Kto má výlučné právo zákony vydávať, má i výlučné právo zákony meniť alebo rušiť.

Z tohto dôvodu každý zákon, ktorý zmocňuje moc vládnu a výkonnú na vydávanie takých nariadení, kde by ináč bolo treba zákona, je protiústavný. Zákon o mimoradnej moci nariaďovacej protiví sa teda duchu a litere ústavnej listiny.

Iste nebude od veci pri tejto príležitosti pripomenúť, že citovaný nález ústavného súdu uznali za správny aj cudzozemskí učenci, ktorí svojho času tlmočili svoju odbornú mimienku i v revue "Parlament". A je zaujímavé, že kým nestranný, kompetentný súd, tuzemskí a cudzozemskí učenci takto vykladajú príslušné ustanovenia našej ústavnej listiny, zatiaľ vláda a naše vládne politické strany nič na to nedbajú a dnes prichádzajú znova s návrhom, aby tento protiústavny stav bol i naďalej predĺžený. (Výkřiky.) Kým na jednej strane pokladá sa už samotné volanie po revízii ústavnej listiny za čin protištátny, zatiaľ na druhej strane porušuje sa beztrestne ústavná listina tými, ktorí by mali byť predovšetkým povolaní na to, aby hájili jej nedotknuteľnosť. (Tak je!) Takto môže sa robiť len v štáte, kkde surová moc vládne nad právom a nad zákonom.

Slávna snemovňa! Zmocňovací zákon protiví sa nielen ústavnej listine, ale aj zásadám demokracie. Je totiž všeobecne známo, že tam, kde sa obmedzuje moc parlamentu, ohrožuje sa i demokracia. A keďže my Slováci povazujeme demokraciu za životný záujem slovenského národa a štátu, nemôžeme dať súhlas k takému zákonu, ktorý sa protiví základným principom demokracie. (Potlesk.) Damokracia je opakom násilia. A zmocňovací zákon nie je vlastne nič iné ako násilie vlády, páchané na parlamente. Kedysi ubíjala sa demokracia prostriedkami absolutistickými a dnes robí sa to isté prostriedkami zdanlive demokratickými. Na jednej strane hovoríte a píšete stále o demokracii a na druhej strane robíte proti demokracii. Bolo by preto na čase, aby demokracia prestala byť len heslom a stala sa živým programom všetkých, ktorým uprimne záleží na existencii republiky.

Ale zmocňovací zákon charakterizuje veľmi výstižne i úpadok nášho parlamentarizmu. Kým parlamenty všade inde až úzkostlive bránia svoju moc, zatiaľ československý parlament zrieka sa dobrovoľne svojich práv. V podstate nie je to vlastne nič iné, ako útek parlamentu od práce a zodpovednosti a podrývanie autority Národného shromaždenia. Miesto toho, aby sme sa snažili prácou pozdvihnúť úroveň zákonodarného sboru a aby sme takto upevnili v ľude vieru v demokraciu a parlamentarizmus, sami túto vieru v ľude ničíme, lebo sa sami znevažujeme a znehodnocujeme.

Nemôžeme súhlasiť s predĺžením zmocňovacieho zákona i preto, že nemáme nijakú záruku, že zákon nebude použitý len jednostranne, prípadne, že nebude zneužitý proti nám tak, ako v minulosti. Vláde, ktorej najväčšou starosťou je jej vlastná existencia, je každý prostriedok dobrý na to, aby sa udržala pri živote. (Tak je!) Videli sme to hlavne po známych nitrianskych udalostiach a počas volebnej agitácie minulého roku. Vláda miesto toho, aby sa bola starala o zmiernenie hospodárskej krízy a o prácu pre tisíce nezamestnaných, používala zmocňovacieho zákona proti nepohodlnej opozícii. Dala zastaviť všetky naše časopisy, pozbavila starostenskej funkcie mnohých našich prívržencov a perzekúcie stúpencov autonomistického hnutia na Slovensku boly na dennom poriadku.

Slávna snemovňa! Máme ešte jedon veľmi vážny dôvod, prečo nemôžeme súhlasiť s predĺžením zmocňovacieho zákona. Kým vláda na jednej strane žiada od Národného shromaždenia zmocnenie pre rozšírenie svojej moci, zatiaľ na druhej strane sama skoro vôbec nerešpektuje práva parlamentu. Náš parlament je obyčajným nástrojom a poslušným vykonávateľom rozkazov vlády a mlčí i vtedy, keď moc vládna a výkonná zrejme porušuje platné zákony.

Dovoľte mi, aby som na dokázanie tohto svojho tvrdenia uviedol aspoň dva konkrétne prípady z nedávnej minulosti. Parlament je zastupiteľským sborom celého národa. Z tejto povahy demokratického parlamentu logicky vyplýva, že pravomoc parlamentu nemôže byť obmedzená len na funkciu zákonodlarnú, ale musí mať i právo kontrolovať moc vládnu a výkonnú v celom obsahu a rozsahu jej činnosti.. Jedným zo spôsobov, ako parlament vykonáva toto kontrolné právo, sú interpelácie. Viďme, akú hodnotu má toto právo nášho parlamentu. V smysle §u 5 vládneho nariadenia zo dňa 26. apríla 1920, čís. 305 Sb. z. a n., menoval pán minister zemedelstva za prvého podpredsedu zemedelskej rady pre Slovensko na IV. funkčné obdobie Jána Chorváta, zemedelského tajomníka pri okresnom úrade v Michalovciach. Člen predsedníctva zemedelskej rady podľa §u 4 citovaného vládneho nariadenia je eo ipso i členom výboru. Členom výboru zemedelskej rady podľa platných predpisov môže byť len ten, kto okrem iných podmienok má i pasívne volebné právo do krajinského zastupiteľstva. Ján Chorvát, ako pragmatikálny úradník politickej správy v smysle §u 6 zákona 1927, č. 125 Sb. z. a n., nemá pasívne volebné právo do krajinského zastupiteľstva, to znamená, že podľa vládneho nariadenia čís. 305/1920 nemôže byť menovaný za podpredsedu zemedelskej rady. A pán minister zemedelstva proti tomuto jasnému zneniu platných predpisov predsa ho menoval, lebo mal strannícky záujem na tom, aby v predsedníctve zemedelskej rady mal svojho privrženca i z východného Slovenska. Poslanci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany podali v tejto veci interpeláciu pánu ministrovi zemedelstva a žiadali, aby menovanie Jána Chorváta ako protizákonné bolo zrušené. Pán minister zemedelstva ale odpovedal na interpeláciu v tom smysle, že Ján Chorvát je nie úradníkom politickej správy, hoci táto jeho odpoveď je v úplnom rozpore s ustanovením príslušného paragrafu organizačného zákona, jeho m enovanie nezrušil, ba čo viac, menoval ho za podpredsedu zemedelskej rady pre Slovensko i na V. funkčné obdobie.

Roku 1930 podali poslanci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany interpeláciu na vládu Československej republiky vo veci Komenského univerzity v Bratislave. V interpelácii žiadali, aby sa vláda postarala o to, aby na Komenského univerzite v Bratislave rešpektovný bol ústavný zákon jazykový. Vláda odpovedela na túto interpeláciu tak, že jazykový zákon platí len pre úradovanie v úradoch a neplatí pre vyučovanie na školách. (Výkřiky poslanců slovenské strany ľudové.) Táto odpoveď vlády protiví sa obsahu a duchu ústavného jazykového zákona. Veď, keby takáto interpretácia jazykového zákona bola správna, znamenalo by to, že v Československej republike niet zákonného ustanovenia o tom, v akom jazyku sa má učiť na školách.

Slávna snemovňa! Uvedené dva prípady sú výmluvným dôkazom toho, ako si vláda všíma kontrolného práva parlamentu a ako rešpektuje zákony republiky. Na jednej strane žiadate, aby občianstvo rešpektovalo zákony, a na druhej strane vy sami zákony nedodržujete. (Hlasy: To je privilegium!) Takto vy vychovávate ľud pre demokraciu a parlamentarizmus a takto beztrestne podrývate základy republiky. (Potlesk.)

Hlinkova slovenská ľudová strana tento systém podporovať nemôže a preto budeme hlasovať proti osnove zmocňovacieho zákona. (Souhlas a potlesk poslanců slovenské strany ľudové.)

Předseda (zvoní): Dalším přihlášeným řečníkem je p. posl. dr Porubszky. Dávám mu slovo.

Posl. dr Porubszky (maďarsky): Ctená posl. snemovňa!

Predĺženie zmocňovacieho zákona dokazuje to, čo bolo so strany opozície už niekoľkoráť zdôrazňované, že totiz naše zákonodarstvo je nedostatočné a slabé. My vykonávame tu stále prácu ševca príštipkára a snažíme sa takýmito zmocňovacími zákony nahradzovať nedostatky zákonov iných.

Predĺženie zmocňovacieho zákona znamená v prvom rade skrátenie oboru pôsobnosti parlamentu. Členovia parlamentu nazývajú sa zákonodarcami a preca vo vynášaní zákonov zastupuje bohužiaľ pánov zákonodarcov zmocňovací zákon. Ako to dôvodová zpráva ku zmocňovaciemu zákonu sdeľuje, vydala vláda sotva behom niekoľko rokov na základe zmocňovacieho zákona 149 nariadení a 125 zákonov, a nová vláda za krátku dobu jednoho roku uviedla v život 36 nariadení a 34 zákony na základe zmocňovacieho zákona.

Zákony a nariadenia vynesené na základe zmocňovacieho zákona treba podľa predpisu predložiť parlamentu k dodatočnému schváleniu, avšak i toto sa deje len oneskorene, alebo vôbec nie. Intenciou predloženia zmocňovacieho zákona by podľa prehlásenia vlády bolo, aby sa zjednodušila úráca parlamentu.

Toto však bohužiaľ vypadá tak, ako keby obecný notár riekol členom zastupiteľského ško sboru: "Vy idzte len pekne domov a kľudne si zapálte na dýmku a ja sám na vlastnú zodpovednosť i bez zastupiteľského sboru všetko vykonám v obecnom dome." Takéto opatrenie be obecného notára znamenalo by jeho suspenziu.

Zmocňovací zákon nielen že je tuná, ale je tak elastickým ustanovením, ktoré sa s roka na rok v obore pôsobnosti rozširuje a celý jeho fakt je v ostrej protive nielen s toľko zdôrazňovanou demokrac ou, ale je v protive tiežs ústavnosťou a so zásadou parlamentarizmu.

Ide-li už o zákon zmocňovací, tu nech mi dovolí ctená posl. snemovňa vyzvať pozornosť príslušných faktorov na to, že je-li už tuná zákon zmocňovací, tak nech sa ho použie tiež vo veľmi naliehavých veciach hospodárskych, akou je na pr. škoda spôsobená povodňou rieky Hrona na južnom Slovensku. Dňa 26. mája sdelil som pánu krajinskému prezidentovi i pánu ministrovi zemedelstva, že rieka Hron zaplavila a bahnom zaniesla obrovské plochy zemedelskej pôdy asi 28-30 obcí v okresoch Parkan, Želíz a Levice. Vo svojej zpráve zaslanej úradnému miestu prihlásil som škodu približne na 5000 kat. jutrách v cene 5,000.000 Kč. Išiel som za vecou a bohužiaľ presvedčil som sa, že škoda ohromne presahuje tento odhad, lebo v území 28-30 obcíen od Kozaroviec až po Parkan bolo zaplavené asi 8.000-10.000 kat. jutár a škoda činí 8 až 110,000.000 Kč.

Ctená posl. snemovňa! Výsledky úrody na južnom Slovensku, vynímajúc panstvá, kde sa pôda intenzívnejšie obrába, sľubujú tohoto roku veľmi málo. Obilie od aprílového chladna a chladnými dážďmi sožĺklo, jeho vývoj je nestejný a tak zemedelský ľud očakával lepšiu úrodu v miestach nižšie položených, v dolinách riek. Táto nádej ľudu bola povodňovou katastrofou naprosto zmarená. Povodeň na veľa miestach nielen koseništia zamorila, ale zničila všetky vyhliadky na úrodu, ba na veľa miestach odniesla i humus.

Podľa zprávy novej, ktorú som podal v stredu, vykonala povodeň znova, už po šiestej, veľkú zpústu v povodí Hrona, a teraz už nielen maďarskí malí gazdovia, ale i slovenskí malí gazdovia a kolonisti utrpeli ťažké škody povodňou Hrona. Nadáva sa mnoho na maďarský režim, a preca tých čias, vodou došlo-li ku živelnej pohrome, vyšiel vrchný slúžny na miesto škody, podíval sa a uvidel škodu a učinil opatrenia. Teraz mnohí z okresných náčelníkov nielen že sa nepodívajú na škody povodňové, ale i keď sa podívajú, nevidia ich. S niekoľko miesť došly ponosy, že obecní notári, česť výnimkám, neintervenovali pri súpise živelných škôd a nepomáhali obecným predstavenstvám. Robia to tak buďto z pohodlnosti alebo zo strachu, lebo i súpis škôd zdá sa im byť "protištátnym" činom, alebo ukľudňujú poškodených tým, že beztoho by nedostali nič.

Ctená posl. snemovňa! Politika, ktorá požaduje sociálnu podporu bez rozdielu strany a národnosti, nie je politikou straníckou, ale politikou sociálnou. Počúvam každodenne u pospolitého ľudu, ako si so zaslzenými ocima vyprávajú, že nebudú mať tohoto roku chleba a že i zvieratá zahynú hladom. Zadlžený ľud je bez nádeje, znechutený, skleslý, desperovaný a voči pomocnej akcii vlády pesimistický. Nedívajte sa pánovia na hospodárske nesnádze Maďarov zo zorného úhlu straníckej politiky alebo šovinizmu, lež z hľadiska humanity. Jestliže je treba plniť povinnosť na 100%, tu musí byť pomožené i nám a nech príslušný činitelia v takýchto prípadoch nestavajú sa od nás tak daleko, užiaľ ako keby mali čo činiť s ľudmi morom nakazenými. Vyzval som pozornosť pána krajinského prezidenta na živelné škody. Neviem, či vyslal niekoho na miesto škody, aby sa podíval a tiež videl tieto hrozné škody. Ľutujem, že som neurobil fotografické snímky a k názornej ilustrácii nepriniesol som ich do parlamentu, keďže rozvodnený Hron nemôžem sem priviesť in natura.

V súvislosti so živelnými škodami predkladám pánu ministrovi zemedelstva túto žiadosť:

1. Žiadam o súrne opatrenie a pokyn pre okresných náčelníkov okresov povodňou postižených, aby títo vyzvali obecné predstavenstvá a notárov, aby škody boly do 8 dní sopísané a príslušnému miestu predložené, by poškodené chudobné obyvateľstvo mohlo byť účastné aspoň berných výhod. 2. Podľa zpráv o škodách došlých zo zmienených troch okresov žiadam o bezodkladnú peňažnú pomoc. 3. Nech ministerstvo zemedelstva pošle ako rýchlu podporu obciam povodňou poškodeným letné osivo, keďže úroda a osivo bolo vodou zničené, a tedy je treba osiva prosa a pšena, ktoré môže zemedelec zasievať i v lete, aby pôda nebola bez užitku. 4. Keďže behom krátkej doby už po šiestej je postižené údolie Hrona povodňou tejto rieky, bolo by veľmi naliehavo žiaducné, aby v dobe čo najkratšej došlo k regulácii rieky Hrona a tiež riek Ipľa a Nitry.

Chudobný ľud môže poistiť svoj majetok proti požiaru a proti krupobitiu, avšak proti povodni môže pomôcť len zásah štátu a vlády regulovaním riek. Je-li tu obrana štátu, predpisuje-li sa obrana proti vzdušným útokom, tak musí tu byť pre zuboženú chudobu v maďarských krajoch tiež obrana a jedným jej prostriedkom by bola ochrana v tomto prípade proti povodni.

Ctená posl. snemovňa! Nám maďarským opozičným poslancom bolo niekoľkokráť vyčítané, ze my tuná v parlamente stále prednáš ame len krivdy našej maďarskej menšiny. Nech mi je dovolené uviesť pri tejto príležitosti istú vš eob ecnú krivdu a je to krivda páchaná na katolíckom biskupskom sbore a na katolíckej školskej veci na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Vo smysle zák. čl. XXXVIII/ 1868 sú katolícka cirkev ako aj ostatné vierovyznania na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi oprávnené udržovať a zveľaďovať verejné ľudové školy, školy meštianske a učiteľské ústavy. Tento zákon platí ešte i dnes na území Slovenska a Podkarpatskej Russi, ba čo viac najvyšší správny súd v niektorých sporných prípadoch opätovne rozhodoval o platnosti zák. čl. XXXVIII/1868. Tak najvyšší správny súd svojimi usneseniami č. 3.182/1924, 9.979/1932 a 15.157/1933 potvrdil na zákone založeně právo katolickej cirkvi ako aj ostatných vierovyznaní zákonom uznaných.

Čo do stredných škôl platí ešte i dnes na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi zák. čl. XXX/1883 a napri ek tomu bolo od doby ustavenia štátu odňaté 21 z našich katolických gymnázii. Na cirkevných školách rozlišuje sa medzi prezatýmnymi a definitývnymi učiteľmi a medzi prezatýmnymi a definitivnými učiteľskými miestami. Štátní učitelia poberajú svoje platy ako plat, kdežto cirkevní učitelia nepoberajú ho ani ako výslovne štátnu podporu, ale len ako zálohu na účet udržovateľov škôl rešp. cirkví.

Dňa 30. decembra m. r. bola uzákonená ustanovizeň tak zv. újezdných meštianskych škôl. Prevádzanie tohoto zákona nariadilo ministerstvo školstva a národnej osvety dna 3. apríla t. r. pod č. 44.677-I. Ako vieme, osobné výdavky újezdných meštianskych škôl ponesie štát. Tieto újezdné meštianky budú sa zriaďovať v 5 km oblastiach a úhrada vecných výdavkov bude sa diať rozdelením na tri diely. Jednu tretinu bude hradiť obec újezdnej meštianky, druhú tretinu okres, a tretinu krajinský úrad. Ustanovizeň týchto újezdných meštianskych škôl znamená krivdu pre našu cirkev a tiež pre ostatné náboženstvá, lebo vydané prevádzajúce nariadenie ponecháva bez povšimnutia, čo sa má stať s jestvujúcimi už katolíckymi meštiankami alebo meštiankami iných cirkví, akému osudu podľahnú cirkevné meštiianske školy; zda i tieto postihne osud, ktorý postihol 21 z našich katolíckych gymnázií, že totiž budú prevzaté ako újezdné meštianske školy. Prevádzajúce nariadenie nestará sa ani o to, čo bude s učiteľským personálom ci rkevných meštianskych škôl, so cirkevnými rády, zda újezdné meštianské školy prevezmú i personál cirkevných meštianskych škôl a čo sa stane so školskými budovami.

Zriaďovanie újezdných meštianskych škôl n mená krivdu pre katolícku cirkev i preto, lebo na Slovensku sú školy zo 60% katolícke, v Podkarpatskej Rusi však sú štátne skoly umiestené z polovice v miestnostiach škôl katolíckych a iných vierovyznaní. Štát tedy používa tuná budov, ale nedáva zúčastneným cirkvám právo slova do vedenia a udrživania skôl. Avšak zavedenie újezdných meštianskych škôl ukrivďuje tiež rodičov v ich prirodzeném práve, lebo nerešpektuje vyučovaciu slobodu. Rodičia sami majú právo určiť, v akom jazyku má byť ich dieťa vyučované, a majú právo určiť, akú školu má ich dieťa navštevovať, zda katolícku a či inú. Katolíckym ľudovým školám bude odňatá 6., 7. a 8. trieda, ak budú zavedené újezdné meštianky. Tieto triedy sa tedy vymknú vedeniu katolíckej cirkvi a iných náboženství a budú podrobené oboru pôsobnosti újezdných meštianskych škôl.

Avšak znamená to škodu i s hľadiska hospodárskeho, keďže rozšírením škôl ľudových so 6 tried na 8 tried, ako to bolo zavedené mailým školským zákonom, už beztoho boly silne zadlžené obce udržujúce školy. Obce a to politické i náboženské obce sa zadlžily, aby mohly vyhoveť ustanoveniam tohoto zákona. Zriadily požadované školy, zveľadily ich na 8 tried a teraz nastáva prípad, že 6., 7. a 8. trieda kat olííckych a iných cirkevnych meštianskych škôl, ktoré boly s veľkým nákladom a snáď i moderne zariadené, zostanú prázdne. Tážem sa, čo bude so 6., 7. a 8. triedou týchto cirkevných meštianskych škôl, čo bude s prebytočnými učiteľmi, či budú títo prevzatí do újezdných meštianskych škôl?

Ako som sa už zmienil, osobné výdavky újezdných meštianskych škoľ bude hradiť štát, vecné výdavky však po jednej tretine obec, okres a krajina. Toto usustanovenie je veľmi krivdivé pre obce a okresy, lebo tieto sa ešte ani nevzpamätovaly z predchádzajúcich dlžôb, ktoré im vnútil malý školský zákon, a teraz sa obciam a okresom vnucujú nové dlžoby.

Tieto krivdy postihujú na Slovensku a Podkarpatskej Rusi nielen školy katolícke, ale tiež ostatné školy cirkevné, ktoré za starodávna požívaly tých istých práv ako školy cirkvi katolíckej, a teraz sa pášu na nich tie isté krivdy.

Ctená posl. snemovňa! Prv než končím svoju reč, pokladám za svoju povinnosť zdôrazniť, že o to, čo som práve predniesol o školskej otázke, požiadal biskupský sbor na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi všetkých katolíckych poslancov a senátorov. Čo som tedy na spôsob ponosu predniesol, je nie špeciálnou krivdou s hľadiska politiky straníckej, ale je krivdou páchanou bez rozdielu strany na všetkých vrchných pastieroch a tedy na všetkých vierovyznaniach a je to žiadosť na všetkých katolíckych zákonodarcov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi.

Veľmi dobre vieme všetcia, že biskupský sbor s hľadiska loyality voči štátu išiel až ku krajným medziam. Všade deferoval štátnej moci, všetky predpisy verne plnil, a preca došlo k tomu, že ste nevyslyšali a bez vybavenia odložili memorandá biskupských úradov a úradov iných cirkví pri činení opatrení tak veľkého dosahu, ktoré odporujú náboženským a cirkevným ustanoveniam.

Bude-li zákon o újezdných meštianskych školách prevádzaný za opomíjania práv cirkví, čoho však neodvažujem sa očakávať, lebo veď to narazí i na hmotné prekážky, vzbudí to na Slovensku a Podkarpatskej Rusi nevoľu, vyprovokuje to hromadnú demonštráciu bez rozdielu národností a strán nielen v 77%nom katolíckom tábore, ale i v tábore ostatných kresťanských vierovynaní, a to v každom prípade soslabí dobrý pomer, ktorý jestvoval dosiaľ medzi cirkvou a štátom.

Nech demokratický štát nestihne kliatba, že kým na jednej strane fabrikuje zákony zmocnením, dotiaľ na druhej strane opomíja záväznú silu starých zákonov a právnych obyčajov a naštrbuje tým staré práva katolíckych a iných cirkevných škôl.

Zmocňovací zákon neprijímam.