika min. spravedlnosti pre konfiškovanie orgánu mladej autonomistickej
ge-
nerácie »Nástup«,
VII. posl. Haičika min. spravedlnosti pre konfiškovanie »Nástupu«, orgánu mladej slovenskej
autonomistickej generácie,
VIII. posl. Klímy min. vnitra o poměrech v obci Králicích u Náměště nad Oslavou,
IX. posl. Florka min. vnútra o protizákonnom postupe okresného úradu v Námestove a
v Trstenej ako i notárských úradov v týchto okresoch na Slovensku pri súpise žiada-
telov o prídel naturálií v krajoch živelnými pohromami poškodených,
X. posl. dra Zippeliuse min. pro zahraniční věci o počtu československých státních občanů
německé národnosti zaměstnaných v tomto ministerstvu,
XI. posl. Jákla min. zemědělství o počtu československých státních občanů německé národ-
nosti zaměstnaných v oboru tohoto ministerstva,
XII. posl. Wollnera min. sociální péče o počtu československých státních občanů německé ná-
rodnosti zaměstnaných v oboru tohoto ministerstva,
XIII. posl. Wollnera min. financí o vyřizováni daňových odvolání,
XIV. posl. dra Wolfa min. železnic, že Josef Krzystek byl přeložen do výslužby,
XV. posl. dra Wolfa min. vnitra, že se opatřeními karvínského okresního policejního ko-
misařství zneužívá státní hymny,
XVI. posl. dra Wolfa min. vnitra, jak zachází policejní úřad v Českém Těšíně s časopisem
»Dziennik Polski« a o
zabaveni tohoto časopisu,
2
735/I.
Interpelace
posl. Hodinové - Spurné
ministru vnitra
o nezákonném rozpuštěni veřejné schůze
v Horním Růžodole.
Dne 13. prosince 1936 svolala Komunistická
strana Československa veřejnou schůzi v Horním
Růžodole u Liberce s programem: Jak bránit re-
publiku proti zahraniční a vnitřní reakci. Refe-
rovala posl. Hodinová - Spurná v českém jazyce.
Mluvila o nebezpečí, vyplývajícím z Henleinovy
strany a když přešla na kritiku české reakce a
zejména reakčního křidla agrární strany, byla na-
pomenuta. Při slovech: »Kolem pravého křídla
agrární strany koncentruje se všechna reakce, vše
co je fašistické «, rozpustil přítomný policejní ko-
misař Sobota pro tento výrok schůzi. Tento ko-
misař je znám svými sympatiemi pro reakci.
Ptáme se proto pana ministra vnitra:
1. Je ochoten proti komisaři Sobotovi přísně
zakročiti?
2. Co hodlá učiniti, aby se podobné případy
v budoucnu neopakovaly?
V Praze dne 16. prosince 1936.
Hodinová - Spurná,
Fuščič, Procházka, dr Clementis, Dölling, B.
Köhler, Vodička, Beuer, Kosík, Schenk, Kliment,
Sliwka, Krosnář, Klima, Machačová, Synek, Zá-
potocký, Šverma, Kopřiva, Široký, Schmidke.
735/II.
Interpelácia
poslanca dra Martina Sokola
ministrovi priemyslu, obchodu a živnosti
vo veci podomového obchodu.
Podomový obchod na území republiky Česko-
slovenskej do roku 1926 upravený bol cisárskym
patentom zo dňa 4. septembra 1852 a inými pre-
vádzajúcimi výnosmi a nariadeniami platnými jed-
nak na celom území republiky Československej
a jednak len v zemiach českých alebo na býva-
lom území uhorskom. Roku 1926. otázka podomo-
vého obchodu riešená bola jednotne pre celé úze-
mie republiky Československej zákonom zo dňa
4. mája 1926, č. 87 Sb. z. a n. a vládnym naria-
dením zo dňa 25. novembra 1926, č. 216 Sb. z.
a nar.
Zákon čís. 87 o podomovom obchode ob-
medzuje v značnej miere prevádzanie podomo-
vého obchodu a zrušuje aj staré výsady a také
práva podomových obchodníkov, ktorých použí-
vanie v jednotlivých krajoch stalo sa zvykom a
ktoré platily už v minulom storočí. Keď porovná-
me tieto staré výsady a práva podomových ob-
chodníkov s právami, aké im zaisťuje zákon z ro-
ku 1926, musíme mať ten dojem, že tento zákon
robený bol len preto, aby podomový obchod zá-
konnou cestou znemožnil a úplne zničil.
Aby sa to nestalo, je nevyhnuteľne potrebné,
aby zákon čís. 87 o podomovom obchode bol no-
velizovaný v tom smysle, aby staré výsady a
práva podomových obchodníkov boly rešpekto-
vané. Vyžaduje to sociálny záujem tých občanov
nášho štátu, ktorí sú na podomový obchod odká-
kaní a ktorí dnes následkom prísnych opatrení
zákona o podomovom obchode vystavení sú stá-
lym nepríjemnostiam tak so strany politických
úradov, ako aj bezpečnostných orgánov.
Pre podomových obchodníkov na Slovensku
nevyhovují hlavne ustanovenia §§ 6., 14. a 18.
Podľa ustanovenia § 6. prv ako podomový
obchodník začne prevádzať podomový obchod
v určitom meste alebo mieste, je povinný predlo-
žiť podomovú knižku k vidovaniu príslušnému
okresnému úradu. V území pohraničnom musí byť
podomová knižka vidovaná aj príslušným úradom
finančným. Toto ustanovenie prakticky nedá sa
vždy previesť a je úplne zbytočné. Politické úra-
dy cestou bezpečnostných orgánov majú možnosť
vždy a všade kontrolovať, či sa pri prevádzaní
podomového obchodu rešpektujú zákonné pred-
pisy a nie je potrebné, aby to zvlášť robil aj
okresný úrad. Ako možno žiadať od podomového
obchodníka, aby svoju podomovú knižku predložil
k vidovaniu príslušnému okresnému úradu, keď
v určitých mesiacoch navštevuje týždenné, alebo
výročné trhy skoro každý deň na území iného
okresu a obec, kde je trh, je prípadne mimo sídla
okresu?!
§ 14. ustanovuje, že pri prevádzaní podomo-
vého obchodu nie je dovolené používať ručných
vozíkov, vozov so zvieracím poťahom a moto-
rových vozidiel. Vládnym nariadením po vypočutí
obchodných a živnostenských komôr môže byť
síce výnimočne dovolené používať takých doprav-
ných prostriedkov v prípadoch zvlášť odôvodne-
ných, hlavne ak ide o odbyt výrobkov domáceho
priemyslu, alebo o zachovanie doterajších zvyk-
lostí, ale vládne nariadenie čís. 216/1926 vydané
k zákonu o podomovom obchode nemá o tom
žiadne ustanovenie.
Podomoví obchodníci zo Slovenska používali
pri prevádzaní podomového obchodu dopravných
prostriedkov už y minulom storočí. Táto zvyklosť
platila aj po štátnom prevrate až do účinnosti
nového zákona. Dnes im to zákon č. 87 o podo-
movom obchode vôbec nedovoľuje, hoci vládne
3
nariadenie vydané k prevedeniu tohto zákona
pripúšťa, že podomoví obchodníci z chudobných
krajov môžu navštevovať týždenné a výročné
trhy. Pýtame sa, ako môžu navštevovať tieto
trhy, keď sa im na druhej strane nedáva možnosť,
aby k tomu mohli použiť dopravných pro-
striedkov?
Konečne § 18. stanoví, že prevádzanie podo-
mového obchodu je obmedzené len na také množ-
stvo, ktoré môže jedna osoba uniesť, že nosiča
môže mať podomový obchodník len vo výnimoč-
ných prípadoch a len s povolením okresného úra-
du a že pri predaji tovaru podomový obchodník
nemôže vôbec používať pomocníkov. Toto zákon-
né ustanovenie prieči sa tiež zvyklosti, ktorá cez
dlhé desaťročia platila na Slovensku, je nesociálne
a prevádzanie podomového obchodu značne ob-
medzuje.
Podomoví obchodníci patria medzi najchu-
dobnejšie vrstvy občanov nášho štátu. Na Sloven-
sku sú to skoro bez výnimky obyvatelia horna-
tých krajov, ktorí podomový obchod prevádzajú
len preto, lebo nemôžu nájsť iné, vhodnejšie za-
mestnanie. Ak nepríde včas náprava zmenou zá-
kona o podomovom obchode, je vážna obava, že
podomový obchod úplne zanikne a stá a stá chu-
dobných rodín stratí svoju existenciu.
Preto pýtame sa pána ministra:
1. Či má vedomosť o smutnom položení podo-
mových obchodníkov?
2. či je ochotný pričiniť sa o to, aby zákon
čís. 87 o podomovom obchode bol novelizovaný
v prospech podomových obchodníkov?
V Prahe, dňa 16. decembra 1936.
Dr Sokol,
Čavojský, Dembovský, Hlinka, Onderčo, Sidor,
dr Tiso, Šalát, dr Wolf, Turček, Slušný, Sivák,
Kendra, Florek, Danihel, Drobný, Haščik, Longa,
dr Pružinský, Suroviak, Rázus.
735/III.
Interpelácia
poslanca Štefana Haščíka
ministrovi vnútra
vo veci stranníckeho zneužitia voľby do
okresného výboru okresným náčelníkom
Kronerom vo Veľkých Kapušanoch.
Pri voľbách do okresov v roku 1935 v okrese
veľkokapušianskom podala kandidačnú listinu aj
Hlinková slovenská ľudová strana a získala 1
mandát do okresného zastupiteľstva. Zvolený bol
Juraj Tomčí, roľník v Pavlovciach. Pri menovaní
odborníkov za Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu
menovaný bol Vdp. dekan farár Anton Lukáč
z Pavloviec. Ten sa však medzi časom vzdal a
na jeho miesto navrhovaný bol Ján Vološín ml.,
roľník v Stretavke, ktorý aj skutočne vymeno-
vaný bol.
Ustavujúca schôdza okresného zastupiteľstva
a voľba okresného výboru konala sa 5. septem-
bra 1935 za prítomnosti 17 členov novozvoleného
zastupiteľstva, keďže v tom čase ešte nemal me-
novací dekrét Ján Vološin ml., menovaný za ľu-
dovú stranu Hlinkovú. Za takýchto okolností pri
voľbe okresného výboru okresný náčelník priká-
zal na sdrúženú listinu českej republikánskej
strany a magyar kisgazdapártu na 9 členov za-
stupiteľstva, 5 členov do okresného výboru, ma-
gyar nemzeti partu na 4 členov v zastupiteľstve
2 členov do výboru a magyar keresztény socia-
lista partu na 2 členov v zastupiteľstve 1 člena
do výboru. Hlinková slovenská ľudová strana na
2 členov v zastupiteľstve, nedostala ani len jed-
noho člena do výboru, hoci nato mala zákonitý
nárok. I v tom prípade, ak by okresný náčelník
nebol počítal ešte vtedy nemenovaného Vološina
ml., hoci vedel, že miesto odstúpivšieho Vdp. Lu-
káča, člena ľudovej strany, menovaný bude iný
člen ľudovej strany, patrilo ľudovej strane
v okresnom výbore zastúpenie. A zrejme, i vo
všetkých komisiách. Toto strannícke pokračova-
nie, odporujúce platným predpisom je dôkazom,
že okresný náčelník to robil vedome, aby ľu-
dovú stranu poškodil. O jeho stranníckom pokra-
čovaní svedčí aj fakt, že agrárnej strane nadelil
dve členstva do výboru, hoci jej nepatrili. Fakt,
že maďarskej kresťánsko-socialnej strane dal
v okresnom výbore mandát a odoprel ho strane
ľudovej, teda strane Slovensko národnej, svedčí
aj o tom, že tento okresný náčelník nie si je ve-
domý svojich povinností na maďarskom pohra-
ničí a že na miesto okresného náčelníka v tomto
kraji proste nepatrí. Čo vynaloží úsilia štátna
sprava na konsolidovanie pomerov v slovensko-
maďarskom pohraničí, to takí povrchní a nesve-
domití úradníci, ako je okresný náčelník Kroner
vo Veľkých Kapušanoch, šmahom zničia. Vec je
len povážlivejšia, ak uvážime, že toto sa robí vý-
slovne proti predpisom a na výsmech všetkým
demokratickým zásadám a bez toho, aby takéhoto
okresného náčelníka postíhly akékoľvek konzek-
vencie zo strany jeho priamych predstavených.
Činí to dojem, že sa to deje akoby za ich súhla-
su. Či s takýmto pokračovaním súhlasí aj zodpo-
vedná vláda, dbajúca záujmov štátu v pohraničí,
je inou otázkou.
Pýtame sa preto pána ministra vnútra:
Či má o tomto nesprávnom pokračováni
okresného náčelníka Kronera pri voľbe okresného
výboru vedomosť?
Či je ochotný pán minister svojvoľné po-
kračovanie okresného náčelníka dľa princípov
demokratických skorigovať?
4
Či hodlá pán minister statného a slovensko-
riárodného zaujmu nedbalého náčelníka Kronera
disciplinárně stíhat?
Či chce pán minister tohoto do pohraničia
nesúceho úradníka súrne odstranit?
V Prahe, dňa 5. decembra 1936.
Haščík,
Čavojský, Florek, Longa, Sidor, dr Tiso, Turček,
Slušný, Onderčo, Suroviak, Dembovský, Danihel,
Hlinka, dr Sokol dr Pružinský, Rázus, dr Wolf,
Salát, Sivák, Kendra, Drobný.
735/IV.
Interpelácia
poslanca Štefana Surovlaka
ministrovi železníc
vo veci strannickej agitácie medzi za-
mestnancami na pôde služobnej.
V dňoch 15. a 16. t. m. zamestnanci v Žiline
a po iných služobných miestach patriaci ku odb.
org. Únie žel. zamestnancov i v dobe služobnej
podpisovať dávali zamestnancom tlačené žiadosti
tohoto znenia:
»Titl. Riaditeľstvo Štátnych železníc v ......
V stnysle ustanovenia zákonného článku XVII.
z roku 1914 som stálym železničným zamestnan-
com, pretože som vyhovel všetkým zákonitým
prepokladom jako čo do druhu, tak i doby za-
mestnania v službách železničných. V dôsledku
toho požadujem pôžitky i práva stáleho zamest-
nanca od doby vzniku môjho nároku na stály po-
mer zamestnanecký. V Žiline, dňa 16. decembra
1936. Podpis, pom. zam.
Potvrdzujem príjem žiadosti pána N. N., pom.
zam., o uplatnenie nárokov, vyplývajúcich z usta-
novenia zák. či. XVII. z r. 1914. V Žiline, dňa 16.
decembra 1936. Podpis prednostu.
Spomenutí zástupcovia Únie žel. zam. - za-
mestnanectvo mimo tejto organizácie stojace
z ťažko vypracovaných miezd oberali tým spô-
sobom, že len tomu dajú takú žiadosť, ktorý
vstúpi za člena Únie a hneď zaplatí vopred na 3
mesiace členský príspevok. Týmto pokračovaním
zamestnancov-zástupcov Únie pobúrili personál
už i preto, že do vydania žel. zákona mali mož-
nosť ako prívrženci vládnej strany do stáleho
pomeru uviesť dotyčných zamestnancov. Odvo-
lávajúc sa na zák. článok z r. 1914 personál je
terorizovaný a hnaný do tábora soc. dem. Únie.
Prednostovia samozrejme bojac sa následkov
terajšieho režimu pri železnici, - proti takým
machynáciam nezakročuiú.
Vzhľadom ua to, že ide o podmaňovanie per-
sonálu, oberanie o peniaze na hradenie volebných
trov Únie a pod kepienkom zák. článku XVII. z r.
1914 využívanie personálu v dobe prejednávania
železničného zákona, nižepodpísaní pýtame sa pá-
na ministra železníc:
1. Či má o tom vedomosť?
2. Či je ochotný vec dať vyšetriť a potrestať
a konečne
3. či je ochotný dosavádnych smluvných za-
mestnancov uviesť do stáleho pomeru?
V Prahe, dňa 17. decembra. 1936.
Suroviak,
Danihel, Čavojský, Florek, Longa, Onderčo,
Haščík, Dembovský, Drobný, Hlinka, Kendra,
dr Pružinský, Sidor, dr Sokol, dr Tiso, Sivák,
Slušný, Rázus, dr Wolf, Turček, Šalát
735/V.
Interpelácia
poslanca Štefana Haščika
vláde
vo veci srtadenia slovenských pobočiek
pri českom štátnom reálnom gymnáziu
v Užhorode.
Bývalé maďarské gymnázium v Užhorode po
prevrate bolo pretvorené na ruské Štátne reálne
gymnázium so slovenskými pobočkami. Tento
stav trval až do 1. septembra 1935, kedy boly
slovenské pobočky zrušené a utvorené bolo sa-
mostatné české štátne reálne gymnázium.
Tento obrat vo vyučovacom jazyku znamená
ťažkú stratu národnú pre Slovákov, žijúcich na
území Podkarpatskej Rusi, ďalej v obciach, pri-
pojených len správou k Podkarpatskej Rusi a
tých, ktorí následkom krajovej polohy na Slo-
vensku hospodársky, sociálne a kultúrne gravi-
tujú do Užhorodu. Na území Podkarpat. Rusi a
v obciach správou k nej pripojených žije ca 48. 000
Slovákov a v okresoch, gravitujúcich do Užhorodu
33. 996 Slovákov. (Sobrance, Veľké Kapušany a
Kráľ. Chlumec). Ostatné obyvateľstvo, ktoré by
chcelo svoje dietky v slovenskej škole strednej
školovat ani len nespomíname.
Zrušením slovenských pobočiek a utvorením
samostatnej českej strednej školy bolestne boly
dotknuté naše kultúrne a sociálne záujmy, lebo
pre ohromné územie bývalej župy zemplínskej a
užockej zostala nám len jediná stredná škola
v Michalovciach, ktorá nestačí ani pre potreby
svojho najbližšieho
okolia.
5
Bolo by kultúrnym škandálom, keby stredný-
mi školami tak biedne vybavené východné Slo-
vensko stratilo ešte aj to málo, čo si v najťažších
časoch poprevratových pod vojenskou diktatúrou
v Užhorode vybudovalo. Je vecou objektivity a
spravodlivosti, aby bol na kultúrne potreby tých
80 tisíc Slovákov, odkázaných na slovenskú
strednú
školu v Užhorode braný aspoň taký zre-
teľ, aký sa bral vtedy, keď pre menší počet expo-
novaných českých úradníkov utvorené bolo sa-
mostatné české reálne gymnázium v Užhorode,
Mukačeve, Berehove a Chuste a české pobočky
na štát. koeduk. ústave učitelskom v Mukačeve.
Kde je toľká starostlivosť na území Podkarpat-
skej Rusi o stredné školstvo pre
Čechov, nemôže
byť menšia ani pre štátny národ slovenský, kto-
rý svoju strednú školu v Užhorode už mal a
ktorý svoju kultúru na tomto území tvoril od ne-
pamäti. Kultúrne zatiskanie Slovákov na východ-
nom Slovensku a Podkarpatskej Rusi poburuje
slovenský národ, ktorý pocit tejto krivdy a bíľag;
menejcennosti znáša len s krajným sebezaprením.
Pýtame sa preto vlády:
1. Či má o kultúrnom škandále, ktorý vznikol
zrušením slovenských pobočiek na štátnom reál-
nom gymnáziu v Užhorode vedomost?
2. Či je ochotná napraviť túto neslýchanú
krivdu, spáchanú na možnostiach kultúrneho roz-
voja tamojších Slovákov, sriadením slovenských
pobočiek od 1. septembra 1937?
3. čo hodlá vláda urobiť, aby prestalo ničenie
slovenského školstva na území Podkarpatské;
Rusi a aby Slováci boli v školstve saturovaní tak.
ako príslušníci národa českého?
V Prahe, dňa 17. decembra 1936.
Haščík,
Čavojský, Florek, Onderčo, Suroviak, dr Tiso,
Turček, dr Sokol, dr Pružinský, Hlinka, Danihel,
Dembovský, Kendra, Sidor, Šalát, Rázus, dr Wolf,
Slušný, Sivák, Longa, Drobný.
735/VI.
Interpelácia
poslanca Štefana Haščíka
ministrovi spravedlnosti
pre konfiškovanie orgánu mladej autono-
mistickej generácie »Nástup«.
V revue mladej autonomistickej generácie
»Nástup«, v č. 20, dňa 15. októbra 1936, uverej-
nený bol článok »Horváti v medzinárodnej poli-
tike «, ktorý i vzdor svojej objektivite a seriózno-
sti bol cenzorom v Bratislave skonfiškovaný.
Zhabaný článok doslovne znie:
» Horváti v medzinárodnej politike.
Horvátsky národný pohyb je dnes jednou
z aktuálnych medzinárodných skutočnosti. Hor-
vátska dôslednosť, významnosť a neochvejnosť,
neobmedzujúca sa na mučeníctvo (viď mučenie
Javora), imponuje celému kultúrnemu svetu.
Beograd ešte do nedávnych rokov mohol
prenikať medzi Horvátov, -------- -
Voľby 5. mája, najmä po Jevtičových plaká-
toch s nápismi: Kto hlasuje na Mačka, hlasuje
na Janka Pusztu! - vzbudily svedomie všetkých
doteraz vlažných Horvátov.
Do tejto doby sa protektori a obránci Srbov,
Francúzi, zaujímali o Horvátov len neúradne (vy-
slanci Pezet, Schuman), od volieb sa však za-
ujímajú úradne. Francúzsky vyslanec v Beograde
šľachtic Dampierre pri návšteve Zágreba, musel
sa stretnúť s dr Mačkom, ako jediným predsta-
viteľom horvátského národa. Stretli sa v arci-
biskupskom paláci. .....
V čase keď predseda vlády dr Stojadinovič
prepúšťal horvátske prístavy anglickej flote na
prípad taliansko-anglickej vojny, zaujímali sa
v cudzine, čo o tom myslia Horváti, praví vlaste-
níci týchto prístavov. Riaditeľ talianskej tlačovej
kancelárie Stefani prichádza k dr Mačkovi a od
neho sa vyzvedá, čo on myslí o spravedlivej
pomste národného hnevu v Kerestinci (pobitie
spomínaných už sedem četníkov, pripravujúcich
atentát na dr Mačka), čo myslí o sankciách, kto-
rými sa chceli Srbí zalíškat Angličanom, čo myslí
o spore v Afrike a hlavne o horvátskyeh vzťa-
hoch k Taliansku, najväčšiemu to susedovi, s kto-
rým treba žiť v mieri.
Dr Maček odpovedal tak, ako myslí a cíti
horvátsky národ a nie ako by chceli tí všetci
úbožiaci v beogradských redakciách rôznych
denníkov, či už ide o vládnu veľkosrbo-manci-
stickú »Politiku«, alebo »Vreme«.
Celá táto srbská alebo juhoslovanská tlač,
aby Beograd mohol Horvátov držať v strachu a
pokore, neprestajne plaší a straší Talianskom.
Stanovisko Horvátov k Taliansku? Neprajú
si byť fašistami, ale sympatizujú s Talianmi,
pretože sú katolíci a jedine oni vedia úspešne bo-
jovať a čeliť vzmáhajúcemu sa komunizmu. Ináč
si prajú žiť s Talianmi v mieri.
K tomuto len jednu ilustráciu. Zágrebskí aka-
demici, organizovaní v »Putničkom udruženiu«,
táborili prvý mesiac prázdnin na mori v Orebiči.
Na koniec júla pripadajú meniny a narodený dr
Mačka. Ako sa patrí na dobrých Horvátov, oslá-
vili i oni tento celonárodný sviatok. Medzi reční-
kov prihlásil sa aj človek, ktorý v svojej pred-
náške povedal medzi iným i nasledujúce: »My
všetci Horváti sme ako jeden a všetci sme proti
četníkom!« Veta bola sprevádzaná potleskom.
Rečník pokračoval: »Sme všetci proti četníkom,
ale keby Juhosláviu napadol niekto od západu.
6
všetci pôjdeme i s četníkmi brániť Juhosláviu!"
Zaujímavé pozerať dnes na priateľov Beogra-
da v svete. Francúzsko vie dobre, čo sa v Hor-
vátsku stále robí a preto stále pateticky roz-
práva o demokracii, o smierení a o riešení »hor-
vátskeho problému«. To chce aj sám Beograd.
ale keď chce Juhoslávia hrať nejakú úlohu v rámci
európskych štátov, preto musí robiť takú vnú-
tornú politiku, že bude mať isté, že jej poddaní
budú v prípade vojny vojakmi, na ktorých sa
môže spoľahnúť. V tomto sú všetci svorní a jed-
nomyselní: Stojadinovič, Ace Stanojevič, Davi-
dovič a Dragoljub Jovanovič!
V aprílovom čísle francúzskeho časopisu »Re-
vue de Paris« vyšiel na pravej strane článok
»Koniec diktatúry v Juhoslávii. « Článok je ob-
sažný a spomeniem tu len hlavné myšlienky.
Vládcovia r. 1929 klamali, keď vyhlásili, že par-
lamentná demokracia je prameňom vnútorných
nedorozumení a kríz v Juhoslávii, pretože táto
kríza nebola sociálnej, ekonomickej alebo poli-
tickej povahy, ale šlo o národnostný problém.
Šlo o spor dvoch rozličných kultúr, viery a tra-
dície. Bol to spor Horvátov katolíkov, západnia-
rov a Európanov so Srbmi pravoslávnymi a bal-
kansko-byzantínsko-tureckou kultúrou miešani-
nou. Z tohoto sa zrodila reakcia Horvá-
tov. Najprv jednotlivcov, neskôr organizovane a
tak prichádzame k zjavu horvátskej emigrácie.
»Revue de Paris« o kráľovi Alexandrovi I. ho-
vorí, že on nemohol dávať Horvátom koncesie,
pretože on vždy cítil sa byť Veľkosrb a tento
faktor bol hlavným motívom pri riešení osudu
Obrenoviča (ktorého Karadjordjevičovci
zosadili).
Srbské masy ľudu sú komunisticky naladené
a to preto, že sa im boľševizmus podáva ako da-
jaký ruský, slovanský a všeslovanský výrobok,
pomocou ktorého Srbi budú môcť zničiť tak ne-
návidený Západ. Dynastia Karadjordjevičov je
však zásadne protiboľševická a preto sa v Juho-
slávii majú velmi dobre ruskí emigranti, ktorí sú
ináč ľudom nenávidení.
Najzaujímavejšie sú však poznámky p zahra-
ničnej politike Juhoslávie. Je zrejmé približova-
nie Beogradu s Berlínom a Zágreb je kľúčom
k tomuto priblíženiu. Avšak Beograd sa bojí, aby
v prípade návratu Habsburgov na trón, nestalo
sa Horvátsko hlavným terénom propagandy pre
rakúsko-horvátske, alebo rakúsko-horvátsko-ma-
ďarské cisárstvo. Strašidlo trializmu znova im
vyvstáva pred očami. Preto sa Beograd rozhodol
radšej pre »Anšlus«, než pre monarchiu vo Viedni.
A toto rozhodnutie Beoeradu. ktoré tak velmi
komplikuje organizáciu Podunajska, je diktované
horvátskym problémom.
Nemecko vie dobre využiť tohoto strachu
Beogradu, ktorý sa okrem toho bojí ešte aj Ta-
lianska. Je nebezpečie, ktoré vychádza so strany
Horvátov pre Juhosláviu, že Beograd sa dá rad-
šej ovlivniť Nemeckom a z toho by potom mohly
povstal ďalekosiahle kombinácie.
Podunajský problém je dnes stredobodom
európskej politiky a keď potom aj sami Francúzi
priznávajú, že horvátska otázka je kľúčom tohoto
podunajského problému, riešenie horvátskej otáz-
ke je viac než aktuálne. «
Z tohoto článku je zrejmé, že v ňom nebola
nijak prestúpená hranica prípustnej kritiky po-
merov v susednom štáte.
Praks bratislavského cenzora je tu novým
dôkazom, že sa nešetri sloboda tlače dľa zásad
našej demokratickej ústavnej listiny, ale že sa tu
chce vládnymi orgánmi jednoducho vnucovať
vôľa vládnej politiky. Takto sa chce zabiť voľná
kritika pomerov v diktátorských štátoch a nepo-
slušný tlačový orgán má byť finančne zničený
stálymi a neodôvodnenými konfiškáciami vlád-
nych orgánov.
Pýtame sa preto pána ministra:
Či má o tejto nedemokratickej a protiústav-
nej praksi bratislavskej cenzúry vedomosť?
Čo hodlá pán minister, ako vládny činiteľ de-
mokratického štátu zariadiť, aby prestalo toto
ničenie opozičnej tlače slovenskej?
V Prahe, dňa 29. októbra 1936.
Haščík,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Šalát,
Turček, Longa, Kendra, Hlinka, dr Tiso, Onderčo,
dr Pružinský, Sidor, dr Wolf, Rázus, Florek,
Suroviak, dr Sokol, Slušný, Sivák.
735/VII.
Interpelácia
post. Štefana Haščíka
ministrovi spravedlnosti
pre konfiškovanie »Nástupu«, orgánu mla-
dej slovenskej autonomistickej
generácie.
V poslednom čísle »Nástupu« (číslo 21 zo dňa
1. novembra 1936) skonfiškovaný bol článok
»Osud Slovákov je v slovenských rukách« a to
ešte aj s menom autora článku. Ako chápe cen-
zor v Bratislave svoje povinnosti, dá sa posúdiť
najlepšie zo zabaveného tekstu, ktorý znie:
»Osud Slovákov je v slovenských rukách.
Sme po piešťanskom sjazde. Po bánovskom
celonárodnom kultúrnom podniku, piešťanský
sjazd bol najdôležitejší celonárodný podnik poli-
tický! Bánovce i Piešťany splnily, čo sme od
nich očakávali.
V Bánovciach na impozantných oslavách
Štúrových pri reprezentácii celej slovenskej po-