Veľactené shromaždenie, následkom volebných výsledkov ukazujú sa po voľbách zjavy, ktoré keď hovorím o demokracii, ukazujú, že máme veľmí úzky pochop o tej demokracii. Čo je to tá demokracia? U nás už prišlo okrídlené slovo "demokracia je diskuse". Ja čiastočne pripúšťam. Demokracii dávajú sa všelijaké prívlastky. Je demokracia onaká, sociálna (Hlas: Autoritatívna!) to naposled, to je už najvyšší stupeň demokracie. Ale myslím, že zabúdame na to, aby sme sa dohodli a prišli raz na to, aby sme sa ustálili (Posl. dr. Slávik: To je skoro ako s tou autonomiou!) - hneď budem tak smelý a prídem na to - ale aby sme sa tak dohodli a ustálili v tom, čo je to vlastne tá demokracia. Lebo nám tu prichádza pán predseda vlády a hovorí, že zvíťazila demokracia. Noviny, ktoré okmentovaly jeho prejav hrubými nadpismi, vravily, že základy československej demokracie sú neochvejné. Obávam sa, že už sme pri tých základoch, obávam sa, že už pri tých základoch všetko ostatné mizne a teprv tie základy počíname podrývať. Čo je to tá demokracia? Myslím, slávna snemovňa, že by sme sa shodli v tom, keby som povedal, že demokracia je režim podľa rozhodnutí ľudu, ktorý umožňuje ľudu, aby sa prejavil vo všetkých otázkach. (Hlasy: Raději vláda lidu!) Nie vláda ľudu, to je veľký rozdiel, režim podľa vôle ľudu, keď sa ľud rozhodne, myslím, že bez vôle nemožno rozhodnúť. (Posl. Stunda: Wilson definoval demokraciu ako vládu z vôle ľudu.) Odpusťte, ja som nemal túto definiciu pri ruke a preto som sa neopovážil s touto definiciou sem prísť. "Timeo lectorem unius libri", pojďme trošku širšie. Táto demokracia, ktorá znamená režim dľa rozhodnutia ľudu, ktorýžto režim umožňuje ľudu, aby sa prejavil vo všetkých otázkach, ktoré sa ho týkajú, predpokladá to, že sa ho tá demokracia pri voľbách opýta, čo chce ten ľud a nielen opýta, to bych držal len za demagogiu, ale vysvetľuje tomu ľudu, čo je mnohoráz v záujme toho ľudu, veď tá učená trieda, tá inteligencia je tu na to, aby sa nedala ľuďom viesť, ale aby ona tomu ľudu dávala svoje smernice, aby poučovala ten ľud. Ja si takto predstavujem demokraciu a účinkovanie a prejavovanie demokracie pri voľbách. (Posl. Stunda: Tak to praktikujete vy!) Bohužial, ja palicu ani na prechádzku nenosím, nepotrebujem ani k voľbám ísť s palicou, trúfam si i bez palice. Jestli vy s ňou chodíte, je to zlý znak. (Posl. Stunda: Však vaši ľudia i s krížom...) To nebolo na voľbách, to bolo shromaždenie ohlásené, ktoré zasa v posledný deň bolo zakázané. To bol čiste bohoslužobný úkon. Jestli pri tom sa nejaký chlapík ozval, mal četník robiť poriadok a nebolo treba čakať, aby ho robili ľudia.

Tá veľká štátnická úloha, ktorou sa chlubili naši centralisti na základe a v mene demokracie a na základe čoho si chcú udržať monopol vlády vo svojich rukách, spočíva úplne na úsilí jednej veľmi úzkej organizácie. Spočíva nie na ideovom základe, základe centralistickom, lež len na nízkom kupovaní duší a to samé delá sa pri voľbách. Pýtam sa tu verejne, kto hlásal o centralizme, kto rečnil o centralizme na Slovensku? Dnes sa prehlašuje ako dogma štátna a politická jednota československého národa, a ktorí ste tam rečnili o československom národe? Nikto sa nehlási. Uznávam demokratické stanovisko i tohoto a poviem verejne. (Posl. dr. Slávik: My hovoríme na Slovensku ako v Prahe!) Chvála Bohu, že si to s dobrou vôľou povieme ešte. Ja som mal príležitosť raz počuť centralistickú reč, keď som chcel videť novodobý politický útvar - trubafon. Išiel som na shromaždenie a počúval som reč z trubafonu a ako pekne sa im rečnilo, slovenský národ, slovenský ľud sem a slovenský ľud, slovenský národ tam. Je to demokracia? Myslím, že nie. Demokracia vysvetľuje ľudu program, ktorý ten človek zastupuje. Demokrati by mali ísť medzi voličov a vysvetľovať a prijať od nich mandáty, či má československý národ zdôrazňovať, či ten centralizmus pražský zastupovať, ale nie reklamovať pre československý národ kde čo. (Výkřiky.) To je protidemokratické. Vychádzam zo svojej definície, ktorú ste prijali. (Posl. Stunda: Z vôle ludu!) Áno, ale vôľa je informovaná rozumom a rozumom sa vede, vysvetľovaním. Ale vy nevysvetľujete ľudu. (Sen. Stunda: Pán poslanec, psychologicky je to nesprávne! Prameňom vôle je srdce.) Odpusťte, na toto pole za vami nepôjdem, lebo vidím, že vám je neznáme, ak tvrdíte, že prameňom vôle je srdce, to je absurdum, to je "lectorem unius libri..." Vy ste medzi ľud nešli vysvetľovať svoj program, nemluvili ste o tom, čo hlásate, ale išli ste medzi ľud s otrubami, cukrom, Baťovkami, svetrami. To je demokracia? (Posl. Teplanský: Ani kilo otrúb som nedal! Dokážte mi obec v mojom celom volebnom okrese!) Nehovorím o kol. Teplanskom, ale o voľbách na Slovensku. Pripustíte, že voľby na Slovensku sa dialy v znamení otrúb, cukru, svetrov, Baťoviek atď. To nebudete popierať. (Posl. Topoli: Náboženským útiskom!) Chvála Bohu, že ste to doniesol vy. Tiež sme sa shľadávali s náboženskými otázkami na verejných shromaždeniach. Tak ako teraz nikdy sme ich nevynášali my, ale vy. Ja dávam v úvahu len toto, či má a či nemá právo pán dr. Kramář a či já, keď sa pripojujem k dr. Kramářovi a hovorím: Ide o budúcnosť, lebo sa demoralizujú duše, charakter národa, demoralizuje sa pevnosť presvedčenia ľudu. (Potlesk.) A myslím, že žiadny štátnik tohoto štátu nemôže si mysleť a nechce sa nedať presvedčiť o tom, že by chcel na demoralizovanom národe udržať štát.

Hovoríte, že zvíťazila demokracia a toto konštatovanie víťazstva demokracie až po základy, že sú ešte neochvejné, prevádzate ešte s takou mienkou, ako to bolo vo vládnom prehlásení, že bude možnosť opozície proti väčsine i proti vláde, ale nemôže byť opozícia proti štátu. Podpíšem. Ba dvojnásobne to podtrhnem, ale ja sa vás teraz pýtam, jesli pán dr. Kramář mal pravdu, keď hovoril, že najväčším nepriateľom demokracie je zneužívanie demokracie. Ja sa vás pýtam: Zneužíva sa kde viac demokracie ako na Slovensku? (Posl. Chloupek: To platí také o náboženství!) Prosím, podpíšem úplne a na každého zneužívateľa náboženstva upleteme korbáč, aký ste vy nikdy nespletli. A čo ničí našu demokraciu a ide proti základom tejto demokracie? Ide proti demokracii a ohrožuje ju v prvom rade celý náš politický systém. Pýtam sa vás a zasa dajte si ruku na srdce a mluvte uprimne a dajte odpoveď: Môže sa to stať v našej demokracii, môže sa to stať v našom parlamente, čo sa stalo v Paríži, vo francúzskom parlamente, že by sa mohlo stať, že vláda je prehlasovaná? V Paríži išlo iba o zmocňovací zákon na záchranu franku a pohľaďte, francúzsky parlament behom 48 hodín smetol ministerského predsedu, ktorý sa opovážil... (Posl. dr. Slávik: V tom máme napodobiť Francúzov?) Ja vám dám príklad, kde musíte riecť, že musíme íst za Francúzmi. Pán ministerský predseda, keď prehlašoval svoje tézy - zbadali ste, ktorí ste boli posluchači, novinári to zamlčali, aby sa to verejnosť nedozvedela - že pán predseda vlády jednou vetou, jedným dychom nás slovenských autonomistov dal pod jeden klobúk s Henleinovcami. (Posl. dr. Slávik: To nie je pravda!) Ja už mal som príležitosť to dokázať. (Posl. Ursíny: Prečo čítate k autonomistickému bloku i maďarských opozičníkov?) To je ich vec. Myslím, že kto s autonomiou poctive smýšľa, že má na tejto parlamentnej pôde príležitosť, aby sa jeho poctivosť vyskúšala a keď sa vyskúša, nedáme si žiadny kal a podozrievanie na seba vrhať. Pri demokracii vychádzame s toho stanoviska, že musí byť prejav vôle ľudu a ten prejav vôle ľudu musí byť rešpektovaný v jeho reprezentantoch, v jeho poslancoch, a základná téza tej demokracie by bola uvoľniť poslancov, aby tu mohli hovoriť tak, ako každý cíti, ako každý musí svoje poslanecké svedomie a mandát vykonávať, a nepresadiť dresúru poslaneckých klubov, ako zaiste pán ministerský predseda toho roku v januári, či februári to povedal, keď nás tituloval tu poctivým menom manekýnov. Demokracia - vôľa ľudu, ale aj vôľa poslancov. Nech by sa tu urobila skúška v parlamente pražskom, jestli vôľa poslancov bude skrývať to, čo pán predseda vlády hodil pod jeden klobúk a povedal jedným dychom o autonomistoch nemeckých a o autonomistoch slovenských. Odpustíte, ja myslím, že i formálne i vecne je veľký rozdiel medzi autonomistami nemeckými a slovenskými.

Vážené shromaždenie! Najväčším nepriateľom konkrétne našej demokracie je režim, mimo systému. Čo je to za režim, kto drží tento režim? Pán predseda vlády prehlásil: Je možná opozícia proti vláde a väčšine, ale nikedy proti štátu. Správne. Ale ja sa pýtam: Dodržiava sa táto línia? Ja za príklad uvád-zam historický moment a historický prípad Nitry. Nikedy slovenský národ tak verejne a pred toľkou svetovou verejnosťou sa neosvečoval za tento štát ako v Nitre. A nikedy proti slovenskému národu a príslušníkom tejto manifestácie nevystupovalo sa takým spôsobom a nevystupuje sa tak, ako teraz pod týmto režimom. Myslím, že tento doklad stačí na to, že režim náš je protidemokratický. A odpustite, skúsenosť naša každodenná tu v parlamente o tom hovorí, že sa tá opozícia rešpektuje, že sa tá opozícia šetrí, že sa jej ide v ústrety, aby svoje kritické právo tuná uplatňovala? Pravda, rozličnými mechanickými opatreniami sa to tak zariaďuje, že mnohoráz je opozícia umčovaná a zľahčovaná. (Hlasy: Čím?) Úsporná komisia - jeden eklatantný prípad a klasický prípad. Mali sme v tej úspornej komisii zvoleného člena a myslím - nechcem preháňať - že dvarazy nedostal pozvánku na schôdze zasedania. Prosím, my, štátotvorná opozícia, sme dostali toto svedectvo tu, od parlamentu. Keď išlo o štátne nezbytnosti, my sme ich podopreli. Toho svedkom je celý parlament, že slovenská strana ľudová bola vždycky na svojom mieste, posledne pri brannej predlohe tu z úst pána kolegu referenta Davida v mene všetkých vládnych strán bolo prehlásené, že hlasujeme za túto štátnu nezbytnosť. Ale keď treba cestára menovať, keď treba Slovákom nejakú odrobinku chleba dať, keď treba Slováka pripustiť k úradu, tam je už kvalifikačná komisia - a vy ako úradníci to viete - ktorá dáva zase osvedčenie, klasifikáciu a ktorá znemožňuje, aby sa Slovákovi za jeho štátotvornú prítulnosť dostalo aj to, čo mu v tomto štáte patrí. (Předsednictví převzal místopředseda Langr.)

Vážení pánovia, demokracia znamená rešpektovať výsledok volieb, výsledok a volanie ľudu. Teraz sme práve na tom štadiu, kde sa tejto väčšine dáva možnosť ukázať, ako sa rešpektuje výsledok volieb. Stojíme pred okamihom, keď vláda má menovať odborných členov do krajinského zastupiteľstva a ministerstvo vnútra má menovať odborníkov do okresných zastupiteľstiev. Dobre viete a pripomínam to i tu, čo som pripomenul neraz kompetentným vládnym činiteľom všetkým. Pri odhlasovaní tohoto zákona ústami predsedu vlády Švehlu a ústami všetkých tehdajších ministrov bolo prehlásené: Ľudovej strane sa vždy dostane toľko odborníkov do všetkých týchto sborov, koľko jej podľa výsledku volieb patrí. (Hlasy: A vy ste dali toľko?) Toľko, vždy sme toľko dali, teraz sme na tomto okamihu, a pripomínam toto nielen ako sľub. Dobre viete, čo znamená v politike sľub a čo znamená ten sľub argalášsky po Slovensku. Ale sľuby jednej vlády, sľuby jednej korporácie, na ktorej visí a leží povinnosť za ten štát a za uspokojenie tých činiteľov, ktorí tento štát riadia. Upozorňujem na to nielen aby som upozornil na sľub, ale aby som vyzval pozornosť, či sa uplatní demokracia teraz zasa. Budeme videť a budeme to kontrolovať. Prehlašujem: ako sa bude plniť tento sľub, toľko budeme mať vždy dôvery v činiteľov, ktorí to sľúbili, od toho závisí, ako bude rešpektovaný tento náš demokratický požiadavok, ako sa zachováte k tomuto demokratickému režimu na budúcnosť.

Zvíťazila demokracia. Slávny parlament! Myslím, že nemusí mať bystrý zrak nikto, kto sa ohliadne, čo sa po voľbách deje, a ktorý tak iste skúmal pod týmto zorným úhlom, že zvíťazila demokracia. Ja, aby som znázornil smýšľanie mnohých, ako hľadia mnohí na to, že zvíťazila demokracia, postavím otázku, načo sa chystá agrárna strana? V znamení demokracie... (Hlasy: Odpovedať! - Výkřiky.) Nerozumiete! Odpoviem ja, to je moja mienka: Už pri volebnej kampani mohli ste, pánovia, pozorovať, že česká verejnosť a naša bola vzrušená rečou jedného agrárneho predáka v Olomouci, ktorý povedal, že taký diktátorský režim by trochu nezaškodil republike a že musí byť ten, ktorý sa na ten režim prichystá a vezme ho do rúk. (Hlasy: Vaši partajníci to hlásali celé voľby!)

Veľactené shromaždenie, mne to síce tak napadlo, že to môže byť taký volebný trik, ako keď Mičura obrázky svätých s "pätorkou" rozširoval. Áno, volebný trik. (Hlasy: Svatého Martina!) Áno. Ale, pánovia, prišla vláda. (Hlasy: Dobrá výchova!) Toho vychovávate vy. (Výkřiky.) Prišla vláda, sostavenie novej vlády, a dosiaľ som nepočul slova a ináč čítam, že je ministrom nár. obrany pán kol. Machník. (Posl. Stunda: Docela správny človek!) Nemám právo hyperkritiky najvyššieho dekretu, ae preca som bol zvedavý. (Výkřiky posl. Stundy.) Ja ho poznám dlhšie ako vy. (Výkřiky posl. Stundy.) Ale myslím, že aspoň správnejšie ho poznám. Teda nič na osobnú kvalifikáciu, česť, zdatnosť atď., ale preca mne len tak napadlo, ako to vyšlo, veď sa o tom nikdy v parlamente nehovorilo. A keď som prečítal jeho životopis, ten pán, ktorý ho vykladal, nezabudol upozorniť, že je starostom Selskej jazdy. Toto je to, ako vám do srdca hovorím. To je to, vidíte, nevedeli ste mi dať odpoveď. Vidíte, keď som vám povedal otázku, čo chce agrárna strana, nevedeli ste, a teraz viete, čo je to. I mne to napadlo, celkom sa shodujeme, a vidíte, prišli sme na jedno.

Tedy kvalifikácia: starosta Selskej jazdy a minister nár. obrany. Tedy, pánovia, každý, kto čítava trochu historiu, čo sa okolo nás deje, vidí, že Führer Hitler tiež tak začal. (Výkřiky posl. dr. Slávika.) To sa ma pýtal pán prezident a ja som mu dal odpoveď. Ja nepopieram tú kvalifikáciu. (Výkřiky.) Ale odpusťte, popieral som akú kvalifikáciu? Konštatujem len, že to, čo som povedal, stretlo sa so súhlasom vaším, že tedy moje konštatovanie bolo správne. (Posl. Teplanský: Veď i Bradáč bol dlhoročným starostom Selskej jazdy!) No, to sa už povedalo. Tedy to, že pán minister Bradáč bol podstarostom... (Posl. Teplanský: Bol nad Machníkom!) To dokazuje ešte viac tézu, ktorá sa čím ďalej tým viac prejavuje. (Různé výkřiky.)

Místopředseda Langr (zvoní): Upozorňuji pana řečníka, že řečnická lhůta již uplynula.

Posl. dr. Tiso (pokračuje): Veľactené shromaždenie, mne to napadlo... (Výkřiky komunistických poslanců: Děláte cirkus a na Slovensku je hlad!) Ešte "dummer Augusta" by sme potrebovali. (Veselost.) Führer Hitler tiež to tak robil, i on mal svoju osobnú gardu. (Hlasy: Machník ne?) Tá Selská jazda, neviem. Starhemberg v Rakúsku to tiež tak robil, mal svoju osobnú gardu a previedol ju potom do národnej obrany, slúčili to a čo sa z toho potom stalo, neviem hroziaca válka, hovorí sa. Upozorňujem na to, dívam sa na to, a keby tomu tak nebolo, budem sa tešiť zo srdca Ale aby ste si nemysleli, že v republike nikto nepozoruje, čo sa deje. Starhembergovské a hitlerovské stráže zmocnily sa tábora druhej strany. To si ľúbiť nedáme. (Posl. Suroviak: Neprezradzujte to socialistom!) Však to počujú. (Posl. Teplanský: Tí majú tiež telovýchovné spolky, ktorých je potreba!) Pýtam sa len, na čo sa chystá agrárna strana?

Slávna snemovňa, hlavným odpovedným mluvčím tohoto režimu je pán predseda vlády a vo svojom prehlásení u Nemcov zatracuje šírenie národnej jednoty. Kdežto na Slovensku pod všeobecným a tým i lákavým heslom autonomie bolo na miesto československej národnej jednoty prehlbované odcudzovanie. To by mohlo viesť k šíreniu politických hnutí, ktoré by v ďalšom vývoji mohly poškodiť štát a menovite jeho ústavnú jednotu. To je konklúzia, ktorú pán predseda vlády robí z toho ustálenia, keď nás pod jeden klobúk vzal s Nemcami, s Henleinovcami, s jich programom ztotožnil náš program volajúci po autonomii Slovenska. Myslím, na toto som cielil, keď som hovoril, či by sa demokracia československá vedela tak vzmužiť na príklad demokracie francúzskej, či by vedela svrhnúť vládu, lebo jestli áno, za toto by si zaslúžila terajšia vláda, aby bola svrhnutá, lebo chápete všetci, čo to znamená, aby slovenský národ so svojim autonomistickým programom bol postavený na úroveň snahy jednej menšiny, ktorá volá tiež po autonomii. (Posl. dr. Slávik: Slovenský národ nemá autonomistický program, ľudová strana ho má!) Ráčte dovoliť, nebudem si ho od vás žiadať. (Hlasy: Vy nemáte právo hovoriť menom slovenského ľudu!) Hovorím, lebo máme väčšinu slovenského národa za sebou. Hovorím o ňom preto, lebo numerice máme väčšinu, a hovorim preto, že o slovenskom národe na Slovensku jedine my hovoríme. Vy nemáte právo.

Táto diagnóza pána predsedu vlády je veľmi nebezpečná, lebo nás akosi tlačí, aby sme išli na koľaje menšiny, a dobre viete, čo to znamená, keď by ten Slovák, roztrpčený takýmito prejavmi a takýmto režimom išiel na tie koľaje menšiny, čo by to znamenalo. Jestli si je československý parlament povedomý svojej povinnosti voči štátu, to malo by byť dostatočným podkladom k tomu, aby tejto vláde bola odhlasovaná nedôvera, ovšem keby naša demokracia bola demokraciou, keby sme sa učili aspoň v jednom prípade od Francie.

Veľactené shromaždenie, naša autonomia je životným ideálom najlepších synov národa, ktorý prechádza rôznými fázami vývojovými každého ľudského diela dôjde však k uskutočneniu, lebo hlási sa k nemu národ živý, národ čím ďalej tým viac si upovedomujúci, že len v autonomii je jeho spása. (Hlasy: Aká spása?) Mám to napísané, ako to má byť. (Hlasy: Povedzte, v akej autonomii?) Veľactené shromaždenie, ale teraz bych prosíl, aby ste predložili lehotu.

Opätovne sme o tejto otázke v parlamente hovorili. (Hlasy: Toto bude definitivné, čo teraz rieknete.) V parlamente pred verejnosťou Československej republiky opätovne a znova sme sa dôrazne osvedčovali: Autonomiu Slovenska budujeme na etnickom samostatnom národe slovenskom, ktorý majúc svoju suverenitu spája sa dobrovoľne s bratským českým podobne samostatne etnickým suverénnym národom, odovzdáva svojú suverenitu spolu so suverenitou českou československému štátu a tvorí jednotnú československú štátnu suverenitu. (Výborne! - Potlesk.)

Místopředseda Langr (zvoní): Upozorňuji pana řečníka, že řečnická lhůta již je překročena.

Posl. dr. Tiso (pokračuje): Prosím, pán predseda upozorňuje, že rečnická lehota je prekročená. (Posl. dr. Slávik: Kol. Sidor hovoril včera inšie!) Nehovoril.

Slávna snemovňa, pri tomto konštatovaní opätovne znova som zdôrazňoval vždycky, že sa autonomia neprotiví jednote štátu tohoto, ba naopak je na posilnenie jednoty tohoto štátu. (Výborne!) Prehlašoval som a prehlašujem znova, že táto autonomia neni proti ústavnej listine, ba naopak vyplýva z nej. Stojíme na základe ústavnej listiny ako na základnom článku zákonov tohoto štátu. Prehlašoval som opätovne, že s touto autonomiou slovenský národ žije a padá. Aká má byť tá autonomia? (Hlasy: Panská!) Nie pánska, ale slovenská.

Pán posl. Teplanský vo svojej reči ma apostrofoval. Nechcem povedať, že apostrofoval tak, ako druhí apostrofovali, ktorí apostrofovali len preto, aby robili rozruch. On to dobre myslí, preto sa zaoberám s touto jeho apostrofizáciou. Inak bych si jej nevšímal. Povedal, že dr. Tiso v rozpočtovej debate zriekol sa autonomie. Dovolím si tu z mojej reči podľa štenografického záznamu predčítať (Čujme!) a na základe tom práve priviesť na pravú cestu otázku i odpoveď, aká to bude autonomia. Tejto reči za podklad slúžil prejav predsedu vlády, ktorý hovoril o jednote a ja na túto jeho reč som replikoval takto (čte): Slávne shromaždenie, my sme za jednotu, ale tvrdíme a riadíme sa heslom a pravidlom, že in necessariis unitas. Čo je potrebné? Držíme štátnu jednotu a držíme jednotu všeho, čo so štátom úzko súvisí. Jednota vojska, jednota financií, jednota zahraničného zastupiteľstva, jednota hlavy štátu - a teraz dávajte pozor, lebo to je ten inkrimovaný úsek - jednota i zákonodarstva, hoci vieme... (Hluk. - Výkřiky.) Neračte vyrušovať, každý, kto dáva pozor, porozumie, len ten, kto nechce, neporozumie... hoci vieme, aké všelijaké rozprávky sa rozpriadajú, že vtedy i zákonodarné shromaždenie žiadame pre seba v Bratislave, chceme robiť jednu zákonodarnú moc československú. (Hlasy: Tomuto nerozumíme!) No, musím tedy vysvetlíť. My zákonodarnú moc pre slovenský snem nežiadame od žiadneho cudzieho, my si ju chceme dať dvaja spolu. Keď sa dohodneme o nej, ako môže ktosi videť v tom cudzí živel, nepriateľský čin, nebezpečné počínanie. Áno, jednota duší, ale odpusťte, jednota československého národa ako taká slovenskému národu nikdy nebude sympatická preto... atď., atď."

Jednotné zákonodárstvo. Áno, pripustili sme jednotné zákonodárstvo v úsekoch, ktoré boly vypočítané, a vyvrátil som všelijaké rozprávky, že keď sa snažíme dostať zákonodarný snem do Bratislavy, rozbíjame jednotu. Uznávame jednotné zákonodarstvo, pripúštame ho, ponechávame, ale od tohoto jednotného zákonodarstva žiadame na úsekoch pittsburskej dohody národný snem pre Slovensko. Jestli je to proti štátu, jestli je to proti ústave, jestli je to proti jednotnému zákonodarstvu, keď je slovenský zákonodarný snem derivát toho pražského spoločného zákonodarstva, pánovia, ráčte dovoliť, to je preskakovanie dôkazov a dôvodov a myšlienok a prekrucovanie argumentov, ktoré sa v tom javí. Veľactené shromaždenie, áno, my chceme mať autonomiu, vyrastá ona zo suverenity národa. Spojuje sa tu československá štátná autorita a v nej dve národné suverenity. Autonomia je najistejšou cestou k výchove štátotvornosti. Vezmite si to prakticky, ako to ľudia berú. - Pýtam sa zasa: Kedy bude Slovák prítuľnejší a vernejší k tomuto štátu, či vtedy, keď bude vykonávať tú štátnú moc, alebo keď sa musí dívať na druhého, že vykonáva moc menom mojím a mnohoráz proti mne? Dajte štátnu moc Slovákovi do rúk - a to chceme tou autonomiou, štátnú moc na Slovensku dať do rúk Slovákovi - a vtedy Slovák bude stoprocentne viac považovať štát za svoj, než keď musí len poslúchať.

Místopředseda Langr (zvoní): Upozorňuji pana řečníka, že řečnická lhůta již uplynula.

Posl. dr. Tiso (pokračuje): Ja končím. Ako ďaleko pôjdeme, pýta sa druhá otázka pána kol. Teplanského, so svojou autonomiou? Verejne a slávnostne prehlašujem: Pôjdeme až po jednotu štátu (Správně!), ovšem pred pojmom o štáte našeho terajšieho demokratického režimu nepokloníme sa nikdy, veď to nie je pojem štátu správny, to je moloch, ktorý si strany podľa svojho presvedčenia navalily.

Čo môžeme od vládneho prehlásenia čakať? Vláda hovorí, budeme pokračovať v úsilí, aby vybudovaný bol menovite hospodársky základ pre zdarné uplatnenie Slovenska a Podkarpatskej Rusi v rámci celoštátného života. Po 17 rokoch je iste pekné, že sa hovorí o základoch hospodárskeho života, o zdárnom uplatnení sa Slovenska v celoštátnom živote. My Slováci sme skrovní, ale za to pekne ďakujeme, že v 17. roku sa začína uplatňovať úsilie o zabezpečenie základu hospodárskeho, aby sa Slovensko uplatnilo. Politik musí byť dobrým psychologom a jednostranné ponímanie života národného sa pomstí. Pán dr. Kramář veľmi trefne poukázal na to, že jeho stály voľby kedysi päť zlatých a že sa... (Posl. dr. Slávik: A co stály Národní sjednocení?) Pán kol. Slávik, keby ste boli tak úprimný a riekli nám, čo vás voľby stály? (Veselost.) Toto je ten bod, čo mnoho dokazuje a Praha mala by si trochu všímať svojich inštruktorov zo Slovenska, že sú zlí psychologovia, a kto je zlým psychologom, je najmenej kvalifikovaným byť politikom a ešte menej informátorom. V Prahe snáď nikto z týchto zlých psychologov neriekol, prečo stratily vládne strany na Slovensku toho roku mandáty. (Posl. Ursíny: Vy ste tiež ztratili!) My sme nestratili, ale vy ste priznali, že ste stratili 6 mandátov, ale čo sa budem párať s tými číslicami?

Místopředseda Langr (zvoní): Vyzývám pana řečníka, aby skončil.

Posl. dr. Tiso (pokračuje): Hneď skončím.

Vládne strany stratily preto, že si myslely, že slovenský ľud je tak nízky a dobytčí, že ho možno soľou, cukrom a otrubami kúpiť. To popudilo slovenský ľud v jeho vedomí poníženia a ľud preto šiel proti vám. Ovšem, vo vláde bolo vysvetľované, že ľudáci terorizovali úradníkov. (Výkřiky.) Aj iné príčiny sa udávajú, ale pravá príčina je toto, že neviete psychologicky chápať slovenský ľud. Ten slovenský ľud sa vzpieral tomu a hovoril: Nie sme dobytok a ukážeme vám, že máme rozum. Cukor, otruby vezmeme a budeme hlasovať za Hlinku.

Veľactené shromaždenie! Pri sostavovaní vlády tiež takýto psychologický moment hral rolu. Informátori zo Slovenska pražským kruhom nahudali: Tu slovenskú ľudovú stranu musíme nechať ešte raz v opozícii. Bola v opozícii, podľa nás, podľa pána dr. Dérera oslabila, necháme ju zase v opozícii, aby ešte viac oslabila, a pražské kruhy sadly na lep pánom informátorom a napriek tomu, že nebolo praktických programových rozdielov, čo do volebného obdobia, medzi nami, povedalo sa, že nereflektujeme na slovenskú ľudovú stranu. Veľactené shromaždenie, slávna snemovňa! Myslia tí informátori, že ten skutok, že slovenská ľudová strana ako najväčšia slovenská strana zostáva v opozícii, slovenskú ľudovú stranu poškodí? Ide teraz slovenským ľudom isté rozhorčenie, ako keď ste ho cukrom, otrubami chceli kúpiť, a teraz sa pýta slovenský ľud: Čo sme my to v tejto republike? Páni, dajte si pozor na takéto otázky!

Veľactené shromaždenie! Čo môžeme čakať od tejto vlády? Mimo hospodársky program - o kulturnom nehovorím. A nebolo by raz na čase, aby tá vláda nielen jednostranne hmotné hospodárske veci chcela riešiť, ale aby sa starala tiež o ducha, o charakter národa, aby bol schopný sa obetovať a aby tento štát doviedol udržať?

Veľactené shromaždenie! Čo môžeme čakať od tejto vlády? Počúvali sme prehlásenie pána predsedu vlády. Vyznievalo ako všeobecne panujúci tón, celou jeho rečou: Urobíme si poriadok. Tvrdá päsť sa zjavovala. Ja sa vás pýtam: Čakáme tú tvrdú päsť, ale vidíte, čo je pod tou tvrdou päsťou v republike? Pod tou tvrdou päsťou vyrástol Henlein, pod tou tvrdou päsťou vyrástly maďarské opozičné strany tak ako sú, vyrástol fašizmus, pod tou tvrdou päsťou v súsednej Juhoslávii teraz vidíte, čo vyrástlo. A ja vám za to ručím, že pod tvrdou päsťou pražskej vlády bude rásť slovenský národ vo svojom povedomí, bude rásť slovenský národ v povedomí, že tento štát je náš, že my sa z tohoto štátu nejakým falošným demokratickým režimom vyhádzať nedáme, my v tomto štáte budeme žiť, slovensky sa rozvinovať; slovenský národ v tomto štáte šťastlivý chce byť! Končím. (Potlesk.)