Schůze zahájena v 9 hodin 30 minut.
Přítomni:
Předseda dr Soukup.
Místopředsedové: Donát, dr Heller, dr Hruban, Kahler.
Zapisovatelé: Johanis, Stržil.
Celkem přítomno 122 členu podle presenční listiny.
Členové vlády: ministři Bradáč, dr Dérer, dr Trapl.
Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr Bartoušek, jeho zástupce dr Trmal.
Místopředseda Donát (zvoní): Zahajuji schůzi.
Sděluji, že dal jsem dovolené: na včerejší a dnešní schůzi sen. Volkovi, na tento týden sen. Hanckovi.
Konstatuji, že senát je schopen se usnášeti.
Navrhuji, aby byla udělena zdravotní dovolená do konce t. r. sen. Bergmanovi.
Kdo souhlasí s tím, aby navržená dovolená byla udělena, prosím, aby zvedl ruku. (Děje se).
To je většina. Dovolená se uděluje.
Budeme projednávati pořad dnešní schůze, a to budeme nejprve pokračovati ve sloučeném projednávání prvních dvou odstavců pořadu:
1. Zpráva rozpočtového výboru o usnesení posl. snemovne (tisk 1401) k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu republiky Československej a finančného zákona na rok 1935 (tisk 1405).
2. Rozprava o prohlášení pana ministra financí, učiněném ve schůzi senátu dne 4. prosince 1934.
Ke slovu již není nikdo přihlášen.
Sloučená rozprava o zprávě rozpočtového výboru stran usnesení posl. snemovne k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu republiky Československej a finančného zákona na rok 1935 a o prohlášení pana ministra financí, učiněném ve schůzi senátu dne 4. prosince 1934 je skončena.
Byly mně podány dostatečně podporované pozměňovací a resoluční návrhy sen. Mikulíčka a soudr.
Dám nejdříve přečísti pozměňovací návrhy.
Návrhy resoluční budou přečteny teprve po hlasování ve čtení druhém, takže jsou také předmětem jednání.
Žádám, aby byly přečteny pozměňovací návrhy.
Zástupce tajemníka senátu dr Trmal (čte):
Pozměňovací návrhy sen. Mikulíčka a soudr.:
A. Ke státnímu rozpočtu:
Ke kap. l:
1. Položka: >Osobní výdaje presidenta republiky< se snižuje z 2,500.000 Kč na 100.000 Kč. Úspory 2,400.000 Kč budiž použito ve prospěch chudých přestárlých osob.
2. Položka: >Výdaje na vojenské oddělení presidenta republiky< 397.500 Kč se škrtá. Úspory budiž použito ve prospěch nezaměstnaných.
Ke kap. 2:
3. V tit. 1, § 1 název: >Poslanci, osobní výdaje< se mění v název: >Náhrada ušlého výdělku poslancům, odkázaným na výdělek ze své osobní práce<; měsíční diety takových poslanců se snižují na 2,500 Kč měsícně a úspor takto docílených bude použito ve prospěch chudých a přestárlých.
4. V tit. 2, § 1 název: >Senátoři, osobni výdaje< se mění v název: >Náhrada ušlého výdělku senátorům, odkázaným na výdělek ze své osobní práce<; měsíční diety takových senátorů se snižují na 2.500 Kč měsíčně a úspor takto docílených bude použito k podpoře osob chudých a přestárlých.
Ke kap. 3:
5. Výdaje na fond pro nepředvídané výlohy vlády 10,000.000 Kč se škrtají a úspor budiž použito ve prospěch chudých přestárlých osob.
Ke kap. 4:
6. Výdaje na fond pro službu zpravodajskou a propagační 10,000.000 Kč se škrtají a úspor bude použito ve prospěch vystěhovalců československých státních příslušníků, žijících v nouzi.
7. Podpory ruským a ukrajinským uprchlíkům 3,000.000 Kč se škrtají a úspor bude použito k podpoře vystěhovalců československých státních příslušníků, žijících v nouzi.
Ke kap. 5:
8. Výdaje 1.280,000.000 Kč na ministerstvo národní obrany se škrtají a úspor budiž použito ve prospěch nezaměstnaných a veřejného zdravotnictví.
Ke kap. 6:
9. Výdaje na policejní úřady a orgány 157,950.400 Kč se snižují na 37,950.400 Kč a tato položka budiž zařazena pod název >Sociální ochrana<. Úspor 120,000.000 Kč bude použito k podpoře chudých válečných poškozenců.
10. Výdaje na četnictvo 260,585.800 Kč se snižují na 50,585.800 Kč a tato položka budiž zařazena pod název >Sociální ochrana<. Úspor 210,000.000 Kč budiž použito k podpoře chudých válečných poškozenců.
Ke kap. 7:
11. Výdaje na trestní soudnictví 20,407.800 snižují ze své úhrnné výše 32,900.900 Kč na 20,900.900 Kč a tato částka budiž zařazena pod název >Sociální ochrana soudnictvím< ve prospěch chudé mládeže.
Ke kap. 8:
12. Výdaje na ministerstvo pro sjednocení zákonův a organisace správy 1,741.300 Kč se škrtají a úspor budiž použito ve prospěch hladových dětí na Slovensku a Podkarpatské Rusí.
Ke kap. 10:
13. Výdaje na bohoslovecké fakulty 3,228.800 Kč se škrtají a úspor bude použito ke zvýšení položky sociální péče o studentstvo.
14. Výdaje na kultus 93,664.300 Kč se škrtají a úspor budiž použito na péči o chudé žáky a studentstvo, na řádné vybavení vědeckých ústavů a k podpoře chudých dětí a mládeže.
15. Příjmy ze školného 46,534.600 Kč se snižují na výši 9,836.500 Kč z roku 1934 a k úhradě ušlých příjmů budiž zavedena zvláštní položka >Progresivní školné pro středoškoláky z bohatých rodin<.
16. Příjmy vysokých škol a vědeckých ústavů 13,077.500 Kč buďtež sníženy na 6,829.600 Kč z roku 1934 a k úhradě ušlých příjmů budiž zavedena zvláštní položka >Progresivní studijní poplatky< pro vysokoškoláky z bohatých rodin.
Ke kap. 11:
17. Výdaje na likvidaci ruské pomocné akce 400.000 Kč se škrtají a úspor bude použito ve prospěch drobných zemědělců žijících v nouzi.
Ke kap. 20:
18. Příspěvky státu ke zvláštním fondům bank částkou 70 milionů Kč se škrtají a úspor budiž použito na podporu nezaměstnaných a nemajetných absolventů středních a vysokých škol.
19. Fond pro věcné potřeby nár. obrany 315,000.000 Kč se škrtá a úspor budiž použito ve prospěch zbídačených malorolníků a maloživnostníků.
20. Název >Daň z obratu a daň přepychová< a položka 617,400.000 Kč se škrtá a nahradí se daní majetkovou, uvalenou na všechny osoby, jejichž majetek přesahuje Kč 200.000.
21. Cla, spotřební daně a poplatky 772 mil. Kč se škrtají a nahrazují se zvláštními vzestupnými daněmi a poplatky uvalenými na osoby fysické i právnické, jejichž roční příjem přesahuje 100.000 Kč.
B. K finančnímu zákonu:
22. Ke čl. III, odst. 4: První věta znějž takto:
>Na péči o nezaměstnané z důvodů mimořádných hospodářských poměrů stanoví se na rok 1935 částka až do výše 850 mil. Kč<.
23. Ke čl. XVI. odst. 1:
Lit. b) se škrtá.
K lit. c) navrhujeme dodatek:
>Ministr financí nesmí tohoto obnosu 150,000.000 Kč užíti k jinému účelu než k sanování hornického bratrského pojištění a k zajištění důchodů hornickým provisionistům<.
24. Ve čl. XXIII. nechť odst. 1 zní:
>(1) Na stavbu vysokých škol a na jejich vnitřní zařízení stanoví se na rok 1935 částka 60,000.000 Kč.<
Místopředseda Donát (zvoní): Dávám slovo k doslovu panu zpravodaji sen. Stodolovi.
Zpravodaj sen. Stodola: Slávny senát! My sme u konca debaty a ako zaujímavý kaleidoskop prebehol pred našimi očima celý náš štátny život.
Videli sme, aký komplikovaný ústroj je naša Československá republika a snáď mimo Nemecko najkomplikovanejší na kontinente.
Republika Československá od svetového hospodárstva, ako úzko vsunutá je nielen do štruktúry výroby, ale aj do ideologie európskej. My vidíme, že tieto otázky, ktoré sú hybné sily kontinentu, i u nás tvoria hlavné problémy. Je to boj o živelnú mieru, nezamestnanosť, hygiena a fyziológia práce a obyvateľstva. Ďalej zemedelstvo, tedy prvotná výroba, a jeho významné postavenie ku týmto sociálnym problémom. Ďalej naša zahraničná politika, obchodná politika a jej vyhliadky.
Slávny senát! Z medzinárodného sjazdu filozofov, ktorý sa konal bežného roku v Prahe, tak mnoho sa mohlo aplikovať na našu debatu. I z debaty našej bolo vidno, že žijeme v dobe, ktorá je hospodársky, politicky, duchovne, svetonázorové, eticky, sociálne a nábožensky úplne roztrhaná a vytruštená a práve v posledných otázkach a cieľoch hospodárskych a kultúrnych trpí trápnou neistotou. Očakáva sa v parlamente, že mužovia, ktorí mocou svojho povolania majú nielen vôľu, ale aj povinnosť rozmýšľať o najvyšších otázkach života štátu, aby mohli svojim blížnym v bojí o svetonázor prispel;, títo mužovia by sa mali stať lekármi a samaritánmi našej hlboko trpiacej doby.
Vieme, že od svetovej vojny žijeme vo veľkom duševnom prevrate, ktorý je menovite označený sosilňovanírn metafyziky a viery. S radosťou vidíme, že plnosť týchto nových duševných prúdov sa aj tu uplatní v našej debate, a rozpočtová debata takto sa stala zrkadlom súčasného duševného a hospodárskeho života.
Odtiaľto rozídu sa názory na všetky strany. My vidíme, že vyšší duševný život trpí ešte vždy tým istým anarchickým stavom, ktorý nás v politickom a hospodárskom živote tak trápi. My musíme von z tohoto pathologického medzištádiumu, my musíme svetu zasa vydobyť smysel života, ináč je všetka naša práca marná. Práve v našej republike je k tomu duševné milieu príhodné. Veď naša zem je tá, kde najvyšší intelektuáli chcú svedomité a čestne zasiahnuť do verejného života. Či nesľúbil už Platón, filozof všetkých filozofov, vo výroku dnes zase s úľubou citovanom spasenie sveta zo všetkých nesnádzí, keď raz panovníkmi sveta? (Hluk.)
Místopředseda Donát (zvoní): Prosím o klid.
Zpravodaj sen. Stodola (pokračuje): Myslím, že nie sme príliš daleko od tejto výpovedi í u nás. V novšej dobe vedie sa u nás zúrivá debata o demokracii a bolo to aj v našej debate. Bolo to aj na sjazde filozofickom, kde zvlášť delikátna bola táto diskusia o demokracii, ktorej vlastne už minister zahraničia dr Beneš naznačil vo svojej uvítacej reči diagnózu, keď povedal: >Keď sa hovorí o kríze demokracie, nesmie sa pod ňou na žiaden pád rozumeť kríza jej inštitúcií, ale kríza ľudí, kríza demokratov.<
Náš štát pozoruje vývoj politických a sociálnych zvláštnych prúdov okolo seba a vidí, že niektoré ich vlny prevaľujú sa i cez naše hranice. Vidí, že nové režimy v Európa opreté sú nielen o novú doktrínu, ale súčasne o násilie štátneho aparátu, ktorého sa zmocnila energická menšina so silnou osobnosťou v čele.
Veľké národy môžu si snáď dovoliť veľké vášne. Spalne liečenie môže u nich viesť ku škodám, nie však ku katastrofám. My však si nemôžeme dovoliť ani veľkú vášeň, ani veľké gesto, lebo teprv obnovujeme vnútorný svoj štát, ktorému treba dať jednotnú vôľu a zabezpečiť ju. Nie sme národnostne jednotní. Každý pokus o diktatúru osobnú, triednu alebo stranickopolitickú znamenal by pre nás nielen ťažký otras, ale í nebezpečie pre existenciu štátu.
Pripadáme si medzinárodne dosť osihotení. Preto vždy som schvaľoval za to politiku ministra dr Beneša, kolaboráciu s Franciou a Malou dohodou. Vieme ovšem, že na Franciu a Malú dohodu môžeme spoliehať, videli sme to skvele práve teraz v Ženeve. K panike niet dôvodu. A kto ju šíri z dôvodov agitačných, poškodzuje štát. Tí však, ktorí myslia, že sme opravdu osamotení ako posádka obležanej pevnosti, mali by si riecť, že práve v takej situácii potrebuje posádka čo najväčšiu kázeň a jednotu, aby svoje sily usmernila k obrane. Musia u nás víťaziť štátnosť, osvietená vnútorná dohoda, aby bol ochránený štát, spoločný domov nás všetkých. Nebudeme preto napodobovať ani Berlín ani Moskvu, k reforme svojej demokratickej sústavy musíme ísť vlastnou cestou.
Je isté, že musíme vždy a stále robiť jasnú analýzu tých duševných prúdov, v ktorých rodí sa nová Európa, aby sme pochopili kultúrne a hospodárske vlnenie, ich reflexy aj na hospodársku sústavu svetovú.
Podstata a substancia pre historický osud národov bola v minulom storočí nikým menším ako Jakobom Burckhardtom prezrená konštatovaním, že každá kultúra točí sa okolo národného charakteru ako okolo osy. Je jasné, že každá veda dostala svoje normy len od svojho centrálneho predmetu a tým je pre sociológiu ľud, z ktorého vychádza všetko právo.
A ešte jeden prejav filozofického kongresu možno úplne aplikovať na našu debatu, ba i na náš verejný život, a to boly slová italského profesora Orestano, ktorý správne riekol, že celý svet trpí na hypertrofiu kritiky, následkom ktorej strácame všetky ideálne hodnoty. Miesto kritiky potrebujeme konštruktívne smýšľanie. Úkolom vyššieho ponímania života má byť posilnenie ducha proti slabosti a odvislostí a hľadanie nových hodnôt. Musí sa dvíhať hodnota ľudí.
V záverečnej schôdzi prečítal prof. Montague rezolúciu, ktorá žiada v mene kongresu slobodu myšlienky a svedomia. Skutočne nemohol najsť historičnejšie prostredie pre túto rezolúciu ako našu matičku Prahu, kde každý kameň spieva svoju pieseň krvavej borby za tieto najvyššie duševné hodnoty človečenstva. A jestli sa niekedy hovorí, že český národ bol stáročia izolovaný, jak je mnoho pravdy v tom.
Náš štát uprostred rozličných susedných režimov bude mať vždy ťažké postavenie. Slávny český národ bol vždy vopred o 10 hláv pred jeho susedmi. Spomeniem len Lucemburka, Karla IV., Podebrada a univerzitu pražskú, Chelčického, Kepplera a prometejské boje o slobodu myšlienky. Krvou písaná je jeho história za slobodu a aj počas svetovej vojny mreli českí a slovenskí ľudia za veľké ideje.
Čo je náš program? Je to kultúrne a hospodárske pozdvihnutie našej vlasti, to je tá myšlienka, ktorá nás zduchovňuuje. Ovšem náš boj, naša tuha nemôže ísť cestou destruktivity. My preca nemôžeme dnes spáliť to, čo sme doteraz zbožňovali, a zbožňovať, čo sme doteraz pálili.
V hospodárskom ohľade hľadáme rentabilitu podnikania a skúmame nové zjavy na každom poli života. Lebo skutočne ideme vlastnou, činorodou cestou vopred, často ako pionieri novej poválečnej kultúry.
Nikto nebude, ale ani nikto nesmie so stanoviska zvýšenej nákupnej kapacity a vyššieho kultúrneho stanoviska namietať proti vzostupu triednemu. Nik nechce životnú mieru výrobných vrstiev, tak zemedelcov ako delníkov, tak živnostníkov ako intelektuálov zmenšiť. Už Adam Smith a Stuart Milí, títo klasikovia našej ekonómie riekli, že hlavné hýbadlo a vzpruha energie je tuha individuálna po zlepšení svojho hmotného stavu.
Plným právom možno tvrdiť, že v rozpočte zračí sa tradícia, konsolidovanie, ctnosť, nosnosť a budúcnosť jedného národa. V rozpočte je najlepšie videť účinok a výsledok tvorivých síl; to, či je národ odolný, či si vie zachrániť slobodu a neodvislosť.
Videli sme z posledných hospodárskych udalostí sveta, že pacifikácia politického vlnobitia pôsobí priaznivé aj na poli hospodárskom.
Z rozhlasového pragramatického prejavu francúzskeho min. predsedu bolo zrejmé, že dáva prednosť riešeniu hospodárskych otázok pred politickými reformami, o ktoré usiloval sa Doumergue. Vyjasnenie na polí hospodárskom pokračuje veľmi pomalú. Vedľa neistoty o zlatom bloku - Belgia, Holandsko, Itália - je tu stále neistota o menovej politike Ameriky. Dobre vieme, že Roosevelt hovoril, keď sa ho pýtali o budúcom kurze doláru, že nie je ani astrológom ani vykladačom z ruky. (Výkřiky komunistických senátorů.)
U nás sa situácia proti uplynulému mesiacu nezmenila. U peňažných ústavov pribudly úsporné vklady. Kampaňové nároky boly uspokojené domácim úverom. Ukládací trh sa tešil dobrému záujmu. Železničná doprava stúpla v októbri. Zahraničný obchod vykazuje v októbri ďalší vzostup celkového obratu o 4,6 %.
Štrukturálne ohlásený program hospodárskej samosprávy pod štatným dozorom a prestavba na podklade syndikalizácie sa skutočne začína prevádzať. Dohody v uhoľnom a ťažkom železiarskom priemysle sú toho dokladom.
Zásadným prejavom v tejto otázke bola reč Flandinova, ktorý chce zaviesť pre prechodnú dobu režim nútených syndikátov v prípadoch, že väčšina priemyselníkov určitého oboru by sa dohodla na spoločnej regulácii výroby a trhu. Pre zemědělstvo avizoval Flandin tuhú reglementáciu za účelom zabezpečenia obilnej a vinárskej produkcie.
Najdôležitejšou otázkou v tejto novej organizácii bude stanovenie miery štátnej ingerencie, ktorá musí byť elastická a musí voliť strednú cestu medzi štátnym byrokratizmcm a diktatúrou kartelov. Pri tom však nikdy nesmie zabiť duch podnikateľský malého, dane platiaceho podnikateľa.
Nech mi bude dovolené teraz prejsť na niektoré osobné prejavy, ovšem len vo všeobecnosti, lebo matéria debaty bola nesmierne rozsiahla a viedlo by ďaleko, keby som sa jednotlivými rečníkmi dlhšie zapodieval. K oceneniu našej debaty chcem len spomenúť, že tohoročná rozpočtová debata zapadla do rámca veľkých politických medzinárodných udalostí. Bola preto predovšetkým naplnená ohlasom Ženevy, glosami veľkého úsilia národov o zachovanie mieru, prejavmi účasti a sympatií k spriateleným štátom, výrazom úprimnej radosti nad šťastným vyriešením a vďačným uznaním zásluh mužov, ktorí sa o tento výsledok najviac zaslúžili.
Bolo konštatované, že Spoločnosť národov rozhodnutím o juhoslovanskom memorande zabránila válke a posílila svoj prestiž - sen. Niessner.
Bol odsúdený revizionizmus a vláda apostrofovaná, aby pokračovala s najväčšou energiou proti nemu, lebo štát Čechov a Slovákov nesmie žiadna moc vytreť z mapy Európy - sen. Kianička.
Boli to menovite slovenskí rečníci, ktorí ocenili význam ženevského rozhodnutia a jeho dôsledky pre maďarský revizionizmus - sen. Kianička, dr Kovalik, dr Žiška.
Z iných zahraničných otázok bol spomenutý pomer k susedným štátom, menovite k Nemecku a Poľsku - sen. dr Koválik.
Návrat Nemecka do Spoločnosti národov bol označený za žiaduci. Ohľadom Poľska boly spomenuté priaznivé dojmy, vyvolané na obidvoch stranách, československej i poľskej, brožúrou poľsko-československej tlačovej ententy v Prahe a Katovických listov, bolo spomenuté, že tón a obsah týchto tlačových prejavov sa kryje úplne s umierneným a jasným stanoviskom ministra dr Beneša - sen. dr Kovalik.
Potreba medzinárodného ukľudnenia a zachovania mieru bola zdôraznená aj nemeckými rečníkmi - sen. Kôstka, Scholz.
Bola tu jednomyseľnosť o správnosti našej zahraničnej politiky - sen. Niessner, Scholz, Pánek, dr Milota.
Tiež politickým veciam domácim bola venovaná veľká pozornosť. Ako pendant zahraničného ukľudnenia bola akcentovaná nutnosť vnútorného mieru, snášanlivosti národnostnej a politickej - sen. Kostka, Niessner.
Náš štát bol ocenený ako oáza mieru, humanity, práva, slobody a spravedlivosti a terajšia koalícia ako najprimeranejšia forma vedenia štátnych záležitostí - sen. Niessner.
Vliv zahraničných myšlienkových prúdov bol znateľný na kontrapozícii: ľudový parlament - stavovský parlament a na požiadavku prestavby smerom k stavovskému štátu - sen. dr Hilgenreiner.
Veľká časť debaty týkala sa hospodárskych vecí. Boly tu jednak všeobecné a zásadné otázky, ako na pr. hospodársky plán a plánovité hospodárenie - sen. dr Hilgenreiner, Kôstka; kríza hospodárskej sústavy, ktorá by mohla viesť ku kríze civilizácie vôbec - sen. Pánek, jednak podrobnejšie rozbory pomerov v jednotlivých odvetviach prvovýroby, priemyslu, obchodu a živností, resp. stredných stavov vôbec a v jednotlivých krajov, špeciálne na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
U zemedelstva boly uznané dobré výsledky obilného monopolu a zdôraznená potreba súrneho riešenia ďalších hlavných problémov, menovite úpravy dlžôb a regulácie živočíšnej produkcie - sen. Měchúra, Chlebcunová, Danko. Sú to tie isté kardinálne otázky, ktoré označil pán min. predseda v nedávnej konferencií s mladou generáciou v Lounech, keď hovoril: Regulácia výroby i odbytu je jedným z prostriedkov, ako vybŕdnuť z ťažkej situácie. Zemedelstvo musí regulovať svoju výrobu predovšetkým. V našom štáte bol už učinený prvý veľký krok k tomuto cieľu zavedením obilného monopolu. Jeho úspech je nesporný. Nemožno však regulovať len našu obilnársku produkciu. Aj v živočíšnej výrobe musíme urobiť poriadok a odstrániť anarchiu. Regulácia výroby musí byť prevedená cestou autoritatívnou, lebo cestou dobrovoľnou by sme nedospelí ďaleko.
Taktiež vo veci nezavineného zemedelského zadlženia treba mať jasno. Problém oddlžovania zemědělstva musí byť riešený nie z politického záujmu, ale zo životnej potreby zemedelského stavu. Je to požiadavok hospodársky nutný, mravne odôvodnený a preto neznesie odkladu.
Vrelé slová porozumenia padlý pre ťažkú situáciu stredného stavu vôbec, menovite živnostníkov a zamestnancov - sen. Kianička, Pánek - u ktorých trojnásobné sníženie platov znamenalo ťažké obeti pre rozpočtovú rovnováhu.
Na polí finančnom treba registrovať úvahy o deflácii a devalvácii! - sen. Měchura, Pánek, o nutnosti sníženia úrokovej miery - sen. Chlebounová, o sanácii samosprávnych financií - sen. Danko, a o niektorých ťažkostiach pri vyberaní daní. Sú to vlastne rovnaké bolestí, o ktorých podrobne hovoril pán minister financií, menovite v prejave v rozpočtovom výbore seriálu dňa 10. t. m., kde uviedol, že likvidácia daňových nedoplatkov má byť urýchlená rozšírením právomoci finančných úradov a rozmnožením personálu, kde zdôraznil, že finančným úradom bolo znova uložené, aby sa snažily získať dôveru poplatníkov a zachovalý vážnosť úradu, kde opakoval, že záujmom finančnej správy musí byť docieliť čo najväčšej jednoduchosti a fiškálny záujem štátu musí byť podriadený celkovým záujmom hospodárskym. Žiadame, aby medzí novými silami, ktoré ministerstvo financií pre finančné úrady prijme, boli aj slovenskí ľudia dostatočne zastúpení.