Vážená snemovňa! Vidím-li to,
tu mi prichádza na um isté podobenstvo. Tento parlament
je taký ako tibetský modlitebný mlyn. Príjdu
sem rečníci, mluvia, vyjadrujú priania a
túžby ľudu opätne a znova, odmrmlávajú
svoje reči ako tie modlitebné mlyny v Tibete, a
medzitým deje bežia za sebou, a nad vysokými
horami Tibetu honia vetry nebezpečné mračná,
avšak tuná melú mlyny i naďalej naprázdno
a vytvára sa proste absolutná diktatúra výkonnej
moci. V parlamente niet možnosti slobodného prejavu
mienky. Medzi vládnymi stranami nemá nikto tej duše,
že by sa sem postavil a odvážil sa povedať:
"Zákony odhlasované parlamentom sú posviatne
a preto sa musia dodržiavať." Tiež rozpočet
je zákon a jeho dodržovanie je záväzné.
Väčšina sa dnes a pre budúcnosť sama
seba zponižuje, jestliže tieto nadvýdaje proste
a kľudne odhlasuje. Pripúšťam, môžu
byť mimoriadné pomery, ktorým nemožno
vyhnúť a za ktorých treba ihneď a bez
rozmýšľania jednať, ako o tom mluví
latinské príslovie: "Caveant consules".
V takýchto dobách však sa treba rozhodovať
ihneď a treba ihneď sohnať potrebné predpoklady.
Avšak v r. 1936 nezažili sme časov mimoriadnych.
Dnes snáď žijeme v mimoriadnej dobe, avšak
v r. 1936 nie.
Jestliže teraz skúmam ducha parlamentu a tiež
výkonnú moc, ktorá vzrastla v diktatorickú,
a hľadám, či vtedy, keď minister financií
prichádza pred parlament s takýmito ťažkými
hospodárskymi prekvapeniami, boly učinené
opatrenia v duchu prejavu predsedu vlády z 18. februára
a opatrenia v rámci vládnych rozhodnutí,
ku ktorým od tých čias došlo, dľa
ktorých vraj treba vytvoriť medzi vládou a
obyvateľstvom také dôverné ovzdušie,
ktoré zahrnuje v sebe nerušené možnosti
štátneho života a plnoprávneho národného
života, tu musím konštatovať, že my,
ktorí žijeme medzi ľudom a ktorí sa nedáme
zaslepiť elektrickým žiarom parlamentu, vidíme,
že ovzdušie dôvery nebolo vytvorené a že
rôzne podriadené úrady a vrchnosti, verejná
správa, súdy a finančné úrady
ako keby umele pracovaly na tom, aby už v zárodkoch
vyhubily dôveru, ktorá sa snáď už
začínala vyvinovať.
Vážená snemovňa, my ktorí žijeme
medzi ľudom, musíme so dňa na deň počúvať
nové a nové ponosy, celé masy ľudu nás
vyhľadávajú a prosia nás o ochranu proti
prehmatom úradov. Nechcem tuná podávať
celoštátny obraz, ač snadno by som ho mohol
podať cez peršpektívu ústredne našej
strany. Podám iba i lokálne utvorený obrázok
o tom, čo všetko sa stalo na pr. za niekoľko
týždňov vo dvoch okresoch v blízkosti
môjho domova, čo sa hodí k tomu, aby tu žiaducnú
dôveru zničilo a oživilo korene obrovskej nedôvery.
V okrese vrábeľskom ležia blízko sebe
tri obce. Sú to Pozba, Baračka a Lót. Koncom
januára dostavilo sa do obce Pozba nenadále 15 četníkov.
Obsadili túto dedinu, počítajúcu 700
duší, uzavreli ulice v dedine a začali vykonávať
domové prehliadky. Vo svojej hrdinskej činnosti
išli tak ďaleko, že zatkli učiteľku
maďarskej školy cirkvi reformovanej Alžbetu Szabó.
Ďalší ich hrdinský čin bol ten,
že za vážneho ohrožovania vyslýchali
manželku Sigmonda Pásztora, manželku Františka
Mészárosa, manželku Jozefa Pásztora,
manželku Jana Cinnera, manželku Jonáša Szabó,
manželku Františka Bathihi, manželku Júliusa
Mészárosa a Irmu Mészárosovú.
(Posl. dr Holota [maďarsky]: Muž nie je medzi nimi?)
Niet medzi nimi ani jediného muža, sú to
všetko prosté dedinské ženy. Prečo
vyslýchali tieto ženy, čo bola tá hrozná
politická rozvratná činnosť, pre ktorú
bolo treba zatknúť mladú učiteľku
a podrobiť výslechu prosté dedinské
ženy?
Nuže, vážená snemovňa, príčinou
všetkého toho bolo, že istý našoptavač
- lebo veď z týchto sa živí dnes administrativa
- povedal, že v týchto dedinách je v obehu
istý reformátsky psaltár "Halleluja",
v ktorom sa poburuje proti republike. Previedli všade domové
prehliadky a s veľkými nesnádzami vykutrali
niekde psaltár, tlačený dosť dávno
pred r. 1914, jehož inkriminovaný žalm chcem
vám tu prečítať. Žalm znie takto
(čte):
Ach, dlho už krvácaš ... Ach, dlho krvácaš
ubohý Maďare ostrie meča, kliatba hriechu tvoja
ťa hryze. Trasúci sa tážem: snáď
nevystrieda ani smútnu minulosť blahý príšti
deň?
Ježíš však mierne ma pokára: Molomyseľný,
čo pochybuješ? Som pánom výchrice a
búrky, ku mne sa hlás, Maďar, ja ťa zachránim.
Jeho vzývaj, Maďar, a Pán ťa zachráni,
a uvidíš, že nové lepšie bude ako
staré. Len tvoj hriešny, sobecký a rozdrásaný
život polož do rúk tvojho Spasiteľa.
Odpustí ti, čos všetko napáchal a z
veľa tŕňov vyženú ruže, bremeno
tvoje vezme na své plece, a žehnať ti bude položením
ruky.
Vážená snemovňa! Táto báseň,
ktorá je výtvarom nábožensky hlboko
založenej poetickej duše z 19. storočia, dala
podnet k tomu, aby táto dedina po celé dni podliehala
ťažkému četníckemu teroru. Avšak
nestačilo to, že domové prehliadky boly konané
v Pozbe, odišli i do súsednej obce Baračky,
i tam obsadili četníci dedinu a hrdinne hľadali
s nastrčen ými bajonety medzi bezbrannými
ľuďmi, či tam ešte je niekoľko exemplárov
z tejto knihy.
Tiež v obci Lót vzali k výslechu učiteľa
školy cirkvi reformovanej, či je tam nejaký
exemplár z tejto hriešnej knihy. Potom odišli
k vedúcim osobnostiam a členom miestnej skupiny
"Maďarského kultúrneho spolku na Slovensku"
a pokúšali sa o to, aby vytiahli priznanie z týchto
prostých maďarských ľudí. A keď
títo nemohli sa priznať k ničomu, keďže
necítili sa byť vinnými, tu sa ich četníci
tázali, čo vraj hľadajú v maďarskom
kultúrnom spolku. Vy ste obchodník, teda obchodujte,
vy ste gazda, tedy gazdujte, starajte sa o svoje gazdovstvo a
nechoďte do maďarského kultúrneho spolku.
Vážená snemovňa! Títo četníci
neboli nijako oprávnení pátrať po tom,
či je niekto činný a či nie v kultúrnom
spolku. Avšak má táto vec ešte inú
novú fázu. V Baračke pátrali po zbraniach
u nájomcov obecnej honitby. Našli sa lovecké
pušky, avšak to je prirodzené, veď ľudia
najímajú obecný revír. A tu bola veľká
obžaloba: ukryté zbrane. Náčelník
s rozkošou zasahuje do tohoto prípadu a zabavuje lovecké
zbrane, a nedá im ani povolenie ku držbe zbraní,
ač sú to nájomci honebného revíru
dotyčnej obce.
Avšak, vážená snemovňa, do akej
miery je chorý náš administratívny život
vôbec a akej nápravy je tuná treba a do akej
miery je otrávený pomer podriadených úradov
k obecenstvu, to charakterizuje ešte tento prípad.
Keďže dotyčný pán dal mi tento
dopis k dišpozícii, myslím, že nebude
nezaujímavé, jestliže ho prečítam,
abych tým dokázal, akým spôsobom sa
pokúšajú lámať duše v kole
a akým spôsobom sa pokúšajú zveľadovať
kádry strán. Predsedom spojených maďarských
strán v okrese Želízkom je Ladislav Majthényi.
Jeho syn bol vychovaný v Maďarsku. Pred rokom vrátil
sa domov a keďže svoje školy vychodil v Maďarsku,
tu pán okresný náčelník v Modrom
Kameni, notár a ostatní ľudia z administratívy
vyslovili, že mladý Ladislav Majthényi je človek
nespoľahlivý. Ladislav Majthényi ml. neobdržal
tedy ani cestovného pasu, ani zbrojného pasu a kedykoľvek
sa obrátil na úrad, bola jeho žiadost, ako
človeka nespoľahlivého zamietnutá. (Posl.
A. Nitsch [maďarsky]: Koľko je mu rokov?) Je
mu 19 rokov. (Posl. Kopasz [maďarsky]: Na čo mu
je zbraň?) Neide o to, na čo je mu zbraň,
ale ide o to - a to je charakteristické - ako sa stal Ladislav
Majthényi ml., tento nespoľahlivý občan,
od večera do rána spoľahlivým a patentovaným
štátnym občanom. Otec sa naraz dozv edel, že
jeho syn Ladislav Majthényi ml. pridal sa k agrárnej
strane. Otec sa čudoval, čo viedlo syna k tomu,
že vstúpil do agrárnej strany. Syn, aby sa
ospravedlnil, napísal svojmu otcovi dopis, ktorý
keďže otec mňa k tomu zmocnil - prečítam
(čte): "Vskutku vstúpil som do agrárnej
strany. K tomu mňa primaly tieto dôvody: V prvom
rade to, že som bol politicky za nespoľahlivého
prehlásený, a ač som sa nikdy nezapodieval
s politikou, bola zavedená na mňa taká štvanica,
z ktorej už i dosiaľ mal som veľké škody
a ktorá by bola mala pre mňa nepredv ídané
a neviditeľné dôsledky. V prvom rade bol mi
z toho dôvodu odňatý pas, potom práve
z toho dôvodu nechceli mi vydať ani zbrojný
pas. Keďže proti mne nikdy nebolo vedené pokračovanie
a čiste len svojej "nespoľahlivosti" som
mohol ďakovať všetko to, chcel som učiniť
všemu tomu koniec a vstúpil som do strany agrárnej.
Niet iného spôsobu, lebo len takto môžem
napraviť svoju bezdôvodne pošramotenú povesť
u tých, od ktorých všetko závisí.
Lebo možno všetko dať a tiež nedať nič.
Agrárna strana nepožaduje odo mňa nič
v takej miere, že by to zabralo u mňa viac času
a zaneprázdnenia. Ovšem, na niektoré schôdze
budem museť chodiť, avšak vždy iba na miesto
a v dobe, ako to určí notár."
Vážená snemovňa! Je krásnym dokumentom
duševného teroru, že kritérium spoľahlivosti
možno definovať tak, že: ja niekam vstúpim,
tam mi vystavia nejaký lístok, ktorý sám
ani nepodpíšem, a tým budem mať svet otvorený.
Okresný úrad v Modrom Kameni previedol určité
opatrenie, ktorým sa v mimoriadnej miere napomáha
bezpečnosti štátu, tiež v Zsélyi.
Zsély leží blízko hraníc. Určitá
časť pôdy gazdov leží za hranicou,
takže títo musia každodenne prechádzať
na druhú stranu hraníc, aby mohli svoje pozemky
obrábať. A keďže kritérium spoľahlivosti
či nespoľahlivosti určuje náčelník,
odňal gazdom, ktorí sú vo stranách
spojených, ako nespoľahlivým povolenie k prekročeniu
hranice. Naproti tomu však povolenie bolo dané príslušníkom
strany agrárnej, a je pravdepodobné, že vstúpia-li
všetci do strany agrárnej, týmto okamihom budú
všetci spoľahliví a obdržia povolenie k
prekročeniu hraníc.
Dňa 18. februára a v dohe nasledujúcej často
sme počuli vo forme ministerských prejavov, že
bude postarané o to, aby menšinové jazyky sa
uplatnily ako v administrative tak i u súdov. Tu mám
v ruke "rozsudok" administratívneho trestného
súdu, v ktorom niet ani jedinej litery maďarskej,
a obsahuje to, že Imrich Morva, obyvateľ a mäsiar
vo Veľkom Medere, je trestaný pokutou 150 Kč.
Ani jedinej litery niet v tomto usnesení, ktorá
by vyhovovala nárokom okresu komárnianského
s 90 % väčšinou maďarskou. Jestliže
skúmam, pre čo bol Imrich Morva odsúdený,
tu sa dozvedám, že Imrich Morva istého nedeľného
dopoľudnia počúval bohoslužby kostolné,
vysielané radiom v Budapešti. A poneváč
koncom bohoslužieb spieva sa niekde hymna papežská
a niekde hymna maďarská, Morva nebol na toľko
prozreteľný, aby po dokončení bohoslužieb
ihneď vypnul radio. Keďže to bol letný deň
a okná jeho bytu bol y otvorené, tu tóny
maďarskej hymny náhodou vyznievaly i na ulicu a keďže
podľa rozsudku "maďarskú hymnu počulo
niekoľko občanov na ulici vo Veľkom Medere, čím
on vyvolal verejné pohoršenie", musel byť
Morva odsúdený a bola mu odňatá radiová
koncesia.
Avšak mám pri ruke ešte iný dokument,
ktorý nechcem prečítať, ale i tento
prezradzuje neuveriteľnú duševnú korupciu,
pretvárku, zbabelosť a udavačského ducha.
V obci Iža, okres Stará Ďala, tamojší
rím. kat. farár - keďže tam bola zahájená
akcia, aby obecný zastupitelský sbor odhlasoval
pozemok pre stavbu štátnej školy - po svojej
kázni premluvil vrúcne slová ku svojim veriacim,
aby zachránil hmotné záujmy obce, a dal im
poučenie, že sú povinní poskytnúť
pozemok zdarma a podujať sa brem en, ktoré snáď
ani nebudú môcť uniesť. Duchovný
plnil iba svoju pastiersku povinnosť, keď voči
štátnym školám obhajoval práva
cirkvi a rím. kat. školy; to však už stačilo
našoptávačom, a dnes už sú v behu
pokračovania proti farárovi v Iže. Raz bol
odsúdený na 30 Kč, po druhé pre to
isté na 1000 Kč a teraz leží akt u krajinského
úradu.
Vážená snemovňa! Z takýchto prípadov,
z ktorých by som mohol uviesť ešte celý
rad, kebych v dôsledku klotüry, zavedenej v posl. snemovni
nemusel sa starať o to, aby sa i mojim kol. poslancom dostalo
času k reči - už i z týchto príkladov
je jasné, že je tu v našej verejnosti taký
chorý duch, na ktorý treba vziať metlu. (Posl.
Esterházy [maďarsky]: Sú ustrašení!)
Choroba harmonizuje so strachom. To je psychologický
fakt. Treba otvoriť okná, treba vypustiť zatuchlý
vzduch, lebo je nemožné, že by ste sa neodvážili
postaviť sa ľudom poctivým a úprimným
a že by svet platil len pre falošníkov a zbabelcov.
Múdre vládnutie má svoje zásady, len
sa nebáť ich použiť. Na to si dovolím
uviesť malý príklad, ktorý sa stal v
Londýne dosť dávno pred válkou. Mohlo
by sa povedať, že Československo nie je Veľká
Britania, ale i takto je ten príklad veľmi poučný.
V Londýne postavil sa do ulice istý anarchista a
povedal paličskú reč. Refrénom jeho
reči bolo: "Ja rozbuším Velkú Britaniu!"
Dobrák anglický strážnik ho trochu počúval,
potom ho to omrzelo a vzal ho na strážnicu. Tu vyslýchal
policajný úradník anarchistu, ktorý
s veľkým temperamentom odriekal svoju reč a
na koniec povedal: "Ano, ja rozbuším Veľkú
Britaniu". Na to policajný úradník povedal:
"V poriadku, priateľu, teraz už môžete
ísť." Anarchista sa čudoval, lebo si predstavoval,
že sa dostane na niekoľko týždňov
do chládku. Môžem ísť? - tázal
sa anarchista. "Ako by nie, priateľu, idzte len a rozbušte
Veľkú Britaniu."
Veľavážená snemovňa! Československo
skutočne nie je Veľkou Britaniou a Československo
skutočne nemôže užívať politických
prostriedkov, vhodných pre Veľkú Britaniu,
avšak možno sa poučiť i z dnešného
anglického príkladu, kde dnešný anglický
premiér mohol priateľským gestom prepustiť
Edena, toho štátnika, na ktorého Angličania
tak dlhú dobu prisahali. Ministerský predseda mu
povedal: "Priateľu, vy ste vykonali veľmi krásnu
prácu, avšak teraz nepotrebujeme vášho
temperamentu, lebo Anglia potrebuje mieru."
Vážená snemovňa! Pozorujeme-li vnútorný
politický život v Československu, tu vidíme,
že je tu dvojaký vývoj. Jedným je vývoj,
ktorý sleduje smer národných kolektív,
a druhým je ten, ktorý chce národ československý
prilepiť k ideologii marxistickej. Tu ako u Slovákov,
tak u Nemcov, Maďarov ba do určitej miery i u Rusinov
obrovská kolektivizujúca národná myšlienka
skladá dohromady národné kádre; národ
československý však trvá i naďalej
na marxistickej ideologii, ktorá sa už prežila
a patrí do muzea a táto zaľahla na republiku
Československú a znemožňuje dohodu od
národa k národu.
Republika československá prežíva teraz
a bude prežívať i nabudúce doby, kde práva
slobody vo smysle liberálnom, dávané individuu,
nebudú mať žiadnej ceny, kde bude treba dať
práva slobody národným kolektivom, aby národ
korporatívne stál proti národu. Tomuto vývoju
sa nebude môcť vyhnúť ani republika Československá.
Československo leží na takom území
Europy, kde nemôže vystupovať úspešne
proti silám, ktoré sú vôkol neho pozdlž
hraníc v rozvoji. Československá republika
môže si do nejakej doby ľubovať v zástoji,
že je koridorom medzi Moskvou a Parížou. Tí,
čo posudzujú pomery striezlive, mohli videť,
že obsadením Rýna bol jeden koniec koridoru
uzavretý a že po Berchtesgadenu bola určitá
časť koridoru i zamurovaná.
Treba zlikvidovať starý systém a nastoliť
nový systém vo verejnom živote československom,
ktorý bude mať odvahu podívať sa pravde
do očí, ktorý nebude chcieť riešiť
národné problémy podľa falošných,
záľudných a zo dreva tesaných vzorov,
ktorý počítajúc so živým
národným telesom bude mať odvahu počínať
si tak, ako si toho vyžaduje sila Slovákov, Maďarov,
Poliakov a Nemcov.
Vážená snemovňa! Dovoľte mi, abych
koncom svojej reči ako slovo záverečné
prečítal citát z diela veľkého
francúzského zahraničného ministra
Talleyranda, ktorý slúžil Bourbonom, potom
francúzskej revolúcii, po francúzskej revolúcii
Napoleonovi a potom znova Bourbonom. Talleyrand pribil svoje politické
zásady v istom memorande a tieto zásady pôsobia
i dnes životnou múdrosťou. Talleyrand povedá
(čte): "Naučili sme sa, bez pochyby
trocha pozde, že cesta k prosperite štátov a
jednotlivcov nezáleží v tom, keď bereme,
čo patrí inému, lež keď zveľadíme,
čo patrí nám. Naučili sme sa, že
každá územná rozpínavosť,
každá uzurpácia či už násilím
a či úskokom, ktoré spojujú mocnosti,
zamorené predsudkami, s ideami rangu, hegemonie, politickej
stability a isupremacie, sú iba krutými žarty
politickej pošetilosti a chybným posudzovaním
síl, a ich výsledok ukazuje sa v tom, že znesnadňujú
administráciu a snižujú prosperitu a bezpečnosť
vládnej správy v záujme márnivosti
tých, ktorí vládnu. A preto Francúzsko
nech zostane len vo svojich národných hraniciach.
Tým je dlžno svojej sláve, svojej múdrosti,
záujmom svojim i iných národov, ktoré
dosiahnu slobody." (Předsednictví převzal
místopředseda dr Markovič.)
Vážená snemovňa! Z dejín sa nielen
môžeme učiť, ale i musíme sa učiť.
Len jedno n emožno z dejín: prihlásiť
sa ku skúške opravnej. (Potlesk poslanců
maďarských spojených stran.)