Pánové, varujeme před slabostí, která by se nakonec musela vymstíti i socialistickým a demokratickým stranám, i demokratickým živlům v agrární straně. Stanovisko komunistů jest v základních otázkách takové, že právě revoluční dělnictvo je nejspolehlivější silou obrany demokracie a republiky, jak dokazuje Španělsko, a že se podle toho také musí v republice v demokratickém režimu s komunisty jednati.

Místopředseda Taub (zvoní): Upozorňuji pana řečníka, že již řečnická lhůta minula.

Posl. Kopecký (pokračuje): Hned jsem hotov.

Protistátnost a velezrádnost je, pánové, representována pravicovými živly, je representována reakčními a fašistickými živly. Proti těmto živlům je třeba nastoupiti a je třeba vnitřní zradu zaškrtiti dříve, než může vykonati své dílo. Pánové, spatřujeme své poslání v tom, abychom dávali právě ve jménu dělnictva, ve jménu jeho síly perspektivu. Není třeba se báti ničeho, když dělnictvo a lid bude sjednocený a když bude dána lidu možnost se uplatniti. Lid bude obětavě bojovati, lid bude cediti krev a umírati za republiku, když ovšem bude v republice rozhodovati a vládnouti. Vláda lidu, lidová vláda v republice by byla silnou vládou. A nynější vláda je vládou strachu před lidem, je vládou šizení lidu, je v otázce demokracie vládou uhýbání, kolísání a vyčkávání, vládou ústupků reakci. Síla vlády je ochromována výbojností jejích reakčních složek a slabostí jejích demokratických složek. Pánové, je naprosto průhledná snaha reakčních živlů zdiskreditovati demokratické činitele, demokratickou část koalice a vlády, snaha utahati ji. Situace je bohužel taková, že demokratičtí činitelé se dostávají v některých momentech přímo do zajetí reakčních živlů. Proto apelujeme: Nechť demokratické a socialistické složky pochopí, že síla lidu je schopna dáti sílu demokracii a demokratické vládě. Nechť demokratické a socialistické strany pochopí význam jednotné lidové fronty s hlediska zájmu obrany demokracie a republiky a pak uznají, že lidová fronta by nepřinesla republice, jak se tvrdí, rozvrat, nýbrž posílení uvnitř i navenek. Pánové, myšlenky na možnost nastolení pravicové vlády s ještě reakčnějšími elementy nás nezdolají. Pravíme ovšem, že pravicová vláda musí býti všemi prostředky, za každou cenu a pro vždy v Československu odvrácena. Oproti snahám reakce, oproti snahám pravice s reálnou politickou ideou a koncepcí by byla levicová lidová vláda rozhodným demokratickým činem a východiskem k velkým změnám a věcem v Československé republice. Ona by zajistila lidu chléb a práci, velkoryse by řešila problémy hospodářské, sociální a kulturní. Zajistila by a rozšířila svobodu lidu, provedla by demokratické vyrovnání mezi národy Československa, upevnila by spojenecký svazek s Francií a Sovětským svazem, zajistila by pevný a neúchylný mírový a demokratický zahraničně-politický kurs. Připravila by dělnictvo, připravila by lid a armádu k obraně republiky. Postarala by se, aby se strany Československa byla projevena taková síla, která by byla schopna pomoci mírovým silám Evropy, donutiti hitlerovské Německo k tomu, aby se vzdalo svých válečných záměrů a aby byl nadále zajištěn mírový a pokojný život Evropy.

Pánové, my stále zdůrazňujeme a zdůrazňujeme to i při této příležitosti: Tato malá země, Československo, může hledati svou velikost jenom na frontě levé, na frontě boje za svobodu a pokrok, jenom po boku Francie lidové fronty, jenom po boku Sovětského svazu. Tato země se nesmí báti ani bolševismu, tato země se nesmí báti ani komunismu, tak jako se ho nebál český lid za táboritské epochy. Komunismus obsahuje nejideálnější myšlenky lidské svobody a lidského blaha. Sovětský svaz dokazuje, že cestou komunismu lze dospěti k nejdokonalejší demokracii. My totiž pravíme: Kdo je pro svobodu, kdo je pro demokracii a kdo je pro pokrok, ten přijme komunismus za svého spojence. Jsme schopni s oporou lidu, širokých mas a dělnictva tvořiti novou dějinnou slávu této země. Ať žije lidová fronta v Československu, ať žije komunismus! (Potlesk poslanců komunistické strany.)

Místopředseda Taub (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. dr Porubszky. Dávám mu slovo.

Posl. dr Porubszky (maďarsky): Vážená posl. snemovňa!

Včera, keď som cestoval do Prahy, istý môj kol. poslanec študoval vo vlaku záverečný účet na r. 1935. Po uplynutí určitej doby vidím, že môj kolega poslanec chytá sa za hlavu a povedá, že dostáva závrať. Tážem sa, od čoho? Snáď je tu ťažký vzduch? Odpovedal toto: "Nie od ťažkého vzduchu, ale od niektorých položiek záverečného účtu". A vskutku, závratná je tá suma 3 miliardového deficitu, ktorou prekročila vláda rámec rozpočtu. Jestliže by v hospodárskej správe prostej dedinskej obce obecný notár čo len v malej miere dovolil si podobné prekročenie, dozaista by ho vyhnali z miesta.

Parlament a zákonodárstvo nemôže byť inštituciou pietistickou, ktorá by bola tu len k tomu, aby sa ministrom, ktorí prekročili medze rozpočtu, dávala tuná dodatočná absolúcia. Poplatné občianstvo chodí ošarpané a finančná správa pokračuje ďalej vo fašiankovej nálade na ceste prekročovania rozpočtu.

My Maďari nespatrujeme v záverečnom účte ani stopy nejakej našej účasti na hospodárstve kulturálnych a sociálnych statkov, ktorá by nám patrila podľa nášho početného pomeru. Najdeme-li nejakú tú položku, prichádzame dedukciou na to, že tieto naše participácie sú ďaleko pod mierou. Zdá sa, že medzi zastrčenými číslicami záverečného účtu stráca sa voči Maďarom zásada demokracie a spravedlivosti.

Vážená snemovňa! Dovoľte mi ako poslancovi maďarského pohraničia na južnom Slvensku, aby som tu predniesol niektoré krivdy maďarského pohraničného pásma na Slovenskom juhu. V maďarských okresoch južného Slovenska, od Nových Zámkov až po Balašské Ďarmoty bola v r. 1936 tak planá úroda, akú sme tuná od doby štátneho prevratu ešte nevideli. Výnos úrody sotva dosahoval 2-3 q. Obyvateľstvo okresov Parkán, Želíz, Modrý Kameň a Krupina bolo vystavené tiež ešte nebezpečenstvu povodní. Hron zalial vidiek sedemkráť, Ipeľ päťkráť. Učinili sme spolu s mojími kol. poslancami a okresnými zastupiteľskými sbory u príslušných činiteľov všetko, aby vyššie uvedené 4 pohraničné maďarské okresy boly pojaté do soznamu núdzových okresov. Dostali sme od okresných náčelníkov sľuby, ale žiaľbohu, Šiahy, Modrý Kameň, Želíz a Parkán ešte ani po katastrofálne planej úrode nepožívajú výhod patriacich núdzovým okresom.

Žiadali sme o osivo za výhodné ceny. I tu sa stalo, že jedna či dve čulejšie a protekčnejšie obce obdržaly za hotové peniaze podzimné osivo po 80 Kč, a ostatné obce by boly maly platiť 135 Kč, keby bolo bývalo z čoho. Ani od jarnej osevnej akcie nemôžeme veľa očakávať. Kol. posl. Esterházy sa zmienil o tom, že už sa o tom hovorilo, ale musím sa obávať toho, že na južnom Slovensku, kde doba osenia začína prv, dostane sa gazdom osiva až vtedy, keď osevná doba už uplynie. Žiadali sme o práce pre robotníkov, ktorí neboli najatí na žatvu. I tu sme skusili, že u železníc obdržali prácu len tí, ktorí mali legitimáciu strany. (Posl. Jaross [maďarsky]: Legitimácie ktorej strany požadovali?) Našej strany nie. V okrese krupinskom stavia sa umelá silnica, i tu sa hlásili niekoľkí do práce, a tu zasa nedostalo sa práce tým, čo neboli členmi odborovej organizácie.

Vážená snemovňa! Chcem vás upozorniť ešte na inú krivdu maďarského pohraničného pásma v južnom Slovensku. V tomto roku planej úrody chcel si ľud v pohraničnom pásme vo svojej mizerii pomôcť tak, že sa zabýval pašovaním dobytka. Ja ako kňaz nemôžem schvaľovať pašeráctvo jakožto hriech, avšak do určitej miery chápem situáciu ubohých ľudí, ktorí priháňali z Maďarska sem lacnejší dobytok a tuná ho lepšie zpeňažili, aby tým aksi doplnili svoje ubývajúce dôchodky. Avšak čo sa stalo vo veľa prípadoch? Keď sa pašeráci následkom oznámenia alebo zatknutia dostali do basy - smiem-li tohoto výrazu užiť - bol v skoro každej pohraničnej obci takýto prečin pašeráctva zmenený vo vyzvedačstvo. Šesť mesiacov, ba niekedy i 3/4 roka sedel takýto pašerák akožto podozrelý z vyzvedačstva vo vyšetrovacom väzení, kým - ovšem, ak mal šťastie - obdržal rozsudok za priestupok alebo prečin pašeráctva a vyhnúl sa takto obžalobe a trestu pre o veľa nebezpečnejšie vyzvedačstvo.

Obyvateľstvo vo zmienených okresoch zapodieva sa s nepatrnou výnimkou obrábaním viníc. Tohoto roku chcel ľud z výnosu strednej úrody vína nahradiť nedostatok na úrode obilia, avšak produkované víno len sotva a veľmi ťažko sa dá speňažiť pre vysokú daň z vína a pre nedostatok peňazí. K tomu v okrese parkánskom pridružuje sa ešte iná krivda. Prednosta dôchodkového úradu v Parkáne, istý pán Němec, vydal v januári pre vinárskych gazdov obežník, ktorým vo forme prísneho "ukázu" zrušuje dosavádnu 18ročnú prax a uvádza uhorský zákon o víne z r. 1908 nielen s drakonickou prísnosťou, ale zo svojich nariadení proste vynecháva alebo mýlne vykladá tie časti tohoto zákona, ktoré znamenajú výhodu pre majiteľov viníc.

Prednosta dôchodkového úradu Němec v tomto svojom obežníku, jehož nesrozumiteľný maďarský sloh nechcem podrobiť tuná kritike, nariaďuje mimo iného toho: "V pivniciach veľkoproducentov môže byť uskladnené len zdanené víno a tedy dani nepodliehajúce víno v množstve od 200 litrov nižšie alebo víno maloproducentov treba dopraviť do inej pivnice a čingýr môže produkovať len výrobca, ktorý všetko svoje víno spotrebuje sám. Čingýr treba z vinnej pivnice každým pádom odstrániť."

Toto nariadenie je pre viničných gazdov už i preto krivdivé, lebo nedáva odpoveď na to, čo má robiť majiteľ viníc, ktorého príbuzenstvo žije síce vo zvláštnych domácnostiach, avšak má iba jedinú pivnicu na víno. Zda za sychravej zimy a za veľké náklady má si každý z nich vykopať zvláštnu pivnicu len preto, aby jeho víno, niekedy len nepatrného množstva, bolo umiestené v tejto novej a drahej pivnici? Toto opatrenie vypadá tak, ako keby bolo vydané nariadenie, že každý gazda musí postaviť zvláštnu maštal pre každý kus svojho dobytka.

Uhorský zákon, ktorého sa dovoláva Němec, znie doslovne takto: "§ 32. Víno z matolín čingýr alebo patoky - dovoľuje sa vyrábať i v medziach §§ 30 a 31 len výlučne z matolín vinných hrozien vlastnej úrody pre účely domácej spotreby, a iba tým, ktorí nemajú vinicu 4 kat. jutár väčšiu. Jestliže však takýto malí majitelia viníc zabývajú sa kúpou a predajom vína, muštu, vinných matolín, hrozien určených pre výrobu vína alebo čapovaním rešp. predajom vína v malom, nesmú vyrábať víno z matolín."

V ďalšom, čo na veľkú škodu majiteľov viníc je úplne vynechané z nariadenia Němca, pokračuje uhorský zákon takto: "Domácej spotrebe podlieha to množstvo vína z matolín, ktoré spotrebuje producent a jeho rodina, ďalej jeho čeľaď a jeho robotníci. Množstvo vína z matolín, ktoré možno vyrobiť ročne pre domácu spotrebu, nesmie úhrnom presahovať túto ročnú domácu spotrebu, a žiadnym pádom nemôže byť väčšie 20 hl."

Citovaný uhorský zákon zakázal tedy výrobu čingýru len tým, čo majú väčšiu vinicu než 4 kat. jutrá alebo majú síce vinicu menšiu, avšak zabývajú sa kúpou a predajom hrozien, muštu atď. a tedy zakázal to krčmárom a obchodníkom. Tomu nasvedčuje tiež ustanovenie uhorského zákona, že množstvo vína z matolín - či ra - nemôže presahovať 20 hl, čo samo o sebe predpokladá výrobu 60 hl. čistého vína, ktoré ovšem má vinár pre predaj, a nie preto, aby ho vypil. Lebo podľa nariadenia dôchodkového úradu, ktorým sa zákon zostruje, mohla by domácnosť dospeť k maximálnemu "požitku" 20 hl čingýru len vtedy, keby mala takú pijácku potenciu, že v prítomnom prípade podujala by sa i spotreby 60 hl čistého vína. A k takejto pijáckej praxi s hľadiska zdravotníckeho a hospodárskeho ani sám pán Němec nemôže vychovávať tento beztoho už zchudobnelý ľud.

Vážená snemovňa! Ráčte prepáčiť, že sa tuná práve s takýmito vecmi vytasujem, avšak nezabúdajme, že počet viničných gazdov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi činí asi 80.000 a s obrábaním viníc živí sa mnoho tisíc robotníkov.

Prednosta dôchodkového úradu v Parkáne čo do uskladnenia vína ani sa nezmieňuje vo svojom obežníku a tedy proste škrtá výhodu zakladajúcu sa na uhorskom zákone a jestvujúcu v praxi, podľa ktorej "v jednej pivnici môže byť uskladnené tiež víno iných osôb, avšak túto okolnosť treba vopred vo forme žiadosti ohlásiť kontrolnému dôchodkovému úradu a sudy rôznych vlastníkov, ktoré sú v pivnici, treba nápadne označiť nápismi bielou kriedou."

Takéto a podobné nariadenia, ako je Němcovo, ktorými sa robí "poriadok", iba zhoršujú beztoho už nesnesiteľnú hmotnú situáciu maďarských vinárov, šikány a pokuty ľud iba poburujú a ani v najmenšom sa nehodia k tomu, aby urovnávaly cestu ku konsolidácii. Trýznenie ľudu nie je štátotvorná, lež štátoborná práca.

Nech mi ctená poslanecká snemovňa pri tejto príležitosti dovolí, učiniť svoje poznámky s hľadiska záujmov eráru i viničných gazdov. Anomálii, ktorou je sledované vymáhanie vysokej dane z vína, mohlo by odpomôcť len jedno: Nastolenie nového zákona o víne, sníženie dane z vína a postúpenie jej vymáhania do oboru pôsobnosti vinárskych obcí vo forme paušálu, prísne trestanie padelania vína a obmedzenie dovozu vína z cudziny v záujme odbytu vína tuzemského.

Ako som sa dozvedel, hovorí sa tiež o vinnom monopole. Ja k tomu nemám veľa dôvery, lebo sa obávam, že i s vinným monopolom pochodímíme tak ako s monopolom obilným. Na papieri síce budú vysoké a ideálne ceny, avšak pri prejímaní by reálna cena bola tak nepatrná, ktorá by nekryla ani výrobné náklady vinára v hospodárstve. Vzhľadom na to, že tieto otázky patria do oboru pôsobnosti pána minisistra financií, kladiem vo spojitosti s krivdami, páchanými na vinároch v okrese parkánskom, pánu ministrovi financií tieto otázky:

1. Či viete o tom, že prednosta dôchodkového úradu v Parkáne zostrením zákona o víne a jeho nepravým výkladom šikanuje a poburuje ľud, ktorý beztoho postráda úrody?

2. Či ste ochotný uložiť prednostovi dôchodkového úradu v Parkáne, aby svoje nariadenie, ktorým sa krivdí vinárom, odvolal až do novej úrody a po novej úrode po užíval slušne platné ustanovenia zákona o víne?

3. Či hodláte túto vec vyšetriť a po zistenej nekorektnosti pohnať k zodpovednosti prednostu dôchodkového úradu v Parkáne a nahradiť potrestaným stranám peňažné pokuty uložené nepravým výkladom zákona?

4. A obzvlášte: či hodláte predlož ením nového zákona o víne, predchnutého duchom sociálnym, zažehnať dosavádne anomálie a zabezpečiť rentabilitu výrobe vína?

Vážená snemovňa! Končím svoju reč. Dovoľte, abych tento svoj prejav končil sociografickým snímkom získaným v maďarskom okrese parkánskom. Medzi dvoma dosť dobre oblečenými pány s aktovkami stoja dva ľudia. Jeden je úplne nahý, druhý má na sebe len podvliekačky. Ten nahý už je exekútorom spracovaný, a toho, na ktorom sú ešte tie podvliekačky, ponechal tak viničný financ len preto, aby sa v zimnom mraze nenachladil, keď bude museť za sychravej zimmy kopať novú pivnicu, aby separoval čingýr od zdaneného vína.

Po takýchto skúsenostiach na maďarskom pohraničnom pásme záverečný účet neprijímam. (Potlesk.)

Místopředseda Taub (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu obdrželi: na dnešní a zítřejší den posl. dr Rosche, inž. Lischka; do 23. února t. r. posl. Mrskošová.

Lékařské vysvědčení předložil posl. Onderčo.

Předseda vlády sdělil přípisem ze dne 17. února 1937, č. j. 4318/1937 m. r., že vláda předložila senátu k projednání a schválení Národním shromážděním návrh zákona, jímž se mění a doplňují některá ustanovení veřejnonotářských řádů.

mezi schůzí: Odpověď na naléhavou interpelaci tisk 793.

Místopředseda Taub sdělil, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala v pátek dne 19. února 1937 o 10. hod. dopol. s

Nevyřízené odstavce pořadu 80. schůze.

Schůze skončena v 6 hod. 37 min. večer.