Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1935.
IV. volební období. 2. zasedání.
185.
Interpelace:
I. posl. Beuera min. sociální péče a min. vnitra, že českolipské okresní hejtmanství neprávem
škrtlo vyživovací lístky,
II. posl. Jarossa min. financů a vnútra o přehmatech dvoch zamestnancov expositury pře kon-
trolu tabáku vo Veľkých Šuranoch,
III. posl. Polívku a Hrušovského min. soc. pečlivosti vo věci statného ústavu pře hluchoněmých
v Jelšave,
IV. posl. Polívku a Hrušovského min. veřejných práč vo věci rýchlejšieho postupu vo vybudovaní
silničných spojov na Slovensku,
V. posl. Polívku a Hrušovského min. železnic a národnej obrany vo věci výstavby železnice Mu-
ráň-Červená Skála,
VI. posl. Šaláta min. vnútra ohľadom příspěvku bansko-bystrického okresu k udržovaniu krajin-
ských ciest,
VII. posl. Šaláta min. vnútra, zdravotnictva, soč. pečlivosti a národnej obrany ohľadom vybudova-
nia cesty Veľká Lúka, Sampor, Lukavica, Zolná (okres Zvolen a Banská Bystrica),
VIII. posl. Netolického, Tykala a Fel. Kučery min. sociální péče ve věci nemocenského, invalidního
a starobního pojištění samostatně hospodařících,
IX. posl. Beuera min. soc. péče, min. spravedlnosti a min. vnitra, že v politickém okrese jablo-
neckém byli odsouzeni nezaměstnaní, poněvadž
,,neprávem brali vyživovací lístky",
X. posl. Šaláta min. vnútra o neprístojnostiach, popáchaných při voľbe obecného zastupitelstva
v Březne n. Hronom, |
XI. posl. Šamalíka, Otáhala a Bezděka předsedovi vlády ve věci doplnění zákona o státních sta-
robních podporách,
XII. posl. Hladkého, Hatiny, Kejmara, Němce a Laňce min. vnitra a min. školství a národní osvěty
o postupu okresního úřadu v Duchcově.
185/1 (překlad).
Interpelace
poslance Beuera
ministrovi sociální péče a ministrovi vnitra,
že českolipské okresní hejtmanství neprá-
vem škrtlo vyživovací lístky.
Když komise pražských intelektuálů cestovala
soudním okresem horským, který patří k politic-
kému okresu českolipskému, všude si lidé stěžo-
vali, že v posledních měsících byla vyživovací akce
velice omezena, ačkoliv nezaměstnanost naprosto
neklesla a nouze nezaměstnaných dostoupila výše
přímo hrozné. Komisi byl oznámen pro tuto situ-
aci nanejvýš příznačný výrok českolipského okres-
ního hejtmana, dr Herschera:
,,Vím, že obyvatel-
stvo Polevska a okolí žije žebrotou a krádežemi,
ale nemohu mu nic dáti. " Obyvatelstvu tohoto
kraje, které jest nejvíce nezaměstnané, se nejen
nic nedává, nýbrž se mu ještě bére, jak jsme výše
uvedli.
Obec Falknov-Kytlice dostává místo 350 vyži-
vovacích lístků, které jí patři, jen 250, ba větši-
nou nedostává ani tolik, kolik by měla dostati po-
dle schválených seznamů uchazečů. Podobně si lidé
stěžují i v jiných místech. I v české Lapě, v sídle
okresního hejtmanství, byly v posledních dnech
zase provedeny velké škrty. Mezi 119 škrtnutými
z listin těch, kdož dostávají vyživovací lístek, jsou
2
na př. nezaměstnaní, jimž byly lístky odňaty
proto, že jejich otcové, v jejichž domácnosti vůbec
nežijí, dostávají malé výslužné.
Vyživovací akce jest velice omezována zvláště
od té doby, kdy rozdělováni lístků bylo svěřeno
dr. Tajovskému, na nějž jsou proto nezaměstnáni
velice rozhořčeni. Když si několik škrtnutých ne-
zaměstnaných stěžovalo u dr. Tajovského, prý jim
odpověděl:
,,V Polevsku jsou rodiny se 6 dětmi,
které dostávají jen 2 vyživovací lístky a také jsou
živy. "
Tážeme se pana ministra sociální péče a pana
ministra vnitra:
Jsou páni ministři ochotni ihned vyšetřiti toto
neslýchané neodůvodněné omezování vyživovací
akce a postarati se, aby hladovějící nezaměstnáni
v tomto okrese nebyli připravováni o poslední
skrovnou možnost života?
V P r a z e dne 29. listopadu 1935.
Beuer,
Zápotocký, Schmidke, Vodička, Török, Klíma, Ko-
sík, Vallo, Dvořák, Synek, Machačová, B. Köhler,
Nepomucký, Kliment,
Sliwka, Široký, dr. Cle-
mentis, Slánský, Kopřiva, Hodinová-Spurná,
Šverma.
185/11 (překlad).
Interpelácia
poslanca Jarossa
ministrom financií a vnútra
o prehmatoch dvoch zamestnancov exposi-
túry pre kontrolu tabaku vo Veľkých
Šuranoch.
Dňa 16. novembra t. r. prišli do obce Dvory nad
Žitavou (okres Stará Ďala) dva zamestnanci fi-
nančnej expozitúry pre kontrolu tabaku, rešpi-
cient Dusul a strážmajster Napravil z Veľkých
Šurán a pátrali tam po zatajenom víne a tabaku.
Okolo. 1/2 3. hod. odpoludnia vošli do domu roľníka
Ludvika Makaiho, ktorého hneď obviňovali, že
vraj predáva víno bez povolenia a že je im známo
i to, že odpredal menšie množstvo vína Štefanovi
Takácsovi a Karlovi Kampfmüllerovi, obyvateľom
vo Dvoroch nad Žitavou. Pri domovej prehliadke,
ktorá bola ihneď prevedená, našli finanční stráž-
nici u Makaiho 145 litrov vína. Toto množstvo
bolo prihlásené, a keďže ono je menšie než 200
litrov, nepodlieha dani. Štefan Takács pri výsle-
chu naprosto poprel, že by mu Makai bol predal
víno alebo že by mu ho bol dal sťa pracovnú mzdu.
Karol Kampfmüller však v protokole, napísanom
pred svedkami, potvrdil, že obvinenie neodpovedá
pravde a že Makai jemu nepredal ani nedal vina.
Finanční strážnici napriek tomu požadovali od
Makaiho, aby hneď zaplatil daň z nájdenej zásoby
145 litrov vína, lebo že mu ináč víno zhabajú a
mimo toho i pokutujú. 75 rokov starý Makai, úplne
zmätený, vyložil pred finančných strážnikov
všetky peniaze, ktoré mal u seba a ktoré si pred
niekoľko dňami vypožičal u obecného úverného
družstva, aby si mohol kúpiť novú kravu za kra-
vu, ktorá mu zahynula. Finanční strážnici vzali
z tých peňazí 233. 60 Kč a dali mu poštovú slo-
ženku, aby v decembri opätne zaplatil 233, 60 Kč.
Udalosti boly prítomné dve dcéry Makaiho, Etel-
ka Pécsiová, rod. Makaiová, a Alžbeta Makaiová,
ktoré však finanční strážnici vyhnali z izby, keď
ony svojmu otcovi vysvetľovaly, že nemusí platiť.
Ludvik Makai po odchode finančných strážnikov
úplne pozbudol svojej duševnej rovnováhy, du-
ševne už ani k sebe neprišiel a druhý deň, 17.
novembra ráno v 1/2 8 hod. zomrel. Ako príčinu
smrti zistil lekár srdečnú mŕtvicu.
Ludvik Makai bol 75 rokov starý, ale ešte
vždycky zdravý a nikdy nebol nemocný. To môžu
dokázať obyvatelia obce i úradný lekár kedykoľ-
vek. Nie je dokázané, že by Ludvik Makai bol
predával víno, ba pravý opak toho tvrdily i dve
osoby, ktoré uviedli finanční strážnici. I keď Ma-
kai podpísal finančným strážnikom nejaký proto-
kol, učinil to v duševnom stave, v ktorom už ne-
bol úplne príčetný a o vierohodnosti takéhoto
eventuálneho protokolu nutno nezbytne pochybo-
vať. Ludvik Makai mal vinicu len vo výmere
170 štv. siah a tedy ani nemožno predpokladať, že
by sa mu na tak malej výmere urodilo toľko vína,
aby mohol z neho i predávať. Výsledkom domovej
prehliadky bolo množstvo vína, ktoré odpovedá
úrode tejto malej výmery.
Logické poradie udalostí, predchádzajúcich pria-
mo smrti Ludvika Makaiho, veľký duševný otras
75ročného starca a nasledujúca jeho náhla smrť
zakladajú zodpovednosť tých dvoch finančných
strážnikov za život človeka. Finanční strážnici
svojím vystupovaním, vymysleným obviňovaním,
podozrievaním, zaraz uloženou a z časti i vybra-
nou pokutou vyvolali tento duševný stav u statoč-
ného, nevinného a chudobného roľníka, ktorého
všetky peniaze boly vypožičané od obecného úver-
ného ústavu na kúpu kravy. Rozum tohoto úbo-
hého človeka sa zatemnil pod týmito nezvyklými,
silnými dojmy a na ráno zomrel. Vyznieva z to-
hoto smutného prípadu tragédia úbohého človeka,
vydaného na pospas samovôli úradov.
Na základe uvedených vecí tážeme sa pánov mi-
nistrov vnútra a financií:
1. Či viete o vylíčenom prípade?
2. Či hodláte nariadiť prísne vyšetrovanie, aby
zistené boly okolnosti, ktoré priamo predchádzaly
smrti Ludvika Makaiho, roľníka vo Dvoroch nad
Žitavou ?
3. Či hodláte exemplárne potrestať finančných
orgánov, ktorí zrejmo prekročily obor svojej pô-
sobnosti, a poučiť ich pre budúce časy o ich prá-
vach, a
4. poskytnúť dedičom nebohého Ludvika Ma-
kaiho príslušné morálne a hmotné odškodnenie
podľa výsledku šetrenia?
V Prahe, dňa 26. novembra 1935.
Jaross,
dr Korláth, dr. Holota, dr Szüllö, Petrášek, Ester-
házy, A. Nitsch, dr Porubszky, Szentiványi, inž.
1
Richter, Stangl, Sogl, Nickerl, inž. Künzel, Ne-
metz, Illing, Jobst, Wagner, Gruber, Sandner,
Budig, inž. Lischka.
185/ III
Interpelácia
poslancov Vlád. Polívku a Ing. Hrušovského
ministra soc. pečlivosti
vo veci štátneho ústavu pre hluchonemých
v Jelšave.
V Jelšave na Slovensku, okres Revúca, je umiest-
nený štátny ústav pre hluchonemé deti. Celkový
stav detí v tomto roku je 91, z ktorých iba dve
sú z Jelšavy. Ústav trpí nedostatkom miestností,
preto nemôže deti umiestniť vo vlastnej budove
internátnej. Ubytovanie detí navštevujúcich ústav
deje sa po rodinách za mesačný poplatok 120 Kč.
Bohužiaľ ubytovanie vyše poloviny detí je na-
prosto nevhodné a tým trpí aj celková práca
v ústave. Iba rodiny najchudobnejšie berú si hlu-
chonemé deti na opatrovanie, bohužiaľ nemôžu im
zo svojej biedy mnoho poskytnúť. Poplatok za
opatrenie dieťaťa je niekdy jediným grošom,
ktorý príde do takej chudobnej rodiny. Že deti
trpia podvýživou, je jasné.
Keby malo byť deťom hluchonemým spomožené,
bolo by tu jediné východisko: vybudovanie zdra-
vého a dobrého internátu. Internát pre svojich
chovancov majú takmer všetky ústavy - Krem-
nica, Komárno, Dubnica ako aj ústav slepcov v Le-
voči, atď. Min. sociálnej pečlivosti je si ale ve-
domé, že N. K. Úrad v niekoľkých svojich odbor-
ných posudkoch vyslovil sa o nemožnosti umiest-
nenia a trvania ústavu pre hluchonemých v Jel-
šave.
Z tých príčin podpísaní presvedčiac sa o neuteše-
ných pomeroch, ktoré nemôže správa ani sbor ústa-
vu zdolať, dávajú ministerstvu sociálnej pečlivosti
podnet k tomu, aby sa otázkou premiestnenia to-
hoto ústavu vážne zabývalo a umožnilo jeho pre-
loženie do Košíc, kde je jedine možné prostredie
stvoriť nielen vhodný a účelne zariadený internát,
ale aj poskytnúť chovancom aj sboru potrebnú po-
moc liečebnú. Budú - li mať vo verejnosti povolaní
činitelia vedomosť o tom, ako sa všestranne ústav
stará o telesnú aj duševnú výchovu za spolupráce
odborných lekárov, ako sa teší z výsledkov svojej
práce, ktoré žiadne neprajné prostredie nekazí,
stane sa ústav v Košiciach jedinečným a vyhľa-
dávaným. Nateraz má vlastne iba - bohužiaľ -
len odpadkový materiál, lebo každý vyhľadáva de-
ťom najprv lepšie prostredie a keď sa tam ne-
dostane, uspokojí sa s biednym stavom v cudzích
rodinách.
Vzhľadom k tomu, že sa tu jedná o vážny pro-
blém výchovy takmer 100 detí, je nutne treba, aby
sa ministerstvo soc. pečlivosti touto otázkou váž-
ne zabývalo a prispelo ku konečnému prajnému
riešeniu.
Podpísaní sa dotazujú pána ministra:
1. Je mu známy neutešený stav štát. ústavu pre
hluchonemých v Jelšave?
2. Je ochotný prispeť k náprave a k prelozeniu
jeho do Košíc?
V P r a h e dňa 26. novembra 1936.
Polívka, Hrušovský,
Zeminová, Jenšovský, Stejskal, Bábek, Bátková,
Dávid, Tykal, dr Moudrý, Bergmann, Tichý, Neto-
lický, Uhlíř, F. Richter, Fiala, Lanc, dr Klapka,
dr Kozák, Hatina, Mikuláš.
185/IV.
Interpelácia
poslancov Vlad. Polívku a Ig. Hrušovského
ministra verejných prác
vo veci rýchlejšieho postupu vo vybudovaní
silničných spojov na Slovensku.
Je nesporné, že štátna správa vynasnažila sa
vybudovať na Slovensku mnohé spoje silničné, aby
umožnila výhodnejšie spojenie východných krajov
slovenských so západnými. Iba nedostatok finanč-
ných prostriedkov štátnej správe bránil, aby
mohla splniť svoj vytýčený program.
Práve tento nedostatok finančný mohol by nám
byť vo vážnej chvíli osudným.
Je nutne treba usilovať o splnenie všetkého
pracovného programu silničného, aby nielen hos-
podársky, ale najmä strategicky boly vybudované
všetky prepotrebné spoje silničné.
Je veľmi nepochopiteľné, keď silničná správa
vybuduje celé desiatky km určitej silnice a pone-
cháva niekoľko málo km nedopracovaných a tieto
nedokončené úseky znemožňujú využiť plne mno-
homiliónové investície silničné.
Príklad a doklad podobného postupu je na ma-
gistrále Bratislava-Košice v úseku Jelšava pri
obci Gočaltovo. Spoj na štítnickú dolinu je takmer
hotový s obidvoch strán až na nepatrné 2-3 km
u Golčatova, kde zastala práca a silnica vybudo-
vaná nebola dokončená a obidve neboly spojené.
Podobne je tomu aj v úseku Kriváň-Detva-
Hriňová-Detv. Huta-Málinec-Kokava nad Ri-
mavicou. Spoje tejto silničnej magistrály musejú
byť čím skorej vybudované, lebo spájajú strate-
gicky významné pohraničné územie.
Občianstvo s uznaním kvituje snahu štátnej
správy o vybudovanie silničných magistrál, praje
si, aby v tejto snahe neboly robené nižiadne pre-
kážky, aby na tieto veľmi dôležité investície boly
vynaložené všetky sily a finančné prostriedky, aby
sa uskutočnily. Je to záujem štátu, jeho bezpeč-
nosti a obrany.
Podpísaní sa úctivé dotazujú pána ministra ve-
rejných prác:
4,
1. Sú mu známe uvedené nedostatky silničných
projektov ?
2. Je ochotný prispeť k náprave týchto nedo-
statkov?
V P r a h e dňa 26. novembra 1935.
Polívka, Hrušovský,
Stejakal, Bátková, Dávid, dr Moudrý, Mikuláš,
Tichý, Tykal, Uhlíř, Zeminová, Jenšovský, Neto-
lieky, Bergmann, Ferd. Richter, Fiala, Lane, Bá-
bek, dr Klapka, dr Kozák, Hatina.
185/V..
Interpelácia
poslancov Vlad. Polívku a Ing. Hrušovského
ministra železníc a národnej obrany
vo veci výstavby železnice Muráň-červená
Škála.
Stavba novej železnice červená Škála-Marge-
cany napreduje uspokojivé a blíži sa k svojmu do-
končeniu. Pravdepodobne v r. 1936, najneskôr po-
čiatkom r. 1987 bude odevzdaná celá trať svojmu
účelu. Je to iste veľký investičný plán, ktorý spojí
východné kraje slovenské so strednými kratšou
cestou. Má nesporne aj význam strategický.
Bohužiaľ nová trať - hoci najmodernejšia -
neprinesie primeraného a rýchleho spojenia sever-
ného Slovenska (Spiša) s južným krajom (Ge-
merom a Novohradom). Nová trať ide iba nie-
koľko málo km od konečnej stanice miestnej drá-
hy Plešivec-Muráň-Muráň a niekoľko málo km
od konečnej stanice miestnej dráhy Plešivec Dob-
šiná-Dobšiná. Ako Dobšiná, tak aj Muráň, zka-
diaľ je východisko na Tisovec a do kotliny rimav-
skej, potrebuje nutne železničného pripojenia
k novej trati č. Škála-Margecany. Pre vybudo-
vanie tejto spojky hovoria mnohé dôvody národo-
hospodárske a najmä strategicky obranné.
Je v živej pamäti situácia z r. 1919, keď za
vpádu hordy bolševikov na Slovensko vojenské
jednoty východnej armády československej boly
takmer odrezané od svojej základne - vo Spiši.
Miestne občianstvo celej doliny revúckej do-
máha sa tohoto spojenia so Spisom a Liptovom,
ktoré je jedine možné pripojením Muráňa na Čer-
venú Škálu a odtiaľ do Popradu, alebo do Sp. No-
vej Vsi. Naliehavosť obidvoch spojov uznávajú
všetci zodpovední činitelia národohospodárski
sdružení v Podtatranskom Sbore Národohospodár-
skom, ktorí sa touto otázkou zabývali pred nedáv-
nym časom na veľkej porade v Poprade.
Dolina revúcka domáha sa spojenia na červenú
Škálu aj preto, aby mala spojenie s Horehroním a
krajom bystricko-zvolenským. Ináčej musia oby-
vatelia cestovať mnohé desiatky km, chcejú-li do-
siahnuť B. Bystrice, Brezna, alebo Zvolena, cez
Plešivec, Feledince, Lučenec.
Uvedená naliehavá potreba, vybudovania trate
Muráň-červená Škála je eminentne dôležitá z pre-
dostretých dôvodov.
Podpísaní sa úctivé dotazujú pána ministra že-
lezníc aj pána min. nár. obrany:
1. Je im známy tento problém nedostatočného
spojenia kraja revúckeho' s Horehroním a spiš-
ským krajom?
2. Sú ochotní prispeť k tomu, aby bol vážne rie-
šený a umožnené bolo vybudovanie spojovacej že-
leznice Muráň-Červená Skála?
V Prahe dňa 26. novembra 1935.
Polívka, Hrušovský,
Uhlíř, Zeminová, Stejakal, Bábek, Bátková, Jen-
šovský, Dávid, dr Moudrý, Tykal, Bergmann, Ne-
tolický, Tichý, Ferd. Richter, Lane, Fiala, dr
Klapka, dr Kozák, Hatina, Mikuláš.
185/VI.
Interpelácia
poslanca Antona Šaláta
ministrovi vnútra
ohľadom príspevku bansko-bystrického
okresu k udržovaniu krajinských ciest.
Verejní pracovníci okresu Banská Bystrica za-
zlievajú, že podľa výkazu Krajinského Vestníka
č. 41 roč. VIII zo dňa 1. novembra 1935 bolo na
okres vyrúbeno 60. 000 Kč na udržovanie Krajin-
skej cesty Banská Bystrica-Lieskovec. Toto vy-
rubenie znie na rok 1936. Celkový ročitý udržo-
vací náklad je 100. 000 Kč a z toho presunuté je
na bansko-bystrický okres viac než polovica 60. 000
Kč.
Poneváč vo výkaze pri položke niet poznámky,
že ,,okres je finančne slabý - neprichádza v úva-
hu", preto vyrubená suma sa bude vymáhať od
okresu a to tým, že tak zvaná prirážka
,,ostatná"
zo 100% vzrastie na 116%, čím chudobné občian-
stvo tohto okresu pocíti novú daňovú ťarchu.
Celkový udržovací náklad na krajinské cesty
Slovenska na r. 1936 činí 8, 639. 500 Kč, z čoho
okresy majú hradiť 1, 925. 300 Kč, ale 30 okresov
je označeno za finančne slabé, neprichádzajúce
v úvahu.
Slovensko sa stále domáha toho, aby vicinálne
cesty boly zokresnené, okresné pokrajinštené a
krajinské aby sa poštátnily.. No, ako zo spomenu-
tého výkazu videť, práve opak toho sa ide diať,
čím obyvateľstvo slovenských okresov bude tak-
mer zamorené len starosťou o udržovanie rôznych
ciest, akoby iných potrieb (kultúrnych, sociálnych,
zdravotných) ani nemalo.
Spomenutý výkaz róbe rozdiel medzi okresmi.
Jedny uznáva za ,,finančne slabé - neprichádza-
júce v úvahu" a tak ani nevykazuje na ich ťarcha
5
položky na udržovanie krajinských ciest. Ostatné
okresy, kde sa asi hospodárilo opatrnejšie, kde sa
nerobily dlžoby na paláce, okresných domov, atď.,
tie sú mlčky uznávané za spôsobilé k tomu, že vy-
rubené sumy na udržovanie krajinských ciest budú
môcť splácať.
Z takéhoto úradného hodnotenia a roztrieďo-
vanía okresov môže povstať zlozvyk, že každý
okres sa bude ponáhľať zadlužiť sa, len aby bol
uznávaný za
,,finančne slabý" a tým aby sa naň
nevyrubovaly položky na udržovanie krajinských
ciest.
A tiež pre takéto úradné triedenie, spájané
s ťarchami a úľavami, nastane na Slovensku škod-
livá revnivosť medzi okresmi.
Už dnes sa ozýva Slovenskom heslo: Buďto nech
všetky okresy platia na spomínaný cieľ, alebo ani
jeden! Nech si totižto Krajina - kým sa nevy-
môže poštátnenie krajinských ciest - jednotnou
krajinskou prirážkou, platnou pre celé Slovensko,
nadobúda úhrady na udržovanie krajinských ciest.
Keby sa uviedlo v stálu praxu strannícke roz-
trieďovanie okresov na
,,finančne slabé" a ,,fi-
nančne mocné", bolo by sa čo obávať, že časom
na finančne mocné okresy by sa s hora mohly vá-
ľať aj iné ťarchy, na pr. príspevky na udržovanie
nemocníc, chudobincov, atď.
Takéto nezdravé roztrieďovanie okresov čo naj-
rozhodnejšie zatracujeme!
Verejní pracovníci okresu Banská Bystrica roz-
trpčujú sa hlavne nad tým, že práve vtedy, keď
okres stojí pred väčšími investíciami, keď mieni
uskutočniť všeužitečné veci, vtedy práve je postih-
nutý tým, že sa mu rozpočet na rok 1936 zaťaží
sumou 60. 000 Kč. Nikto sa nepýtal okresu, aký
pracovný plán má do budúcna, aké budú jeho vý-
davky. Jednoducho sa mu predpíše nová, nepred-
vídaná ťarcha, čím jeho vlastný pracovný pro-
gram utrpí veľkú štrbinu.
Predkladajúc tieto námietky a sťažnosti, pý-
tame sa pána ministra vnútra:
1. Či vie o tom, ako bol bansko-bystrický okres
zaťažený príspevkom na udržovanie krajinských
ciest ?
2. Či sa chce pričiniť o to, aby otázka udržo-
vania krajinských ciest na Slovensku bola čím prv
spravedlivo vyriešená?
V Prahe, dňa 5. decembra 1935.
Šalát,
Turček, Onderčo, Dembovský, Kendra, dr Sokol,
Drobný, Sidor, Haššík, Slušný, Longa, Čavojský,
Florek, Hlinka, dr Pružinský, Sivák, dr Tiso, Rá-
zus, dr Wolf, Danihel, Suroviak.
185/VII.
Interpelácia
poslanca Antona Šaláta
ministrom vnútra, zdravotníctva, sociálnej
pečlivosti a národnej obrany
ohľadom vybudovania cesty Veľká Lúka-
Santpor-Lukavica-Zolná (okres Zvolen
a Banská Bystrica.
Chudobné obce Sampor a Lukavica sú komuni-
kačné takmer odrezané od kultúrnejších krajov.
Asi pred siedmimi rokami bolo síce akési pojed-
návanie k ustanoveniu vicinálnej skupiny záujmo-
vých obcí, ktoré by malý vybudovať vicinálnu
cestu smerom na Lukavicu a s odbočkou na Sam-
por. Konala sa aj pochôdzka terénu. Ustálily sa
i príspevkové procentá pre členov vicinálnej sku-
piny. No, k uskutočneniu vicinálnej cesty nedošlo.
Nevedeť, na čom stroskotala celá záležitosť.
Administratívnej vrchnosti nemôže a nesmie byť
ľahostajné, či občania niektorých obcí majú riad-
nych ciest a či nie; či môžu dochádzať k úradom
a či nie; či úradné osoby: notári, kňazia, četníci,
financi, atď. majú prístupu do obcí a či nie.
Administratívna vrchnosť má všemožne praco-
vať na tom, aby sa aspoň obstojné cesty (prípoj-
ky) vybudovaly do obcí. Má poučiť občianstvo, po-
bádať ho, poskytnúť mu rady, pomoci k takejto
veľkej práci. A keď vzniknú spory, má ich za-
hladiť a odstraňovať.
Žiaducné je, aby ohľadom vybudovania komuni-
kácie do spomenutých obcí orgány štátnej verej-
nej správy učinily všetko možné a sa neuspokojily
clotedy, kým sa vec neuskutoční.
Cesta z Veľkej Lúky na Sampor a Lukavicu je
hotové mordovisko pre ľudí a zvieratá, takže viesť
po nej nemocného človeka k lekárovi, znamená ho-
tovú smrť pre pacienta. Lekár samozrejme si tiež
rozmyslí, či má takouto cestou ísť k nemocnému
a prísť o vlastné zdravie. Pre zlé cesty ľudia
v Sampore a v Lukavici umierajú bez lekárskeho
ošetrovania. A nevedeť, aké následky by to mohlo
mať, keby tak náhodou v týchto obciach vypukla
epidemická nemoc.
Povinnosťou ministerstva zdravotníctva a všet-
kých jeho zdravotne-dozorčích orgánov je pozoro-
vať, aké sú zdravotné pomery jednotlivých obcí,
čo je zo stanoviska zdravotníctva závadné, čo treba
odstrániť a naprávať.
A preto ministerstvo zdravotníctva a jeho orgá-
ny by malý neprestajne súriť, úradným tlakom
nástojiť na tom, aby také cesty, ako je do Sam-
pora a Lukavice boly dané čím prv do poriadku.
Ale ministerstvo zdravotníctva má i z prestýž-
nych dôvodov nástojiť na vybudovaní tejto cesty.
Tiahne sa ona za chrbtom chýrnych štátnych kú-
peľov sliačskych, ktorých hostia cez sezónu sa ši-
roko-ďaleko prechádzavajú po celom okolí. Táto
,,
abesínakeho rázu" cesta im zaiste neposlúži za
výletnú prechádzku, ani k povzneseniu ich celko-
vého dojmu zo štátnych kúpeľov na Sliači.
Všeobecne sa volá dnes po tom, aby bolo čím
viac pracovnej príležitosti pre nezamestnaných.
Tejto príležitosti by mohlo byť na Slovensku hoj-
ne, keby ministerstvo soc. pečlivosti aspoň vo vý-
nimočných prípadoch zmenilo svoje príliš byro-
kratické predpisy a podmienky o udeľovaní sub-
vencií na verejné, núdzové práce.
Čisto roľnícke, no chudobné obce (aké sú i Sam-
por a Lukavica) ťažko vedia vykázať úradnými
predpismi požadovaný počet nezamestnaných, po-
žívajúcich podpory dľa gentského systému, alebo