Předseda Malypetr.

Místopředsedové: Mlčoch, Langr, Košek, Taub.

Zapisovatelé: R. Böhm, Dubický.

179 poslanců podle pesenční listiny.

Člen vlády ministr dr Dérer.

Předseda nejvyššího účetního kontrolního úřadu dr Horák.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemní dr Říha; jeho zástupce dr Záděra.

Místopředseda Langr zahájil schůzi v 10 hod. 15 min. dopol. a konstatoval, že sněmovna je způsobilá jednati.

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu obdrželi na dnešní den posl. Devečka, Čuřík.

Lékařské vysvědčení předložil posl. dr Luschka.

Do výboru branného vyslal: klub poslanců republ. strany zeměděl. a malorol. lidu posl. Coufala za posl. Vančo; klub poslanců "Deutsche sozsialdemokratische Arrbeiterpartei" posl. Heegera za posl. Zischku.

Místopředseda Langr (zvoní): Přistoupíme k projednávání prvých dvou odstavců, o nichž usneseno bylo společné jednání, jimiž jsou:

1. Zpráva výboru rozpočtového o vládním návrhu (tisk 687), aby byl dán Národním shromážděním souhlas podle čl. XIII finančního zákona republiky Československé ze dne 19. prosince 1934, č. 256 Sb. z. a n., kterým se stanoví státní rozpočet na rok 1935 (tisk 789).

2. Zpráva výboru rozpočtového o státním závěrečném účtu republiky Československé za rok 1935 (tisk 616) spolu s účty státního bytového fondu a dávky z majetku (tisk 788).

Zpravodajem při obou odstavcích jest pan posl. Remeš.

Budeme pokračovati ve společné rozpravě, započaté ve včerejší, 80. schůzi sněmovny.

Lhůta řečnická jest 60 minut.

Přihlášeni jsou ještě řečníci: na straně "proti" pp. posl. Slanský, inž. Schwarz, Hirte, Jaross, Hodinová-Spurná, Dölling; na straně "pro" pp. posl. Benda, Bergmann, dr Neuman, Hladký.

Dávám slovo prvému řečníku "pro", p. posl. Bendovi.

Posl. Benda: Vážená snemovňa!

U príležitosti pojednávania záverečného účtu a fondového hospodárstva je povinnosťou nás všetkých, ktorým na poriadku v štátu záleží, aby sme hľadali tiež nové cesty súčinnosti, aby všetky príčiny, ktoré snáď zavinily schodok vo štátnom hospodárstve, boly odstránené, aby sme sav ohľade sociálnom, hospodárskom a kultúrnom dostali vopred.

Pravda, k tomuto pojednávaniu má tiež právo kritiky verejnosť, ale myslím, že i táto kritika nemá byť stranícka, že má byť vecná a tiež usmernená. Preto bolo nerozumom niektorých politických strán rešp. ich časopisov, že všetko, čo snáď je pre nás nevýhodné behom 6 rokov strádania a biedy, bolo dávané do jedného čísla, do jednej sumy. Ono to pôsobí tak trochu zastrašujúcim spôsobom, keď sa píše, že za 4.200,000.000 Kč štátnych peňazí zničili sme pracovnú morálku. Človek neznajúci pomery sa nad tým zamyslí a pridá ešte k tomu, že tu nie je niečo v poriadku.

Myslím, že v budúcnosti takéto výstrelky nemôžu byť trpené, poneváč máme veľkú príčinu a potrebu, aby medzi obyvatelstvom nastalo isté stmelenie myslí, aby sa pracovalo jednotne a svorne za odstránenie všetkého, čo nás všetkých zaťažuje.

Hovorí sa tiež, že vláda z iniciatívy úspornenej parlamentnej komisie a najvyššieho kontrolného úradu chce toho roku zamedziť zbytočné prekročenie štátneho rozpočtu, ktoré prináša štátnej pokladni nové výlohy.

Pravda je, že už r. 1936 bude iste lepšie ako r. 1935. Takéto kroky treba len schvaľovať, poneváč vláda z iniciatívy spoločnej hľadá spoločnú možnosť práce a hľadá tiež dobrú vôľu, aby všetko to, čo je vo štátnom rozpočte ako nedostatok alebo prípadne chybujúci obnos, bolo nahradené a upravené.

Ale je tam tiež pripomienka (čte):

"Přes to však letos ministr financí bude míti těžký úkol najít úhradu na vydání v rozpočtu nepředvídaná. Ví se, že nové daně či nové zatížení výroby připustit nemožno. A to nedovolí ani republikánská strana. Proto se úhrada bude hledat jednak v průmyslu umělých tuků, lihovin, pivovarském" - vynechaný je tu asi cukrovarský - "a jednak úsporami v nerentabilním sociálním podpůrnictví."

Pravda, zásada akiste dobrá, ale bude na pánoch, ktorí s touto kritikou súhlasia, bude tiež na strane, ktorá túto kritiku do verejnosti priniesla, aby ukázali dostatok dobrej vôle, aby v pečlivosti o nezamestnaných pokračovalo sa zdravým spôsobom, pokračovalo sa ľudsky a spravodlive.

Vieme, že počet nezamestnaných je hodne snížený. Mohol by byť ešte viac snížený. Keď ministerstvo soc. pečlivosti žiada úhradu, rešp. povolenie zvýšených výdavkov, robí to cestou zákonnou, a bude tuná potreba, aby všetci, ktorí chcú odstraniť tieto sociálne nedostatky, pomáhali týchto 600 mil. Kč nahradiť spôsobom iným, ale nie hovorením o zdražovaní t. zv. ľudových tukov ako je margarín atď., poneváč sa najde i mnoho ľudí a hospodyň z t. zv. meštiackych strán, ktorí nemajúc dostatok prostriedkov k nákupu, nemajú také príjmy, veľmi často sa uchádzajú o nákup umelých tukov, a myslím, že by nikto s takýmto nerozumným deklamovaním, prípadne s takouto nerozumnou agitáciou nedocielil toho, čoho by docieliť bolo možno.

Vieme, že to nie je správne, keď sa jednotlivé rozpočty ministerské takto prekročujú, ale v daných pomeroch myslím, že nebolo iného východiska, poneváč i sama správa rozpočtového výboru hovorí, že na pr. u kap. 17 to bolo sociálne poistenie, bytová pečlivosť, stavebná pečlivosť, váleční a pováleční poškodenci, pečlivosť o nezamestnaných, štátne starobné podpory a niektoré menšie výdavky, ktoré spôsobily prekročenie rozpočtu. Je to skutočná pravda, že stavebný ruch a pečlivosť o byty zapríčinila tiež ministerstvu soc. pečlivosti isté výdavky, najmä pri zárukách, poneváč hospodárska kríza sa nemilosrdne dotýka i niektorých ľudí, ktorí mali postavené domky na základe zákona o stavebnom ruchu a teraz, poneváč majiteľ, rešp. nájomca domku nemal dostatok finančných prostriedkov, aby všetko uhradil - bol nezamestnaný musela tu prísť štátna správa k pomoci.

Ale keď skúmame vysoké čísla nezamestnaných, treba tiež premýšľať o tom, či by ich skutočne muselo byť toľko, keby všetky politické strany bez rozdielu, bez ohľadu na to, či sú v opozícii či v koalícii, tento počet nezamestnaných umelým spôsobom nezvyšovaly. Nechcem hovoriť heslovite, že medzi nezamestnanými sa nachádzajú bohatí sedliacki synkovia, ako sa to obyčajne píše v časopisoch, ale máme mnoho dokladov o tom, že medzi nezamestnanými alebo medzi zamestnanými sa nachádza mnoho takých, ktorí pred tým v pracovnom pomere neboli, dostali sa do zamestnania nie na základe preukazu o býv. pracovnom pomere, rešp. dokladu o členstve v ústrednej soc. poisťovni, ale dostali sa do zamestnania následkom protekcie, prípadne preukazu o chudobe, a keď sa potom stanú nezamestnanými, dostávajú sa do soznamu tých, ktorí pobierajú i podporu v nezamestnanosti podľa gentského systému, na ktorý sa obyčajne nadáva, ale ktorý v mnohých prípadoch býva tiež zneužívaný.

Nie je tiež mysliteľné, že ku pr. gentský systém mohol by byť junktimovaný s niektorými požiadavk ami iných politických strán. Gentský systém a podporovan e nezamestnaných nie je snáď záležitosťou strán socialistických alebo, hovorme, meštiackych, ale je záležitosťou a pvinnosťou všetkých tých, ktorí v tomto štáte bydlia a ktorí tento štát i naďalej chcú udržať. Preto je nemysliteľné, aby sa hovorilo o oddlžovaní roľníkov bez toho, že by snáď tiež bolo postarané o sociálne postavenie i iných vrstiev ľudu v republike bydliacich. Myslím, že toto nie je mienka celej agrárnej strany, že to je snáď mienka kol. Hrubého, ktorý v tomto prípade bez toho, že by sa zopýtal vedúcich agrárnej strany, ako v týchto veciach treba pokračovať, predniesol referát, ktorý vo verejnosti narobil mnoho zlej krvi.

Hovorilo sa tiež o odpracovaní polovice podpory, ktorú dostávajú nezamestnaní dľa gentského systému. Neviem, akým spôsobom to má byť prevedené, ale myslím, že previesť je to nemožné najmä preto, že verejné a štátne práce nie sú preca v tak hustom pomere rozdelené po republike, že by si to nezamestnaný mohol na j ednotlivých dedinách odpracovať a bol by nutený, aby za tou prácou isiel do dedín súsedných, a jedná sa tiež o to, aby tam tie práce jestvovaly. Ja viem, ponevac finančné postavenie jednotlivých obcí je mizerné, nemôžu sa k prevádzaniu núdzových a iných prác dostať, takže by to odpracovanie polovičnej čiastky bolo nemožné, a musí byť tuná tiež ustanovenie, komu by tieto odpracované polovičné čiastky prišly k dobru. Snáď námet bol by zdravý, ale musí byť prevedený tak, aby bol sociálne spravodlivý a nebol politicky zneužívaný.

Bolo by tiež nerozumné, aby sa tak riešila otázka podpôr v nezamestnanosti, o ktorých sa píše, že ich vyplácanie vyprší dňom 31. marca t. r., čo je troška nesprávne. Nestaváme sa proti žiadnej reforme toho, ale táto reforma musí byť zdravá, musí byť uplatňovaná vždy a všade a nielen snáď u chudobných robotníkov, u ktorých je to jediným útočišťom a jedinou pomocou v tomto ťažkom hospodárskom postavení.

Výroba nezamestnaných je priamo umelá. Vieme, že soznamy v jednotlivých obciach prevádzajú sa stranícky, najmä na Slovensku sú celé okresy, kde v obecných komisiách nemajú zastúpenie nezamestnaní, prípadne zamestnanci, ale že sú ovládané politickými činiteľmi iných občianskych strán, ktoré vždy hľadia pomôcť tým, ku ktorým majú bližšie. Ba je tiež nemysliteľné, aby četníctvo skúmalo vždycky každý prípad najsť miesto pre nezamestnaného, a tiež sa to robí preto pod nátlakom istých politických činiteľov rešp. pánov notárov, ktorí v mnohých prípadoch nemajú možnosť preskúmať tie veci tak, ako by bolo treba, lebo prípadne toho hodne spolitizujú. Je nemysliteľné, aby pri t. zv. opevňovacích prácach, čo sú práce verejné a štátne, boli za spoľahlivých považovaní len tí, ktorí sa hlásia politicky ku stranám meštiackym, a za nespoľahlivých aby boli považovaní socialisti a najmä sociálni demokrati, ako sme tomu svedkami v okrese prievidzskom. Na tento okres treba dávať v tomto ohľade veľký pozor, a myslím, že vina tam bude v hlave okresu. Tento okres je politicky rozbúrený a v posledných časoch začínajú tam tiež agitačne zasahovať - a myslím, že tam pomery nebudú konsolidované - tiež so strany pána Henleina, ktorí pred tým nemeckých robotníkov ani nepoznali. Myslím, že vývozom slúžok z nemeckých okrskov na Slovensku do Nemecka sa neposlúži konsolidácii pomerov na Slovensku, ale bude to nová otrava, poneváč tí ľudia, hoci sa len na krátku dobu dostanú do Nemecka, budú mať duše otrávené hitlerizmom, a myslím, keď sa potom vrátia na Slovensko, nebudú dbať na potreby Slovenska a štátu, ale budú prevádzať také veci, ktoré sú niekedy aj protizákonné.

Sprostredkovanie práce, hoci nás celkom neuspokojuje, musí byť v najkratšom čase tiež upravené tak, aby tun á bola vylúčená každá možnosť nesprávneho a nespravodlivého sprostredkovania práce. Máme tisíce a tisíce prípadov, že zamestnávatelia nežiadajú robotníkov od sprostredkovateľne práce, a že sa to robí pokútne, "priateľsky" a vždycky tiež na účet štátu, poneváč do práce sa dostávajú ľudia, ktorí by pracovný pomer nepotrebovali, nepoznajú ho, nedostávajú sa tam tí, ktorí sú potom na túto podporu poukázaní. Každému, ktorému záleží na tom, aby deficit ministerstva sociálnej pečlivosti rešp. deficity štátnej pokladnice neboly zvyšované, musí záležať na tom, aby bol umožnený taký spôsob hospodárenia a používania verejných peňazí, ktorý zodpovedá smerniciam štátnej pokladnice, rešpekt. smerniciam nášho hospodárenia.

Hovorí sa tiež veľmi mnoho o t. zv. usmernenom hospodárstve a hovorí sa to i o štátnych podnikoch. Myslím, že v istej veci nachádzame v kritike kus pravdy. Ale treba tiež priznať, že verejnosť musí mať možnosť nazriet do pomerov štátnych podnikov, rešp. štátnym podnikom musí byť tiež umožnené, aby v terajšej konkurenčnej ére, v terajšom ťažkom hospodárskom boji boly troška hybnejšie. Nechcem hovoriť o žiadnom závode menovite, ale je pravda, že štátna správa, pokiaľ sa týka jednotlivých podnikov, nemá toho t. zv. obchodníckeho ducha, nemá ducha podnikania a že podlieha tiež veľmi silne vlivom kartelov. Inakšie nebolo by možné, aby jednotlivé štátne železiarske podniky boly v železiarskom kartele a pokračovaly so zdražovaním potrieb, surovín a polotovarov tak, ako to robia naše železiarne, prípadne ako sa to robí s olovom v Příbrami atď. Nemáme nič proti usmerneniu výroby, usmerneniu hospodárstva, ale toto hospodárstvo musí byť zdravé a nemôže byť štátnej pokladnici na škodu.

Tiež treba pripomenúť, že i štátne lesy a statky, ktoré v tomto prípade sú veľkým činiteľom v t. zv. drevárskom syndikáte, nesmú hospodáriť náladove. My dneska stojíme na Slovensku tak, že štátne lesy nemôžu dodať drevo pilám, ktoré tieto potrebujú. Sú objednávky a píly by potrebovaly guľatinu, ba stojíme tak, že naše celulózky majú zaistenú len polovicu kvantity dreva, ktoré k výrobe celulózy budú potrebovať. A myslím, že tuná to prekotné odpredávanie guľatiny, ktoré bobolo fedrované ak štátnymi les ami a statkami, tak jednotliv ými celulózkami, je dnes k národohospodárskej škode a myslím, že zajtra bude nám tiež zvyšovať počet nezamestnaných. Pily, ktoré by maly objednávky reziva a vyvážaly by ho tiež za zlepšené ceny do zahraničia, nemajú čo rezať a tisíce a tisíce robotníkov poľnohospodárskych nemôžu prijsť k zamestnaniu, poneváč niet dreva a niet výhľadu, že by sa situácia v tomto roku trochu zlepšila. A poneváč štátne lesy a statky v drevárskom syndikáte hrajú veľkú úlohu, je treba, aby sa pracovalo na vytvorení iných smerníc, ktoré umožnia, aby hospodársky život bol konsolidovaný a na druhej strane aby tých nezamestnaných skutočne bolo menej.

Priznám, že i na cirkevných veľkostatkoch musí byť hospodárenie lepšie. Bol by najvyšší čas, aby táto otázka bola so sveta sprevedená, aby sa vedelo, kto t am bude hospodáriť alebo koho možno ťahať k zodpovednosti. Viem, že interpelácia, ktorá bola podaná kol. Sivákom, nie je na 100 % správna a oprávnená, ale musím pripomenúť, že je to preca len neľudské a nekresťanské, keď vidíme, že jednotliví páni, ktorí sú árendátormi cirkevnej pôdy, cirkevných veľkostatkov, dostávajú árendu takmer zdarma, ale na druhej strane poľnohospodárske robotníctvo musí tam drieť za 5, 6 rešp. 7 Kč. Myslím, že toto je pre život málo, ale pre smrť až veľa. Bolo hovorené, že árenda, poplatky nebudú prípadne zvýšené, ale že bude urobený nátlak na majiteľov, árendátorov cirkevných veľkostatkov, aby zvýšili plat poľnohospodárskeho robotníctva. O tom sa písalo, ale nestalo sa to skutkom, a my sme svedkami, že práve títo páni veľkostatkári, ktorí majú cirkevné veľkostatky v árende, platia najmizernejšie, najotrockejšie mzdy poľnohospodárskym robotníkom. Táto otázka je veľmi vážna a myslím, že robenie deficitu pri tomto hospodárení je tiež otázka verejná, otázka štátna, a my všetci mali bysme na tom záujem, aby to jedenkráť prišlo do poriadku, abysme sa už raz aj s Rímom vyporiadali.

Tiež treba poukázať, že i finančná správa, najmä berné úrady, berné správy nepokračujú vždy spravodlive a nemajú dostatok sociálneho pochopenia pre ťažké pomery obyvateľstva najmä na Slovensku. Boli sme svedkami, že berná správa púchovská vypísala činžovnú daň pre tých chudákov, ktorí boli nútení pri stavbe železnice Púchov-Horní Lideč pribrať niekoľko robotníkov, ktorí prišli z iného okresu, do bytu za dosť mizerný poplatok a z tohoto poplatku mali platiť daň, ačkoľvek prišlo sa s touto vecou koncom minulého roku, k ým práce boly prevádzané pred 2 rokmi. Vidíme, že bolo tu niečo netaktického a treba zdôrazniť, hodne poburujúceho, ale napriek tomu že berná správa trenčianska priznala, že tu bola istá ukvapenosť, sme svedkami, že dnes novými exekúciami majú sa sháňať tieto groše, ktoré štátna správa finančná potrebuje ku krytiu iných potrieb a po prípade že by aj schodok štátneho hospodárstva nebol tak veľký, keby tí ľudia vykonávali svoju povinnosť ku štátu. Myslím, že je to nezdravé, keď sa na tých malých chudákov ide s terorom a vymáha sa na nich niekoľko korún dlžnej činžovnej dane. Na druhej strane sme svedkami toho, že mnohým hospodársky silným, ktorí po prevrate robili veľkých vlastencov, okresné a iné úrady vychádzaly v ústrety, a nie je možné, aby na túto benevolenciu ešte do teraz hrešili. Hospodárska konsolidácia a poprevratové pomery už mohly byť za týchto časov hodne zabudnuté. Je to nerozumné, keď bankoví direktori ešte hrešia na to, že po prevrate umožnili, aby u nich býval niektorý úradník, rešp. aby v ich miestnostiach úradovaly okresné úrady atď. a keď túto benevolenciu využívajú. Bolo by potrebné, aby berná správa, ktorá má byť proti každému ostrejšia, bola spravedlivá a túto ostrosť používala tiež tam, kde je to potrebné.

Schodok vo štátnom rozpočte je tiež preto, poneváč štát má menovitena Slovensku veľké povinnosti oproti školstvu. Máme viac ako polovicu školstva neštátneho, sú to školy církevné, obecné. Tam sa dávajú učiteľom zálohy na ich platy, lebo povinnosti obcí - či už politických alebo církevných - sú v tomto prípade primalé a hovorme 5/7 platov učiteľom cirkevných a obecných škol musí ako prídavok dávať štátna pokladnica. Neviem, ako sa tieto groše budú inkasovať, či štátna pokladnica pri tom niečo neztratí, ale bolo by správne, aby sa pomýšľalo na poštátnenie týchto škôl, poneváč učiteľstvo platí štát i bez toho. Myslím, že so stanoviska pedagogického a štátnického bolo by veľmi rozumné, keby soštátnenie týchto škôľ bolo tiež prevedené.