Místopředsedové: dr Markovič, Langr, Košek, Mlčoch, Taub.

Zapisovatelé: Jaša, Pik.

265 poslanců podle presenční listiny.

Členové vlády: předseda vlády dr Hodža;

ministři Bechyně, dr Beneš, dr Czech, dr Černý, dr Dérer, inž. Dostálek, dr Franke, dr Krčmář, dr Spina, dr Šrámek, dr Trapl.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupce Nebuška, dr Záděra.

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Zahajujem 9. schôdzu poslaneckej snemovne.

Snemovňa je spôsobilá rokovať.

Ministerstvo vnútra sdelilo prípisom zo dňa 4. novembra 1935, č. 73.616/1935-7, že na miesto uprázdnené smrťou poslanca Bradáča povolalo podľa §u 56 poriadku volenia do posl. snemovne náhradníka dr Josefa Dufka, radcu politickej správy v Novej Pake, a že mu vydalo overujúci list poslanecký.

Menovaný pán poslanec dostavil sa do dnešnej schôdze.

Poneváč pred tým podľa §u 6 jedn. poriadku v kancelárii snemovne podpísal sľubovaciu formuľu, pristúpime ku sľubu podľa § 22 úst. listiny a §u 6 jedn. poriadku tým spôsobom, že prečítaná bude ústavou predpísaná formuľa sľubovacia, pán posl. dr Dufek ku mne pristúpi a vykoná sľub podaním ruky a slovom "slibuji".

Žiadam o prečítanie sľubovacej formule, a pána posl. dr Dufka, aby pristúpil ku mne vykonať sľub. (Poslanci povstávají.)

Sněm. tajemník dr Říha (čte): Slibuji, že budu věren republice Československé a že budu zachovávati zákony a mandát svůj zastávati podle svého nejlepšího vědomí a svědomí.

Posl. dr Dufek (podávaje místopředsedovi dr Markovičovi ruku): Slibuji. (Poslanci usedají.)

podle §u 2, odst. 2 jedn. řádu obdržel na tento týden posl. dr Tiso.

Lékařské vysvědčení předložil posl. Krosnář.

Klub poslanců"Sudetendeutsche und Karpathendeutsche Partei" vyslal do výboru soc.-politického posl. dr Köllnera za posl. dr Eichholze, posl. Liebla za posl. F. Nitsche.

Klub poslanců slovenskej ľudovej strany vyslal do výboru branného posl. Haššíka za posl. Danihela.

Klub poslanců strany národního sjednocení vyslal do výboru soc.-politického posl. Kuta za posl. J. Sedláčka.

Klub poslanců čsl. strany nár.-socialistické vyslal do výboru branného posl. F. Richtra za posl. Jenšovského; do výboru rozpočtového posl. dr Stránského za posl. dr Patejdla.

Klub poslanců strany"Bund der Landwirte" vyslal do výboru rozpočtového posl. Kunze za posl. Viereckla.

posl. Polívku:

vláde vo veci osamostatnenia pobočiek štátnych pri evanj. nem. distrik. reál. gymnaziu v Kežmarku (č. D 19-IV);

ministru pre sjednotenie zákonodarstva vo veci sjednotenia predpisov mimoslužných a poručenských (č. D 20-IV);

ministru školstva a nár. osvety:

vo veci hraničiarskeho školstva na Slovensku (č. D 21-IV),

vo veci verejného pôsobenia trnavských seminaristov (č. D 22-IV).

počátkem schůze:

Odpověď tisk 105.

Publikace mezinárodní služby parlamentní"Z cizích parlamentů" ročník XVI, č. 7 až 9.

ve schůzi konané dne 5. listopadu 1935 přikázány k řádnému projednání návrhy:

Výborům zemědělskému a rozpočtovému návrhy tisky 9, 11 až 16, 22 až 29, 31, 32, 34, 36 až 40, 43, 45, 46, 48, 50 až 55, 57, 62, 66 až 68, 72, 84.

Výborům zemědělskému, techn. dopravnímu a rozpočtovému návrh tisk 41.

Výborům zemědělskému a soc.-politickému návrh tisk 42.

Výboru soc.-politickému návrhy tisky 10, 75.

Výborům soc.-politickému a rozpočtovému návrhy tisky 17, 20, 30.

Výborům soc.-politickému a živn. obchodnímu návrh tisk 21.

Výborům soc.-politickému a ústavně-právnímu návrhy tisky 35, 69.

Výborům soc.-politickému, ústavně-právnímu a rozpočtovému návrh tisk 60.

Výborům soc.-politickému, zemědělskému, ústavně-právnímu a rozpočtovému návrh tisk 70.

Výborům ústavně-právnímu a soc.-politickému návrh tisk 18.

Výboru ústavně-právnímu návrh tisk 58.

Výborům živn.-obchodnímu a rozpočtovému návrh tisk 19.

Vzborům živn.-obchodnímu a ústavně-právnímu návrh tisk 47.

Výborům živn.-obchodnímu, soc.politickému a ústavně-právnímu návrh tisk 76.

Výborům kulturnímu a rozpočtovému návrh tisk 49.

Zamítnut návrh tisk 61.

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Pristúpime k prejednávaniu prvého odstavca poriadku, ktorým je:

Dobu rečnícku navrhujem podľa usnesenia predsedníctva 60 minút. (Námitek nebylo.)

Námietok niet. Rečnícka doba je schválená

Prihlásení sú rečníci: na strane"proti" pp. posl. dr Szüllö, Slánský, Sidor, B. Köhler, Rázus, Šliwka a dr Wolf; na strane"pre" pp. posl. Hampl, Světlík, F. Kögler, Hrušovský a Stivín.

Udeľujem slovo prvému rečníkovi"proti", p. posl. dr Szüllömu.

Posl. dr Szüllö (maďarsky): Ctená posl. snemovňa! Expozé pána ministra Beneša je ako vždy tónu poučovacieho a pohybuje sa v takých povšechnostiach, ktoré lzä len veľmi ťažko zachytiť. Nie podl,a jeho expozé, ale skôr podľa jeho skutkov možno posudzovať jeho zahraničnú politiku, ktorá má jednu chybu, a to je jej predimenzovanosť. Pána ministra Beneša vedie vždy myšlienka, dľa ktorej zahraničná situácia Československej republiky je najbezpečnejšia vtedy, jestliže preoblečená do hávu veľmoci objaví sa na javišti a sverí budúcnosť republiky Spoločnosti národov, t. j. abych sa tak vyjadril, vsádza celú svoju politiku na jednu kartu.

Výplodom tejto politiky je Malá dohoda ako jednotná veľmoc, výsledkom tejto politiky je, že vo skutku Československá republika zaťažená je o veľa početnejšími a väčšími záväzky, než koľko odpovedá jej únosnosti.

Od tých čias, čo mám česť byť členom zahraničného výboru, zaujímal som vždy ostrú opozíciu proti politike, ktorú sleduje pán minister. Jeho politika nie je taká, aby utvorila súlad medzi rôznymi národn ýmí kmeny štátu a aby utvorila dobré obchodné, hospodárske a politické pomery so súsedmi. On volil cestu budovania spojenectví a paktov a tieto jeho paktá a spojenectvá všetky sú namierené proti súsedom, t. j. zkrátka politika Brnešova sa domnieva, že prostriedkom k posíleniu štátu nie je politika so súsedmi, ale politika proti súsedom. Politika Benešova zaviazala sa voči každému svojmu súsedovi vo smere pozitívnom a dnes je republika v tom položení, ktoré v prípade krízy ukladá ľudu ťažké záväzky. Zástoj pána ministra pripamätúva nám z istého hľadiska zástoj Cavourov, ktorý utvoril Italiu unitu, keď ešte Italie nebolo. Dnešná situácia, ak na ňu hľadíme z perspektivy expozé, ukazuje na to, že myšlienka Spoločnosti národov octla sa v úpadku. Spoločnosť národov bola stvorená na základe abstraktných ideí Wilsonových, zaočkovali však do nej imperialistickú nákazu zvíťazivšich štátov tak, že Spoločnosť národov pri zovňajšej objektívnej forme nie je orgánom absolutnej pravdy, lež slúži dnes k tomu, aby štabilizovala sobecké záujmy zvíťazivšich veľmocí poválečných.

"No more war", nikdy viac nesmie byť válka, týmto heslom bola preplnená verejnosť svetová. Národy, unavené válkou, toto narkotikum požily a vtedy ešte neverily, že celá táto inštitúcia neobsahuje myšlienku, aby nikdy nebolo války, ale to, aby nikdy nebolo války proti víťazom, aby títo, súc nasýtení, mohli pokojne tráviť. Tento stav kľudu mohol byť udržovaný dotiaľ, tým svet bol v letargii, avšak jeho udržanie stalo sa nemožným, ako náhle ľudstvo vrátilo sa ku svojim životným funkciám. Abych sa vyjadril moderne: stretne-li sa statizmus s dynamizmom, zaútočia na seba. Dnes však víťazovia prešli so statizmu na dynamizmus.

Do svetovej války skončila sa každá válka tak, že jedna strana zvíťazila a druhá bola porazená, avšak myšlienkový pochod ľudstva sa nezmenil. V terajšej válke však bolševizmus, zatemnenie auktority bielej rasy pred barevnou, sociálne revolúcie vytvorily novú psyche, ktorá otriasla vo svete etatizmom, myšlienkou kapitalizmu a socializmu, otriasla všetkými stĺpami, na ktorých svet spočíva, a dnes hrozí tým, že kultúra sveta tak ako je, sa zrúti. Za tejto situácie nerozhoduje už Europa jedine. Ázia so žltým nebezpečenstvom je pôdou bolševizmu. Afrika s nebezpečenstvom vzbudenia sebavedomia čiernej rasy a Amerika s metamorfozou kapitalizmu - to sú všetko faktory, skrývajúce v sebe toľko výbušin, že by tu bolo len jedno záchranné východisko, keby totiž"pravda" zvíťazila.

Avšak už i Poncius Pilatus lámal si hlavu na tom že quid est veritas? Definícia toho je vo smere pozitívnom ťažká. Vo smere negatívnom však možno definovať ju takto: nie je pravdou to, čo skrýva v sebe sobecké zlo svojzájmu.

Jako keď v obchodnej bilancii je početná chyba a táto chyba sa pri sostavení bilancie vždy ukáže, tak je tomu dnes i v situácii svetovej. Vkĺzla-li chyba do výkonu spravedlnosti, tu ten egoizmus vyjde na javo pri sostavovaní diplomatickej bilancie. Akokoľvek vysvetľujete a snažíte sa umelými inštitúci i zahaliť pravdu, jedno je nesporné, že základný dokument Spoločnosti národov neodpovedá požiadavkom nesobeckej pravdy. Vznešená myšlienka Spoločnosti národov nebola uskutočnená tak, aby Spoločnosť národov ako inštitúcia zakladala sa na spravedlivosti, ale bola zorganizovaná tak, aby Spoločnosť národov bola predpojatou inštitúciou toho, aby vytvorená bola večná statika, t. j. aby víťazi zostali navždy víťazmi a aby porazení zostali navždy porazenými.

Stavia sa stále do popredia logická otázka, že buďto bolo tre a svet znova prebudovať tak, aby zvíťazila zásada ethnická, totiž aby každá rasa, ktorá má v seba schopnosť štátotvornosti, bola oslobodená z cudzieho jarma a utvorením národných štát zažehnané boly národnostné spory, a tu zastrmie sa pred mnohými rozdrásanými národy otázka, prečo vraj práve ony boly roztrhané - alebo tá téza nie je pravdivá, lež rozhodujú principy hospodárske, a tu zastrmie sa zasa otázka sťaby matematická chyba, prečo vraj tedy boly ro borené hospodárske jednotky? Keď v r. 1935 Anglicko a Francúzsko angažovaly Italiu, tohoto veľkého europského proletára, ako ho nazval Corradini, proti jeho starým priateľom, proti triple alliance, tu bola Italia v Ríme uistená, že dostane územia potrebné ku svojmu územnému rozvoju a že uznajú Italii"intérets particuliares et dominants en Abessinie". Anglicko to do určitej miery splnilo po vojne, Francúzsko však nie. V januári 1935 tiež Francúzsko z veľkej časti napravilo toto opomenutie dohodou Lava -Mussoliniho, ale je nesporné, že to nebolo uspokojivé. A keď teraz chce Italia uplatňovať svoju dynamickú silu, tu ako keby roku 1915 ani nebolo bývalo, to ten angažant ani v úvahu nebere a opierajúc sa na obj ektívnu Spoločnosť národov so zdôrazňovanín formálnej pravdy stoja starí spojenci proti sebe; a práve nesnádze tejto krízy vyciťujeme z expozé, ktoré nám predniesol pán minister Beneš.

Keď vypukla svetová válka, stály na jednej strane bez opory a priateľov Rakúsko-Uhorsko, Nemecko, Bulharsko a Turecko, a na druhej strane proti nim stál celý svet. Že pri takejto nerovnosti mohla válka trvať štyri roky, to je epopea heroizmu, avšak zároveň i tragédia ľudstva; dnes však je situácia celkom iná. Dnes nie je celý svet angažovaný na jednej otázke, lebo nezabúdajme, že nie je členom Spoločnosti národov Nemecko, ani Japonsko, ani Amerika. (Posl. Kosik [maďarsky]: Ale je jej členom sovietské Rusko!) Ďakujem vám za tento"zitzer", ctená pán poslanec; Rusko je síce členom Spoločnosti národov, avšak Rusko dnes nie je jednotnou svetovou ríšou, ale sovietom, z ktorého sa veľmi značná časť odtrhla, ktorá je tiež veľmocou, a to je Poľsko, ktorého záujmy sú v diametrálnej protive so záujmami ruskými.

V tejto situácii uviazal sa pán minister zahraničia svojím priateľstvom k Rusku na východe, aby si zabezpečil východ. Stvoril Malú dohodu, aby sa tým zabezpečil v strednej Europe a zaviazal sa na severe a západe Francúzsku, aby našiel ochranu na sever a západ. Jestliže by však tieto smluvy maly nastúpiť platnosť na východe, západe, juhu a severe, znamenalo by to nesnádze pre republiku a týmito nesnádzami nemuseli by sme dnes trpeť, keby nás v našej zahraničnej politike neboly honily veľmocenské vidiny.

Republika stala sa príliš závislou na Francúzsku, a dnešná situácia Francúzska v dôsledku jednak britsko-francúzskych, jednak francúzsko-italských smlúv skrýva v sebe priveľa ťažkostí. Ťažko je videť do budúcna, dejiny minulosti skrývajú veľa poučení, avšak pravdu má Anatol France, keď povedá:"Poučenie nemá velkej ceny. V danom prípade nejednajú ľudia nikdy podľa poučenia, lebo vtedy dopustia sa len jednej hlúposti, ale vždy jednajú podľa svojho temperamentu a impulzu, a to je príčina chýb ľudstva". Keď španielsky kráľ Filip II. vyslal svoju armádu proti Anglii kráľovny Alžbety. nemyslel na to, že je ešte väčšia moc, než sú lodi; a keď Napoleon chcel zablokovať Angliu, neveril, že nad ľudskou fyzickou silou je vyššia moc, a to je osud.

Ked,že za dnešnej situácie znamenajú moc lietadlá a duševné infekcie a nie lodi a hospodárske sankcie, ťažko je videť do budúcna. Len jedno je isté, a to je, že v tejto veľkej šachovej partii na nás, malé figurky, nečaká úkol, aby sme hrali kráľa či dámu alebo vež, ale nebude naším úkolom ani to, aby sme zastupovali figuru jazdca. My v rámci nášho štátu, nie súc vedení premrštenými svetovými ambiciami, musíme hľadať len jedno, a to je, aby sme požadovali od ministra zahraničia, aby sa snažil vyhýbať všetkým ťažkostiam, ktoré by vydávaly republiku nebezpečiu války. (Posl. Schulcz [maďarsky]: Stojí na základe Spoločnosti národov!) Áo, avšak členovia Spoločnosti národov sa rozvadili. Lebo nech nazývame"trestnou expedíciou", či"exekúciou", alebo"korektným prevádzaním smlúv" alebo"sankciou" to, keď jeden človek zaútočí na druhého bodákom, tankom a lietadlom, veru je to len válkou; a nie krvou diplomatov, ale krvou prostého ľudu stane sa ona tak hroznou osudovou tragédiou.