Ďalej Tripartitum juris consuetudinarii inclytae regni Hungariae
partiumque eius adnexarum. Právne predpisy, obsažené
v Planum tabulare. Decízie, pokiaľ boly ako generálne
právne predpisy prehlásené. Obyčajové
právo v najrozličnejších formách,
pokiaľ jeho text možno zistiť. Dispozície
absolutistickej doby Bachovej, pokiaľ ich judexkuriálna
konferencia prevzala, alebo pokiaľ ich obyčajové
právo legitimovalo.
Z československých prameňov možno spomenúť:
rozličné typy zákonov (ústavné,
obyčajové atď.), vládne nariadenia,
nariadenia jednotlivých ministrov pod najrôznejšími
pomenovaniami, autonomné usnesenia snemové, nálezy
ústavného súdu o neplatnosti zákonov
a o opatreniach Stáleho výboru, štátne
smluvy prehlásené za vnútrozemské
právo, prezidentské nariadenia (vojenské
a všeobecná amnestia), nariadenia štátneho
úradu štatistického, nariadenia politických
úradov a orgánov teritoriálnej samosprávy
(často štatútami nazývané), rozličné
dispozície odbornej samosprávy (zemedelskej rady,
obilného ústavu atď.) iné delegované
dispozície (cirkevné právo atď.), textované
obyčajové právo. Toto sostavenie je len schematické,
neobsahuje rôzne jednacie poriadky, i keď sú
generálnymi právnymi predpismi (na pr. jednací
poriadok najvyššieho správneho súdu) a
neobsahujú predpisy ako na pr. rozličné nariadenia
býv. ministra pre správu Slovenska atď.
Slávna snemovňa! Keď platné právo
prýšti z toľko prameňov, veď tie
pramene už je ťažko prehliadnuť, je samozrejmé,
že v tomto labyrinte, v tomto pralese je veľmi ťažko
sa vyznať.
Per curiosum citujem z diela prvého prezidenta najvyššieho
správneho súdu Emila Háchu, z článku,
ktorý uverejnil vo Slovníku českého
práva verejného o najvyššom správnom
súde a ktorý vyšiel ako separátny otisk
(čte): "Při rozhárané
úpravě kompetence na Slovensku bývá
nesnadné poznati, který úřad je stolicí
nejvyšší, a strany pak pykají za nedostatky
zákonodárstva". Tedy taká autorita,
ako je prvý prezident najvyššieho správneho
súdu, tvrdí, že na Slovensku je často
ťažko rozoznať, či správny úrad
je už konečnou inštanciou v záležitosti,
v ktorom páde je možná sťažnosť
proti rozhodnutiu k najvyššiemu správnemu súdu,
a či to je nie konečná inštancia.
Že čo zapríčiňuje to, že
máme staré právo? Veď triciatkový
poriadok pochádza z r. 1788 a je platný pre obor
nepriamych daní v dôchodkovom trestnom pokračovaní,
teda vo veľmi vážnych záležitostiach.
Že toto právo ako pôsobí, dovolím
si citovať z diela docenta dr Hexnera toto (čte):
"Priamo klasickým príkladom pre tento problém
je platnosť t. zv. triciatkového poriadku z r. 1788
pre obor nepriamych daní a dávok na Slovensku a
Podkarpatskej Rusi (mimo cla). Kto si prečíta nález
najvyššieho správneho súdu Boh. fin. 3041,
získa priamo romantický obraz o tom, ako sa udržujú
dôležité časti nášho práva
a na základe akých predpisov sa judikuje nad osobnou
a majetkovou slobodou občanov."
Ale nielen preto je nesnadné najsť právnu normu
vo verejnej správe, lebo je naše správne právo
veľmi neprehľadné, ale i preto, lebo dakedy je
ťažko prijsť k tomu exempláru, k tej knihe,
ktorá toto právo obsahuje. Docent dr Hexner uvádza
vo svojom diele toto (čte): "Pre naše
pomery je príznačné, že pôvodný
text triciatkového poriadku majú finančné
úrady len v jednom exemplári. Používa
sa text čiastočne publikovaný v Rendeletek
Tára ex 1893, ktorý v jednom pôvodnom exemplári
má generálne finančné riaditeľstvo
v Bratislave." Keď je autentický text zákona
na celom Slovensku len v jednom exemplári, nedivme sa.
že úradníci, ktorí majú aplikovať
správne právo, sa často pomýlia.
Chyby legislatívy už vypočítal pán
referent dr Meissner. Ja si dovolím jeho vyvody
doplniť, a síce poukázať na to, ako osudné
je v našich zákonoch slovo "obdobné"
a dovolím si citovať z docenta Hexnera toto (čte):
"Veľmi nedokonalé, ba so stanoviska legislatívnej
techniky ostrých výrazov hodné sú
zákony, ktoré zachovávajú v platnosti
"obdobné ustanovenia" starých zákonov
(na pr. § 1 zákona čís. 117/1926). Keď
ten ministerský úradník, ktorý návrh
zákona koncipoval, nevedel presne, čo chcel zachovať
v platnosti, lebo ho presne neoznačil, - ako to má
vedeť zákonodarca, ako to má vedeť ten,
kto aplikuje zákon, keď najde v niektorom zákone
takýto výraz: zachovávajú sa "obdobné
ustanovenia" toho a toho zákona? Čo má
vlastne znamenať tá "obdobnosť"? To
je ako guma, to sa môže vytiahnuť a to sa môže
pustiť. To je tiež chybou našej zákonodarnej
techniky."
Podobnou chybou našej zákonodarnej techniky je i to,
že jeden zákon sa odvoláva na druhgý,
druhý na tretí, tretí na štvrtý
atď. V minulom parlamentnom období, pamätám
sa, raz kol. dr Rosche, aby nám to znázornil,
dal sem priniesť všetky zákony, na ktoré
sa jeden zákon odvolával. I toto zapríčiňuje,
že sa správny úradník aplikujúci
správne právo pomýli.
Slávna snemovňa! Hovorí sa, že kardinál
Mezoffanti ovládal 70 rečí. Ja tomu verím,
ale neverím, že by sa v republike našiel jeden
človek, ktorý by znal všetky právne
predpisy až do popodrobností. (Výkřiky.)
Preto, slávna snemovňa, táto okolnosť,
že náš platný právny poriadok je
ak ýmsi bludišťom, labyrintom, zapríčiňuje
i to, že sa veľa vyskytujú vadné správne
akty. Tento stav nie je demokratický. Demokratický
princíp vyžaduje, aby platné právo bolo
srozumiteľné, aby i ten človek, ktorý
neni praktickým právnikom, sa v hrubých rysoch
vyznal v platnom práve. Čím menej je srozumiteľné
platné právo, tým menej je demokratické.
Treba tomu odpomocť zjednodušením platného
práva, vynechaním, čo sa opakuje, roz umnou
unifikáciou, aby toto platné právo nevyzeralo
tak, ako nejaké bludište, ale ako účelne
vystavený dom, v ktorom sa každý môže
snadno orientovať. (Posl. dr Macek: Plurimae leges, pessima
civitas!) Ano, toľko to vadí, že naše
platné právo je príliš neprehľadné,
tažko sa v ňom orientovať a preto vznikajú
vadné správne akty.
Druhá vec je, že naše správne právo
je málo racionalizované. (Předsednictví
se ujal předseda Malypetr.)
Slávna snemovňa! Čítal som v jednej
knihe, že začiatkom minulého storočia
navštívil istý Bavorák Rakúsko.
Konal tam študijnú cestu. A potom, keď prišiel
nazpäť do Bavorska, pýtali sa ho, čo vlastne
skusil v Rakúsku, ako sa tam úraduje, lebo on skúmal
administratívu. On povedal: V Rakúsku je to všeobecne
dosť pekné, ale môj názor je, že
sa tam príliš mnoho exhibuje, inhibuje, replikuje,
duplikuje, fatýruje, decernuje atď.
Slávna snemovňa, môj názor je ten,
že v našej republike to platí tiež. (Výborně!)
U nás sa príliš mnoho úraduje na
papieri a málo sa zabýva s meritom veci. Vlani,
keď sme v rozpočtovom výbore pojednávali
daňovú novelu, sám pán zpravodaj,
pán posl. dr Meissner, upozornil na to, že
sú veci, ktoré vyžaduje zákon, ktoré
ale sú celkom zbytočné. Tak na pr. priznanie
činžovej dane musí sa podať aj o takom
dome, ktorý je od domovej dane vôbec oslobodený.
Nech mi niekto povie, na čo sú domové výkazy!
To je kazenie papiera. Podobne pri obratovej dani sa musí
priznať nielen tržba, od ktorej poplatník bude
platiť obratovú daň, ale i tržba, od ktorej
obratovú daň platiť nebude, ktorá je
krytá paušálom. No, na čo je toto?
Racionalizácia verejnej správy vyžaduje, aby
sme odbremenili správneho úradníka od zbytočnej
práce, lebo kvantita a kvalita práce stojí
v istej miere v protivnom pomere. Čím viac niekto
pracuje, tým menej kvalitná je ta práca.
To sa vzťahuje nielen na duševnú prácu,
ale aj na telesnú. Jestli chceme, aby tá administratíva
bola dobrá, musíme to, čo je v nej zbytočné
eliminovať, aby ten úradník mal viac času
meritorne sa s tou záležitosťou zaoberať,
rozmýšľať o tej veci, ako sa má meritorne
lepšie vybaviť. Sem patrí účelné
rozdelenie kompetencií. Konec koncov verejná správa
sa má racionalizovať tým smerom, aby meritorné
vybavenie správnych aktov bolo lepšie. Stane-li sa
to, bude menej vadných správnych aktov, bude mať
menej práce najvyšší správny súd.
Žiaľbohu ale táto racionalizácia slimáčim
krokom pokračuje. Musíme už nejaký spôsob
vynajsť, aby sme samých racionalizátorov racionalizovali
(Souhlas.), aby tu racionalizačnú prácu
konali racionaliter, lebo ináč sa nedostaneme ďalej.
Tretia kategoria sú bludné názory. V našej
verejnej správe sú aj bludné názory.
Prv ale ako by som sa vyporiadal s týmito bludnými
názormi, nech je mi dovolené citovať týždeník
"Sobotu", lebo k tomu, čo prečítam,
pripojím svoje poznámky. Tu uverejnil docent dr
Ján Mertl článok pod titulom "Výměna
generací v naší byrokracii". Aby pán
docent Mertl nebol nesprávne posudzovaný, podotýkam,
že čo prečítam, neni jeho vlastný
názor, on len registruje isté faktá, on to
netvrdí, že je to tak. Tedy pán dr Mertl píše
toto (čte): "Zrychlené životní
tempo celého společenského života a
tím i veřejné správy staví
do popředí typ úředníka jiných
vlastností, než jakými se vyznačoval
úředník z dob klidnějších
a pomalejších. Rychle se měnící
a vzrůstající potřeby veřejné
správy vytvářejí samy změnu
v základních postulátech, kladených
veřejnou správou na vedoucího úředníka.
Výkonnost se za těchto okolností stala postulátem
hlavním. Tím ustupují do pozadí požadavky,
týkající se jiných vlastností,
typických pro úřednickou práci minulých
dob.
Mladý úředník není již
tak důkladný, jako byl úředník
rakouský. Nemá mnoho pochopeni pro formální
stránku svého úředního jednání.
Stejně jako žadatelé nepředstupují
před úřad s krasopisně napsanou žádostí,
opatřenou zvláštním "rubrem"
a řadou uctivých floskulí, nejedná
ani úředník s onou formální
důkladností, vyznačující úřednickou
práci jeho předchůdců. Nával
práce jej nutí k jednání rychlému
a tím i mnohdy povrchnímu. Kromě toho i jeho
vnitřní postoj k úřední práci
v něm nestimuluje sklon k formalismu, neboť prestiž
úřadů se, jak jsme viděli, podstatně
zmenšila. Nával práce, jakož i nepřehlednost
a právnětechnická nedokonalost republikánských
zákonů" - čo som práve teraz
dokazoval "vedou i k tomu, že se u mladší
byrokracie podstatně změnil smysl pro důkladné
pravní vypracování jednotlivých rozhodnutí.
Ztráta vnějšího formalismu je takto
doprovázena i ztrátou smyslu pro dokonalost vnitřních
forem úředního jednání. Ukázali
jsme, jak je oslabován smysl pro zákonnost veřejné
správy úpadkem ideologie právního
státu. Starší úředníci,
kteří se nedovedli přizpůsobiti zryhlenému
tempu a změněným požadavkům,
utrpěli v nových poměrech často i
zhroucení svých duševních sil, jak o
tom svědčí na př. četné
případy z řad našich soudců.
U mladší úřednické generace,
která přijímá tradice právního
státu takto zeslabené, ztrácí se přirozeně
smysl pro právní a odbornou bezvadnost úředního
jednání a rozhodování ještě
více. Nával práce, který není
zvládnut případnou racionalisací veřejné
správy, vede k povrchnosti a k známé snaze
úředníka, aby co nejrychleji vyřídil
co největší počet "kusů".
Bylo by zajímavé sledovat, do jaké míry
tuto povrchní "výkonnost" zvětšuje
pochybená administrativně technická kontrola,
při níž se práce úředníků
oceňuje podle počtu vyřízených
"kusů"."
Tedy pán docent Mertl tuná vraví, že
na mnohých miestach prevláda názor, že
prvým požiadavkom vo verejnej správe je čo
najrýchlejšie vybaviť kus. K čomu toto
vedie? Ako sa môže ten správny akt najrýchlejšie
vybaviť, tedy tak, že napíšeme dve "a"
(ad acta) alebo ho vybavíme lakonickým výrokom:
"Nelzä vyhoveť." Tým je správny
akt vybavený. Nedivme sa, že sa nelzismus potom vzmáha,
najmä na Slovensku, keď prevláda taký
názor, že najhlavnejšou vecou je, aby človek
ten správny akt čo najrýchlejšie vybavil.
Pýtam sa: Kde je spravedlivosť, kde je iustitia distributiva?
Ja som za to, aby administratíva nebola príliš
ťažkopádna, ale prvým požiadavkom
u administratívy je, aby ten akt vyhovel iustitiae distributivae,
spravedlivosti, platným zákonom, a len potom príde
požiadavok rýchlosti.
Slavná snemovňa! Je snáď opodstatnené,
že jestvujú rýchlosprávkarne obuvi,
ale nie je opodstatnené, aby jestvovaly aj rýchlovýrobne
správnych aktov. Jestli prevláda taký názor,
nedivme sa, slávna snemovňa, že počet
vadných správnych aktov je tak veľký.
Prepolitizovanosť, to je štvrtá kategoria; to
skoro každý rečník, aj pán zpravodaj
spomenul a spomínam i ja. Pri tom sa neodvolávam
na orgány našej strany, neodvolávam sa na "Slováka"
a "Slovenskú Pravdu", neodvolávam sa na
Hlinkovcov, ale odvolávam sa na vládne orgány,
čo písalo "Právo lidu", orgán
veľkej koaličnej strany, nedávno. Písalo
to, že rezorty treba vymieňať, jedna strana nech
drží najviac cez jedno volebné obdobie, tedy
6 rokov, jeden vládny rezort a potom nech sa to vymení.
Čo to znamená? Neznamená to toľko, než
že naša verejná správa je prepolitizovaná?
A pozrime si, čo hovorí "Sobota" o prepolitizovanosti.
Je veľmi zaujímavé tiež orgán jednej
vládnej strany slyšať (čte): "Proniknutí
naší byrokracie stranicko-politickými vlivy
muselo by pravděpodobně vésti k daleko škodlivějším
důsledkům pro státní správu,
kdyby se přece jen nezmirňovalo vlivem úředníků,
kteří si v dnešní době zachovali
něco z tradičních postojů nestrannosti,
spravedlnosti a věrného plnění svěřených
povinností, na nichž byla původně budována
rakouská byrokracie. Také jejich stavovská
prestiž, přes všechno oslabení, jež
během doby doznala, působila ke zmírnění
stranickosti a osobního sobectví úředníků
ve veřejné správě.
Problém nedostatku pevnějších mravních
hodnot a státně politické ideologie u vedoucího
úřednictva vyvstane v plné míře,
až bude stará rakouská byrokracie plně
vystřídána novou generací, pro niž
vyprchal životný obsah z hodnot a postojů,
jimiž žila generace předcházející."
Tedy tuná p. docent Mertl hovorí, že ešte
tí starí Rakušáci, tí starí
byrokrati sú ešte tak nestranní, ale tí
mladí? Čo bude, keď tí starí
odchádzajú a prídu tí mladí?
Pekné potešenie je to pre prívržencov
jednej opozičnej strany, ale dúfam, že to nebude
tak zlé.
Hovorí sa o rezortných záujmoch. Je to chorobné
a rezortný záujem vlastne by nemal existovať.
Ako som hovoril, má panovať iustitia distributiva,
nie toľko práv má niekto mať, koľko
si politickým vlivom vymôže, ale aby som to
triviálne riekol, len to, čo nám patrí.
(Výborne!)
Prameňom štátno-občianskych práv
je nie príslušnosť k jednej vládnej strane,
ale plnenie štátno-občianskych povinností.
(Tak jest!) A práve keď sa jedná o povinnosti,
nerobí nikto rozdiel medzi opozičníkom a
vládnym, aj my opozičníci plníme naše
povinnosti, aj my pplatíme dane, slúžime u
vojska atď.
Pán dr Rašín spomenul príkladu
Veľkej Britanie, že tam verejný úradník,
správny úradník by považoval za hrubú
urážku to, jestli by sa ho niekto pýtal, ku
ktorej politickej partaji prislúcha a akú politickú
legitimáciu má vo vrecku. (Hlasy: Mňa
sa pýtal jeden úradník v ministerstve zemedelstva,
za akú stranu to intervenujem!) To by bolo vo Veľkej
Britanii nemožné. A čo vidíme? Abych
to, čo pán dr Rašín povedal,
doplnil, vravím: Vo Veľkej Britanii nemajú
vlastne správneho súdnictva v tom smere ako u nás,
tam správne súdnictvo vy konáva najvyšší
súd, High court, jedným oddelením, ktoré,
ak sa dobre pamätám, menuje sa Queens bench. Ale vo
Veľkej Britanii je veľmi zriedkavý prípad,
že takto sa sťažuje k najvyššiemu správnemu
súdu, lebo vo Veľkej Britanii je verejná správa
nie prepolitizovaná, tam ten Angličan má
povedomie, že úrad Jeho Veličenstva kráľa
anglického rozhoduje skutočne nestranne, a tam je
veľmi zriedkavý prípad, že takto sa ide
ku správnemu súdnictvu. To je najeklatantnejším
dôkazom toho, čo stále tvrdím tuná:
Čím lepšia je administratíva, tým
menej práce má správne súdnictvo,
a opačne, čím horšia je administratíva,
tým viac práce má najvyšší
správny súd. Tedy to je štvrtá príčina,
prečo je u nás mnoho nesprávnych aktov, prečo
je preťažený najvyšší správny
súd, lebo naša verejná správa je prepolitizovaná.
A idem k piatej a poslednej príčine, ktorú
príčinu naznačuje aj rezolučný
návrh. Tedy piata príčina je tá, že
u nás § 92 ústavnej listiny ešte nie je
prevedený. Totiž § 92 úst. listiny hovorí,
že má sa vy niesť zákon, ktorým
sa upraví ručenie úradníctva za škody,
ktoré toto úradníctvo spôsobilo. Mali
sme iniciatívny návrh v minulom volebnom období
od posl. Kafku, teraz máme rezolučný
návrh neviem ako to bude. Samozrejme, že jestli sa
vynesie takýto zákon, s tým sa zlepší
verejná správa, bude menej vadných aktov
a bude menej práce mať najvyšší správny
súd.
Slávna snemovňa, dovolím si to, čo
som povedal, rezumovať. Naša verejná správa
vykazuje vážne vady. Je viac vadných, chybných
správnych aktov, ako by to bolo normálne a zdravé.
Na príčiny tejto okolnosti som poukázal.
Treba odstrániť príčiny, a liečená
bude choroba. Treba vytvoriť prehľadnejší,
srozumiteľnejší, jednodušší
právny poriadok, treba racionalizovať verejnú
správu tým cieľom, aby vybavenie aktov bolo
meritorne lepšie. Treba rozhodne odpolitizovať verejnú
správu a bude pomožené tým, že
klesnú vadné správne akty, bude pomožené
nielen najvyššiemu správnemu súdu, ale
aj samej verejnej správe. Jednou ranou zabijeme dve muchy.
Odbremenením najvyššieho správneho súdu
zlepšíme verejnú správu.
Dôvodová zpráva hovorí: "Není
bezdůvodná jistá skepse o trvalé účinnosti
opatření na ulehčení nejvyššímu
správnímu soudu." Túto skepsiu sdeľujeme
aj my. Aj my skepticky hľadíme na túto osnovu,
a síce z toho presvedčenia, že jestli sa nezlepší
sama administratíva, najvyšší správny
súd i naďalej bude zápasiť s ťažkosťami.
Hľadieť len na najvyšší správny
súd znamená vec chytiť u konca, na chvoste,
hľadieť pri najvyššom správnom súde
aj na celú verejnú správu znamená
ísť na koreň.
Čo sa detailov týče, dovolím si len
poznamenať toľko, že úplne súhlasím
s vývodmi pána rečníka predo mnou,
dr Rašína, veď v ústavne-právnom
výbore bol som ja jediný, ktorý som za jeho
návrh hlasoval, totižto aby ohľadom výberu
členov najvyššieho správneho súdu
zostal dosavádny poriadok, totižzto aby najmenej jedna
polovica bola bratá zo sudcov. Za to, ako som to obšírnejšie
predniesol v ústavno-právnom výbore, hovorí
tá okolnosť, že ten sudca je vychovaný
k objektívite, ten súdca nežije v ríši
rezortných záujmov, ten sudca dosiaľ žil
v ríši objektívity. On je v istej miere vychovaný
k objektívite a verejná mienka predpokladá,
že bývalý sudca jako člen najvyššieho
správneho súdu bude objektívnejšie judikovať
než iný. Proti starému ustanoveniu vrele sa
debatovalo a vrele sa brojilo tým, že veď sudca
zo súdov riadnych nezná správneho práva;
preto vraj treba viac takých sudcov u najvyššieho
správneho súdu, ktorí vyšli zo správnych
úradov, lebo tí znajú správne právo.
Slávna snemovňa, objektívne si môžem
mysleť, že Mezoffanti ovládal 70 jazykov, ale
neverím, že by niekto vedel až do detailov všetky
právne normy, ktoré sú platné v tejto
republike. Povedzme, príde tam správny úradník,
ktorý sa zaoberal vodnými záležitosťami;
čo ten sa rozumie do živnostenského práva?
Príde finančný úradník, ktorý
pracoval, povedzme, v poplatkoch. Čo sa ten rozumie v školskej
správe? Veď správny úradník zná
Ien istý úsek verejnej správy! Teda tento
dôvod, že sudcovia neznajú správne právo,
ale administratívni úradníci že ho znajú,
padá, lebo aj ten administratívny úradník
je orientovaný len na istom úseku. Teda ohľadom
výberu členov najvyššieho správneho
súdu som tej mienky ako pán rečník
predo mnou, dr Rašín, že terajší
poriadok je rozhodne lepší ako nová kontemplácia,
aby len 2/5 boly braté zo sudcov.
Osnova má dozaista svoje svetlé stránky,
čo možno ďakovať hlavne tej okolnosti, že
ústavne-právny výbor, poťažne jeho
subkomitét, do ktorého boli pribraní aj zástupcovia
opozičných strán, zmenil dôkladne vládny
návrh. Ja to uznávam, že tak, ako je teraz
osnova predložená, má svoje svetlé stránky:
bagatelné veci sa nevylučujú, nahliadnutie
do spisov atď. Ale tieto svetlé stránky nepochádzajú
od vlády, to je prínos z parlamentu. Zásluhu
má na tom, ze táto osnova má svetlé
stránky, sám parlament.
Poneváč som opozičným rečníkom
a poneváč je čas na krátko vymeraný
- hneď tá hodina uplynie - podrobné vypočítanie
svetlých stránôk osnovy ponechám kolegom
rečníkom z vládnych strán.
Slávna snemovňa! Naša strana nebude hlasovať
za osnovu, poneváč je presvedčená,
že bez odstránenia istých vád verejnej
správy nebude z valnej čiastky odpomožené
ani najvyššiemu správnemu súdu, ani samej
správe. Ďalej ako strana opozičná (Výkřiky
odporu.) zaujíma zásadne k osnove zákona
opozičné stanovisko. A týmto aj končím.
(Potlesk poslanců slovenské ľudové
strany.)
Předseda (zvoní): Přerušuji
projednávání pořadu této schůze.
Jest mou smutnou povinností (Poslanci povstávají.)
sděliti ještě před ukončením
schůze poslanecké sněmovně, že
dnes v hodinách poledních dotrpěl její
místopředseda, poslanec a kanovník Štefan
Onderčo.
Narodil se 19. srpna 1884 v Močidlanech na Slovensku, v
bývalé župě šarišské.
Vystudovav střední školství v Sabinově,
Prešově a v Košicích jal se rovněž
v Košicích studovati bohosloví. Pod vlivem
slovenských národovců, s nimiž se stýkal
již za svých středoškolských studií,
stal se uvědomělým Slovákem. Jako
bohoslovec zorganisoval malou skupinu svých kolegů,
s nimiž tajně se zúčastňoval
cyrilomethodějských slavností na moravském
Velehradě. Tato buditelská činnost mladého
klerika donesla se k sluchu orgánům maďarské
vlády a byla by málem ohrozila jeho kněžské
svěcení. Přirozeně že po vysvěcení
se mu nedostalo místa v krajině, ve které
by mohl politicky a národně působit, jeho
slovanství bylo již příliš známé,
přes to však jeho vzácná povaha milého
a nad pomyšlení skromného člověka
získávala mu přátele i mezi jeho farníky
jiného smýšlení.
Státní převrat zastihl jej jako faráře
v jeho dnešním působišti v Ňaršanech.
Na dvoře jeho fary konala se 17. prosince 1918 jedna z
prvých politických schůzí na východním
Slovensku, a to za účasti nejen celého Šarišska,
ale také maďarských četníků.
Byl to on, který na tomto shromáždění
prohlásil, že i východní Slovensko stejně
jako západní náleží k Československé
republice.
Za svoje zásluhy stal se členem revolučního
Národního shromáždění,
v roce 1920 byl pak zvolen poslancem a zůstal jím
až do své smrti. Byl obětavým a nenáročným
pracovníkem své strany, jež jeho činnost
ocenila také tím, že jej ze sebe vyslala do
předsednictva posl. sněmovny. Byv jmenován
sídelním kanovníkem košické kapituly
podržel si faru v Ňaršanech, na jejímž
hřbitově, kde sám tolikrát své
farníky ukládal k věčnému odpočinku,
sám bude pochován.
Ve sněmovně byl členem výboru vyšetřovacího,
zahraničního, zdravotnického, živn.-obchodního,
rozpočtového, inkompatibilitního a náhradníkem
člena Stálého výboru. Z toho je nejlépe
viděti jeho široký zájem o věci
státu. Nejvíce upínal svoji pozornost k státnímu
rozpočtu a k prohlášením vládním,
k nimž mluvíval ve všech volebních obdobích.
Máme jej v paměti jako člověka vzácného
a jemného srdce a taktu. Loučíme se s ním
těžce a zachováme mu věčnou paměť.
(Poslanci usedají.)
Na výraz smutku končím schůzi a sděluji,
že se předsednictvo usneslo, aby se příští
schůze konala zítra ve čtvrtek dne 1. dubna
1937 o 10. hod. dopol. s
1. Nevyřízený odstavec pořadu této
schůze.
2. Zpráva výboru imunitního o žádosti
disc. rady adv. komory v Praze v disc. věci posl. dr Kellnera
(tisk 727).
3. Zpráva výboru imunitního o žádosti
okr. soudu trest. v Brně v trest. věci posl. dr
Neuwirtha (tisk 731).
4. Zpráva výboru imunitního o žádosti
kraj. soudu trest. v Praze v trest. věci posl. Sandnera
(tisk 733).
5. Zpráva výboru imunitního o žádosti
vrch. stát. zastupitelství v Bratislavě v
trest. věci posl. Hlinky (tisk 742).
Končím schůzi.