Čtvrtek 25. června 1936

Místopředseda Taub (zvoní): Dávám slovo druhému zpravodaji, za výbor ústavně-právní, p. posl. dr Markovičovi.

Zpravodaj posl. dr Markovič: Slávna snemovňa!

Všeobecné dôvody a snahy, ktoré viedly k navrhnutiu tohoto zákona a ktoré boly smerodajné pri jeho pojednávaní, menovite v soc.-politickom výbore, vylíčil práve pán zpravodajca tohoto výboru. Taktiež pán zpravodajca soc.-politického výboru vylíčil priebeh ďalšieho pojednávania (Hluk. - Místopředseda Taub zvoní.), ktoré sa viedlo medzi záujemníkmi po prejednaní návrhu v oboch výboroch, v soc.-politickom a ústavneprávnom. Preto ako referent ústavne-právneho výboru vo všeobecnosti chcem uviesť len stručne toľko, že ústavne-právny výbor prijal návrh, poťažne usnesenie soc.-politického výboru s uspokojením a rád, čiastočne z toho dôvodu, že prejednaním zákona splní sa aspoň do určitej miery sľub daný našim redaktorom, že sa vyplní uurčitá medzera v našom zákonodarstve v srovnaní s niektorými inými europskými štátmi, ale uvítal tento zákon aj preto, že znamená unifikačné dielo, a síce v tom smysle, že právo, ktoré do určitej miery už bolo uzákonené na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi v zákone z r. 1914, v dokonalejšej a širšej miere uzákoňuje sa pre územie celej Československej republiky a tak sa redaktori v historických zemiach stavajú - pokiaľ ide o právne postavenie a jeho zákonnú ochranu - na roveň redaktorom na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi, pri čom sa stav na celom štátnom území značne zdokonaľuje a zlepšuje.

Ústavne-právny výbor pri podrobnom pojednávaní osnovy, ako vyšla z výboru soc.-politického, pri niektorých jej ustanoveniach mal veľmi podstatné pochybnosti so stanoviska čiste právneho. Preca však v svojich 2 schôdzach prijal formálne osnovu tak, ako sa na nej usniesol výbor soc.-politický, aby takto urychlil jej pojednávanie v pléne a prípadným dlhším pojednávaním vo výbore nespôsobil ďalší odklad jej pojednávania v pléne.

Ústavne-právny výbor ovšem práve vzhľadom na niektoré pochybnosti právnej povahy pri schválení osnovy v znení prijatom soc.-politickým výborom zmocnil mňa ako svojho referenta, aby som v pléne poslaneckej snemovne prejavil súhlas s eventuálnymi pozmeňovacími návrhmi, ktoré by boly podané a smerovaly by k odstráneniu pochybností právnej povahy, ktoré sa objavily vo výbore ústavne-právnom. V tomto zmocnení, slávna snemovňa, zodpovední funkcionári ústavneprávneho výboru spatrovali zároveň aj určity príkaz spolupôsobiť k tomu, aby k takýmto zlepšovacím pozmeňovacím návrhom po stránke právnej v pléne snemovne vo skutočnosti aj došlo.

K tomuto pridružila sa druhá stránka, o ktorej sa už zmieňoval pán zpravodajca soc.-politického výboru, t. j. ďalšie jednanie medzi záujemníkmi, medzi zástupcami redaktorov na jednej strane a vydavateľov na druhej strane, ktoré v intenciách, ako o tom už hovoril pán referent soc.-politického výboru, viedlo aj k niektorým vecným zmenám, ktoré pri pojednávaní osnovy vo výbore členovia výboru samotní pôvodne na mysli nemali. Vzhľadom na toto jednanie, ktoré sa dialo po schválení osnovy v oboch výboroch, bol podaný k tomuto bodu nášho programu pozmeňovací návrh p. posl. Dubického a spol., ktorý samozrejme bol daný aj referentom oboch výborov k dispozícii. Poneváč z dôvodov, o ktorých som sa už zmieňoval, budem navrhovať, aby slávna snemovňa pozmeňovacie návrhy p. posl. Dubického a spol. k niektorým paragrafom prijala, považujem za svoju referentskú povinnosť referovať o osnove nielen v tom znení, ako bolo schválené oboma výbormi, ale menovite v znení, ako sa javí podľa pozmeňovacích návrhov p. posl. Dubického a spol., pri čom poukážem tiež na zmeny, ktoré tieto pozmeňovacie návrhy v srovnaní s osnovou schválenou vo výboroch znamenajú.

§ 1 osnovy v pôvodnom znení obsahuje výklad pojmu "redaktor". Treba zdôrazniť, že u osôb, na ktoré sa zákon vzťahuje, musí byť redaktorstvo hlavným povolaním. To znamená, že na osoby, ktorých hlavným povolaním je iné a nie redaktorské zamestnanie uvádzam na pr. štátnych a iných verejných zamestnancov, ktorí vedľa svojho zamestnania vykonávajú aj určitú redaktorskú spolupracovnícku činnosť v niektorých časopisoch - sa tento zákon nevzťahuje.

Návrh p. posl. Dubického a spol. doplňuje § 1 novým, druhým odstavcom, ktorý uvádza osoby, ktoré nie sú, poťažne sa nepovažujú za redaktorov, trebárs sú v redakcii časopisu zamestnané. K tomu treba podotknúť, že medzi osobami, ktoré nie sú redaktormi, sa uvádzajú stenografovia, stenotypisti, externí spolupracovníci, prekladatelia a redakční tajomníci. Z tohoto výpočtu chcel by som zvlášte poukázať na externých spolupracovníkov, pod ktorými treba rozumeť externých spolupracovníkov platených za riadky a pod., nie však zahraničných korešpondentov časopisov, ktorí sú v pracovnom pomere podľa 1. odstavca tohoto paragrafu.

Inak pri výklade pojmu "redaktor" vo všeobecnosti poukazujem na to, že každému nedorozumeniu, ktoré by mohlo v tomto smere vzniknúť, môžu, správnejšie rečené, majú obe strany zabrániť tým, že dodržia predpis §u 3, odst. 1 zákona, podľa ktorého pra a povinnosti zamestnávateľa a redaktora určí písomná smluva, to je, že proste uzavrú takúto písomnú smluvu, v ktorej činnosť patričného redaktora bude kvalifikovaná ako činnosť redaktorská. Tým vyhne sa každému možnému nedorozumenu po tejto i stránke. Toľko k § 1.

K §u 2 niet pozmeňovacích návrhov a nemám k nemu žiadnych pripomienok; obsahuje ustanovenia o tom, že na redaktorov časopiseckých a zpravodajských podnikov alebo zariadenia štátu a verejnoprávnych korporácií atď. sa ustanovenia tohoto zákona s výnimkou určitých podrobne vypočítaných ustanovení nevzťahujú.

K §u 3, ktorý hovorí o smluve o práci, treba predovšetkým zdôrazniť to, o čom som sa už zmienil, že zákon predpokladá medzi redaktorom a jeho zamestnávateľom písomnú smluvu. Pozmeňovací návrh navrhuje nové znenie odstavca 1, vety prvej, ktoré však v podstate nemená nič na pôvodnom znení a na jeho najdôležitejšom ustanovení, o ktorom som sa už zmienil, že totižto pracovná smluva redaktora má sa uzavrieť vo forme písomnej smluvy. Znenie druhej vety prvého odstavca zostáva pozmeňovacím návrhom nedotknuté, t. j. odchylky od písomnej smluvy budú platiť len, keď sú pre zamestnanca priaznivejšie. Treba mať na mysli na príklad pozdejšie zvýšenie platu ústnou smluvou, event. skrátenie pracovnej doby a pod. Odst, 2 §u 3 disponuje pre prípad, že vzdor tomu, čo je uvedené v odst. 1, písomná smluva ujednaná nebola. Pozmeňovací návrh posl. Dubického a spol. k tomuto odstavci v podstate neobsahuje žiadnej podstatnej zmeny, len vyjadruje kratšie v podstate to isté, čo obsahovalo pôvodné znenie.

K §u 4, ktorý sa týka platov, nemám zvláštnych pripomienok.

K §u 5, ktorý sa týka prekážky v práci, javiacej sa v nemoci alebo v úraze, uvádzam len toľko, že v páde nemoci a úrazu prislúcha redaktorovi právo na plat bez ohľadu na dávky, ktoré event. dostáva z dôvodu nemocenského alebo úrazového poistenia a ktoré sa mu od platu, na ktorý podľa tohoto paragrafu má nárok, odpočítať nemôžu. (Předsednictví převzal místopředseda Mlčoch.)

K §§ 6 a 7, ktoré hovoria o prekážkach v práci súkromnej povahy alebo v dôsledku plnenia verejnoprávnych povinností alebo v dôsledku konania cvičenia v zbrani, nemám pripomienok ani poznámok.

§ 8 týka sa prekážky v práci, ktorá nastala následkom zbavenia slobody súdom v trestnom pokračovaní. Tento paragraf ako aj nasledujúci § 9 viedol v ústavne-právnom výbore k dlhým úvahám. Išlo o to, že znenie paragrafu, ako bolo prijaté soc.-politickým výborom, mohlo by vzbudzovať dojem, ako by znamenalo určité tolerovanie alebo priamo odmeňovanie trestných činov. Pozmeňovací návrh p. posl. Dubického a spol. k tomuto paragrafu, k jeho prvej vete, má predovšetkým po štylizačnej stránke vhodnejšie znenie, ako bolo znenie pôvodné. Vecne obsahuje podstatnú zmenu v tom, že doba, po ktorú prislúcha redaktorovi v prípade zbavenia slobody plat, je podľa pôvodného znenia neobmedzená, kdežto podľa pozmeňovacieho návrhu obmedzuje sa na 6 mesiacov. Druhú vetu tohoto paragrafu pozmeňovací návrh vypúšťa, takže podľa pozmeňovacieho návrhu platí ustanovenie tohoto paragrafu v každom prípade.

K prvému odstavcu §u 9 treba podotknúť, že ustanovenie prvej vety, t. j. že právo redaktora na plat podľa predchádzajúcich paragrafov zaniká, skončí-li sa pracovný pomer uplynutím doby, na ktorú bol ujednaný, alebo výpoveďou, ze toto ustanovenie platí len v prípadoch, keď výpoveď bola daná pred tým, ako nastala prekážka uvedená v niektorom z paragrafov 5 až 8, t. j. pred tým, ako nastala nemoc alebo úraz, po prípade súkromnoprávna prekážka alebo verejnoprávna povinnosť podľa §u 6, po prípade cvičenie v zbrani alebo po prípade zbavenie slobody.

K odst. 2 §u 9 pozmeňovací návrh navrhuje podobne ako v prvej vete §u 8 vhodnejšie znenie, pri čom vypúšťa slová "nebo je-li v souhlase se zásadním ssměrem časopisu". Podľa tohoto ustanovenia totiž v prípade §u 8 právo na plat uplynutím doby, na ktorú bol pracovný pomer ujednaný, alebo doby výpovednej nezaniká, jestli zbavenie slobody sa stalo za čin spáchaný z podnetu zamestnávateľa, alebo je-li v súhlase so zásadným smerom časopisu. Toto druhé ustanovenie "je-li v souhlase se zásadním směrem časopisu", sa podľa pozmeňovacieho návrhu vypúšťa.

Ohľadom pozmeňovacieho návrhu k tomuto a predchádzajúcemu paragrafu treba vo všeobecnosti ešte uviesť, že ide o znenie, ako som sa už zmienil, ktorým sa má odstrániť dojem, akoby zákonodarca chcel honorovať v určitých prípadoch páchanie trestných činov tlačou, a zdôrazniť úmysel zákonodarcov poskytnúť súkromoprávnu ochranu zamestnancovi, ktorý bol zbavený slobody v dôsledku svojho redaktorského povolania.

K §u 10, ktorý sa týka dovolenej, pozmeňovací návrh predovšetkým robí rozdiel medzi redaktormi denných a ostatných časopisov v tom, že dovolená redaktorov denného časopisu po desať po prípade dvacaťročnom zamestnaní je dlhšia ako u redaktorov ostatných časopisov. U redaktora denníka po 10ročnom zamestnaní robí dovolená 5 týždňov, po ďalších 10 rokoch tedy spolu po 20 rokoch 6 týždňov, kdežto u ostatných časopisov po jednom roku zamestnania mesiac, ale nie viac.

V prospech redaktorov ostatných časopisov, tedy nie denníkov, je zmena v tom, že redaktorom denníka podľa pozmeňovacieho návrhu prislúcha po jednoročnej službe 4týždňová dovolená, kdežto redaktorom ostatných časopisov jednomesačná dovolená, tedy o dva alebo tri dni dlhšia.

Pokiaľ ide ešte o dovolenú redaktorov denných časopisov, p ozmeňovací návrh prinávz päťtýždňovú dovolenú až po 10 rokoch, kdežto pôvodná osnova ju priznávala už po piatich rokoch.

Pozmeňovací návrh k §u 10 rozdeľuje prvý odstavec tohoto paragrafu na dva odstavce, následkom čoho pôvodný druhý odstavec sa stáva odstavcom tretím, inak zostáva nezmenený.

K §u 11, ktorý sa týka zákazu súťaže a iného zamestnania, pozmeňovací návrh doplňuje druhú vetu slovami: "ani vykonávati jiné trvalé nebo pravidelné zaměstnání", takže podľa nového znenia bez dovolenia zamestnávateľa okrem pracovať pravidelne pre iný časopis alebo zpravodajský podnik nebude môcť redaktor vykonávať ani iné trvalé alebo pravidelné zamestnanie.

Ďalej navrhuje pozmeňovací návrh, aby druhá časť súvetia pôvodnej druhej vety tohoto paragrafu sa stala samostatnou vetou, a v tejto vete navrhuje doplnok, podľa ktorého bez svolenia zamestnávateľa nie je prípustná ani literárne-beletristická alebo vedecká práca v páde, ak je určená pre podnik podstatne iného smeru. Inak je prípustná.

K §u 12, ktorý sa zaoberá otázkou výpovednej doby, pozmeňovací návrh obsahuje podstatnú zmenu v tom, že robí rozdiel medzi výpovednou dobou, dáva-li výpoveď zamestnávateľ alebo redaktor. Tohoto rozdielu v znení prijatom výborom nebolo. Podľa pozmeňovacieho návrhu výpovedná doba, dáva-li výpoveď redaktor, je vždy jednomesačná, poťažne môže byť jednomesačná. Pokiaľ ide o výpoveď danú zamestnávateľom, pozzmeňovací návrh robí zasa rozdiel medzi denníkni a ostatnými časopismi v tom, že u denných časopisov výpovedná doba dohodou strán môže byť obmedzená najviac na 9 mesiacov, kdežto ináč podľa zákona môže robiť až 1 rok.

Pozmeňovací návrh pripúšťa dohodu strán, aj pokiaľ ide o ustanovenie, podľa ktorého výpovedná doba musí skončiť vždy koncom kalendárneho štvrťroku. Dohoda strán je podľa pozmeňovacieho návrhu možná v tom smere, že výpovedná doba dlhšia ako trojmesačná môže končiť aj koncom kalendárneho mesiaca.

K § u 13, ktorý sa týka otázky započítania drievejšieho zamestnania, niet pripomienok.

V §e 14, ktorý hovorí o predčasnom zrušení pracovného pomeru, pozmeňovací návrh upravuje predčasné zrušenie pracovného pomeru nielen redaktorom, ale aj zamestnávateľom, a preto predovšetkým navrhuje zmeniť nadpis tohoto paragrafu vynechaním slova "redaktorem".

Chcem upozorniť, čo platí ohľadne všetkých ustanovení tohoto zákona, že pokiaľ v niektorých otázkach tento zákon neobsahuje nejakého zvláštneho ustanovenia, platia i pre redaktorov všeobecné ustanovenia zákona č. 154 z r. 1934 o pracovnom pomere súkromných úradníkov, obchodných pomocníkov a iných zamzamestnancov v podobnom zamestnaní, to jest zákon o súkromných zamestnancoch. Toto pri §e 14 treba zvlášť uviesť preto, že tento paragraf určuje zvlášte len niektoré dôvody predčasného zrušenia pracovného pomeru, inak zostávajú v platnosti všetky všeobecné dôvody, ktoré sú uvedené vo všeobecnom zákone.

Po vecnej stránke pozmeňovací návrh k §u 14 predovšetkým v 1. odstavci upravuje len dôvod, uvedený v pôvodnom znení v 1. odstavci pod č. 2, pri čom novonavrhovaný 1. odstavec obsahuje doplnok, že za zmenu smeru časopisu sa nepovažuje zmena kladného alebo opozicného vzťahu k určitej vláde. Vedľa toho pozmeňovací návrh vypúšťa ustanovenie druhej vety prvého odstavca č. 2 pôvodnej osnovy, podľa ktorého zmena smeru časopisu je dôvodom k predčasnému zrušeniu pracovného pomeru len v páde, keď k nemu došlo do 3 mesiacov po zmene smeru. Tohoto obmedzenia pozmeňovací návrh neobsahuje.

Dôvod, uvedený v 1. odstavci pôvodnej osnovy pod č. 1, upravuje pozmeňovací návrh v zvláštnom treťom odstavci tohoto paragrafu tak, že podľa pozmeňovacieho návrhu tento dôvod nie je uvádzaný zvlášť ako dôvod predčasného zrušenia pracovného pomeru redaktorom, ale ako dôvod, pre ktorý redaktor nemôže byť predčasne prepustený preto, že odoprel zamestnávateľovi výkon, ktorý by ohrozil jeho česť.

Pozmeňovací návrh obsahuje zvláštny dôvod predčasného zrušenia pracovného pomeru so strany zamestnávateľa, ktorý v pôvodnej osnove nebol. Tento dôvod nastáva v páde, že redaktor sa dopustil pri výkone svojej služby vedome alebo z hrubej nedbalosti činu, ktorý ohrožuje česť a dobré meno časopisu.

Pôvodný tretí odstavec tohoto paragrafu stáva sa následkom pozmeňovacieho návrhu odstavcom 4, pri čom v pozmeňovacom návrhu sa navrhuje škrtnúť druhú vetu tohoto odstavca, ktorá obsahovala ustanovenie o nároku redaktora na zvláštne odbytné v niektorých prípadoch predčasného zrušenia pracovného pomeru. To znamená, že podľa pozmeňovacieho návrhu toto zvláštne odbytné úplne odpadá.

K §u 15, ktorý obsahuje i súťažnú doložku, nemám pripomienok.

§ 16 osnovy prijatej oboma výbormi mal dispozície pre prípad zmeny majiteľa závodu. Pozmeňovací návrh navrhuje úplné škrtnutie tohoto paragrafu v dôsledku čoho číslovanie ďalších § § 17 až 20 sa mení nn la 6 až 19.

K pôvodným §§ 17 a 18, podľa pozmeňovacieho návrhu 16 a 17, nemám pripomienok.

K pôvodnému §u 19, ktory v novej úprave bude paragrafom 18, navrhuje pozmeňovací návrh vedľa zmeny citácie miesto §u 17 § 18 v dôsledku doplnkov navrhovaných pri paragrafe 12 doplnok, že kogentnosť v tomto paragrafe uvádzaných predpisov platí s výnimkami zvláštnych ustanovení §u 12.

Za § 19 navrhuje pozmeňovací návrh v dôsledku svojho rozlišovania medzi dennými a ostatnými časopismi zvláštne ustanovenie v novom §e 20, v ktorom sa definuje pojem denného časopisu tak, že takýmto časopisom je časopis, ktorý vychádza týždenne najmenej 5 rázy.

K §u 21, obsahujúcemu prechodné a záverečné ustanovenie, chcem uviesť len toľko, že v dôsledku unifikovania predpisov pre celé územie republiky sa rušia ustanovenia XIV. zák. čl. z r. 1914, V. hlavy, ktoré sa týkajú právnych pomerov redaktorov, ale s jednou výnimkou. V §e 57 zák. článku z. r. 1914 je výpovedná lehota v určitých prípadoch dlhšia ako podľa teraz pojednávaného zákona, a preto obsahuje § 21 v svojom druhom odstavci ustanovenie, že redaktorom, ktorých pracovný pomer sa do dňa účinnosti tohoto zákona spravoval ustanoveniami uvedenými v býv. uhorskom zákone, zostáva, pokial sotrvajú v tom istom podniku, zachovaná dlhšia výpovedná doba ustanovená v §u 57. Tedy to znamená, že nabyté práva redaktorov časopisov na Slovensku zastávajú týmto zákonom nedotknuté.

V §e 22, ktorý má ustanovenie o účinnosti zákona, navrhuje pozmeňovací návrh tú zmenu, že ustanovenia §u 10 o dovolenej nabývajú účinnost i až 1. januárom 1937.

Slávna snemovňa, ako som už uviedol, práve preto, ze dôvodová zpráva ústavneprávneho výboru o jednotlivých ustanoveniach zákona vzhľadom na to, aký bol posutp pri jeho pojednávaní a čo sa pri ňom objavilo, nemohla byť podrobne vypracovaná, považoval som za svoju povinnosť v tejto svojej zpráve pred slávnym plénumom poslaneckej snemovni nahradiť to, čo zpráva ústavneprávneho výboru z vylíčených dôvodov obsahovať nemohla. Je z tohoto líčenia zrejmé, že v rámci vzájomného jednania medzi interesovanými stranami došlo k niektorým zmenám, ktoré v niektorej čiastke znamenajú zlepšenie, v niektorej čiastke zhoršenie pre jednu alebo druhú stranu, ale v každom prípade vytvorujú stav vzájomnej dohody, čo je iste v záujme ďalšej spolupráce a aj v záujme pevnosti ďalšieho postavenia redaktorov na jednotlivých miestach, na ktorých pracuju.

Z tohoto dôvodu, slávna séemovňa, navrhujem, poťažne budem po prevedení eventuálnej debaty navrhovať, aby slávna snemovňa schválila osnovu v úprav podľa pozmeňovacích návrhov p. posl. Dubického a spoločníkov. (Potlesk.)

Místopředseda Mlčoch (zvoní): Ke slovu není nikdo přihlášen, rozprava odpadá.

Hlasování o tomto odstavci pořad)u odložím na dobu pozdější, a nebude-li námitek, přistoupíme k projednávání dalšího odstavce. (Námitky nebyly.)

Námitek není.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP