Místopředseda Mlčoch (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. Devečka. Dávám mu slovo.

Posl. Devečka: Slávna snemovňa!

Rozpočet ministerstva školstva, o ktorom mám česť prehovoriť, podľa môjho skromného názoru možno posudzovať so 2 hľadísk, a to buď s hľadiska maximálnych potrieb školských a kultúrnych, alebo s hľadiska únosnosti štátneho hospodárstva. A podľa toho, či rozpočet posudzujeme s jedného alebo druhého hľadiska, posudok o ňom vyznie nepriaznivo alebo priaznivo. Netreba použiť ani príliš prísneho merítka, aby sa rozpočtu ministerstva školstva nemohlo vytýkať jedno alebo druhé. Sú v ňom menšie nedostatky, ktoré škodia našej inak veľkorysej kultúrnej politike. Prirodzene, že pri obmedzenej rečníckej lehote veľmi krátko môžem o tomto rozpočte prehovoriť, najmä so stanoviska slovenských kultúrnych a školských potrieb, i to len v heslách a vo veľmi kraťúčkych poznámkach.

O školskom a kultúrnom pokroku Slovenska hovorí sa ako o zázraku. Pán prezident na svojej prvej návšteve na Slovensku, rozumie sa, všímal si i tejto veci a vyslovil sa, že kultúrny pokrok Slovenska nemá príkladu. A to je tak, slávna snemovňa. Čo sa v kultúrnom ohľade na Slovensku vykonalo, to je hotový zázrak. My nemali sme ničoho, a dneska máme školstvo, máme kultúrne ustanovizne každého druhu. Nemali sme nič a dneska máme všetko. (Výborně! - Správně!) Ale jednako, slávna snemovňa, je ešte na kultúrnom a školskom poli na Slovensku mnoho práce (Hlasy: U nás také!), lebo čo sa zameškalo za storočia, to sa nemohlo spraviť za 18 rokov. (Potlesk.)

Bereme-li v úvahu hustú sieť stredných škôl, môžeme tvrdiť, že Slovensko dosiahlo vrcholu kultúrneho pokroku, a ja sa nazdávam, že s tohoto hľadiska posudzuje sa kultúrny pokrok Slovenska. Pri tejto prílišnej pečlivosti o stredné školy zabúda sa však na školstvo národné, ktoré je dľa mojej skromnej mienky dôležitejšie, lebo to je základom vzdelanosti, pretože slúži najširším vrstvám národa. I v posledných dvoch rokoch boly sriadené na Slovensku nové gymnáziá. Obce a v poslednom čase cirkve zriaďujú gymnáziá. Na môj dotaz v kultúrnom výbore pán minister školstva poznamenal, že proti tomu nemôžu byť nijaké námietky, keď tá cirkev vyhovie zákonitým podmienkam a ustanovizniam. Teraz zriaďujú sa nové stredné školy, ktorých máme na Slovensku až dostatok a, ako hovorím, trochu zabúda sa na naše národné školstvo. Prirodzene, že tam, kde sa zriaďujú stredné školy, že národné školstvo je v poriadku v miestach, kde školou povinné dieťa je zaškolené primerane, lenže na odľahlých kútoch Slovenska ešte i dneska najdeme desiatky nezaškolených detí, a i tie, ktoré sú zaškolené, často sú v nehygienických miestnostiach. To sú tie nedostatky, ktoré si dovolím tuná spomenúť, ktoré rozhodne v najkratšom čase potrebujú byť odstránené.

My sme sa ponáhľali s uzákonením 8ročnej školskej dochádzky, čo nám slúži len ku cti, ale že aké to bude mať požiadavky, na to sme sotva mysleli. Preca zvýšenie školskej povinnosti do 14 rokov znamená zvýšenie počtu žiactva, znamená novú potrebu tried a na zriadenie týchto tried udržovatelia škôl nemali ani pri najlepšej vôli a pri napnutí všetkých síl potrebných prostriedkov.

Na národné školstvo dľa výpočtu dobrého odborníka referátu ministerstva školstva vydalo sa na Slovensku do 300 mil. Kč. Toľko vydali všetci udržovatelia na vybudovanie nových škôl, ale menovite vydal tieto peniaze štát a slovenská zem. Cirkvi budovaly svoje školy za podpory zeme slovenskej a štátne školy budovaly obce za podpory štátnej. Ale keby sme my dnes v národnom školstve chceli odstrániť tie nedostatky, ktoré sa ešte v budovách a triedach objavujú, neviem, či by nám stačilo ďalších 300 mil. Kč. A prirodzene, že keď na tento účel máme 10 mil. Kč spolu s Podkarpatskou Rusou v rozpočte ministerstva školstva a verejné práce okrem toho majú ešte 1,800.000 Kč, no, to je týmto potrebám úmerne nevyhovujúca čiastka, ale prirodzene, že sme presvedčení o tom, že za vydatnej podpory štátu tie nedostatky, ktoré sú u nás, budú v krátkom čase odstránené. Len treba si všímať národného školstva a neupierať všetku pozornosť na stredné školstvo. Teoreticky mohli by sme sa tázať, čo je pre Slovensko dôležitejšie, či odstrániť tieto nedostatky v národnom školstve, alebo dobudovať vysoké školy na Slovensku. Neviem, čo je súrnejšia potreba, prakticky poviem, že je potrebné i jedno, i druhé. To by boly, slávna snemovňa, nedostatky národného školstva vonkajšieho rázu.

Avšak národné školstvo slovenské trpí na nedostatky, povedal by som, rázu vnútorného. Národné školstvo slovenské čo do typu škôl, ja sa nazdávam, nemá rovného na svete. Na Slovensku väčšina škôl sú cirkevné školy, ale menšia čiastka sú školy obecné a štátne. Cirkevné školy sú zas toľkoraké, koľko je konfesií, a že je tých na Slovensku dosť, to ráčite vedeť. Sú cirkevné školy všelijakých vierovyznaní, sú obecné a štátne školy. A znásobte to ešte dvoma menšinami a ukáže sa vám, aké nemožné sú pomery v národnom školstve na Slovensku. To je neobyčajná smes škôl. Prirodzene tieto školy spravovať znamená pre školskú správu ohromnú ťarchu. Po sjednotení toho školstva volá sa dávno, menovite volá sa po sjednotení národného školstva z kruhov učiteľských, ale niemenej dôrazne dovoláva sa sjednotenia školstva i školská správa. Pre učiteľstvo je to otázka existenčná, lebo za slúžobné pôžitky učiteľstva, samo sebou sa rozumie, ručí udržovateľ škôl, na cirkevných školách je to cirkev a dobre viete, že preca toto učiteľstvo z 90 % platí štát. Keď cirkev prispieva na školu seba menšou čiastkou, nech dáva vecný náklad a na osobný náklad mesiačne aspoň 100 Kč, ona sa stáva udržovateľkou školy, spravuje školu a vo skutočnosti vec vyzerá tak, že 90 % nákladu na tú školu dáva štát. Takéto sú pomery v cirkevnom školstve na Slovensku. Voľakedy hovorilo sa, že národné školstvo na Slovensku treba zoštátniť. (Tak jest!) Dnes, slávna sněmovňa, je to reč málo diplomatická, dnes sa to už nehovorí, ale z učiteľských kruhov preca len hovorí sa o unifikácii školstva, žiada sa unifikácia národného školstva na Slovensku. Prirodzene pokrokoví učitelia povedia, keď žiadajú unifikáciu národného školstva, že ako unifikovaný typ školy predstavujú si školu štátnu.

Už horšie je to s učiteľstvom cirkevným. Keby sa otvorene prihlásilo za štátnu školu, mohlo by sa stať, že by prišlo o existenciu, lebo mohol by sa i taký predseda školskej správy najsť, ktorý by takého učiteľa navrhoval prepustiť. Tedy cirkevné učiteľstvo vec tak kontempluje, že žiada svoje zrovnoprávnenie s učiteľstvom štátnym a obecným. Robí to tedy čiste z existenčných dôvodov, lebo dnes jeho existencia visí vo vzduchu. Plat dostáva od štátu nie podľa zákona, ale ako zálohu. To je historia záloh na platy učiteľov neštátnych škôl. Menovite dnes učiteľstvo neštátnych škôl má obavu o svoju existenciu, keď má dojsť k zriaďovaniu obvodových meštianôk. Zriaďovaním obvodových meštianôk môže sa stať, že ubude cirkevnej škole žiactva, ubude trieda a církevný učiteľ môže zostať bez miesta. Som presvedčený, že ani jeden cirkevný učiteľ takýmto spôsobom nepríde o svoje miesto, lebo naša školská správa je natoľko humánna, že ak príde o miesto na cirkevnej škole, dá mu miesto na novo zriadenej škole obvodovej, ale jednako obavy sú tuná. Vážená snemovňa, to konečne nie sú tak dôležité veci, ktoré spomínam, pro ktoré nám má záležať na tom, aby sa národné školstvo na Slovensku zunifikovalo.

Vážené dámy a páni! My preca tak často sa radi dovolávame jednoty v názoroch, ideovej jednoty v zásadách štátne-politických. Na Slovensku sú i takí ľudia - hoci počúvate o všelijakých ideologiách - ktorí vyznávajú ideologiu československú, a my pre túto ideologiu československú chceme vychovávať v školách. Ale prosíme vás, či je to možné, keď my v takej elementárnej veci, ako je národné školstvo, udržujeme takýto strohý dualizmus, na Slovensku inakší ako v českých zemiach? A nielen to, na Slovensku ešte len ani národné školstvo nie je zunifikované; každý si to školstvo zriaďuje po svojom. Práve s hľadiska štátne-politického by mal byť tomuto rozorvanému národnému školstvu slovenskému raz urobený konec a mal by nastať poriadok. Nielen učiteľské kruhy, nie len školská správa, ale aj verejnosť túto otázku pretriasa a praje si unifikácie národného školstva. Československá jednota na svojej porade v Luhačoviciach v júli t. r. vyslovila požiadavku, že vzájomný pomer štátnych a cirkevných škôl na Slovensku musí sa upraviť v rámci národných a štátnych záujmov. Toto je veľmi všeobecne povedané. Čo tým Československá jednota myslela, to nám zreteľne nepovedala, ale ja by som si dovolil upozorniť, že pri siedmom sjazde Hlinkovej ľudovej strany sa zaoberala školskými otázkami a menovite zaujala stanovisko i v otázke unifikácie národného školstva slovenského. Hlinkova ľudová strana vyslovila sa v ten smysel, že žiada zrovnoprávnenie cirkevného školstva so štátnym. Pravda, doložila k tomu, že cirkevné školstvo s hľadiska výchovného má byť nadriadené školstvu štátnemu. Tedy akým právom si toto cirkevné školstvo vindikuje, neviem, ale už sama zásada zrovnoprávnenia vylučuje akúkoľvek nadriadenosť. Keď zrovnoprávnenie, tedy nemôže byť jedno školstvo nadriadené druhému, ale ak by sa jednalo o akúkoľvek nadriadenosť, prirodzene, že právo na nadriadenosť musí mať ten, kto väčšou čiastkou prispieva k udržovaniu národného školstva, a to je v tomto prípade štát. Tedy ak komu patrí nadriadenosť, je to rozhodne štát. S touto otázkou, slávna snemovňa, musí sa školská správa intenzívne zaoberať, lebo na Slovensku potrebujeme jednotnú školu, ktorá by stála vo službách ideologie československej. (Místopředseda Mlčoch zvoní.)

Toto je dnes najsúrnejší úkol, ktorý očakáva školskú správu na Slovensku. (Výborně!)

K tým ostatným veciam národného školstva na Slovensku môžem prehovoriť len v heslách, nakoľko už som bol upozornený, že moja rečnícka lehota sa končí.

Čo sa obvodových meštianôk týka, Slovensko ich prijalo s radosťou a menovite slovenský vonkov, ktorý má tú nádej a to presvedčenie o obvodových meštiankách, že v týchto školách dostane sa mu typu školy, ktorý sa jeho potrebám najlepšie blíži, i keď obvodové meštianky nebudú mať pre dediny nejakú zvláštnu osnovu, ale budú sa riadiť podľa tak rečeného rozšíreného vyučovania, ktoré sa používa v českých zemiach. Týmto rozšíreným vyučovaním obvodová meštianska škola veľmi dobre sa bude môcť blížiť potrebám nášho zemedelského vonkova, a preto náš zemedelský vonkov týmto školám sa úprimne potešil. Len to je škoda, že sme so zriaďovaním obvodových meštianôk akosi zastali. Tak dočítal som sa o dvoch obvodových školách na Slovensku, že by maly byť zriadené, ale dosiaľ k tomu ešte nedošlo. Ale čo potrebujeme ešte súrnejšie, slávna snemovňa, to je aspoň osamostatnenie expozitúr meštianskych škôl, ktorých máme niekoľko na Slovensku. Že tým prakticky tá škola získa, je prirodzené. Dostane odpovedného riaditeľa, ktorý sa o svoju školu bude náležite starať, hoci aj doterajší správcovia o svoje školy sa starajú, čo sa aj musí s tohoto miesta uznať. Ale čo už bolo povedané, slávna snemovňa, keď my chceme zriaďovať obvodové meštianky a chceme osamostatňovať expozitúry meštianôk, k tomu potrebujeme učiteľov, a ak tých učiteľov v Čechách nemáte, my ich na Slovensku máme ešte menej, rozumejme, učiteľov odborných. Na Slovensku neviem či polovica literných učiteľov má kvalifikáciu odbornú, predpísanú na školy meštianske. To súvisí s úpravou sľúžobných pôžitkov učiteľov odborných, ako už bolo spomenuté pánom predsedom kultúrneho výboru. Tento návrh zákona, ktorý sme dostali od ríšskej jednoty učiteľstva meštianskych škôl, kultúrny výbor si osvojil a závisí len na ministerstve školstva, aby si ho i ono osvojilo a pripravilo pre pojednanie v Národnom shromáždení. Ale má-li sa odstrániť nedostatok odborného učiteľstva na meštianskych školách, do tých čias, kým táto úprava slúžobných pôžitkov, prídavkov učiteľstva odborných škôl nebude, do tých čias toho očakávať nemôžeme.

Ešte si dovolím upozorniť na veľký nedostatok učiteliek ručných prác na Slovensku. Učiteľské kruhy vypočítaly, že Slovensku chybuje asi 1500 učiteliek ručných prác. Pán minister financií sľúbil, že r. 1937 ustanoví 215 učiteliek ručných prác. R. 1936 malo byť ustanovené 136, ale ako učiteľské kruhy zistily, bolo ich len 52.

Ešte na jednu bolesť, ráčte dovoliť, aby som upozornil - na jednoročný kurs na meštianskych školách. My s týmto na Slovensku máme nesmierne ťažkosti. Ako ráčite vedeť, je to škola, ktorá nepatrí k národnému školstvu, lebo národná škola končí treťou meštiankou, a nepatrí to ani k stredným školám, tedy visia vo vzduchu a každý rok musíme žiadať o povolenie týchto jednoročných kurzov. Ale s povoľovaním týchto kurzov sú spojené nesmierne prekážky. Obyčajne koncom októbra alebo začiatkom novembra prijde od školskej správy rozhodnutie, že kurs sa povoľuje, ale ak osobný náklad ponesú obce alebo rodičia, ktorí dietky do kurzov posielajú. Týmto spôsobom prirodzene že sa národ roztrpčuje a nestojí to za to, že by sme ten dobrý ľud takýmito vecmi zbytočne roztrpčovali. Prirodzene vec musí byť upravená zákonom, ale kým sa tak nestane, ja by som veľmi prosil ministerstvo financií, aby pri povoľovaní týchto kurzov pokračovalo benevolentnejšie.

Spomínal som len niekoľko nedostatkov, slávna snemovňa, neráčte mi to vykladať za zlé. To je všetko maličkosť, čo by sme potrebovali k odstráneniu týchto nedostatkov, a ja by som veľa prosil, keby sme prostriedky na odstránenie týchto nedostatkov na Slovensku čím skôr dostali, aby sa ten kultúrny zázrak na Slovensku čím skôr mohol šťastne ukončiť. (Potlesk.)

Místop edseda Mlčoch (zvoní): Přerušuji rozpravu, jakož i projednávání pořadu schůze.

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu obdrželi: na dnešní den posl. Hollube; do konce tohoto týdne posl. F. Nitsch.

nemocí posl. Bezděk, R. Böhm.

Místopředseda Mlčoch sdělil, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala ve čtvrtek dne 3. prosince t. r. o 9 hod. dopol. s

Nevyřízený odstavec pořadu této schůze.

Schůze skončena v 9 hod. 55 min. večer.