Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1936.
IV. volební období. 3. zasedání.
629.
Interpelace:
I. posl. Jarossa min. financií o násilnostiach páchaných pri berných exekúciách v obvode
bernej správy v Galante,
II. posl. Haščíka min. nár. obrany vo veci používania vojakov republiky k slúžkovským
prácam,
III. posl. Sidora min. spravodlivosti vo veci konfiškovania Slováka z 21. júna 1936,
IV. posl. Sidora min. spravodlivosti a min. vnútra vo veci konfiškovania letáka s názvom
Čo má vedieť povedomý katolík o Tyršovom Sokole,
V. posl. Šaláta min. spravodlivosti o konfiškácii 25 č. V. ročníka společensko-hospodárskeho,
nepolitického týždenníku Naše Noviny, vychodiaceho v Banskej Bystrici,
VI. posl. Nepomuckého a Slanského min. financí a zemědělství o koupi pozemků společnosti
»Výspa« a o snížení dávky z majetku a z prírůstku hodnoty pí El. Andrassyové,
VII. posl. Michálka a Kočandrle min. vnitra, veř. zdravotnictví a těl. výchovy, zemědělství a
financí v záležitosti nesprávneho jednaní úředních orgánů veterinářských města Plzně,
jakož i prodeje zdechlých bagounů, jich prevážení z pohodnice do továrny na tuky a ne-
šetrení platných nařízení bezpečnostních,
VIII. posl. Frant. Němce vládě republiky ve věci zavedení zkoušek v kancelárskych službách
vojenské správy, pro jmenování kancelářskými úředníky IV. služební třídy.
629/I (překlad).
Interpelácia
poslanca Jarossa
ministrovi financií
o násilnostiach páchaných pri berných
exekúciách v obvode berné] správy
v Galante.
V obvode bernej správy v Galante došlo už
i v neďalekej minulosti k nejednému prechmatu
alebo násilnosti pri berných exekúciách, v po-
sledných mesiacoch však sa tieto prípady takmer
v každej obci rad radom opakujú, takže poplat-
né obecenstvo okresu doslova trpí pod terorom
berných exekútorov. Jednanie berných exekúto-
rov protiví sa všetkým úradným prejavom, kto-
ré sme slyšali z úst pána ministra financií a
ktoré boly dané v inštrukciách vydaných pre
podriadené finančné úrady. Zvlášte sa vyznačil
po tejto stránke istý berný exekútor Pocsa-
rovszky, ktorého činnosť je ilustrovaná týmito
konkrétnymi prípady:
1. Menovaný exekútor dostavil sa k Jozefo-
vi Fazekasovi a manželke Juliane rod. Magyaro-
vej, bytom v obci Farkasd čís. domu 763, okres
Šaľa n. V. a bez akéhokoľvek vysvetlenia pre-
hlásil, že nakoľko by Fazekas nezaplatil ihneď
svoj poplatkový nedoplatok, nechá na nákladné
auto, ktoré stojí vonku, naložiť a odviezť celé
zariadenie bytu. Keďže Fazekas prehlásil, že svoj
poplatok už zaplatil, začal berný exekútor po-
mocou 4 privedených robotníkov vynášať a na-
kladať na nákladné auto obilie Fazekasa ako ná-
hradu za udánlivý poplatkový nedoplatok 400 Kč;
len po zdĺhavej ťahanici dokázal najprv notár
na obecnom dome, že Fazekas nemá nedoplatku,
a druhý deň potom na bernej správe vyšlo na
javo, že Fazekas opravdu nemal nedoplatku.
Manželka Fazekasa ešte i dnes odstonáva výjav,
ktorý sa tam odohral. Fasekas je žencom na po-
diel a má jeden proletársky domok.
2. Berný exekútor Pocsarovszky dostavil sa
do domu Elake Illésa a manželky rod. Márie Ju-
hászovej vo Farkažde a našiel tam len starú pa-
niu. I tuná vyzval starú paniu, aby ihneď za-
platila svoj poplatkový nedoplatok, lebo že ináč
da odniesť jej obilie. Na orodovanie starej panej
sbehla sa celá ulica a ľudia s rozhorčením sa dí-
vali, ako dáva berný exekútor odnášať obilie
tejto starej robotníckej rodiny, potrebné na kú-
sok chleba. Až po zakročení susedov vyšlo na ja-
vo, že berný exekútor chcel od Eleka Illésa vy-
brať poplatkový nedoplatok Júliusa Illésa a Te-
rézie Illésovej. Július Illés a Terézia Illésová sú
z docela inej rodiny a bydlia na druhom konci
dediny. Manželka Eleka Illésa bola z toho po
celé dni nemocná a odležala to.
3. Dňa 21. augusta t. r. navštívil menovaný
berný exekútor tiež dom Dávida Kürthyho a
manželky rod. Juliany Molnárovej, č. d. 1286 vo
Farkažde, aby tam vymohol od Dávida Kürthy-
ho poplatkový nedoplatok 112 Kč. Kürthy sa
práve vrátil s cesty, kde predával melóny a prá-
ve vypriahal na dvore koňa. Exekútor hrubo
ho vyzval, aby ihneď zaplatil nedoplatok, lebo
že ináč ihneď mu odnese decimálnu váhu a bi-
cykl. Kürthy prehlásil, aby mu tuto nepríjem-
nosť nerobil, lebo ani jedno z tých vecí nie je
ešte úplne zaplatené, ale že mu odovzdá peniaze
z predaja melónov 71 Kč, aby vraj túto sumu
prijal na splátku. Berný exekútor trval však na
zaplatení celej sumy, načo Kürthy chcel odísť
k jednomu zo susedov, aby si peniaze požičal.
Kým bol Kürthy preč, žatým berný exekútor
chcel naozaj naložiť na nákladné auto decimálnu
váhu a bicykl a keď proti tomu Kürthy protesto-
val, oslovením »sedliaku kuš!« odstrčil ho, po-
tom popadol väčšiu sklenicu a chcel s ňou sra-
zit Kürthyho. Konečne pomocou exekútora vy-
hodili Kürthyho z jeho vlastnej komory.
4. Menovaný exekútor podíval sa tiež do do-
mu Dávida Ivana a manželky rod. Juliany Kő-
rösovej, číslo domu 1038 vo Farkažde, aby vy-
dobyl udánlivý nedoplatok dane pozemkovej na
Ivanovi. Iván už pred tým bol y bernom úra-
de, aby tam usporiadal vec svojej pozemkovej
dane, ktorá mu bola nesprávne vyrubená, pri-
niesol katastrálne držobné hárky a s týmito do-
kazoval, že nesprávne požadujú od neho 1200 Kč
dane. Pri návšteve exekútora predniesol Iván
tento skutkový stav a keďže Iván je mladý a
silný človek, exekútor odtiahol. Potom vyčkal,
až ten muž vyjde do chotára za prácou, a keď
sa tak stalo, vrútili sa k jeho manželke, pakľú-
čom otvorili dvere na povale a odniesli odtiaľ
8 vriec raže. I odtiaľto odniesli také veci, ktoré
neboly predmety predbežného zabavenia.
5. Menovaný exekútor dostavil sa do domu
Jána Ivana, číslo domu 1017 vo Farkažde, s tým,
že neusporiada-li svoj daňový dlh, dá mu od-
niesť obilie. Až po zdĺhavom dotazovaní, deba-
te a grobiánení vyšlo na javo, že nedoplatok nie
je predpísaný k ťarche Jána Ivana, ale k ťarche
istého Molnára.
6. Exekútor navštívil dňa 17. septembra tiež
dom Štefana Décsyho a manželky rod. Karolíny
Izsákovej, číslo domu 106 v Nedede. Décsy bol
dlžen daňovým nedoplatkom 350 Kč a práve v
tento deň dopoludnia bol na obecnom dome, kde
za jednania o veciach daňových dohodnul sa
s vyslanými orgány berného úradu, že polovicu
nedoplatku zaplatí ihneď, druhú polovicu však
do konca novembra. Toho istého dňa dostavil sa
do jeho statku exekútor Rácz s nákladným autom
a so svojimi ľuďmi a požadoval celý nedoplatok.
Pochodil povaľu, maštal a keďže tuná nenašiel
nič, rozhádzal v izbe skrine a tak donútil Décsy-
ho, aby napriek ujednaniu zaplatil ešte 240 Kč.
7. Z obce Nádszegu boli predvolaní k berné-
mu úradu do Galanty Alexander Bugár a Augu-
stin Bugár pre daňové nedoplatky. Tu bolo do-
hodnuté, že svoje dane budú platiť vo splátkach
a druhého dňa preca sa dostavil do Nádszegu
exekútor s nákladným autom a donútil ich, aby
celý nedoplatok zaplatili, lebo ináč by im bol
vzal kravu.
8. V obci Veľký Fedýmeš dohodnul sa Vin-
cent Szabó dňa 13. augusta s berným úradom
v Galante, že jeho manželka zaplatí na daňový
nedoplatok svojho prvého manžela, zosnulého
Vendelína Nagya, 1. 000 Kč a tento obnos ihneď
bol odoslaný. Toho istého dňa odpoludnia v do-
be, keď Szabó oral na poli, vlámal sa exekú-
tor do sýpky a odviezol asi 10 q pšenice. Od-
vezené množstvo ani do dneska nebolo možno
presne zistiť, lebo so Szabóm nevyúčtoval nikto
a po návrate domov našiel už len vylámanú
sýpku.
9. Karol Halász ml., chudobný robotník, by-
tom vo Veľkom Fedýmeši, dostavil sa dňa 27.
februára 1936 do berného úradu, aby sa zistilo,
akým daňovým nadoplatkom dlhuje. Tu za prí-
tomnosti svedkov bolo zistené, že Halász nemá
vôbec žiadneho daňového nedoplatku a preca dňa
14. augusta dostavil sa k nemu exekútor Rácz
a vzal mu 62 kg jačmeňa, ač Halászoví ani ne-
boli doma, a predal to za 52 Kč 10 hal.
10. Obec Veľký Fedýmeš exekútori vôbec
veľmi často navštevovali a vlámajúc sa na po-
vale, za neprítomnosti vlastníkov odnášali obilie
a predávali ho a poplatníka upovedomievali len
o zaplatenom šeku.
Keby sa dôkladnejšie pátralo, mohol by byť
zistený celý rad násilností, avšak pre charakte-
ristiku stačí i toto. Skutky dokazujú, že orgáno-
via bernej správy, počítajúc s nevedomosťou a
bezbrannosťou chudobných ľudí bezpríkladným
cynizmom zneužívali situácie týchto ľudí. Bernú
morálku, o ktorej toľko hovoria štátni orgáno-
via i poplatníci, nemožno takýmito prostriedky
vytvoriť. Teror môže platiť nanajvýš len na ber-
ných zatajovačov, tuná však o takéto prípady
neide. Pri vedomí, že uvedené prípady dianie-
3
trálne odporujú intenciám vládnej správy finan-
čnej, tážem sa pána ministra financií:
1. Či hodláte zaviesť prísne vyšetrovanie
strán teroristických berných exekúcií, ku ktorým
dochádza u bernej správy v Galante?
2. Či hodláte podľa výsledkov vyšetrovania
exemplárne potrestať orgánov, ktorí sa týchto
zneužití dopustili?
V Prahe, dňa 25. septembra 1936.
Jaross,
Szentiványi, dr. Korláth, Petrášek, Gruber, Woll-
ner, Rösler, Axmann, A. Nitsch, dr. Sziillö, ing.
Karmasin, Sogl, Stangl, Ing. Schreiber, dr. Po-
rubszky, Sandner, Fischer, F. Nitsch, Hollube,
Nickerl, May, Esterházy, dr. Holota.
629/II.
Interpelácia
poslanca Štefana Haščíka
ministrovi národnej obrany
vo veci používania vojakov republiky
k slúžkovským prácam.
V "Slováků" denníku č. 204 zo dňa 6. septem-
bra 1936 uverejnil som výzvu na vojenskú sprá-
vu, aby bol zamedzený nedemokratický a nevo-
jenský zjav v našej armáde, ktorý príslušníkov
brannej moci v mnohých prípadoch degraduje na
obyčajné slúžky v uniforme. Uvedený bol prípad
istého plukovníka, u ktorého denne vídať šereg
vojakov, komandovaných pri domácich prácach
pomocnicou v domácnosti. Sú tu však aj horšie
prípady. Na uliciach, menovite na Slovensku
denne pozorujeme vojakov, ktorí sa vlečú nalo-
žení ako mezci s nákupmi za slúžkami, poťažne
ženami vojenských gážistov. Zistil som viackrát
osobne, že vojaci vlečú káry, naložené palivom,
alebo nábytkom gážistov. Verejnosť toto za-
chádzanie s vojakmi republiky ostré odsudzuje,
pochopiteľne, lebo vojak je preto povolaný k plne-
niu svojich občianskych povinností, aby sa vy-
cvičil vo vojenských náukách, ale rozhodne nie
vo výkonoch slúžiek. Hmotný stav vojenských
gážistov dnes je taký, že na takéto služby nie
sú vôbec odkázaní. Doba dnešná a jej demokra-
tický duch vyžiaduje, aby bolo dedictvo ra-
kúskych vojenských slúžiek v našej armáde v do-
be mieru bezodkladne odstránené. Ulomený bude
tým hrot oprávnenej kritiky daň platiaceho ob-
čianstva, nepekných zjavov po uliciach a nájom-
ných domoch vojenských gážistov, ale aj rôznych
poznámok a narážok vojakov po kasárňach.
Pýtame sa preto pána ministra:
Či má o týchto nepekných a nedemokratic-
kých zjavoch v našej armáde vedomosť?
Či uznáva nutnosť okamžitého odstránenia
tohoto dedictva prevzatého z feudálnej rakúskej
armády?
Čo hodlá pán minister zariadiť, aby v bu-
dúcnosti proti vinníkom bolo zakročeno s naj-
väčšiou prísnosťou?
V Prahe, dňa 1. októbra 1936.
Haščík,
Danihel, Dembovský, Drobný, Florek, Hlinka,
Kendra, Sidor, Sivák, dr. Pružinský, Onderčo,
Longa, Čavojský, Rázus, dr Wolf, Turček, Šalát,
dr. Tiso, dr. Sokol, Slušný, Suroviak.
629/III.
Interpelácia
poslanca Karola Sidora
ministra spravodlivosti
vo veci konfiškovania »Slováka«
z 21. júna 1936.
Denník "Slovák" uverejnil 21. júna soznam
katolíckych a ľudových shromaždení, ktoré sa
konajú v dňoch 28. a 29. júna na rozličných kra-
joch Slovenska. Bratislavská cenzúra, konfiško-
vala tento titul článku:
" koho dar nesvedie, hrozba neskloní.
Slovák-katolík pôjde v dňoch 28. -29. júna na
svojské slávnosti.
Ukážeme neprajníkom, že žijeme a mrieme za
katolícke Slovensko. "
Aké búrenie alebo rušenie obecného poriadku
je v týchto slovách, citovaných z národnej piesne
Kuzmányho a spievanej denne po celom Sloven-
sku, vie len cenzor.
Ďalej z toho istého článku cenzor vytrel túto
stať:
"Desiatky podnikov slovenskej katolíckej kul-
túry a politických podnikov volajú nás všetkých
mladých i starých, aby sme svojou účasťou uká-
zali nevítaným neprajníkom, ktorí volili si práve
deň sviatku apoštolov mučeníkov a nedeľu pred*
tým, aby sa nám natískali svojou ideológiou, za-
znávajúcou slovenský národ a cirkev.
Boj nebojuje sa len so zbraňou a so silou
fyzickou. Vojna, vedená proti neprajníkom sloven-
ského národa za jeho národné, kultúrne-nábožen-
4
ské hodnoty, má sa vyhrať v tomto prípade práve
tými duševnými silami.
A na konci článku cenzor vypustil stať, ktorá
doslovne bola uverejnená v denníku »Slovenská
pravda« 21. júna t. r. a je tohoto znenia:
»Slováci-katolíci, čítajte!
Práve vyšiel z tlače objektívne časový leták:
"Čo má vedieť povedomý katolík o Tyršovom
Sokole? Hlavné kapitoly: 1. Čo hovoria sokolí
o sebe. 2. Ako účinkuje Sokol. 3. Čo hovorí cir-
kev o Sokole. Obyčajný formát (8 strán). Cena:
100 kusov 20 Kčs. Kto si naraz objedná a peniaze
pošle za 50 kusov, dostane 25% slávy. - Adre-
sujte: Ústredie SMBS, Ružomberok, Námestie 50. «
Pýtame sa pána ministra:
1. Či vie o takomto účinkovaní štátneho za-
stupitelstva v Bratislave?
2 Či súhlasí s takýmto obmedzovaním slo-
body tlače?
d. Čo mieni pán minister urobiť, aby štátne
zastupiteľstvo v Bratislave v budúcnosti posudzo-
valo naše tlačové prejavy pod zorným uhlom zá-
konov a nie podľa potreby sokolských jednôt
zpoza Moravy.
V Prahe, dňa 22. júna 1936.
Sidor,
Čavojský, Danihel, Dembovský, Drobný, Florek,
Haščik, Hlinka, Kendra, Longa, Onderčo, dr. Pru-
žinský, Sivák, Slušný, Suroviak, Šalát, dr. Tiso,
Turček, dr. Wolf, Rázus, dr. Sokol.
629/IV.
Interpelácia
poslanca Karola Sidora
ministra spravodlivosti a
ministru vnútra
vo veci konfiškovania letáka s názvom
»Čo má vedieť povedomý katolík
o Tyršovom Sokole. «
Ústredie Sdruženia mužov Božského Srdca
ako prílohu Apoštolátu vydalo v Trnave leták
pod názvom »Čo má vedieť povedomý katolík
o Tyršovom Sokole « Cirkevná vrchnosť v Trna-
ve schválila tento leták dňa 15. júna 1936 pod
číslom 5972/936. K tomuto povoleniu pripojila sa
aj spišská cirkevná vrchnosť. V tomto letáku sú
citáty, ktoré už predtým prešly cenzúrou roz-
ličných štátnych zastupiteľstev. Prekvapuje, že
okresný úrad v Trnave pod číslom 20251/1936 zo
dňa 22. júna 1936 tento leták nariadil konfiškovať.
V ten samý deň došlo četníctvo do jezuitského
kláštora v Trnave a v Ružomberku a tam hľadali
konfiškované letáky. Okrem toho bola prehliadka
aj v kníhtlačiarni Urbánek a spol. v Trnave a
štátna vrchnosť zhabala 20. 000 exemplárov tohto
letáku.
Slovenská verejnosť je krajne pobúrená nad
takýmto pokračovaním okresného úradu v Trnave
a nevie si nijako vysvetliť, prečo boly tvrdenia
letáku konfiškované. Celý leták si dovoľujeme tu
citovať:
Čítaj! Daj aj iným prečítať!
III.
Čo má vedieť povedomý katolík
o Tyršovom Sokole?
Čo hovoria sokolí o sebe?
Niečo o zakladateľovi.
Zakladateľ Sokola bol dr. M. Tyrš. "Nábo-
čenstvo v smysle starých (kresťanských) cirkví,
tak píše o ňom sokolský spisovateľ Chalupný, mu
nevyhovuje. " Tyrš si vytvoril svoj názor, svoje
náboženstvo. Podľa mienky sokolov Tyršovým
náboženstvom je samé sokolstvo. "Tyršovi je
Sokol cirkvou všeľudskou. " (Dr. Russ. ) Akéže je
teda toto Tyršovo náboženstvo? Podľa Tyrša nie
pravda víťazí, nie Boh svojou všemožúcnosťou
riadi celý svet, ale celé dejiny sú večným vývo-
jom a bojom. Tyrš teda úplne opúšťa učenie
cirkvi o nadprírodnej moci a prijíma iba zákon
vývoja.. i pre človeka (Dr. Russ. ) Je to »nové
náboženstvo večného rozvoja « Vidíme, že pri tak
vážnej úlohe, akou je riadenie sveta, nenachádza
Tyrš miesto pre Boha.
Teda sami sokolskí spisovatelia tvrdia, že
Tyrš v dôsledku svojich názorov nemohol »veriť
v kresťanského osobného Boha a nadprírodné
zjavenie... Kedy stratil Tyrš vieru v dogmatá,
nevieme. V čase, keď sa zaoberal Schopenhaue-
rom a Darwinom už neveril v Boha kresťanských
cirkví... v cirkevnej reči bol teda Tyrš nezna-
bohom. (Dr. Ludvikovský).
Nebo mu je vraj ilúziou.
Keď niet Boha, nebude ani večnosti, neba,
pekla atď. A skutočne. Tyrš bol vraj presved-
čený, že nebo je neskutočný svet a ilúzia. Nielen
že neveril kresťanskej náuke o večnosti, ale
priamo sa jej posmieva. (Dr. Russ) V nadsmy-
seľnú nesmrteľnosť (duše) Tyrš tiež neveril. A
Tyrš ani nepotreboval večnosť. On chcel mať
svojich sokolov vychovaných podľa vzoru gréc-
kych atlétov, ktorí by celou svojou bytnosťou
vazili v zemi a na zemi.. «
Už i z týchto krátkych citátov sokolských
spisovateľov vysvitá, že Tyrš ani hlavné pravdy
katolíckeho učenia nepripúšťa. T. j. Tyrš neverí
v Boha osobného, riadiceho svet: neverí vo več-
nosť (v kresťanskom smysle) neverí v jestvova-
nie neba a pekla, neverí v nesmrteľnosť ľudskej
duše a preto oproti kresťanskému náboženstvu
stavia svoje náboženstvo sokolské. A keď k tomu
5
uvážime, že štúdium života antického priviedlo
ho k myšlienke sokolskej* (Dr Ludvikovský) a
že sám »vznik a teória Sokola ukazujú vplyvy
teórie Darwinovej« (Dr. Tvrdý) prichádzame
k presvedčeniu, že Sokol by mal byť obrazom,
odleskom samého Tyrša, ktorého smýšľanie sme
videli. Inými slovami, z týchto výpovedí sokolov
by nasledovalo, že
Duch Tyršov je duchom Sokolstva.
A skutočne na VII. val. sjazde českosloven-
skej obce sokolskej (ČOS) shromaždení sokolí
vydali prejav, v ktorom čítame: » Vyhlasujeme
svorne a slávne, že trváme neochvejne na my-
šlienkovom podklade Sokolstva, ako ho stanovili
jeho tvorci dr. Miroslav Tyrš a Jindrich Fügner.
Aký myšlienkový podklad dal Tyrš Sokolu po
stránke náboženskej, to sme videli.
V 44. č. »Sbierky sokolských prednášok na-
chádza sa vysvetlenie spomenutého usnesenia
VII. val. sjazdu. Podľa tohoto vysvetlenia kato-
lícke náboženstvo vraj odporuje vede (lebo háji
stvorenie sveta podľa sv. Písma), je nesnášanli-
vé, podáva návody k nepravdivosti atď. Okrem
toho ten istý sjazd pokladá kresťanskú náuku
o dedičnom hriechu za »naprosto nespravodlivú«.
Po takýchto vysvetleniach sa iste nikto nezarazí
nad tým, že
Vystupovanie z Cirkvi
je ČOS-ej vítanou vecou. Najlepším dôkazom to-
ho je, že (pri všetkom zdôrazňovaní náboženskej
nestrannosti) pred sčítaním ľudu aj sama ČOS,
čiže Československá obec sokolská, podpísala
plakatovanú výzvu za vystupovanie z Cirkvi.
Teda pýtame sa: Keď už má byť podľa sokolské-
ho programu náboženstvo súkromnou vecou,
prečo mal Sokol toľké starosti o vystupovanie
z Cirkvi? Ďalej v spomenutej »Sbierke sokol-
ských prednášok« (č. 44. ) vyhlasuje sa nábožen-
stvo za niečo »nedokázateľné a nepoznateľné« ba
i Boh sám je vraj sila »rozumové nedokázateľná,
ako čo do jestvovania, tak čo do účinkovania. «
Konečne valný sjazd ČOS-ej vydal usnesenie,
že do Sokola nemôžu byť prijatí okrem orlov,
RTJ, komunistov, ani ľudáci a lidáci...
Z vyše uvedených dokladov teda celkom
oprávnene možno vyhlásiť, že dnešné sokolstvo
(zásluhou svojich hlavných ustanovizní) odporúča
vystupovanie z Cirkvi, podporuje toto vystupo-
vanie svojimi spismi a dovoľuje, aby v sokolských
spisoch znehodnovocané bolo náboženstvo a kre-
sťanská viera v osobného Boha.
2. Ako účinkuje Sokol?
Po ovocí ich poznáte...
Na všetko to, čo sme doteraz o Sokolstve od
samých sokolov počuli, mohol by niekto nadhodiť
»aliter in teória aliter in praxi« t. j. hoci sa z tých
spisov a výpovedí sokolov aj protikresťanská a
a protikatolícka tvár Sokola ukazuje, predsa ne-
bude to hádam v praxi tak veľmi namierané
oproti katolicizmu. Avšak, žiaľ, táto výhybka ne-
má nijakého základu. Práve prax, čiže skutky
sokolov dokazujú, že nedôvera katolíkov oproti
Sokolu je veľmi odôvodnená.
Nemienime sa tu podrobne zaoberať s popre-
vratovými vandalistickými výčinmi, akým bolo
na pr. 3. nov. 1918. strhnutie mariánskeho stĺpa
v Prahe, akým bolo lámanie, kaličenie a zne-
uctenie sv. sôch, vyhadzovanie krížov atď., ktoré
sa v tých časoch v takom veľkom počte zásluhou
sokolov stávali aj na Slovensku, na pr. z prile-
žitosti husítsko-sokolských manifestácií. Podrob-
nejší opis týchto prípadov nájdeme (nakoľko ich
cenzúra neskonfiškovala) v katol. časopisoch, aj
v »Slováku« na pr. r. 1935. č. 43, 64, 76 atď.
Pri spomenutých výčinoch a prehmatoch by
sa konečne mohlo namietnuť: to boly prevratové,
revolučné výbuchy, akých sa aj inde, aj iní ako
sokolí dopustili. Preto poukážeme tu radšej na
úradné prejavy a usnesenia ČOS-ej. Z nich mô-
žeme najistejšie uzatvárať na to, aký duch pa-
nuje v terajšom Sokole.
Nielen bez Cirkvi, ale aj proti Cirkvi.
Pred Pribinovými oslavami v Nitre v úrad-
nom časopise Sokolstva (Zprávy ČOS, 1933. č. 5)
uverejnené bolo toto usnesenie: »Pri oslavách
Pribinových v Nitre bude sa postupovať v zá-
sade tak, ako pri oslavách svätováclavských, t. j.
Sokolstvo sa zúčastní na oslavách štátnych a
takých, ktoré majú ráz celého národa, nie však
na oslavách náboženských a cirkevných... «
Inými slovami: náboženské a cirkevné sláv-
nosti Sokolstvo úradne bojkotovalo. Aby svojho
ducha a svoj protikatolícky smer jasnejšie mohli
dať na javo, v tom istom čisle uverejnený bol
aj pozdravný telegram poslaný jugoslávskym so-
kolom a namierený oproti jugosl. katolíckym bis-
kupom, lebo v pastierskom liste protináboženský
a protikatolícky smer Tyršovho Sokolstva jasne
dokázali a preto katolíkom do Sokola vstupovať
zakázali.
V tom istom roku (1933) priniesly »Národní
Listy zprávu: V Brne usporiadaly niektoré kor-
porácie manifestačný prejav za Dérerovu (proti-
cirkevnú) školskú reformu. Na pozvánkach...
(Skutočne sa musíme diviť, že vedenie brnen-
ských (sokolských) žúp svojou účasťou na ten-
denčnej manifestácii dalo svoju sankciu k osno-
vám, ktoré znamenajú veľké národné nebezpe-
čenstvo a okrem iného rozpútajú kultúrny boj.
hlavne na Slovensku. ) Tento výčin sokolských
žúp ešte aj agrárnický »Venkov« odsudzoval.
Konečne spomenieme ešte, že okrem komu-
nistov a voľnomyšlienkárov sokoli (sokolské žu-
py) to boli, ktorí I. celoštátny katol. sjazd v Pra-
he (r. 1935) nielen bojkotovali, ale oproti nemu
rovno agitovali, najmä v novinách (na pr. v Čes-
kom Slove'). Na tento útok Sokola česká katol.
tlač takto odpovedala: »Tieto prípady poučujú o
tom.
Tu vidieť celé toto počínanie Sokolstva v
plnom lesku a biede: Sokol, ktorý myslí, že háji
všetko, čo osoží štátu, tupí aj katol. sjazd,
ktorý má nesmierne pomáhať k posileniu štátnej
myšlienky«. (Slovák 1936, č. 114. str. 4. ). A naj-
novšie: v apríli t. r. poslali sokoli pozdravný te-
legram na schôdzu nevercov a voľnomyšlienká-
rov.
6
Tu sa tedy Sokol otvorene hlási a pripojuje
k nepriateľovi Cirkvi a celého kresťanstva. Keď
ho však Cirkev za takéhoto pokladá a preto zo
sv. sviatostí vytvára, rozzúri sa, cíti sa uraze-
ným a pred súd ženie tých kňazov, ktorí podľa
cirkevných predpisov odoprú sviatosti takým ka-
tolíkom, ktorí zakázaný spolok opustiť nechcú.
Na dôkaz toho spomenieme tu aspoň jeden prí-
klad.
Za krátky čas traja kňazi z okresu starolu-
bovnianskeho stáli pred súdom pre Sokola. Všet-
ci len preto, že v smysle pastierskeho listu vy-
hlásili toto: »Pretože Sokol je spolok protikato-
lícky, žiaden veriaci katolík nemôže byť členom
Sokola a ak po náležitom poučení zostane čle-
nom Sokola, musia mu byť odopreté sv. sviato-
sti. (Slovák, 1934, č. 225. )
Už aj tieto dáta o účinkovaní Sokolstva uka-
zujú, ako nesmyselné a bezzákladné je odvolá-
vať sa na kadejaké úradné vyhlásenia a usnese-
nia Sokola, podľa ktorých by mal byť Sokol ne-
stranným k náboženskému presvedčeniu svojho
členstva. A keď by niekto predsa iba na úradné
usnesenia dal alebo sa odvolával, nuž tomu ešte
môžeme pripomenúť tie úradné usnesenia
ČOS-ej, podľa ktorých členovia náboženských
spolkov, teda veriaci, nesmú byť prijatí do So-
kola.
Podľa L. L. usnesenie československej obce
sokolskej o neprijímaní katolíkov do Sokola vy-
volalo v Čechách a na Morave veľkú ozvenu v
občianstve. - Katolíci, ktorí až dosiaľ sotrváva-
li s ohľadu na starú sokolskú tradíciu v jeho ra-
dách, po tomto jasnom vyhlásení z neho hromad-
ne vystupujú a pristupujú k Československému
Orlu. Tak na príklad len v Čerčeňanoch pri-
hlásilo sa do Orla 50 bývalých príslušníkov So-
kola.
Aby sa však nikto nevyhováral, že iba my
vidíme pomer terajšieho Sokola ku katolicizmu v
takom neprajnom svetle, uvedieme ešte slová
istého evanjelika zo Slovenska, ktorý v článku:
»Sokol jedinou baštou čechoslovakizmu (Slovák
1933, č. 47) medzi iným píše: »A či viete, aké
ovzdušie nájdete v českom Sokole? Viete, že
najväčšie percento takzvaných »bezvyznání« je
práve v sokolských radoch? Viete, že najväčším
rozširovateľom voľnej myšlienky je práve český
Sokol? Viete, že v českom Sokole sa podrýva
všetko, čo len trochu zaráža náboženstvom a to
akýmkoľvek? Pozrite si len členské soznamy čes-
ských sokolských jednôt... «
Veľmi povďační sme za uprímnosť, aj arciso-
kolovi Kunstovnému, ktorý doslovne toto píše:
»Tyršovo Sokolstvo je nie nič iné, ako obnove-
né náboženstvo husitské a českobratrské. Sokol-
stvo je novou českou vierou. A inde zas takto:
».... zkrátka my sme a musíme byť proti ka-
tolicizmu, trebárs sme premnohí ešte zdanlivé
jeho príslušníkmi, a treba, aby sme to raz otvo-
rene, hlasité vykríkli a skutkom osvedčili, že So-
kol nemôže byť Rimanom (t. j. katolíkom). Sokol
vždy napred v každom pokroku, a vtedy i na-
pred - pryč od Ríma.
Túto úprimnosť by sme očakávali od všetkých
sokolov aj od ich ochrancov. Celkom oprávnene
píše na túto adresu Sokola Čierny Havran: »Nič
nemáme proti tomu, keď Sokol chce ísť v duchu
Tyršovom. Ale nech je statočný a nech má dosť
smelosti povedať to všade po všetkých kútoch
sveta. Nech neokrašľuje, nevykrúca a netají. Nech
ukáže a vysvetlí, čo je to ten Tyršov duch, čo
je to materializmus a ateizmus. A nech stiahne
z toho i tie posledné dôsledky, nech povie smelé
a otvorene, že Sokol vo svojich filozofických zá-
sadách nedá sa spojiť so žiadnym pozitívnym ná-
boženstvom, teda ani s katolíckou Cirkvou, ani
evanjelickou, a ani nijakou inou, ktorá ešte dačo
dá na svoje pozitívne učenie.
A nech pekne a čestne povie svojim všetkým
zavedeným členom: - Tí, ktorí sú katolíci, ale-
bo iného pozitívneho vierovyznania a svojho ná-
boženského presvedčenia sa nechcú zrieknuť, tí
sa k nám z omylu dostali. Nechceme ich zavád-
zať. Nechceme, aby nám to druhí zazlievali. Chce-
me byť dôstojnými. A preto im radíme, aby So-
kola opustili. Tam niet pre nich miesta. Tam je
miesto pre tých, ktorým vierovyznanie je tento
život a ktorým Spasiteľom je Tyrš a jemu podob-
ní ostatní naši velikáši.
Keď takto bude rozprávať Sokol ku svojim
členom, tak potom budeme nútení im to uznať:
- Zásady síce mylne. Ale to je ich presved-
čenie. A čo robia, robia aspoň dôstojne a poctivé.
Ale tá dvojitá tvár, akou teraz pracuje So-
kol, nemôže mu nič iné priniesť, len mravné
odsúdenie.
Ľudí s dvojitou tvárou a dvojitým životom
vždy považoval svet za mimoriadne nebezpeč-
ných.
Čo hovoria Česi, katolíci o Sokole?
Skoro smiešnym sa vidí po týchto jasných
slovách spomenúť ešte jednu námietku prívržen-
cov Sokola, ktorí hovoria: Slováci nemajú smysel
pre ideu Tyršovu a preto hľadia tak čiernymi
okuliarmi na Sokolstvo, ktoré je predsa život-
ným názorom československého človeka. (Usne-
senie VII. valného sjazdu ČOS. ). Namiesto od-
povede uvedieme tu slová Kultúry (1935, č. 2.
str. 96): O sokoloch písať stalo sa znovu aktu-
álnym. Nám Slovákom vytýkajú nevďačnosť, keď
sa bránime proti sokolom. Možno, že my ich
skutočne neznáme dobre, preto je lepšie, keď pri-
jímame mienku Čechov o Sokole:
Pro nás je sokolská otázka vyřešená. Ne-
zmatou nás ani výpočty, které se objevily ve
všech listech, jak Sokolstvo vzrůstá. Ideové je
mŕtvo, prakticky u mladých lidí odbyto....
Všecko, co bylo u nás po prevratu a ještě před
převratem podniknuto proti Cirkvi, všecko při-
pomíná príliš živě účast sokolskou.
Sokolství znamená u nás tolik jako protiná-
boženství, a to organisované zednářské protiná-
boženství.
Sokolství se snese s komunismem, s interna-
cionalismem, se židovstvím. Jen k jedněm Sokol