Přítomni:

Předseda: dr. Soukup.

Místopředsedové: Donát, dr. Heller, dr. Hruban, Klofáč.

Zapisovatelé: Navrátil, Stöhr.

96 senátorů podle presenční listiny.

Členové vlády: ministři dr. Spina, dr. Trapl.

Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr. Šafařovič; jeho zástupci dr. Bartoušek, dr. Trmal.

 

Předseda dr. Soukup zahájil schůzi v 16 hodin 24 minut.

Sdělení předsednictva.

Dovolené

dal předseda: na dnešní schůzi sen. dr. Farkasovi, Hajníkové, Hakenovi, Kahlerovi, dr. Kaprasovi, Kindlovi, Pilzovi, Slámovi, Stejskalové, Vydrové; na týden sen. Köhlerovi, dr. Kovalikovi, dr. Milotovi.

Rozdané tisky.

Návrh tisk 1000.

Zprávy tisky 1016, 1017.

Usnesení poslanecké sněmovny tisk 1018.

Zápis o 205. schůzi senátu N. S. R. Čs. ze dne 21. března 1933.

Zápisy

o 206. a 207. schůzi senátu N. S. R. Čs. vyloženy byly podle §u 72 jedn. řádu v senátní kanceláři k nahlédnutí.

Ježto nebyly v předepsané lhůtě žádným panem senátorem podány písemné námitky, pokládají se zápisy ty za správné a budou vytištěny.

Z předsednictva přikázáno

výboru iniciativnímu návrh tisk 1000.

 

Předseda (zvoní): Přikročme k projednávání denního pořadu.

1. Zpráva výborů ústavně-právního a rozpočtového o vládním návrhu zákona (tisk 978) o změně a doplnění některých právních ustanovení o poplatcích a jiných dávkách. Tisk 1014.

Zpravodajem za výbor ústavně-právní za sen. dr. Milotu je místopředseda výboru sen. dr. Veselý. Dávám mu slovo.

Zpravodaj sen. dr. Veselý: Vážený senáte! Osnovou zákona, kterou vláda předkládá, nemá býti zavedena žádná nová dávka ani nemají býti zvýšeny dosavadní poplatky, nýbrž má býti jenom zmírněna tíseň, ve které se octly státní finance. To by bylo ovšem potěšitelno, že se neukládají poplatnictvu žádné nové poplatky nebo dávky a že tedy jde jenom o pořádek. Já ovšem bych mínil, že stát má poplatky z právních jednání vyměřovati sám, a je pozoruhodné a není asi v pořádku, že tuto svoji povinnost stát převaluje na poplatnictvo, ukládá poplatnictvu, aby ono samo si vypočítalo poplatky z právních jednání a aby je ihned odvádělo. To, čeho má býti zákonem dosaženo, bylo by snad lépe provedeno, kdyby stát rozmnožil počet svých úředníků, kteří poplatky vyměřují, aby ti stačili vyříditi všecky poplatky, které jiní k vyměřování jsou hlášeny. Zdá se, že počet poplatkářů je příliš malý a že jen proto stát sahá k pomůcce, aby uložil povinnost vyměřovati poplatky předběžné, zatímně poplatnictvu samotnému. Při tom ovšem stát hledí poplatníku kterému ukládá nové břemeno, uděliti jakési cukrátko, když říká, že má za to, že inteligence poplatníků také v poplatkových věcech se tak zvýšila, že si poplatníci dovedou poplatky vyměřiti sami. Myslím že tato naděje není docela správná, poněvadž k vyměřování i jednoduchých poplatků je vždycky potřebí odborných vědomostí a odborného vzdělání.

Vládní osnova, která nám je předložena, chce zejména, aby poplatek do 300 Kč byl na listinách placen přímo. Dosud se platily přímo kolkem poplatky do 10 Kč, případně do 50 Kč, a vyšší poplatky byly oznamovány berním úřadům, aby je vyměřily. Nyní se má poplatek do 300 Kč zaplatiti již na listině. Nemám proti tomu námitek, myslím, že je to věc rozumná vzhledem ke změně valutových poměrů. Bude potřebí učiniti opatření, aby 300 Kč známky skutečně byly ve všech prodejnách kolků v zásobě a aby také skutečně bylo možno plniti povinnost, která se poplatníkům ukládá.

Ústavně-právní výbor docela správně poznamenal, že zatímním vyměřením poplatků nemá býti promlčecí lhůta dotčena. Tohoto ustanovení bylo potřebí, aby nedošlo k nedorozuměním, po případě k různým výkladům zákona.

V §u 3 osnovy žádala vláda všeobecně o zmocnění, aby mohla stanoviti nařízení, že určité poplatky mají býti zaplaceny přímo, bez vyčkání úředního vyměření. Na žádost ústavně-právního výboru doplnila vláda § 3 výpočtem řady jednoduchých právních jednání, za kterých jediné může býti žádáno, aby poplatky byly zaplaceny stranou ihned a přímo. Myslím, že toto doplnění je účelné a důležité a že tu skutečně byla uvedena jen taková právní jednání, která jsou jednoduché povahy a kde je možno bez velkých nesnází a bez velkých sporů vypočísti poplatek, který má býti odveden.

Ovšem, pořád tu ještě scházejí největší položky poplatkové, kterých stát nejvíce potřebuje a ze kterých má největší výtěžek, totiž pozůstalosti, anebo větší převody nemovitých věcí. Ty zde uvedeny nejsou, ty státu pořád ještě budou scházeti, a proto si dovoluji upozorniti, že pořád ještě není touto osnovou provedena celá náprava, že není dosaženo úplného napravení dosavadního stavu a že nezbude finanční správě nic jiného, než aby si opatřila dostatek úřednictva, které by poplatky rychle vyměřovalo. Podle nynějšího stavu poplatek z pozůstalosti není někdy vyměřen dříve než za jeden, dva, tři roky a jsou i případy, že poplatky bývají vyměřeny po 4 až 5 letech. To je stav nejenom, řekněme, neslýchaný, ale přímo nebezpečný, kterým jsou i poplatníci poškozováni a který je nutno odstraniti. Tedy pořád ještě ani touto osnovou není zjednána úplná náprava, a je potřebí, aby se stát postaral o rychlejší vyměřování poplatků.

V odst. 3. §u 3 bylo žádáno, aby poplatníkům, kteří nezaplatí poplatek včas, mohlo býti předepsáno zvýšení až do výše dvojnásobku úroků z prodlení z částky včas nezaplacené za jeden rok. Toto ustanovení bylo předmětem dalšího jednání ústavně-právního výboru, a ústavně-právní výbor se původně usnesl, že toto zvýšení může býti předepsáno jenom do výše jednonásobku úroků. Ale poněvadž rozpočtový výbor schválil návrh vládní, tedy ústavně-právní výbor od svého stanoviska upustil a přistoupil na onen dvojnásobek úroků. Toto ustanovení konečně bylo přijatelné ústavně-právnímu výboru proto, že, kdyby nebylo bývalo pojato do osnovy zákona, byl by platil dále § 9 zákona čís. 54 z 3. dubna 1925, podle kterého mohlo býti zvýšení provedeno trestním řízením až do jednonásobku celého poplatku, nejenom úroku. Tedy toto ustanovení je důležité a má chrániti poplatníky před přílišným zvýšením.

Další ustanovení zákona jsou nesporná, upravují vlastně jen pořad správního řízení. Ale dovolil bych si upozorniti také na resoluce, kterých je přijato šest k tomuto usnesení ústavně-právního výboru a které obsahují dosti důležité návrhy. Ústavně-právní výbor žádá vládu, aby urychlila práci pro vydání jednotného poplatkového zákona.

Vážený senáte! Dosavadní poplatková ustanovení jsou vesměs zastaralá, 80 let stará, mají docela jiné hospodářské poměry na mysli, jsou též hodně nejasná, výklad bývá často sporný, obtížný, takže poplatník, zejména obyčejný poplatník, velmi těžko se vyzná ve všech těch povinnostech, které mu poplatkový zákon ukládá. Jest proto nutno, aby nový poplatkový zákon byl jednoduchý a aby všechny sporné otázky jasným způsobem upravil.

Vím, že ministerstvo financí připravuje poplatkový zákon, ale přípravy nepokročily ještě tak daleko, aby mohl býti brzy vydán. Záleží proto na tom, aby textová úprava poplatkového zákona byla uspíšena.

Druhá resoluce žádá, aby finanční úřady byly vybaveny dostatečným personálem, o čemž jsem již mluvil. Úředníků, kteří vyměřují poplatky, musí býti mnohem více, aby na př. v poplatkovém úřadě v Praze nebyly rozloženy po zemi stohy poplatkových spisů, které čekají léta a léta na vyřízení.

Kromě toho resoluce třetí žádá, aby u berních úřadů byly ustanoveny úřední dny, ve kterých by strany mohly dojíti k bernímu úřadu a samy se poraditi, jak velký poplatek mají zatímně zapraviti. To je důležité, neboť berní úřady dosud neměly takových úředních dnů, které jsou zavedeny u soudů nebo politických úřadů, ač poplatníkovi, který často ani nerozumí právnickému slohu smluv nebo právních listin, je potřebí usnadniti plnění této povinnosti. Po této stránce mně bylo slíbeno, že náprava bude zjednána a že úkol, který se ukládá poplatnictvu, bude usnadněn, aby jej mohlo opravdu plniti.

V resoluci č. 4 jsme také žádali, aby od ukládání zvýšených poplatků - to se týká i toho dvojnásobku úrokového a vůbec všech zvýšených poplatků - bylo upuštěno, jde-li o pouhé opomenutí, a aby několikanásobný zvýšený poplatek - obyčejně bývá trojnásobný - byl ukládán jenom tehdy, prokáže-li se, že jde o jednání ze zlého úmyslu, a nikoli aby v každém případě byl hned uložen nejvyšší poplatek, jak berní úřady velmi často činí. Toto by byla také důležitá náprava, aby se poplatníkovi ukázala také trochu dobrá vůle, a ne aby nad ním pořád jen svištěl bič finančních úřadů.

Bylo také projeveno přání, aby při žádostech o osvobození od poplatku z důvodu konverse byly strany vyrozuměny o tom, když se vyhoví jejich žádosti. Dosud se tak nedělo a stranám to působilo nesnáz, že obyčejně nemohly vykázati finančnímu ústavu, spořitelně nebo bance toto osvobození, a tím jim byly pak zbytečně zadržovány značné částky jako zálohy na kolky.

Tedy všech těch šest resolucí obsahuje důležité a dobré požadavky a velmi bych prosil, aby finanční správa jim věnovala pozornost. Kromě usnesení ústavně-právního výboru dovolil bych si projeviti ještě osobní přání. Mnohokrát a mnohokrát jsem mluvil v rozpočtových debatách a v každé takové své řeči jsem projevil přání a důtklivou žádost, aby ministerstvo financí ustavilo revisní odbor v ministerstvu, kterému by byly předkládány všechny poplatkové spisy a tento revisní odbor aby přezkoumával toto vyměřování poplatků.

Vážení pánové! Mám důležité příčiny a důvody opakovati tuto žádost, poněvadž nynější stav pokládám za nebezpečný. Račte si představiti, že poplatkový akt vyřídí mladý finanční úředník - nechci říci ze zlomyslnosti, třeba ne dosti informovaný, ne dosti instruovaný, který se teprve zaučuje - nesprávně, příliš nízko, strana poplatek zaplatí, akt se uloží do registratury a již nikdo si ho jakživ nevšimne.

Mně kterýsi vysoký finanční úředník řekl: Byl jsem ve Vídni a vím, o kolik poplatků přichází stát tím, když se nereviduje vyměřování všech poplatků u vyšší instance. Já, kdyby mně Československá republika propachtovala poplatkovou revisi, 30 mil. Kč jsem ochoten stá tu za to zaplatili a ještě při tom vydělám velké peníze.

Vážení pánové! To mluvil finanční úředník znalý poměrů a toho, jak se vyměřování - ne vždycky ze zlomyslnosti, ale z různých příčin - nesprávně děje, a proto mne jaksi zarmucovalo, že finanční správa mým požadavkům, které jsem v té době v každé rozpočtové debatě přednášíval, nevěnovala vůbec pozornost a že ani dnes takový revisní odbor nemáme. Máme snad 3 nebo 4 pány, kteří náhodou dostanou nějaký akt k revisi do rukou, ale pravidelné revise... (Sen. Petřík: Jestli jsou tam 2 nebo 4 koruny, takové maličké sumy!)... To je možné, ale velké nedostanou do rukou...

Tedy mně by na tom záleželo, aby též v této věci byla zjednána náprava. Jinak Národní shromáždění jistě chce učiniti vše, aby finanční správa byla vyveden a z tísně, ve které je, a chce, aby jí bylo pomoženo k rychlejšímu inkasování peněz, které jí skutečně patří a proto ústavně-právní výbor navrhuje, aby vážený senát schválil osnovu zákona tak, jak ústavně-právním výborem byla upravena. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Zpravodajem za výbor rozpočtový je pan sen. Zimák.

Zpravodaj sen. Zimák: Slávnemu senátu predložený vládny návrh zákona, tisk 978, spadá do serie vládnych predlôh, ktorých si vyžiadala snaha uviesť štátny rozpočet na rok 1933 do rovnováhy. Ministerstvo financií počíta s tým, že uzákonením tejto osnovy získa štátna pokladnica v r. 1933 50 mil. Kč. Toho obnosu má sa docieliť tým, že sa zvýši poplatková hranica, podľa ktorej sa majú poplatky zaplatiť kolkovými známkami tak, že poplatky i dávky v osnove uvedené sa budú platiť hneď pri predložení listiny, resp. po jej vyhotovení, pri vznesení úradného podania a pri preplatení úradných výkonov, ktoré platby sa dosiaľ väčšinou konaly až po vymeraní, ba tiež až po vybavení odvolania, čo trvalo niekedy rok, dva i tri roky.

Zrušenie odkladacieho účinku odvolania týka sa Slovenska a Podkarpatskej Rusi, kde bolo možno podať v 30 dňoch po doručení platobného rozkazu odvolanie, čo malo za následok oddialenie až do takej doby, kedy sa pomery poplatníka značne zmenily, po prípade zhoršily a v dôsledku tohoto zhoršenia sociálnych pomerov sa stávalo, že štát prišiel často o svoje poplatky.

Osnova sa stala veľmi zaťažujúca tým, že v pôvodnom vládnom návrhu má si občan a poplatník generálne sám vypočítať príslušný poplatok a keby si to nesprávne vypočítal, mal by za to platiť dvojnásobok pokuty a ešte úroky. Odôvodnene podľa vládneho návrhu bolo asi tak, že sa vraj počíta s vyspelosťou poplatníka. To bolo trochu trúfalé odôvodnenie, lebo o tej vyspelosti poplatníka sa dá opravdu trochu pochybovať, lebo v tom shone, v boji o život nemá poplatník času, aby študoval voľaké zákony a poplatkové sadzby, musí sa obracať na pravotára a aspoň na Slovensku sú pomery také, že mnoho a mnoho pravotárov sa v týchto poplatkových sadzbách nevyzná.

Ťažko sme dávali v rozpočtovom výbore súhlas k tejto vládnej osnove, ale keď najsamprv výbor ústavno-právny sám odstránil ostrosti tohoto zákona, najmä čo sa týka toho vopred vymerovania týchto poplatkov - a odstránil to tým spôsobom, že špecifikoval, zo ktorých výkonov, alebo zo ktorých listín je poplatník povinen sám si to vypočítať - keď je to teda špecifikované, že poplatník vie, čo sa naňho vzťahuje, už si to v poplatkovej škále ľahšie nájde, z týchto dôvodov, keď už výbor ústavno-právny najväčšie ostrosti v tomto zákone odstránil, môžem s pokojným svedomím doporučiť menom rozpočtového výboru slávnemu senátu túto osnovu k schváleníu.

Předseda (zvoní): Zahajuji rozpravu. Uděluji slovo panu sen. Rovňanovi.

Sen. Rovňan: Slávny senát! Pri chudobnom človekovi najcitlivejším bodom je platiť, a zvlášť vtedy, keď za zaplatenie protihodnotu nevidí. Poznajúc smýšľania jednoduchého, málo alebo nič neučeného človeka, je to aj uveriteľné. A priam preto ustaľovanie, vyrubovanie a sháňanie daní má sa prevádzať čo najsvedomitejším spôsobom. Aj ten chudák - jednoduchý človek vie si predstaviť, že treba platiť, že úradníctvo, vojsko atď. treba udržať, koľko sa má ale tej dane vyrubiť, jednoduchý človek nevedel a vedeť nemohol. Zvlášť do štátneho hospodárenia každý jeden občan zasvätený byť nemôže. Keďže to pla tenie - ako som už spomenul - je tá najpálčivejšia otázka občana, odanenie a vymáhanie daní má sa čo najsvedomitejšie prevádzať. Zástupcovia voličov a vôbec občanov na srdci nech nosia túto pálčivú otázku, lebo za ich účinkovanie i pred Bohom sú odpovedliví. Prechmaty či vyrubovania, či sohnania priviedly mnohých ľudí v nivoč, priviedly do väzenia, ba aj o život pripravily zvlášť v ostatnej dobe. Pýtam sa, či týmto vyhaslým životom nie sú nesvedomité daňové zákony, nariadenia a nesvedomité vymáhania daní príčinami? Mocným činiteľom nech leží teda na srdci odstránenie takýchto nesprávností.

Slávny senát, s vyrubovaním a sohnaním daní ako bývalý aj obecný notár na Slovensku za 25 rokov mal som moc do činenia. Táto práca mi je známa. Zaoberať sa s daňami veru je nie milá povinnosť.

Stále s číslicami pracovať, je únavlivé a zasadanie vyžaduje moc svedomitosti a porozumenia, lebo vyrubujúca osoba má možnosť aplikovať zákon v jeho prísnosti, ale aj v miernosti, čím môže byť daňový predpis zvýšený alebo snížený, na pr. aj pri dani z úradných úkonov, kde môže úradník vyrubiť od 5 do 50 Kč a od 100 do 1000 Kč. Z tohoto obcovania s daniami daná mi je možnosť čiastočne aj na posudzovanie daňových zákonov, daňových predpisov, poplatkov, ako aj sohnania tých. Viedol som obec nad 5.000 duší. Zamestnanie občanov bolo rôzne, najviac boli roľníci, ale boli aj obchodníci, kupci, továrnici, podomovníci, drotári atď. Vyruboval som daň štátnu, župnú, obecnú, cirkevnú, urbársku, komposesorátnu atď., túto daň musel som aj sohnať. Opakujem, daňová práca je veľmi vážna a vyžaduje moc trpezlivosti a svedomitosti. Ako šéf okresu - ako dozorčný úrad zas som mal len možnosť, či účasť vziať, či nahliadnuť do daňového elaborátu, čím moje daňové skúsenosti sa rozmnožovaly.

Slávny senát, dnes prejednávame vládny návrh zákona č. 978 o zmene a doplnení niektorých právnych ustanovení o poplatkových a iných dávkach. S týmto vládnym návrhom zákona predprevratový daňový systém na Slovensku sa mení, ako sa pri mnohých daniach úplne už zmenil. Pred prevratom sa dane na Slovensku vždy len na bežný rok vyrubovaly. Hlavné štátne, ako aj prirážkové a súkromné (municipálne) hlavné knihy vyhotovené, uzavreté a uhodnovernené, musely byť v popredí bežného roku natoľko, aby sa poplatnícke daňové knižočky stránok ešte včas vystavily, do nich všetka bežná a snáď zaostalá daň zaviedla, spočítala, knižočka stránke doručila a ešte v bežnom roku sohnala a do konca roku roztriedené na patričné miesta oddala. Do konca mesiaca februára budúceho roku boly hlavné knihy, do ktorých zaplatené obnosy z denníkov sa preniesly, preplatky a nedoplatky vyrátaly, preznačily, spočítaly a na uhodnovernenie predložily. Týmto postupom pokračovanie bolo veľmi jednoduché, porozumiteľné, priehľadné a daňujúca stránka pri platení koncom roka bola úplne na čistom, ako stojí. Zaplatila-li predpísaný celý obnos, vedela, že do budúceho roku má pokoj. Je samozrejmé, že sa dane aj v prostred roku platily, na srážku celoročného predpisu. Chudobnému, zvlášť roľníckemu poplatníctvu, ktoré je len v jeseni platenia schopné, dočkalo sa do jesene, kedy si daň od doby sročnosti platenia so 6% úrokmi zaplatilo. Kto sročnú daň ani po napomenutí na čas nezaplatil, tiež bol sekvestrovaný. Za 25 rokov môjho notárskeho účinkovania, sekvestrovane veci ani raz nevyšly na bubon, lebo sa daň zaplatila.

Slávny senát, uveriť musíte, že táto práca, ktorá bola len čiastkou notárskych agend, len tak mohla byť prevediteľná, keď daňové zákony boly srozumiteľné, svedomité - no a práca na spoľahlivých a svedomitých ľudí, ako boli a sú notári - bola sverená.

Slávny senát! Kde sme dnes od tohoto jednoduchého, svedomitého a spravodlivého systému? Kde sme dnes od tohoto poriadku? Netvrdím, že i pred tým nevyskytly sa kde - tam prechmaty, a nesrovnalosti a tomu podobné pády, boly to ale len mimoriadne, lebo, aby sa také nevyskytly, notársky úrad v jeho pokračovaní bol kontrolovaný. Došiel na revíziu úradník od katastrálneho úradu, či sú nastalé zmeny práva vlastníckeho pozemkov a domov riadne prevedené, tj, či je kataster v poriadku. Došiel ďalej úradník od finančného riaditeľstva, ktorý preskúmal, či je daň riadne a na čas vyrubená, do hlavnej knihy zavedená, či je obyvateľstvo o vyrubení riadnym spôsobom upovedomené; či došlé snáď odvolania boly včas na patričné miesto predložené. Zistil, či zaplatený obnos pomerne je podelený na štátne dane a ostatné prirážky. Zistil kontrolný úradník príčiny nezaplatenej dane z pre došlého roku atď. O týchto revíziách poplatníctvo bolo vopred vyrozumené, aby si svoje ponosy - až by také malo, - pred kontrolným úradníkom prednieslo. Kontrolný úradník mnohoráz i na tvári miesta u poplatníka previedol kontrolu.

Slávny senát! Pri takýchto kontrolách uznať musíte, že ten notár chtiac nechtiac nútený bol svedomito, správne a na čas pokračovať, aby predpisom vyhovel a aby svoju stanicu snáď nestratil. Samozrejme, že za menšie nesprávnosti, až by sa vyskytly, bol trestaný.

Pri takomto poriadku či bolo pred tým počuť o daňových defraudáciách? Nie. O nesprávnych predpisoch dôchodkových daní? Nie, alebo len veľmi zriedka. Ale aby voľakto sebevraždu spáchal pre nesprávny daňový systém, pre nesprávne zdanenie, nesvedomité vymáhanie daní, sa absolútne nevyskytlo. Svedomitého porozumenia proti poplatníkov: bolo viac ako je včul. Bývalý systém na Slovensku sa zmenil a zmena priniesla i svoje smutné následky. Zmenil sa základ, zmenily sa predpisy, zmenilo sa úradníctvo, zmenil sa poriadok, a ako hovorím, zmenily sa i následky. Dosiaľ pred tým medzi poplatníctvom a daňovým úradníctvom panovala dôvera, spokojnosť atď. Dnes nenávidený je systém, nenávidené je úradníctvo, a keď bych sa mal zmieniť o následkoch, tvorilo by to jednu zvláštnu kapitolu, o následkoch by sa knihy mohly napísať, a preto prednesiem len ten fakt, že tie smutné následky vidíme a cítime.

Slávny senát! Ja nenapadám osoby, napadám systém, ktorý je postavený bez citu kresťanskej lásky proti blížnemu. Úplne súhlasím s tým, že ťažkosti zaviňuje panujúca kríza, lebo má veľký vliv nad neúspechom platobnej možnosti obyvateľstva, keďže ale priam to platenie dane je nadmieru citlivým bodom poplatníctva, priam v tejto kríze, keď je bez toho veľa ľudu deprimované, má sa svedomitosť, spravodlivosť, kresťanský sociálny cit proti každému jednému blížnemu v najväčšej miere zachovať a uplatniť. Čo sa ale dnes robí, to prevyšuje spokojné smýšľanie a posudzovanie. Dľa najnovšieho nášho poriadku vláda daromníkom, ktorí roky a roky neplatili dane, odpustí 25% dane, ak zaznačia pôžičku práce. Nie je to demoralizovanie a podporovanie daromníkov?

Či nie je táto straníckosť príčinou mnohých reštancií? Pri mnohých pádoch stačilo ukázať stranícku koaličnú legitimáciu a exekútor už sa bral. Riadne platiaci poplatníci nedostanú nič. Dokiaľ dlžníci prestanú byť stíhaní a pokutovaní, keďže zákon takto kryje lenivcov - a lenivec, aby neskôr účastný byť mohol podobných výhod, zas nebude platiť - dotiaľ svedomití poplatníci vyjdú v nivoč. Nie je tu straníckosť, nesvedomitosť príčinou neplatenia?

Centralistický systém znepokojuje krajiny, okresy, obce a obyvateľstvo republiky. Zadĺžení sú všetci. Samosprávne obce a okresy ponechané sú na milosť centralistickým predpisom. Obce a okresy nedostanú primeraný obnos zo sohnaných peňazí, ale z pripadajúceho obnosu odrátajú sa im nedoplatky poplatníkov, či obcí, či už okresu, ale len zbytok je im poukázaný, slovom: štát nedoplatky netrpí, tie sa predpisujú len obciam a okresom. Či toto nekrivdí obciam a okresom? Či nie je to porušenie samosprávy obcí? Či nie je tento systém príčinou katastrofám obcí? S takými ťažkosťami ako dnes obce nikdy nezápasily. Obce majú byť štátom podporené, dnes ale štát podporuje sa krivdami obcí.

Slávny senát! Začiatkom umienil som si, že prednesiem zárodkové chyby dnešného daňového systému a súčasne poukážem na niektoré praktické návrhy na úpravu. Musím však od toho upustiť, nechcem slamu nadarmo mlátiť. Pri dnešnej koalícii návrhy opozície sa nevšímajú, opozícia je odsúdená na utrpenie posmeškov, bočenia, podozrievania, odstránenia akýchkoľvek právnych, správnych a zdravých návrhov. Hlasovanie prevádza sa ako na komando, naše návrhy sa nevšímajú. A toto sa u nás považuje za demokratický pokrok, postup.

Dnes akákoľvek daň prihláškou musí byť zahlásená, aj taká, o ktorej daň vyrubujúci úrad má hodnoverné dáta, a nemusel by vyčkať došlú prihlášku. Tento predpis preto nebol by odsúdenia hodný, keby intencia pre podanie prihlášky nebola aj iná. Vláda ale docieliť chce príjmy aj z pokút a preto, kto prihlášku včas nepodá, podlieha pokute. Ešte i proti tomuto by som nič nehovoril, keby pokuty dľa istej škály bola vyrubená; ale aby pokuta so zvýšením dane v percentách byla vyrubená, to je nesvedomitosť, lebo za to isté omeškanie jeden menej, druhý privysoko je pokutovaný. Daň vyrubujúci úrad mnohoráz na údaje stránky do prihlášky uvedené nič nedá, ale odvolávajúc sa na úradné zistenie - čo mnohoráz sostavuje sa z brucha daň ako aj pokutu ustáli z úradu, teda z brucha zistených dát. Človek darmo sa domáha na preukázanie zistených dát, tie sa vyhlásia za tajné spisy - a už je čínsky múr pred človekom. Daň sa vyrubí, poplatník dostane právo odvolanie, ale daň bez ohľadu na odvolanie má platiť, ak vyhnúť chce exekučným trovám.

Kde je tu teda možnosť pre poplatníka uchádzať sa o svoju pravdu, o nápravu? Najväčšia nesvedomitosť pre poplatníka je, daňové povinnosti zaplatiť pred riešením odvolania, keďže odvolanie nemá odkladacieho účinku, lebo dnes v daňových záležitostiach podať odvolanie nemá toho pôvodného porozumenia, na čo ho spravodlivosť, svedomitosť a verejné právo na obranu stránky ustaľuje. Prečo súdobnictvo neaplikuje tento spôsob vybavenia? Preto, lebo na provaz odsúdeného prv by muselo dať obesiť, nežli rozsudok nadobudne právoplatnosti. Čo je nesmyselné pri súdobnictve, nemá byť platné ani pri daňovom pokračovaní. Nesprávne zaplatiť dane podobá sa mnohoráz vysokému súdobnému trestu, ktorý sa pred riešením odvolania predsa len neprevedie. Pri súdobnictve vyčká sa riešenie odvolania, nie je tak pri daňových predpisoch. Za maďarského režimu na Slovensku, nakoľko sa viem pamätať, mali sme jeden pád, kde pri konečnom rozhodnutí bez ohľadu na právo odvolania vec mohla byť vybaviteľná. Upotrebovala to zvlášť župná sirotská vrchnosť, keď žiadosť podľa priania stránky vybavila. Konečné vybavenie obyčajne tak bolo klauzulované, že proti vybaveniu odvolanie sa môže do 15 dní podať, keďže ale rozhodnutie vybavené je v smysle priania a tak podanie odvolania považuje sa za vylúčené, vybavenie ihneď môže byť prevediteľné. Pri takomto pokračovaní stránka získať mohla len výhody a bolo to aj v tom úmysle tak vybavené, by slúžilo stránke k výhode. Za príklad bolo vzaté latinské porekadlo: Volenti non fit iniuria.

Ja bych rád videl štatistiku sostavenú z podaných odvolaní, kde poplatník daň zaplatiť musel a podal aj odvolanie. Podľa zistených skúseností takéto odvolania buď sa nevybavia, a keď sa aj vybavia, vybavia sa podľa dát už spomenutých, z brucha sostavených. S takouto štatistikou vláda nevyrukuje, s tou by nedokázala, že záujmy daňovníka jej na srdci ležia. Kto tu môže popierať, že by tieto poriadky neboly namierené na vykoristenie poplatníka?

Opakujem: Ja tu úradníctvo neobviňujem, obviňujem systém, a to aj dokážem. Tá okolnosť, že sa musí pri každej dani prihláška podať a že daň vyrubujúci úrad máloktorú prihlášku podľa sdelených dát akceptuje, ale musí na nej nejaké zmeny previesť, aby dokázal, že sa s ňou zaoberal, do prihlášky zavedie také nesrovnalosti, s ktorými poplatník súhlasiť nemôže, a tak stránka je nútená podať proti výmeru odvolanie. Takýchto odvolaní potom sa nakúpi toľko, že zvlášť vidieckemu úradu nemožno je tieto odvolania včas vybaviť. Vybavia sa len tie, ktoré sa musia vybaviť, ale tých je už veľmi málo, lebo kto daň už zaplatil, buďto zabudne na odvolanie, alebo sa o to nestará, vybavenie nesúri, lebo zo skúsenosti už vie, že sa pre neho prajne i tak nevybaví a nesprávne zaplatený obnos zpäť nedostane.

Prihláškové otázky sostavené majú byť v najjednoduchšom koncipovaní, aby tie aj ten najjednoduchší poplatník porozumel a nepotreboval školeného človeka na ich vysvetľovanie. Mnohoráz ani ten školený človek nemôže prísť úplne na čisto s týmito otázkami, lebo dotaz prihlášky odvoláva sa na zákon, na paragrafy, takže keď aj ten školený človek nemá pri ruke zákon, alebo nariadenie, nevie si pomôcť. Moje údaje dosvedčujú tie okolnosti, že prihlášky, priznania a odvolania atď. dnes vybavujú strannícke sekretariáty, lebo poplatníkom stojí to v nemožnosti. Do tejto nemožnosti poplatníctvo priviedly terajšie zákony a poriadky. U nás zvlášť daňové zákony sú nejasné a spletené.

Dôchodková a iné niektoré dane vyrubujú sa prezatýmne na minulý rok. Tento systém k zisteniu opravdivého priebehu zodpovie, ale nie praktične. Moc viac stratí štátna pokladňa na tom, čo prezatýmne vyrubuje ako čo na opravdivom priebehu a snáď vyhrá. Tieto dane na Slovensku pred tým zodpovedaly asi treťotriednej dane dôchodkovej a vyrubovaly sa paušálne s platnosťou na 3 roky. Až medzi 3 rokmi nastala a snáď zmena pri zvýšení alebo úpadku dôchodku - vec sa riešila pri najbližšom ustaľovaní tejto dane ako prírastok alebo úpadok i v prostred roku. Týmto systémom človek bol vždy - to je koncom roku - na istom, ako stojí s daňovými záležitosťami. Nie to dnes. My Slováci v tomto ohľade z jestvujúceho poriadku máme veľmi zlé skúsenosti, ktorým sme pred tým neboli zvyklí a keďže tieto skúsenosti proti predošlým sú o moc horšie, je samozrejmé, že slovenskí poplatníci sú nespokojní a preto hrešia a nadávajú.

Slávny senát! Aby som nebol uznaný za opozičníka správneho pokračovania, malú výhodu a vydobytie vidím v manipulácii platenia so šekom, keď poplatník si môže daň kdekoľvek na poštovom úrade zaplatiť, zvlášť je to dobré pre mestské obyvateľstvo, nie tak pre dedinčiarov, ktorí daň v rátach platia a tak jeden šek im tak nestačí. Zas ale sbieranie ostrižkov šekových nedocieli ten poriadok, ktorý mal poplatník zavedený s daňovou knižočkou, v ktoré, mal čistý obraz na predpis a to na rôzne dane, zvlášť a zas na druhej strane obraz splátok. Daňová knižočka stačila na viac rokov. Ľud sa osvedčuje za starý poriadok. Stránka až musela podať prihlášky, podala ich doma u svojho notára, dnes musí vyhľadať mnohoráz ďaleko oddialené finančné riaditeľstvo, poťažne tohoto expozitúru. Pre väčší počet poplatníctva i tu niet úľavy. Dnes pre stránku určené sú dni, mnohoráz hodina do úradu. K notárovi mala stránka prístup každý deň. Kým notár dal stránke vysvetlenie v akejkoľvek daňovej veci, dnes je stránka vykázaná na rozličné dvere, na rozličných úradníkov, ktorí práve v prítomnosti stránky nemajú kedy dať vysvetlenie a radi sú, keď stránke už chrbát vidia. Až sa chce stránka svojej zvedavosti dožiť, musí zopakovať cestu, keď je aj moc vzdialená.

Preto ale máme aj včul uznanlivých a svedomitých úradníkov, týchto je ale málo. Predošle, teda pred prevratom, na Slovensku exekúcií a odpredajov pre nezaplatené dane previedlo sa len málo, môžem hovoriť, bol to pád mimoriadny, no dnes je to na dennom poriadku, lebo vláda cieli aj z exekučných poplatkov väčší príjem získať. Netajím, i pred tým sa staly prehmaty, lenže tých pomer k terajšímu srovnáva sa ako jedna ku stu alebo ku tisícu. Veľká chyba sa stala hneď pri začiatku pri zmene úradníkov, kedy sudcovia a rozumní úradníci boli odstránení a hradení boli veci nerozumnými.

Ale prejdem presne na pojednávajúci vládny návrh zákona. Keďže vláda už nemá čo odaniť, zo základov je vyčerpaná, pomáha si tým, že daňové stupnice a percentá zvyšuje, čo je v panujúcej kríze tá najväčšia nesvedomitosť, lebo mies to úľavy krivdí sa poplatníkovi. Tento návrh zákona zvyšuje podľa §u 1 kolkové a prepisné poplatky z 10, 50, 56 a 100 Kč na 300 Kč, a to podľa §u 2 aj s pozatýmnym právom. S týmto pozatýmnym, však nesprávnym a nesvedomitým právom, čo v iných štátoch zaledvo jestvuje, sme sa už aj inde stretli. Také čo ako nemorálny spôsob vymerania dane prv bolo nemožné, iba keď stránka daň zatajila.

Celkom ako nóvum predcházda obsah §u 3. V prvom odstavci toho to paragrafu v istých pádoch stránka má bez vyčkania úradného výmeru dávku zaplatiť. Páni moji, tento odstavec preniká človekovi až do kosti. Takýto návrh sostaviť môže človek, ktorý buďto smýšlanie, schopnosť zaostalého ľudu nezná, buďto jeho túto zaostalosť priamo chce využiť na zvýšenie dane z trestu, o čom sa návrh zákona už aj verejne zmieňuje v druhom odstavci tohoto paragrafu, ktorý ukladá vymeranie pokuty a zvýšenie poplatku pre toho, kto poplatok bez úradného výmeru nezaplatil alebo zaplatil v menšom obnose, nežli sa tento obnos úradne ustáli. Pochybujem, že by v ktoromkoľvek štáte sveta takýto nesvedomitý predpis odanenia jestvoval. Vláda zabúda na neškolený ľud, na jeho smýšľanie.

Poplatníctvo mačká sa do krajnosti. A keďže niet základu odanenia, dľa tohoto paragrafu vláda za základ berie - ako som už spomenul - neschopnosť, neškolenosť, zaostalosť atď. poplatníka, aby príjem získala z pokút. Je to svedomitosť? Zaplatí-li stránka menší poplatok, je trestaná, zaplatí-li väčší, ten zpäť nedostane; chce-li poplatník daň aspoň v primeranom obnose zaplatiť, musí si požiadať školeného človeka, ktorý to vyráta, ktorému ale stránka viazaná je odmenou. Kto by mohol potom tajiť, že vláda týmto pokračovaním nebazíruje priamo na zvýšenie štátneho príjmu z pokút? Stránka dľa tohoto paragrafu musí v kolkoch daň vopred zaplatiť aj vtedy, keď výsledok riešenia žiadosti je neznámy, ba aj vtedy, keď so žiadosťou je odstránená. Stránka musí daň zaplatiť, aj keď súd prehrá.

Kde tu svedomité pokračovanie? Lebo návrh sa nezmieňuje, že v tomto páde stránka má právo na vymáhanie navrátenia zaplatenej dávky.

§om 4. zmenená je 60 dňová lehota na 30 dňovú a pri tom ale odvolanie nemá odkladacieho účinku. Je to pri poplatku nápadníckom. Slovom - ako som sa už pred tým zmienil, - stránka vydaná je napospas benevolencii úradom. Keď je vláda alebo povedzme zákon tak prísny proti poplatníkom pre daňové omeškanie, prečo zákon neuplatňuje túto prísnosť aj proti úradníkovi, ktorý odvolanie nechá ležať? Prečo neurčuje nariadenie lehotu na vybavenie odvolania? Bol som a som úradníkom. Viem, čo sa môže hneď, čo len po vyšetrení vybaviť, ale zo skúsenosti vyprávam, že v daňových záležitostiach odvolania buďto sa nevybavia, alebo mnohoráz len a to po rokoch. S takýmto poriadkom poplatník uspokojiť sa nemôže, a v páde priaznivého riešenia odvolania stránka nemôže sa vyčkať poukázania nesprávne zaplateného obnosu.

§ 6tý dá možnosť stránke nahliadnuť do spisov, ale neupravuje úradníka, aby tej stránke vec vysvetlil, ktorá čítať a rozímať nevie; takáto stránka darmo by hľadela do spisov, keď k tomu má dľa tohoto paragrafu aj právo. Táto povinnosť úradníka v prevádzajúcom nariadení expressis verbis má byť vypovedaná.

Zákon 1. aprílom b. r. vstúpi do platnosti, do života. Či je tu možnosť, by sa verejnosť tým oboznámila? Nie. Teda pokuta musí sa hneď v začiatku predpisovať. - Dôvodová zpráva k tomuto návrhu zákona vydaná, nezodpovie, to je len také násilne namáhanie odôvodnenia. Vláda po uzákonení tohoto návrhu iste že získa väčší obnos z poplatkov a daní, ale súčasne získa aj preklínanie. (Místopředseda dr. Hruban převzal předsednictví.)

Slávny senát! K návrhu tohoto zákona nemuselo dojsť, keby vláde ozaj na srdci ležal blahobyt obyvateľstva republiky. Vláde ale na srdci leží straníckosť, a z toho vyplývajúce ďalšie udržanie sa vlády a vo vláde. Kde tu kresťanský morál, ktorý je základom a pilierom každého štátu? Hitler, nový nemecký kanclér, v jeho exposé medzi inými požiadavkami odvoláva sa na náboženské mravy pre štát, bez ktorých štát udržať sa nemôže. Mravní ľudia defraudovať nemôžu.

Konečne, nečudujem sa našej vláde a jej návrhu. Porekadlo hovorí, že topiaci aj šípa sa chytá, len aby sa zachránil života. Úplne to môžeme aplikovať i na našu vládu. Naša vláda ale nemusela by sa topiť a šípa chytať, keď by jej na srdci ležalo, ako som hovoril, láska proti každému jednému blížnemu, a nie straníckosť. Naša strana a vôbec opozícia od počiatku navrhuje radikálne sporenie, aby podobné návrhy zákona nemusely byť prednesené. Sme malou republikou a pritom všetkom ministrov, generálov, veľvyslancov, vôbec zástupcov v cudzine, vysoko postavených úradníkov atď., stačilo by aj pre desaťráz väčšiu republiku. Ani tento personál by snáď tak neškodil našej štátnej pokladne, ako škodí nesvedomitá manipulácia so štátnym majetkom. Proces Stránský proti Stříbrnému mnoho hnoja vyhodil na povrch zeme, medzi tým aj umelého, o ktorom práve teraz sa rozpisuje.

Stavba prepychových ministerských palácov, zariadenie kuchyne pána ministra zahraničia a tomu podobných budov prehltlo mnoho miliónov, a to peňazí s mozolou rúk a s potom v tvári, chudobným ľudom vypracovaných a na daň zaplatených.

Slovom sporiť má sa od vrchu a nie od dolu a nedošlo by na zvýšenie daní. Struna sa do nekonečna tiež nemôže naťahovať, lebo ináč pukne. A tá struna veru že je už napnutá a miesto jej upúšťania stále sa len naťahuje.

Naša strana za takýto nesvedomitý návrh zákona, ktorý postráda lásku ku každému jednému blížnemu, nehlasuje. (Potlesk senátorů strany ludové.)