Návrh tohoto zákona, ale obzvlášť program prevádzania prác, uvedený v dôvodovej zpráve, vyvolal však na Slovensku nezvykle veľkú pozornosť hospodárskych, robotníckych a politických kruhov a - znepokojenie. Vytýkalo sa - a oprávnene - obzvlášť to, že v návrhu nieje pamätované rovnomerne na všetky zeme, ač sa jedná o štátné investície produktivné z prostriedkov verejných. Slovensko cítilo sa byť ukráteným najmä pôvodným ustanovením §u 13, dľa ktorého zeme česká a moravskosliezská prispievaly by boly na stavby na strednom Labi a na strednej Vltave, prípadne na Odre, iba ¹/₈ celkového nákladu, kdežto podľa odst. 3 tohože paragrafu Slovensko bolo by muselo prispievať na stavby na Váhu celou ¹/₄ nákladu, pripadajúceho na fond. Posl. snemovňa opravila toto ustanovenie tak, že Slovenská zem bude

prispievať na stavby na Váhu tiež iba ¹/₈ nákladu, pripadajúceho na fond. Táto oprava veľmi prispela k uspokojeniu myslí.

Inou našou výtkou, ktorá výtka ešte ostáva, ač už zoslabená, bolo to, že do prvého dvanásťročného obdobia stavebného, na ktoré obdobie platný je práve utvorený fond, pamätalo sa v dôvodovej zpráve, rešp. v tabulke čís. 2 pripojenej k dôvodovej zpráve, na slovenské rieky, na Váh a na Dunaj ročnými 2, rešp. 3 mil., kdežto na stredné Labe a na strednú Vltavu ročnými 38, rešp. 23 milionami. Nepomer zaiste nápadný, hoci my veľmi dobre chápeme príčiny a uznávame ich, pre ktoré splavnenie Labe a Vltavy treba urýchliť a čím skôr dokončiť. Ale v dôvodovej zpráve, ktorá ovšem pre obsah zákona nemôže byť smerodajnou, nemalo sa zabudnúť, že fond pre splavnenie riek je štátnym fondom investičným pre dobu hospodárskej krize a veľkej nezamestnanosti robotníctva, nemalo sa zabudnúť, že na Slovensku kríza a nezamestnanosť nie je menšia ako v historických zemiach. Štátny fond, ktorý dosiahne výšky 2600 mil., tvorí sa iba pre nasledujúcu 12ročnú periodu a Slovensko participovalo by na ňom, keby dovodová zpráva bola rozhodujúcou, nepomerne malou mierou. Účasť Slovenska na prostredkoch vodocestného fondu vyhovovala by našim potrebám vtedy, keby boly také: úpravné práce na Dunaji 4 mil. Kč, úpravné práce na Morave tiež 4 mil. Kč, úpravné práce na Váhu 10 mil. Kč, využitkovanie vodných síl 20 mil. Kč, úpravné práce na Váhu 10 mil. Kč, využitkovanie vodných síl 20 mil. Kč, stavby prístavov 15 mil. Kč.

V druhej stavobnej periode pamätá sa na slovenské rieky značnými síce obnosy, ale táto perioda nie je v nijakom súvise s fondom, lebo druhé obdobie nebude financované ním, ale dľa §u 9. Finančná úhrada pre stavby druhého obdobia zaistia sa novým zákonom. Bolo-li možno prispôsobiť investičný plán fondu pre vodohospodárske meliorácie dosť úmerne pre všetky zeme, ani pri vodocestnom fonde nebolo to nemožnosťou. Ale zdá sa, že pôvodca dôvodovej zprávy a tabuliek myslel pri sostavovaní čiste hospodársky, a aj to tak, ako si vec predstavuje on. Ale štát nesmie mysleť vždy a bez výnimky iba hospodársky, to si môže dovoliť len jednotlivec, ktorý investuje svoje vlastné a nie verejné prostriedky, ako je to u štátu. Štát má rovnaké sociálne povinnosti na celom svojom území a správa konečne ani pri hospodárskom podnikaní nesmie ztratiť so zreteľa ani dôsledky politické, lebo sú v stave privodiť veľké mravné škody. Na to nikdy neslobodno zabúdať. Lepšie urovnomernenie príspevkov na splavnenie riek a stavbu prístavov dosiahne sa iba v poslaneckej snemovni prijatou rezolúciou, ktorú zaiste odhlasuje aj senát a ktorá vláde ukladá, aby príspevok fondu na Váh a na Moravu zvýšený bol na ročných 10 milionov. Nepochybujem, že vláda prevedie túto rezolúciu, lebo je spravodlivá a preto môžeme hlasovať aj za túto predlohu s čistým svedomím, lebo ináč je prijateľná a donesie dobré ovocie pre všeobecnosť. § 12 predmetnej predlohy je veľmi dobrým ustanovením, lebo dľa neho rozpočet fondu je súčiastkou štátneho rozpočtu a tak kontrola prác je daná parlamentu ako aj kontrola o hospodárení fondovými prostriedkami v každom uplynulom roku, keďže minister verejných prác v dohode s ministrom financií povinný je podľa tohoto paragrafu každoročne podať zprávu o hospodárení fondovými prostriedky parlamentu.

Zamýšľaná colná unia s Nemeckom, o ktorej som počul, že hovoril pán predrečník Feierfeil, a o ktorej sa vôbec všeobecne toľko hovorí a píše, je veľmi dobrou príležitosťou uvážiť význam úpravy našej čiastky Dunaja v súvise s event. uskutočnením naznačenej colnej unie, najmä v tom smere, či sme niečo nepremeškali.

Úvaha takáto spadá vecne do prítomnej debaty a je aj veľmi aktuálnou. Prenechávam ju však povolanejšiemu národohospodárovi, kol. Kornelovi Stodolovi, ktorý sa tiež prihlásil k debate.

Moja strana prirodzene bude hlasovať za prijatie predlôh, lebo je presvedčená, že predlohy tieto, ač nám úplne nevyhovujú, predsa len v celku sú spôsobilé pozdvihnúť naše národohospodárstvo. (Potlesk.)

Místopředseda Votruba (zvoní): Další slovo má pan sen. dr Kovalik.

Sen. dr Kovalik: Slávny senát! K vládnym návrhom zákona o štátnom fonde pre splavnenie riek, vybudovanie prístavov, výstavbu údolných priehrad a pre využitie vodných síl v mene našej strany prejavujem toto:

Keďže už pán predrečník vo svojej reči vzpomínal nedostatky slovenské, sťažnosti, potreby a biedy, tak čo pozostáva nám a našej opozičnej strane? My nielen že musíme dôraznejšie poukázať na tieto nedostatky slovenské, ale musíme sa ich aj dôraznejšie domáhať, ba kričať, lebo keby sme nekričali, tak by nás neslyšali, a tak by sa tomu Slovensku ani toľko nedostalo, koľko sa dostane. (Předsednictví převzal místopředseda dr Heller.)

Odôvodnené je tedy, že my s tou najväčšou energiou a s tým najväčším, môžem povedať, rozhorčením, poukazujeme na to, že s tým Slovenskom sa nezachádza tak, ako by si to žiadalo nielen Slovensko, ale samotné záujmy celej republiky.

Najprv poukážem na to a dátami podeprem, aké krivdy sa páchaly a páchajú voči Slovensku, ako sa Slovensko ukracuje a nedodáva sa mu to, čo mu percentuelne patrí, ako to i prítomné vládné návrhy rukolapne dokadzujú.

Prednesiem aj tie príčiny, prečo sa to deje. V druhej časti svojej reči poukážem na to, aké následky to bude mať pre Slovensko a pre republiku. Slovensku sa veľmi ukrivdilo aj týmito predlohami. Pán rečník predo mnou povedal len toľko, že sa práve nesplnily všetky nádeje a požiadavky, my to ale musíme zdôrazniť tak, že opravdu sa Slovensku krivdilo. Senát je posledné forum, kde sa má o týchto veciach rozhodnúť. Nechcem podrobne hovoriť o vládnych návrhoch, lebo tieto boly už prejednané na shromaždeniach na Slovensku, aj v našich novinách, v technicko-dopravnom a rozpočtovom výbore snemovne, vo snemovni samej, taktiež vo výboroch senátu. Tedy širšej verejnosti sú doista známé. V tejto prvej časti svojej reči len shrniem a vypukle ukážem ukrivdenie slovenskej krajiny. Váh je tá najdivokejšia rieka nielen Slovenska, ale i celé republiky a robí najviac škody. Rýpe brehy a odnáša ročne ornej pôdy v sume 6 mil. Kč. A dľa pôvodného návrhu malo by sa dávať ročite na reguláciu Váhu len 3 mil. Kč a to 12 rokov. Je to posmech. S jemnými parlamentnými výrazy a prosením nedošli sme ďaleko. Rozhorčený človek nehľadá jemných výrazov. Na náš krik v posl. snemovni odhlasovali predsa miesto tých 3 mil. 10 mil., a to nielen na Váh, na ktorý sme my aspoň 12 mil. požadovali, ale v týchto 10 mil. je tiež už rieka Morava zahrnutá. Tedy i to je málo pre Váh a preto podáme rezolučný návrh a budeme žiadať výhradne pre Váh aspoň 12 mil. Kč ročne. Vo snemovni sa odhlasovalo na Moravu a Váh 10 mil., ale tvrdíme, toto je málo a preto budeme žiadať viac. Senát zaiste uzná oprávnenosť tohoto požiadavku.

V zamoravských zemiach od r. 1919 do r. 1922 bolo zregulované 241 km riek, na Slovensku v tomto čase nič. Na Vltavu a Labe pred prevratom bolo venované 900 mil., po prevrate 600 mil., tedy skoro 1¹/₂ miliardy na rieky, ktoré predsa neboly tak divoké a nerobily ročne toľko škôd, ako ten náš Váh. A tento dostal len 28 mil. Kč. Aký je to pomer a aká je to spravodlnosť? Vodocestný fond sa ustaľuje len tak rečeno k vôli štechovickým priehradám, ktoré spotrebujú zaiste celý tento fond, 3 miliardy, lebo sa tam má upraviť 190 km so 4 priehradami. O tom sa presvedčil osobne kol. Janík, ktorý na mieste bol a keď sa pýtal pána ministra, že kedy sa bude stavať na Váhu hydrocentrála, dostal odpoveď, aby sa opýtal pána sekčného šéfa. Tento mu sdelil, že na to nieto peňazí. Preto kričíme a povedáme, že je Slovensku ukrivdené, poneváč potrebné obnosy pre zeme zamoravské sa nájdu, pre Slovensko ale nie.

Človek by si myslel, že sa to do budúcnosti napraví, ale bude ešte horšie. V Čechách patrí do kompetencie ministerstva verejných prác 850 km riek, na Slovensku 545. Tedy i na Slovensku je veľká dľžka upraviť sa majúcich riek a predsa na úpravu a splavnenie riek českých pripadne 1.012 mil., t. j. 89% a na slovenské rieky len 125 mil., t. j. 11%. Tedy Slovensko má dostať len ôsmu čiastku. Na využitie vodných síl českých riek 774 mil., t. j. 87.5% a slovenských riek len 10%, tedy len ôsma čiastka. Tieto sumy úhrnom sú: na české rieky spolu 1786 mil., t. j. 88.3%, na Slovensku len 215 mil., t. j. 10%, tedy spolu len deviata čiastka.

Váh je nielen pre Slovensko, ale pre celú republiku významná vodná cesta. Keď hladíme do budúcnosti, ako je to aj v dôvodovej zpráve označené, je to pre celú republiku pre obchod a premávku veľmi význačná rieka, poneváč v programe je - pravda, je to len hudba budúcnosti - spojiť Váh pomocou Kysúce s Odrou a Vislou, s tou poľskou veľriekou, a vtedy by bol spojený Dunaj s Baltickým morom pomocou Váhu, Kysúce a Visly. V programe je aj spojenie Labe s Odrou, tedy Moravy, Odry, Labe do Baltického mora. Vyzerá to tak, akoby to bola konkurenčná vodná cesta. Myslím ale, nakoľko republika Československá je štát slovanský - po väčšine národy slovanské tu bývajú - a musíme do budúcnosti hľadeť a spolu so slovanskými našimi súsedmi aj hospodársku a obchodnú politiku robiť, tak by sa mala táto cesta forsírovať, ktorá vedie nie cez Nemecko, kde vedie Labe, ale mala by sa forsírovať cesta, ktorá vedie cez Poľsko na rieke Visle. Rozhodne my Slováci sme za to, aby, ak k tomu dakedy dojde, bol Dunaj spojený pomocou rieky Váhu, Kysúce a Visly územím slovanským, poľským do Baltického mora, ale nie pomocou Odry a Labe územím nemeckým. Toto za potrebné držím už teraz tuto pripomenúť a priklincovať.

Pojďme ďalej v tejto otázke a uvidíme, či so Slovenskom sa zachádza tak, ako to rovnoprávnosť požaduje. Zeme české majú prispievať k reguláciám riek ¹/₈ a Slovensko má prispievať ¹/₄.Povedané je tam, že až po Sered len ¹/₈, ale to je kúsok. Tedy ten príspevok pre slovenskú krajinu má činiť ¹/₄, ešte raz toľko, ako v zemiach českých. Tak prečo je to rozdelenie, prečo sa na Slovensku dávajú väčšie ťarchy než v historických zemiach? Je to i pri železniciach, že železničné tarify sú v českých zemiach ľahčie a na Slovensku ťažšie. Teraz vidíme, že i pri tých vodocestných prácach Slovensku sa ukladá väčšia ťarcha než zemiam českým. Je to tá rovnoprávnosť, spravodlivosť, je to tá láska toľko spomienaná ku Slovensku?

K tomu prichodí ešte, že v prvých 12 rokoch, teda v prvom období, kedy už je toľko zapotreba Váh regulovať, má sa dostať Váhu ročite 3 mil. Kč - teraz je to zlepšené s Moravou na 10 mil. Koľko sa ale dostane Morave a koľko Váhu, to je zasa otázka ponechaná dobroprajnosti patričných faktorov. Teprve v druhom období sa má Váhu dostať viac, kdežto české rieky, ktoré sú už dosť zregulované, dostanú už v prvom období ročne veľké sumy. Zasa tu vidíme tú nespravodlivosť, nekorektnosť zachádzenia so Slovenskom. A zasa sa pýtam, či to je ta rovnoprávnosť, to je tá láska ku Slovensku? Pri každom kroku môžeme dokázať, že Slovensko nedostane tak rovnoprávne to, čo mu patrí, ako zeme české.

Na Považí boly shromaždenia vo veci regulácie Váhu v Trenčíne, v Belúši, v Púchove a v Ladcoch. Všade si žiadal ľud v rezolúciách pre reguláciu Váhu nie tých pôvodných 3 mil., ale skromných 12 mil. ročne, čo vodohospodárske oddelenie krajinského úradu zpracovať môže. Bolo rečené vo výbore, že práce pre Váh niesú pripravené. Videli sme, ktorí sme tam boli, že všetko je už na mapách vypracované do najmenších podrobností. Tedy môže sa riecť, že práce sú prichystané a zpracované, môže a musí sa započať hneď, ešte toho roku, a môže sa zpracovať nie 3 z tých 10 a niekoľko milionov, ale i 12 mil. sa môže zpracovať. To navrhoval i vodohospodársky Sväz vo spomenutých rezolúciách. Mám tuná i tú rezolúciu, nechcem to veľmi obšírne rozberať, ale obsah rezolúcie je ten, aby sa prikročilo ku prácam hneď a že by sa venovalo na reguláciu Váhu 12 mil. Kč a že by sa i hydrocentrály započaly stavať, a to nie jedna, ale dve hydrocentrály.

Tedy poneváč vo snemovni na naše urgovanie dostalo sa pre Váh a Moravu 10 mil., slávny senát môže ale ešte napraviť a môže odhlasovať čisto len pre Váh 12 mil., na čo my podáme rezolučný návrh. A tu nejedná sa len o Váh. Keď sa v českých zemiach regulovalo Labe, Vltava, Odra, Morava a iné rieky, teda majú sa na Slovensku regulovať nielen Váh, ale aj Orava, Kysúca, Nitra, Hron a iné slovenské rieky a bystriny a má sa na to venovať českým úhradám zodpovedajúca úhrada pre Slovensko.

Už i bratislavská obchodná komora na svojom plenárnom zasedaní vyslovila poľutovanie nad nesplnením slovenských požiadavôk k vodocestným návrhom. A tu musím poznamenať, že tam tí páni niesú v opozicii v tej obchodnej komore, ale sú to vládni páni a predsa vyslovili poľutovanie. Tak tedy náš krik a naše volanie, ako opozičníkov, je úplne oprávnené, keď už vládné strany samy uznávajú toto - keď chcem ostrejšieho výrazu použiť - za ukrátenie Slovenska.

Obchodná komora hovorí toto: "Na reguláciu Váhu, ktorý pretieká srdcom Slovenska, určite zaistiť pre prvý 10ročný turnus už navrhnutých Kč 10 milionů. Dľa získaných informácií bola v návrhu zákona pôvodne určená suma na rôzné vodocestné práce zvýšená o Kč 162 mil. z toho dôvodu, aby v prvom rade bol bezpodmienečne prevedený na 10 rokov už ustálený program regulácie Váhu a Dunaja. Napriek tomuto zvýšeniu parlament neodhlasoval v zákone účel tohoto a len zmocnil vládu, aby každoročne "dľa potreby" z tejto sumy použila tiež niečo na reguláciu Váhu. Toto usnesenie skrýva v sebe nebezpečie, že rieka Váh, tak ako v uplynulých 12 rokoch bude len na jednotlivých miestach upravená, t. j. "slátaná"." - Toto hovorí obchodná komora bratislavská. Tím bude spôsobená národnému majetku Slovenska efektívne veľká škoda. Aby bola zamedzená, musí sa prevádzať regulácia Váhu systematicky, podľa celkom určitého plánu a tieto práce nesmú záviseť od eventuelne sa meniaceho stanoviska vlády, ale musia naopak dostať zákonný podklad a istotu.

Prosíme vás, abyste tieto požiadavky pri jednaní v pléne senátu láskave podporovali." Tu je to, čo som aj povedal. (Ukazuje. - Sen. Zimák: Podpísané?) Podpísali: Kornel Stodola, predseda, dr Vaverka, hlav. tajomník.

Ráčite videť, že nielen my opozičníci, ľudáci kričíme, ale i takí faktori, ako je bratislavská obchodná komora, vyslovujú tu podozrenie, že snáď predsa Váhu nedostane sa, čo sa mu má dostať, že to bude záviseť od ľubovôľe vlády. Vidíte, preto je oprávnené, aby sa to v zákone povedalo, koľko sa má na tie rieky dostať. (Sen. Rovňan: Aj vládní poslanci a senátori by sa mali na to zaujať) Prijdem k tomu. Mám ešte pasus ohľadom toho. Bude tu.

Pristúpim teraz ku druhej časti svojich vývodov, aké následky bude mať to krivdenie Slovensku pre republiku. Nechcem použiť výrazu, že sa Slovensku nepomáha, lebo my nie pomoc žiadame, ale čo nám patrí, čo je naše. Slovensko voči republike koná svoju povinnosť platením daní a krve. Republika má tedy povinnosť dať Slovensku, čo mu percentuálne patrí, ale nie potom ponechať na ľubovôli, ako rozdeliť fondy a Slovensku len omrvinky hodiť.

Pán kolega požadoval pri týchto shromaždeniach prácu pre robotníctvo, poneváč z týchto investícií musí plynúť práca pre nezamestnaných. Hovorím, že na Slovensku je tisíce a tisíce nezamestnaných. Spomínam to ešte. Tedy nech sa im dáva čo im patrí. To vše všetky slovenské strany majú uznať a začínajú uznávať. Slovensko není žobrák, aby prosilo o almužnu, gráciu, alebo pomoc, ale Slovensko je rovnoprávna časť republiky a požaduje si len svoje. Toho sa mu ale nedostáva. Z toho nasleduje logicky, že je to nespravodlnosť a to vyvoláva na Slovensku nespokojnosť a také reči, ako som nútený tu povedať. Pre Slovensko nasleduje z takéhoto ukracovania a nespravodlnosti, že bude ďalej biedačiť, že bude vždy viac a viac neschopné dane platiť, že sa tam nezmenší nezamestnanosť, proti ktorej pán kolega požadoval, aby sa nezamestnaným dala práca. Nebude sa zmenšovať nezamestnanosť na Slovensku a následok bude, že tam bude sa stupňovať nespokojnosť. Váh a iné rieky Slovenska budú stále veselé rýpať brehy a odnášať úrodnú zem slovenskú, čo činí mnoho milionov škody a poškodzuje slovenské roľníctvo, zapríčiňuje poľnohospodárstvu nenahraditeľné ztraty. Nedostatkom práce bude trpeť malý remeselník a obchodník, i veľký priemysel, elektrizácia. To drahé, vrelé milované Slovensko bude trpeť ďalej. Bude s roka na rok rozhorčenejšie a nespokojnejšie. Bude to následok takého zaobchádzania, ktoré vidíme aj v prítomných návrhoch zákona. Čo bude za následok pre republiku? Po prvé, slovenský ľud zratí dôveru v dané slovo vlády, dôvera v sľuby vlády, prejavené pred celým štátom, pred celým Národným shromaždením.

Pán ministerský predseda pri nastúpení terajšej vlády slávnostne prehlásil v snemovni i v senáte, že vláda bude zdvíhať Slovensko na takú hospodársku úroveň, na akej hospodárskej úrovni sú zeme zamoravské. Či sa to tak koná? Ako sme to my poslanci a senátori našej strany dokazovali, ako to dokázali prítomné i minulé návrhy zákonov, sa to nekoná, vláda nezdvihá Slovensko na úroveň zemí zamoravských, lebo tam sa vždy nepomerne dáva viac, ako Slovensku. Koleso zamoravských zemí ženú 90% rýchlosťou a koleso Slovenska len 10% rýchlosťou. Tedy kedy sa to dohoní a kedy sa zdvihne tá úroveň? Sú to len sľuby a je to len sypanie piesku do očí. Je to len výsmechom Slovensku od ľudí, ktorí myslia, že tí tam sú tak sprostí, že im uveria. Ale sľuby dávať, slovo dávať s ministerského kresla, s tribúny Národného shromaždenia a ho neplniť, to je nebezpečná vec. Ten, kto tak robí, sám si škodí, sám si zapríčiňuje ztratu dôvery, sám si podtína autoritu, pravdomluvnosť a spravodlivosť. Slovenský ľud vždy viac a viac ztráca dôveru v dané sľuby a ztráca dôveru vo spravodlnosť. Či také zachádzanie so Slovenskom je štátnické a múdré? Není to nebezpečné pre záujmy republiky? Veď príjdu ťažké a nebezpečné časy a bude sa museť apelovať na oduševnelosť a oddanosť Slovenska a tu bolo dávno treba, je treba a bude vždy treba vštepiť do slovenského

národa to vedomie, že republika Československá je jeho starostlivou, dobrou, spravodlivou, milujúcou matkou, že je jeho živiteľkou, vlasťou, kde sa mu dobre robí a dostáva toho, čo mu patrí. O to sa majú starať štátnici a nielen sľuby dávať. Ako inak môžem chtieť oduševnenie od toho, komu sa krivdí, s kým sa zachádza po macošsky a neplnia dané sľuby. Slovenskí národ plní svoju povinosť k republike, platí daň krve a keď bude treba, bude brániť republiku všetkými silami. Ale i republika musí konať voči slovenskému národu svoju povinnosť. Týmito návrhy zákonov nevidíme to potvrdenie, nevidíme tú lásku k Slovensku vzdor tomu, že sa o tejto veci ako v Národnom shromaždení, tak i v senáte a vo výboroch toľko hovorilo. Celé Slovensko žiadalo slovenskú techniku. Pán predrečník hovoril o tom, v akom neporiadku sú naše hospodárske, roľnícke pomery, že tam kataster nie je upravený, roľník nemôže dostať úver, poneváč nevie, čo mu patrí a preto nedostane tej pôžičky. Je to pravda. Ale odpomahá sa tomu? Keď sme žiadali, aby bola slovenská technika, aby bolo dosť zememeričov a inženierov vychované, tak prosím, len tá ľudová strana, len tá kričala a exponovala sa do poslednej chvílky v parlamente a v senáte. A druhé strany už sa neexponovaly za to, a predsa uznávajú, že je chyba, kataster nie je upravený, nie je dosť zememeričov, to sa uznáva, ale keď sa tomu má odpomôcť vystavením školy zememeričskej na Slovensku, už mlčíme. Tedy táto spravodlivá žiadosť bola odmietnutá.

Tak sa veru nedvihá úroveň slovenskej krajiny. Však v Čechách je jedna česká technika, na Morave tiež jedna, v Čechách je jedna nemecká a v Brne tiež, no tak, kedy že budeme my na tej úrovni, keď nám nedajú techniku?

Nielen že sa nedvihá úroveň, ale urážajú sa city, povedomie slovenského národa nariadením, že vraj neslobodno pri obnosoch písať Kčs - koruny česko-slovenské - ale len Kč! Keďže máme republiku Česko-slovenskú, tak máme mať i koruny česko-slovenské, a takto sa má písať Kčs. A keď sa to neuznáva a nepíše, tak je to zasa jedon nový dôkaz nerešpektovania práv slovenských a urážania tej citlivosti. Ja neviem, čo má z toho štát? Neviem, komu je to dobré, že sa tak uráža ten cit, to povedomie slovenské. No tak veď dosť tých korún platí ten Slovák, tak ani pomenovať nesmie peniaze, že sú to i slovenské peniaze? Máme teraz pätistovky, tak prečo sa tam nenapíše 500 Kčs a prečo sa píše len 500 Kč? Tedy netreba urážať city slovenské; ja povedám, kto uráža city slovenské, nie je priateľom republiky Československej. (Tak jest!) Keď je Slovensko dobré na to platiť dane, tak má byť dobré na to, aby sa písalo Kčs. To budeme požadovať, aby sa pomalu zo štátneho života nezotrelo vôbec všetko, čo je slovenské.

Ja neviem pochopiť politiku našej vlády: máme republiku Československú a Slovensko sa nadmieru zanedbáva, slovenský národ neuplatňuje sa dostatočne v riadení osudu štátu, najväčšia strana na Slovensku, jediná čistoslovenská strana a jej polmiliona voličov sú ešte vždy nielen enfant negligeable, ale entfant persecutable! Tedy nielen dieťa, ktoré sa môže zanedbávať, ale je to dieťa, ktoré se môže persekvovať. My to cítime, to persekvovanie. Maďarom, Nemcom ide sa v ústrety, a Slovákom ako? Je to republika Česko-slovenská?

Projekt rakúsko-nemeckej colnej únie má byť mementom vedúcim politikom, že hlavným pilierom republiky je Slovensko a že republika potrebuje slovenský národ, potrebuje jeho oduševnelosť, oddanosť, pomoc v medzinárodných komplikáciách a v nebezpečných časoch. A takéto vládne návrhy, ako je i prítomný návrh a minulý, sú len krivdou na Slovensku páchanou, len tak si zahráva s citami slovenského národa, ako si zahrávajú stále dávané, ale neplnené sľuby vlády Slovákom.

Ohromná nemecká sila - oni dobre majú, oni sa vzmáhajú, dobre majú Nemci, každý národ chce sa vzmáhať, to im zabrániť nikto nemôže, ako žiadnemu národu nemožno zabrániť, aby sa vzmáhal, zmohutnel - ohromná nemecká síla napomína slovanské národy, aby si vážil jedon druhého, napomína, aby i Česi si vážili Slovákov, ale nielen platonicky, ale tak, aby sa Slovensku dostávalo toho, čo mu po spravodlnosti patrí. Nerozumiem, že sami vládni činitelia nepozastavia sa nad rukolapným ukrátením Slovenska týmito zákonami. Aj technicko-dopravný a rozpočtový výbor senátu teraz bez všetkých obáv, veselo, bezo zmeny odhlasoval tento návrh zákona. Pamätajte na Nemcov, aký sú tí jednotní, svorní, mohutní, oni rešpektujú žiadosti a práva jednotlivých nemeckých krajín. Veď Nemecko pozostáva z Pruska, Bavorska, Saska, Meklemburska a Pán Boh vie, koľko je tých krajín a oni tam rešpektujú žiadosti tých jednotlivých krajín a oblastí v Nemecku, neboja sa, že to bude ohrožovať celistvosť nemeckej ríše. To neohrožuje celistvosť nemeckej ríše, a teraz ešte chcú pripojiť aj rakúskych Nemcov k ríši, a tu v Československej republike tak sa ukracuje tá časť republiky rovnoprávna, to Slovensko. Pamätajte na Nemcov a neodcudzujte si Slovákov. Pamätajte na Maďarov, ako stále chodia po Europe kľučkovať o revíziu hraníc, pamätajte na Maďarov a nezkracujte Slovákov, ale rešpektujte a vyhovujte ich oprávneným žiadostiam.

Čo je tomu všetkému príčina, že sa s tým Slovenskom tak macošsky zaobchádza, nielen týmto zákonom, ale aj štátnymi dodávkami, melioráciami, investíciami? Koľko že dostaneme z tých investícií? Zamoravským zemiam sa dávajú miliardy, Slovensku len omrvinky. Koľko dostane Slovensko z tých 150 milionov na sanáciu poľnohospodárstva? Koľko dostane z tých 1.300 milionov investičnej štátnej pôžičky? Veď i na Slovensku je mnoho tisíc nezamestnaných. Toho nerešpektovania slovenských žiadostí je viac príčin. Tu v Prahe si myslia: Bližšia košeľa ako kabát. Avšak nie je dosť len košeľou sa zaodievať, musí byť aj dobrý kabát, aby sa človek nenachladil. Na odbory jednotlivých ministerstiev, ktoré návrhy vypracujú, má ohromný vliv vždycky to ministerstvo financií. Niekedy ani ten odborník nemôže tak vypracovať ten návrh, ako by ho chcel, lebo mu to ministerstvo financií nedovolí. Tak je to aj s terajšími predlohami. Možné by bolo v tom výbore viac určiť pre slovenské rieky, ale tam je to ministerstvo financií, to nechce dovoliť.

Ale tu povedám to, čo sa v tom odbore ministerstva vypracuje, či to musí ten výbor snemovne alebo senátu prijať a či to musí potom prijať snemovňa a senát? Však na tom sú opravy a rozpravy, aby keď prijdú pozmeňovacie návrhy zlepšovacie, - ako my Slováci sme pri týchto návrhoch podali pozmeňovacie návrhy - teda sa to má prijať. Či vláda nemôže prijať tieto opravy? Či stranická disciplina má stáť nad záujmom slovenskej krajiny a slovenského ľudu?

Teraz prijdem k tomu háklivému bodu a háklivej slovenskej otázke, ku slovenskej spolupráci.

K týmto príčinám, ktoré som doposiaľ predniesol, že prečo sa s tým Slovenskom tak zaobchádza, ešte môžem dodať jednu z najvážnejších príčiň mimo už spomenutých, a síce tú, že niet tej toľko spomínanej slovenskej spolupráce.

Jediná slovenská ľudová strana bije sa konzekventne v prvej fronte až do posledných fórov, až sem na tú rečnícku tribúnu, za záujmy slovenské. Iné strany zo Slovenska doma pred slovenským ľudom na shromaždeniach, ba i v novinách bijú sa v prsá, že ony hája slovenské záujmy a žiadosti, že sa budú exponovať v Prahe za slovenské veci a keď dojde na lámanie chleba, tu v Prahe ich to hrdinstvo akosi opúšťa. Myslíte, že to ľud nevidí? Myslíte, že bude vám ľud za to povďačný, že vám je disciplina strany smerodajnejšia ako záujem slovenského ľudu, slovenskej biedy, slovenských potrieb a práv? I v politike je potrebný idealizmus, nielen ten sacro egoismo. (Tak jest!)

Prosíme, aby slávny senát prijal náš pozmeňovací návrh. Prítomné návrhy zákona neodhlasujeme a vyslovujeme nad nimi nielen poľutovanie ako bratislavská obchodná komora, ale vyslovujeme rozhorčenie a protest slovenského ľudu. (Potlesk.)

Místopředseda dr Heller (zvoní): Uděluji slovo panu sen. Ďurčanskému. (Výkřiky.) Slovo má pan sen. Ďurčanský a potom pan sen. Bergman.

Sen. Ďurčanský: Vážení pánovia, slávny senát! Po dlhej dobe prichádzam konečne aj ja na rečnícku tribúnu, hoci už som to považoval tak trošku za zbytočné tuná hovoriť, lebo som si vedomý toho, že čo tu ráz kluby uzavrú a čo sa ráz prevedie vo výbore, prijde pred plenum a nedá sa na tom nič meniť. Ale konečne viaže ma k tomu povinnosť, aby som aj ja tu prehovoril, bárs nachádzam sa v strane opozičnej a bárs ako strana opozičná nemáme vôbec odpovednosti za vynesenie akýchkoľvek zákonov, a sme tu len k tomu, aby sme len pozorovali, ako sa zákony vynášajú. Vážení pánovia, my najviac si sťažujeme na to, že keď akékoľvek dobré návrhy alebo pozmenovacie návrhy by sme priniesli, keby boly o mnoho lepšie, ako ich slávna koalícia sostaví, nám nebudú prijaté. To nás veľmi bolí, lebo častokráť sa vynesú zákony, ktoré sú - a tu, prosím vás, ináče by som to nemohol pomenovať - diktátom, zákony na úkor Slovenska a Slovensku neprajné. To je tá hlavná príčina, že v našom parlamente niet toho života ako v parlamentoch iných štátov. Na čo tu rečniť a účastniť sa schôdze, je to zbytočné, keď zástupcovia ľudu nemajú slobodnej vôle, keď sú len hlasovacím strojom. Celá táto prax je protiústavná, protiviaca sa zákonom a spravedlnosti a veľmi škodlivá.

Slávny senát! Hoci tohoto všetkého som si plne vedomý, hoci viem, že na tom, čo sa v kluboch rozhodlo, už není možno nič meniť, ako som hovoril, predsa len sa ujímam slova, lebo som si vedomý, že povinnosťou zákonodárcov je, aby dbali na to, aby sa zákony vynášaly v tom smere, aby boly ľuduprajné a prijateľné bez rozdielu národnosti. Povinnosť ma viaže a síce tá, ktorú na mňa ľud vložili, aby som jeho práva hájil a zastával. (Tak je!) A, vážení pánovia, hovoriť môžem s tohoto miesta, že ten dobrý ľud slovenský bude volať pánov zo Slovenska sem poslaných k odpovednosti; prijde čas, kedy ich bude volať k odpovednosti za to, aké zákony preň vynášali.

Vážení pánovia! Keď za doby starých bezpráví nebolo ešte zákonov a práv, Rímani nám dali právo a ešte dnes je jedine rímské právo podkladom našeho práva. Gréci nám dali zákon, to som čítal, a keď zákon Gréci vytváreli, nadhodil jeden mudrc: Vlastne pánovia, čo má byť, čo sa má menovať zákonom? Hovorí iný mudrc: Zákon, čo máme spraviť a vyniesť, to má byť jedno múdré nariadenie k uspokojeniu všetkých občanov. A ja sa pýtam slávneho senátu a pánov zákonodarcov z vládnych strán, či v tomto znení sa vynášajú v našom štáte zákony? Naše zákony sú stranícke, isté vrstvy ľudu utláčajúce a ubíjajúce. A preto, vážení, ja budem pokračovať ďalej.

Návrh zákona o štátnom fonde pre vodohospodárske meliorácie a druhý návrh o fonde pre splavnenie riek a využitie vodných síl sú zákony najmä na Slovensku nanajvýš nutné. Bolo by na čase, aby tieto otázky boly jednotne riešené, veď nedostatok jednotného formulovania zákona škodí mnoho účelu, ktorý nasledujeme.