P. poslanec soc. demokratickej strany Remeš uviedol
svojho času v rozpočtovom výbore aj to, že
7 montérov z Mostu dokázalo, že montáže,
ktoré robotníci v Podbrezovej prevádzajú
obvykle 100 kg za 93 Kč, možno vraj previesť
za 29˙50 Kč. Na základe tohoto by sa mohol
niekto domnievať, že mzdy robotníctva v Podbrezovej
sú veľmi vysoké. V skutočnosti však
v Podbrezovej sú tak nízke mzdy, ako azda v žiadnej
inej železiarni v republike. V Podbrezovej majú viacerí
robotníci na hodinu iba 1˙44 Kč. V kolektívnej
smluve, ktorá platila pre Podbrezovú a k nej patriace
závody, bola v mzdovej čiastke smluvy pre závod
v Tisovci aj táto "perla": "Mladší
kvalifikovaní delníci maj ú na hodinu 1˙32
Kč." Pri prevádzaní korektúry
tejto kolektívnej smluvy v októbri 1937 sme túto
"perlu" zo smluvy samozrejme vynechali, lebo to robilo
ostudu štátnym banským a hutníckym závodom.
Pri tejto príležitosti som nútený uviesť,
že ministerstvo verejných prác poskytlo svojim
robotníkom na niektorých banských závodoch
v českých krajinách celkom správne
drahotnú výpomoc do výšky 500 Kč,
ale pre robotníctvo štát. banských a
hutníckych závodov na Slovensku príslušní
činitelia takúto drahotnú výpomoc
poskytnúť nechcú, ale iba menšiu, hoci
mzdy týchto robotníkov sú na Slovensku nižšie
ako v krajinách českých a hoci niektoré
banské závody na Slovensku prinášajú
ročne viacmilionové čisté zisky.
K štátnym železiarňam v Podbrezovej uvádzam
ešte iba toľko, že ich treba technicky dobudovať
a zmodernizovať, postarať sa o ich dobré vedenie
ako po stránke výrobnej, tak aj obchodnej, a vtedy
nebudú vykazovať deficity, ale čisté
zisky. Je potrebné postarať sa aj o to, aby štát,
krajiny, okresy a mestá objednávaly svoje železiarske
potreby v štátnych železiarniach v Podbrezovej,
čo by tiež zaručovalo väčšiu
zamestnanosť a rentabilitu týchto závodov.
Nedávno prešla novinami zpráva, že keď
parlamentný úsporný a kontrolný výbor
tak starostlive skúma hospodárenie štátnych
banských a hutníckych závodov, že by
nemal zabúdať ani na hospodárenie štát.
lesov a statkov, ktoré sú spravované ministerstvom
zemedelstva. Štátne lesy a statky majú 1 mil.
134.891 ha, z čoho na lesné hospodárstvo
pripadá 1,026.159 ha, na poľné hospodárstvo
46.608 ha, na pasienky 46.392 ha a na rybníky asi 13.000
ha. K štátnym lesom a statkom patria ešte aj
nasledovné priemyselné podniky: 3 cukrovary, 38
píl, 1 sušiarňa zemiakovej múčky,
4 mlekárne, 8 pivovarov, 13 liehovarov, 4 mlyny, 2 kameňolomy
a 10 tehelní. Pri tomto ohromnom majetku bol podľa
odborníkov r. 1936 v skutočnosti schodok, i keď
sa na papieri v bilancii vykazuje čistý zisk. Takéto
sú výsledky hospodárenia štátnych
lesov a statkov, i napriek tomu, že sa štátnym
lesom a statkom veľa pomohlo aj obilným monopolom
a značným stúpaním cien dreva. Vzhľadom
na uvedené okolnosti verejnosť očakáva,
že parlamentný úsporný a kontrolný
výbor bude patričnú pozornosť venovať
aj hospodáreniu štátnych lesov a statkov.
Štátny rozpočet na r. 1936 bol najviac prekročený
ministerstvom národnej obrany. Ide o obranu nášho
štátu, ktorý chceme mať dobre zabezpečený
všetci, ktorým na tomto štáte úprimne
záleží. Je žiaducné, aby sme mali
dostatočne opevnené naše hranice, je potrebné,
aby sme mali náležite vystrojenú a v každom
ohľade silnú našu armádu. Avšak nestačí
iba dostatok dobrých kanónov a lietadiel. To sú
iba stroje, ku ktorým sús potrební ľudia,
dobrí vojaci. Keď by došlo k tým ťažkým
chvíľam, ktoré si zaiste nikto z nás
nepraje, vtedy by sme museli brániť republiku všetci,
či by sme boli na fronte alebo doma. Vtedy by bolo potrebné,
aby všetci občania tohoto štátu, najmä
však Česi a Slováci mali zdravého ducha
a dostatok oduševnenia a obetavosti. Aby tak tomu bolo, aj
o to sa musia starať kormidelníci tohoto štátu.
Aj to treba pripraviť, práve tak ako kanóny
a pušky. Isté je, že jeden z hlavných
predpokladov úspešnej obrany štátu sú
spokojní občania. A tu prichádza do úvahy
otázka, či sú dané všetky predpoklady
k tomu, aby mohol byť spokojný slovenský národ,
ktorý je s bratským českým národom
spolutvorcom a udržovateľom tohoto štátu.
Tie predpoklady nie sú splnené, to doznáva
takmer každý vzhľadom na jestvovanie slovenského
problému. Ide v podstate o to, ako tento problém
vyriešiť, ako Slovensko pacifikovať a uspokojiť.
Isté je, že sa táto vážna a páľčivá
otázka nedá vyriešiť ani prípadnými
odrobinkami hodenými Slovensku, ani medovými motúzkami
a peknými rečami a tým menej výrokmi
o "všivákoch a sopľošoch".
Hlinkova slovenská ľudová strana ako
najväčšia slovenská strana a predstaviteľka
nacionálne prebudeného slovenského národa
predložila príslušným činiteľom
konkrétne návrhy, ako je potrebné a možné
slovenský problém vyriešiť. Ide hlavne
o uplatnenie Pittsburghskej dohody. Je charakteristické,
čo sa hovorí v súvise s Pittsburghskou dohodou.
Jej odporcovia raz hovoria, že ju nemožno uskutočniť
preto, lebo by to vraj ohrozilo záujmy štátu,
a inokedy zasa tvrdia, ako pred chvíľkou pán
posl. Tymeš, že vraj táto dohoda je už
uskutočnená. V "Českom slove" zo
dňa 16. februára t. r. píše poslanec
strany českých národnych socialistov dr Lukáč
o tejto dohode medzi iným doslovne aj toto (čte):
"V tejto dohode neide o nijaké československé
spojené štáty, ale o jeden samostatný
štát, ako je tam výslovne uvedené. Teda
ani Pittsburghská dohoda neprízvukuje a neuvádza
nijaký dualizmus a nijakú federáciu štátov."
Teda, vážená snemovňa, načo si
robiť z Pittskburghskej dohody zbytočného strašiaka?
Myslím, že to robia hlavne tí páni,
ktorí proti Pittsburghskej dohode kričia, ale Pittsburghskú
dohodu neznajú. Ja som si na každý prípad
to podstatné z Pittsburghskej dohody priniesol. To sú
tri body a dovolím si ich pre informáciu prečítať.
Ovšem, páni, ktorí najviac vykrikovali proti
vyriešeniu slovenského problému, odišli,
a tí by práve to mali počúvať,
tým by sa to najlepšie zišlo. (Posl. Vallo:
Ani vaši vás nepočúvajú!)
1. Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu,
svoj snem a svoje súdy. - Naši nemusia počúvať,
lebo naši to vedia, naši Pittsburghskú dohodu
znajú. (Výkřiky posl. Vallo.) Neide
o vás, myslím, že vy tiež poznáte
Pittsburghskú dohodu. - 2. Slovenčina bude úradným
jazykom v škole, úrade a vo verejnom živote vôbec.
3. Československý štát bude republikou,
jeho konštitúcia bude demokratická. - Nuž,
sme zvedaví, že aké máte námietky,
najmä tí páni od českých národných
socialistov, alebo aj páni od soc. demokratov. (Výkřiky
posl. Bendy a Kopasze.)
Místopředseda Košek (zvoní):
Prosím o klid.
Posl. Čavojský (pokračuje): Pravdou
je, vážená snemovňa (Různé
výkřiky.), toto: Hovorilo sa donedávna
o ľuďoch, ktorí neznali určité
veci, že im je tá vec tak známa ako španielska
dedina. A keby som viacerým priateľom z t. zv. československých
strán, lepšie rečeno z českých
strán, povedal, že im je známy slovenský
problém práve tak ako španielska dedina, vtedy
by som nehovoril pravdu, lebo páni španielsku dedinu
lepšie znajú ako Slovensko. (Výkřiky
posl. Bendy.)
Nám slovenským autonomistom v podstate ide o to,
aby sme mali v našom štáte pre náš
slovenský národ zagarantované všetko,
čo mu ako osobitnému národu k jeho všestrannému
rozvoju patrí. My tomu hovoríme autonomia. Škodlivosť
centralizmu uznávajú dnes i tí, ktorí
boli svojho času jeho obranci, avšak nám nemôže
stačiť, keď sa na nielktorom poli neuplatňuje
centralizmus dnes, lebo nemáme žiadnej záruky,
či sa nebude uplatňovať zajtra. Na pr. pri
prijímaní kvalifikovaných robotníkov
k železnici bolo potrebné ich nominovanie ministerstvom
železníc. Riaditeľstvá železníc
na Slovensku nemohly teda prijať bez súhlasu ministerstva
železníc ani jednoduchého zámočníka.
Teraz je toto zlo odstránené, ale nemáme
žiadnej záruky, či nebude v budúcnosti
znova zavedené. Podobné je to i v iných rezortoch.
Rovnako chceme mať zabezpečené, že úradným
a vyučovacím jazykom na Slovensku je jazyk slovenský.
Ďalej máme špeciálne potreby hospodárske
a sociálne. Preto chceme zabezpečiť samosprávu
Slovenska. My najlepšie vieme, čo je pre našu
slovenskú krajinu dobré a potrebné.
Je dosť zaujímavé zistiť, kto sa najviac
stavia na Slovensku - a tak sa zdá podľa vystúpenia
pána posl. Tymeš a aj v posl. snemovni - proti
samospráve Slovenska a kto sú to tí najväčší
vyznavači československej národnej jednoty.
Sú to soc. demokrati, strana, ktorá i keď je
pokladaná za internacionálnu, uznáva, že
má v českých krajinách veľa dobrých
českých vlastencov. V českých krajinách
soc. demokraciu vedú a tvoria Česi, na Slovensku
ju vo značnej miere tvoria a vedú Židia a Maďari,
a myslím, že hlavne toto určuje stanovisko
soc. demokracie na Slovensku k slovenskému nacionalizmu.
Niektorí soc. demokrati na Slovensku ešte ako tak
majú smysel pre tento štát, od ktorého
dostávajú nejaký ten cumlík, ale nechápu
slovenský nacionalizmus. A podobne sa soc. demokrati zachovali
aj k Tisovej reči.
Proti Tisovej reči síce kričali najviac,
myslím, poslanci agrárnej strany, ale "Venkov"
za to referoval o Tisovej reči slušne. (Výkřiky:
To je Kahánek, to je ligista!) Čítajte,
prosím, "Právo lidu", ako sa tam referuje
o Tisovej reči. Vraj keď Tiso hovoril
o osobitnosti slovenského národa, že to vymyslel
Tuka. No, prepáčte, takto nezodpovedne tárať
a luhať by "Právo lidu" nemalo! (Výkřiky.)
Program Hlinkovej slovenskej ľudovej strany robili
slovenskí martyri, Andrej Hlinka a Jozef Kačka,
ktorý bol od Maďarov odsúdený na smrť,
ktorý rozsudok bol potom upravený na 15ročný
žalár. (Posl. Kopasz: Ale robil ho tiež Jehliczka!)
To môže hovoriť pán Kopasz,
ktorý tie veci nepozná. Vy ste vtedy boľševizovali
Slovensko, teraz ste štátotvorní, nepoznáte
tieto veci, to my Slováci-ľuďáci musíme
lepšie poznať. Neráčte sa pliesť
do vecí, ktoré vám nie sú známe.
(Výkřiky posl. Kopasze.)
Nám, slovenským autonomistom, sa vytýka,
že využívame neblahej medzinárodnej situácie
k ráznejšiemu uplatňovaniu pož iadavkov
slovenského národa. My nechceme zneužívať
žiadnej situácie. Avšak pripomínam, že
keď by bol býval vyriešený slovenský
problém v časoch pokojnejších, neboli
by sme sa museli domáhať jeho vyriešenia teraz.
Teda nie my sme na vine, ale tí, ktorí dosiaľ
nechceli slovenský problém vyriešiť.
Veľmi zlú službu konajú štátu
tí páni, ktorí vyhlašujú Hlinkovu
slovenskú ľudovú stranu za protištátnu.
My takéto tvrdenia čo najrozhodnejšie o dmietame.
Tí páni zabúdajú, že toto je
najväčšia slovenská strana.
A veľmi zle by to bolo pre tento štát ... (Posl.
Benda: Zatial,!) Teraz je, ja hovorím a som presvedčený,
že bude. Teda veľmi zlé by to bolo pro tento
štát, keby najväčšia slovenská
strana bola proti tomuto štátu. Nech sa páči
pozreť si na volebné výsledky v jednotlivých
okresoch na Slovensku a zistí sa, že Hlinkovu
slovenskú ľudovú stranu tvoria temer výlučne
iba uvedomelí Slováci. Nie je to však takto
s ostatnými stranami na Slovensku, ktoré v značnej
miere tvoria neSlováci. My nemáme Schulczov,
nemáme maďarských židov. (Hluk.)
Místopředseda Košek (zvoní):
Prosím o klid.
Posl. Čavojský (pokračuje): Ráčte
sa pozreť na výsledky volieb ľudovej strany,
a tie správne posudzovať. Keď nie sú dnes
ešte pod naším práporom ... (Posl.
Široký: To nehovoríte. že cirkevné
veľkostatky sú prenajaté židom na Slovensku!)
... ak sú na cirkevných statkoch nájomci
židovskí, tí pravdepodobne pri posledných
parlamentných voľbách hlasovali na sociálnu
demokraciu, ktorá bola spojená so židovskou
stranou. (Výkřiky.)
Keď nie sú dnes ešte pod naším práporom
všetci Slováci, to nie je preto, že by boli s
terajšími pomery spokojní, alebo že by
sa nepokladali za príslušníkov slovenského
národa. To sú iné príčiny.
Jedni sú zastrašení, a jedni k nám dnes
ešte nepatria, zaiste aj preto, že aj my máme
chyby a nedostatky, ale nie je to preto, že by sme nemali
pravdu.
Slovenský národ je nacionálne prebudený
a neprestane sa domáhať svojich práv. Môžu
byť umlčaní jednotlivci, môže byť
prípadne umlčaná i celá strana, ale
slovenský národ už umlčať nemožno.
Kto iné tvrdí, ten klame seba i iných.
Pán predseda agrárnej strany vo svojej reči,
povedanej v januári v pražskej Lucerne, povedal medzi
iným doslovne aj toto: "Beda národu ... (Posl.
Široký: To sa vám páči!) To
sa mi páči. Budem to adresovať tým pánom,
ktorí sú proti slovenskej autonomii, aj na adresu
pána Berana, samozrejme! "Beda národu,
ktorý nechce poznať pravdu, ktorý sa jej nechce
podívať do očú, ktorý si vzájomne
lže a ktorý si predstavuje veci lepšie, než
aké sú. Luhali si v Rakúsku, a zaplatili
to štátom, luhali si v Berlíne a prehrali svetovú
vojnu." Ja viem, že pán posl. Beran adresoval
tieto slová hlavne vo veci zahraničnej politiky
na adresu svojich politických protivníkov, ale veľmi
dobre ich možno aplikovať aj na slovenský problém
a veľmi dobre ich možno adresovať aj tým
pánom, ktorí nechcú uznať potrebnosť
vyriešenia slovenského problému. (Tak je!
- Posl. dr Lukáč: Dualizmus!) My slovenskí
autonomisti nežiadame dualizmus. Dualizmus dosiaľ je
na Slovensku, ten je, a ľudáci nevládnu, ale
ten robia a robili centralisti. My nie sme za dualizmus.
My, slovenskí autonomisti, sme presvedčení,
že hlavnou prekážkou vyrešenia slovenského
problému je nemiestny egoizmus niektorých Čechov
a strannícke záujmy niektorých strán.
Sme svedkami tej špatnosti, že sa jednotlivé
strany odvolávajú na záujem štátu
a demokracie, ale vo skutočnosti ide im jedine o ich záujem
strannícky. Veci sa majú tak, že záujem
štátu a duch správne chápenej demokracie
káže, aby slovenský problém bol vyriešený.
Je nesmiernou škodou, keď sa v plnej miere nepoužije
tvorivého slovenského nacionalizmu pri výstavbe
a upevňovaní nášho štátu.
My, slovenskí autonomisti, sme si veľmi dobre vedomí
toho, že československá štátna
jednota je životným záujmom nášho
slovenského národa. (Potlesk.) Ale vieme
veľmi dobre i to, že je to rovnako životný
záujem národa českého. Podľa
toho sa musia zariadiť Česi i Slováci. Tento
štát pokladáme za svoj, a preto neprestaneme
s použitím všetkých vhodných prostriedkov
domáhať sa toho, aby mal náš. slovenský
národ v tomto štáte zabezpečené
všetko, čo mu ako osobitnému národu
patrí.
Rovnako v záujme bezpečnosti nášho štátu
je treba robiť rozumnú zahraničnú politiku.
To, čo sa deje v zahraničnej politike, najmä
však pokračovanie našich malodohodových
spojencov, sú pre kormidelníkov našej zahraničnej
politiky veľmi výrazné znamenia. Nehovorím,
že máme hneď utekať do Berlína na
"Handkuß" ... (Posl. dr Clementis: No a kedy?)
Pán doktor, keď bude potrebné vyjednávať
a záujem štátu to bude vyžadovať,
tak tam pojdeme. Pokladám za potrebné, aby náš
štát v záujme svojej bezpečnosti hľadal
prirodzených spojencov (Posl. dr Clementis: Menovať!),
ako je to na príklad aj Poľsko, či sa to pánom
boľševikom páči, alebo nie nemôžeme
si pomôcť.
V štátnej účetnej uzáverke za
r. 1936 sú boľavou kapitolou výdavky ministerstva
soc. pečlivosti. Sú to výdavky určené
hlavne na zmiernenie biedy. Cez tie číslice možno
videť naše neblahé hospodárske a sociálne
pomery. Viem, že všetky krajiny našej republiky
boly veľmi postihnuté hospodárskou krízou,
ale netrpely všetky rovnako. Slovensko v každom ohľade
trpelo viac ako krajiny české. Rok 1936 bol už
rokom hospodárskej konjunktúry aj v našom štáte,
ale k zlepšovaniu hospodárskych pomerov na Slovensku
dochádzalo neskoršie a dialo sa pomalšie než
v krajinách zamoravských. Slovensko má niektoré
špeciálne hospodárske bolesti, kde sa mu krivdilo
a ešte krivdí. Sú to hlavne železničné
tarify a štátne dodávky.
Niektorí českí činitelia posudzovali
Slovensko aj po stránke hospodárskej veľmi
nesprávne. Chceli mať zo Slovenska poľnohospodársku
krajinu, bez priemyslu, alebo iba s nepatrným priemyslom,
aby Slovensko bolo odbytišťom výrobkov priemyslu
českého. Preto sa dialo niekoľko rokov to neblahé
odpriemyselňovanie Slovenska, ktoré sme my zaiste
celkom správne nazvali hospodárskym ožobračovaním
slovenského národa. Veď Slovensko neuživí
svojich obyvateľov iba z poľnohospodárstva. Keby
sme nemali na Slovensku dostatok priemyslu, musela by sa značná
časť obyvateľov Slovenska alebo vysťahovať,
alebo zomreť hladom.
Hospodársky život Slovenska bol posudzovaný
podľa príslušnosti jeho obyvateľov k jednotlivým
povolaniam. To nie je správné. Posudzovať hospodárske
potřeby Slovenska treba podľa toho, aké sú
možnosti výživy obyvateľstva v jednotlivých
oboroch hospodárskeho života. Na Slovensku patrí
k roľníctvu 57% obyvateľov, kdežto v Čechách
iba 24 %. K priemyslu patrí na Slovensku iba 19 % obyvateľov,
v Čechách 42 %. Avšak v Čechách
tvorí roľnícka pôda z celkovej rozlohy
64 %, kdežto na Slovensku iba 60 %. Vyjadrené pomerom
hustoty obyvateľstva zisťujeme, že na 100 hektároch
ornej pôdy žije na Slovensku 76 osôb, kdežto
v Čechách iba 52 osôb. Pri tom je pôda
v Čechách pomerne výnosnejšia ako na
Slovensku. V Čechách činí pôda
repárska a obilnárska asi 61 % z celkovej ornej
pôdy, kdežto na Slovensku iba 50 %. A prichádza
do úvahy ešte aj to, aký je počet príslušníkov
rodín u roľníkov v Čechách a
aký je na Slovensku. V Čechách pripadá
na 100 osôb žijúcich z roľníctva
65 príslušníkov rodín, kdežto na
Slovensku až 115 príslušníkov, teda temer
raz toľko.
V Čechách boly skoro všetky populačné
prírastky presunuté do priemyslu a živností,
kdežto na Slovensku takých možností nebolo.
Ba od prevratu boly tieto možnosti odbúravaním
slovenského priemyslu stále zmenšované.
Skutočnosť je taká, že populačné
prírastky na Slovensku nemožno už umiesťňovať
v poľnohospodárstve. Ako známo, populačné
prírastky na Slovensku sa síce tiež zmenšujú,
ale preca sú pomerne značne väčšie
ako v Čechách. Podľa odhadu povolaných
slovenských národohospodárskych činiteľov
bude na Slovensku z populačného prírastku
obyvateľstva každý rok pribúdať na
pracovnom trhu asi 30.000 osôb.
Pri posúdení hospodárskych pomerov prichádza
do úvahy aj nezamestnanosť. Počet nezamestnaných
v minulých mesiacoch stúpal nasledovne: V novembri
1937 na Slovensku stúpol počet nezamestnaných
o 80.2%, kdežto v Čechách len o 27.7 %. V decembri
1937 na Slovensku stúpol o 52˙8%, v Čechách
o 23˙4%. V januári 1938 stúpol na Slovensku
o 15.2 %, v Čechách o 10 %.
Toto je úradná štatistika. Sú to číslice
veľmi krikľavé. Ale ja nechcem, aby bola nezamestnanosť
na Slovensku posudzovaná len podľa týchto číslic.
Nechcem nič demagogicky zveličovať. Skutočnosť
sama je tak strašná, že ju zveličovať
netreba. Posudzujme teda nezamestnanosť podľa iných,
čo možno najserióznejších číslic.
Podľa poslednej úradnej štatistiky bolo koncom
januára t. r. v celej republike 518.871 nezamestnaných.
Z toho na Slovensku 114.723 nezamestnaných. To znamená,
že z celkového počtu nezamestnaných
pripadá na Slovensko 22.1%. Podľa poslednej štatistiky
Ústrednej sociálnej poisťovne za mesiac november
1937 z celkového počtu zamestnaných robotníkov,
ktorí sú poistení podľa zákona
o sociálnom poistení, pripadlo na Slovensko 15 %.
Slovom, na Slovensku je nezamestnaných pomerne viac a zamestnaných
pomerne menej než v krajinách českých.
Slovenský národohospodársky odborník
dr ing. Zaťko asi pred 3 týždňami v jednej
svojej prednáške povedal, že v Čechách
určuje zamestnanosť priemysel, kdežto na Slovenslku
určujú zamestnanosť investičné
práce. Toto je známa skutočnosť. A ja
sa spytujem, ako by to vyzeralo na Slovensku vtedy, keby nebolo
väčších investičných prác,
ktoré nemôžu večne trvať? Kde umiestníme
na Slovensku terajších našich nezamestnaných?
Kde budeme umiestňovať naše populačné
prírastky?
Toto všetko nám robí veľké starosti.
Tu spočíva hlavná príčina toho,
keď voláme, aby ste nám neposielali na Slovensko
ľudí zo zamoravských krajín. Takto pokračujeme
nie z nenávisti voči Čechom, ale z lásky
k svojmu slovenskému národu. Káže nám
takto robiť pud sebazáchrany.
A okrem toho neprestaneme volať, aby v záujme hospodárskeho
povznesenia Slovenska bol na Slovensku budovaný priemysel.
Nemôžeme sa zaobísť bez dostatočnej
náhrady za to, čo nám bolo vzaté.
Nemôžu nám stačiť niektoré
zbrojovky, ale potrebné sú aj iné odvetvia
priemyslu. Najmä tie, ktoré majú na Slovensku
prirodzené výrobné podmienky v zhľadom
na naše suroviny.
Boľavou kapitolou hospodárskeho života Slovenska
sú aj mzdy robotníctva. Priemerná denná
mzda robotníkov poistených podľa zákona
č. 221/1924 činila r. 1930 v celej republike 19˙30
Kč, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi 15˙92 Kč.
R. 1935 v celej republike 15˙93 Kč, na Slovensku a
Podkarpatskej Rusi však iba 12.88 Kč (Výkřiky
posl. Vallo.) R. 1936 16˙18 Kč, na Slovensku a
Podkarpatskej Rusi len 1.3.42 Kč. (Posl. Vallo: A koľko
v ržomberskej tehelni a v Ľve?) Zaručene
viac ako 13˙42 Kč. Zaručene kvalifikovaní
robotníci v ružomberskom "ľve" zarobia
viac ako raz toľko. Ale počujte: Tí robotníci
v ružomberskom Ľve sú organizovaní v marxistickej
odborovej organizácii a nie v kresťanskej organizácii.
(Výkřiky posl. Vallo. - Místopředseda
Košek zvoní.) Je teda povinnosťou marxistickej
organizácie, aby im vymohla väčšie mzdy.
Keby boli tí robotníci našimi členmi,
bolo by to bývalo našou povinnosťou. (Výkřiky.
- Posl. Vallo: To je farizejstvo! - Výkřiky
posl. Zupky.)