Předseda Malypetr.
Místopředsedové: Mlčoch, Langr,
Košek, Taub.
Zapisovatelé: R. Böhm, Dubický.
179 poslanců podle pesenční listiny.
Člen vlády ministr dr Dérer.
Předseda nejvyššího účetního
kontrolního úřadu dr Horák.
Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemní
dr Říha; jeho zástupce dr Záděra.
Místopředseda Langr zahájil schůzi
v 10 hod. 15 min. dopol. a konstatoval, že sněmovna
je způsobilá jednati.
podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu obdrželi
na dnešní den posl. Devečka, Čuřík.
Lékařské vysvědčení
předložil posl. dr Luschka.
Do výboru branného vyslal: klub poslanců
republ. strany zeměděl. a malorol. lidu posl. Coufala
za posl. Vančo; klub poslanců "Deutsche sozsialdemokratische
Arrbeiterpartei" posl. Heegera za posl. Zischku.
Místopředseda Langr (zvoní): Přistoupíme
k projednávání prvých dvou odstavců,
o nichž usneseno bylo společné jednání,
jimiž jsou:
1. Zpráva výboru rozpočtového o
vládním návrhu (tisk 687), aby byl
dán Národním shromážděním
souhlas podle čl. XIII finančního zákona
republiky Československé ze dne 19. prosince 1934,
č. 256 Sb. z. a n., kterým se stanoví státní
rozpočet na rok 1935 (tisk 789).
2. Zpráva výboru rozpočtového o
státním závěrečném účtu
republiky Československé za rok 1935 (tisk 616)
spolu s účty státního bytového
fondu a dávky z majetku (tisk 788).
Zpravodajem při obou odstavcích jest pan posl. Remeš.
Budeme pokračovati ve společné rozpravě,
započaté ve včerejší, 80. schůzi
sněmovny.
Lhůta řečnická jest 60 minut.
Přihlášeni jsou ještě řečníci:
na straně "proti" pp. posl. Slanský,
inž. Schwarz, Hirte, Jaross, Hodinová-Spurná,
Dölling; na straně "pro" pp. posl.
Benda, Bergmann, dr Neuman, Hladký.
Dávám slovo prvému řečníku
"pro", p. posl. Bendovi.
Posl. Benda: Vážená snemovňa!
U príležitosti pojednávania záverečného
účtu a fondového hospodárstva je povinnosťou
nás všetkých, ktorým na poriadku v štátu
záleží, aby sme hľadali tiež nové
cesty súčinnosti, aby všetky príčiny,
ktoré snáď zavinily schodok vo štátnom
hospodárstve, boly odstránené, aby sme sav
ohľade sociálnom, hospodárskom a kultúrnom
dostali vopred.
Pravda, k tomuto pojednávaniu má tiež právo
kritiky verejnosť, ale myslím, že i táto
kritika nemá byť stranícka, že má
byť vecná a tiež usmernená. Preto bolo
nerozumom niektorých politických strán rešp.
ich časopisov, že všetko, čo snáď
je pre nás nevýhodné behom 6 rokov strádania
a biedy, bolo dávané do jedného čísla,
do jednej sumy. Ono to pôsobí tak trochu zastrašujúcim
spôsobom, keď sa píše, že za 4.200,000.000
Kč štátnych peňazí zničili
sme pracovnú morálku. Človek neznajúci
pomery sa nad tým zamyslí a pridá ešte
k tomu, že tu nie je niečo v poriadku.
Myslím, že v budúcnosti takéto výstrelky
nemôžu byť trpené, poneváč
máme veľkú príčinu a potrebu,
aby medzi obyvatelstvom nastalo isté stmelenie myslí,
aby sa pracovalo jednotne a svorne za odstránenie všetkého,
čo nás všetkých zaťažuje.
Hovorí sa tiež, že vláda z iniciatívy
úspornenej parlamentnej komisie a najvyššieho
kontrolného úradu chce toho roku zamedziť zbytočné
prekročenie štátneho rozpočtu, ktoré
prináša štátnej pokladni nové výlohy.
Pravda je, že už r. 1936 bude iste lepšie ako r.
1935. Takéto kroky treba len schvaľovať, poneváč
vláda z iniciatívy spoločnej hľadá
spoločnú možnosť práce a hľadá
tiež dobrú vôľu, aby všetko to, čo
je vo štátnom rozpočte ako nedostatok alebo
prípadne chybujúci obnos, bolo nahradené
a upravené.
Ale je tam tiež pripomienka (čte):
"Přes to však letos ministr financí bude
míti těžký úkol najít
úhradu na vydání v rozpočtu nepředvídaná.
Ví se, že nové daně či nové
zatížení výroby připustit nemožno.
A to nedovolí ani republikánská strana. Proto
se úhrada bude hledat jednak v průmyslu umělých
tuků, lihovin, pivovarském" - vynechaný
je tu asi cukrovarský - "a jednak úsporami
v nerentabilním sociálním podpůrnictví."
Pravda, zásada akiste dobrá, ale bude na pánoch,
ktorí s touto kritikou súhlasia, bude tiež
na strane, ktorá túto kritiku do verejnosti priniesla,
aby ukázali dostatok dobrej vôle, aby v pečlivosti
o nezamestnaných pokračovalo sa zdravým spôsobom,
pokračovalo sa ľudsky a spravodlive.
Vieme, že počet nezamestnaných je hodne snížený.
Mohol by byť ešte viac snížený. Keď
ministerstvo soc. pečlivosti žiada úhradu,
rešp. povolenie zvýšených výdavkov,
robí to cestou zákonnou, a bude tuná potreba,
aby všetci, ktorí chcú odstraniť tieto
sociálne nedostatky, pomáhali týchto 600
mil. Kč nahradiť spôsobom iným, ale nie
hovorením o zdražovaní t. zv. ľudových
tukov ako je margarín atď., poneváč
sa najde i mnoho ľudí a hospodyň z t. zv. meštiackych
strán, ktorí nemajúc dostatok prostriedkov
k nákupu, nemajú také príjmy, veľmi
často sa uchádzajú o nákup umelých
tukov, a myslím, že by nikto s takýmto nerozumným
deklamovaním, prípadne s takouto nerozumnou agitáciou
nedocielil toho, čoho by docieliť bolo možno.
Vieme, že to nie je správne, keď sa jednotlivé
rozpočty ministerské takto prekročujú,
ale v daných pomeroch myslím, že nebolo iného
východiska, poneváč i sama správa
rozpočtového výboru hovorí, že
na pr. u kap. 17 to bolo sociálne poistenie, bytová
pečlivosť, stavebná pečlivosť,
váleční a pováleční
poškodenci, pečlivosť o nezamestnaných,
štátne starobné podpory a niektoré menšie
výdavky, ktoré spôsobily prekročenie
rozpočtu. Je to skutočná pravda, že
stavebný ruch a pečlivosť o byty zapríčinila
tiež ministerstvu soc. pečlivosti isté výdavky,
najmä pri zárukách, poneváč hospodárska
kríza sa nemilosrdne dotýka i niektorých
ľudí, ktorí mali postavené domky na
základe zákona o stavebnom ruchu a teraz, poneváč
majiteľ, rešp. nájomca domku nemal dostatok finančných
prostriedkov, aby všetko uhradil - bol nezamestnaný
musela tu prísť štátna správa k
pomoci.
Ale keď skúmame vysoké čísla
nezamestnaných, treba tiež premýšľať
o tom, či by ich skutočne muselo byť toľko,
keby všetky politické strany bez rozdielu, bez ohľadu
na to, či sú v opozícii či v koalícii,
tento počet nezamestnaných umelým spôsobom
nezvyšovaly. Nechcem hovoriť heslovite, že medzi
nezamestnanými sa nachádzajú bohatí
sedliacki synkovia, ako sa to obyčajne píše
v časopisoch, ale máme mnoho dokladov o tom, že
medzi nezamestnanými alebo medzi zamestnanými sa
nachádza mnoho takých, ktorí pred tým
v pracovnom pomere neboli, dostali sa do zamestnania nie na základe
preukazu o býv. pracovnom pomere, rešp. dokladu o
členstve v ústrednej soc. poisťovni, ale dostali
sa do zamestnania následkom protekcie, prípadne
preukazu o chudobe, a keď sa potom stanú nezamestnanými,
dostávajú sa do soznamu tých, ktorí
pobierajú i podporu v nezamestnanosti podľa gentského
systému, na ktorý sa obyčajne nadáva,
ale ktorý v mnohých prípadoch býva
tiež zneužívaný.
Nie je tiež mysliteľné, že ku pr. gentský
systém mohol by byť junktimovaný s niektorými
požiadavk ami iných politických strán.
Gentský systém a podporovan e nezamestnaných
nie je snáď záležitosťou strán
socialistických alebo, hovorme, meštiackych, ale je
záležitosťou a pvinnosťou všetkých
tých, ktorí v tomto štáte bydlia a ktorí
tento štát i naďalej chcú udržať.
Preto je nemysliteľné, aby sa hovorilo o oddlžovaní
roľníkov bez toho, že by snáď tiež
bolo postarané o sociálne postavenie i iných
vrstiev ľudu v republike bydliacich. Myslím, že
toto nie je mienka celej agrárnej strany, že to je
snáď mienka kol. Hrubého, ktorý
v tomto prípade bez toho, že by sa zopýtal
vedúcich agrárnej strany, ako v týchto veciach
treba pokračovať, predniesol referát, ktorý
vo verejnosti narobil mnoho zlej krvi.
Hovorilo sa tiež o odpracovaní polovice podpory, ktorú
dostávajú nezamestnaní dľa gentského
systému. Neviem, akým spôsobom to má
byť prevedené, ale myslím, že previesť
je to nemožné najmä preto, že verejné
a štátne práce nie sú preca v tak hustom
pomere rozdelené po republike, že by si to nezamestnaný
mohol na j ednotlivých dedinách odpracovať
a bol by nutený, aby za tou prácou isiel do dedín
súsedných, a jedná sa tiež o to, aby
tam tie práce jestvovaly. Ja viem, ponevac finančné
postavenie jednotlivých obcí je mizerné,
nemôžu sa k prevádzaniu núdzových
a iných prác dostať, takže by to odpracovanie
polovičnej čiastky bolo nemožné, a musí
byť tuná tiež ustanovenie, komu by tieto odpracované
polovičné čiastky prišly k dobru. Snáď
námet bol by zdravý, ale musí byť prevedený
tak, aby bol sociálne spravodlivý a nebol politicky
zneužívaný.
Bolo by tiež nerozumné, aby sa tak riešila otázka
podpôr v nezamestnanosti, o ktorých sa píše,
že ich vyplácanie vyprší dňom 31.
marca t. r., čo je troška nesprávne. Nestaváme
sa proti žiadnej reforme toho, ale táto reforma musí
byť zdravá, musí byť uplatňovaná
vždy a všade a nielen snáď u chudobných
robotníkov, u ktorých je to jediným útočišťom
a jedinou pomocou v tomto ťažkom hospodárskom
postavení.
Výroba nezamestnaných je priamo umelá. Vieme,
že soznamy v jednotlivých obciach prevádzajú
sa stranícky, najmä na Slovensku sú celé
okresy, kde v obecných komisiách nemajú zastúpenie
nezamestnaní, prípadne zamestnanci, ale že
sú ovládané politickými činiteľmi
iných občianskych strán, ktoré vždy
hľadia pomôcť tým, ku ktorým majú
bližšie. Ba je tiež nemysliteľné, aby
četníctvo skúmalo vždycky každý
prípad najsť miesto pre nezamestnaného, a tiež
sa to robí preto pod nátlakom istých politických
činiteľov rešp. pánov notárov,
ktorí v mnohých prípadoch nemajú možnosť
preskúmať tie veci tak, ako by bolo treba, lebo prípadne
toho hodne spolitizujú. Je nemysliteľné, aby
pri t. zv. opevňovacích prácach, čo
sú práce verejné a štátne, boli
za spoľahlivých považovaní len tí,
ktorí sa hlásia politicky ku stranám meštiackym,
a za nespoľahlivých aby boli považovaní
socialisti a najmä sociálni demokrati, ako sme tomu
svedkami v okrese prievidzskom. Na tento okres treba dávať
v tomto ohľade veľký pozor, a myslím,
že vina tam bude v hlave okresu. Tento okres je politicky
rozbúrený a v posledných časoch začínajú
tam tiež agitačne zasahovať - a myslím,
že tam pomery nebudú konsolidované - tiež
so strany pána Henleina, ktorí pred tým nemeckých
robotníkov ani nepoznali. Myslím, že vývozom
slúžok z nemeckých okrskov na Slovensku do
Nemecka sa neposlúži konsolidácii pomerov na
Slovensku, ale bude to nová otrava, poneváč
tí ľudia, hoci sa len na krátku dobu dostanú
do Nemecka, budú mať duše otrávené
hitlerizmom, a myslím, keď sa potom vrátia
na Slovensko, nebudú dbať na potreby Slovenska a štátu,
ale budú prevádzať také veci, ktoré
sú niekedy aj protizákonné.
Sprostredkovanie práce, hoci nás celkom neuspokojuje,
musí byť v najkratšom čase tiež upravené
tak, aby tun á bola vylúčená každá
možnosť nesprávneho a nespravodlivého
sprostredkovania práce. Máme tisíce a tisíce
prípadov, že zamestnávatelia nežiadajú
robotníkov od sprostredkovateľne práce, a že
sa to robí pokútne, "priateľsky"
a vždycky tiež na účet štátu,
poneváč do práce sa dostávajú
ľudia, ktorí by pracovný pomer nepotrebovali,
nepoznajú ho, nedostávajú sa tam tí,
ktorí sú potom na túto podporu poukázaní.
Každému, ktorému záleží
na tom, aby deficit ministerstva sociálnej pečlivosti
rešp. deficity štátnej pokladnice neboly zvyšované,
musí záležať na tom, aby bol umožnený
taký spôsob hospodárenia a používania
verejných peňazí, ktorý zodpovedá
smerniciam štátnej pokladnice, rešpekt. smerniciam
nášho hospodárenia.
Hovorí sa tiež veľmi mnoho o t. zv. usmernenom
hospodárstve a hovorí sa to i o štátnych
podnikoch. Myslím, že v istej veci nachádzame
v kritike kus pravdy. Ale treba tiež priznať, že
verejnosť musí mať možnosť nazriet
do pomerov štátnych podnikov, rešp. štátnym
podnikom musí byť tiež umožnené,
aby v terajšej konkurenčnej ére, v terajšom
ťažkom hospodárskom boji boly troška hybnejšie.
Nechcem hovoriť o žiadnom závode menovite, ale
je pravda, že štátna správa, pokiaľ
sa týka jednotlivých podnikov, nemá toho
t. zv. obchodníckeho ducha, nemá ducha podnikania
a že podlieha tiež veľmi silne vlivom kartelov.
Inakšie nebolo by možné, aby jednotlivé
štátne železiarske podniky boly v železiarskom
kartele a pokračovaly so zdražovaním potrieb,
surovín a polotovarov tak, ako to robia naše železiarne,
prípadne ako sa to robí s olovom v Příbrami
atď. Nemáme nič proti usmerneniu výroby,
usmerneniu hospodárstva, ale toto hospodárstvo musí
byť zdravé a nemôže byť štátnej
pokladnici na škodu.
Tiež treba pripomenúť, že i štátne
lesy a statky, ktoré v tomto prípade sú veľkým
činiteľom v t. zv. drevárskom syndikáte,
nesmú hospodáriť náladove. My dneska
stojíme na Slovensku tak, že štátne lesy
nemôžu dodať drevo pilám, ktoré
tieto potrebujú. Sú objednávky a píly
by potrebovaly guľatinu, ba stojíme tak, že naše
celulózky majú zaistenú len polovicu kvantity
dreva, ktoré k výrobe celulózy budú
potrebovať. A myslím, že tuná to prekotné
odpredávanie guľatiny, ktoré bobolo fedrované
ak štátnymi les ami a statkami, tak jednotliv ými
celulózkami, je dnes k národohospodárskej
škode a myslím, že zajtra bude nám tiež
zvyšovať počet nezamestnaných. Pily, ktoré
by maly objednávky reziva a vyvážaly by ho
tiež za zlepšené ceny do zahraničia, nemajú
čo rezať a tisíce a tisíce robotníkov
poľnohospodárskych nemôžu prijsť k
zamestnaniu, poneváč niet dreva a niet výhľadu,
že by sa situácia v tomto roku trochu zlepšila.
A poneváč štátne lesy a statky v drevárskom
syndikáte hrajú veľkú úlohu,
je treba, aby sa pracovalo na vytvorení iných smerníc,
ktoré umožnia, aby hospodársky život bol
konsolidovaný a na druhej strane aby tých nezamestnaných
skutočne bolo menej.
Priznám, že i na cirkevných veľkostatkoch
musí byť hospodárenie lepšie. Bol by najvyšší
čas, aby táto otázka bola so sveta sprevedená,
aby sa vedelo, kto t am bude hospodáriť alebo koho
možno ťahať k zodpovednosti. Viem, že interpelácia,
ktorá bola podaná kol. Sivákom, nie
je na 100 % správna a oprávnená, ale musím
pripomenúť, že je to preca len neľudské
a nekresťanské, keď vidíme, že jednotliví
páni, ktorí sú árendátormi
cirkevnej pôdy, cirkevných veľkostatkov, dostávajú
árendu takmer zdarma, ale na druhej strane poľnohospodárske
robotníctvo musí tam drieť za 5, 6 rešp.
7 Kč. Myslím, že toto je pre život málo,
ale pre smrť až veľa. Bolo hovorené, že
árenda, poplatky nebudú prípadne zvýšené,
ale že bude urobený nátlak na majiteľov,
árendátorov cirkevných veľkostatkov,
aby zvýšili plat poľnohospodárskeho robotníctva.
O tom sa písalo, ale nestalo sa to skutkom, a my sme svedkami,
že práve títo páni veľkostatkári,
ktorí majú cirkevné veľkostatky v árende,
platia najmizernejšie, najotrockejšie mzdy poľnohospodárskym
robotníkom. Táto otázka je veľmi vážna
a myslím, že robenie deficitu pri tomto hospodárení
je tiež otázka verejná, otázka štátna,
a my všetci mali bysme na tom záujem, aby to jedenkráť
prišlo do poriadku, abysme sa už raz aj s Rímom
vyporiadali.
Tiež treba poukázať, že i finančná
správa, najmä berné úrady, berné
správy nepokračujú vždy spravodlive
a nemajú dostatok sociálneho pochopenia pre ťažké
pomery obyvateľstva najmä na Slovensku. Boli sme svedkami,
že berná správa púchovská vypísala
činžovnú daň pre tých chudákov,
ktorí boli nútení pri stavbe železnice
Púchov-Horní Lideč pribrať niekoľko
robotníkov, ktorí prišli z iného okresu,
do bytu za dosť mizerný poplatok a z tohoto poplatku
mali platiť daň, ačkoľvek prišlo
sa s touto vecou koncom minulého roku, k ým práce
boly prevádzané pred 2 rokmi. Vidíme, že
bolo tu niečo netaktického a treba zdôrazniť,
hodne poburujúceho, ale napriek tomu že berná
správa trenčianska priznala, že tu bola istá
ukvapenosť, sme svedkami, že dnes novými exekúciami
majú sa sháňať tieto groše, ktoré
štátna správa finančná potrebuje
ku krytiu iných potrieb a po prípade že by
aj schodok štátneho hospodárstva nebol tak
veľký, keby tí ľudia vykonávali
svoju povinnosť ku štátu. Myslím, že
je to nezdravé, keď sa na tých malých
chudákov ide s terorom a vymáha sa na nich niekoľko
korún dlžnej činžovnej dane. Na druhej
strane sme svedkami toho, že mnohým hospodársky
silným, ktorí po prevrate robili veľkých
vlastencov, okresné a iné úrady vychádzaly
v ústrety, a nie je možné, aby na túto
benevolenciu ešte do teraz hrešili. Hospodárska
konsolidácia a poprevratové pomery už mohly
byť za týchto časov hodne zabudnuté.
Je to nerozumné, keď bankoví direktori ešte
hrešia na to, že po prevrate umožnili, aby u nich
býval niektorý úradník, rešp.
aby v ich miestnostiach úradovaly okresné úrady
atď. a keď túto benevolenciu využívajú.
Bolo by potrebné, aby berná správa, ktorá
má byť proti každému ostrejšia, bola
spravedlivá a túto ostrosť používala
tiež tam, kde je to potrebné.
Schodok vo štátnom rozpočte je tiež preto,
poneváč štát má menovitena Slovensku
veľké povinnosti oproti školstvu. Máme
viac ako polovicu školstva neštátneho, sú
to školy církevné, obecné. Tam sa dávajú
učiteľom zálohy na ich platy, lebo povinnosti
obcí - či už politických alebo církevných
- sú v tomto prípade primalé a hovorme 5/7
platov učiteľom cirkevných a obecných
škol musí ako prídavok dávať štátna
pokladnica. Neviem, ako sa tieto groše budú inkasovať,
či štátna pokladnica pri tom niečo neztratí,
ale bolo by správne, aby sa pomýšľalo
na poštátnenie týchto škôl, poneváč
učiteľstvo platí štát i bez toho.
Myslím, že so stanoviska pedagogického a štátnického
bolo by veľmi rozumné, keby soštátnenie
týchto škôľ bolo tiež prevedené.