Předseda Malypetr.

Místopředsedové: Košek, dr Markovič, Langr, Onderčo, Mlčoch, Taub.

Zapisovatelé: Vičánek, Sivák.

248 poslanců podle presenční listiny.

Členové a zástupci vlády: ministři dr Dérer, dr Krofta, Machník, inž. Nečas, dr Zadina; za ministerstvo nár. obrany odb. přednosta dr Vorel a brig. gen. Čížek.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupce Nebuška.

Místopředseda dr Markovič zahájil schůzi v 9 hod. 11 min. dopol. a konstatoval, že sněmovna je způsobilá jednati.

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu obdržel posl. R. Böhm.

nemocí posl. Stejskal.

Do výboru ústavně-právního vyslal klub poslanců čsl. soc. dem. strany dělnické dne 28. dubna 1936 posl. dr Goldsteina za posl. Vaverku a posl. dr Markoviče za posl. Hladkého, na další posl. Hladkého za posl. dr Goldsteina.

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Pristúpime ku prejednávaniu poriadku, a to ku spoločnému jednaniu o oboch odstavcoch, ktorými sú:

1. Zpráva výborů ústavně-právního a branného o vládním návrhu zákona (tisk 373), jímž se mění a doplňuje zákon na ochranu republiky (tisk 394).

2. Zpráva výborů ústavně-právního a branného o vládním návrhu (tisk 370) zákona o obraně státu (tisk 400).

Zpravodajmi pri 1. odstavci poriadku sú: za výbor ústavne-právny p. posl. F. Richter, za výbor branný p. posl. Pekárek; zpravodajmi pri 2. odstavci sú za výbor ústavne-právny p. posl. dr Dufek, za výbor branný p. posl. David.

Budeme pokračovať v rozprave, započatej ve včerajšej 39. schôdzi snemovne.

Lehota rečnícka je 60 minút.

Prihlásení sú ešte rečníci: na strane "proti" pp. posl. dr Jar. Dolanský, B. Köhler, Wollner, Birke, Kundt, dr Neuwirth; na strane "pre" pp. posl. Holeček, Zeminová, Petrovič, dr Mičura, Gajda, dr Tiso, dr Mareš, Bergmann, Vičánek, dr Novotný, Révay, Schulcz.

Udeľujem slovo prvému rečníku "pre", pánu posl. Petrovičovi.

Posl. Petrovič: Slávna snemovňa!

Veľkosť a sila toho ktorého národa nevyjadruje sa len číslicou, prípadne jeho bohatstvom, ale súčasne zákonami, ktoré si sám národ dáva. Našemu československému zákonodarstvu sa vytýka, že je výslednicou kompromisu a práve preto nie je dokonalé. Keď však preberáme naše zákony na poli hospodárskom, kultúrnom a sociálnom, vidíme vznešenú snahu nášho parlamentu, aby národ náš súčasne sa stal rovnocenným národom so všetkými kultúrnymi národy sveta, usiluje sa náš parlament, aby to docielil cestou zákonodarstva.

Ďaleko by viedlo preberať ústavné naše zákonodarstvo, ktorým sa občianstvo nášho štátu činí rovnocenným bez rozdielu tried, náboženstva a národnosti, ktorým sa zabezpečujú všetkým nám ľudskké práva a súčasne demokratická sloboda. Nemôže byť dnešným mojím úkolom dokazovať sociálnym hospodárstvom, ako sa usiloval náš parlament učiniť rovnocenným najslabšie vrstvy nášho obyvateľstva s bohatšími vrstvami, ako sa staral o to, aby bola práca týchto slabých vrsv tiev chránená, riadne odmeňovaná, ako sa staral o zdravie či v podnikaikaní, či už riadnym bydlením, ako sa staral náš parlament o sociálne slabé vrsstvy v prípade nemoci, invalidity a staroby, ako v tom najväčšom zle, v prípade nezamestnanosti, nemožno mi vypočítať, čo všetko sme učinili na poli osvety, aby sme dohonili všetko to, čím storočia našej poroby usilovaly nás vyriadiť z radu kultúrnych národov, a všetko na poli hospodárskom, abysme našu slobodu podložili hospodársky, aby náš národ sa stal života a boja schopným v súťaži aj hospodáársky silných národov sveta. Jedným slovem usilovali sme sa, aby sme vybudovali v oslobodenom štáte štastný domov, na ktorý v dobách dobrých a zlých bezpečne môžeme spoliehať.

Je nesporné, že občiannstvo nášho štátu týmto okom sa díva na svoj štát. Vyjadruje to úplne svojím smýšľaním. Je bez chleba, obracia sa na štát, aby mu štát povinovate podal chleba. Stihne ho pohroma, čaká na povinovatú pomoc od štátu. Podniká, lebo chce byť ešte viac dokonalý, chce rásť kultú rne a hospodársky, na rade je štát, aby mu bol nápomocným, a je to správne. Úkolom štátu a štátnej politiky je, aby sa o všetky tieto veci postaral. Jedno je však treba priklincovať pri týchto úvahách, že by sa maly prerodiť tiež i duše nášho občianstva, aby sa díval na záujmy štátu tiež s podobného zorného úhlu, aby štátu daly všetko to, čeho potrebuje, tiež z oddanej povinnosti, prýštiacej z vďačného srdca a z presvedčeného rozumu.

Niet iného kúta na svete, kde bych našiel taký domov, ako je moja vlasť, ktorá mi zabezpečuje národné a ľudské práva a súčasne mi umožňuje sociálne, kultúrne a hospodársky dľa najväčších možností sa rozvinúť.

Slávna snemovňa, dnes sa schádzame, aby sme si dali zákony, ktorými vyjadrujeme, že sme si vedomí svojej povinnosti voči nášmu štátu, že ju chceme v plnej miere plniť. Po vzore iných národov sveta vyjadrujeme v týchto zákonoch našu pevnú vôľu, že chceme mať silný štát, ktorý nás uchráni pred nárazmi nepriateľov, v ktorom budeme nachádzať v budúcnosti silnú záštitu voči domácim a zahraničným nepriateľom, a preto na jeho obranu dávame všetko, čím vládneme a čo sa dá obetovaním všetkého všetkých nás docieliť.

Slávna snemovňa! Ústami predstaviteľov nášho štátu od prezidenta-Osvoboditeľa počínajúc až po včerajšie prehlásenie pána ministra nár. obrany - kde prezident-Osvoboditeľ výslovne hovoril, že sa prihlašuje k humanitnému programu našich buditeľov, kde minister nár. obrany jasne a dôrazne spomína, že ničoho nechceme z cudzieho, ničoho nechceme dobývať, nemáme žiadnych ašpirácií zahraničných - všetci jednomyseľne sme tvrdili, že sme na ceste politického mieru, nemáme žiadnych imperialistických, dobyvačných chútok, chceme len ubrániť svoje. (Výborně!) A národ jednomyseľne od začiatku tohoto štátu schvaľoval túto politiku. Ako by aj nie? Veď sme národom, ktorý dobyl svoj štát po toľka storočiach poroby a vedel, čo je poroba, vedel, čo znamená utiskovať cudzích, a práve preto ani pri prevrate, ani teraz nie je duševne pripravený na to, aby bažil po cudzom, aby chcel utláčať cudzích, aby chcel druhých dostať pod svoju nohu. A dokázal to i vo svojom ústavnom zákonodarstve, keď spolubratov iných národností učinil rovnoprávnymi občanmi vedúceho národa. Toto svoje presvedčenie prevádzal od začiatku tohoto štátu a dokázal, že aj na úkor svojich záujmov, na úkor obrany svojho vlastného štátu. Robil to v presvedčení, že je na správnej ceste, poneváč odvekí nepriatelia ležali porazení; veril tiež vo svätosť daného slova, svätosť smlúv a v silu svojich vlastných spojencov. Od tých čias sa však pomery zmenily, od tých čias iné vetry dujú v Europe. My, Slováci, sme vedeli, že Maďari sa nikdy neuspokoja so stavom, ktorý nám dal rok 1918. Videli sme, ako nahovárajú občanom maďarskej národnosti, aby neskladali sľub vernosti republike, videli sme, ako odhovárajú občianstvo maďarské, aby sa nesúčastňovalo výdobytkov sociálnych, ako je pozemková reforma, s odôvodnením, že tento stav je len provizorium, videli sme, ako pri voľbách chcú terorizovať svojich spolubratov maďarských, aby nevolili demokraticky, bo ináč sľubovali im šibenice, videli sme ich s hotovým plánom, ako nastupovať na Slovensko, čuli sme program, aký majú, z úst aktívneho ministra zemedelstva Barossa, ktorý hovoril, že všetkých popredných Slovákov, keby hodina rátania uderila, je potreba povešať, všetkým Slovákom-roľníkom pôdu odobrať a dať maďarským t. zv. víťazom, ktorí sa vo válke osvedčili, do každej slovenskej dediny, vraj, dvoch maďarských žandárov dať, aby udržiavali pokoj; počuli sme tieto slová, ktoré boly vážne mienené a ktoré by boly i prevedené, keby, nedaj Bože, stihlo nás nešťastie, videli sme, ako sa dávajú do služieb rôznych dobrodruhov @a la Jehliczka a Unger, ako sa nechajú zakupovať všelijakými zahraničnými kapacitami, ako je Staviski, ako je Rothermer, ako idú až po čierny zločin falšovania čsl. korún a frankov, vieme, koľko počítajú a počítali peňazí zbytočných na propagandu, a keď všetko toto shrnujeme, my, Slováci, volali sme po obrane a teraz, keď vidíme, že sa spojujú i s naším neverným slovanským bratom a vyhlašujú spoločné hranice, aby mohlo povstať na hrobe našom veľké Poľsko a veľké Maďarsko, tento duch nás nutí, aby sme čím skôr zabezpečili hranice a obrnili náš štát.

O Hitlerovi v tejto snemovni, že sa treba proti nemu chrániť, myslím, netreba hovoriť. Vidíme, ako roztrháva medzinárodné smluvy, vidíme ho až po uši ozbrojeného, a na druhej strane vidímme nejednotnú frontu priateľov mieru.

Zákon o obrane štátu sme už dávno mali mať, veď obrana neznamená útok, neznamená nám narušovanie našich mierových ideí, ba je práve posilou mieru; ale keď si dávame tento zákon v týchto ťažkých dobách, je to aj už dvanásta hodina pre nás, bo zajtra by možná už bolo neskoro. Neznamená to nič iného, ako to, že nastupujeme tú cestu, ktorú nastúpily už dávno iné národy.

Čo znamená vlastne obrana? Čo znamená obrana štátu? Štát nie je nič abstraktného, štát sme my, a vo štáte treba chrániť tie hodnoty, ktoré národ reprezentuje. Najcennejšou hodnotou národa je krv národa. Treba nám odpovedným činiteľom sa postarať, aby v páde nešťastia s týmto najdražším majetkom národa správne bolo šafárené. Tiež národ na to žije na svete, aby budoval a shromažďoval hodnoty pre budúce pokolenia. Odpovednosť nám káže, aby sme tieto hodnoty, ktoré doteraz boly nashromažďované a ktoré budúce pokoleniaa nashromaždia, neboly vydané v ľahkú korisť nasim nepriateľom. K tomuto nás nabáda veškeré tvorstvo, k tomu nás nútia prírodné a božské zákony. Vidíme, že nielen človek, ale aj veškeré tvorstvo bráni sa pred zaniknutím. Príroda sama dáva zbraň každému živočichovi na obranu pred nepriateľom. Čo dala príroda ochranných prostriedkov tvorstvu od podzemných zákopov jednoduchého červíka cez farebné prispôsobenie sa živočišstva okoliu až po zuby lva, rohy jeleňa, dzobák dravca-orla. Sú tieto veci síce v prírode určené tiež na dobytie koristi, ale menovite sú určené na obranu. Obrana a nie útok sú prírodným zjavom. Čo človek jestvuje na svete, od veky vekov vidíme, že sa zariaďuje na obranu nielen proti nemým tvorom, ktorí ohrožujú jeho život a majetok, ale súčasne proti svojim spolubratom - dravcom. Nie nadarmo prechádza zo šiatra do kamenných domov, nie nadarmo chlúbi sa nedobytnými zámky a nedobytnými pokladnicami. Keď aj odsudzuje zbojstvo, keď aj nejde na lúpež, chce ochrániť svoje, chce si svoje zabezpečiť. Keď sa sdružuje v mestá, tiahne ochranné pásma proti cudzím vpádom, zariaďuje si bezpečnosť domácou strážou. Keď postupuje k najvyššiemu stupňu civilizácie a sriaďuje si armádu, vyzbrojuje ju, buduje pevnosti, chce byť bezpečným. Počujeme z úst senátora rímskeho v najstaršom parlamente: "Caveant consules, ne quid res publica detrimenti capiat - nech sú konzuli na stráži, aby štát nestihla žiadna nehoda." Nie aby štát šiel na výboj, ale aby bol chránený pred všetkými vnútornými a domácimi nepriateľmi. A jak plnily staroveké národy obranu štátu, vidíme v Karthagu; keď je Karthago ohrožené, ženy, deti a starci vyberajú sa chrániť ho, aby, keď je treba, aj svoje životy obetovali na obranu vlasti. Od starých dôb cez války turecké a konečne cez všetky války sveta až po svetovú válku vidíme starosť všetkých štátov aj v miere, aby samostatnosť svojho štátu obránili. A keď vidíme tieto príklady v historii, musí nám napadnúť naša dvojnásobná povinnosť, povinnosť tej generácie, ktorej bola odovzdaná po toĺkých storočiach znovu sloboda, aby sme si túto slobodu vedeli vážiť, aby sme učinili všetko, čo na obranu slobody a štátu je potrebné.

Slávna snemovňa! Keď sledujeme počiny jednotlivých národov, ako si predstavovali obranu štátu, vidíme, že tam vždy viedly tri vedúce myšlienky: bola to sila, bola to jednota a bola to pohotovosť národa, po čom volali a čo sa usilovali uskutočniť. Jednota vládnuceho národa bola im nadovšetko. Vidíme, ako o túto jednotu usilovalo Francúzsko, ako Taliansko, a vidíme, ako tvrdo ju previedol v poslednej dobe Hitler. Tam, kde nebolo vedúceho národa, usilovaly sa štáty, aby premlely ostatné národnosti na svoju a aby takýmto spôsobom zväčšily a posilnily svoj národ. Nemusíme ísť ďaleko pre príklad. My Slováci pamätáme sa dobre na Grünwaldovský mlyn, na maďarisačné zákony. Keď bol do takého mlyna hodený Slovák, bol tak premletý, že vyšiel z neho hotový Maďar. Málo bolo tých Slovákov, ktorí mali také tvrdé kosti, že odolali mlynským kameňom Grünwaldovského mlyna. Do služieb tejto idey, docieliť veľký maďarský národ, aby mal maďarský štát silný fundament, dávajú bývalé maďarské vlády všetko. Každý musel slúžiť, slúžiť musel parlament a vláda, slúžiť musel posledný úradníček, ktorý bol obdarený tou najväčšou mocou, aby naháňal vzdorujúcich sa podrobiť všetkým týmto nariadeniam. A vy Česi v Rakúsku o nič lepší osud ste nemali. Idea Maďarov bola vydobyť jednotný veľký maďarský národ, aby mohol byť vládnucí silný maďarský štát, zároveň učiniť jednotný veľký nemecký národ v Rakúsku, premleť všetky národnosti v jedno, aby rakúskouhorská monarchia mohla byť veľmocou a vládnucou.

A konečne aj my máme svoju historiu z najbližšej doby. Spýtajme sa našich legionárov, prečo išli zomierať, prečo išli spoločne prelievať krv? Spoločnou krvou chceli stmeliť Slovákov a Čechov v jednotný národ, lebo vedeli, že ináč nebudeme mať silný štát, keď nebude podložený silným, jednotným národom československým. (Potlesk. - Posl. Vallo: Jednotnosť štátu nepodmieňuje jeden národ! Dosiaľ jestvuje slovenský národ a český národ!) Národ jestvuje aj slovenský, aj český, ale slovenský národ nie je suverénnym národom ako nie je suverénnym národom český národ. Slovenský národ je svojráznym národom, a pán kolega, vy by ste nás nemal učiť, ani by ste mňa nikdy nenaučil tomu, že my Slováci by sme sa chceli niekdy zrieknúť sa svojho svojrázu; nikdy by sme nechceli zapredať svoju slovenčinu, ani by sme ju nemuseli zapredať, poneváč od tej doby, čo máme jednotný silný štát, podložený práve týmto národom, slovenčina sa uplatnila v školách a úradoch, a iba tí ju vidia ohroženú, ktorí ju ani teraz ešte dostatočne nepestujú. (Potlesk.)

Nevidím ohroženú svojráznosť svojho národa, ani čo sa týka slovenského spevu a slovenských zvykov a obyčajov, poneváč čo jestvuje tento štát, od tých čias sú pestované tieto zvyky a obyčaje, kdežto pred tým boly biľagované za vlastizradu. Máme možnosť sa uplatniť po každej stránke ako svojrázný národ, ale vieme, čo je štát, a vieme, že len spoločným odhodlaním a spoločnou vôľou môžeme sa jedine uplatniť v štáte, môžeme byť nápomocní štátu, a keď je silný štát, svojráznosť Slovenska a naša vždy bude zabezpečená.

Nacionalizmus ako cesta národov k dokonalosti vyššieho stupňa nikdy sa nesmie protiviť idee vlastenectva, idee československého patriotizmu. V prvom rade musíme byť jednotní duchovne a ideove, musíme sa sjednotiť a potom príde všetko ostatné. Nech nám ponechajú ostatnú dohodu medzi bratmi Čechmi a Slovákmi. Keď sme sa vedeli dohodnúť na spoločnej ceste bojom, budeme sa vedeť dohodnúť aj tu v práci, trebárs tá dohoda práve pre stranické rôzne nesrovnalosti je ťažká; budeme sa vedeť dohodnúť, keď vlasť bude v nebezpečí. Príkazom zákona sebazáchrany nás všetkých je, aby sme nehrešili proti československej štátnej a národnej jednote, lebo ona je základným pilierom čsl. brannosti, tak, ako bola silou na dobytí slobody.

Slávna snemovňa, síla je nezbytným predpokladom obrany.

Lion Feuchtwanger nedávno napísal (čte): "Veľkosť národa a jeho dejiny môžu rozmnožiť sily len toho človeka, ktorý je od prirodzenosti silný, slabému k rozvoju nepomôžu. Ak tá slabosť chce sa opreť o národ, uvidí, že sa opiera len o šalebnú trstinu, a nepravá pýcha na veľkosť národa mu len bráni poznať vlastnú slabosť. Nedúfaj nikto, kto si slabý, že si pomôžeš tým, že sa prilepíš na iných. Každému bude podaný jeho vlastný účet, každý musí platiť za seba; sila silní len silného, slabého poráža celkom na dno."

Keď sme prebierali osnovu zákona na obranu štátu, chceli sme videť práve túto silu národa vyjadrenú v tejto osnove. Osnova táto ju stoprocentne vyjadruje. Silu na frontách, tam kde sa prelieva krv, silu v zázemí, tam kde sa. obetuje všetko duševné a materielné, aby bola posilená fronta. Na frontu dávame všetok výsledok svojej výroby, chleba, prácu a peniaze. Za frontou vidíme najväčší predpoklad sily, disciplinu, organizovanosť, poslušnosť a prácu. Tiež vividíme, že konečne sme sa od falošného humanizmu a pacifizmu odpútali, vidíme, že už vieme siahnuť aj za oprátku, keď sa jedná o záujem nás všetkých, o záujem nášho štátu. Vidíme, že prísnosťou a silou vieme trestať všetkých, ktorí by sa chceli vymknúť z povinnosti voči štátu alebo chceli by narušovať našu brannú silu. Vidíme proti nespoľahlivým prísné tresty, vidíme trest smrti proti špionom.

Tretí súčiniteľ v brannosti štátu je pohotovosť. Je výslednicou správnej predvídavosti, organizácie prípravy. Pohotovosť musí predchádzať nebezpečenstvo, bo každá minuta môže mať osudné následky. Snáď toto je jedna z najdôležitejších súčiastok našej obrany. Je to tak ako po našich dedinách. Keď sa zjaví tlupa zlodejov na dedine, kto chce ochrániť svoj živoť a svoj majetok, musí byť bedlivý, ostražitý, musí byť pohotový voči zlodejom. Ten gazda, ktorý neprevedie všetky opatrenia, určite im podľahne. Gazda, ktorý si zriadi strážneho psa, ktorý miesto palice pripraví si pušku a vie s ňou dobre narábať, ten docela určite bude mať pokoj od zlodejov, lebo budú vedeť, že by si tam vylámali zuby. Ten lenivec a nedbalec, ktorý sa o svoju bezpečnosť nestará a nie je pohotový, určite doplatí, keď už nie svojím životom, tak svojím majetkom. Práve preto, že cez celý zákon ako červená niť sa tiahne myšlienka pohotovosti, keby uderila hodina rátania, všetko sa pohne, zákon vyplňuje svoj úkol na obranu štátu.

Slávna snemovňa! Osnove zákona sa vytýkaly niektoré nedostatky, prípadne vady a povedal bych, ako by aj zlomyseľnosti. V prvom rade sa hovorilo, že zákonom týmto sa obmedzujú naše demokratické práva a obmedzuje sa demokratická sloboda. Hovorí sa, že demokracia je diskusia. A je mnoho pravdy v tom, že v demokracii každý svoje práva presvedčovaním alebo početnou silou môže uplatňovati. Jedno je však isté, že válka nie je žiadnym demokratickým vynálezom. A válka v demokracii by byla veľmi a veľmi ťažká, keby závisela od demokratov, či majú válčiť alebo nemajú válčiť.

My zákon tento nepotrebujeme na to, abysme sa rozhodovali, či budeme útočiť na nepriateľa, alebo či budeme dobývať niektoré iné územia. Zákon tento potrebujeme na obranu svojej slobody, na obranu svojho štátu a práve potrebujeme ho na obranu proti nedemokratom.

Ja tvrdím, že habešská válka nikdy by nebola možná, keby mohol rozhodovať demokratický režžim v Italii. Ja verím v to, že by nebolo možné ani v Nemecku rušiť smluvy, zbrojiť na toľko a prípadne, že by nebolo možné posielať bataliony do boja, keby tam vládla demokracia a demokratická sloboda. Ale poneváč válka nie je dieťatom demokracie, treba práve proti nej sa postaviť, prípadne aj nedemokratickými metodami. Treba proti nej bojovať tým istým spôsobom, ako je na nás pripravená.

Zákon tento, keď aj niekdy zavádza tvrdosť - válka je tvrdá vec - neodstraňuje za to demokratické naše zriadenie, najvyššie odvolania a najvyššie schvaľovania prislúchajú nám, deemokratickému parlamentu. Hovorilo sa, že zákonom týmto budú obmezdzené naše sociálne výdobytky, zákonom týmto budú ukracované, prípadne nebudú môcť byť uplatňované práva, ktoré si naše delníctvo vydobylo. Je pravda, že vo válke a menovite, keď je obranná válka, keď je potreba, aby každý obetoval všetko, tak sa žiada aj od delníctva, aby povstalo a obetovalo všetko na obranu tohoto štátu, ktorý mu zabezpečil toľko vymožeností sociálnych, ale pri tom všetkom dľa možnosti je p amätované, aby mzdy robotníctva neboly jednostranným spôsobom stanovované, aby vo sporoch riadne rozhodovaly rozhodčie súdy, a súčasne neruší sa najväčší výdobytok robotníctva, sociálne poistenie.

Vytýka sa tej osnove, že poskytuje možnosť, aby sa prenasledovaly iné náro dnosti, prípadne aby sa použil stranícky spôsob, keď sa ustáľuje pojem nespoľahlivosti toho ktorého občana. Je pravda, že pojem ten je vnesený do zákona, pojmom týmto by sa mohlo zneužívať mnohé, ale istá vec je súčasne, že vo válke, keď je toľko životov našich synov v nebezpečí, keď sú v sádzke všetky hodnoty národa, nemožno nechať bujareť nespoľahlivé živly, nemožno nechať rozvracať domáci pokoj, kľud a poriadok a nemožno zasievať rozkol prípadne mezi bojujúcich, nemožno nechať vyrásť burinu špionov. Je treba, keď je vlasť v nebezpečí, aj tomu, ktorý nenosí lásku k štátu v srdci, aby voči našej vlasti bol loyálnym, nakoľko je naša vlasť spoločná, a keď sú ohrožené naše záujmy, ohrožené sú súčasne i jeho záujmy.

Osnova zákona, poneváč vyjadruje všetky tieto naše túžby, dáva istotu občianstvu, že i v tých najhorších dobách nebude vydané na pospas bezpráviu a nebude vydané na pospas nepriateľovi domácemu a zahraničnému. Osnova táto činí z nás spojencov silných, aby sme sa ako rovnocenní mohli vradiť do spoľočenstva mierového a takto prispeť k zabezpečeniu mieru.

Slávna snemovňa! Keď sa tento štát budoval, oslavovali sme víťazstvo pravdy nášho národa. Dali sme si do znaku na upomienku na večné veky, že pravda naša vždy zvíťazí. A by ppravda naša zostala nesmrteľnou, treba nám byť veľkými, silnými, pohotovými, pripravenými a jednotnými. Treba, aby tu stál silný štát, podložený silným, jednotným národom.

Vo znamení nesmrteľnosti našej pravdy národnej vítame túto osnovu zákona a ako Slovák z presvedčeného rozumu a z vďačnosti srdca zaň budem hlasovať. (Potlesk.)