Zajisté muž, jenž náleží dnes dějinám, řekl za svého dlouhého života v různých dobách leccos a musel leccos říci. Vystavovati však mínění, jak to učinil pan ministr zahraničních věcí, znamená snižovati památku tohoto velikého muže. Dejte mi čas a dokáži vám ze spisů T. G. Masaryka, že uznal národ za původní nosnou společenskou sílu a že uznal stejně vývoj národa za účel a cíl organisované společenské, tím také státní činnosti, i pro národnostní menšiny. Stejně však nemohu uvěřiti, že by formule pana ministra zahraničních věcí byla formulí sociologa dr Eduarda Beneše, jenž zde musí zůstati jako president státu z důvodů parlamentární zdvořilosti mimo diskusi, jakož i sociologa dr Milana Hodži. Od tohoto očekáváme, že neopomine jako předseda vlády podati zde ještě během této debaty o rozpočtu, nutná objasnění.

Vyložil jsem na počátku zevrubně, proč je národnostní problém nutně eminetně politickým problémem, ba proč je ústředním problémem a tím také průbojným politickým problémem státu. Menšinový problém ve státě mohl by se státi jenom tehdy technicky-právním problémem a mohlo by se s ním zacházeti jako s takovým, kdyby politikové jednoznačně vytyčili práva menšiny. Ale to vám již dokazujeme po léta, že je neslýchaný rozpor mezi normativním stavem ústavy, pokud se v ústavě slibují zásady rovnosti a pravé kulturní svobody vývoje na podkladě svérázných společenských předpokladů jednotlivce, totiž jeho vrozeného národního příslušenství, a skutečnými poměry ústavy jako oné nemíry odborných rozhodnutí a jednání formálních a skutečných representantů státu z titulu státní výsosti, která den co den následují programaticky a skutečně tak, jakoby stát byl pouze českou záležitostí a pro české účely. Tím totiž byl vytvořen onen skutečný systém, který pociťujeme jako systém nesvobody, ba pronásledování a hlasitě a srozumitelně jako takový musíme označiti.

Rád konstatuji, že se nestane možným pouze příslušníkům vládních stran odstraniti nejkřiklavější zjevy a skutečnosti naší správní praxe intervencí na příslušném vládním místě. Tak zcela se ještě neztratila tradice právní státnosti z ústavního císařského státu. Není však rozhodné, zda mne nebo některého z mých přátel vyslechne ten či onen člen vlády, když přijdeme s hmatatelnou všední nemožností našeho veřejného života. To musí býti a zůstati samozřejmé. Problém spočívá v tom, zda můžeme dospěti ke stavu veřejného života, v němž při samozřejmě nejlepší technické správě, míněno zde v nejširším slova smyslu, obdržíme záruku maximálního kulturního vývoje naší národnosti jako kolektiva na podkladě jeho schopností. píle, zkrátka nejlepších občanských ctností. K tomu je však třeba vytvoření politických předpokladů ve smyslu těch strukturních změn v ústavním stavu našeho státu, které směřují k tomu, abyste vy, dámy a pánové s české strany, rozdělili se v nejlepší prospěch státu o skutečný vliv ve státě, tím také o stát s národnostmi, prostě řečeno s námi, abychom se stali také účastnými státního života.

Teprve od té doby může býti menšinový problém technicko-právním problémem ve smyslu nejlepší, účelné a nejspravedlivější správy, a nikoliv dříve. Vytvořte tyto politické předpoklady a my rádi vstoupíme s vámi ve vášnivou soutěž v nejlepší prospěch takto nově upraveného státu ve zděděném území Čech pro blaho vašeho národa, naší národní skupiny a všech těch národností, jež konec konců tvoří a budou pro celou budoucnost tvořiti předpoklady obyvatelstva ve státě. (Potlesk poslanců sudetskoněmecké strany.)

Předseda (zvoní): Dalším přihlášeným řečníkem je pan posl. Stunda. Dávám mu slovo.

Posl. Stunda: Slávna snemovňa!

Svetová tlač pripisuje londýnskym poradám mimoriadny, priamo osudový význam. To znamená, že napätie v Europe dostúpilo vrcholu. Všade vzniká nekľud, do svetového ovzdušia preniká hlboký pocit neistoty a veľkého nebezpečenstva. Veď nikdy nebol svet tak rozorvaný ako v tieto časy, nikdy neboly duchovné a mravné, sociálne a hospodárske, národné a mocenské prúdy a snahy, nároky a požiadavky tak protichôdné a vzájomne sa potierajúce ako dnes. Europské i svetové pomery ani zďaleka neboly tak spletité r. 1914, ako sú teraz. Vtedy ľudstvo nemalo ani tušenia o príšere modernej války. Dnes sa denne odohrávajú pred zrakom celého sveta tie najhrozivejšie scény úžasného vraždenia nevinných detí, starcov, matiek i otcov. Kde je moderný Dante, čo by opísal peklo, vystúpivšie de profundis na povrch zeme? Svedomie sveta mlčí, nemôže sa pohnúť. Veď je rozorvané, zkalené, znekľudnené, je hnané vidinou válečných príšier.

Či stojíme ozaj na okraji svetovej katastrofy? Osud človeka, jeho civilizácie a kultúry visí ozaj nad priepasťou? Úfajme sa, že tieto otázky rozrieši najbližšia doba a rozhodne o nich človekovi prajne a uspokojive pre všetky národy a štáty. Lebo priepasť, nad ktorou stojíme, je opravdu hlboká.

Za takýchto svetových pomerov, v tomto europskom ovzduší predkladá vláda rozpočet ústavnému tribunálu demokratickej verejnosti, aby ho preskúmal, schválil a uzákonil, rozpočet, ktorý je verným obrazom dnešnej mimoriadne ťažkej, historickej doby, rozpočet, ktorý ako žiadny iný predtým kladie ohromné nároky na široké vrstvy pracujúceho obyvateľstva štátu.

Parlament i jeho výbory v tejto rozpočtovej práci zachovávajú naprostý kľud a chvályhodnú vecnosť. Nikde ani stopy po nervozite a bezhlavosti. Kázeň v práci, sebadôvera a sebavedomie v kritike. Najväčšia shoda v základných a podstatných otázkach, súlad a jednotnosť v svrchovaných záujmoch štátu. Pri tom plné uplatňovanie demokratických zásad v postupe i v jednaní. Za daných svetových pomerov, pri mimoriadnych starosstiach, úkoloch a zvláštnej odpovednosti, ktoré doliehajú tak na vládu, ako i na parlament, každá odchýlka od demokratických principov bola by snáď pochopiteľná a i odôvodnená. Nestala sa žiadna takáto odchýlka, ani sa nestane. Neodchýlime sa od týchto zásad, lebo naša demokracia nie je demokraciou doktrinárskou. Naša demokracia je životnou, je správnym vyjadrením vôle a smýšľania najširších vrstiev obyvateľstva štátu. Túto vôľu vykonávame a podľa tohoto smýšľania sa riadime i v parlamente. Doba je veľká, veľká je i naša odpovednosť.

Náš predseda vlády bol si iste vedomý nastávajúcich neutešených pomerov a predvídal mimoriadné úkoly parlamentu a vlády, keď pred rokom razil heslo koaličnej ideologie. Áno, bolo to heslo správne a myšlienka dobrá. Našla nielen ozvenu v širokej verejnosti, ale i plné pochopenie v parlamentných i vo vládnych kruhoch, pre súdržnosť, spoluprácu, vzájomnosť a spoluodpovednosť vo všetkom a za všetko. Postup parlamentu i vlády nás presvedčuje o veľkej úspešnosti tejto ideologie, o správnosti spolupráce všetkých ľudí dobrej vôle so všetkými ľudmi dobrej snahy.

Preto sú naše opozičné strany v ťažkej pozícii, preto ich rozpaky v rôznych odvetviach predlož eného rozpočtu, preto toľko zmätkov v ich názoroch a kritike. Lebo opozičné strany sú prekvapené zdatnosťou a pohotovos ou, energiou, pri tom ale ukáznenosťou našej demokracie, ktorá tieto vynikajúce vlastnosti preukázala práve v týchto ťažkých pomeroch. Nechce sa im veriť, že čo očakávaly, to sa nedostavilo. Nedostavily sa žiadne trhliny a slabiny v solídnej stavbe našej demokratickej sústavy. Preto sú tak nervózné. Preto i pod týmto zorným uhlom treba brať a posudzovať ich prejavy. Sú rozčúlené a rozčúlenosť preca nie je programom.

Táto solidnosť, energia i pohotovosť spojená so zdatnosťou a ochotou bola a je schopná čeliť silným nárazom, nástrahám, nepriateľským kampaňám, pomluvám i útokom, pochádzajúcim z rôznych svetadielov, a súčasne ďalej stavať a upevňovať domácu konsoolidáciu. Len takáto demokracia je v stave riešiť spôsobom jedinečným najchúlostivejšie štátne problémy, akými sú problémy menšinové. To, čo na tomto poli dokázala naša demokracia, jej parlament a vláda, je skvelou skúškou dokonalej vyspelosti a ukazuje na veľké mravné bohatstvo. Preto u nás ten kľud, preto u nás toľko sebavedomia, lebo konáme vždy len to, čo smeruje k všeobecnej spravodlivosti a vysokej mravnosti. Sledujeme ideál ľudskosti, prava a spravodlivosti. Len tak môžeme byť kľudní doma a len tak sa môžeme dívať s dobrým svedomím a nádejeplným srdcom do očú celej svetovej verejnosti. Lebo sme presvedčení, že ak chce ľudstvo zachrániť seba a ak chce zachovať smysel života národného a kultú rneho, môže toho dosiahnuť jedine v hlbokej oddanosti k ľudskosti, právu a spravodlivosti. (Potlesk.)

Keď schvaľujeme tento rozpočet, činíme tak, lebo vieme, že veľké, ale potrebné a nevyhnuteľné obeti, ktore prinášame všetci rovnako na oltár vlasti, prinášame v záujme tohoto ideálu a vieme, že posilňujeme vlasť, ktorá slúži ideálu ľudskosti, práva a spravodlivosti. Preto sme ochotní obetovať našej vlasti všetko.

Mnohí rečníci z opozičných strán vytýkajú nám našu zahraničnú politiku. Nie sú spokojní s našimi spojencami. Vvhadzujú nám na oči sovietske Rusko, ale i Franciu. O Malej dohode tento raz je menej rečí. Radia nám, aby sme týchto spojencov opustili a hľadali spojencov nových, iných. Kým na jednej strane majú strach o našu demokraciu, vehementnou výmluvnosťou nás prehovárajú, aby sme sa pripojili na osu Rím-Berlín. Poneváč ťažko je veriť v úprimnosť takejto rady, my v záujme demokracie ostaneme verní našim spojencom, ich za žiadnych okolností neopustíme, poneváč ale chceme mier a slúžime len a len mieru, spojíme sa radi s každým, komu opravdu a úprimne záleží na miere, a budeme spolupracovať veľmi ochotne so všetkými priateľmi mieru. Títo rečníci stavajú osu Rím-Berlín proti ose Paríž-Moskva. My by sme najradšie videli znova všetky národy a štáty Europy spolu v dobrej shode, lebo sme toho názoru, že ide už nie o ten ktorý štát alebo národ v Europe, ale o celú Europu, teda i o nás, i o Nemecko, Taliansko, Franciu, Maďarsko, Rakúsko atď. Musíme si všetci uvedomiť, že celej Europe, teda i nám všetkým, hrozí púhe postavenie poloostrova mohútnej Ázie. Takto sa dívame i na posledné udalosti, ktoré sa odohraly tieto dni a ktoré vzbudily v niekttorých kruhoch toľko falošných nádejí. Tieto falošné nádeje - nemôžem sa ubrániť tomuto dojmu - bolo pociťovať i v rečiach niektorých kolegov z opozičných strán. Jedon z týchto rečníkov nerozvážne a chytrácky hneď sa pripojil k Henleinovej strane. K tomuto arijcovi sudetskonemeckej strane sotva môžem gratulovať.

Často sa opakuje, menovite z úst rečníkov maďarskej opozičnej strany, otázka, kto riadí vlastne u nás zahraničnú politiku? Táto otázka nevyniká nijak zvláštnou dobromyseľnosťou. Lebo je nad slnko jasnejšie, že za ňu odpovedá celá vláda v čele s jej šéfom, tak ako vo Francii alebo v Anglii, alebo všade inde, kde vládne demokracia.

Rečníci maďarskej opozičnej strany v tomto smere vykonali i tento raz veľmi špatnú službu veci maďarského národa a jeho, skoro by som povedal, osudovým záujmom. Nevidia, alebo nechcú vidieť, ako úzko sú spiaté osudy podunajských štátov a národov. Nevidia a nechcú vidieť, v akej osudovej súvislosti stojí sloboda maďarského národa so slobodou, neodvislosťou a samostatnosťou ostatných podunaj ských štátov a národov. Padne-li sloboda ktoréhokoľvek z týchto, padne i samostatnosť a neodvislosť maďarská. Keby si toto uvedomili, keby videli túto historickú skutočnosť našej doby a vývojovú nútnosť dnešnej Europy, ináč by sa boli osvedčili a inú službu by boli vykonali svojmu národu. Lebo nech vedia, čím silnejšie a bezpečnej šie je Československo, tým istej šie a nezávislejšie bude Maďarsko. Len spolu si zachováme v Podunají samostatnosť a suverenitu národov a štátov.

Čo je vlastne politickým cieľom maďarskej opozičnej strany, to bohužiaľ nikto nevie. Ale neni to ani záhadou. Je to politika, ktorá sa v dejinách maďarského národa toľkokráť opakovala. Výsledkami tejto politiky bolo Moravské pole, Moháč, Satumár, Világoš. Dôsledkom tejto politiky bolo, že snáď žiaden národ nekrvácal toľko, ako národ maďarský, ale ani žiaden národ neprehral toľko válok ako národ maďarský. Lebo odmietanie tvorčej práce a len politikárenie a rečnenie na účet národa nemôže viesť k dobrým koncom ani u maďarskej národnej menšiny v Československej republike. Táto strana za 19 rokov neprejavila žiadon smysel pre realitu a žiadnu schopnosť ku konštruktivnej činnosti. Ako by mohol od nej očakávať maďarský zemedelský a robotnícky ľud, ako i inteligencia lepšiu budúcnosť a nápravu svojej prítomnosti?

Čo ma najviac zaráža u rečníkov maďarskej opozičnej strany, to je ich mlčanie k aktuálnym otázkam cirkevno-politickým. Môj názor je o tomto ich mlčení tento: Tak ako uspokojený ľud nemôže byť im vhod k ich stranicko-politickým zámerom, práve tak usporiadané cirkevno-politické pomery nemôžu byť z týchže príčin ich prianím. Ale k tomuto mlčaniu oni majú - dľa môjho názoru - ešte aj iné dôvody: Roky a roky vedúcim tónom ich parlamentných rečí boly útoky na vládu pre neurovnané pomery medzi republikou a Vatikanom. Že teraz tak napádne zatíchli, to má tiež svoje vysvetlenie. Roky a roky mohli argumentovať v dôvernejších, ale smerodajných kruhoch maďarských tým, že veď i Vatikán je za revíziu hraníc, lebo ani Vatikán nechce uznať hranice Československej republiky. Pri tom sa honosili zasvätenosťou do týchto diplomatických otázok a chlúbili sa významnými stykmi medzi rozhodujúcimi činiteľmi vo vatikánskej diplomacii. Teraz vyšlo najavo, že toto všetko nebolo pravdou. Svojou cirkevnou politikou úplne stroskotali a skutočnosť je tá, že Vatikán, táto veľká svetová náboženská a mravná moc, uznal hranice Československej republiky, správne rečeno potvrdil tieto hranice. Škody, ktoré vyplynuly z tej to falošnej cirkevnej politiiky maďarskej sjednotenej kresťansko-sociálnej a maďarsko-národnej opozičnej strany, sú nesmierne veľké. Avšak všetka odpovednosť za toto ich zavádzanie verejnosti a za škody cirkevno-kultúrne spadá úplne na nich. Náprava bude ťažká. Bude treba mnoho dobrej vôle kompetentných vysokých činiteľov. (Posl. Benda: Preto Szüllö odchádza z politiky!) Preto dr Szüllö odchádza z politiky. A my, ktorí sme tu i z vôle a dôvery maďarského katolíckeho rolľníckeho ľudu, činíme si nárok na túto dobrú vôľu, o ňu žiadame a na náprave trváme, lebo zavedený ľud je nevinný.

Najmenej, čo tomuto ľudu patrí, je zriadenie maďarského vikariátu, ako i všetky ostatné ustanovizne, ktoré sú potrebné a nevyhnuteľné k jeho nábožensko-mravnému rozvoju: Podobne musí byť zjednaná náprava i na poli cirkevného školstva, lebo v tomto ohľade panuje neudržiteľný stav.

Podobne nerozrečnili sa naši kolegovia z opozičnej strany o akútnych otázkach kalvinskej cirkve, samozrejme z tých samých dôvodov ako u otázok katolíckych. Každá konsolidácia a každé uspokoj enie je veľkým úderom do ich stranícko-politických zámerov, lebo veď jediným ich programom je negácia všetkého a všade. To je deštruktivizmus, akého dnes už ani boľševici nemajú.

Preto čo najvrelejšie sa prihováram, aby sa vláda dala neodkladne do styku s konštruktívnymi činiteľmi kalvinskej cirkve, s ňou sa dohodla a cirkevnú ústavu schválila. Nebude to slúžiť maďarskej opozičnej strane, bude to však požehnaním pre tie veľké mravné hodnoty, ktoré sa v tejto cirkvi pestuj ú, ale na túto dobu pre j ej nešťastlivé postavenie nemôžu sa rozvíjať. I tu vyžaduje cirkevné školstvo prenikavej nápravy.

Menom tejto maďarskej strany bola tu prečítaná jedným z j ej mnoha vodcov deklarácia, a to menom maďarskej národnej menšiny. Hneď v tomto bode je táto deklarácia klamlivá a vhodná k tomu, aby verejnosť bola falošne informovaná. Predne: I podľa štatistickými dáty a študiami podloženého názoru poslanca tejto strany je neisté, či presahuje počet odovzdaných maďarských hlasov na túto stranu 50%. Za druhé: Na túto stranu hlasovalo 29.000 Slovákov. Túto deklaráciu teda smel prečítať j ej mluvčí len menom určitej časti tejto strany, natož menom celej maďarskej národnej menšiny.

V deklarácii si sťažuje vodca strany a vytýka vláde, že v otázkach maďarskej menšiny je informovaná nepovolanými činiteľmi. Toto tvrdenie čo najrozhodnejšie odmietam, lebo o tom, či sú títo činitelia povolaní alebo nie, nerozhoduje ani vodca maďarskej opozičnej strany, ani vláda. O tom rozhodol a rozhodne plnoprávny a slobodný maďarský ľud v Československej republike. (Potlesk.) A dľa jeho rozhodnutia i z jeho vôle sú títo činitelia ústavnými činiteľmi, sú jeho zákonodarnými zástupcami, ktorí sú povinní a ktorí majú právo vládu kontrolovať a oprávnené nároky tohoto ľudu vláde predkladať, s vládou sa dohodovať a bdieť nad prevádzaním všetkých záväzkov, ktoré vláda na seba vezme. Tak sa veci majú a nie inak, i keby títo zákonodárcovia patrili k akaka ejkoľvek národnosti alebo k akémukoľvek politickému smeru.

Vodca opozičnej strany je na omyle v tomto ohľade aj s inej príčiny. Náš predseda vlády ovláda maďarské menšinové problémy v takej miere, že všetci vodcovia maďarskej národnej menšiny by mohli k nemu ísť do školy, neškodilo by im to. (Potlesk.)

Že vodca, potažne predsedovia maďarskej opozíčnej strany - je ich tam niekoľko, viac vodcov ako vojakov - k týmto poradám neboli zvaní, k tomu môže byť na príčine pravdepodobne na jednej strane mentalita týchto vodcov a tejto strany a na druhej strane dôvera vlády. Ráčte si, páni vodcovia, nechať túto mentalitu a ráčte si získať dôveru vlády!

Vodca maďarskej opozičnej strany vo svojej deklarácii vystúpil s veľkou pýchou, s veľkým národným sebavedomím, ale pri tom spôsobom žalostne chlapeckým. V tejto pôze protestoval proti odnárodňovacej politike vlády. Tento svoj protest ale nepodložil žiadnymi dokladmi. Ja mu jeho ľudskú pýchu ani maďarsko-národne sebavedomie nejdem brať. Nech mi však nemá za zlé, keď mu pripomeniem, že tak on, ako i mnohí j eho kolegovia sotva by sa vedeli dohovoriť v reči maďarskej, keby daktorý z ich predkov vystúpil z hrobu. Keď už tento vodca maďarských opozičiarov sa rozrečnil o odnárodňovacej politike, dovolím si mu ceľkom zdvorile pripomenúť maďarské príslovie, dľa ktorého nesluší sa v dome obesenca o povraze hovoriť. Lebo darobne hľadáme najpilnejším spôsobom u všetkých maďarských historikov, predkov mnohých vodcov terajšej maďarskej opozície, nikde nenachodíme, že by boli kráčali po boku Arpáda, keď sa prenášal cez verečiansky priesmyk. Naopak títo predkovia pánov vodcov v pokoji a miere orali a siali na polabských a moravských rovinách. (Potlesk.)

Rečník v tejto deklarácii v súvislosti s krásnym vencom predsedu vlády na pomník Jókaiho, položeným v Komárne, urobil poznámku, ktorá pri tom že bola nevkusná chcela byť zfalšovaním verejnej mienky. Dobré skutky, ktoré predseda vlády vykonal za maďarskú národnú kultúru, sú kvitované maďarskou kultúrnou verejnosťou po celom svete.

Pokiaľ sa týka potrieb a nededostatkov maďarskej národnej menšiny, opoziční rečníci spustili opravdové lej áky a laviny krívd a sťažností na tento parlament. Na to je teraz hotová konjunktúra. Lebo veď pomery sú nadmieru ťažké a skromné. Títo páni rečníci sa zachovali podľa starého hesla: Teraz doňho, lebo je v úzkych! Páni sú ale doma veľmi skromní! Bolo by vďačnou úlohou s jednej strany rozobrať skutočné potreby a sťažnosti, ako i nároky a oprávnené požiadavky maďarského ľudu, bolo by práve tak vďačnou úlohou dokázať prejavom rečníkom maďarskej opozíčnej strany ich vnútornú nelogičnosť a štrukturálnu násilnosť. Na to sa naskytne príležitosť v najbližšej dobe.

Musím však čo najrozhodnejšie odmietnuť lživé, nemravné tvrdenie tretieho vodcu tejto strany o tom, že maďarský ľud sa cítí u nás ako v otroctve, a odmidmietam tiež j eho cynickú poznámku o pohraničných prácach, konaných na obranu vlasti. Pán Esterházy sa včera veľmi preriekol. (Výkřiky posl. Bendy.) Sme zvedaví, ako to napraví a ako to srovná so svojim svedomím. Taktiež sme zvedaví, ako si srovná svoj katolický charakter s politickými názormi, ktorým tu včera dal tak temperamentný výraz a napochytro sa spechal pripojiť na sudetskonemeckú stranu. Pro nedostatok času nemožno mi ísť do podrobnejšieho rozboru týchto otázok. Snáď učiním tak pozdejšie.

Páni z maďarskej opozície otrocky kopírujú metody sudetskonemeckej strany. Vo svojej politickej naivnosti zabúdajú, že je veľký rozdiel i v podstate, i v situácií. Ale dôsledky môžu byť veľmi závažné. Od odpovednosti ovšem i za toto počínanie ako obvykle časom utečú.

Beriem na vedomie prehlásenie predsedu vlády ako i rezortných ministrov učinené v rozpočtovom výbore. Pokiaľ sa týka ale postupu v otázkach menšinových, žiadam v záujme konsolidácie štátu a domáceho i zovňajšieho mieru rozhodne rýchlejšie tempo a zrýchlený postup v prevádzaní ujednaných dohôd. (Potlesk.)