Treba sa zmieniť o sídle techniky a o jej budúcom poslucháčstve. § 1 osnovy zákona určuje miesto vysokej školy technickej dr M. R. Štefánika do Košíc. Pred týmto určením predcházalo pozoruhodné zápolenie celého radu miest, z ktorých temer každé malo svoj e vážne dôvody pre získanie umiestnenia techniky. Tak menovite Bratislava, ako dosavádne univerzitné centrum, už pomerne vyzbrojené vedeckými prostriedkami a pomôckami. Ďalej Turč. sv. Martin ako historicko-kultúrne, no i komunikačné centrum, Banská Štiavnica, ako niekdajšie sídlo vysokej školy technického smeru - baníckej, lesníckej a hutníckej takiste Zvolen a Banská Bystrica. Kultúrny výbor nezapodieval sa s touto otázkou, uvážiac dôvodovú zprávu vládneho návrhu. Podľa toho vláda sa rozhodla pre Košice okrem dôležitých ohľadov na Podkarpatskú Rus, ktorá podľa prílohy B disponuje s vyše 200 poslucháčmi, i z dôvodov ľahčej ubikácie, zo snahy nahradiť stratené miestne akademické školstvo, vytvoriť druhé veľké kultúrne stredisko vo východnej časti štátu.

Dôvodová zpráva uznáva výhodnejšie prostredie inde, v staršom vysokoškolskom meste alebo v meste s najlepšie vyvinutým priemyslom a najpriaznivejšími podmienkami technického pokroku, ale dôvodí základným motívom štátneho záujmu. Odvoláva sa i na odhodlanie zastupiteľského sboru mesta Košíc, ktoré zaisťuje možnosť náležitého vybavenia novej vysokej školy potrebnými nemovitosťami. Vládnemu návrhu uľahčilo rozhodnutie i tá okoľnosť, že už krajinské zastupiteľstvo slovenské vyhlo tomuto určovaniu miesta a že jednotného návrhu tu nebolo, ale ušľachtilej rivality. Nielen osobne, ale i s mnohými inými pre závažné dôvody radšej by sme videli sídlo či už v Bratislave, či na strednom Slovensku, z dôvodov, ktoré som pri spomínaných mestách naznačil. Dôvodová zpráva vládneho návrhu však uvádza ako rozhodujúceho činiteľa a ovlivňovateľa v tejto veci Podkarpatskú Rus.

Čo sa týka poslucháčstva, tu zaiste sa bazíruje na prílohe B, podľa ktorej v z imnom semestri štud. roku 1935/36 na dosavádnych vysokých školách technického smeru, štyroch českých a dvoch nemeckých, študovalo zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi spolu 584 poslucháčov, z toho 377 Slovákov. Toto číslo samo v sebe ukazuje potrebu novej slovenskej techniky, pravda, treba mysleť na štádium úplnej rozvitosti. Je pravdepodobné, že menovite v prvých časoch, jednak pre neúplnosť, jednak pre odstredivosť od západného a stredného Slovenska budú na počiatku práve čo do počtu isté ťažkosti, ktoré bude treba zdolávať i lokalizovanou štipendiálnou politikou.

K 20-ročnému jubileu Československej republiky pripravená je takto aspoň veľa dôležitá prvá etapa vo vybudovaní vysokej školy technickej dr M. R. Štefánika. Máme záruku v prehlásení pána ministra školstva a nár. osvety, že v blízkej budúcnosti prikrocí sa k úplnému dobudovaniu tejto novej vysokej inštitúcie v prospech Slovenska a celého štátu.

Zprávu výboru kultúrneho predostieram posl. snemovni k schváleniu. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Dávám slovo druhému zpravodaji - za výbor rozpočtový - p. posl. Teplanskému.

Zpravodaj posl. Teplanský: Slávna snemovňa!

Som rád, že sa mi dostalo významného poslania, že môžem v mene celého rozpočtového výboru nášho Národného shromaždenia prehlásiť, že významný návrh ohľadom založenia vysokej školy technickej v Košiciach rozpočtový výbor vítal a prijal svojím jednomyseľným usnesením.

Je všeobecne známa vec, že po stránke techníckého rozvoja Slovensko dosiaľ nedosiahlo toho, čoho národohospodársky a zemedelskotechnický vývoj Slovenska by vyžadoval. A preto sa Slovensko od prevratu domáhalo, aby na Slovensku bola vysoká škola technická zriadená. Vláda všemožným spôsobom napomáhala štúdiu technických síl. Veď je nám známo z pojednávania štátnych rozpočtov, že sme sa usilovali, aby menovite technickým študentom bola dávaná čím vydatnejšia finančná podpora. Ale, slávna snemovňa, ja som i dopoľudnia v rozpočtovom výbore prehlásil, že nie som natoľko optimistom, aby som veril, že zriadením vysokej školy technickej v Košiciach túto závadu odstránime. Verím, že to prispeje k značnému zlepšeniu, ale musíme sa všemožne pričiniť, aby na stredných školách, ktoré pripravujú žiactvo pre vysoké školy, učebné osnovy po stránke praktického života sa zaoberaly viac s technickými vecmi. Je treba, aby od útlej mladosti bol v žiactve vzbudzovaný záujem. Vidíme, že obory iné, na pr. fakulta právnická, fakulta lekárska, sú preplnené, filozofické fakulty máme tiež značne navštevované. Slovensko by najviac potrebovalo opory po stránke techniky, lebo vidíme, že disparita medzi Slovenskom a historickými zemiami sa v najznačnejšej miere prejavuje práve po tejto stránke. Keď pozreme, shľadáme, že na Slovensku je treba upraviť naše rieky, ktoré nám veľké škody zapríčiňujú. Je treba vybudovať dunajský prístav. Vidíme, že na Slovensku máme kataster v úplnom neporiadku. Veď toto je najväčšia závada, že sa zemedelský dlhodobý úver roľníctvu poskytovať nemôže. A preto neviem dosť zdôrazniť potrebu, aby už na stredných školách pre technickú výchovu nášho žiactva bolo viac pamätané v učebných osnovách a v celej výchove ako dosiaľ. Slovensko práve pre tieto nedostatky bolo zdržované vo svojom hospodársko-technickom vývoji. Jestli neodstránime nedostatok technických síl na Slovensku, som toho názoru, že nám nepomôže ani nový vodohospodársky, ani nový komasačný zákon, ktorý pripravujeme, a že všetky tieto veci sa nám v praktickom živote budú prejavovať tak ako dosiaľ. Ale všeobecne pri tejto príležitosti si dovolím spomenúť - neviem, ako je to so školskou výchovou v historických zemiach - že na Slovensku pozorujeme jednu závadu, že nám školy málo vychovávajú žiakov, ktorí by mali dostatočný záujem pre praktické povolanie. Každý školu skončivší žiak na Slovensku uteká na poslanca a chce, aby poslanec robil z neho pisára. A keď si prehliadneme celé naše národné hospodárstvo po stránke obchodného a po stránke priemyselného podnikania, musíme uznať, že nám, Slovákom, sa tam naskytuje ešte veľké pole pôsobnosti a
naša mladá inteligencia slovenská práve v obchode a priemysle by si našla veľmi vhodné pole svojho účinkovania. A myslím, že po tejto stránke všetci kolegovia zo Slovenska bez ohľadu politického s týmto mojim stanoviskom súhlasia, že bude treba na stredných školách, meštianskych školách a aj v obchodných školách vychovávať naše žiactvo k samostatnosti, aby sa vedelo boriť so životom a aby nečakalo po ukončenej škole na poslanca alebo na nejakú protekciu, aby ho potom v živote viedla a udržiavala. Naše školy po tejto stránke rozhodne budú museť svoj smer úplne zmeniť.

Pri tejto príležitosti si dovolím tiež zdôrazniť, že technický vývoj ide veľmi rýchlym tempom a, slávna snemovňa, keď pozreme na štátny rozpočet - bolo to spomínané aj v rozpočtovom výbore - vidíme, že vydávame na školstvo pres 2 miliardy a na technické školy dávame niečo vyše 50 milionov, to je asi 2˙5%. V ážení pánovia, my ako vnútrozemný, silne exportný štát, ktorý je odkázaný na dovoz s urovín, budeme sa môcť na zahraničných trhoch uplatniť len kvalitnými výrobkami a preto budeme museť našu vysokoškolskú mládež na našich technických školách prispôsobiť novým smerom a - prehlásil som to aj v rozpočtovom výbore - bolo by potrebné, aby sme upreli zraky, pozreli a preskúmali celý smer technickej výchovy vo vyspelých západných štátoch a všetko, čo shľadáme, že nie je súm erné na našich vysokých školách technických, je treba, aby sme vhodnými prostriedkami, riadnou pokrokovou praktickou výchovou na našich vysokých technických školách nášmu žiactvu nahradili. Je treba, aby sme vys oko talentovaných žiakov podchytili, aby sme ich posielali do cudziny, aby sme hľadeli tvoriť, pokiaľ dávame ťažké peniaze za cudzie patenty, kde máme mnoho vynikaj úcich ľudí a nemôžeme si sťažovať, že by náš národ po stránke, by som povedal, vynaliezavosti a pohotovosti bol pozadu, len je treba, aby týmto veci am bola venovaná dostatočná pozornosť a aby naše technické školy kráčaly s duchom dnešnej doby, totižto aby boly vybavené všetkými potrebami a prostriedkami, ktoré technický rozvoj dnešnej doby vyžaduje.

Je potešiteľný zjav - to už spomenul aj kol. dr Lukáč - že u nás na Slovensku nastalo určité zápolenie medzi mestami, kde technika má byť umiestnená. Myslím, že vláda šťastne volila Košice. Keď berieme to z národného ohľadu, že neni okolie mesta a mesto samé čisto slovenské, musíme uznať, že východ po stránke štátne-politickej bolo treba pričleniť a lepšie pripútať k celistvosti nášho štátu, a jestli, slávna snemovňa, na tejto vysokej škole technickej bude naše žiactvo vychovávané tak, ako tu brat Lukáč spomenul, v duchu Štefánikovom preto menujeme túto školu Štefánikovou - že budeme našich mladíkov vychovávať v zdravom, konštruktívnom slovenskom nacionalizme, nemám obavy, že by táto mládež nenašla tam dobrého prostredia, ba myslím, že práve táto v štátotvornom duchu Štefánikovom odchovávaná mládež bude nám šíriteľkou pravdy, Štefánik o v h o ducha, ktorý je prepotrebný práve na východnom Slovensku, aby sa tam slovenský živel silnejšie mohol ujať a zakotviť v samom meste Košiciach. (Předsednictví převzal místopředseda dr Markovič.)

Slávna snemovňa! Ja uznávam a iste všetci to vieme, že na pr. potreba lesných inženierov na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi je nepomerne značná a stála, veď vieme, že rozloha lesov na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi robí 49%. Iste by bolo veľmi žeľateľné, keby sme odrazu mohli lesnícky i chemický odbor, ak kol. Sivák navrhoval, tam v Košiciach vybudovať. Lebo, ak pozorujete smer nášho priemyslu na Slovensku, aký priemysel môžeme na Slovensku budovať? Len taký, ktorý nekonkuruje tomu priemyslu, ktorý máme v historických zemiach, a to je priemysl chemický. Máme tam poklady surovín, drevo, a to je podklad pre chemickú výrobu. A keď pozorujeme program zpriemyselnenia Slovenska, vidíme, že práve tieto obory, chemický a lesnický, majú do budúcna najlepšie poslanie. Ale myslím, že kol. Sivák je toho istého názoru čo ja, že treba dobre vec premysleť. Veď, slávna snemovňa, vysoká škola po stránke kvality sa nezriaďuje samým zákonom. My potrebujeme k tomu kvalitných ľudí, kvalitných profesorov, chemických a lesníckych odborníkov. Nemáme ešte taký veľký prebytok, aby sme mohli najlepšie sily tým Košiciam dať, lebo - a ja tuná prehlašujem a myslím, že je tu túha nielen nás Slovákov, ale bez ohľadu i kolegov z Čiech a Moravy, ako to bolo zdôraznené v rozpočtovom výbore - tú košickú techniku chceme mať na takej výške a úrovni, aby sa nestala popolúškou. Preto nemôžeme odrazu veľké kroky robiť.

Tento prvý krok je zdravý a je isté, že po tomto prvom kroku sa budeme domáhať, aby sme spravili druhý a tretí krok. Jestli by sme školu zle vybavili odborne. myslím, že by sme to ťažko vedeli zodpovedať, a práve, ako som zdôraznil. dnešné pomery vyžadujú opravdu kvalitných ľudí, a tých môžu len kvalitní, nadaní a všestranne schopní profesori vychovávať. Ja tedy po tejto stránke už dnes naznačujem. že túto žiadosť neodkladáme ad acta. Toto je ďalší program, a tak, ako tie etapy máme v dôvodovej zpráve uvedené, prosím, solidárne, keď uvidíme, že po stránke stavby, vecnách nákladov a po stránke príprav Košice tú prvú etapu zdolalv, pôjdeme robiť druhú etapu. K bližšej informácii by som povedal, že ani po stránke vecnej nie je vec natoľko pripravená, abv sme odrazu mohli dve etapy budovať; vybudujme odrazu prvú a potom začnime budovať druhú.

Ja s týmito niekoľkými slovami chcel som naznačiť dôležitosť tohoto vládneho návrhu a prejaviť úprimnú radosť. že Slovensku sa dostáva novej technickej školy. Ale bude treba, aby sme sa všetci pričinili o to, aby táto slovenská technika bola opravdu žiactvom navštevovaná. A jestli dopoludnia boly vvslovované priania, abv na košickú techniku dochádzali žiaci nielen zo Slovenska, ale aj z historických z mí, je pochopiteľné, že to tak myslíme a že to tak chceme. My sa nevzdávame, že zo západného Slovenska - poneváč Praha a Brno nám bližšie ležia - nebudeme naše žiactvo posielať do Prahy. A preto po tejto stránke aj prijal rozpočtový výbor rezolúciu. kde vláde ukladáme, aby všemožnými prostriedkami sa starala o to, aby nášmu žiactvu zo západného Slovenska i iných krajov Slovenska. aj Podkarpatskej Rusi, ktoré bude chceť ďalej študovať v hlavnom meste Prahe, boly poskytnuté tie isté slevy a štipendiá, ktoré dosiaľ žiactvo dostávalo. -

Na druhej strane žiadame, aby i českému študentstvu boly tie isté výhody poskytnuté, keď niektorý český študent bude sa chceť oboznámiť so slovenskými pomery, aby to platilo aj na Slovensku.

Myslím, že je táto rezolúcia správna a že posl. snemovňa zprávu kulturného a rozpočtového výboru aj celý vládny návrh zákona o zriadení vysokej školy technickej v Košiciach schváli tak, ako to naše výbory vo svojej zpráve predostierajú. (Potlesk.)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): K tejto veci sú prihlásení rečníci, zahájim preto rozpravu.

Podľa usnesenia predsedníctva navrhujem lehotu rečnícku 30 minút. (Námitek nebylo.)

Námietok niet. Navrhovaná lehota je schválená.

Prihlásení sú títo rečníci: na strane "proti" pp. posl. Esterházy, Sivák, Široký, Jaross, dr Clementis; na strane "pro" pp. posl. dr Domina dr inž. Tumlířová.

Dávam slovo prvému rečníkovi prihlásenému "proti", pánu posl. Esterházymu.

Posl. Esterházy (maďarsky): Vážená posl. snemovňa!

V rozpočtovom výbore bola mi daná príležitosť presvedčiť sa, že nielen ja nemám radosť z tohoto návrhu, ako nám bol predložený, ale že ani Hlinkova slovenská ľudová strana sa neteší z čistého srdca tejto technike, ktorá má byť zriadená v Košiciach, už ani preto nie, lebo keď sa po prvé od jestvovania republiky zriaďuje samostatná vysoká škola na Slovensku, tu je vláda tak úzkoprsá, že v jej názve nechce pripustiť ani takto prídomok "slovenská". Zachádza-li vláda takto so Slovákmi, čo máme povedať my Maďari?

Veľavážená snemovňa! Zabývajúc sa touto technikou a jej otázkami, nevdojak musím s hľadiska maďarského videť, že sme zase odtlačení a práve vtedy, keď zastupiteľstvo mesta Košíc bolo rozpustené preto, že odhlasovalo vybudovanie maďarského gymnázia, zriaďujú tuná novú techniku. A všetko to sa deje v dobe, kde tunajší Maďari, ktorí podľa výkazov úradného sčítania ľudu počítajú 700.000 duší, nielen že nemajú univerzity, ale na univerzitách nie sú ani maďarské katedry obsadené. Preto povedám, že 700.000 podľa "úradného" sčítania ľudu, lebo naša stále tvrdená téza, že sčítanie ľudu nebolo prevedené správne a bolo vykonané na újmu Maďarov, sa najlepšie osvedčila teraz v Košiciach, kde sjednotená maďarská strana, ktorá je s hľadiska Maďarov reprezentovaná 17%, obdržala 28% hlasov.

Avšak neverím vo vývoj tejto techniky ani preto, lebo máme tu zrejmé doklady toho, že ačkoľvek mesto Košice obetuje kultúrnym účelom peniaze vždy nad svoje sily, tu výstavba jednotlivých škôl resp. jej dokončenie oneskoruje sa práve preto, lebo nedostáva sa subvencií štátom sľubovaných. Dôkaz: mesto Košice dalo na severnú ľudovú školu v Košiciach 1,000.000 Kč a stavebný pozemok zdarma na živnostenskú a učňovskú školu tiež 1,000.000 Kč a stavebný pozemok zdarma, na nové gymnázium slovenské a maďarské tiež 1,000.000 Kč a stavebný pozemok. Činnosť prvej školy, ktorá je už pod strechou, je znemožnená tým, že sa jej nedostáva subvencie, ktorú sľúbil a má platiť štát. Na živnostenskej škole, ktorá je už hotová, niet odboru staviteľského.

Avšak je tam ešte iná otázka. Mesto Košice podobne ako prevážna väčšina mest na Slovensku ocíta sa vo veľmi ťažkých hmotných pomeroch. Je verejne známe, že mesto Košice sjednalo kedysi smluvu s uhorským zemedelským erárom a s uhorskou vládou, že statok pri Košiciach vo výmere 350 jutár dá k dispozícii zemedelskému rezortu s určením, že tam bude zriadená maďarská zemedelská vysoká škola. Maďari ju zriadili, avšak za republiky bola ona degradovaná na školu strednú. Nepátram po príčine toho, ale nemôžem schvaľovať to, že sa táto stredná škola umiestila tam, kde je, a to preto nie, lebo mesto Košice má z toho rozhodne škodu. Túto malú strednú školu mohlo ministerstvo zemedelstva docela dobre umiestiť do obce Jaklovce, ktorá je majetkom mesta Košíc, a týchto 350 jutár malo ponechať mestu Košíc, ktoré mohlo mesto rozparcelovať. zriadiť tam ulice, z čoho by malo pekné príjmy, avšak ovšem, vláda tomu nepraje.

Má-li vláda, majú-li minister školstva a minister financií peniaze na univerzitu, tu by bolo ich povinnosťou v prvom rade, ako som sa už zmienil, zriadiť najsamprv univerzitu maďarskú, a dokiaľ táto nebude vybudovaná, obsadiť maďarskú katedru.

Ministerské prejavy ináč vyznievajú v parlamente a mimo parlamentu a ináč vypadajú vo skutočnosti. Na pr. pán predseda vlády Hodža (Posl. Rybárik [maďarsky]: Podľa "Prágai Magyar Hirlapu"!) - náhodou citujem z "Magyar Ujságu" - tvrdí (čte): "Som nacionalist, ktorý zároveň s nacionalizmom hlása tiež zásadu demokracie, a mám za to, že tieto dve vedúce politické zásady musia usmerňovať kultúru a výchovu, ktorých chrámom je táto budova. Áno, hlásam, že prirodzeným úkolom, ba poslaním každého národa je, aby on utvoril svoje kultúrne a mravné hodnoty. Národ, ktorý čerpajúc zo svojej duše a myšlienkovej sféry nebol by v stave prispeť k tomu, čo je spoločným pokladom celého ľudstva, národ, ktorý by bol chudobný duchom a dobrými city, stal by sa zbytočným v pospolitosti tvorivých národov."

Nuže, jestliže pán predseda vlády Hodža chápe, že novozriadená škola je chrámom kultúry, vtedy ani ako učený muž ani ako odpovedný vládny činiteľ nemá práva nás Maďarov vylučovať z kultúrneho chrámu nášho vlastného jazyka. Lebo vylúčili-li nás z kultúrneho chrámu jazyka maďarského, tu vypadajú skutky ináč, než ako to úradne tvrdia ľudia postavení na miesta odpovedné.

Veľavážená snemovňa! Dnes chcem konštatovať toľko, že od čias podzimu r. 1936, kedy pán predseda vlády Hodža predniesol svoje exposé, celá vnútorná politika točila sa vlastne len okolo príprav na korunovanie v Londýne. Vláda celé svoje dejstvovanie, ako ná poli vnútornej, tak i zahraničnej politiky, zariadila tak, aby pán predseda vlády Hodža, až prijde do Londýna, mohol tam proste povedať, že tuná sú menšiny spokojné. Preto došlo k tej lžidohode s aktivistickými Nemcami, preto mala byť prebičovaná autonomia Podkarpatskej Rusi ešte pred korunovaním, čo sa však nezdarilo, a preto maly byť sjednané rôzné dohody s aktivistickými Maďarmi.

Ja konštatujem, že nám, národným menšinám - vynímajúc niekoľko jednotlivcov, ktorí sa momentánne dobre cítia pod dáždnikom vlády - do jedného stále viac sa hnusí táta dvojtvárna politika vlády, a my stále mocnejšie budeme proti tomu pracovať tuná dnuka a dokazovať vonku, že tuná, v tomto štáte niet demokracie, niet rovnosti voči národným menšinám.

Sostavujete-li vy páni štatistiku o sčítaní ľudu a zistí-li sa diametrálny opak toho v Košiciach, niet-li tuná maďarskej university a odbúravate-li maďarské školy k vôli Slovenskej lige, nepripustí-li pán Mezník, aby maďarskí krajinskí poslanci mohli hovoriť maďarsky v krajinskom zastupiteľstve a vy všetko to nazývate demokraciou, tu i my máme právo - nie tak, ako to urobil zosnulý Kramář - ale docela úradne a verejne naznačiť odtiaľto vôči cudzine, že všetko to, čo tej zdochýnajúcej Spoločnosti národov ...