Předseda: dr Soukup.

Místopředsedové: Donát, dr Heller, dr Hruban, Trčka, Votruba.

Zapisovatelé: Johanis, Stržil.

116 senátorů podle presenční listiny.

Zástupci vlády předseda vlády Udržal; ministři Beneš, dr Meissner, dr Trapl; za min. financí odb. přednostové dr Vlasák, dr Janík, za min. vnitra odb. přednosta dr Bobek.

Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr Šafařovič, jeho zástupci dr Bartoušek, dr Trmal.

Předseda dr Soukup zahájil schůzi v 10 hod. 12 min.

Předseda oznámil, že dal dovolené: na včerejší a dnešní schůzi sen. dr Rehákovi; dodatečně na včerejší schůzi, dnešní a zítřejší den sen. dr Milotovi; na včerejší schůzi sen. Riedlovi.

Tisk 661. Vládní návrh, kterým se předkládá Národnímu shromáždění ke schválení dodatková dohoda k obchodní úmluvě mezi,republikou Československou a Nizozemím ze dne 20. ledna 1923, sjednaná dne 1. prosince 1931 a uvedená v prozatímní platnost vládní vyhláškou ze dne 5. prosince 1931, č. 188 Sb. z. a n.

Zápisy o 123. a 124. schůzi senátu N. S. Čs. ze dne 4. prosince 1931.

Výborům zahraničnímu a národohospodářskému:

Tisk 655. Vládní návrh, kterým se předkládá Národnímu shromáždění ke schválení dodatková dohoda k obchodní úmluvě mezi republikou Československou a Francií ze dne 2. července 1928, sjednaná dne 25. listopadu 1931 v Paříži a uvedená v prozatímní platnost vládní vyhláškou ze dne 1. prosince 1931, č. 178 Sb. z. a n.

Předseda (zvoní): Budeme projednávati pořad jednání.

Byl mně podán dostatečně podporovaný návrh sen. dr Hilgenreinera a druhů na odročení jednání.

Žádám, aby tento návrh byl přečten.

Tajemník senátu dr Šafařovič (čte):

Návrh sen. dr Hilgenreinera a druhů:

Senáte, račiž se usnésti:

Senát vybízí vládu, aby předložila doplnění rozpočtu na rok 1932, v němž se opravují položky příjmů a vydání, změněné novými zákony, i odročuje až do té doby jednání o rozpočtu na rok 1932.

Předseda (zvoní): Senát je způsobilý se usnášeti.

Kdo souhlasí s tímto návrhem, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To jest menšina. Návrh se zamítá.

Navrhuji, aby provedena byla jednotná rozprava, rozdělená na čtyři části, a to:

Část první, politickou, obsahující:

Ze skupiny I. Vlastní státní správa:

Oddíl A. Ústřední orgány státu: kap. 1. President republiky a kancelář presidenta republiky, kap. 2. Zákonodárné sbory a kanceláře sněmoven, kap. 3. Předsednictvo min. rady.

Oddíl B. Správa zahraniční a vojenská: kap. 4. Ministerstvo zahraničních věcí, kap. 5. Ministerstvo nár. obrany.

Z oddílu C. Správa vnitřní:

a) politická kap. 6. Ministerstvo vnitra;

b) justiční a unifikační: kap. 7. Ministerstvo spravedlnosti s Nejvyšším soudem, kap. 8. Ministerstvo pro sjednocení zákonův a organisace správy, kap 9. Nejvyšší správní soud a Volební soud.

Ze skupiny II. Správa státních podniků: § 13. Státní tiskárny, § 14. Úřední noviny v Praze a Bratislavě, § 15. Čsl. tisková kancelář, § 10. Vojenská továrna na letadla, § 11. Vojenské lesní podniky.

Část druhou, kulturní a sociální, obsahující:

Ze skupiny, I. Vlastní státní správa, z oddílu. Správa vnitřní:

c) kulturní: kap. 10. Ministerstvo školství a národní osvěty;

e) sociální: kap. 17. Ministerstvo soc. péče, kap. 18. Ministerstvo pro zásobování lidu, kap. 19. Ministerstvo veřejného zdravotnictví a tělesné výchovy, kap. 20. Odpočivné a zaopatřovací platy.

Ze skupiny II. Správa státních podniků: § 7. Uhřiněvský školní závod zemědělský, § 8. Školní závod zemědělský v Děčíně-Libverdě, § 16. Žabčický školní závod zemědělský, § 12. Státní lázně.

Část třetí, hospodářskou a dopravní, obsahující:

Ze skupiny I. Vlastní státní správa, z oddílu C. Správa vnitřní, lit. d) hospodářská a dopravní: kap. 11. Ministerstvo zemědělství: kap. 12. Státní pozemkový úřad, kap. 13. Ministerstvo průmyslu, obchodu a živností, kap. 14. Ministerstvo veřejných prací, kap. 15. Ministerstvo pošt a telegrafů, kap. 16. Ministerstvo železnic.

Ze skupiny II. Správa státních podniků: § 6. Státní lesy a statky, § 9. Státní báňské a hutnické závody, § 4 a). Čsl. pošta, §.1 b). Poštovní spořitelna, § 5. Čsl. státní dráhy.

Část čtvrtou, finanční, obsahující:

Ze skupiny I. Vlastní státní správa:

Oddíl D. Správa finanční: kap. 21. Ministerstvo financí.

Oddíl E. Kontrola státní správy: kap. 22. Nejvyšší účetní kontrolní úřad.

Ze skupiny II. Správa státních podniků: § 1. Tabáková režie, § 2. Státní loterie, § 3. Státní mincovna v Kremnici.

Skupinu III. Podíly na státních daních, dávkách a poplatcích.

Skupinu IV. Správa státního dluhu. Finační zákon.

Navrhuji dále, aby řečnická lhůta byla stanovena pro každý klub tolikrát patnácti minutami, kolik klub má členů nebo hospitantů.

Kdo s těmito mými návrhy souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To jest většina. Návrhy se přijímají.

Uděluji slovo panu zpravodaji sen. Stodolovi.

Zpravodaj sen. Stodola: Slávny senát! V dnešnej dobe kolísania kurzov i myslí, vlnenia konjunktúry i duší, v dobe hospodárskeho a finančného nekľudu, keď kríza dôvery dusí celý svet, musí byť naša pozornosť a odpovednosť koncentrovaná v prvom rade na reálnosť štátneho rozpočtu. Serióznosť rozpočtových cifier je predpokladom dobrého hospodárenia štátu a upevnenia dôvery občanovi.

Hospodárskej a úverovej krízy by maly zodpovedať rozpočty snížené nielen nominelne, ale aj skutočne. Nemecký ústav pre skúmanie konjuktúry dospel na podklade štatistických výpočtov v 77% svetovej priemyselnej výroby k záveru, že terajšia priemyselná aktivita je len 10% nad stavom predválečným, rešp. že do poloviny roku 1931 poklesla výroba o 26%. Tento pokles je o 12% väčší než bol v kríze r. 1920/21.

Vzhľadom na tieto svetové hospodárske tendencie môžeme s vďakou uvítať zásadný obrat našej rozpočtovej politiky: redukciu rozpočtu formálne cca o 520 mil. Kč, vo skutočnosti vlastne o 920 mil. Kč - incl. vtesnené nové výdaje.

Naše štátné rozpočty vykazovaly od r. 1927 tendenciu štabilizačnú, rešp. mierne klesajúcu s výnimkou posledného roku 1931. táto stendencia sa javila z nominelného rozpočtového volumenu. So stanoviska národohospodárskeho musíme ovšem posudzovať rozpočet v pomnere k nosnosti hospodárstva, a to urobíme najlepšie na podklade indexových čísiel. Je treba rozlišovať nominálné a faktické zaťaženie.

Správne poukázala tlač na to, že na pr. rozpočet z r. 1927 a terajší na r. 1932 vykazujú na podklade spoločnej srovnávacej základny tento obraz:

Keď si rozpočet z r. 1937 prevedieme na koruny s dnešnou kúpnou silou, dostaneme miesto sumy 9.7 len 7.1 miliard Kč. Naproti tomu rozpočet na r. 1932 určený na 9.3 miliardy Kč je vyšší o 2.2 mliardy Kč. znamená tedy na tomto podklade náš rozpočet na r. 1932 podstatne väčšie ťarchy.

Naliehavosť týchto úvah plynie tiež z uzáverky za r. 1930, ktorá končí - prvý raz po posledných štyroch rokoch - schodkom 66.6 mil. Kč, ačkoľvek príčina tohoto schodku je vo výdajoch nepreliminovanýeh, vzniklých až po sostavení rešp. schválení rozpočtu, ilustruje nám srovnanie výnosu daní a dávok v záverke a v rozpočte že príjmové a riadné zdroje boly postihmuté citeľne hospodárskou krízou. Vidíme menovite, že priame dane diferujú oproti rozpočtu obnosom o 231 mil. Kč menším, dane obchodové obnosom o 135 mil. Kč menším. Pre domáce pomery musia byť tieto cifry prospešným mementom.

Finančné záležitosti jednotlivých štátov nie sú dnes len internou otázkou toho kterého štátu. Najlepším dôkazom medzinárodnej solidarity finančnej je Ženeva, kde je východisko akcie t. zv. >finančnej europskej spolupráce<.

Ukázkou menšieho formátu bola devízová konferencia v Prahe.

Na tomto mieste musíme len a v krátkosti spomenúť otázku našej menovej jednotky. V bežnom roku na medzinárodných peňažných trhoch sa odohraly události, ktoré v mnohých prípadoch vyvolaly aj u nás značnú nervozitu. Najvýznamnejšou událosťou bol pokles anglickej libry. V tejto pohnutej dobe naša koruna ostala pevná a tento moment najlepšie dokázal, že prinesené obeti neboly márné. Presvedčili sme sa tiež, že Národná banka čsl. preukázala veľkú pohotovosť a účelnými zásahmi vedela udržať štabilitu našej koruny.

Úloha Národnej banky nebola ľahká, ale ona mala oporu v zdravých základoch nášho hospodárstva. Niemenej dôležitým momentom je, že naše hospodárstvo je pomerne málo závislé na zahraničmom kapitále, takže události na svetových trhoch len nepriamo vrhajú reflexy na naše hospodárstvo. Dnešné pomery dokazujú len, že finančná politika nášho štátu bola dobrá. Vďaka tomu sa kapitál u nás cítí bezpečným, kde naše hospodárstvo vykazuje veľkú odolnosť, kde štabilita menovej jednotky, našej koruny, je zaistená.

Nielen v Ženeve, ale vo všetkých šťátoch musí preniknúť presvedčenie, že vzrastajúcej biede musí byť telené rastúcou solidaritou finančnou.

Po formálnej stránke nevykazuje rozpočet na r. 1932 podstatných zmien. On nemohol sa vyhnúť problémom, ktorých riešenie sa nedá odkladať. Je to v prvom rade možnosť ďaľších úspor, rešp. redukcie rozpočtu.

Globálne riešenie hľadá sa už dlhšiu dobu v t. zv. ekonomizácii verejnej správy. Hovorí sa o sriadení úsporných a kontrolných komisií v štátnej správe o racionallizácii verejnej správy.

Do našej správy štátnej, ako to už ináč nemohlo ani byť, dostaly sa prvky a zvyky vžité ešte za trvania bývalého režimu. Moderná doba a hlavne dnešná všeobecná kríza vyžaduje, aby sme našu správu zmodernisovali, zreformovoli a zjednodušili. Obeti občanov na jednej sťrane a snaha štátnych orgánov o úspory na druhej strane môžu zmierniť účinky hospodárskej tiesne.

Sriadenie úsporných komisií je nevyhnuteľné. A tu musím konštatovať, že pán minister dr Trapl neuspokojil sa len tým, aby tieto prostriedky k dosiahnutiu úspor len spomínal, on i pre svoj vlastný rezort už aj vymenoval úsporného komisára. Ovšem musím tu podotknúť aj to, že vo všetkých racionalizačných opatreniach musí byť braný zreteľ na moment sociálny.

Druhý problém charakterizuje najlepšie čl. 14 finančného zákona, ktorý zmocňuje ministra financií, aby k čeleniu nezamestnanosti vôbec zadovážil, ak by rozpočtom povolené prostriedky nestačily, obnos vo výške 300 mil. Kč. Tento problém nezamestnanosti je skutočným symptomom doby a rozpočtu, ktorý na r. 1932 určil výšku výdajov pre nezamestnaných na 75 mil. Kč proti 74 mil. na r. 1931. Rozdiel ani nie celý 1 mil. Kč. Následkom krízy očakávané zvýšené výdaje musia byť teda hradené horeuvedenými 300 mil. Kč.

V septembri t. r. bolo 228.000 úradne vykázaných nezamestnaných, z toho na Slovensku 90.000. Môžeme celkom určite rátať na to, že po čas zimy stúpne počet nezamestnaných uchádzačov o prácu na 500.000.

A tu musím konštatovať, že po čas nášho vyjednávania v rozpočtovom výbore som predovšetkým žiadal čo najprísnejšiu kontrolu nezamestnaných. Tiež som tam spomenul, aby ten problém bol rozšírený i na zemedelských robotníkov a živnostníkov, ktorí sa nachádzajú bez práce, ovšem vždy v rámci nášho rozpočtu a našej finančnej nosnosti.

Ďaľšou vážnou starosťou vlády bude naše peňažníctvo. Avizuje sa nový bankový zákon. Je to múdre. V podstate ide o to, aby vedenie peňažných ústavov v rámci legálnych obchodov malo dôveru obecenstva, menovite vkladateľov. Naša koruna aj naše banky majú úplne iné základy a vývojové predpoklady, než ich má cudzina. Štabilita našej valuty a cieľuvedomá politika Cedulovej banky znamenajú pre naše súkromné i verejné hospodárstvo veľké hodnoty. Naše banky nie sú zadlžené v cudzine, ako sme to videli v iných štátoch, a nemusíte mať preto obavy, že by došlo k analogii událostí v súsedných štátoch. Aktuelnou zostáva i ďalej otázka lacného úveru, menovite pre drobného človeka, sedliaka a remeselníka.

Rovnováha rozpočtu na r. 1932 je viac založená na stránke výdajovej než príjmovej. Úspornosť vo výdajoch má vyvážiť, čo by na príjmoch schádzalo.

Predošlé rozpočty maly aktivitu pohodlnejším spôsobom zabezpečenú. Príjmové rezervy boly jednoduchým východiskom. Pri degresívnej tendencii hospodárstva nedá sa prirodzene počítať s rezervami tejto povahy. Vzdor tomu má i rozpočet na r. 1932 isté rezervy príjmové. Štátny záverečný účet za rok 1931 vykazuje daňové nedoplatky koncom r. 1930 úhrnon 4720 mil. Kč. Vo skutočnosti sú tieto nedoplatky vyššie takmer o 2 miliardy, pretože daň za rok 1930 sa predpisuje len v roku 1931.

U nás tiež klesá kvóta daní a dávok ako rozpočtových úhradových zdrojov, ako som pomenul. V r. 1927 činily ešte 60.65% príjmu nášho štátu, v r. 1932 už len 50.5 %. Keď prihliadneme k jednotlivým druhom daní, vidíme, že priamé dane vykazujú klesajúcu tendenciu práve tak, ako obchodové dane. Výnos priamych daní snížený je v rozpočte o 146 mil., čili 9 %, naproti tomu sú zvýšené preliminované spotrebné dane o 1%.

Pre naše celé hospodárstvo platí teraz zásada, abysme za všetkých okolností prispôsobili sa možnostiam sebe samých, potažne nášho štátu. To platí aj o investíciách. Na jednej strane štát a na druhej strane verejnosť musia si konečne odvyknúť od toho názoru, že štát musí pomáhať z tiesne každému. Stálé subvencie a podpory nenapomôžu rozvoju, ale naopak len utvrdzujú podporovaných v pohodlnosti. Nech si dnes každý uvedomí, že subvencie a podpory idú z peňazí poplatníkov a že majú viac výchovný, pedagogický smysel.

Náš štát je v prevádzaní investícií odkázaný na úver, preto je treba investovať produktívnejšie, ako sa to dialo v minulých rokoch a neproduktívné investície musia sa obmedziť. Na výdajovej stránke rozpočtu vidíme, že od r. 1929 do r. 1932 najviac klesly výdaje finančnej správy (2.90 % ), potom správy zahraničnej a vojenskej (1 % ) a najväčšmi vzrástla výdajová účasť správy sociálnej (2.13 % ) a kultúrnej (bezmála 2%).

K odhadnutiu príjmov je potrebné, aby bola podporovaná spalupráca Národnej banky, štátneho úradu štatistického, Masarykovej akademie práce a ostatných inštiúcií za účelom vybudovania konjunkturálnej služby pozorovacej, vybudovanie konjunkturálneho ústavu, ktorý by práve v obore verejnej spotreby mohol slúžiť pokiaľ možno spoľahlivým podkladom plánu.

So stanoviska Slovenska žiadame, aby štátny úrad štatistický sriadil na základe štatistického zákona štatistickú kanceláriu pre Slovensko pri krajinskom úrade. Hospodárske pomery na Slovensku vyžadujú, aby sa postupovalo na podklade presnej znalosti skutočností.

Veľké sníženie v rozpočte vidíme u ministerstva verejných prác. O ministerstve verejných prác nemal som príležitosť urobiť v rozpočtovom výbore väčšiu poznámku. Toto ministerstvo je vlastne nositeľom našej centrálnej smernice, totiž myšlienky konštruktivity. Konštatujem, že ministerstvo verejných prác venuje mnoho pozornosti dunajskému prístavu. S istou spokojnosťou môžem konštatovať, že naše predpoklady ohľadom vývoja tejto rieky v každom smere sa splnily a čo sa týče rentability. Ubezpečujem slávny senát, že Slovensko poskytuje pre investície podobnej rentability viac možností, čím by sa mohla umožniť aspoň čiastočná podpora produktívnej nezamestnanosti. Spomínam aj výstavbu obchodného paláca, kde bude sídliť československá dunajská paroplavebná spoločnosť.

Pristupujem k druhej rozpočtovej kupine, k štátnym podnikom, ktoré zasluhujú zvláštnej pozornosti.

Tabáková režia dosial nezklamala. U tejto je preliminovaný príjem zvýšený o 140 mil. Kč. Na druhej strane ovšem vidíme, že to môže nastať len tak, ak sa skutočne zvýši spotreba jej výrobkov.

Ale za povinnosť držím poznamenať, že údaje ohľadom lesnej správy ukazujú inú ilustráciu, keď človek tak pozoruje tú tlač aj keď to srovnáva so skutočnasťou. My, vážení pánovia, nesmieme pustiť zo zretela, že hospodárstvo lesnych podnikov prevádza núdzové práce v Podkarpatskej Rusi vo výške 20 mil., že platy na penzie činia 12 mil. Kč, za udrzovanie volaptarov 2¹/₄ mil. Kč, a že zúročenie nabývacích cien za objekty prevzaté poštátňovacou akciou činia 36 mil. Kč. Keď to človek vezme do povahy, tak tá konečná, bilancia, abych povedal saldo, týchto lesných statkov ukazuje sa celkom inak.

Podiel samosprávnych svazkov na daniach, dávkach a paplatkoch zvýšil sa naproti poslednému rozpočtu o 251 mil. Kč. O zvláštnom porozumení našej vlády svedčí tá okolnosť, že podiely krajiny slovenskej a podkarpatoruskej zvýšila. Je správné, aby štát sa staral zvýšenou mierou práve o východné zeme republiky, kde nielen všeobecne badateľné, ale aj špecielne obchodne-politické prekážky hatia riadny beh hospodárskeho života. A tu ako slovenský človek musím s tohoto miesta vysloviť vďak za posledný výrok nášho ministerského predsedu, ktorý takým vrúcnym spôsobom vyzdvihnul, že Slovensku v dnešnej ohromnej kríze treba venovať najväčšiu pozornosť. My Slováci mu za to ďakujeme.

Vnútorný dlh nášho štátu rozmnožil sa behom roku 1931 o 5%, o 1300 milionovú pôžičku. Zaťaženie, ktoré vzniká zo zúročania a z umorovania tohoto dlhu, nepostihuje štátnu pokladnicu, lebo úroky a úmor hradia štátné podniky a fondy vodohospodársky a silničný z vlastných prostriedkov. V snížení úrokovej služby štátneho dlhu v r. 1932 je badať účinok Hooverovho moratoria, ktorého sa aj nám ušlo v súvise s placením reparácií. Náš štát umoril už z dvoch tretín štátovkového dlhu. To umorovanie tohoto dlhu tvorilo základ našej terajšej meny, ktorá sa každým rokom upevňuje splátkou asi 300 mil. Kč.

Vážení pánovia, keď bereme do ohľadu, že Nemecko je dlžno 200 miliard oprosti našej asi 35- až 36miliardovej čiastke, vidíme, že není tak velká. Pri tom všom vidíme, že tí ľudia tam neztratili chuť ku práci, že pracujú, že nezúfajú si a to by bolo poučenie pre nás samých.

Nech je mi dovolené vsunúť niekoľko národohospodárskych aktualít. Hospodársky vývoj postavil vôči arganizovanej výrobe tovarov neorganizovanú dištribuciu. Táto iracionálnosť obchodu má za následok jeho velké riziko. Každý volá dnes po racionalizácii obchodu, avšak vždy držím, a to musím vyzdvihnúť, legálny obchod za nenahraditelný komponent nášho hospodárskeho života. Musíme všemožne pracovať proti nekalej sútaži, proti ilegálnemu obchodu.

I naša štátna správa, urobila už niekoľko krokov za účelom organizácie dištribúcie. Sem spadajú mliečny a tržnicový zákon o kontrole cien. Stredný a malý obchod trpí u nás chronickou kapitálovou chudokrvnosťou. Preto sa tu stretávame s naliehavým problémom maloobchodného úverníctva.

Iné otázky, ktoré tiež potrebujú riešenia, je zorganisovaný nákup a predaj nášho obchodu. V niektorých štátoch tento vývoj už dospel tak daleko, že dnes už zisťujú kalkulačné složky, zaťaženie a určujú t. zv. smerné číslice pre vedenie závodov. Táto úloha čaká na odborné organizácie a štátu pripadá povinnosť zriadene takýchto organizácií podporovat.

Považujem otázku dištribúcie za veľmi, dôležitú pre ďaľší vývoj hospodarskeho života a považujem ju aj za jednu z tých otázok, ktoré nám pomôžu riešit súčasne krízu. Vieme, že velkým konzmentom bol úradnícky stav. Dnes keď sa snižujú platy úradníkov, musíme hľadeť toto sníženie vyvážiť nižšími cenami v obchode, v prvom rade u potravin. Ako to vidíme v Nemecku, kde snížily delnícke mzdy, ač práve v tomto ohľade nesmieme padnút do circulu vitiosu. Tu ovšem padá na váhu sníženie cien u potravín v Nemecku diktátorským spôsobom. Jak ďaleko išiel Brunning so svojím schematom 10 % ohľadom sníženia trhových cien, mzdy a úrokov, vidno z toho, že mnohí držia štvrté ríšské núdzové nariadenie za najsilnejší zásah doterajších nemeckých vlád do morálneho a právneho systému kapitalistického hospodárstva. Tam vidíme dnes tuhý boj pro et contra. Dlžníci sú nútenou konverziou úrokov spokojní, kreditori sú vlastne čiastočne vyvlastnení a viac menej znechutení, ač práve ich debitori stanú sa hodnotnejšími.

Brünning tvrdí, že v tak neobyčajnej dobe musí si pomôct mimoriadnymi opatreniami. Sú to vlastne vnadidlá, ktorými sa má kolobeh hospodársky v ríši nemeckej podporovať. Cenový komisár má mimoriadné práva. Je isté, že určenie a komprimovanie marže detailnej cenovej je jeden z najvzdorovitejších problémov dnešného hospodárstva. To vidíme i tuná. Ráčte sa na pr. podívať do reštaurácie a do ohľadu brať dnešné ceny v reštaurácii a tie ceny, za ktoré musí roľník odpredávať svoj dobytok, a tu práve vidíte tú nešťastnú marž, ktorú treba komprimovať.

Následkom núdzových opatrení je dnes v Nemecku v behu akcia zlavňovacia pre nezamestnaných. Vydávajú sa poukázky na zlacnené mäso, tedy masové kartičky. Už i kľúčové priemysle, ako sväz cementových továrieň, počne po tieto dni o snížení cen vyjednávať. To isté bude sa diať ohladom umelého hnojiva. Jedno je isté, a síce, že vláda nemecká všetko možné urobí, aby sblížila a regtlementovala cenovú hladinu ku štvrtému núdzovému opatreniu zmenšených platov, mzdy a úrokov. Cenový ríšský komisár má pristúpiť ku zmenšeniu poplatkov z vody a elektriky a hlavne ale detailného obchodu s uhlím a druhými článkami. Oproti rezistentným hrozia drakonické tresty väzenia.

Pomýšľa sa na paušalavanie dane z obratu. Komisár si môže k určeniu cien utvoriť výbory.

A vidíme, že ako následok toho i súkromé firmy ťahajú z toho už konzekvencie, tak na pr. vidíme, že Lindstrom Elektrola spoločnosť Polyfonov zmenšily o 10 % ceny.

Ale je zaujímavé pozorovať, ako nemecká vláda správne posudzuje význan zemedelstva. Oproti dumpingovému dovozu agrárnych produktov zo zeme so znehodnotenou valutou bude zemedelstvo zachránené všetkými možnými opatreniami a prostriedkami.

Ku tomu treba poznamenať, že nútená konverzia úrokov, zmenšenie mzdy a tarifov, ďalej umelého hnojiva prichádza nemeckému zemedelstvu k dobru. Ale je isté, že tento zásah núdzového opatrenia je veľkodimenziálnou myšlienkou hospodárskeho života nemeckej ríše zgalvanizovat obrat, ako už som pred tým riekol, doviesť do mračných dňov novú iniciativu, novú nádej. Zväčšit odbyt, zadovážiť novú prácu a tým bojovať oproti nezamestnanosti.

Nemožno skutočne odoprieť obdivu nad odvahou, ktorou sa táto veľká akcia prevádza, ovšem my musíme byť pripravení, že následky toho v medzinárodnej súťaži i my náležite pocítíme.

Pri určení cien u nás dôležitou sa stáva otázka povoľovacieho pokračovania. V posledných mesiacoch celý rad štátov obnovil v tomto ohľade stav z rokov povojnových. Suroviny, polotovary, ktoré sa pripúšťajú k dovozu, sa pečlive vyberajú a celkový zahraničný styk snažia sa tieto štáty upravovať tak, aby končil aktívnym výsledkom. V tomto mori protekcionárskeho hnutia nemôžeme zostať stáť osihotene na stanovisku liberalstickom.

Je len samozrejmé, že v prvom rade treba venovať pozornosť dovozu zemedelských plodín a iných produktov a predmetov luxusných. Je pravda, že v tomto ohľade sme už i my hodne pokročili, pretože obilniny a dobytok sú už dnes v povoľovacom pokračovaní.

Pri povoľovaní dovozu musíme byť vôbec opatrní, pretože každý zbytočne dovezený kilogram mohol by znamenať útok na pevnosť a stálosť našej meny, ktorá je dnes najsilnejšou oporou nášho hospodárstva.

Prosím ovšem rozoznávať dobre - to som mal diferenciu už v rozpočtovom výbore - nie som generálne proti dovozu, veľmi dobre viem, že musíme tu spracovávať suroviny a exportovať zbožie, ale som rozhodne proti každému zbytočnému dovozu.

Čo je dnes nepostrádateľné pre celú Europu, je múdra cenová politika. Vôbec okolo cenovej politiky sa dnes všade debatuje. Cenová politika je aktuálnym problémom, cenová politika je budúcnosť, cenová politika je štruktúra, cenová politika je východisko z tejto krizy a ovšem táto môže byť prevodzovaná dobrou organizáciou a práve tak vysoko kultúrne stojací štát ako Československá republika môže v tomto ohľade viac dokázať ako štáty primitivné, ktoré nie sú vstave v tejto veci udržovať krok. Pokles cien ako priemyslových tak i zemedelských výrobkov nastal skoro súčasne. Ale pokles cien dobytka stal sa zjavným až nejskoršie a práve preto bol pre zemedelské vrstvy nášho obyvateľstva tým katastrofálnejší. Pripomínam prípad exekutorov a podobne, kde krava sa po 15 Kč predáva, na príklad v Michalovciach na trhu. Dobytkárska kríza je spôsobovaná hlavne nedostatkom krmiva. Na východe Slovenska a v Podkarpatskej Rusi najhoršie týmto trpia, lebo k cenovej kríze sa odbytová kríza pridáva. Príčina tohoto dezolátneho stavu nášho dobytkárstva je hlavne neorganizovanosť na poli chovu a odbytu dobytka, chybí tu stredný sústavný článok, ktorý by sprostredkoval styk medzi malým chovateľom a velkými odbytovými trhami vo všetkých krajoch republiky. Najvhodnejšie by bolo zriadiť výkupné sväzy ako v Čechách a na Morave, ktoré by styky sprostredkovaly a regulovaly ceny. S touto otázkou zaoberá sa národohospodársky inštitut za spolupráce slovenských poslancov a senátorov Slovenska, a práve tento týždeň vykonáme u vlády patričné pokroky. Žiadam tiež v tomto ohľade úpravu tarifov takú, aby krmivo zo zahraničia mohlo byť dovezené za lacný poplatok. V záujme povznesenia dobytkárstva nech sú zavedené aj výnimečné a rychlonákladné vlaky zo Slovenska do najväčších konzumných stredísk. Zlá úroda tohoročná vyžaduje väčší dovoz pšenice na Slovensko. I pre tento druh obilia žiadame snížené tarify na Slovensko z historických zemí.

Ďalej ešte je tarifová štruktúra našej zeme našou bolesťou. Experti hovoria, že Slovensko utratilo vyše jednej miliardy od začiatku republiky Pánovia, tá miliarda chybuje nám na Slovensku a Slovensko nemá žiadnej rezervy a žije rovno z ruky do úst. To je rozdiel medzi historickými zemiami, ktorým prajeme všetko dobré. Je pravda, že je prevoz našej dráhy výborný, že človek je hrdý, keď jede do zahraničia, na túto organizáciu, ktorá dokazuje, že sme v konsolidovanom štáte a som na príklad povďačný, že Červená Skala Handlová sa buduje, ale rozhodne musí nastať zmena tarifov na Slovensku. Žiadame, aby boly podané návrhy na diaľkové tarify, nechceme ísť do veľkých experimentov, vieme, že čas nie je preto, ale žiadame prepočítanie vicinálok. (Sen. Thoř: To nám vysvětlil pan ministr v rozpočtovém výboru, ale vy jste tam nebyl!) Je pravda, že nemôžeme stále od dráh len žiadať a nič im neposkytnúť, tým alchymistom nemôže byť ani minister železníc; ale mám na zreteli automobilovú dopravu a to je práve tá bolasť ministerstva železníc.

Mám tu na zreteli automobilovú dopravu. Túto by bolo nútno reglementovať, sústrediť okolo železníc. Výnimky by sa mohly robiť pri spoločnostiach, kde má vláda absolutnú majoritu. Odporúčam, vážení pánovia, vašej pozornosti anglický zákon o silničnej doprave z r. 1930. Tam je verejná automobilová doprava viazaná na nekonečne presné povolenia. Nemám času tuto predniesť všetky, len jedon z nich spomeniem, že musí byť zabezpečená súčinnosť všetkého druhu dopravy, predovšetkým železničnej a musí byť vylúčená nehospodárska súťaž. Preto menuje sa aj tento zákon v Anglii monopolom kontrolným.

Jedným slovom: Keď žiadame od železníc - musíme im niečo poskytnúť. A to je práve reglementácia automobilovej dopravy. Ďalšie slovenské požiadavky by boly sníženie monopolnej dávky výbušnín. Podporu pre delnické družstvá koželužské, ktorá sa robí teraz v Mikuláši a spravovanie smaltovaného nádobia v Lučenci. Vybudovanie sieti sprostredkovateľní práce je prvoradou nutnosťou.

Slávny senát! Nechcem o dodávkach hovoriť, lebo to ide skutočne príliš daleko. To Slovensko platí 15 % daní, a možná viacej, a z tých dodávok, ktoré vlastne umožnia boj oproti nezamestnanosti, dostáva 4.5%, hovorím a akcentujem, 4.5%. To, prosím, nestojí, že by Slovensko nemohlo dodávať všetky články, že by muselo byť zhoršenie v tomto ohľade, je tiež možný systém alikvotný. Rezumujem.