V školskom roku 1935/36 na Slovensku zriadilo sa 7 nových meštianskych a37 štátnych ľudových škôl. Subvenčný úver na stavby národných škôl na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi spolu zostáva pre rok 1937 zas 10 mil. Kč. Keď uvážime, že začiatkom tohoto školského roku je na Slovensku 3.190 slovenských národných škôl (Slyšte! - Výkřiky posl. Zeminové.) s 8.805 triedami a 414.989 žiakmi, čo je porovnajúc k minulému roku prírastok 29 československých škôl a 116 tried, keď takiste na 160 meštianskych školách je 1212 tried a 54.349 žiakov, čo je v porovnaní s vlaňajškom prírastok 6 škôl a 55 tried, tak i keď je pri tom vyše desaťtisícový povážlivý úkaz úbytkový čo do žiactva, preca len je to tak impozantné číslo, ktoré zrejme ukazuje na národne výchovnú dôležitosť nášho školstva na Slovensku. Jednako pre jeho ďalšie povznesenie bude treba splniť niekoľko podmienok. Predovšetkým vyžaduje sa dôkladná reforma učiteľského vzdelania na učiteľských ústavoch z príčin preťaženia vyučovacích hodín a rozsiahlej učebnej látky. Ďalej žiadame riadne vybudovanie školských budov, čo je stále bolestnou stránkou menovite slovenského školstva, kde na mnohých miestach pre nedostatok miestností je ťarbavé, striedavé vyučovanie. Tu spomeniem aj iný nedostatok, siahajúci dnes do stavebného rezortu ministerstva ver. prác: na mnohých miestach pri novej štátnej škole niet bytu pre správcu školy. Ďalej je treba umožniť školským inšpektorom dôkladnejšie vykonávanie pedagogického dozoru, čo pre preťaženie administratívnych prác, zlé komunikačné pomery a veľký počet tried je znemožňované. Je treba ďalej o mnoho hustejšej sieti meštianskych škôl než je doteraz. Samo obyvateľstvo plne oceňuje význam vzdelania na meštianskej škole pre svoje deti a chce prinášať pre ich zriadenie i značné obeti. Bude treba ďalej pre zdokonaľovanie a prehĺbenie vyučovania a výchovy zriaďovať miesta nadpočetných učiteľov a to už pri maxime vyučovacej povinnosti všetkých členov sboru. Žiaducné je systemizovanie miest učiteliek domácich naúk na ľudových školách, na ktoré je dosť skúšaných kandidátok. Predmet tento je významný a potrebný najmä na dedinách, ako príprava pre práce domáceho priemyslu. (Výborně!) Napokon z dôvodov štátne-politických, národných a sociálnych odporúčame prevádzať aspoň v krajoch miešaných a pohraničných, kde je ešte stále nebezpečenstvo odnárodňovania, zriaďovanie opatrovní, materských škôl. Ich počet je nedostatočný, a aj po stránke nezamestnaných skúšaných síl a ich uplatnenia je ich treba viacej.

Vďačne kvitujeme pánu ministrovi školstva a nár. osvety rozmnoženie slovenského stredného školstva o 6 nových ústavov. No zostávajú ešte mnohé ubikačné problémy. Urýchlene by sa mala uskutočniť stavba II. štát. čsl. gymnázia v Bratislave, ďalej v Košiciach a Lučenci. Súrna je stavba gymnázia v Turč. Sv. Martine a v Ružomberku. Žiadame preto, aby ministerstvo financií umožnilo školskej správe nutnosť pokračovania v jej činnosti. Z tejto príležitosti treba rozhodne uvítať iniciatívu pána ministra školstva a nár. osvety vzhľadom na uvedenie výučby základných znalostí z oboru národohospodárstva na strednej škole. Tým bude odčinená jedna zo základných medzier vzdelanostných, ktorá sa obecne pociťuje. Takiste vítame poznámku na rozbor zpravodaja, keď vedľa dôkladného školenia v angličtine a v cudzích jazykoch zahraničných dôraz kladol na nutnosť vzájomného poznania jazykov obyvateľstva nášho štátu. Je to pre naše školstvo iniciatíva a stojí za uváženie jej uskutočnenie.

Čo sa týka odborného školstva, tu na Slovensku pribudlo na obchodných školách do 400 žiakov a zriadené boly nové tri pobočky, a to v Trenčíne, Nitre a Trnave. I keď v obore školstva priemyselného a obchodného nové ústavy neboly zriadené, vítame uistenie pána ministra školstva, že sa na ich ďalšie zriadenie pomýšľa. Slovensko čím viacej potrebuje práve odborného školstva. Položka v tomto obore je zvýšená o 5,138.000 Kč, je tu teda možnosť urobiť ďalšie kroky. (Výborně!)

Nie sú uspokojivé pomery učňovského školstva, lebo z celkového počtu žiactva učňovských škôl v našej republike r. 1935/1936, t. j. zo 148.000, pripadá na Slovensko len 12.300 žiakov, teda ani nie jedna dvanástina, i z tých 3/5 navštevujú z polovice len čiastočne odborné vyučovanie a polovica ostáva bez odborného vyučovania. Bude treba rozvoju učňovského školstva na Slovensku pomáhať tým, že školský obvod bude čo najviacej rozširovaný; vo všetkých väčších strediskách na Slovensku treba budovať pre učňovské školy vlastné budovy, ako je v Bratislave a práve sa pripravujúca v Košiciach. Leží nám menovite na srdci, aby čo najväčšia pečlivosť bola venovaná výchove živnostenského dorastu a výchove kvalifikovaného robotníctva.

Ujímam sa príležitosti, aby som poukázal na svrchovaný čas konečného riešenia poštátnenia hudobnej a dramatickej akademie pre Slovensko. Nemám možnosti, aby som obšírne vylíčil, čo vykonal tento ústav za 18 rokov svojej pôsobnosti na Slovensku. Položil základy vyššej hudobnej kultúry a konal to za nesmierne ťažkých podmienok, za klesajúcej štátnej podpory, dostávanej nepravidelne. Dal predpoklady pre ďalšie hudobné školy vo viacerých mestách slovenských, vychoval rad dnes už významných dramatických umelcov pre Slovenské národné divadlo. Slovensko iste bez rozdielu nárokuje si poštátnenie tejto hudobnej a dramatickej akademie, a to v podobe konzervatoria, ako ho má zem Česká i Moravskosliezska.

Čo sa týka vysokoškolských otázok slovenských, tu najprv treba konštatovať význam presťahovania právnickej a filozofickej fakulty Komenského univerzity do novej budovy býv. obchodného paláca. I keď to zďaleka nie je ideálne riešenie, keďže odďaľuje plán univerzitného mesta, jednako je dôstojnejšie než dosavádne umiestnenie. Prihováram sa za umožnenie prístavby, aby sa získaly vhodnejšie seminárne miestnosti pre prácu a vedecké ozbrojenie nového slovenského univerzitného dorastu. S uspokojením bereme na známosť, že ministerstvo školstva so záujmom a pochopením sledovalo žiadosti slovenského študentstva a celej verejnosti po zriadení slovenskej techniky, a že, ako sme z posledných dní informovaní, vec sa i po stránke určenia miesta chýli k rozriešeniu. Pri definitívnom určení umiestnenia pripomíname, aby to bolo v oblasti najrozličnejšieho druhu priemyslu, podľa možnosti na strednom Slovensku (Výborne!), aby bol k nej najbližší komunikačný prístup z celého Slovenska a strategicky aby bola čo najviac zabezpečená.

Tak ako sme považovali vlani za veľký konsolidačný čin ustanovenie štátnej evanjelickej fakulty v Bratislave, tak za taký istý považujeme i ustavenie novej fakulty katolíckej tamtiež. Tým nielen že bola rozriešená jedna dávnejšia otvorená otázka, ale priamo s hľadiska štátneho a národného má nová fakulta nielen vedecký, ale i nesmierny výchovný význam, keďže - aspoň s hľadiska našej strany národne socialistickej - dosavádny stav nebol v tomto ohľade vždy uspokojivý.

Niekoľko slov musím venovať na odznelé reči pp. posl. Esterházyho a Florka. (Čujme!) Štátna školská správa pečuje o školstvo maďarské a nemecké práve takou intenzitou a starosťou ako o národné školstvo československé, a nie na nej sa zvrtne, ak tu a tam je ešte nedostatok, ale na miestnych činiteľoch, ako je to v prípadoch obcí Nekyje, Želiezovce, Zacharovce, Kalonda, Kiarov, Širákov, Čečejovce, Mokrance, Potonské Lúky, Selice atď. Nemôže byť ani reči o utlačovaní maďarského alebo nemeckého národného školstva. Z výkazu, ktorý by som mohol uviesť, je videť, že o toto školstvo je postarané v takej miere, ako o školstvo československé.

P. posl. Florek vytýka dnešnej školskej správe mnoho zameškaného, i keď vie, že sa tohoto roku vykonalo mnoho pozitívneho tak v národnom, ako strednom školstve slovenskom, ako sa to vykazuje. Pečlivosť a záujem pána ministra školstva o rýchle tempo školského života na Slovensku nedávno pri jeho návšteve v Bratislave a na východnom Slovensku veľmi pekne pochopili i v kruhoch cirkevných, blízkych pánu poslancovi. (Tak je!) Odmietame tendenciu, ktorá z politických príčin nenajde na veľkom diele vybudovanom a budujúcom sa ani vlások dobra. (Výkřiky posl. Florka.)

Čo sa týka personálnych a existenčných záujmov, tu rozhodne treba poukázať na potešiteľný fakt, konštatovaný i predsedom spolku profesorov Slovákov pri návšteve pána ministra v Bratislave, že niet slovenského profesora bez miesta, na správnosť likvidovania aspirantského systému, ktorý spôsobil mnoho horkostí u mladej generácie profesorskej a v pomere k terajším nastupujúcim zatýmnym profesorom poškodil predošlý ročník. Ďalej spomenúť musím a odporúčať do pozornosti ministerstva školstva stav úradníctva v učtárni referátu ministerstva školstva v Bratislave, ktorý vo svojom memorande uvádza, za akých ťažkých okolností pracuje. Napokon vládnym nariadením vyžadovalo by sa riešiť otázky k ministerstvu, referátu a k školským radám pridelených profesorov a súrne prerokovať zákon inšpektorský.

S vďakou musíme kvitovať starostlivosť ministerstva školstva v obore sociálnej pečlivosti o študentstvo, kde z položky 8,078.000 Kč pripadá na slovenské študentstvo 1,750.000 Kč. Prosíme, aby sa v tomto ohľade pokračovalo intenzívne i naďalej, lebo zhoršené hospodárske pomery prejavujú sa menovite na sociálnom a zdravotnom stave študentstva. Ministerstvo školstva ruka v ruke s krajinským výborom slovenským môže tu urobiť mnoho. Uvedená položka pre slovenské študentsto je temer 1/4 položky celoštátnej a tým ukazuje porozumenie pre slovenské potreby.

Slávna snemovňa, dovoľte mi, aby som sa zmienil o veci, o ktorej je v snemovni akiste málokedy reč, ale ako kultúrny pracovník slovenský, stojací v úzkom styku i s pracovníkmi českými tohoto oboru, robím to v presvedčení, že umelecká činnosť, umelecká tvorba a umelecká ochrana sú pre celokultúrny stav národa viac ako dôležité. A preto rad radom zmienim sa o stave a potrebách toho ktorého oboru umenia v súvise s rozpočtom ministerstva školstva a nár. osvety.

Na divadlo určené je 18,280.000 Kč, čo je proti predchádzajúcemu roku o 5,500.000 Kč viacej. Vieme, že najväčšia časť ide na reprezentatívnu scénu pražského Národného divadla. Na Slovensku máme bratislavské Slovenské národné divadlo, ktoré je v rukách súkromného podnikateľa. Tento súc v smluvnom pomere s ministerstvom školstva, dostal dosiaľ počas svojej smluvy 2 mil. Kč ročne. V záujme zdravého vývoja slovenská verejnosť, kultúrne a umelecké korporácie už viackrát žiadaly poštátnenie alebo pokrajinčenie reprezentatívneho divadla slovenského. Vec, ako som informovaný, stojí tak, že ku pokrajinčeniu by sa mohlo pristúpiť, ak bude záruka, že dosavádny príspevok ministerstva školstva a nár. osvety zostane trvalý. Vec je v priebehu, prosíme ministerstvo, aby túto vec malo na zreteli tak, aby sa čím skôr prešlo k definitívnej konsolidácii v prospech budúceho umeleckého vývoja Slovenského národného divadla.

Súčasne vyzývam pozornosť na významné účinkovanie Ústredia slovenských ochotníckych divadiel, sdružujúcich dnes veľký počet ochotníckych sdružení, aj slušnej umeleckej úrovne, konajúcich svojmi predstaveniami, kurzami, závodami veľkú prácu národne výchovnú. Zasluhujú si väčšej podpory.

Významnú úlohu má v slovenskom kultúrne-národnom živote Matica slovenská svojmi odborami, literárne vedným, jazykozpytným, pedagogickým, historickým, a svojou publikačnou a prednáškovou činnosťou po svojich miestnych odboroch. (Posl. Florek: A čo spisovatelia?) To patrí inde.

Porovnávajúc položku, ktorá je venovaná Českej akademii vied a umenia, i vlani i teraz 360.000 Kč, dostáva pomerne málo, len 61.000 Kč. Tým, pravda, i vliv štátny na jej život je minimálny a práve preto by bolo žiaducné, aby pri väčšej podpore i tento vliv vzrástol. Nezmenená zostala položka pre vedeckú činnosť Šafárikovej spoločnosti, i vlani i teraz 44.000 Kč, čo je, pravda, pre edičnú a výskumnú činnosť viac než málo. Pre celé československé muzejníctvo je k dispozícii pre budúci rok 210.000 Kč riadnej a 100.000 Kč mimoriadnej podpory. Z tejto sumy dostáva Slovenské národné muzeum v Turč. Sv. Martine 10.000 Kč normálnej podpory, 50.000 Kč mimoriadnej subvencie a 1.500 Kč na archív. Okrem neho bratislavské vlastivedné muzeum 30.000 Kč. Pripojujeme sa k prosbe memorandovej, ktorú zaslala správa muzea na ministerstvo školstva, aby sa Slovenskému národnému muzeu vzhľadom na jeho veľké úkoly ustálila riadna štátna subvencia, keďže na ozaj veľkolepej stavbe má ešte dlh 1,214.000 Kč a na vnútorné zariadenie potrebuje aspoň 700.000 Kč.

Takiste odporúčam pozornosti pánu ministrovi školstva a národnej osvety ich personálne prosby o pridelenie v memorande žiadaných úradníkov ministerstva školstva, odborníkov archívnych, národopisných a archeologických. Keď si uvážime, že Národné muzeum v Prahe má 70, zemské muzeum v Brne 60 a Slovenské národné muzeum len 8 úradníkov, vysvitá už i z toho čísla jeho situácia.

S uznaním a vďakou musím prízvukovať, že ministerstvo školstva na rozličné účely tohoto rázu v týchto dňoch žiadalo ministerstvo financií, aby dalo súhlas k výplate 1,500.000 Kč. Dosiaľ v tejto veci nebolo rozhodnuté.

Treba sa mi zmieniť o položke venovanej písomníctvu. Treba viac pozornosti venovať spisovateľom českým i slovenským, než sa im venuje. Predvčerom padly tu slová pána posl. Staška a včera pána posl. Domina o tom, že v kruhoch inteligencie sa často šíri rozklad, a zaiste mysleli pri tom i na spisovateľov. Treba im však venovať viacej pozornosti aj efektívnej pomoci, im a ich korporáciám, aby životné trpkosti zdestilované do tvorby nepôsosobily tak, ako si to náš štát nemôže priať. (Potlesk.)

Položka venovaná písomníctvu je 615.000 Kč, o 50.000 Kč väčšia než pre tento rok. Z tohoto obnosu dve veľké dvestotisícové položky sú jednak pre starobné a invalídne poistenie umelcov, a to členov Syndikátu českých a slovenských spisovateľov a Syndikátu výtvarných umelcov, a jednak sú to čestné životné príspevky vyplácané v troch ročných splátkach. I v jednom i v druhom odvetví sú aj slovenskí umeleckí pracovníci. Čestný životný príspevok dostáva 33 spisovateľov nad 60 rokov, z čoho 6 sú Slováci. Na ciele štátnych cien je 30.000 Kč, z ktorých je vyhradená jedna slovenská cena literárna a k uváženiu podľa určenia poroty cena divadelná. Pri uvádzaní poroty, určovanej pánom ministrom školstva treba nám odmietnuť útoky niektorých novín na jej slobodné rozhodovanie, ktoré býva vedené jedine podľa umeleckej kvality vedeckou diskusiou určenej a nie ľavosťou alebo pravosťou autorov. (Výborně!)

Z oboru písomníctva dostáva 50.000 Kč Svatobor, spravujúci fondy pre vdovy a siroty spisovateľov. A tu prichádzam na podobnú organizáciu slovenskú, na Spolok slovenských spisovateľov, prosiac pána ministra školstva a národnej osvety, aby obnovil onú podporu, ktorú pred niekoľkými rokami táto veľavýznamná organizácia dostávala na svoje nádejné stredisko, Hviezdoslavov dom v čiastke 24.000 Kč ročne a ktorá bola zrušená asi pred 5 rokmi. (Posl. Florek: Hviezdoslavov dom nutno zreorganizovať!) Právo zreorganizovať má valné shromaždenie a to dá potrebné sankcie.

S vďakou kvitujem tohoročné poskytnutie mimoriadnej podpory 5.000 Kč na trovy významného kongresu slovenských spisovateľov, ktorý bol ozaj celoštátnou udalosťou a na ktorom slovenskí spisovatelia povedali rozhodné slovo na obranu nášho štátu a za úzku spoluprácu so spisovateľmi českými, takiste za odkup orgánu Spolku v čiastke 38.000 Kč. (Posl. Florek: Vysloví-li sa za slovenský národ!) Prosím, to nie je v protive. Je to dobrý čin, naplňujúci dôverou v dnešné vedenie ministerstva školstva. Bolo by treba ďalej, a to jednak pre celú čsl. spisovateľskú obec, obnoviť v dostatočnom počte pred niekoľkými rokmi jestvujúce cestovné štipendiá spisovateľské, majúce veľký význam pre rozšírenie obzorov a podnetov k novej tvorbe spisovateľskej v prospech celej čsl. kultúry.

Práve s hľadiska a potrieb slovenských vyzývam pozornosť pána ministra školstva a národnej osvety na rozsiahlu činnosť Osvetového sväzu na Slovensku, zasluhujúcu zvýšeného porozumenia a podpory v obore ľudovýchovnom.

Vyslovujem dôveru k rozpočtu ministerstva školstva a nár. osvety už i preto, lebo má tendenciu zvyšovaciu. Celkové zvýšenie v pomere k r. 1936 je 53,118.406 Kč. Túto zvyšovaciu tendenciu pokladám priamo za symbol lepšej budúcnosti v ohľade kultúrnom. A zlepšovať kultúrnu úroveň - a to pre slovenský národný život platí dvojnásobne - znamená súčasne zväčšiť národné vedomie a zlepšiť sociálne položenie. (Výborně! - Potlesk.)

Místopředseda Košek (zvoní): Dále má slovo p. posl. Wollner.

Posl. Wollner (německy): Slavná sněmovno!

Před rokem měla sudetskoněmecká strana jako jediná strana ve státě smutný úkol upozorňovati na mimořádnou bídu a nouzi v sudetskoněmeckém území. Tehdy jsme velmi důrazně upozorňovali na sociální zjevy v našem území. Od té doby se nestalo nic. Mnoho se mluvilo, nic se nedělalo. Chtěl bych proto konstatovati, že se poměry v sudetskoněmeckém území nezlepšily, ale naopak zhoršily. Chci proto kritisovati sociální zlořády nikoliv pro kritiku samu, ale chci především konkretisovati naše požadavky a mimo to vyvrátiti všechna nesprávná tvrzení, prohlašovaná jak s české, tak zejména s německé strany, že lze pozorovati v krajích bídou postižených podstatné zlepšení, že nezaměstnanosti ubývá. Řeknu to přímo: je utopií tvrditi takové věci a je to zradou německého dělníka, tvrdí-li to zde domnělý zástupce dělnictva pan posl. Kögler. Současně však dodává, že tuto bídu zavinila zejména sudetskoněmecká strana, bije se při tom do svých marxistických prsou a činí za všechno neštěstí, bídu a nouzi v sudetskoněmeckém území odpovědnu sudetskoněmeckou stranu, která prý nemá práva mluviti za sudetskoněmecké dělnictvo.

Chci na to jednou upřímně odpověděti. Nehledě k tomu, že páni z německé sociálnědemokratické strany dělnické se asi sotva vyznají v tělesné práci a proto nemají práva mluviti o zvláštních starostech a obtížích německého dělníka, musím konstatovati, že se německým dělníkům nikdy nevedlo tak špatně, jako když byli zastupováni sociálnědemokratickými a komunistickými vůdci. Posl. Kögler říká mezi jiným, že jsme nic neudělali proti stěhování průmyslu do ciziny. Zavlékání podniků do ciziny se provádělo v dobách konjunktury a potom zejména v létech 1931 a 1932; tehdy sudetskoněmecká strana ještě neexistovala, ale soc. demokratická strana dělnická se měla postarati, aby podniky nebyly zavlékány do ciziny. Byla však bezmocná. Naopak, její sociálně-demokratičtí odboroví sekretáři ve spolku s velkokapitálem zavlékali podniky do ciziny. Mohu pro to beze všeho uvésti fakta a provésti důkaz pravdy. Ostatně nemá v našich německých územích sociální demokracie právo mluviti za německého dělníka. Výsledkem soupisu lidu v r. 1931 je, že 866.217 Němců patří k dělnickému stavu. V sudetskoněmecké straně je dnes již organisováno skoro 250.000 německých dělníků. To je třetina všech německých dělníků. Je třeba však připočítati, že v roce 1930 byli sčítáni dělníci od 14. roku, kdežto sudetskoněmecká strana přijímá členy teprve od 18. roku. Odečtěme tedy tuto cifru a také ty kamarády, kteří svým smýšlením patří k sudetskoněmecké straně, pro ni pracují a s ní bojují, kteří se však pro sociálně-demokratický marxistický teror nemohou k nám svobodně a volně přihlásiti, a výsledek ukáže, kdo má právo mluviti za sudetskoněmecké dělníky. Soc. demokraté to rozhodně nejsou. Mají dnes právo mluviti za ty lidi, kteří jsou hospodářsky závislí a musí býti v řadách sociálně-demokratické strany: zaměstnanci nemocenských pojišťoven, odborových organisací a konsumních spolků ještě drží sociálně-demokratickou stranu pohromadě.