Přítomni:
Předseda dr. Soukup.
Místopředsedové: Donát, dr. Heller, dr. Hruban, Kahler, Klofáč.
Zapisovatelé: dr. Karas, Pichl.
Celkem přítomno 110 členů podle presenční listiny.
Členové vlády: ministři dr. Beneš, dr. Dérer.
Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr. Šafařovič; jeho zástupci dr. Bartoušek, dr. Trmal.
Předseda dr. Soukup zahájil schůzi ve 14 hodin 16 minut.
Sdělení předsednictva.
Dovolené
dal předseda: na dnešní schůzi sen. Csehymu, Doudovi, Fidlíkovi, Hlávkovi, Kelloovi, Langerovi, Mezöovi; na dnešní a zítřejší schůzi sen. Kianičkovi, Křížovi; na tento týden sen. dr. Krčmérymu.
Rozdané tisky.
Zprávy tisky 1356 a 1357.
Usnesení posl. sněmovny tisk 1358.
Zápisy o 269. a 270. schůzi senátu N. S. R. Čs.
Z předsednictva přikázáno.
Výborům soc.-politickému, techn.-dopravnímu a rozpočtovému usnesení posl. sněmovny tisk 1358.
Výboru soc.-politickému vládní nařízení ze dne 15. června 1934, kterým se prodlužuje platnost hromadných smluv (č. 11.830 předs.).
Stanovena lhůta výborům.
K návrhu předsedovu stanovena byla výborům soc.-politickému, techn.-dopravnímu a rozpočtovému k podání zprávy o usnesení posl. sněmovny tisk 1358 lhůta 6 dnů.
Ustavení Stálého výboru.
Stálý výbor podle §u 54 úst. listiny ustavil se dne 27. června 1934 a zvoleni byli: předsedou posl. dr. Staněk; místopředsedy sen. dr. Soukup, posl. Tučný, zapisovateli posl. Taub, sen. Votruba.
Předseda (zvoní): Budeme projednávati pořad, a to především odst. 1, jímž jest:
1. Zpráva výborů techn.-dopravního a ústavně-právního k vládnímu návrhu zákona (tisk 1315) o plynárenských podnicích požívajících výhod (tisk 1347).
Zpravodaji jsou: za výbor techn.-dopravní p. sen. Šťastný, za výbor ústavně-právní p. sen. dr. Veselý.
Uděluji slovo zpravodaji za výbor techn.-dopravní, panu sen. Šťastnému.
Zpravodaj sen. Šťastný: Slavný senáte! Plynárenství je nesporně účinným článkem lidské civilisace. Jest jejím výsledkem a zároveň jejím prostředkem. Nenáleží k úkolům nejradostnějším, konstatovat si nízký stupeň našeho vývoje ve všech hodnotách technicko-hospodárných. Vládní důvodová zpráva uvádí číslice o spotřebě plynu v jednotlivých státech, z nichž vyplývá i v tomto artiklu žalostná zaostalost Československa. Toto vyjádření doložím jen třemi příklady z obsáhlé zprávy ředitele pražské plynárny inž. Jedličky: V americké Unii připadá na jednoho obyvatele 541 m3 plynu ročně, v Rakousku 50 m3, v Maďarsku 13 m3 a u nás v Československu 8 m3. Tedy nehledě k ohromné číslici americké naše spotřeba se spotřebě rakouské nevyrovná ani jednou šestinou, a maďarské, která je závislá na uhlí převážně cizím, nedosahujeme ani dvěma třetinami.
V uvážení, co znamená splynování pro uhelné hospodářství, plyn sám pak pro živnosti a hygienu i hospodárnost v domácnostech, je nutno si konstatovat ideální škody z promeškání našich plynárenských možností. Škody, při našem uhelném bohatství při nejmenším zbytečné.
Není nám známo, jak jiné státy podporovaly své plynárenství. Vládní návrh však sleduje tu skutečnost, že plynárny, označené v §u 1 navrženého zákona, svými účely jsou podniky obecného zájmu. Jako takovým je jim třeba pomoci. Návrhem sledovaná pomoc je povahy převážně právní, a sledujíc účel podobný soustavné elektrisaci znamená pro plynárenství svůj prvý krok. Jak mnoho už tato pomoc znamená, ukazuje případ, kde pražská plynárna pro svévoli záložny jako majitelky pozemku ve Vršovicích už pracovala na změně projektu. Záložna se na konec umoudřila. Ale kdyby byla setrvala na svém odporu? Obejitím jejího pozemku vznikl by plynárně zbytečnou délkou potrubí, výkopu a souvisejících prací stotisícový náklad. Že se za takových okolností nedostaneme ke zlevnění plynu a tím k jeho zlidovění, abychom se pohnuli z toho nijak čestného 14. místa v poměru světové spotřeby plynu, je samozřejmo.
K tomuto návrhu zákona došly ještě dodatečně, když už byl zde v senátě rozdán, od některých ministerstev připomínky, celkem podružného rázu, které techn.-dopravní výbor zařadil do upraveného textu vládního návrhu 1315.
Slavný senáte! Průběhem posledních asi pěti -let se mnohokráte diskutovalo s tohoto místa o bídě v podnikatelství. Číslice nezaměstnaných zde figurovaly několikráte, resultujíce z tohoto případu. Hledali jsme příčiny, proč se nepodniká, shledávali jsme důvody pro to, aby se podnikalo, upozorňovalo se, co všechno by se dalo produktivně podnikati, a zde jsme dnes u objektu, který, kdybychom vzali dříve do ruky, byli bychom získali cenný předpoklad pro zrychlení a zmnožení výroby. Jsou to plynárny. Může-li Rakousko mít 6 krát takovou výrobu jako my, ačkoliv nemá dostatek svého uhlí, je otázka, proč jsme tak zaostalí. Řekl jsem ve své zprávě, stane-li se tato vládní předloha zákonem, že je to první krok. Je to pravda, jenže mám dojem, že se na tomto kroku nemůžeme zastaviti, že je potřebí, abychom šli dále. Jen k ilustraci, co je možné, když se pozvedne možnost plynárenství, uvádím, že se rozběhne průmysl báňský, stavební, strojírenský, hutě, výroba ohnivzdorného materiálu, závody instalatérské, slévárny a válcovny trub, továrny plynoměrů a jiných pomůcek pro plynárenství. Zde vidíme, čím vším by se hnulo, kdyby se poměry pro plynárny upravily tak, aby bezpečně mohly začíti pracovati.
Protože předložená osnova má za účel, zmírněním dosavadních svízelů pomáhat zlidovění plynu, hospodárnosti a tepelné technice, doporučuje techn.-dopravní výbor slavnému senátu, aby přijal osnovu zákona v předloženém a doplněném znění, jak je otištěna v tisku 1347. (Souhlas.)
Předseda (zvoní): Zpravodajem za výbor ústavně-právní je pan sen. dr. Veselý. Dávám mu slovo.
Zpravodaj sen. dr. Veselý: Vážený senáte! Předložená osnova má účel usnadniti zakládání plynáren, kterých u nás poměrně k jiným zemím je počet malý. Na př. na Podkarpatské Rusi není vůbec ani jediná plynárna a také užívání plynu je u nás mnohem menší, než v zemích jiných a zejména ve velkých městech. Vláda má tedy správnou snahu, usnadniti zakládání plynáren a tím celému průmyslu plynárenskému ulehčiti existenci. Plynárenské podniky, kterým právě tyto výhody mají připadnouti, jsou plynárny jednak státní nebo svazků samosprávných nebo společností, po případě společenstev, na kterých jsou stát nebo obce zúčastněny více než 60%.
Zákonem stanovené výhody jsou buď právní, pokud jde o užívání pozemků, nebo finanční. Právní potud, že je možno provésti vyvlastnění jednak pozemků, jednak práv užívacích. Výhody ty povolují se ovšem za náhradu, která náleží vlastníku, který tím byl postižen. Náhrada se vyměřuje, pokud vzešla povolením užívacích práv, okresním úřadem, pokud vzešla výkonem užívacích práv, soudem. Ale i když byla náhrada vyměřena okr. úřadem, má vlastník právo do roka žádati, aby soud znovu upravil náhradu, která mu byla přiřčena. U soudu rozhoduje se v řízení nesporném.
Také finanční výhody mohou býti plynárenským podnikům povoleny, a to tím, že dlužním úpisům, které plynárenský podnik vydává, může býti státem povoleno právo sirotčí jistoty, ovšem jenom tehdy, je-li splácení úroků a kapitálu náležitě zajištěno buď hypotekárně nebo zárukou některého spolehlivého veřejnoprávního podniku.
Zákon obsahuje také některé úchylky od soukromého práva, které záleží v tom, že rozvodná a spotřební zařízení plynárenského podniku, která ovšem pravidelně jsou uložena v nemovitosti nebo na nemovitosti, se nepokládají za příslušenství nebo součást této nemovitosti, nýbrž za vlastnictví plynárny, pokud vlastníkem nemovitosti nebyla úplně zaplacena, a pak že služebnosti podle tohoto zákona zřízené přejímá vydražitel nemovitosti každým způsobem, ať se dostane na tuto služebnost při rozvodném řízení nebo i tenkráte, jestliže služebnost vyšla při rozvrhu nejvyššího podání na prázdno.
Konečně spočívá úchylka také v tom, že užívací práva, která byla zřízena k nemovitosti, účinkují proti každému vlastníku, nezapisují se do pozemkových knih a nemohou býti ani vydržena ani promlčena.
To jsou důležité výhody, které poskytuje zákon plynárenským podnikům. Ovšem ukládá jim také povinnost, aby vyráběly svítiplyn hospodárně a také hospodárně jej rozváděly. Po této stránce staví je zákon pod dozor ministerstva veřejných prací, zejména pokud jde o cenu plynu, takže ministerstvo veř. prací bude míti na celé jejich hospodářství a stanovení cen plynu rozhodný vliv.
Jako podniky obecně prospěšné budou míti plynárny také nárok na výhody daňové podle §u 73 zákona č. 76/27.
V ústavně-právním výboru jednalo se velmi obšírně o tom, aby také jiné výhody daňové byly plynárnám poskytnuty, ale nebylo to možné podle vyjádření pana ministra financí, poněvadž nároky na další výhody patří do berního systému, a tam teprve by se mohly plynárny ucházeti změnou berního práva o povolení výhod, které požadovaly.
Znění vládního návrhu se značně blíží znění zákona z 22. července 1919, č. 438 Sb. z. a n., o němž uvádí vládní důvodová zpráva, že se v praxi neobyčejně osvědčil. Jestliže se tedy zákon o elektrárnách ve svém znění tak příznivě osvědčil, lze očekávati, že prospěje také zákon plynárenský podnikům plynárenským a přispěje k jejich rozšíření.
Ústavně-právní výbor senátu proto navrhuje, aby vážený senát schválil vládní návrh tak, jak byl předložen. (Souhlas.)
Předseda (zvoní): Jednání je skončeno, budeme hlasovati.
Senát je způsobilý se usnášeti.
O celé osnově zákona, jeho nadpisu, nadpisech jednotlivých paragrafů a úvodní formuli míním dáti hlasovati najednou.
Jsou námitky? (Nebyly.)
Námitek není.
Kdo souhlasí s osnovou zákona, jeho nadpisem, nadpisy jednotlivých paragrafů a úvodní formulí ve čtení prvém nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Osnova zákona s nadpisem, nadpisy jednotlivých paragrafů a úvodní formulí byla schválena podle zprávy výborové ve čtení prvém.
Podle §u 54 jedn. řádu z usnesení předsednictva senátu budeme ještě v této schůzi hlasovati o projednávané osnově také ve čtení druhém.
Ad 1. Druhé čtení osnovy zákona o plynárenských podnicích požívajících výhod (tisk 1347).
Táži se pánů zpravodajů - za výbor techn.-dopravní sen. Šťastného, za výbor ústavně-právní sen. dr. Veselého - zda navrhují nějaké textové změny?
Zpravodaj sen. Šťastný: Nikoliv.
Zpravodaj sen. dr. Veselý: Rovněž ne.
Předseda (zvoní): Budeme hlasovati.
Kdo souhlasí s osnovou zákona, jeho nadpisem, nadpisy jednotlivých paragrafů a úvodní formulí, přijatou právě ve čtení prvém, také ve čtení druhém, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Osnova zákona s nadpisem, nadpisy jednotlivých paragrafů a úvodní formulí byla schválena podle zprávy výborové také ve čtení druhém.
Projednáme dále odst. 2 pořadu:
2. Zpráva ústavno-právneho výboru k usnesení posl. snemovne (tisk 1346) o usnesení senátu k vládnemu návrhu zákona o poistnej smluve (tisk 1349).
Zpravodajem je pan sen. dr. Farkas. Uděluji mu slovo.
Zpravodaj sen. dr. Farkas: Slávny senát! Posl. snemovna na svojej schôdzi, konanej dňa 21. júna 1934, schválila, až na jednotlivé zmeny, usneseníe senátu k vládnemu návrhu zákona o poistnej smluve.
Podľa návrhu ústavno-právneho výboru, poslanecká snemovna previedla vecné zmeny len pri §§och 2, 8, 12, 15, 21 a 135, kým u §§ov 3, 29, 32, 69, 78, 86 a 119 boly prevedené iba nepatrné štylistické zmeny.
2. odstavec §u 2 bol doplnený ešte ďalšou vetou, ktorou sa stanoví, že zvláštne písomné sdelenie, učinené poisťovateľom, ohľadne odchýlok poistky od návrhu, nesmie obsahovať inšieho, ako všeobecné upozornenie na jednotlivé odchýlky a poučenie na právo podania námietok v smysle vety prvej, odst. 2. Tento doplnok v súvislosti s novým odst. 4 §u 8 slúži dokonalejšej ochrane poistníka.
V odst. 5 §u 12 ponechala poslanecká snemovňa pôvodný text vládneho návrhu, podľa ktorého poistník môže žalovať poisťovateľa aj u toho súdu, v sídle ktorého sa nachádza ten vedľajší závod - filiálka - ktorý poisťovací úkon uzavrel. Toto ustanovenie bolo však doplnené v záujme poistníka v tom smere, že môže žalovať poistiteľa aj u svojho obecného súdu.
Taktiež odst. 1 §u 15 poslanecká snemovňa ponechala pôvodný text vládneho návrhu a vynechala senátom prijatý doplnok: "Ledaže poisťovateľ jednal obmyslne".
Práve tak sotrvala poslanecká snemovňa na pôvodnom znení vládneho návrhu pri §u 21, vynechajúc odst. 4, ktorý do osnovy bol vsunutý senátom.
Senát, prijatím opatrenia podľa 4. odstavca tohoto paragrafu bol vedený intenciou, chrániť zákonné práva poistníka oproti ostatným veriteľom poisťovateľa v prípade konkurzu, uvaleného na majetku tohože. Senát sa snažil nájsť spôsob na ochranu poistníka v rámci tohoto zákona už aj preto, že ani konkursný poriadok neobsahuje podobných ustanovení a ani právna prax sa v tom ohľade nevyvinula.
Poslanecká snemovňa ale si neosvojila tieto dôvody senátu a zrušila 4. odstavec §u 21, odôvodňujúc svoje stanovisko tým, že podľa ustanovenia navrhovaného senátom, boli by poistníci pri životnom poistení vo výhode, oproti poistníkom pri poistení proti škode a ďalej, že by mohli byť poškodení zamestnanci poistiteľa.
Zmenou prevedenou v 1. vete odst. 1 §u 135, zvýšila poslanecká snemovňa lehotu ohlásenia smrtného prípadu z 3 dní na 8 dní.
Ostatné zmeny prijaté poslaneckou snemovňou sú podriadnejšieho významu a odôvodňujú sa precíznejšou a jednotnejšou štylizáciou.
Pri preskúmaní textu dôvodovej zprávy ústavne právneho výboru senátu k vládnemu návrhu zákona sa konštatovalo, že odôvodnenie dodatku k 2. vete odst. 2 §u 20, že totiž v prípade, keď doprava dopisu poistiteľa bez jeho viny nadmieru sa pretiahne, alebo dopis vôbec nedojde, pre počiatok preklusivnej lehoty je rozhodujúca doba, v ktorej by bol došiel poistníkovi dopis poistiteľov pri pravidelnej doprave, má byť vykladané len tak, že tento doplnok senátom prevedený a poslaneckou snemovňou ponechaný, vzťahuje sa zrejme iba na prípad upravený v §u 15, podľa ktorého prehlásenie pôsobí od doby, v ktorej by došiel poistníkovi dopis poisťovateľa pri pravidelnej doprave, keď by nenastala zmena bytu poistenca.
Ústavno-právny výbor navrhuje, aby usneseníe posl. snemovne k vládnemu návrhu zákona o poistnej smluve (tisk 1346) bolo schválené v znení prijatom posl. snemovňou (Souhlas.)
Předseda (zvoní): Budeme hlasovati ve čtení prvém.
O celé osnově zákona, jeho nadpisu, nadpisech jednotlivých částí a paragrafů a úvodní formuli míním dáti hlasovati najednou.
Jsou proti tomu námitky? (Nebyly.)
Nejsou.
Kdo souhlasí s osnovou zákona, jeho nadpisem, nadpisy jednotlivých částí a paragrafů a úvodní formulí ve čtení prvém, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Osnova zákona s nadpisem, nadpisy jednotlivých částí a paragrafů a úvodní formulí byla schválena podle zprávy výborové ve čtení prvém, souhlasně s předchozím usnesením posl. sněmovny tisk 1346.
Podle §u 54 jedn. řádu z usnesení předsednictva senátu budeme ještě v této schůzi hlasovati o projednávané osnově také ve čtení druhém.
Ad 2. Druhé čtení osnovy zákona o pojistné smlouvě (tisk 1349).
Táži se pana zpravodaje sen. dr. Farkase, zda navrhuje nějaké textové změny?
Zpravodaj sen. dr. Farkas: Nie sú.
Předseda: Není tomu tak.
Kdo souhlasí s osnovou zákona, jeho nadpisem, nadpisy jednotlivých částí a paragrafů a úvodní formulí přijatou právě ve čtení prvém, také ve čtení druhém, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Osnova zákona s nadpisem, nadpisy jednotlivých částí a paragrafů a úvodní formulí byla schválena podle zprávy výborové také ve čtení druhém souhlasně s předchozím usnesením posl. sněmovny tisk 1346.
Projednáme nyní odst. 3 pořadu:
3. Druhé čtení schvalovacího usnesení, kterým se schvaluje dodatkový protokol k obchodní a plavební úmluvě mezi republikou Československou a republikou Finskou ze dne 2. března 1927, sjednaný v Praze dne 22. května 1934 a uvedený v prozatímní platnost vládní vyhláškou ze dne 25. května 1934, č. 98 Sb. z. a n. (tisk 1323).
Táži se pánů zpravodajů - za výbor zahraniční sen. F. V. Krejčího a za výbor národohospodářský sen. Danka - zda navrhují nějaké textové změny?
Zpravodaj sen. F. Krejčí: Nikoliv.
Zpravodaj sen. Danko: Nie.
Předseda: Není tomu tak.
Kdo souhlasí se schvalovacím usnesením, přijatým ve čtení prvém, také ve čtení druhém, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Schvalovací usnesení bylo přijato také ve čtení druhém podle zprávy výborové.
Přikročíme nyní k odst. 4 pořadu:
4. Rozprava o prohlášení pana ministra věcí zahraničních.
Navrhuji, aby řečnická lhůta stanovena byla 3 minutami pro každého člena klubu, nejméně však půl hodinou na jednotlivý klub.
Kdo s tímto mým návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Lhůta byla schválena.
Uděluji slovo prvnímu řečníku, přihlášenému na straně "proti", panu sen. dr. Kovalikovi.
Sen. dr. Kovalik: Slávny senát. Ku exposé pána ministra zahraničia mám česť prejaviť nasledovné. Pán minister zahraničný svoje exposé začal prejavom, že politická situácia je vážna, ale neznamená to ešte, že by bola kritická, že v politike v tejto dobe je prelom alebo ku pokoju a kľudu, alebo ku rozvratom, konfliktom a k vojne. To všetci cítime a uznávame. Národy však chcú pokoj a mier. Manifestácie konaly sa všade v Európe za pokoj a mier. Ľud chce prácu a chlieb. Ale niektorí ambiciózni politikovia, diplomati, štátnici robia mocenskú, imperialistickú, prestížnu, panovačnú politiku, čo zapríčiňuje potom nedôveru medzi štátmi, čo zapríčiňuje ohromné zbrojenie, ktoré štát y nie sú vstave už sniesť. Úlohou mierumilovných štátnikov má byť znemožniť toto štvanie a znemožniť vojny. Regionálne pakty o neútočení majú úkol čeliť vojnovým konfliktom. My stojíme v európskej politike na podklade Malej dohody a súručenstva Francie. Žiadame pri tom, aby aj Poľsko sa pripojilo k týmto mierumilovným snahám, a tešíme sa, že sa utvoril t. zv. balkánsky pakt, ktorý sleduje tie isté ciele ako aj Malá dohoda, totižto udržanie mieru, a tu vidíme zas, že jeden balkánsky štát, Bulharsko, nepristúpil ešte k tomuto paktu cez to, že devízou balkánskeho paktu je, že Balkán patrí štátom balkánskym.
Teda na severe vidíme, že Poľsko ešte nepristúpilo ku koncernu mierumilovnému a na juhu zas Bulharsko. Žiaducné je predsa, aby slavianske štáty spolupracovaly a tam boly spolu, kde je potrebné svoje záujmy hájiť. Čo sa týka Ruska, Poľsko má pakt s Ruskom o neútočení a aj Rumunsko, a tu chcem poznamenať to nasledovné, že po zahynutí pohanstva v Európe nastal svetový názor kresťanský a že pred tisíci a tisíci rokmi panovala vždy zásada práva vlastníctva. Ruský národ obom tým zásadám celej európskej kultúry, totiž kresťanskému svetonázoru a zásade práva vlastníctva, aj dnes je verný. Keď sa ten ruský národ navráti k tým dvom základným zásadám európskej kultúry, ba svetovej kultúry, ku kresťanskému svetonázoru a ku základu práva vlastníctva, vtedy budú všetky slavianske národy rovnakej mentality a vtedy môžu spolupracovať a uplatniť svoj vliv v európskej a svetovej politike. (Sen. Kindl: To se asi, pane doktore, nestane!) To je žiaľbohu tá nesvornosť slavianska! Veľmi ťažko je človeku mať tú nádej, že niekedy všetky slavianske štáty a národy budú spolupracovať, ale nikdy ju nesmieme zanechať a ciele vznešené nesmieme odvrhnúť: štáty slavianske a národy slavianske musia za to pracovať, musia ale držať nasledovné princípy a zásady: po prvé budú jednotne a svorne spolupracovať a po druhé že každý národ slavianský nechá voľne sa vyvinovať druhému národu v rámci toho štátu, v ktorom ten národ žije. Spolupráca, svornosť - posiľuje, nesvornosť a hašterenie zoslabuje slavianske národy; veď to každý musí cítiť, že protivníci slavianstva len škodoradosť, pohŕdanie a opovrhovanie prejavujú so slavianskymi národy, keď - vidia tú nesvornosť a hašterenie. Teda balkánsky pakt je utvorený, ale chybí tam jeden slavianský národ, Bulharsko. Čo sa týka Poľska, prejavil bych toto: Veľmi sľubne začínal sa vyvinovať pomer republiky Československej a republiky Poľskej v minulých rokoch. V Poľsku utvorily sa poľsko-československé spolky a u nás v republike zasa československo-poľské spolky, konaly sa obapolné návštevy rôznych vrstiev národa, vzájomné prednášky, turistika, vzájomné športové návštevy a zápasy. Na Slovensko prišly rôzne spolky z Poľska, prišiel sväz železničiarov na Slovensko a bol veľmi priateľsky prijatý, prišli horníci z Krulovej Huty a boli priateľsky prijatí a naopak zo Slovenska chodily do Poľska expedície, z Ružomberka školská mládež pod vedením svojich učiteľov, potom naši študenti, Sväz katolíckych študentov a seniorov mal v Poznani svoj sjazd, na ktorom sám som sa zúčastnil, bol som v Krakove a prednášal som tam. A i z Čiech chodily expedície do Poľska a z Poľska prichádzaly expedície k nám. Nedávno sme mali zahraničný výbor, v ktorom bola prejednávaná obchodná smluva s Poľskom a vtedy som prejavil a prejavujem i teraz, že nie je dosť len obchodné smluvy mať, ale je potrebné pri tom i dobré politické susedské styky pestovať medzi sebou.
Čo sa obchodných stykov týka, z Poľska prichodilo v minulých rokoch zbožie na Slovensko do Komárna a Bratislavy, do dunajských prístavov a odtiaľ bolo vyvážané na východ. Žiaducné je, aby aj náš vývoz zbožia, ktoré je určené pre more, išiel do prístavu Gdyne a že by bolo používané železníc poľských, ktorých tarify sú výhodné, avšak žiadame pri tom, aby, čo sa v najnovšej dobe ukázalo, poľské železnice, poľská doprava neobchádzala republiku Československú, čím práve ten obchodný dovoz a vývoz pre republiku Československú je škodlivý. Teda keď chceme pestovať obchodné styky, potrebné sú i politické styky a nakoľko boly tie dobré vzájomné návštevy prerušené, je žiaducné, aby v budúcnosti boly znova započaté tie priateľské styky, aby neboly ohrozované a zakazované, ale naopak povolené návštevy, turistika, prednášky atď. Čo je príčina toho, môžeme povedať, zhoršenia pomeru Československej republiky k republike Poľskej? Hovorí sa, že sú to len lokálne záujmy a príčiny, avšak keď chceme šanovať a keď chceme zlepšiť pomer oboch štátov, tak je potrebné, aby patričné fóra, ktorých je to povinnosťou, skúmaly dôkladne, svedomito, spravodlivo príčiny a aby sa usilovalo šanovať, čo šanovať sa má, aby sa konalo tak, ako koná lekár, ktorý chce nemocného uzdraviť: musí dôkladne poznať chorobu, nesmie len povrchne liečiť, ale musí prísť na príčinu choroby a musí nájsť zodpovedný liek. Pomer Československej republiky a republiky Poľskej je vážna vec a dobrý pomer je v prospech ako Poľska tak i Československej republiky vo svetovej a európskej politike.
Pán minister zahraničia vo svojom exposé prejavil, že vláda Československej republiky od 15 rokov vo svojej zahraničnej politike voči Jugoslavii, Poľsku, Bulharsku a Rusku prevádza dobrú a múdru, slaviansku politiku. To schvaľujeme, lebo je to v prospech slavianskych štátov a ich zahraničnej politiky. Nakoľko zahraničná politika úzko súvisí s vnútornou politikou, žiaduce je, aby tejto múdrej slovanskej politike bol daný výraz i vo vnútornej našej politike tým, že v našej Československej republike ako vo slovanskom štáte sa i celý slovenský národ uplatní v riadení osudov tohoto štátu. Keď je to slovanský štát, keď robíme slaviansku zahraničnú politiku, máme i vnútornú politiku prevádzať tak, aby sa tu slovenský národ uplatnil. Na túto vnútornú politiku aludoval pán minister ku koncu svojej reči, keď hovoril, že je v záujme zahraničnej politiky potrebné, aby spolupráca politických strán ešte dlho trvala, ba ak je možno ešte bola rozšírená. Čo to má znamenať, aby spolupráca politických strán bola rozšírená? Zaiste toľko to chce zaznamenať, aby tie strany, ktoré ešte nie sú vo vláde, boly do vlády pribrané. Keď Hlinkova slovenská ľudová strana neni v tej vláde a keď tam má byť, tak ona môže tam ísť len vtedy, keď budú rešpektované žiadosti tej strany keď nebude tak negligovaná a bagatelizovaná. A pri tej príležitosti by som povedal toto:- Veď keď žiadame v tej zahraničnej politike, aby sa tie slovanské štáty nehašterily, ale aby sa dorozumely, aby boly jednotné, svorné, tak musíme žiadať i v našej vnútornej politike, aby i tu hašterenie prestalo a aby boly zostavené tie tlačové pravoty, ktoré len búria a znepokojujú slovenský ľud, a že by boly zastavené rôzne žaloby. (Sen. Nentvich: A čo s autonómiou?) Autonómia je v programe slovenskej ľudovej strany a tá pracuje za jej uskutočnenie. To nemusím povedať, to sa rozumie samo sebou.
Medzi žiadosťami slovenskej ľudovej strany je i požiadavka riešenia modu vivendi a s tým súvisiacich otázok. Pán minister zahraničia v svojich predošlých exposé vždy spomenul i pomer republiky Československej k Vatikánu, zaujímal sa o otázku túto a s ľúbil priaznivé riešenie. V terajšom exposé o tom zmienenia niet. A predsa je to vážna vec, lebo pomer republiky k Sv. Stolici je pre republiku a pre nás Slovákov tak vážny, že ho nemôžeme mlčaním pominúť. - My žiadame, aby modus vivendi čím prv bol uskutočnený, ako to bolo sľubované, že by nuncius, zástupca Sv. Stolice, čím prv zasa prišiel do Prahy, veď predsa aj iné kultúrne a veľké štáty majú nunciusov v svojich hlavných mestách, uznávajúc veľký význam Vatikánu, ktorý je princípom mieru a pokoja a ktorý pracoval a pracuje vždy za pokojné spolužitie národov ktorý reprezentuje veľkú morálnu silu, ktorá veľká morálna sila i v diplomacii má byť hodnotená a užívaná. Preto by nám bolo dobre padlo, keby i v terajšom exposé pán minister o tejto otázke bol sa zmienil. Lebo politika Vatikánu u serióznych, objektívnych a za dobro oduševnených diplomatov je veľmi cenená. Zaslúžil si to i Vatikán v rôznych otázkach, ako na príklad v sociálnych otázkach. Encyklika Ľva XIII. Rerum novarum a Pia XI. Quadragesimo anno je takým dokladom odbornej práce, ktorá keby bola použitá, opravdu by k riešeniu sociálnej otázky veľmi prispela. Anglický filozof povedal, že návrhy Vatikánu pri svetovej vojne by veľmi boly osožily k čím prvšiemu skončeniu váľky a utvoreniu pokoja. Toľko o otázke Vatikánu.
Vítame my každú prácu múdrych štátnikov, ktorí dohodami a ratifikovaním paktov zabezpečujú mier, a čo najrozhodnejšie odsudzujeme snahy a štvanie nesvedomitých politikov a diplomatov, ktorých pokračovanie len vyvoláva vojny.
Čo sa týka otázky revízie, chcel bych poznamenať nasledovné: Je absolútne nemožné utvoriť hranice medzi štáty tak, aby neboly v jednom štáte menšiny druhého štátu. Akýkoľvek by sa usilovali štátnici mapu Európy a hranice štátov definitívne určiť, nikdy by nebol taký stav, že by nebol v jednom štáte národ druhého štátu. To je fakt, to sa nedá odtajiť a keďže je to taký fakt, nemajú významu potom revizionistické snahy, lebo tieto zapríčiňujú len nové nepokoje, nové nebezpečia váľky, spôsobujú vojny. Keby sa začalo hýbať hranicami jedného štátu, nasledoval by i druhý a tretí štát a hotová by bola konflagrácia Európy, nastala by druhá svetová vojna, čoho dôsledky by boly nedozerne. Nasledovalo by zničenie európskej kultúry, Európa by zahynula a nastalo by nové sťahovanie národov z východu; ako pred tisíci rokmi prišli terajší obyvatelia Európy z Asie, tak po zničení Európy prišli by zasa z východu Japonci, Čínani, prišla by tá žltá rasa do Európy. Však Japonci už teraz zaplavujú Európu svojimi priemyslovými a inými výrobky. Teda nebezpečie je tu a Európa musí si dať pozor, aby sa zas nevrhla do vojny. Nech sa usiluje o pokoj, mier, status quo, lebo nestojí to za to, aby pre nejakú revíziu hraníc celá Európa sa zasa ocitla v plameňoch a aby nastalo potom také pustošenie, aké bolo vo svetovej vojne.
Revízia ohrozuje Slovensko a o slovenskom národe, ako to z novín čítame, tak sa hovorí, ako len o quantité negligeable. Niektorý anglický lebo americký cestovateľ, poslanec či senátor - a i medzi francúzskymi poslanci sa nájdu takí len tak by rozdávali to Slovensko, len tak ľahko hádžu Slovákov sem a tam, ako by to bol nejaký tovar, a my Slováci si môžeme povedať: Slovenský národ nie je predsa nejaké stádo oviec, ktoré by sa dalo predávať, s ktorým by sa dalo kšeftovať a handlovať, a slovenská krajina nie je nejaká handra, ktorú by bolo možno drápať na kúsky a dávať tomu či onému. Slovenský národ je sebapovedomý, životaschopný kultúrny národ, ktorý sa chce vyžiť, ktorý sa chce uplatniť a ktorý má krásnu zem, krásnu krajinu, bohatú na prírodné krásy a poklady. My sa dnes už nedáme a podľa slova poetu slovenského môžeme prejaviť, že Slovák bude, čím bol medzi národmi. Veď predsa počet národa slovenského je taký, ako Švédov alebo Nórov a i plocha slovenskej krajiny nestojí za plochou iných štátov. Teda slovenský národ a slovenská krajina nie je na to, aby bola hádzaná ako nejaký zdrap handry tam či tam, ten národ, ktorý spolu s Čechmi tvorí republiku Československú.
Francúzsky minister zahraničia Barthou svojou cestou vykonal kus užitočnej diplomatickej práce, lebo upevnil sväzky štátov, ktoré chcú udržať mier a nedovolí rúcať budovu pokoja v Európe a nedovolí rúcať versaillské mierové smluvy. Minister zahraničia Barthou prisľúbil, že pôjde i do Ríma a opravdu položil by korunu na svoju prácu, keby sa mu podarilo získať Itáliu pre spoluprácu pokoja a mieru. Prečo? Lebo, ako to pán minister zahraničia vo svojom včerajšom exposé predniesol, že utvorilo sa tu - nechcel to menovať blokom - ale súručenstvo Malej dohody, Francie, balkánskeho paktu, Ruska nádejne i Poľska a že vtedy na inej strane utvorilo sa zase iné súručenstvo Itálie, Nemecka, Rakúska a Maďarska. Keď teda ministrovi Barthou sa podarí získať Itálii pre toto súručenstvo pokoja a mieru, vtedy prestane potom konkurencia dvoch veľkých súručenství - nechcem to menovať blokmi. Vtedy môže nastať pre Európu pokoj a mier, ktorý bol naznačený na začiatku reči pána ministra.
On skončil prejavom, že bol optimistom a chce byť optimistom i naďalej. Ja končím tým, že myslím, že i my chceme byť takými optimistami, aby v Európe už prestalo to k vojnám vedúce štvanie a diplomacia, ktorá zná len mocenské, panovačné a imperialistické snahy, ktoré ona chce uskutočniť, aby to prestalo, aby na miesto konkurencie mocenskej nastala v Európe konkurencia o mier. Teda úfame a musíme úfať, že predsa prevládne rozum diplomatov a udrží mier. Ale úfame, že aj tu v našej republike prevládne už raz u našich vedúcich činiteľov rozvaha, že národu slovenskému treba dať, čo mu patrí. Nech sa slovenský národ vo spravovaní republiky a vo spravovaní jej osudov uplatní tak, ako mu to patrí. N ech prestane hašterenie, nech sú zastavené tie tlačové pravoty a žaloby, aby tu v tej slavianskej republike Slaviani sa nehašterili, ale aby tu bol pokoj, keď chceme mať, aby aj to Slavianstvo vonku, v zahraničí sa nehašterilo, ale pokojne spolupracovalo. Tak nech sa stane! (Potlesk senátorů slovenské strany ľudové.)
Předseda (zvoní): Dále má slovo pan sen. Stodola.
Sen. Stodola: Slávny senát! Moje poznámky a poznatky by som chcel rozdeliť na tri čiastky. Predovšetkým by som sa chcel niekoľko slovy zmieniť o samej osobnosti ministra zahraničia Beneša, za tým by som prešiel na všeobecnú čiastku zahraničnej politiky a konečne na vzťahy zahraničnej politiky a jej reflexy na Slovensko.
Osobnosť ministra Beneša známe všetci. História mu bude istotne honorovať to, že patrí k jedným z našich najpoprednejších zakladateľov nášho štátu a k architektom terajšej doby a našej budúcnosti. Ráčite mi uveriť, vážení pánovia a dámy, že by bola kardinálna chyba požadovať Beneša len pre Československú republiku. Je istá vec, že tejto vlasti, svojmu, by som povedal, národu venoval všetko svoje sily, ale ráčite mi uveriť: Beneš je dneska na širšom podklade, Beneš patrí už celej Európe, poneváč jeho meno je program, je pochop, by som povedal, organizácie konštruktívneho mieru, demokracie, citu odpovednosti a povinnosti. Minister Beneš je teda dneska europejčan. Svojho času Doumergue hovoril: "Keby boly Spojené štáty európske a váš pán president by sa stal predsedom Európy, istotne by sme pri jeho boku uvideli aj ministra Beneša."
Minister Beneš je odpovedný redaktor našej zahraničnej politiky. Ovšem veľmi dobre vieme, že je silne handicapovaný predovšetkým vnútornými mocenskými pomermi jednotlivých strán, ale je viazaný tiež geografiou, našou polohou, o ktorej povedal Barthou, že aj geografia robí dejiny sveta. Ale čo ako bol handicapovaný, jedno mu pri tom všetkom nikdy dosť úzke pomery nemohly vziať. A to bolo to duševné, nemohla byť utlmená ani jeho inšpirácia, a je zaujímavé, že práve v českom národe bola vždy tá prometheovská borba za vyššími ideály. Túto iskru prometheovskú žiadna ľudská moc nemôže vyrvať z duše ministra Beneša. On patrí k tým, ktorým predošlé generácie dávaly svetlo do rúk, aby ho podávali ďalej, ďalším generáciám. Ovšem on je dosť udatný, by som povedal tak po slovensky, sniesť celú odpovednosť, ale v jeho živote vidíme mnoho sparťanského a tej životnej filozofie ktorá niekedy bola učená pod stĺporadím v Aténach, ktoré sa menovalo stoa. On predovšetkým stoicky snáša niekedy i ťažké nápady. Myslím, že jeden z najlepších znateľov duše ministra Beneša je Čapek a ten celkom správne povedal, že minister Beneš nedá si vziať žiadnu šancu pri jednej hre, a i v takom páde, kde druhý kompaciscent by složil karty, on ešte ďalej pracuje, pretože je jeho duševnou kvalitou veľká húževnatosť. On nešanoval nikdy seba a prácu vyžaduje od svojich spolupracovníkov tú najvyššiu. Je optimista, ale jeho aktivistický optimizmus neni improvizáciou, lebo Beneš je logický analytik, on je zástupca karteziánskej teórie, a dobre vieme, čo Descartes bol v stave vytvoriť z duševného a ideového postupu našej civilizácie.
Keď analyzujeme jeho dušu, vidíme, že stojí na p odklade humanizmu a tvrdí, že národ ako kolektívum môže byť jedine vtedy pevný a rezistentný, keď je vstave vytvoriť svoj nacionálny systém kultúry. Ale tento len tak sa môže udržať, keď bude v harmónii s ideálnou ľudskosťou; hovorí, že len ten je patriotom, kto pochopil, že národ a nacionálna kultúra je výraz humanity. Preto u neho nacionalizmus a ľudskosť jedno druhé doplňuje. Ideálom humanizmu je ovšem slúžiť, ale znamená i brániť sa. Neni ľudskosťou zlo činiť, ale tiež neni humánne zlo trpieť a byť proti nemu neutrálny. Ideál humanizmu vyžaduje, aby sa zlo vždy a všade potieralo.
Minister Beneš doniesol do zahraničnej politiky aj do Ženevy striezlivosť a Madariaga, ktorý ho raz spomenul v jednej reči - dobre sa na to pamätám hovoril, že neni to žiadna póza ako u druhých, ale pohyb rovno k cieľu. Pre ministra Beneša znamená Spoločnosť národov povinnosť, konkrétne texty, konkrétne pravdy, poneváč je to, riekol bych, z vyššieho hľadiska nová, od histórie vymožená vlasť. Minister Beneš je štátnikom, lebo má ideály a rozumné vzťahy. On je jeden zo zakladateľov Ženevy, éry práva, ale dobre vieme, a i on to dobre vie, že éra sily a násilnosti ešte neprestala.
To je všetko ovšem len povrchný rys človeka, ktorý utvoril Malú dohodu a dal veľké smernice politickému vývoju centrálnej, a ako teraz vidíme, i východnej Európy, ktorý umožnil sblíženie veľkého ruského národa s nami. Nedávno nás navštívil Barthou a zaujímavé bolo, že jedny nemecké noviny napísaly, že obdivovaly dobrú réžiu týchto návštev. Veľmi dobre vieme, odkiaľ réžia vyšla, nevyšla od Reinhardta, ale od nášho ministra zahraničných vecí. Už r. 1919 spomenul, že armáda musí byť presiaknutá ideálnymi cieľmi, že bez armády nie sme vstave zachovať svoju neodvislosť. Preto pracuje na organizácii mieru, lebo bez mieru niet objektívnej spravodlivosti, len pomocou mieru môže malý národ úfať vo spravodlivosť. Malý národ nemá možnosť žiť z násilia, môže žiť len z pravdy, ale tá znamená, že je hotový túto pravdu hájiť každým prostriedkom, každým vláknom svojej duše, ako krásne povedal náš prezident pri smrti Švehlovej.
Ráčite odpustiť, nepatrí to síce do debaty, ale ja riekam ako človek slovanský, ktorý má niečo vďačnosti: keď sa rozhliadneme, kto je najvernejším a najbližším pracovníkom ministra Beneša, tak prídeme na jeho choť, ktorá znamená pojem jednej českej ženy mravne distingvovanej v každom ohľade. Dnešným dňom dodáva ešte, bych povedal, istej takej patiny okolnosť, že pán minister Beneš nedávno slávil svoje 50 ročné jubileum. Myslím, že hovorím menom statisícov a miliónov, keď mu povolám "mnogaja ljeta" s tohoto miesta. (Potlesk.).