Místopředseda Votruba (zvoní): Dalším řečníkem je pan sen. Šelmec. Prosím, aby se ujal slova.
Sen. Šelmec: Slávny senát! Smernice o úspornosti boly všade uplatnené, kde osobné a vecné potreby rozpočtové mohly sniesť nejakého sníženia. Nemohlo sa to však stať v školskom rezorte, kde by jakákoľvek reštrinkcia výdajov znaměnala újmu školských záujmov. Majúc na zreteli školské pomery na Slovensku a v Podkar. Rusi, musím konštatovať, že sieť národného školstva je tam ešte i dnes nedobudovaná. Okamžitá je tam potreba asi 4.000 tried nových. To znamená že postrádame aspoň toľko učiteľov. Hovorím, že aspoň toľko, lebo niektoré miesta učiteľske už i v prítomnosti bývajú obsadené núdzovo, osobami bez učiteľskej kvalifikácie. Pri výborovom pokonávaní o štátnom rozpočte nastienil pán minister školstva a nár. osvety plán, podľa ktorého chce školská správa odstraniť nedostatok tried behom 10 rokov. Celkový náklad na vybudovanie národného školstva je prelimovaný na 800 mil. Kč, na ktorom obnose budú participovať štát, zeme a obce 3/4 a 1/4 bude poskytnutá obciam vo forme štátnej alebo zemskej pôžičky. Rozpočet školstva na túto potrebu myslí obnosom 20 mil. Kč čo sa týka Slovenska.
Školské nedostatky diferujú sa však podľa jednotlivých čiastok štátu. V zemiach historických škodí národným školám spojenie ich správy so správou politickou, na Slovensku a v Podkar. Rusi je školám zas na úkor ich nejednotnosť, ktorá slávnemu senátu bola už veľmi často spomínaná. Od pripravovaného zákona o reorganizácii školskej správy čakáme ozdravenie školských pomerov a unifikáciu ministerstva školstva.
Potrebná je náprava i vo školskej ad ministratíve cestou praktickej decentralizácie, aby aj okresné výbory maly nejakú moc v najjednodušších veciach rozhodovať. Riaditelia, školskí inšpektori nech nekonajú administratívnu prácu na úkor iných a dôležitých povinností. Je na čase, aby sa išlo učiteľstvu v ústrety vybavením ich najpálčivejších osobných a stavovských otázok. Od r. 1926 márne čaká učitelstvo na vydanie vládnych nariadení k zákonu č. 104/1926, čo sa týka titulov, služobnej doby, naturálnych pôžitkov, zaopatrovacích pôžitkov, penzijných príspevkov atď. V záujme naprostej spravodlivosti § 55 slúžobnej pragmatiky nech je prísne dodržovaný, aby sa prekladanie z trestu nestávalo bez náležitého vyšetrovania a predbežného disciplinárneho pokračovania. Bolo by spravadlivým skutkom, keby prezenčná služba vojenská bola započítaná do služobnej doby učiteľov.
Bytová otazka riaditoľov a učiteľov na školách ľudových má byť tiež vyriešená, aby prestal všeobecný prúd na školy v mestách. Žiadame pána ministra, aby výchove učiteľského dorastu venoval čo najviac pozornosti. Dobudovanie pedagogických akademií je sympatickým riešením otázky výchovy učiteľského dorastu a znamená povznesenie kultúrnej národnej úrovne učitelstva.
O reforme strednej školy prevádzanej podľa usnesenia zvláštnej k tomu účelu zriadenej komisie a na základe výnosov ministerstva školstva dnes si ešte správneho posudku utvoriť nemôžeme, čo sa nám podarí len po skúsenostiach, keď nám výsledky vyučovacie najmä v rečiach, kde sa vyučovanie odsunulo, budú známe a keď sa presvedčíme o úrovni intelektu abiturientov vychovaných podľa zreformovaných osnôv. Pán minister školstva v rozpočte výborovom pravil, že nával žiactva do strednej školy, najmä na Slovensku nie je zapríčinený reformou strednej školy, ale zvýšenou natalitou.
V debate rozpočtového výboru som povedal, že náš ľud oslobodený prevratom v hojnom počte posiela svoje dietky najmä do stredných škôl lebo sa chce kultúrne povzniešť. To je jeho historické právo. Týmto skutkom sa odstraňuje vekov a krivda spáchaná na našom ľude minulosťou. Ďalej som uviedol, že príčinou vysokého počtu žiactva je nielen veľká populácia, najmä na východe republiky, ale i tá okolnosť, že boly uľahčené podmienky zápisu do I. triedy srtrednej školy, ďalej tým, že reforma prevedená v I. a II. tr. urobila jediný typ zo všetkých stredných škôl, ich osnovy boly zjednodušené, čím boly dôkladne zblížené so školou meštianskou. Velký vzrast žiactva na stredných školách treba prpísať vo veľkej miere i nedostatku občianských škôl, ktorých postrádame. Pán minister i tu zasahuje do tejto otázky, podal osnovu zákona, ktorá bude prijatá zákonodarný mi sbory, keď zmiznú diferencie, čo sa týka zakladania nových škôl občianskych.
Hranice jednotlivých príčin, pôsobiacich na mimoriadne veľký vzrast žiactva, nedajú sa presne zistiť. Faktom je, že štatistika žiactva rapídne vzrastá a ťažkosti spojené s jeho umiestením na niektorých ústavoch čo skoro budú neprekonateľné. Mám za to, že bude treba ministerstvu školstva prikročiť k zvláštnym opatreniam pre znormalizovanie prílivu mládeže na stredné školy, lebo ich vývoj po stránke vybavenia nebude môcť kráčať paralelne s vývojom štatistickým. V minulých rokoch bolo viac zmien typu, ktoré sa stávaly v prospech reálnych gymnázií a preto poklesol počet reálok na 60, počet gymnázií na 32, ale štatistika reálnych gymnázií vzrastla na 144.
Prirodzený vývoj nášho stredného školstva dal typu reálneho gymnázia prednosť. Stalo sa to čiastočne preto, že tento typ svojím výberom predmetov vyhovoval najširšie uznávanej potrebe humanitného vzdelania, nezanedbával pri tom význam rapidného rozvoja prírodných vied a tiež svojim cieľuvedomým výberom jazykového vyučovania vedel dať mládeži zdravú základnu na uplatnenie sa v kultúrnom a praktickom živote.
V tejto škole som videl školu výberovú a domnievam sa, že v záujme udržania úrovne strednej školy bolo by žiaducné, omedziť prestup žiakov občianskej školy na školu strednú na prípady výnimečnej zdatnosti žiakov a nie rozšíriť túto možnosť i na priemer schopností.
Zavedenie spevu ako predmetu relatívne povinného a ručných prác ako predmetu nepovinného, znamená síce vo výchove stredoškolskej mládeže krok napred, je však isté, že riaďiteľstvám stredných škôl nebudú stáť k dišpozícii kvalifikované učiteľské síly a budní sa musieť oierať o diletantov tohoto umenia.
Reforma strednej školy žije už druhý rok, tedy v I. a II. triede. Bude však len v najvyšších dvoch triedach, tedy na gymnáziách všetkých typov o 6 rokov a na reálkach o 5 rokov zakončená. Tam má byť zavedená elektívna sústava, možnosť výberu niektorých učebných predmetov. Pokusy v tomto smere sa už dva roky dejú na niektorých ústavoch historických zemí. O výsledkoch pokusov za prvý rok ešte nemáme oficielných zpráv. Ide tu o špecializáciu štúdia v najvyšších dvoch triedách a o prípravu pre vysokoškolské štúdium. Tiety zmeny v práci stredoškolskej povžujem za určitú racionálizáciu výchovy, jej výsledky sa ukážu v budúcnosti.
Zdôrazňujem potrebu pre prevedenie racionalizácie v učebnej látke stredných škôl, ktorá je dnes príliš obšírna, prez to, že jei koncentrácia bola ministerstvom nariadená.
Neuznávam skušebnú metodu obdobných referátov z prebranej látky za správnu, lebo ňou sú žiaci pretažení a hatení v normálnej školskej práci, venujúc celý svoj pracovný čas predmtom forsírovaným na úkor predmetov iných.
To sú neprípustné zvyky profesorov najmä reálnych predmetov. Raditeľom stredoškolských veľkých ústavov majúcich viac ako 550 (žiakov a viac ako 15 tried) je treba umožniť úľavu v práci administratívnej, aby mohli konať dôležité povinnosti inspekčné a kontrolné. Pedagogická a didaktická správa ústavy závisí od usilovných hospitácií direktorských, tiež je potrebné sbierať skúsenosti pre kvalifikačné posúdenie profesorstva, čo vykonať, keď riaditel je prikovaný k svojmu kancelárskemu stolu, nie je vôbec myslitelné.
Bolo by treba uvažovať o stálej kancelárskej pomocnej službe v riaditeľstvách veľkých ústavov a neuspokojiť sa so systémom administratívnych výomocných síl, čo dnes pri vývoji najrôznejších požiadavkov riaditeľskej agendy je opatrením nevyhovujzícim a zastaralým.
Na vysokých školách prejavuje sa určitá nespokojnosť s administratívnou činnosťou vysokoškolského odboru ministerstva školstva a poukazuje sa na to, že dnešná organizácia tohoto odboru má byť pozmenená v praktickom smysle. Rozdelenie odborov a pridelenie úradnictva do jednotlivých oddelení nesvedčí o úplnom a účelnom využití všetkého konceptného úradníctva podľa jeho vzdelania.
Odlišná správna študijná a skušebná organizácia vysokých škôl, odlišný vznik a vývoj univerzít a techník vy žaduje, aby bol robený rozdiel medzi týmito typy vysokých škôl. Zásada jednotného hľadiska a účelnosti žiada, aby organizačné, študijné, správné a personálné veci boly spravované s jednoho hľadiska, ale so zreteľom k univerzitám na jednej strane a k technikám na strane druhej.
Správa v odbore vysokých škôľ má byť upravená odborne, aby v nej boly oddelenia podľa druhov škôl, ktoré sa odlišujú vývojom a charakterom. Miesta vo správe jednotlivých odborov majú,byť obsadené odborníkmi povolanými, aby sa vyhlo rozptylovaniu práce. Jednotné hľadisko pre techniky a univerzity malo by prichádzať do úvahy len v personáliách a v niekoľkých otázkach všeobecného významu. Rok 1918 dal vznik dvom samostatným odborom pre správu technik a univerzít, v r. 1922 však bola prevedená centralizácia a bol utvorený odbor 1 s 3 oddeleniam. Bolo by veľkým uľahčením pre administrovanie techník a univerzít, keby sa dosiahlo nového razštiepenia terajšieho jediného odboru na dva odbory, alebo pre prechodnú dobu nech je terajší jedon odbor rozdelený účelnejšie na 4 oddelenia a nech je agenda cieľuvedome a odborne preskupená aby sa docielilo väčšej specializácie látky a dôkladnejšieho využitia odborného vzdelania úradnictva.
Vo štátnom rozepočte na r. 1931 bol zaistený 15ročný plán na vybudovanie vysokých škôl a na ich vnútorné zriadenie obnosom 900 mil. Kč, každoročne 60 mil. Bolo by veľkým uspokojením, vedieť stavebný program aspoň pre najbližšie roky, najmä čo sa týka vysokej školy zemedelského a lesného inženierstva v Prahe, Komenského univerzity v Bratislave a vysokej školy technického učenia v Prahe.
Naše vysokoškolské študentstvo a učiteľstvo je ustavične znepokojované zprávami o premiestení, ba aj zrušení niektorých fakúlt a vysokých škôl. Prejavujem moje hlboké presvedčenie, že pán minister školstva nepripustí žiadnych zmien, ktoré by mohly mať ďalekosiahle následky i v živote kultúrnom i z ohľadu saciálneho, nakoľko by sa tieto zmeny týkaly nielen učitelstva, ale aj študentstva samého. Nemohli by sme súhlasiť s rušením alebo premiestenim žiadnej vysokej školy. Toto naše stanovisko týka sa i vysokej školy banskej v Příbrami. Trváme na požiadavku zriadenia techniky v Košiciach.
Tendencia šetrenia bola príliš svedomite aplikovaná pri výdajových položkách najvrcholnejších našich kultúrnych inštitúcií, ako sú vysoké školy a vedecké korporácie: Masarykova akademia práce, Čsl. zemedelská akademia, Česká akademia a kráľovská česká spoločnosť naúk. Sníženie dotácie pre kultúrne inštitúcie národa bude mať zaiste ohľad na intezivnosť ich práce.
A konečne nech je mi dovolené primluviť sa za spravodlivé riešenie požiadavkov vysokoškolských profesorov za študijný príspevok, lebo povinnosti vysokoškolského prafesora sú výnimečné, určené jeho vedeckým povolaním.
Štátna sociálna pečlivosť a sociálna zdravotná pečlivosť o študentstvo je za daných pomerov veľmi dobre organizovaná. Uspokojivé sú položky preliminované rozpočtom pre rok 1932. Na sociálnu pečlivosť študentstva vysokoškoľského je preliminované 5,920.000 Kč, z ktorého obnosu na stipendiá pre posluchačov vysokých škôl technických z východného Slovenska pripadá zvýšená čiastka 6,500 tisiac Kč, čo tu v mene východného Slovenska s vďakou kvitujeme a považujeme toto opatrenie za príchod k uskutočneniu techniky v Košiciach.
O sociálnu a zdravotnú pečlivosť o žiactvo škôl ostatných je tiež dostatočne postarané čiastkou 3,786.000 Kč. Do týchto obnosov zahrnuté sú podpory, ktorých sa dostáva iriternátom stredných škôl v miere úctyhodnej. Kedže uznávam starostlivosť ministerstva školstva a národnej osvety, ktorú ono prejavuje k týmto inštitníciám, oznamujem i potrebu, aby si hájilo práva zastupovania svojich záujmov a zabezpečilo v vliv kuratoriách a v správach internátov, ktoré ono podporuje.
Rozpočet na sociálnu pečlivosť o študentov je sice snížený proti roku lonskému asi o 20 %, nemôžem však nepriaznať nútnosť tohoto opatrenia, keďže hospodárske a sociálne pomery štátu kategoricky diktujú úsporné opatrenia v každom obore verejnej správy.
Je pravdou, že sníženie rozpočtu bude mať ohlas v rade nášho študentstva, ktoré je na podpor utisknuté, musí sa však uspokojiť s takou mierou podpory, aká je v danej situácii možná. Pri udeľovaní podpôr smerodatným bude zaiste sociálny stav jednotlivýeh študentov a ich cieľuvedomá a úspešná práca v štúdiách. Tvrdím, že podpora študentov je vecou veľkého významu, tvrdím však i to, že nesmie sa jej zneužívať apatickým chovaním sa k povinostiam, čo ide na úkor záujmov iných chudobných študentov a nesmie sa považovať jediným zdrojom existencie študenta, ktorý si musi zarábať i sám, aby si štúdiá čo najviac usnadnil.
Systém podpory a toto hovorím z vlastných skúseností, dal vznik prípadom kverulantských odchiliek a vyhľadávanie prameňov podpôr sa stalo často remeslom a najmä tam, kde štúdium nebolo dôsledné a intenzívné. Podotýkam, že tieto prípady morálnych poklesov, s akými sa stretávame vždy a všade, kde ide o podpory, sú sporadické.
V záujme dôstojnosti študentského stavu a vytvorenia určitého citu zodpovednosti v ňom za prevzaté prostriedky existenčné, bolo by sympatickým riešěním soc. pečlivosti študentstva, keby miesto systému podpory bol zavedený systém pôžičkový. Totižto bola by po trebná organizácia dlhodobej pôžičky, ktorú by dostávali študenti tou podmienkou, že peniaze, ktoré im boly požičané, vrátia, keď im sociálne polóženie v živote dovolí. Táto organizácia by bola automatickym zdrojom pre ďaľšie podporv iných študentov a správnym regulátorom práce soc. pečlivosti o študentstvo. Vázné a dôkladne pracujúce študentstvo by sa z tejto reformy zaiste tešilo a som presvedčený, že pôžičky by prevýšily terajšiu mieru podpory, čo by bolo zas veľkým obľahčením pre študujúceho mladíka.
Titul 8, kap. 10. školské a kultúrné styky s cudzinou. K tejto položke a k tomuto titulu dovoľujem si poznamenať, že v návrhu štátneho rozpočtu na r. 1932 je preliminár snížen o 3 mil. Kč. V propagovani čsl. kultúry práca, ktorú konajú za hranicami lektoráty a profesorské katedry jazyka čsl., je pre náš štát eminentnou službou. Študijné cesty do cudziny a pobyt v nejmá byť i našim nadaným študentom umožnený Veľkého významu sú čsl. doplňovacie školy v cudzine, poskytujúce vzdelanie príslušníkom nášho štátu v reči materinskej.
Vzhľadom na veľké služby, ktoré má konať nášmu štátu styk s cudzinou, považujem za prospešné a potrebné, aby ministerstvo školstva a nár. osvety reštaurovalo v rozpočte za r. 1933 túto položku na výšku, kde ona bola prv, totižto na skoro 17 mil. Kč. Styky kultúrné, styky telovýchovné atď. sú priekopníkmi v stykoch politických s naším zahraničím.
K záveru podotýkam, že v našom školstve vidím najväčší poklad národa,ktorý nesmie byť vyvlastnený nijakým soskupením specielných záujmov, škola čsl. je budovaná od vekov ideálnymi pracovníkmi národa a je historickou kolískou všetkých túžieb, snáh a práce za jeho oslobodenie. Ako najmilejší majetok republiky, škola, nech je ušetrená pred vlnobytím racionalizácie, lebo ona nemôže byť fabričným producentom vzdelanosti a schopností, ale len miestom sústavnej, dôslednej a individuelnej práce za povznesenie kultúry národa.
Reagujúc na niektoré vývody a útoky, ktore podnikol proti strane agrárnej pán sen. dr Buday poznamenávam, že blahého účinku pozemkovej reformy na Slovensku, snažili sa zúčastniť i prívrženci strán opozičných. Podľa osvedčeného porekadla, že jedlom príjde apetít, zbytkový statok bol snom mnohých funkcionárov slovenskej ľudovej strany, ktorí ho usilovne aj realizovali. (Místopředseda Trčka převzal předsednictví.)
Keby každý občan, ktorému sa z po zemkovej reformy dostalo prídelu, bol prívržencom agrárnej strany, dnes prázdne lavice slovenskej ľudovej strany boly by obsadené zaiste agrárnou delegáciou.
Pán sen. dr Budaysi sťažoval, že na východnom Slovensku je administratívné úradníctvo vo vleku agrárnej strany. Toto je hlas dešperácie. A tu konštatujem, že príčin pre dešperáciu majú páni z ľudovej strany dosť. Rozklad ich organizácií najmä na východnom Slovensku je rapídny a nezadržateľný. Korene tohoto procesu treba hľadať v strane samej. Ona roľníctvu dosiaľ v ničom nepomohla. Nedala im iného okrem prázdnych hesiel, ktoré ztratily cenu a význam. Použijem ľudového výrazu: Otrepaly sa. Ich strana nemá pevného a dôsledného programu hospodárskeho. Nahodilosť a náladovosť nemôže slúžiť základnou trvanlivosti akcie pre riešenie kultúrnych, sociálnych a hospodárskych problémov. Prevádzanie autonomistickej politiky nerieší problém práce na záchranu slovenskej kultúrnej a hmotnej existencie v dobe, keď celý svet v rie a Europe hrozí katastrófa hospodárska.
Faktickým programom slovenskej ľudovej strany je osoba jej zakladateľa, ozdobená tradiciou a autoritou za prácu v minulosti, vykonanú za práva a kultúrné povznesenie zotročeného národa. Keď nebude vodcu, ztratí strana i program. Jej osiralé voličstvo primkne sa k prírodnej sestre, k strane agrárnej. Drobná práca, konaná za ľud, pevný program pracovný za povznesenie slovenského roľníka a za záchranu jeho majetku hmotnéhoa duševného našej strane túto budúcnosť zabezpečuje, v čom podobné útoky nebudú prekážkou.
Pán senátor Böhm, reprezentant ideologie kresťansko-sociálnej strany maďarskej, trpí špeciálnou tmou. Nevidí alebo nechce videť svetové poruchy hospodárske, jeho zraku je prístupná iba bieda u nás. Je presvedčený, že republika svoju krízu môže ďakovať iba militaristickému duchu. Zurí proti armáde čsl., ktorú považuje za zbytočnú, lebo na republiku nikto neútočí. Náš ľud a jeho zástupcovia sú však iného názoru. Ľud je svojej armáde rád. On vie, že naší južní súsedia previedli už veľa útokov proti nášmu štátu i politicky i ekonomicky a,že si z mierových smlúv nerobia veľkých starostí. Náš ľud sa žaluje síce na vysoké dane, no nesťažuje si na veľké výlohy na vojsko, nakoľko je presvedčený, že je ono najhlavnejšou podmienkou štátnej a národnej existencie československej.
Pán senátor! Kým v Maďarsku u vesla štátneho korábu sú nezamestnaní princi a vysoká aristokracia, kým tam bude v kurze režim nenávisti a pomsty, dokiaľ sa budú za južnou hranicou nášho štátu vyskytovať záhadné politické puče a nezaniknú prúdy reštaurácie legitimity, a dokiaľ sa budú v cudzine pestovať Rothermeriády a Borachiády, dotiaľ budú trvať príčiny a dôvody k udržiavaniu čsl. armády, pohotovej a zdatnej chrániť platnosť Trianonu a St. Germainu. Recept pána senátora je pochybený. Postráda smyslu konštruktivneho. Podľa jeho pokynov mala by byť rozpustená armáda. A čo by nasledovalo?
Zvýšil by sa počet nezamestnaných, na náklad určený na vojsko by položila ruku soc. pečlivosť, o daľších dôsledkoch ani nehovorím.
Radi by sme počuli od Vás, pán senátor, niečo konštruktívneho a spravodlivého. Doba už i pre Vás nadišla. Voličstvo i Vás zanecháva, lebo sa už nasýtilo jalovou politikou negácie maďarskej opozicie. (Potlesk.)
Místopředseda Trčka (zvoní): Přihlášeným řečníkem je pan sen. Wenzel.Uděluji mu slovo.
Sen. Wenzel (německy): Vážené dámy a pánové! Znovu má senát vyříditi státní rozpočet. Zkoumáme-li kriticky nynější dobu, hospodářské poměry a způsob státního rozpočtu, musíme si uvědomiti, jak dalece se vývoj hospodářství odráží ve státním rozpočtu. Zcela nestranný posudek můžeme si vytvořiti jen tehdy, když přihlížíme nejen k číslicím nynějšího státního rozpočtu, nýbrž když kriticky zkoumáme vývoj daňových poměrů za celé trvání Československé republiky. Tu vidíme, že od r. 1919 až do nynějška skupina přímých daní, spotřebních daní, dopravních daní neustále, po celá léta stoupala. Přímé daně vynesly v r. 1919 7,59 mil. Kč, stouply do r. 1928 úhrnem na 1.9O7 milionů a i od té doby až do nynějška vidíme jejich vzestupnou čáru. Spotřební daně činily v r. 1919 659 mil. Kč, do r. 1928 stouply na 20.914 mil. Kč. V přítomnosti nelze sice očekávati takových příjmů, ale i letos pozorujeme nepřetržitý vzestup spotřebních daní. Dopravní daň činila v r. 1919 1.617 mil.Kč a stoupla až na 7.109 mil. Kč a také v nynějším rozpočtu vidíme vzestupnou tendenci.
Se živým zájmem poslouchal jsem vývody zástupců Svazu zemědělců. Slyšeli jsme obžaloby kol. Stöhra,Ikerta a druhů a můžeme pochopiti, že roztrpčení venkovského lidu den ze dne vzrůstá, a každý, kdo má zájem na národ ním hospodářství, pozná v dnešní těžké době, že nynější neblahé cenové poměry v zemědělských podnicích nastaly v době, kdy kupní síla spotřebitelů klesá a křivka nezaměstnanosti stále roste. Všichni, kdož mají zájem na utváření cen v hospodářském životě, dobře vědí, že nynější zvýšená nabídka zemědělských výrobků - otevřeně přiznávám, že tyto poměry zavinila také cla, případně dovoz - měla následky, které musejí dáti podnět každému vážně myslícímu, aby se zabýval důležitou otázkou úpadku širokých skupin zemědělství. Chápeme také, že kol. Stöhr v rozpočtovém výboru otevřeně obžaloval vládu a kladl otázky ministrům; ale musíme takovou stížnost člena parlamentu, který sám sedí ve vládě a pak vznáší veřejné obžaloby, podrobněji vyšetřiti a věci prozkoumati.
Je správné, když kol. Stöhr praví, že to není déle možné, že sedláci nejsou ochotni býti pro jiné hračkou, že sedláci jsou odhodláni přímo bojovati všemi mocenskými prostředky, které mají po ruce. (Výkřiky sen. Stöhra.) Pan kol. Stöhr je, pokud vím, od r. 1925 vládním senátorem, a nepochybuji, že rovněž živě usiluje se svými kolegy ve vládě pokusiti se o vše, co by se hodilo ke zlepšení poměrů. Ale pravím zcela otevreně, že to nic nepomůže, pane kol. Stöhre, žalovati na jiné a sám na celé čáře nésti také odpovědnost. (Výkřiky sen. Stöhra.) Není pochybnosti, že výrobní náklady veškeré výroby rok co rok vzrůstají, poněvadž daňová břemena stoupají. Nemůže však býti naším úkolem zde mluviti oknem jisté v souzvuk uvedené zemědělské náladové řeči. Proč pak je náš zisk za vykonanou práci tak malý? Pravou příčinu nepatrné výše čistého zisku za naši vykonanou práci v národním hospodářství dlužno nepochybně ve všech zemích hledati v nesnesitelně vysokých daních. Politická a hospodářská zkušenost v tomto státě nás poučila, že všechny přímé a nepřímé daně stále stoupaly. Můžeme to konstatovati i tehdy, kdyz vláda socialistů byla výstřídána občanskými stranami. Pro člověka nestranně smýšlejícího je daňovopolitická bilance jednotlivých vládních období velmi poučná.
V době od r. 1918 až 1920 pracoval tak zvaný revoluční parlament. To byla doba zrození systému nepřímých daní. Pak přišla doba vlády od r. 1920 až do r. 1925, kdy vládla všečeská koalice blahé paměti. V této době byla uvedena do pohybu daňová lavina. V r. 1925 byly obě sněmovny rozehnány, konaly se nové volby. Tehdy užilo se hesla, že se musí dělati politika na podkladě majetkovém. Ale, jak vypadala tato politika majetku?
Mám ve svých rukou dílo >Deset let československé daňové politiky< od dr Spitalera, jistě člověka, který uváděl číslice, nikoliv s politického hlediska, nýbrž odůvodnil je s hlediska hospodářského a vědeckého. A co zde vidíme, jaké účinky měla tehdy tak zvaná politika na podkladě majetkovém? V době od r. 1927 do 1928 stoupla daň z lihových nápojů o 14 3/4 milionů, daň z cukru o 41 3/4 milionů, daň z minerálních olejů o 5 milionů, všeobecná daň nápojová o 27 milionů a daň obratová a přepychová z 1.948 milionů na 2.551 milionů. To všechno v době, kdy byla u vesla občanská koalice. Tehdy stouply daně asi z 4.959 milionů,na 5.691 milionu, tedy asi o tři čtvrti miliardy. (Sen. Stöhr německy: Jsem zvědav, jak by to vypadalo, kdybyste tam seděli vy!) K tomu se ještě vrátím. Vážený pane kol. Stöhre, vytrhl jsem z Vaší řeči jen větu, ve které jde o to, že se všeobecně vznášejí stížnosti, že dnes zemědělské výrobky dostávají se ke spotřebitelovi nanejvýš zdražené, zatím co se sedlákovi za ně dává poměrně málo. Litujeme toho, ale musíme rovněž konstatovati, že na př. daň z masa činila v r. 1919 asi 3 mil. Kč a do dneška stoupla asi na 130 mil. Kč. Nezapomínejme, že těchto 130 mil. Kč, které zde shrabuje otec stát, musí býti každoročně připočteno k vlastním cenám masa. Dnes při výrobě nemůže kupec, živnostník činiti nic jiného, než tyto nepřímé daně započítávati.
Pomysleme přece na lavinový účinek daně z obratu. Ta činila v r. 1920 500 mil. 359.089 Kč. a do dneška vyletěla skoro na 2 1/2 miliardy. (Výkřiky sen. Stöhra.) Veškeré spotřební a dopravní daně stouply od r. 1919 z 1 miliardy 617 milionů jen do r. 1928 na 8 miliard Kč. Všichni spotřebitelé platí na nepřímých daních každoročně hezkou částku 8 miliard Kč. V tom vězí přece tajemství hospodářského úpadku. Nynější systém nepřímých daní v Československu úplně rozbil čistý výnos jak celkoveho hospodářství, tak i hospodářství jednotlivce. Žalují-li zástupci Svazu zemědělců na řezníka, pekaře, kupce, pak to je křivda. Výrobní cena, která povstává uprostřed volného konkurenčního boje, není naprosto tak jednoduchý výrobek, jako bramborová kaše. Výrobní cena je v tomto státě neuvěřtelným, ale přece pravdivým výsledkem, ve kterém jest obsaženo neméně než 19 nepřímých daní, 13 druhů spotřebních daní a 8 druhů dopravních daní. Mimo to jsou zde ještě městské a obecní dávky. Výrobní cena se tedy skládá ze 40 druhů rozličných daní, které mají býti nyní zase ve státním rozpočtu povoleny ve zvýšené míře, vedle toho z mezd, surovin a režie. Člověk musí dnes jako sedlák, živnostník a obchodník býti velmi zkušeným kuchařem, aby uvařil takovou smíšeninu daní a výrobních útrat uměle beze ztráty. A když nyní některý parlamentní zástupce ve svém poctivém přesvědčení kritisuje, má se za to, že jako znalec rozpočtu a daňových poměrů musí si,býti vědom, že se tyto daně v nějaké formě ve výrobním procesu vyvinou a při koupi zboží uplatní.
Nechci nic jiného, než aby se zde se selského hlediska nezanášelo roztrpčení a ony skupiny nebyly podezřívány z tak zvaného spekulantství, zdražování. Dnes nelze obžalovati živnostníka, kupce, řezníka a pekaře, že mezi prvotními výrobci až k odevzdání výrobku spotřebiteli dojde k tak vysoké ceně. (Sen. Stöhr německy: Proč nenakupujete přímo od nás?) My, zvláště zástupci německé národně socialistické strany dělnické, a zcela upřímně řečeno, i zástupci sociálních demokratů, učinili jsme v obcích několikráte pokus kupovati maso přímo od sedláka a prodávati je přímo s vyloučením obchodníka s dobytkem a řezníka, ale tento pokus se bohužel takto nepodařil. (Sen. Kahler německy: Kdybychom Tě posadili na Bechyňovo místo, bylo by to ještě mnohem horší!) To je poznámka, která není ovšem naprosto odůvodněná. Snad bych měl na místě pana ministra Bechyně tolik odvahy, abych konstatoval věci tak, jak jsou. To je námitka, která zde není naprosto na místě. Pan kol. Kahler může si takové výkřiky ušetřiti. Jest jasné, že především nynější daňový systém soustavně zdražuje celou výrobu.
Živnostenské organisace nejsou od kapitalisticky založených obchodních a živnostenských komor ani v nejmenším chráněny. Zcela prostí živnostníci za mzdu pracující se pokusili v povinných společenstvech vypracovati jednotné ceny a jednotnou kalkulaci s pomoci živnostenských pomocníků v zájmu upevnění živnostenského života. (Sen. Kahler německy: U kováře platíme tytéž ceny,jako tehdy, když železo bylo třikrát dražší!) To je právě proto, ze železářský a ocelářský kartel zdražuje. Ale Vy, pane kolego, byl jste dlouho ve vládě a mohl jste již dávno podati takový návrh na úpravu kartelů a energicky jej zastupovati. Po celá léta neustále jsme měli potěšení slyšeti v rozpravách, že se proti kartelům musí něco udělati, ale dosud se nic nestalo. Kartely mohou dělati co chtějí. V jiných státech se život kartelů kontroluje a zákonem upravuje. Jak tomu jest u sedláků? Podle vašeho mínění nedá se problém plánového hospodářství provésti, ale konec konců není přece sedlák a drobný řemeslník nic jiného než dělník, a měly by se vydati směrnice o výrobních cenách. Když se v nějakém živnostenském družstvu ručně pracující živnostníci pokusí podle mzdy, ceny surovin, režie a daní určiti jednotnou kalkulaci jako základ, pak přichází ústředna obchodních komor v Praze a řekne: To nejde, to se zamítá. Na druhé straně vidíme, že kartely a trusty mohou prakticky prováděti své myšlenky.