Místopředseda Košek (zvoní): Listina řečníků k povšechné rozpravě jest vyčerpána, tato rozprava jest tedy skončena.

Dávám slovo k doslovu panu zpravodaji posl. Remešovi.

Zpravodaj posl. Remeš: Slavná sněmovno!

Měl bych zrekapitulovati a zhodnotiti obsah povšechné debaty, nechci však zdržovati. Budu míti příležitost učiniti tak na konci debaty podrobné, vzdávám se proto slova a navrhuji, aby sněmovna přešla z debaty generální do debaty speciální. (Souhlas.)

Místopředseda Košek (zvoní): Podle §u 53 jedn. řádu hlasuje se po skončené rozpravě, má-li osnova býti základem rozpravy podrobné.

Návrh na přechod k pořadu, o němž by se eventuálně napřed hlasovalo, podán nebyl.

Budeme tudíž hlasovati o návrhu pana zpravodaje, který učinil v doslovu, aby osnova státního rozpočtu a finančního zákona podle zprávy výborové byla základem pro rozpravu podrobnou.

Sněmovna jest způsobilá se usnášeti.

Kdo souhlasí s tím, aby osnova státního rozpočtu a finančního zákona na rok 1937 podle zprávy výborové byla základem rozpravy podrobné, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)

To jest většina. Tím posl. sněmovna usnesla se přejíti k rozpravě podrobné na podkladě osnovy doporučené výborovou zprávou.

Přistoupíme tedy k rozpravě podrobné, a to podle částí stanovených ve včerejší 67. schůzi sněmovny.

Pan zpravodaj posl. Remeš vzdal se slova, které mu podle §u 43 jedn. řádu příslušelo v podrobné rozpravě.

Započneme tedy prvou část rozpravy podrobné, to jest část politickou, ke které náležejí: kap. 1. President republiky a kancelář presidenta republiky, kap. 2. Zákonodárné sbory a kanceláře sněmoven, kap. 3. Předsednictvo min. rady, kap. 4. Ministerstvo zahraničních věcí, kap. 5. Ministerstvo nár. obrany, kap. 6. Ministerstvo vnitra, kap. 7. Ministerstvo spravedlnosti s Nejvyšším soudem, kap. 8. Ministerstvo pro sjednocení zákonův a organisace správy, kap. 9. Nejvyšší správní soud a Volební soud.

K této části rozpravy přihlášeni jsou řečníci: na straně "proti" pp. posl. Vodička, inž. Richter, Holeček, Kundt, B. Köhler, Frank, Široký, dr Köllner, dr Neuwirth; na straně "pro" pp. posl. Schulcz, Bábek, Csomor, Benda, Bátková-Žáčková, Stunda, Srba, dr Neumann.

Dávám slovo prvnímu řečníku na straně "pro", p. posl. Schulczovi.

Posl. Schulcz (maďarsky): Ctená snemovňa!

Moje stanovisko k štátnemu rozpočtu je dané i tým, že sa utvorilo za spolupráce mojej strany, a preto rozpočet prijímam.

Som si vedomý toho, že sa nachádzame vo vážnej hospodárskej a medzinárodnej situácii, a to sa zračí i v rozpočte. Platí to v prvom rade o stupňovanom zbrojení a o zariadeniach na obranu štátu, lebo musíme držať krok so zbrojením v Europe, chceme-li obhájiť našu republiku, našu demokraciu a slobodu. S tým súhlasia i pokrokové masy Maďarov, ktoré dňa 29. novembra na maďarskom krajinskom sjazde československej soc. demokratickej strany robotníckej v mene 324 maďarských obcí svorným súhlasom schválili opatrenia a zákony vlády na obranu štátu a demokracie.

Nechcem sa púšťať do podrobnej debaty o rozpočte, lebo po tejto stránke predložili sme už naše poznámky, návrhy a požiadavky, a som presvedčený, že najbližší rozpočet, predložený vládou, bude museť inštitucionálne zaistiť účasť Maďarov, ktorá im náleží právom a na základe ústavnej listiny.

Každým pádom je veľkým nedostatkom rozpočtu na r. 1937, že sa ešte tak nestalo, avšak vieme, že po dobu našich pojednávaní trvajúcich niekoľko týždňov nemali sme k tomu už možnosti, a vieme i to, že musíme ešte zdolať tvrdý odpor, kým stanovisko predsedu vlády a koaličných mužov vznešenejšieho smyšľania nezvíťazí nad intolerantnym šovinizmom, ktorý stojí v ceste úplnému porozumeniu.

My aktivistickí Maďari i touto cestou chceme ísť tolerantne práve v záujme maďarskej menšiny v Československu, lebo svätým presvedčení veríme, že konečne naša bezelstnosť a naša spolupráca prinesie ovocie tejto práce. Do tých čias však právom požadujeme vážnu podporu niektorých rezortov, lebo možnosť je k tomu daná, známe-li dosť elastické položky rozpočtu.

V tomto našom odôvodnenom optimizme nezmätí nás ani intolerancia, ktorá sa javí na strane československej, ani demagogia a pomluvačnosť maďarských opozičných strán, pracujúcich na strane druhej.

Maďarský menšinový aktivizmus bol postavený pred dva veľké a na výsosť zodpovedné úkoly jednak skoro dvacaťročným negativizmom a fašizmom opozičných strán a jednak stále sa stupňujúcou dôverou a láskou, ktorou maďarské menšinové masy prijímajú našu politiku.

Jedným naším úkolom bolo, aby sme naše menšinové problémy učinili diskutábelnými a aktuálnymi na podklade parlamentno-politickom a vládnom. Druhým naším úkolom však bolo, aby sme tieto myšlienky šírili a učinili obľúbenými u maďarského ľudu. Avšak životvorným živlom a základom obidvoch týchto úkolov je, aby sme vzbudili dôveru voči nám samým. Obidva tieto problémy vyriešili sme, ako sa skromne domnievam, so stoprocentným úspechom. A vyriešili sme ich vtedy, keď sa nám našou prácou a reálnou politikou podarilo získať najvyššieho verejnoprávneho hodnostára našej republiky, pána prezidenta Beneša k tomuto prejavu (čte): "Národným menšinám treba dať všetko, čo patrí k uspokojeniu ich národných, kultúrnych a hospodárskych potrieb, aby mohly svoju kultúru a jazyk uchovať a zveľaďovať. Mám k vám dôveru tým väčšmi, keďže viem, že vy ste medzi maďarským ľudom pionieri aktivistickej politiky, a tiež preto, keďže viem, že túto politiku, ktorá slúži záujmom maďarského národa, prevádzali ste už v dobe, kedy ona nebola populárna, a svojím realistickým aktivizmom a demokratickou loyalitou dávali ste dobrý príklad všetkým Maďarom."

Nie menej lichotivý a politicky hodnotný je pre nas prejav pána predsedu vlády Hodžu, ktorý predniesol v posledných dňoch v rozpočtovom výbore (čte): "S koalíciou a s tými členmi vládnych strán, ktorých menujeme aktivistami, prikročíme k riešeniu našich menšinových problémov. V dohode s nimi preto, lebo oni svojím dosavádnym chovaním odstránili veľa nedôvery z našej verejnosti a okrem toho majú také skúsenosti, ktorými v prvom rade oni sú kvalifikovaní k tomu, aby sme v dohode s nimi prikročili k riešeniu týchto vážnych problémov."

Pán ministerský predseda Milan Hodža vo svojej odpovedi, danej istej deputácii v Piešťanoch, povedal toto (čte): "Poslanci strany sociálne-demokratickej a strany agrárnej maďarskej národnosti nadobudli v krajine veľkých zásluh v riešení národnostného problému, a to nie v malej časti tým spôsobom, že svojou vážnou a statočnou činnosťou vydobyli si dôvery československých kruhov v dobe, kedy iné politické zastúpenia maďarskej menšiny podnikaly všetko, aby túto utvárajúcu sa dôveru podkopali. Zástupcovia maďarských sedliakov a robotníkov osvedčili sa v tomto štáte lepšími štátnikmi, než zástupcovia triedy historickej, ktorí podnikli všetko, aby túto dôveru zničili. Vy ste sa podujali vašej historickej misie nielen politickou múdrosťou, ale aj morálnou odvahou. Vy sa nesmiete sklamať, a vy sa ani nesklamete, už ani preto nie, lebo by to malo v zápätí demoralizáciu."

A nemôže zaniknúť bezo stopy ani reč iného veľkého štátnika Slovenska a priateľa Maďarov, ministra spravedlnosti dr Ivana Dérera, v ktorej reči konštatoval toto (čte): "Maďarská aktivistická práca ponesie konečne po veľa bojoch svoje ovocie a ospravedlnení budú priekopníci, ktorí veľakrát museli znášať obžaloby a pomluvy zlomyseľných ľudí. Problémy Maďarov nebolo možno za maďarskej izolovanosti posunúť do popredia. Maďarskí aktivisti v Československej republike vykonali na tomto poli prácu historickej hodnoty v prospech tunajších Maďarov. Od tých čias, čo maďarské robotníctvo spolupracuje s robotníctvom československým, sosílila v tejto zemi politická situácia Maďarov. Táto aktivistická spolupráca bude mať už v najbližšej budúcnosti rukolapné výsledky. Táto aktivistická politika bude uznávaná i širokými vrstvami maďarského obyvateľstva, čo vyjde najavo v najbližších voľbách."

Tak hovoria dnes najvyšší vodcovia štátneho života o aktivistickej práci Maďarov. Masaryk povedal, že demokracia je diskusia. V tejto masarykovskej demokracii je i politika diskusiou: Navzájomná dôvera a porozumenie - v prvom rade.

Tu môže len tá najzatvrdilejšia zloba potvrdiť, že maďarské problémy nepodarilo sa nám priviesť do toho štádia zralosti, aby sa mohlo o nich diskutovať. Táto zatvrdilá zloba je bohužiaľ v generálnom štábe a tlači maďarských strán opozičných, o čom ešte chcem prehovoriť, avšak to im nič nepomôže, lebo skutky a pravdu nemožno na trvalo zahaliť do mlhy.

Avšak vykonali sme historický úkol prvej etapy tiež v kruhu menšinového maďarstva. A márne vyhráža "Prágai Magyar Hirlap" ako poloúradný list budapešťskej vlády a celoúradný orgán maďarskej opozície vo svojom čísle z 29. marca 1936, že vraj nech sa len pokusíme a "nech sa opovážia vládni maďarskí poslanci postaviť sa pred maďarský ľud a nech tam hovoria!"

Áno, postavili sme sa a absolvovali sme celé stovky shromaždení, manifestácií a prednášok, aby sme maďarský ľud poučili o hriešnej politike, ktorú prevádzajú Szüllöovci a Jarossovci na škodu a nebezpečenstvo Maďarov, a získali sme ten ľuď pre štátotvornú a demokratickú liniu aktivizmu.

Do akej miery sa nám to podarilo, tu nech mi je dovolené poukázať ku všeobecnému nadšeniu, ktorým maďarskí sociálni demokrati na svojom sjazde v Komárne a delegáti 324 maďarských obcí schvaľovali našu menšinovú prácu v parlamente. Je to najdôstojnejšia odpoveď i na to, že maďarské strany opozičné agitovali na politickom kolbišti dosiaľ v mene celku maďarského národa, a je výsledkom našej práce, že Jaross toto megalomanické, hitlerovsko - henleinovské poblúznenie snížil v poslednej dobe na 70% na jednej svojej schôdzi v Ipeľských Šiahach, a ja viem, že zanedlho priznajú sa k pravde, dľa ktorej zastupujú tuná len 45% Maďarov v Československu, lebo žiadnymi praktikami nemozno zastrieť fakt, že zo 450.000 maďarských hlasov patrí im len 200.000.

A výsledkom našej práce a našej nebojacnej, úprimnej politiky je, že posledná revizionistická kampaň, ktorá tentokrát nevyšla z Londýna, ale z Milána, zlomila sa na múdrosti a rozvážnosti maďarského ľudu. A veru páni z opozície a hlavne ich tlač naozaj podnikli všetko, aby znova znervoznili verejnosť maďarskej menšiny. Len niekoľko vychytených príkladov uvádzam z tejto džungle.

Podkarpatoruský úradný list maďarských opozičných strán "Kárpáti Magyar Gazda" v čísle zo 4. októbra 1936 píše toto: "Avšak preca musíme trvať na vážnosti sľubov vlády, lebo môže prísť doba, kde vláda bude zahraničnopolitickými príčinami donútená, aby splnila naše žiadosti." Tedy zahraničnopolitické dôvody ju donútia a nie múdra a reálna politika menšinových Maďarov.

Alebo úradný list spojených maďarských opozičných stran "A Nép" píše dňa 15. novembra toto: "So súsednými štátmi Maďarska zatým ešte neboly zahájené vyjednávania o revízii. Italia chce vrátiť Maďarsku prístav Rieku. Rovnako tak sa nevie o tom, o čom píšu tiež amamerické noviny, že Jugoslávia je vraj ochotná k určitým územným ústupkom voči Maďarsku. So súsednými štátmi Maďarska zatým ešte neboly zahájené žiadne jednania o revízii. Za známeho strnulého stanoviska týchto štátov zatým ešte nemožno ani mysleť na takéto jednania."

"Tiež štáty rímskeho protokolu prejavujú názor, že dosiaľ ešte ani jediné status quo nebolo nezmeniteľné a večnej trvanlivosti. Obzvlášte Maďarsko neuznáva zásadne status quo nastolené mierovou smluvou trianonskou, lebo je presvedčené, že k územným zmenám musí dojsť."

Každý deň je novým oslavovaním násilia, fašizmu, Milána. Tak na pr. list "Kárpáti Magyar Hirlap" v čísle z 5. apríla 1936 píše toto: "Posledne zabýval sa v Nových Zámkoch s medzinárodnou situáciou a nariekal, že vraj Nemecko bez prekážok sa ozbrojuje a zvrhá medzinárodné smluvy v zdrapy papiera."

"Avšak pán Schulcz dúfa, lebo ako on sám povedá, parlamentné víťazstvo francúzskej ľavice vnesie kľud do svetovej politiky. Tedy pán Schulcz je mlčky citu ľavičiackeho, a tedy ani sa nemusíme čudovať tomu, že má strach o "papierové zdrapy", ktoré sú rozhodne výhodné pre krajnú ľavicu."

Naše stanovisko i v otázke revízie, ako pri každom probléme zaujímajúcom menšinových Maďarov, je to, že sme ukazovali na správnu cestu, a pri tejto otázke pojdeme o krok ďalej. Po dobu 1000 rokov boli sme panujúcou národnosťou v rámci rakúsko-uhorskej monarchie a 9 milionov Čechov a Slovákov a 1/2 miliona Rusínov bolo menšinou. Vtedy to bolo božskou spravedlnosťou a ustanovením osudu, proti čomu po dobu 1000 rokov nenapadlo nikomu protestovať v mene spravedlnosti a práva na sebaurčenie. Bol to historický osud, ktorému musela učiniť koniec svetová válka. Nechcem byť prorokom a jestliže tvrdím, že v ďalších 1000 rokoch bude historickou spravedlnosťou a ustanovením osudu to, že 3/4 miliona Maďarov zostane v menšine, tu nemení na podstate nič, žo dotiaľ, dokiaľ je a bude na svete vrstva kapitalistická, nebude možno otázku menšín vyriešiť tak spravedlne, aby národy jedného jazyka žily v jednote v samostatnom uzavretom území.

Revízia znamená válku, válku však my nechceme. Nemôžeme si nevšimnúť ani toho, že s hľadiska socialistického je maďarská menšina v republike Československej účastná takého štátneho zariadenia, sociálne politickej pečlivosti a ústavne zaistených ľudových práv, ktoré so zorného úhlu pokroku a socializmu znamenajú výhodnejšiu situáciu než stav, v ktorom sa trápi robotníctvo v Maďarsku po dobu 1000 rokov.

Sme vždy ochotní s najväčšou oddanosťou slúžiť veci dobrého priateľského pomeru medzi týmito dvoma štátmi, avšak náš vlastný osud tým nechceme postaviť v junktim. Nás k tomuto štátu viažu mierové smluvy zaisťujúce štátnu samostatnosť v republike Československej a my práve preto zavrhujeme všetky pokusy smerujúce k revízii týchto smlúv, lebo stojíme na platforme týchto mierových smlúv, a nech je pomer našej republiky k Maďarsku čo najpriateľskejší alebo nech sa obráti v najhorší, každým pádom chceme zabezpečiť náš osud v tejto republike nezávisle od vzájomného pomeru týchto dvoch štátov.

Je to naša stoprocentná loyalita bez akýchkoľvek výhrad a predpokladov.

Pán posl. Jaross povedal dňa 27. septembra 1936 v Leviciach toto: "Áno, my stojíme na pôde demokracie, na ideovej ploche naprosto voľného vyznávania názorov a chceme za dokonalého zachovania voľnosti myšlienky a s otvorenosťou principielného boja, zaisteného v demokracii, uskutočniť jednotnú stranu menšinových Maďarov a ich druhov v osude."

Pozrime sa na tieto čiste "ideové plochy". Rečníci maďarských opozičných strán tvrdia, že patriť k politickému prostrediu vládneho predsedu Hodžu znamená zradu národa. Hodža znamená strednú Europu, porozumenie, mier, pokojné spolunažívanie národností a ochranu demokracie a republikanizmu, a dokiaľ sa veci majú takto, rovná sa vyznamenaniu patriť k prostrediu štátnopolitickej koncepcie Hodžovej. Naproti tomu je postavená u maďarských opozičných pánov politika národného kasína, čo znamená protivu všetkého toho, čo som prv predniesol vo spojitosti s politickou a stredoeuropskou koncepciou Milana Hodžu. Ponechávam mysliacim menšinovým Maďarom pokrokového ducha, aby volili medzi týmito dvoma kontrasty, a som presvedčený, že títo nebudú voliť národné kasíno.

Reprodukujúc reč posl. Jarossa v Ipeľských Šiahach píše list "Prágai Magyar Hirlap" dňa 22. septembra toto: "Maďarský deník vlády ako aj prejavy niektorých poslancov československých strán nemôžu byť pre nás smerodajné, lebo títo by chceli riešenie maďarského menšinového problému zachrániť pre svoje živnostenské tajomstvo tak, aby táto živnosť mohla ďalej rozkvietať."

Nech mi je dovolené konštatovať naproti tomu toto: List "Magyar Ujság" je opravdu deníkom intencií maďarskej aktivistiky, čomu nasvedčujú práve v týchto dňoch zakončené pojednávania, s akou obetavosťou bola utvorená maďarská jednota; avšak nech to dokážu páni tiež u strán opozičných a v prvom rade u listu "Prágai Magyar Hirlap". Lebo podľa mojich skromných vedomostí platilo zahraničné ministerstvo v Budíne nielen útraty založenia listu "Prágai Magyar Hirlap", ale zahraničným ministerstvom v Budíne bol zaplatený i honorár technického náčrtu a výkresu titulu dnešného "Prágai Magyar Hirlapu". Rád sa postavím pred súd, jestliže mňa tam páni pozvú, aby som to objektívne dokázal.

Ak sú tedy "živnostenské tajomstvá", tak sú ony u vás, pánovia, a nie u nás. A keďže naše hnutie stále rastie a masy maďarskej menšiny stále viac opúšťajú maďarské opozičné strany, tu bolo zavedené pomluvačné ťaženie, nový prúd špiny leje sa zo špinavých úst a všetky smrady kloaky z kotrby vodcu Esterházyho slávnej minulosti.

Esterházy vyslovil sa takto: "Sú dva aktivistickí Maďari: jeden je komunista emigrant z Maďarska, ktorý, keďže v Maďarsku došlo ku zmene režimu a tak zostal bez zamestnania, obratom stal sa sociálnym demokratom, druhý približuje sa už o jeden stupeň k pánu ministerskému predsedovi, lebo je členom jeho vlastnej strany, ktorý, keďže dostal zbytkový statok, stal sa mamelukom kývalom. Títo dva páni nie sú členovia spolku Mensa Academica a preto nemohli podpísať žiadosť, ktorú som sostavil. Avšak ani ináč nedal by som im nikdy podpísať túto žiadosť, lebo v tomto bode - pozorujúc ich chovanie - ubieram sa ja na jedinej správnej ceste práve tak, ako chodil na tejto ceste pred 30 rokmi pán ministerský predseda, kedy za nečestných padúchov kvalifikoval tých, čo dávajú na predaj svoje politické zásady." Dňa 18. februára 1907 učinil Hodža doslovne tento prejav: "Najväčším padúchom je ten, kto dáva svoju politickú nezávislosť a svoje presvedčenie na predaj, a najpodlejším človekom ľudskej spoločnosti je ten, kto sa dá zaplatiť za politické protislužby."

Povedám to nie ja, sadzač, ktorý vychodil 6 ľudových škôl, ale povedá to univerzitu absolvovaný, v detskej izbe veľkopansky vychovaný aristokrat a jemný pán solonov. Nie ja som konštatoval, lež pán posl. Esterházy, že "kto dáva na predaj svoje politické zásady, ten je posledný ničomník". (Předsednictví převzal místopředseda Taub.) Nuže, pozrime sa, ako sa vec má?

Maďarské dejiny nás učia, že na všetkých zradách, ktoré boly spáchané na maďarskom ľude a na oslobodzovacích bojoch Rákocziho a Kossutha, na všetkých tých zradách boli účastní vaši predkovia Esterházyovci. A všetky tieto zrady boly páchané v záujme Habsburkov, vyssiavajúcich a utláčujúcich maďarský ľud; a tak vzrástaly tisíce jutár, sverenstvá, kaštiele a nesmierne statky, a to všetko bolo sprevádzané krvácaním a kliatbami maďarského ľudu.

Ani pán posl. Esterházy to nerobí lepšie než jeho predkovia. I tuná udržuje koneksie a podáva zprávy a keďže si k tomu zvykol v dôsledku rodinnej tradície, on je najväčším našoptávačom, ktorý má tiež organizované svoje koneksie a zpravodajstvo s národným kasínom v Budapešti.

Nepotrebujem vôbec toho, aby som sa obhajoval proti špinavým útokom pána poslanca, len ho prosím, keďže už tak správne definoval, kto je posledným členom ľudskej spoločnosti, nech sa podíva do zrkadla a na svojich predkov, visiacich na stenách: Sišli sa a našli sa.

Vidím ešte i dnes toho opilého kopúna, ako pred niekoľkými týždňami, keď Esterházy s tejto tribúny povedal: "Vykántrim komunizmus zo Slovenska." "Vykántrim", len tak v prvej osobe.

Ako sa zdá, teraz sme my na rade u balkánskeho Esterházyho z Röserovho vyučovacieho ústavu, ale bude to tvrdý oriešok, lebo i ja som sa narodil tam, tam pod kaštieľom Esterházyho v Galante a znám a viem, čo ho bolí, avšak práve to je to, čo mňa rozohňuje, čo mi dáva nadšenie a dôveru, aby som pokračoval vo svojej socialistickej, menšinovej aktivistickej práci.

Bolí vás to, že odpovední činitelia republiky nevyjednávajú s pánmi, lež so zástupcami maďarského sedliaka a maďarského robotníka a prijímajú ich za strany rovného rangu a tiež im pomôžu, aby s úspechom mohla byť postavená bilancia v prospech maďarskej menšiny. Posl. Esterházy k hanbe tohoto parlamentu nerozumie ani europskej mluve ani ňou nehovorí, tým menej rozumie pokrokovej europskej politike.

Neveríme tedy pánom a budeme ďalej vykonávať svoju historickú prácu, v prvom rade na prosperitu a v záujme lepšieho zajtrajška maďarskej menšiny a v záujme celej republiky, demokracie, mieru a pokojného spolunažívania národností.

Rozpočet prijímam. (Potlesk.)