Pokladám za nutné, aby som sa zabýval udalosťou, ktorá je týchto čias nielen najaktuálnejšou, ale má ohromný dosah čo do vývoja budúceho hospodárskeho života, ba i politického vývoja Europy. Je to otázka colnej unie nemecko-rakúskej.

Dovolím si predovšetkým konštatovať, že nášho vždy vševedúceho ministra zahraničia a následkom toho i celú našu vládu nemohlo postihnúť väčšie prekvapenie, než kedy dozvedeli sa o skutku nemecko-rakouskej colnej unie. Potvrdzuje to i Kramář v istom svojom novinárskom článku, keď prehlašuje, že všetko, čo sa stalo, bolo pre nás veľkým prekvapením, avšak že ono nie je ani prvým a snáď ani posledným. Táto špatná informovanosť zostane vlastne nesmrteľným fiaskom nášho zahraničného orgána, a mám obavy, že to bude jeho nepolepšiteľnou chybou. Tento fakt nemožno tedy a ani nelzä len tak jednoducho preskočiť, je nepopierateľné, že ohlásenie colnej unie vyvolalo v celom našom politickom a hospodárskom živote takú konšternáciu, že už i dnes je tu čo do vývoja budúcich vecí naprostý chaos a neistota, a dosť rôzné, neisté a neurčité prejavy rozmanitých príslušných faktorov sú len pokrývkou tých rozčúlení, strachu a bezplánovitosti, ktoré sa odehrávajú za kulisami. Veľmi výstižne charakterizuje Kramář situáciu, keď vo svojom práve zmienenom článku píše: "U nás je málo pochopenia pre vývoj svetových otázok, do ktorých by mala byť i naša politika zapojená. Veľa sme hovorili o strednej Europe a domnievali sme sa, že jej stredom budeme my, a zatým prišlo Nemecko so svojím veľkolepým plánom."

Je zrejmé, že náš minister zahraničia sa so svojimi plány opozdil. Avšak musíme sa do najvyššej miery pazastaviť nad nepredloženým, ba takmer provokatívnym prejavom pána ministra zahraničia, ktorý učinil o tomto fakte. Je nadovšetku pochybnosť, že jeho prejavy neprezradzujú rozvážneho, prezieravého a chytrého diplomata. Snáď si len nepredstavoval pán minister zahraničia, že jeho príliš odvážné a nerozmyselné slová útočného hrotu budú mať taký dosah, že zabránia voľnému rozhodnutiu dvoch slobodných štátov.

Pán minister zahraničia vo svojej reči v poslaneckej snemovni svojho času uisťoval parlament, že naša republika je naprosto stejného názoru s Malou dohodou, Franciou a Angliou a že tiež čo do ďalšieho postupu sme s Angličanmi totožní. Dúfam, že dnes už pán minister uzná, že tento jeho prejav zakladal sa na omyle, lebo veď je verejne známe, že prejavy zahraničných ministrov Anglie a Francie nie sú kongruentné. Angličani postúpili celý ten komplex otázok rade Spoločnosti národov, ktorá sa hodí ku riešeniu tejto veci má byť akosi prekleňujúcim orgánom, a takto chcú túto otázku vyriešiť, aby je správny vývoj bol zaistený a nehatený. To však sa diametrálne protiví výbojným prejavom a vetu pána ministra Beneša.

Príznačným je pre prípad i to, že kým vládna tlač a zahraničným úradom informovaná cudzia tlač v prvej fáze a tlačovej kampane oháňala sa stále porušením ženevskej dohody a prizvukovala stále narušenie smluvy, teraz už prevážne rozjíma len o hospodárskych dôsledkoch tejto otázky, avšak i tu zväčša o tom, aké nepriaznivé účinky by plynuly z colnej unie pre Rakúsko a tiež, keby sa ono pripojilo, pre Maďarsko. Táto logika a toto smýšľanie je nepochopiteľné. Pán minister zahraničia sa stará vždy len o nesnádze iných, bolí ho vždy hlava iného. Domnievam sa, že my by sme mali v prvom rade z našeho zorného úhlu posvietiť na otázku, museli by sme hľadať cestu, ktorá je najúčelnejšia a ktorá naším záujmom najlepšie vyhovuje. Musíme skúmať, ale objektivne, hospodársku situáciu nášho štátu, a jestliže s hľadiska našej budúcnosti je pristúpenie k colnej unii účelnejšie, v tomto prípade nesmieme pre nejaké otázky prestiže a dajakú veľmocenskú maniu čakať a nerozhodne predlievať ani na okamih, ale musíme sa pripojiť k hospodárskej jednotke, ktorá môže zachrániť našu budúcnosť. Jestliže však budeme o tejto životnej otázke rozhodovať pod vlivom našej dosiaľ pochybenej politiky zahraničnej, môžeme sa dostať po prípade do takej hospodárskej izolácie, ktorá ohrozí celú našu existenciu.

Skúmajme tedy hospodársku situáciu našej republiky. Toto skúmanie musí byť ovšem objektívné. Chcem-li dať odpoveď uprimnú, vtedy môžeme iba odpovedať, že naša hospodárska situácia nielen že je zlá, ale že žiaľ stále sa zhoršuje. Len vedúci vlády sú optimisti, kdežto hospodárskí činitelia sú pesimisti. Holá skutočnosť je tá, že naše zahraničné obchodné styky stále klesajú a tiež situácia z mesiaca marca je horšia, ako z februára.

Porovnáme-li zahraničný obchodný obrat z mesiace marca t. r. s obratom v roku minulom, musíme boľne konštatovať, že poklesol o jednu tretinu. A srovnáme-li ho s obratom v marci r. 1929, vtedy vidíme, že celý náš obrat upadol o bagatel 40%. Hodnota celého obratu činila v r. 1929 3175 milionov, v r. 1930 ešte 2833 milionov a v r. 1931 v tom istom období už len 1918 milionov. To znamená už pokles katastrofálny. I dovoz značí silný vývoj nazpäť, lebo tento činí len 880 milionov, a tedy znamená to voči tomuže mesiacu v r. 1930 pokles 35% a voči r. 1929 pokles 46%. Čo znamená tento dovozný úbytok? Že továrne nedovážajú suroviny potrebné k výrobe celotovarov, lebo do budúcnosti nie sú tu žiadne vyhliadky, že by sa naša budúca hospodárska situácia zlepšila a že by sa tým veľkopriemyslu dostalo väčších objednávok. Platí to v železiarstve, avšak v prvom rade v textilníctve. Tu dovoz surovín doznáva úbytok 50% voči roku 1930.

Vývoz v mesiaci marci t. r. činí však len 1038 milionov Kč, čo znamená voči mesiaci marcu 1930 úbytok 30% a voči marcu 1929 úbytok 33%.

Preskúmame-li celé prvé štvrťročie, shľadáme, že ono ukazuje obrázok pomerne ešte smutnejší. Srovnajme ho s r. 1930 a 1929. Celý obrat v prvom štvrťročí 1931 činí už len 5692 mil. Kč oproti hodnote celého obratu v r. 1929, ktorá činila 8245 mil. Kč, t. j. celý obrat v r.

1931 poklesol o 2553 mil. Kč a totiž o 31% a voči r. 1929 o 34.5%. Na takýto úbytok, hľadíme-li na povianočné optimistické prejavy a sľuby vládnych činiteľov, neboli sme prichystaní.

Dovoz v prvom štvrťročí r. 1931 bol o 34% nižší oproti roku minulému a o 43% nižší voči r. 1929.

Vývoz bol v bežnom roku o 29% nižší než v r. 1930 a o 25% nižší v porovnaní s r. 1929.

Len jediný priemysel textilný je postižený ztratou 450 mil. Kč, a drevársky priemysel exportoval o 9064 vagonov dreva menej v prvom štvrťročí tohoto roku, ako roku minulého. Táto hospodárska peršpektíva je pre nás strašideľná. A tiež vnútorný hospodársky život sa zhoršuje stále na každom poli.

Peňažný trh sa charakterizuje veľkým prebytkom peňazí, čo sa ukazuje vždy pri hospodárskej štagnácii. Veľkopriemysel a obchod nemôže ztráviť stávajúcu nabídku peňazí. Vládou požadovaná investičná pôžička 1300 mil. Kč mala byť použitá ku skutočným investiciam, a tu intenciou bolo, aby z investičnej pôžičky realizované boly investície, ktoré by uviedly v beh proces hospodárskeho života a zmiernily by nezamestnanosť. Na to je odkázané zvlášte Slovensko, kde priemyselná činnosť vykazuje veľký úpadok a tiež stavebné hnutie stagnuje. Naproti tomu vláda používa iba jednej tretiny týchto 1300 mil. Kč na investície, a obnosy, ktoré zbývajú po srážke sumy poukázanej štátnym dráham, použije k úhrade bežných výdavkov.

Moja strana už svojho času poukázala na to, že investičná pôžička vlastne nie je ničím iným, než nahradením nedostatku rozpočtu, a že ona nebude použitá k vytýčenému účelu. Dôsledkom neprevedenia investícií bude potom to, že nezamestnanosť nebude aplanovaná, tak že podľa štatistiky z mesiaca marca, prez to, že je tu sezona jarná, v ktorej i veľa nezamestnaných nájde prácu, - vzrástol počet nezamestnaných na 337.921, povážíme-li, že štatistika z konca mesiaca februára vykazuje iba 336.700 nezamestnaných. (Sen. Šelmec [maďarsky]: To činí počasie!) To je jedno, avšak oni ani vo veľkopriemysle nenašli umiestenia, lebo i tu sa silne odbúrava a práve a hlavne v priemysle textilnom stupňuje sa nezamestnanosť. To je faktum, že pravda?

Ani situácia v zemedelstve sa nezlepšila, ba môžeme tvrdiť, že sa ona zhoršila, lebo následkom colnej války s Maďarskom hlavne kríza priemyselná dostala sa do popredia a vláda od tých čias na krízu zemedelskú naprosto zabudla. Plačlivý výkrik zemedelstva v období podzimnom doznieval až do Prahy a týchto čias učinil pán ministerský predseda Udržal veľmi rýchle veľké sľuby a dal do výhľadu tiež veľký a lacný - zemedelský úver. Avšak z obnosu 150 mil. Kč, ktorý bol k tomu odhlasovaný a určený, nevidelo zemedelstvo dosiaľ ešte nič. Zemedelec musel svoje nároky naprosto zredukovať a dnes už len sotva živorí. Zakrátko bude obrábať len pôdu, ktorú bude potrebovať ku svojej vlastnej výžive.

Totiež vidíme i vo veľkopriemysle, kde sa tiež ukazuje stály úpadok. Platí to zvlášte a v prvom rade v textilníctve, železiarstve, papírnictve a nie menej i v drevárskom priemysle. Situácia veľkopriemyslu je tedy dnes tiež veľmi neblahá a ani do budúcna nemá žiadnych nádejí. Dalo by sa síce trochu pomôcť úverom vývozným, čo vláda už i dávno sľúbila, avšak hospodársky život i na tomto poli márne čaká na pomocnú ruku vlády. Neprijde-li táto pomoc vo forme tohoto úveru, bude musieť ešte niekoľko ďalších továrieň zastaviť provoz. Všeobecná štagnácia hospodárskeho života a zvlášte úbytok vývozu doznáva vyjadrenia v silnom poklese dopravy železničnej. V mesiaci marci klesol obrat štátnych dráh o 42.687 vagonov a už i táto úžasná číslica by mala donútiť príslušných činiteľov k rozmýšľaniu.

Lavína úpadkov a vnútených vyrovnaní rúti sa stále ďalej. V marci r. 1931 bolo 103 úpadkov a 544 vnútených vyrovnaní oproti 72 úpadkom a 344 vyrovnaniam v marci roku minulého. Videť tedy, že hospodársky život je v horúčke a táto horúčka nie že by sa miernila, ale ešte sa zvyšuje ďalej. Berné exekúcie však riadia bezohľadne ďalej, a neberú zreteľ na stále zhoršujúcu sa situáciu. Exekúcie stále ničia berné podmety, malé existencie, živnostníkov a maloroľníkov.

Takto vypadá tedy hospodárska situácia štátu. To je jej pravý obrázok; zdali je pomoc možná, a jestliže áno, aká?

V našej hospodárskej situácii právom sme mohli očakávať zlepšenie a na žiadny spôsob zhoršenie, ako to teraz musíme konštatovať, lebo veď pán ministerský predseda Udržal vo svojej reči preslovenej v mesiaci februári o zdolaní hospodárskej kríze s najväčšou rozhodnosťou a optimizmom prisľúbil, že vláda uvedie v život také opatrenia, v dôsledku ktorých sa naša hospodárska situácia zlepší a sa jej uľaví. Žiaľ, naša zahranično-obchodná bilancia a to, čo som práve uviedol, nasvedčujú pravému opaku toho. Opizícia svojho času poukázala na nesprávnosť vládnych plánov, na nerozhodnú bezplánovitosť vlády a na nedostatočnosť učinených opatrení. Avšak vláda a jej strany oslyšaly naše rady a zavrhly naše návrhy. A práve preto za dnešnú neutešenú a stále sa zhoršujúcu situáciu je zodpovedná len vláda a jej strany, ktoré ju slepo sledujú.

Je sice pravda, že pán minister obchodu Matoušek shľadáva, že zlepšenie už sa dostavilo, čo vyjadril vo svojej reči v Bratislave. Avšak zprávy rôznych hospodárskych organizácií a naša obchodná bilancia tomu odporujú. Pán minister Matoušek vo svojej reči tvrdil, že v záujme konsolidácie hospodárskeho života na Slovensku došlo v minulom roku k určitým opatrením, naproti tomu zemský sväz československých priemyselníkov, poťažne jeho ústredie na Slovensku vo svojej zpráve tvrdí, že z hospodárskych otázok na Slovensku ani jedna nebola v minulom roku vyriešená. Táto zpráva tedy je v ostrej protive voči tvrdeniam pána Matouška, a tu žiaľbohu musíme predsa len veriť zemskému sväzu priemyselníkov, lebo pán minister Matoušek viac sa zabýva politikou než otázkami hospodárskymi, ba čo viac, nabývame zkúseností, že pán minister, ako to už v straníckej schôdzi v Bratislave urobil, berie radšie účasť na šovinistických štvaniciach, než na dôkladnom preštudovaní hospodárskej situácie na Slovensku.

Musíme ostatne zazlievať vláde tu metodu, že nám nepredstavuje pravý obrázok hospodárskej situácie štátu, ale že túto situáciu zahaľuje. Je to taktika nesprávna a špatná a môže sa ľahko vymstiť. Predčasný optimizmus môže privodiť viac škôd, ako pesimizmus, lebo onen soslabuje ostražitosť a pohotovosť k činu. Je o veľa lepšie, keď občianstvo štátu včas pozná našu takmer katastrofálnu hospodársku situáciu, ktorú musí zdolať: účinok toho môže sa prejaviť i v tom, že keď už iný faktor nie, tak aspoň bieda národov donutí vedúceho vlády postaviť sa na podklad reálny.

Hospodárský život našej republiky - nehľadiac ku všeobecnej krízi hospodárskej, dostal sa následkom našej pochybenej zahraničnej a obchodnej politiky do nemožnej situácie i voči štátom súsedným. A predsa vzhľadom k svojej geografickej polohe je republika naprosto na tieto štáty odkázaná. Naša terajšia situácia vypadá tak, že Rakúsko, s ktorým sme dnes ešte v pomere smluvnom, obchodnú smluvu vypovedalo. So zreteľom na to, že v práve vedených pojednávaniach vyskytly sa v otázke textilných ciel také diferencie, ktoré sú takrečeno nepreklenuteľné - je veľmi pravdepodobné, že i tu dojde k colnej válke, čo sa môže stať tým snadnejšie, keď vieme, že naša neuprimná zahraničná politika, ako to urobila i v obchodných pojednávaniach s Maďarskom, z malicherných príčin prestižných zvrhne v poslednom momente všetky dobré snahy. Je prirodzené, že i tu potom môže sa objaviť príšera colnej války.

Na juhu s Maďarskom, žiaľ, colná válka ešte trvá a tu na našu zahraničnú taktiku zase len doplatíme, ako už aj do dneska staly sa tisíce a tisíce nezamestnaných robotníkov obeťou tohoto pochybeného kroku štátu.

Z Jugosláviou sme konečne síce uzavreli obchodnú smluvu, avšak táto nepriniesla nám kýžené výhody. Náš textilný priemysel nebol v obchodnej smluve juhoslovanskej dostatočne odškodnený za ztratu maďarského trhu. Ostatne záujmy Juhoslávie následkom jej geografickej polohy a agrárnej povahy hľadajú iné, výhodnejšie cesty hospodárske. Dá sa na to dovodzovať tiež z tak zv. priateľskej návštevy, ktorú za krátko učinia Jugoslávii nemecké obchodné odborné kruhy cieľom štúdia obchodného života juhoslovanského. Ostatne iba k vôli ďalšej kariére Benešovej nebude Jugoslávia niečo podnikať proti svojím vlastným záujmom. Pre priateľský pomer medzi Jugosláviou a Československom je ináče príznačná reč Bradáča v Jičíne, ktorou bolo sebavedomie štátov Malej dohody poriadne zpoličkované a zdupané. Pán minister Bradáč mluví o štátoch Malej dohody tak, ako keby boly ony v najtemnejšej Afrike. Prekážku, ktorá zabraňuje sjednaniu colnej unie Malej dohody, neodôvodňuje tým, že štáty tieto netvoria hospodársku jednotku, ale tým, že kultúrna úroveň Rumúnska Jugoslávie je balkánska, tam že je zemedelec ešte bytosťou nižšieho druhu, ktorý prežíva ešte doby roboty. Každým pádom môžu Rumunsko a Jugoslávie tieto bratské konštatácie zaknihovať pánu ministrovi Bradáčovi a tým bude to domnelé priateľstvo iba utvrdené. (Sen. Zimák [maďarsky]: Bolo to vyvrátené!) Možno, avšak čítal som reč ministra Bradáča a v nej bolo všetko to, čo som tu povedal. Pán minister Bradáč povedal i to, že tam zemedelci sú roboti. (Sen. Zimák [maďarsky]: To je tendenčné zkreslenie reči ministra!) Ja som to čítal.

Ako známo, náš obchodný pomer v Poľsku nie je veľmi uspokojivý, zvlášte nie od doby maďarskej colnej války, následkom ktorej Poľsko napriek svojej obchodnej smluve nie je vstave svoje prebytky bravčového dobytku umiestiť na trhu československom. Záujem Poľska je veľmi poškodený zavedeným autonomnym a dodatočným clom na bravčový dobytok, a tu pravdepodobne dojde k revízii obchodnej smluvy, avšak len tak, zaistíme-li Poľsku výhody na úkor Československa.

Normálné obchodné styky s Nemeckom ešte trvajú, avšak vláda nemecká, vidiac nepriteľské stanovisko vlády československej, možná že už do uskutočnenia colnej unie učiní tie interné opatrenia, ktoré môžu veľmi vážne poškodiť záujmy nášho priemyslu i zemedelstva. Provokativný tón, užívaný voči Nemecku, je už i preto nežiaducný a odsúdenia hodný, lebo po nastolení colnej unie obojme Nemecko a Rakúsko ako jednotný nemecký komplex železnou obručou zeme historické.

Posledným štátom, s ktorým ešte máme obchodnú smluvu, je Rumunsko, avšak jeho spotrebné schopnosti sú stále soslabované i vnútornou hospodárskou dezoláciou. Zo všetkého toho, čo som uviedol, je vidno, že naša republika je už i dnes do istej miery izolovaná.

V tejto neblahej a neutešenej situácii, kedy i hospodárska depresia je vo svojich účinkoch stále vážnejšia, niet inej cesty, než hľadať nové odbytové možnosti, nové trhoviská pre náš priemysel a zemedelstvo. Chceme-li v našej izolácii uprostred ťažkej hospodárskej kríze byť živí a nie vyhynúť, chceme-li dať naším robotníkom chleba, chceme-li videť dýmajúce továreňské komíny a v našom hospodárskom živote nové živé sily a energie, tu musíme pristúpiť k nemecko-rakúskej hospodárskej unii, ktorá znamená živné ovzdušie a nové trhoviská v našom hospodárskom živote. To musí byť konečná a posledná konkluzia.

Colnú úniu rakúsko-nemeckú jako hospodársky orgán vyvolala nutnosť. A slúži-li ona tiež účelom politickým, to môže byť pre nás časom vecou úplne irelevantnou. Dôležitým je, že v dnešnom europskom hospodárskom chaose našlo sa konečne isté pozitivum, istá koncepcia, ktorá tvorí nové možnosti. Je to východisko, ktoré učiní koniec dosavádnym malichernostiam a hospodárskemu fľakovaciemu fušeráctvu. A to je to, prečo tiež náš minister zahraničia volá proti tomu do urputného boja. Novým plánom prestávajú počiny veľkých hazardérov malých štátov. Nový hospodársky útvar umožní, aby colné bašty boly odbúrané, aby výroba položená bola na zdravé základy a aby státisíce a miliony zbiedačených nezamestnaných dostaly chleba, k čomu majú ľudské právo. Kto by sa odvážil tuná dnes tú biedu štabilizovať? Alebo snáď naša vláda by prevzala na seba zodpovednosť za to, aby zabránila nastúpeniu novej cesty, ktorá sa nám naskytuje a ktorá by nás vykúpila z mizerie. Učiní-li tak, octne sa v protive so zbiedačenými nezamestnanými.

Naša vláda bude činiť dobre v záujme národov štátu, jestliže uprimne zlikviduje tú obchvatujúcu zahraničnú politiku nenávisti, ktorá sa zrodila v ohni šovinizmu, a nastúpi cestu pravého pochopenia, postaví sa na základ pravej dorozumievajúcej sa ľudovej demokracii a podá ruku všetkým, čo sa snažia teraz vo forme hospodárskej utvrdiť a uskutočniť pravé zbratrenie.

Budeme-li sa ubierať i naďalej po cestách labyrintu našej prestižnej politiky, budeme zratení a môže byť ztratené všetko. Má pravdu Kramář, ktorý povedal, že nemáme žiadneho dôvodu, aby sme našu budúcnosť videli rúžovou. To by sa však mohlo zmeniť, bol-li by smerodajný záujem ľudu, ktorý záujem prikazuje, aby sme sa pripojili k novej hospodárskej jednotke, ktorá zažehná tú nesmiernu biedu a nezamestnanosť. Opomenie-li to vláda, dopustí sa nenapraviteľnej chyby, stabilizuje biedu státisícov, zaťaží budget štátu, jehož rovnováha sa zvráti a môže privodiť konečnú katastrofu štátu.

Předseda (zvoní): Jednání je skončeno. Přejí si páni zpravodajové slova k doslovu?

Zpravodaj sen. inž. Havlín: Nikoliv.

Zpravodaj sen. Zimák: Nikoliv.

Předseda: Není tomu tak. Budeme tedy hlasovati.

O celé osnově zákona, jejím nadpisu a úvodní formuli míním dáti hlasovati najednou.

Jsou proti tomu námitky? (Nebyly.)

Kdo souhlasí s osnovou zákona, jejím nadpisem a úvodní formulí podle zprávy výborové tisk 423 ve čtení prvém, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Uvedená osnova zákona s nadpisem a úvodní formulí přijímá se podle zprávy výborové ve čtení prvém.

Přerušuji nyní jednání.

Navrhuji, aby se příští schůze konala za 5 minut za účelem

Jsou proti tomu námitky? (Nebyly.)

Námitek není.

Končím schůzi.