Okrem týchto hlavných skupín bol spomenutý rad iných otázok, na pr. potreby našej armády - sen. Krejčí, školstva - sen. Časný, Varga, železníc - sen. Pavelka a pod. Pokiaľ ide o teritoriálne rozpočtové otázky, treba vyzdvihnúť, že v tohoročnej debate bolo venované ďaleko viac pozornosti Slovensku než inokedy. Boly to významné otázky administratívne - decentralizácia a sriadenie expozitúry krajinského úradu, odstránenie právneho a správneho dualizmu - rozbor problému mladej generácie po stránke psychologickej a existenčnej a výpočet hlavných hospodárskych aktualít Slovenska - sen. dr Milota, Danko.
Je preto iste znakom vysokej úrovne debaty, že neobmedzila sa na negáciu, ale práve naopak bola plná pozitívnych podnetov a požiadavkov a ako svojím obsahom, tak aj formou zodpovedala vážnosti štátneho aktu, akým je štátny rozpočet. Je prirodzené, že v dnešnej ťažkej dobe, keď nezamestnanosť znova sezónne rastie a treba zvýšiť pečlivosť a zimnú pomoc, bola venovaná veľká časť otázkam sociálnym vo všeobecnosti, menovite nezamestnanosti - sen. Dundr, dr Havelka, dr Krno. Z debaty silne vyniklo želanie po syntéze všetkých produktívnych síl. Iste musíme bojovať oproti každej tendencii, ktorá hlása vojnu medzi zemedelstvom a ostatnými odvetviami výroby. Vysoké napnutie, čo vždy chce boj, čo je proti každému kompromisu, má v týchto otázkach priveľký stranicko - politický, ale primalý hospodársky záujem. Ovšem to platí aj pre Slovensko. Naše Slovensko s úzkou bázou musí sa stať najvyššou dielňou výkonnosti a aktivity. Slovensko nesmie sa stať vlakom idúcim do modra, o ktorom nik nevie, kde sa zastaví.
Čo človeka aj na Slovensku najviac bolí, je v tomto ohľade problém mládeže. Je to skutočne smutná doba. Sen. Šelmec o tom pojednával. Veď charakteristikou doby je vlastne na jednej strane uvoľnený, rozpútaný stroj, na druhej strane celá generácia mládeže, ktorá so zaťatými zubami zúfale hľadá uplatnenie, ktorá nevidí žiadnu budúcnosť a už ledva je vstave držať svoju netrpezlivosť na uzde.
My sa v mnohom ohľade môžeme učiť od druhých štátov. Na pr. ríšsky minister dr Goebbels nedávno hovoril cez všetky nemecké vysielacie stanice k nemeckej mládeži, pri čom uviedol medzi iným niekoľko významných slov, hovoriac o smerniciach výchovy: >Nie každý, kto je starší ako vy, mládež, musí byť preto reakcionárom, a nie každý, kto vie niečo, zaslúži si preto posmech a pohŕdanie tých, ktorí sú ešte mladí a prsto musia sa niečomu učiť. Človek musí sa najprv niečomu naučiť, aby mohol niečo vykonať. Rečiami ešte nebol žiaden štát vybudovaný a svetové dejiny nezačínajú len vami, ale čakajú na to, aby ste v nich vy pokračovali.<
Nacionalizmus má u nás prastarú tradíciu a preniká naším životom o mnoho hlbšie než v okolitých štátoch. Nebyť tohoto mocného nacionalizmu, iste by sme boli podľahli vo víre dejín. To sa predovšetkým vzťahuje na slovenské pomery.
Pri výchove nutno ísť do zahraničia. Stredoeuropan je duševne cele ináč založený ako Západoeuropan. Silná složka jeho duše je malomocnosť. Boli by Anglosasi tak ďaleko došli, boli by vydržali tie pohromy, keby neboli bývalí konštruktívni optimisti?
Slovensko je asi 60 % zemedelské, preto k tomuto nutno obracať najväčšiu pozornosť.
Už som nedávno spomínal, že vonkov všade na svete vo svojej poválečnej nadprodukcii zadlžil svoje podniky stoprocentně. Takto ožobračený celkom vykoľají! zo svojej nákupnej sily, platobnej schopnosti, ktorá bola spoľahlivý podklad svetovej prosperity.
Je isté, že mnohé povolania sa môžu poistiť tak či onak. Ale ako sme videli tohoto roku suchoty, roľník nesie celé riziko svojej práce sám.
Vo všeobecnosti možno povedať - bolo to vidno aj z našej debaty - že dominantou našich duší dnes je nervóza, psychóza a nespokojnosť. Nás všetkých naplňuje nepokoj - veď to vlastne nie je div - akožto výsledok neistoty hospodárskej. Je pravda, že týmto nepokojom trpí každý kultúrny človek od francúzskej revolúcie. Lenže dnes je to všetko stupňované, lebo podklad, na ktorom existencia mnohých spočíva, je neistý a sa kláti.
Ovšem tuha človeka, najmä nás Slovákov, letela po prevrate na perutiach nedočkavosti vopred. My všetko možné na Slovensku eskomptovali sme vopred. Lež doba po prevrate nás naučila, že vývoj môže ísť len organickou a nie rapsodickou cestou. Ovšem život so svojimi náležitosťami tečie stále ďalej. Žiť znamená stále jednať a pracovať a preto je problémom doby nájsť vyrovnanie medzi rozumom a citom, urobil! prácu radostnou, život mravný a nezávislý na chvíľkovom vzrušení a pomíjajúcich dojmoch.
Ale naše duše sú naplnené slovanskou rapsodickosťou, A zato, že sa nám naše vysokonapnuté nádeje neplnily hneď, ide vlna nespokojnosti Slovenskom. Ako čo by možno bolo jeden veľký 15 mil. štát vybudovať za tak krátku dobu! Nie som priateľom nálad pesimistických, život sám tak mnoho tragédií nesie sebou. My Slováci vzdor naším nedostatkom vždy cítili sme cit povinnosti oproti našej vlasti, ako to dokazuje Štefánik, Zoch, Blaho, ktorí živou krvou svojho srdca kropili ťažkú cestu svojej povinnosti.
Ďalej bolo s uspokojením vzaté na vedomie, že bola zažehnaná válka, ale bolo by preludom mať za to, že svetová válka bola poslednou. Toto spomenul pán min. predseda v poslednej reči v nedeľu v Č. Brode. Preto prejavily všetky strany, celý národ súhlas s tým, aby sme boli pripravení, preto vzrástol záujem o brannosť národa. V debate bolo správne poukázané na to, že cez všetky rozdiely politických názorov sme pripravení odraziť akýkoľvek útok na našu vlas! a že si uhájíme našu národnú, slobodnú a demokratickú republiku. Toto človeka musí naplnil! iste veľkou dôverou do budúcnosti, že čí snemovňa či senát čí všetky štátotvorné strany ako jeden muž, ako jedna fronta práve v tomto ohľade daly jasné osvedčenie, My to vidíme aj na Slovensku na tých všelijakých sviatkoch brannosti, kde cez ľud slovenský prešla vlna oduševnenia, citu a najčistšieho a najideálnejšieho patriotizmu. Je treba, aby sme si boli vedomí, v akých veľkých dobách žijeme. Prežívame snáď najväčšiu svetovú revolúciu, snáď v niekoľkých desaťročiach sociálne a mravne celá Európa sa preparuje k naprosto novým formám kultúry.
Len tušiť sa môže z dnešného hospodárstva, ako bude vyzerať hospodárstvo budúcich generácií, ale nemá smyslu budovať teoretické hospodárske útvary do vzduchu.
Čo máme aj zdravú, ale máme prikrátku tradíciu štátnosti. Primnoho očakáva sa vždy od štátu.
Vidíme z prehlásenia pána min, predsedu, že vláda koncentricky pracuje, aby nastal nový start v hospodárstve, aby kolobeh kapitálu, práce a tovarov v záujme zamestnanosti bol umožnený. A to vidíme, keď čítame zprávy o nových zákonných predlohách. Niet žiadny fatalizmus.
Z vládneho prehlásenia vidno, že vláda má smelosť riecť ľudu a každému pravdu do očí. Vidíme, že mín. predseda neuteká pred odpovednosťou. Áno, ten, kto panuje, musí mať túto smelosť aj vtedy, keď má najväčšie ťažkosti, lebo história dáva doklad, že len ten môže národu skutočne poslúžiť, kto je vstave vzbudiť dôveru a v každém ohľade nebojí sa riecť pravdu. V administratívnom ohľade u nás v budúcností vo vývoji musí panovať zásada mravného centralizmu, keďže sme my zásadne proti každému dualizmu.
Už som spomenul, že na Slovensku žiadame expozitúru krajinského úradu do Košíc. S vďakou kvitujeme, že sľub pána min. predsedu bol splnený, poneváč evidencia a uverejnenie štátnych dodávok sú konečne riešené.
Volá sa po nových ľuďoch, dôležitejšie však je zbaviť sa starých predsudkov, lebo so starými predsudkami ani noví ľudia by sa ďaleko nedostali.
Všetka múdrosť je teraz: nemudrovať. V dnešných dobách, keď sa hrútía a likvidujú omyly a krivdy stáročí a generácií, v dobe, ktorá videla na celom svete toľko lišiek dochytračiť, prehrá iste ten, kto sa spoľahne na konjunktúru a intriku radšej, ako na pravdu a právo.
Jedine takto donesieme problém materiálneho podnikania, ktorému vojna celé iné úkoly dala než predtým, do súhlasu s demokratickým duchom poválečného vývoja.
Vykoná-li takto náš občan v celku osvedčenou známou pracovitosťou, zdá sa, že chybí mu často ešte plné porozumenie pre záujem a potreby štátu. V tomto smere náš pomer ku štátu musí byť reelnejší a musí byť revidovaný.
I vo Francii hľadia, ako aj my, široké vrstvy zdvihnúť na vyšší stupeň výroby, súťažeschopnosti a tým na vyššiu úroveň života a kultúry. Takýmto postupom bude možné aj proti učeniu deštruktívnemu, ktoré chce nemajetných sproletarizovať, nastúpiť opačnú cestu, totiž malého, biedneho človeka zmajetniť, lebo jeden z centrálnych problémov našich dňov je práve, ako dát sa zúčastniť biednym na národnom dôchodku. Tak potom budú všetky národy našej Československej republiky žiť životom národa zdravého a silného, hospodársky zdatného a kultúrne vyspelého.
Štátnik a politik môže štát zreformovať, ale nie život. Nie všetok život môže byť reformovaný, lebo ináč by bol zmechanizovaný. Štát je organizácia, život je vzrast.
My staviame hate oproti rozzúrenej povodni biedy. Je pravda, že temné moci pracujú oproti nám a v ich zapätí starosť, súženie, bieda, nespokojnosť a defaitizrnus v atmosfére duchovnej. Sú to skutočne ťažké chmáry, ktoré zabíjajú ľudskosť v našich dušiach. Ale my ich nenapravíme, keď to líčíme barvami zúfalstva. Aj slovenský národ a jeho inteligencia musí dostať chuť a odvahu k životu.
Nášmu národu - a tým aj končím svoju reč - dostalo sa mnoho utrpení za podiel, ale neomylná logika dejín prikázala nám miesto a povolanie v pokroku ľudstva. Rieka histórie nosí so sebou mnoho hlenu a malomyseľný strach niekedy postaví tiež hrádzu cez jej koryto, ale rieka kliesni si cestu k svojmu určeniu, ktoré jej vytýčila prozreteľnosť vo večnom zákone logiky dejín. Historické určenie nášho národa po mnohých storočných obnovených bojoch sa splní, len zostaňme verní k sebe a k vlasti.
Stojme teda pevne nielen oproti vonkajšiemu tlaku, ale aj proti malomyseľnosti našich spoluobčanov, veci národy môžu umrieť iba sebavraždou. V čom sú naše rezervy? Úvodník časopisu >Völkischer Beobachter<, ktorý pochádza z pera hlavného národohospodárskeho redaktora Nonnenbrucha, hovorí bezprostredne o zvláštnych národne socialistických zásadách hospodárskej politiky. Uvádza medzi iným: >My národní socialisti neveríme v tvorivosť našej rasy.< Možno snáď negovať tvorčie sily, iniciatívu a inšpiráciu slovanskej rasy? Len musíme nastúpiť vzlet nášho génia slovanského, musíme brat naše smernice od mužov vedúcich duchom a mravnosťou, ako je na pr. generál Smuts, tento hrdinný bojovník za slobodu, ktorý tvrdil, že vecí, ktoré v minulom storočí Tomáš Carlyle srovnával s večnými pravdami dnes sa odhodia ako staré šaty. Otras veľkej vojny doviedol celý európsky poriadok do nebezpečia zborenia a v zrúcaninách ležia najvzácnejšie poklady spolu s haraburdami 19. storočia.
Duševná sloboda zmizne s politickou. Sloboda svedomia, sloboda rečí, sloboda učenia sú v krajnom nebezpečí. A preto práve spomenul Smuts aj slávne slovo gréckeho Periklesa: Šťastie je sloboda a sloboda je odvaha. Sloboda je nútornou harmóniou duše, z nej rezultujú rovnosť pred zákonom a štátom, ako aj medzinárodná sloboda v ríši mieru a spravedlivosti. Tieto smernice mala by si predovšetkým osvojiť naša mládež.
I náš nezapomenutelný Švehla bol veľký duchom, a to aj vo svojom utrpení. A keby dnes mohol prehovoriť k nám veľký náš zosnulý vodca, povedal by nám, ako k nám hovorieval častejšie, že >sa staráme viac o zásluhy včerajška, o potreby dneška, než o potreby zajtrajška.<
Poslúchnime ho a venujme len niečo z nášho pohodlia, našej práce a energie tej myšlienke, v ktorej uskutočnenie verím, ktorá vyplýva z každého úderu môjho srdca, keď aj formu môže zmeniť priebeh dejín! Na voľbu cesty a spôsobu môžu vplývať konjunktúry, príležitosť môže sa ponáhľať alebo meškať, ale myšlienka sa uskutoční, musí sa uskutočniť, lebo toto uskutočnenie je neodpierateľným postulátom života nášho národa a táto myšlienka je budúca veľkosť Československej republiky.
Raz pred niekoľkými rokmi bol som v Alžíri. Tam navštívili sme úradne niekoľko miest. Už z daleka všade na námestí, kde slávnostné uvítania a iné vydržiavaly sa, plápolala obliata afrikánským svetlom vlajka Francie. A tam mi napadlo, ako každý řečník s nekonečnou láskou, tuhou spomínal vždy svoju vlasť, Franciu a to, že ten štátny prapor je jej znamením. Francúzi vedeli za svoju vlasť mrieť. Nechže nám je to dnes upomienka a memento! Nechže aj našich ľudí všade vo svete sožiera žeravá tuha, vrúcna spomienka na našu krásnu vlasť, ostrov slobody v Európe!
My žijeme v pohnutých dobách, nechže je táto vlajka naším vodítkom. V dejepise druhých národov v osudných dobách histórie bolo razené to veľké slovo >Pro patria<. Táto veľká idea vždy svietila v temnotách. Všetko naše snaženie musí ísť za týmto ideálom >Pro patria<. A tak ako tá vlajka Francie >la tricolor de la France< na poliach, na ktorých veje závoj nesmrteľnosti, uprostred dymov a požiarov aj z ruky umierajúcich nikdy neklesla do blata, nikdy nebola pohanená, tak v tomto odhodlaní, touto myšlienkou naplnení musíme sa sdružiť okolo našej trikolóry, našej vlajky, okolo emblému našej štátnej ideje, okolo nášho štandartu, ktorý vztýčený nad všetky slabosti, neresti a súženia všedných dňov nášho života drží ako taký pionier a pútnik na ceste za večnými ideálmi, keď aj snáď niekedy trasúcou sa už rukou, ale odhodlaný ku všetkému, náš pán prezident Masaryk.
Slávny senát! Po prejednaní rozpočtu a všetkých jeho kapitol a skupín s prílohami a s finančným zákonom bol tento rozpočet vo schôdzi rozpočtového výboru dňa 10. decembra schválený vo znení prijatom posl. snemovnou, a rozpočtový výbor si dovoľuje navrhnúť, aby rozpočet na r. 1935 spolu s finančným zákonom bol slávnym senátom schválený podľa tlačiva 1401 senátu. (Potlesk.)
Místopředseda Donát (zvoní): Konstatuji, že senát je schopen se usnášeti.
Nejprve míním dáti hlasovati o osnově státního rozpočtu a finančního zákona.
O státním rozpočtu budeme hlasovati podle jeho skupin, takže bychom hlasovali:
nejprve o skupině I, t. j. o Vlastní státní správě, a to podle pořadí jejích jednotlivých kapitol;
pak o skupině II, t. j. Správě státních podniků, vždy při kapitole onoho resortu, který má zákonný dozor nad tím kterým podnikem; takto se postupně vykoná hlasování o II. skupině rozpočtu při kapitolách skupiny I rozpočtu;
o skupině III, t. j. o Podílech na státních daních, dávkách a poplatcích s rozpočty státních fondů, budeme hlasovati při kap. 21 z rozpočtové skupiny I;
o skupině IV, t. j. o Správě státního dluhu, budeme hlasovati při kap. 20 z rozpočtové skupiny I;
Pak budeme hlasovati o nadpisu, o celkových přehledech skupin a o sumářích státního rozpočtu.
O pozměňovacích návrzích k rozpočtu budeme hlasovati vždy při příslušné kapitole, resp. paragrafu příslušné skupiny.
Bude-li samostatným hlasováním zamítnut návrh na škrtnutí, neznamená to, že byla přijata položka, jejíž škrtnutí se navrhovalo.
Budou-li zamítnuty pozměňovací návrhy k té které kapitole, budeme hlasovati o celé kapitole najednou podle zprávy výborové, a to zároveň o příjmech a výdajích.
Po odhlasování státního rozpočtu budeme hlasovati o osnově finančního zákona na r. 1935.
Poněvadž k této osnově zákona podány byly pozměňovací návrhy sen. Mikulíčka a soudr., které již byly přečteny, budeme o finančním zákoně hlasovati takto:
O čl. I a II a o prvních třech odstavcích čl. III podle zprávy výborové; o odst. 4 čl. III nejprve podle pozměňovacího návrhu sen. Mikulíčka a soudr.; bude-li tento návrh zamítnut, budeme hlasovati o tomto odstavci článku III, jakož i o čl. IV až XV podle zprávy výborové; o čl. XVI budeme hlasovati nejprve podle pozměňovacích návrhů sen. Mikulíčka a soudr.; budou-li tyto návrhy zamítnuty, budeme hlasovati o čl. XVI až XXII podle zprávy výborové;
o čl. XXIII budeme hlasovati nejprve podle pozměňovacího návrhu sen. Mikulíčka a soudr.; bude-li návrh tento zamítnut, budeme hlasovati o čl. XXIII až XXVII, o nadpisu a úvodní formuli finančního zákona podle zprávy výborové.
O návrzích resolučních budeme hlasovati teprve po ukončení druhého čtení.
Na konec budeme hlasovati o prohlášení pana ministra financí, učiněném ve schůzi senátu dne 4. prosince 1934.
Jsou nějaké námitky proti tomuto pořadu hlasování? (Námitek nebylo.)
Námitek není. Budeme tudíž tak hlasovati. Přikročuji ke hlasování ve čtení prvém.
Kap. 1 ze skupiny I. President republiky a Kancelář presidenta republiky.
Kdo souhlasí s kap. 1 podle návrhů sen. Mikulíčka a soudr., nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je menšina. Zamítá se.
Kdo souhlasí s kap. 1 podle zprávy výborové, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Přijímá se.
Kap. 1, President republiky a kancelář presidenta republiky, je schválena podle zprávy výborové.
Kap. 2 ze skupiny I, Zákonodárné sbory a kanceláře sněmoven.
Kdo souhlasí s kap. 2 podle návrhů sen. Mikulíčka a soudr., nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je menšina. Zamítá se.
Kdo souhlasí s kap. 2 podle zprávy výborové, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Přijímá se.
Kap. 2. Zákonodárné sbory a kanceláře sněmoven, jest schválena podle zprávy výborové.
Kap. 3 ze skupiny I, Předsednictvo min. rady, a §§ 13 a), 14 a 15, Státní tiskárny v působnosti míň. rady. Úřední noviny v Praze a Bratislavě, Československá tisková kancelář, ze skupiny II.
Kdo souhlasí s kap. 3 podle pozměňovacího návrhu sen. Mikulíčka a soudr. k tit. 1, § 4, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je menšina. Zamítá se.
Kdo souhlasí s kap. 3 ze skupiny I a s §§ 13 a), 14 a 15 ze skupiny II podle zprávy výborové, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Přijímá se.
Kap. 3, Předsednictvo min. rady, ze skupiny I a §§ 13 a), 14 a 15 ze skupiny II jsou schváleny podle zprávy výborové.
Kap. 4 ze skupiny I, Ministerstvo zahraničních věcí.
Kdo souhlasí s kap. 4 podle pozměňovacích návrhů sen. Mikulíčka a soudr. k tit. 4, § 3 a k tit. 5, nechť zvedne ruku.
(Děje se.)
To je menšina. Zamítá se.
Kdo souhlasí s kap. 4 podle zprávy výborové, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Přijímá se.
Kap. 4. Ministerstvo věcí zahraničních, je schválena ve znění podle zprávy výborové.
Kap. 5 ze skupiny I, Ministerstvo národní obrany, a §§ 10, 11 a 13 b) ze skupiny II, Vojenská továrna na letadla, Vojenské lesní podniky a Státní tiskárny.
Kdo souhlasí se škrtnutím výdajů kap. 5 podle návrhu sen. Mikulíčka a soudr., nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je menšina. Zamítá se.
Kdo souhlasí s kap. 5 ze skupiny I, jakož i s §§ 10, 11 a 13 b) ze skupiny II podle zprávy výborové, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Přijímá se.
Kap. 5. Ministerstvo nár. obrany, ze skupiny I a §§ 10, 11 13b) ze skupiny II jsou schváleny podle zprávy výborové.
Kap. 6 ze skupiny I, Ministerstvo vnitra.
Kdo souhlasí s kap. 6 podle návrhů sen. Mikulíčka a soudr. k tit. 2, § 3 a tit. 3, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je menšina. Zamítá se.
Kdo souhlasí s kap. 6 podle zprávy výborové, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Přijímá se.
Kap. 6. Ministerstvo vnitra, je schválena podle zprávy výborové.
Kap. 7 ze skupiny I, Ministerstvo spravedlnosti s Nejvyšším soudem.
Kdo souhlasí s kap. 7 podle návrhů sen. Mikulíčka a soudr. k tit. 3, pól. 17 a k tit. 4, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je menšina. Zamítá se.
Kdo souhlasí s kap. 7 podle zprávy výborové, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Přijímá se.
Kap. 7, Ministerstvo spravedlnosti s Nejvyšším soudem, je schválena podle zprávy výborové.
Kap. 8 ze skupiny I, Ministerstvo pro sjednocení zákonův a organisace správy.
Kdo souhlasí s návrhem sen. Mikulíčka a soudr. na škrtnutí této kapitoly, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je menšina. Zamítá se.
Kdo souhlasí s kap. 8 podle zprávy výborové, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Přijímá se.
Kap. 8, Ministerstvo pro sjednocení zákonův a organisace správy, je schválena podle zprávy výborové.
Kap. 9 ze skupiny I, Nejvyšší správní soud a volební soud.
Kdo souhlasí s kap. 9 podle zprávy výborové, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Přijímá se.
Kap. 9, Nejvyšší správní soud a volební soud, je schválena podle zprávy výborové.
Kap. 10 ze skupiny I, Ministerstvo školství a nár. osvěty, a §§ 7, 8, 16 a 17 ze skupiny II, Uhřiněvský školní závod zemědělský, Školní závod zemědělský v Děčíně-Libverdě, Žabčický školní závod zemědělský, Kuřimský školní závod vysoké školy zvěrolékařské.
Kdo souhlasí s kap. 10 podle pozměňovacích návrhů sen. Mikulíčka a soudr., nechť zvedne ruku. (Děje se.)