Tedy považujem za nutnú povinnosť učiť sa náboženstvu a náboženskú mravnú výchovu. Zlú, materialistickú, bezdušnú výchovu treba potierať a nahradiť ju dobrou kresťanskou nábožensko-mravnou výchovou. A vtedy súdnictvo nebude mať toľko práce s trestným pokračovaním proti zločinnosti mládeže.

Poneváč nevidíme dosť zabezpečenú a v ustanoveniach prítomného trestného súdnictva nad mládežou tieto mnou prednesené v dobrej nábožensko-mravnej výchove záležajúce preventivné opatrenia, nemôžeme za tento návrh zákona hlasovať. (Potlesk.)

Místopředseda Trčka (zvoní): Dalším řečníkem je pan sen. dr Žiška. Prosím, aby se ujal slova.

Sen. dr. Žiška: Slávny senát! Vládna osnova zákona o trestnom súdnictve nad mládežou znamená doplnok našej legislativy a má medzí iným prispeť i k sjednoteniu našeho zákonodarstva v celej našej republike. Dosiaľ mali sme dualizmus i v tomto ohľade. V českých zemiach bol platný rakúsky zákon z roku 1852, na Slovensku trestný zákon z roku 1878, doplnený zákonom o súdoch nad mládežou z r. 1913. Z tohoto stanoviska, že teraz budeme mať jednotné súdnictvo, tešíme sa tejto predlohe, a keďže ona je založená na názoroch novodobej kriminalistickej vedy a na zkúsenostiach významných odborníkov v otázkach zločinnosti mládeže, prechovávame nádej, že tento zákon v živote obozretne prevádzaný donesie svoje ovocie a prispeje k hlavnej intencii tohoto zákona, nie tak len trestať mladistvých previnilcov, ale viac vychovávať. Dľa tohoto zákona trest má byť viac výchovným prostriedkom k náprave života, aby po mladistvom poblúdení stali sa z nich mravní, statoční občania.

Ja pri pojednávaní tejto predlohy nechcem sa zaoberať s jej formálnou právnickou stránkou, ale hľadím na jadro veci, na koreň a príčinu zločinnosti dnešnej mládeže, a som presvedčený, že ani najdokonalejší zákon nám nepomôže, keby sme sa spolu nesnažili odstraniť tie príčiny a neblahé príležitosti, ktoré nepriaznive vyplývajú na naše mladistvé pokolenie a majú za následok, že sa dostane do konfliktu s mravným riadom a trestným zákonom. Hľadím na túto predlohu viac z mravného stanoviska, veď myslím, že všetci si prajeme, aby sme mali nielen duchu doby primeraný zákon o súdnictve nad mládežou, ale čím viac, čím lepšie vychovanú mládež, na ktorú by vôbec nebolo treba aplikovať tento zákon, alebo len v najzriedkavejších prípadoch.

Pri pojednávaní tejto predlohy nesmieme prehliadnuť tú smutnú skutočnosť, ktorú nám ukazuje štatistika z posledných rokov pri zločinnosti mládeže. S boľastným srdcom a s vlasteneckou obavou do budúcnosti hľadíme na mravný úpadok, na všeobecnú zosurovelosť, na vzrastajúcu zločinnosť našej mládeže vyšlej zo škôl, a uvažujeme o príčinách tejto zkazy. Som tej mienky, že povinnosťou zákonodarstva je starať sa nielen o potrestanie týchto previnilcov, ale odstrániť tie príčiny, ktoré pôsobia na stúpajúcu zločinnosť mladistvých. Nedá sa popierať, že preživáme nielen ťažkú hospodársku krízu, veľkú nezamestnanosť, ale ako nám štatistika dokazuje, aj ťažkú mravnú krízu. A tejto mravnej krízi podlieha, bohužial, aj naša mládež, vystavená toľkým pokuseniam, dráždeniam, zlým príkladom tak v nešťastnom rodinnom živote, na uliciach, v zlých spoločnostiach, takže keď si uvedomíme tú k zlému náchylnú, vrtkavú, neustálenú, všetkým dojmom prístupnú a vnímavú povahu mladistvej duše, nedivíme sa, že podľahne toľkým príležitostiam k zlému a dopustí sa poľutovania hodných trestných činov.

Vzrasťajúcu zločinnosť mládeže nedospelej nemôžeme ustavične a stále pripisovať válečnej a poválečnej psychosi, ktorú sa u nás tieto trestné činy omlúvaly. Veď sme už vo 12. roku po válke a máme mládež, v ktorej duši nijaké, alebo len slabé dojmy zanechaly hrôzy, biedy, nedostatky válečnej doby. Ochotne pripúšťam, že i naše neblahé sociálné pomery, bieda, chudoba, nezamestnanosť, nespokojnosť a zúfalstvo nižších tried mocne pôsobí na vzrasťajúcu zločinnosť mládeže, avšak toto zlo má ešte hlbšie príčiny, pred ktorými nemožno oči zažmúriť.

Kňazi, učitelia, súdcovia, ktorí z povolania majú možnosť a príležitosť zaoberať sa s mladistvými previnilcami a skúmajú príčiny mravného úpadku mladistvých previnilcov, prečo sa dostali do konfliktu s trestným zákonom, mohli by najlepšie dokázať, že okrem nedostatočnej mravnej výchovy školskej a domácej hlavne rozhárané domáce pomery, nešťastný rodinný život rodičov, manželský rozvod, zlé spoločnosti, nemravná a surová pouličná tlač atď. prispievajú k zmáhajúcej sa zločinnosti.

K tomuto ale, velactený senát, ja pripočítam ešte aj naše neutešené politické pomery, náš zurivý stranícky život spojený so vzájomným obviňovaním a upodozrievaním našich najlepších, najzaslúžilejších mužov o štát z tých najhroznejších zločinov, ktoré sa potom v novinách a na politických shromaždeniach pretriasajú. Vieme, že naša mládež to číta; počuje to v domácnosti, mluví sa o tom všade. Nuž, predstavte si, pánovia, akú podivnú predstavu si môže učiniť tá naša mládež o mravnej úrovni našich vedúcich činiteľov! Ani by sme nemysleli, čo všetko už vie, na čo všetko je zvedavá tá mládež. A ja sám z vlastnej zkúsenosti viem, že naša nedospelá mládež s najväčšou dychtivosťou číta tie najrozmanitejšie senzácie, vzájomné obviňovanie našich čelných ľudí zo zločinov a pod dojmom tohoto čítania utvorí si názor, že niet už poctivých, statočných, ideálnych mužov v našej republike.

Preto je problém zločinnosti mladistvých veľmi složitý a veľmi ťažko riešiteľný. Môžeme mať zákon najdokonalejší, keď sa my všetcia nepričiníme o to, abysme podali pomocnú ruku k prevádzaniu tohoto zákona, nedocielime toho kýženého úspechu. Zákon sám je mrtvý, ale ducha treba do toho zákona dať a hlavne treba pracovať na odstranení všetkých tých neblahých pomerov, ktoré sú príčinou mravnej kríze a úpadku našej mládeže.

Pri všetkej našej snahe pozdvihnúť mravnú úroveň našich mladistvých a vychovávať ich k poctivému občianskému životu nesmieme pominúť ani našu školskú výchovu. Všetcia očakávame, aby naša mládež osvojila si v školách nielen potrebné vedomosti pre život, ale aby dostala čím pevnejší mravný základ, ktorý by ju potom zachránil vo víre života od mravného úpadku, od zločinov, ktoré sa protivia trestnému zákonu.

Žiadame si, aby všetky naše školy nielen vyučovaly, ale viac vychovávaly, aj na ujmu snáď niektorých zbytočných vedomostí, a k tomu cieľu nech je reformovaný náš školský systém, aby učiteľstvu viac času zbývalo na vychovateľskú činnosť svojho povolania.

Žiadame si, aby škola bola v tom najužšom styku s rodinou, aby učiteľ a rodičia spoločne vyplievali zlé náklonnosti mladistvej duše a viedli ju k ideálu statočnosti, poctivosti, charakternosti.

Pri dobrej, úspešnej výchove mládeže nemôžeme si nepovšimnúť i nábožensko-mravnej otázky. Páni moji, tu stoja proti sebe dva svetové názory. Jeden chce budovať mravnú výchovu na základe náboženskom, druhý na základe filosofickej prirodzenej morálky. Jeden smer je za náboženskú školu, druhý za laickú.

Týmito otázkami školskými a výchovnými zaoberali a zaoberajú sa mnohí veľkí mužovia, a uznávali ich dôležitosť. A či títo veľkí mužovia snáď zatracujú tú nábožensko-mravnú výchovu? Páni moji, nechcem vás tuná unavovať mnohými citáty počínajúc od Cicerona až do Komenského a do jedného z najväčších českých pedagogov Lindnera. Cicero hovorí, že hlavnou podporou mravného vychovávania v mladosti je náboženstvo. A Rousseau, ten veľký muž a pedagog pred francúzskou revoluciou, ktorý bol naklonený k náboženskému cíteniu, hovorí: "Kto sa náboženskému vyučovaniu stavia na odpor, počína si ako rušiteľ poriadku a nepriateľ spoločnosti ľudskej." A Diderot: "Náboženstvo musí byť lekciou prvou, ba každodennou." A náš Komenský, na ktorého sa tak radi odvolávame, mal vždy na mysli školu náboženskú. A tak bysom mohol i ďalej pokračovať, ale neučiním to. Všetci učení a zkúsení pedagogovia tú istú myšlienku, len inými slovami, opakujú a zdôrazňujú jednomyseľne: náboženský základ v úspešnej výchove.

A preto vidíme, že veľké, moderné západné národy z veľkej časti stoja na základe náboženskej výchovy v ľudových a stredných školách. Podívajme sa na Nemecko, Holandsko, Belgiu, Angliu, najnovšie Italiu. I vo Francii, kde sú štátne laické školy, polovica francúzskej mládeže navštevuje súkromné školy náboženské.

Ďaleko je odo mňa, aby som tvrdil, že všetky školy náboženské vychovávajú samých anjelov a všetky štátne laické školy samých diablov. Ani o našich školách štátnych nechcem tvrdiť, že sú neverecké a že snáď vychovávajú k samej zločinnosti. Len by som si prial a prajem, ako to vždy prizvukujem, aby na všetkých týchto našich školách náboženstvo zaujalo to miesto, ktoré mu podľa názoru všetkých svetochýrnych pedagogov prináleží. Som presvedčený, že keď na našich školách v tomto ohľade zavedený bude ten šľachetný smer, i zločinnosti mládeže bude menej.

V súvislosti s touto otázkou za povinnosť si pokladám, aby som s tohoto miesta odpovedal pánu posl. dr Winterovi, zpravodajovi tejto predlohy v poslaneckej snemovni, ktorý v odpovedi na dôvody pána posl. Staška, ktorý dokazoval potrebu náboženskej výchovy na našich školách, dovolil si odvolávať sa na Slovensko a dokazovať, že na Slovensku, ačkoľvek sú tam vo väčšine církevné školy, predsa je tam zločinnosť mládeže o jednu tretinu väčšia než v historických zemiach. (Sen. Ďurčanský: To by bolo, ťažko dokázať!) Páni moji, počkajte, dovolím si predčitať ten odstavec jeho reči. Tvrdí: "Pán posl. Stašek uvádzal ako jedon z hlavných dôvodov zločinnosti mládeže vliv laickej školy, lebo vraj je takého druhu, že odníma mladíkovi alebo mladému dievčaťu pevnú pôdu pod nohami a svádza alebo aspoň neprekáža rozširovaniu zločinosti. Tu by som chcel upozorniť na tabulky č. VI a XVI, ktoré sú v dôvodovej zpráve uvedené, a len preto o tejto časti vývodov p. posl. Staška mluvím. V tabulke VI máme priehľad o zločinoch a prečinoch, pre ktoré boly odsúdené osoby medzi 14. až 18. rokom v Čechách, na Morave a vo Sliezsku, tedy v zemiach, v ktorých na celej čiare je zavedená laická škola; naproti tomu v tabulke č. XVI je uvedený počet mladistvých odsúdených pre prečiny inkludujúce zároveň zločin na Podkarpatskej Rusi a Slovensku, kde je ešte stále väčší počet církevných škôl než laických a kde tiež počet žiakov navštevujúcich církevné školy značne prevyšuje počet žiakov navštevujúcich školy laické. Keď, pánovia, porovnáte cifry na týchto 2 tabulkách, shľadáte, že v Čechách, na Morave a vo Sliezsku bolo pre prečiny a zločiny odsúdené mladistvých osôb r. 1923 2002, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi 2461, r. 1924 v historických zemiach 1794, na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi 2389, r. 1925 v historických zemiach 1714, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi 2670, r. 1926 v Čechách, na Morave a Sliezsku 1756, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi 2541 osoba. Z toho vyplýva" - pokračuje ďalej dr Winter - "že počet osôb odsúdených na Slovensku je aspoň o tretinu vyšší nežli v Čechách, na Morave a vo Sliezsku. Priznávam, že pojem našeho zločinu a prečinu v historických zemiach nekryje sa uplne s pojmom prečinu na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, takže v rámci týchto deliktov prečinových na Slovensku a Podkarpatskej Rusi sú niektoré delikty, ktoré do nášho pojmu zločinu a prečinu nespadajú. Naproti tomu však sa jedná na Slovensku a Podkarpatskej Rusi o 2 ročníky viac, poneváč tam ide o osoby medzi 12. a 18. rokom, kdežto v historických zemiach mezi 14. a 18. rokom. A za druhé v historických zemiach máme 10 mil. obyvateľov, kdežto na Slovensku a Podkarpatskej Rusi 4 mil. obyvateľov. Tedy tieto 2 obrovské rozdiely vyvážia onen nepatrný rozdiel, ktorý spočíva v pojmu. Z toho je vidno, že v obvode teritoriálnom, v ktorom je vliv církevných škôl väčší nežli škôl laických, je počet odsúdených relativne väčší ešte o veľa viac ako o tretinu, než v zemiach historických."

Páni moji, keď som túto štatistiku čítal, zarazil som sa na tom, a na prvý pohľad nechcel som to uveriť. Dal som sa do presného študovania tejto otázky, a to tým viac, lebo tento článok prevzaly "Robotnické Noviny" v Bratislave a skoro doslova uverejnily toto obvinenie dr Wintra, že na Slovensku katolícke školy nemajú toho vlivu na mravnú úroveň mládeže, lebo vraj o jednu tretinu je väčšia zločinnosť na Slovensku s Podkarpatskou Rusou, než v historických zemiach. Ja by som uznal, pánovia, keby to bola pravda, že by tie školy takého významu nemaly, ale musím tu priznať, že pán dr Winter sa veľmi mýlil (Čujme!), či už povrchnosťou, alebo či mal pri tom inú tendenciu. Ja som vstave tieto dáta úplne vyvrátiť a komukoľvek dať k preštudovaniu túto otázku, aby sa presvedčil o čistej pravde.

Podľa pána dr Wintera, podľa štatistických udajov bolo odsúdené mladistvých osôb pre prečiny a zločiny r. 1923 v českých zemiach 2002, na Slovensku a Podkarpatkej Rusi 2461. R. 1924 v českých zemiach 1794, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi 2389. R. 1925 v českých zemiach 1714, na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi 2670. R. 1926 v českých zemiach 1756, na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi 2541. Toto je jeho štatistika, ktorá len v istom ohľade odpovedá pravde, totiž to pán posl. dr Winter zabudol porovnať tiež štatistiku priestupkov v historických zemiach a na Slovensku. Táto štatistika celkom v inom svetle nám predstaví túto ním uvedenú štatistiku. Na základe toho môžem tuná tvrdiť, že podľa štatistiky bolo v českých zemiach r. 1923 pre priestupky odsúdené 12.852 osôb, na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi 198. (Sen. Časný: Kde jste to vzal?) Z verejnej knihy, zo štatistického priehľadu, ktorý vydal štatistický úrad lonského roku. R. 1924 bolo v českých zemiach pre priestupky odsúdené 12.167 osôb, na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi 385. (Sen. Časný: Dáme si na to pozor!) Ráčte to preskúmať a bude mňa tešiť, keď budete vstave mne to vyvrátiť. R. 1925 bolo v českých zemiach odsúdené pre priestupky 12.240 osôb, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi 445, r. 1926 v českých zemiach 12.634, na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi 406.

Pánovia, keď porovnáme tieto dve kategorie, totižto kategoriu zločinov, prečinov a priestupkov, vidíme, že v historických zemiach šesťkráť až sedmkráť väčší je počet odsúdených mladistvých pre priestupky, kdežto na Slovensku a Podkarpatskej Rusi zdá sa byť o tretinu väčší počet odsúdených pre prečiny a zločiny. Z tohoto by snáď následovalo, že mládež na Slovensku viacej sa dopúšťa prečinov a zločinov, tedy ťažších deliktov, kým v historických zemiach len priestupkov. Avšak ani tento obraz nezodpovedá pravde. V historických zemiach zločin mladistvých posudzuje sa podnes dľa zákona rakúskeho, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi dľa zákona uhorského, a medzi týmito dvoma zákonmi ohľadom posudzovania zločinnosti mládeže je ohromný rozdiel a síce ponajprv čo do rozdielneho posudzovania trestných činov, potom rakúský zákoník je ešte z r. 1852, tedy môžeme hovoriť zastaralý, uhorský o zločinoch a prečinoch je novší, modernejší a hlavne ten, ktorý je z r. 1913, ktorý má byť novelou k tomu všeobecnému uhorskému zákonu o súdnictve nad mládežou. Čo do veku mladistvých previnilcov podľa uhorského zákona, ktorý je dosiaľ platný na Slovensku, počíta sa vek od 12 do 18, dľa rakúskeho zákona od 14 do 18 rokov. Čo sa týka posudzovania trestných činov uhorský zákon je, páni moji - a toto je najhlavnejšie - o veľa prísnejší než rakúsky a kvalifikuje prečinmi a zločinmi tiež činy, ktoré rakúsky zákon považuje len za priestupky.

Len niektorý prípad vám chcem uviesť. Na pr. krádež a účastenstvo na nej je dľa rakúskeho zákona len priestupkom, kdežto na Slovensku a Podkarpatskej Rusi dľa platného zákona je už prečinom. Keďže tedy, páni moji, pre rozdielne posudzovanie týchto trestných činov v rakúskom a uhorskom zákone nie je možné nejakú pravde úplne zodpovedajúcu štatistiku a priehľad si sostaviť o zločinnosti mládeže v historických zemiach a na Slovensku tak, že sa vezmú do ohľadu len prečiny a zločiny mládeže a priestupky sa vynechajú, ja myslím, že pravdivý obraz len tak dostaneme, keď v historických zemiach spočítame na jednej strane všetky priestupky, prečiny a zločiny mladistvých a na Slovensku a Podkarpatskej Rusi tiež spočítame všetky priestupky, prečiny a zločiny a takto si sostavíme obraz úplný. (Souhlas ľudových senátorů.)

A vtedy, páni moji, ráčte včul výsledok na tomto základe vypočítaný počuť. (Sen. Pocisk: Vy to neuverejníte! - Místopředseda Trčka zvoní.) Ale, pán kolega, uverejníte to i vy? Áno, dobre, dám vám to. Ráčte počuť. Priestupky, prečiny a zločiny r. 1903 v historických zemiach 14854, na Slovensku 2.659. A tak to ide ďalej. R. 1924 13.961 v zemiach historických, na Slovensku 2.774. R. 1925 v Čechách, v historických zemiach 13.954, na Slovensku 3.115. R. 1926 14.390 v Čechách, v historických zemiach, a na Slovensku 2.947.

Tak teraz, páni moji, keď chceme videť na základe sčítania ľudu, na základe občianstva v historických zemiach i Slovenska spolu s Podkarpatskou Rusou, tak prijdeme k tomu výsledku, že percentuálne v historických zemiach zločinnosť mládeže r. 1923 činila 14 stotín, kdežto na Slovensku 7 stotín. V r. 1924 v českých zemiach 13 stotín, na Slovensku zase 7 stotín a malý zlomok ešte. V r. 1925 v historických zemiach zase 13 stotín, na Slovensku 8 stotín. V r. 1926 14 stotín v historických zemiach, na Slovensku zase 8 stotín. Tedy, páni moji, nech sa ráči o tom ktokoľvek presvedčiť, táto štatistika dokazuje, že zločinnosť mladistvých v českých zemiach pomerne raz tak je veľká, ako na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. (Sen. Pocisk: Ale príčiny?) Príčiny, uznávam, páni moji, uznávam i tú príčinu, nie som taký človek, že by som neuznal všetky objektívne dôvody, uznávam to, že na Slovensku pomery sú iné a iné sú pomery v Čechách, na Morave a v Sliezsku. Ale s druhej strany, páni moji, nezabúdajme, že v tom českom čísle mladistvých previnilcov sú započítané roky len od 14 do 18, kdežto na Slovensku už od 12 do 18. (Sen. dr Milota: V historických zemích u zločinu již od 10 roků! To je jako přestupek nedospělých v tom čísle těch přestupků!) I to pripúšťam. Potom nezabúdajme na to, že na Slovensku veľké čiastky týchto previnení dopúšťajú sa cigáni. (Hlas: Tedy ne Slováci!) Slováci sú, lebo na Slovensku žijú, ale sudcovia, aj iné štátne úrady by vedely najlepšie dokázať, v akom pomere sú v tomto počte previnilcov zastúpeni cigáni, ktorých sa nám nepodarilo dosiaľ civilizovať. Školy nenavštevujú a žijú ešte tým starým orientálnym nomádskym životom. Páni moji, touto štatistikou len to som chcel dokázať, že tá náboženská výchova ešte je vždy vážnym mementom, rozhodujúcim činiteľom pri výchove mládeže. Uznávam to, že v Čechách sú iné sociálne, priemyslové a fabričné pomery, kde je tá náklonnosť ku zločinu väčšia, sú tu opustené deti, kdežto Slovensko žije, abysme tak hovorili, istým patriarchálnym primitívnym životom, ale s druhej stránky, páni moji, nezabúdajme na to, že na Slovensku je tiež bieda, hlad a nezamestnanosť a to vždy vieme, že paupertas maxima meritrix. Tedy aj na Slovensku má ta mládež dosť veľké príležitosti ku hriechu. A predsa keď štatistika toto vykazuje, ja myslím, že v tom je tá najlepšia obrana katolíckej výchovnej morálky alebo všeobecne kresťanskej. A, páni moji, neráčte myslieť, že toto som snáď preto spomenul, aby som z nejakej škodoradosti chcel na to hľadeť. Pán Boh chráň. Jedine preto, aby som ospravedlnil tú snahu, ktorá chce svoje dietky vždycky aj na náboženskom základe vychovávať.

Náboženská výchova je mocným činiteľom a ja by som si prial, aby pán minister pravosúdia i pri prevedení tohoto zákona, kde sa bude jednať tiež o výchovu, o nápravu tých mladistvých previnilcov, kde sa bude jednať o tom dozore nad nimi, aby aj tohoto vážneho výchovného momentu si povšimnul. Návrh prijímam. (Souhlas.)

Místopředseda Trčka (zvoní): Přerušuji jednání.

Oznamuji, že dal jsem dovolenou na dnešní schůze sen. Karpiškové a dr Krčmérymu.

Dále oznamuji, že

do výboru technicko-dopravního na místo sen. Volko nastupuje sen. Janík.

Navrhuji, aby se příští schůze konala za pět minut po této za účelem

Jsou námitky? (Nebyly.) Nejsou.

Končím schůzi.