Předseda: dr Soukup.

Místopředsedové: Donát, dr Heller, Klofáč, Trčka, Votruba.

Zapisovatelé: Johanis, Stržil.

99 senátorů podle presenční listiny.

Zástupci vlády: ministři: dr Beneš, dr Franke, dr Meissner, dr Slávik.

Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr Šafařovič, jeho zástupci dr Bartoušek, dr Trmal.

Předseda (zvoní): Zahajuji schůzi.

Oznamuji, že dal jsem dodatečnou dovolenou na včerejší schůzi sen. Šťastnému, na tento týden sen. dr Hrubanovi a dr Kovalikovi, na zbytek tohoto týdne sen. Karpiškové a Pivkovi. dodatečně na včerejší a na dnešní schůzi sen. Koukalovi, dodatečně na tento týden sen. Doudovi, Fidlíkovi, Kellovi, Langerovi a Lokotovi, na dnešní schůzi sen. Kindlovi.

Tajemník senátu dr Šafařovič (čte):

Tisk 392/1. Odpověď ministra školství a národní osvěty na interpelaci sen. Mikulíčka a soudr. o persekučním přeložení učitele Jana Jáši ve Zlíně (tisk 299/1).

Tisk 392/2. Odpověď ministra vnitra na interpelaci sen. dr Ant. Kloudy a spol. ve věci provádění §u 37 vládního nařízení ze dne 15. ledna 1928, čís. 8 Sb. z. a n., o řízení o věcech, náležejících do působnosti politických úřadů (tisk 299/6).

Tisk 392/3. Odpověď ministra vnitra na interpelaci sen. inž. Havlína, Dyka, Bergmana, Votruby, Fr. Nováka, Šabaty a druhů v záležitosti jazykových poměrů v Děčíně, zdlouhavého vyřizování jazykových stížností dohlédacími úřady a nepoužívání exekuce v případech svévolného neuposlechnutí úředních příkazů (tisk 307/1).

Tisk 392/4 Odpověď ministra vnitra na interpelaci sen. Nedvěda, Hakena a soudruhů ve věci protizákonného jednání policejních strážníků na policejním ředitelství pražském (tisk 322/3).

Tisk 392/5. Odpověď ministra národní obrany na interpelaci sen. Klofáče a druhů o poměrech dělnictva vojenské správy (tisk 347/3).

Tisk 392/6. Odpověď ministra vnitra na interpelaci sen. Hubky, Vaněčka, dr Kloudy a spol. ve věci nátlaku určitých stran německých na okresní úřady za účelem nesprávného provádění sčítacího aktu (tisk 347/6) a na interpelaci týchž senátorů ve věci t. zv. druhých revisorů německé národnosti, kteří byli ustanoveni zřejmě na nátlak jistých německých politických stran před zahájením sčítání lidu (tisk 347/7).

Tisk 392/7. Odpověď ministra vnútra na interpeláciu sen. dr Farkasa a spol. vo veci zákazu veřejných shromaždení (tisk 348/2).

Tisk 395. Zpráva imunitného výboru o žiadosti okresného súdu v Uher. Ostrohu zo dna 24. septembra 1930, č. j. Nt 204/30, za súhlas k trestnému stíhaniu sen. Mikulíčka pře priestupok podľa §§ 2 a 19 shromažď. zákona (č. 2275/1930 preds.).

Zápisy o 77. a 78. schůzi senátů Národního shromáždění republiky Československé ze dne 22. ledna a 3. února 1931.

Výborům zahraničnímu a národohospodářskému:

Tisk 386. Vládní návrh, kterým se předkládá Národnímu shromáždění Mezinárodní obchodní úmluva ze dne 24. března 1930 a Protokol k ní z téhož dne.

Výborům národohospodářskému a rozpočtovému:

Tisk 388. Vládní návrh zákona, jímž se prodlužuje platnost zákona ze dne 17. března 1925, č. 58 Sb. z. a n., ve znění zákona ze dne 13. července 1927, č. 113 Sb. z. a n., o celních slevách pro dovoz strojů a přístrojů.

Předseda (zvoní): Budeme projednávati pořad jednání.

Na pořadu je:

Debata zahájena byla již v 79. schůzi senátu.

Uděluji slovo dalšímu řečníku k debatě, panu sen. Zimákovi.

Sen. Zimák: Slávny senát! Obidva zákonodarné sbory si vytýčily za úkol podebatovať o ťaživej hospodárskej situácii. O tejto hospodárskej krizi, ktorá je svetovou, už vyvinula sa celá literatura. Celý t. zv. civilizovaný svet, starý i nový, je krízou zachvátený. V každom tom svete je 10 milionov pracovitých rúk v nečinnosti a aspoň 100 milionov žalúdkov hladuje a v úzkostlivosti hľadia oči týchto ľudí do budúcnosti. A pri tom vieme, že nieje to kríza z voľakých živelných pohrôm, nie bieda z neúrody, nie bieda z nedostatkov surovín, ale je to bieda z nahromadených hodnôt práce a úrody, to znamená, že v našom spoločenskom poriadku je katastrofálna porucha, ktorá bola veľkým mysliteľom Karlom Marxom predpovedaná.

Nám, ktorí sme prívržencami Marxových názorov, dostáva sa satisfakcie, ale satisfakcie za veľmi trúchlivých dokladov. Nám v tomto štáte sa dostáva tej slabej, chabej útechy, že v iných štátoch je to tiež také, ba dokonca ešte horšie. My sme však štátom, ktorý sa zrodil v duchu demokracie pre demokraciu, ktorý má byť nástrojom hospodárskej a sociálnej spravodlivosti. Dosiaľ však účinok tohoto nástroja sa prejavuje viac menej dobročinnosťou, ktorá ináč na štruktúru výrobného systému nemá žiadneho účinku. Lebo vidíme, že máme nadbytok priemyselných výrobkov, máme plné sýpky obilia a nadbytok peňazí. Údajne v Národnej banke sa ukladá denne do depa asi 2 miliardy peňazí, z ktorých sa musia platiť ešte aj poplatky za uschovanie.

V poslaneckej snemovni predseda našej strany posl. Hampl riekol veľmi závažnú vetu. Pravil: Rytmus života sa zrychlil, čo zatiaľ štátna a verejná správa vôbec svojím byrokratizmom nemôže dodržať tempo.

Páni v našich úradoch sú vzdialeni od skutočného života, oni nevedia, alebo aspoň zabúdajú, že za každým u nich ležiacim aktom je existencia jedného občana, alebo aspoň zmiernenie biedy. Pri tom, keď my ako volení zástupci ľudu musíme takéto založené aktá urgovať, dostane sa nám tu a tam od premršteného byrokrata poznámky a poukazu na § 22 ústavnej listiny, že totiž člen Národného shromaždenia nemá intervenovať.

Ja nechcem tým tvrdiť, že by naše štátne a verejné úradníctvo bolo základnou príčinou hospodárskej kríze, ale, že to zaostávanie v tempe s tým hospodárskym našim životom a za tej racionalizácie priostruje krízu a znervozňuje obyvateľstvo, to je nesporné.

Ja by som mal dnes rozviesť potreby Slovenska, po ktorých sa volá dnes už zo všetkých strán politických bez ohľadu na vládné alebo oposičné a bez rozdielu svetového názoru. Neurobím tak, lebo by som musel opakovať veci, ktoré sa tu v slávnom senáte i v poslaneckej snemovni už aspoň 12 rokov každoročne prednášajú. Naznačím tu len, že sú to neprispôsobené ku geografickej polohe štátu železničné tarify, že sú to pre Slovensko neprimerané podiely zo štátnych dodávok, je to nezcelená železničná sieť a sú to ešte iné zdanlive menej dôležité okolnosti, ktoré zaviňujú hospodársku zaostalosť Slovenska. Z týchto zdanlive menej podstatných okolností uvediem na pr. túto: V Semtíne pri Pardubiciach sa vybudovala svojho času továreň na výbušné látky. Mám porozumenie pre to, že štát musí mať takú továreň neodvislú na zahraničí. Táto továreň bola vybudovaná za doby inflácie, ale má zaistený stejný číselný úmor i na doby nižších hospodárskych čísiel. V záujme tejto továrne je zavedená monopolná dávka na traskaviny. Táto dávka zaťažuje ťažbu uhlia a najmä rudy železnej a medenej. Zaťažuje takým spôsobom, že je to značne nad paritu medzinárodnú. Pri tom je treba vedeť, že ruda slovenská je menej hodnotná než na pr. ruda švédska a jej dobývanie sa ešte tak zdražuje, že vzniká citeľný nepomer. Pokiaľ sa týka traskavín, percentuálné zaťaženie znamená pri uhlí 1.16%-1.50%, pri rudách železných a iných celých 10%, všetko nad paritu medzinárodnú.

Abysme tak mali priehľad o tom, čo to znamená, aké sú ceny inde a u nás, predvediem len kraťučký priehľad: vo Švédsku stojí dynamit podľa našich peňazí 15.38 Kč až 18 Kč, v Nemecku dynamit I stojí 14.49 Kč, III 13.40 Kč, V 12.31 Kč a t. zv. amonit I až V 10.83 Kč. Maďarský t. zv. dynamon stojí 15.05 Kč, ale v Československu je dynamit za 30 Kč, dynamon za 23.50 Kč a methanil za 27 Kč. Oproti Švédsku je to tedy o 100% a oproti Nemecku o 107% viac.

Nemecko prispieva baniam, kde sa ťažšie dobýva a kde je menej hodnotná ruda. Skôr platilo 2 marky, teraz ešte 50 fen. za každú tunu odpredanej rudy. Sú to najmä bane v Siegerlandu, v Lahne a v Dillu.

Spolu so železničnými tarifami neupravenými podľa geografickej polohy republiky znamená väčšie zaťaženie v Československu pri dobývaní uhlia o 13%, u železnej rudy 32.6% a pri ostatných rudách 38.6%.

Výroba surového železa stúpla za 18 rokov, tedy i s dobou predválečnou, viac než o 50% a množstvo domácej rudy nedostúplo ani absolútneho množstva z r. 1910. Percentuálny podiel klesol z 80% na 55 %. Tedy miesto aby bola snaha, by sa v Československu a menovite na Slovensku pomáhalo dobývať rudu, aby sa daly k tomu prostriedky a podmienky, vyzerá to tak, že sa čím väčšie procento dováža z cudziny a domáca práce zostáva nazpäť a zťažuje sa. Je pravda, že domáce rudy sú slabšie, ale práve preto, že sú slabšie, sú výrobné podmienky ťažšie. V dôsledku tohoto nepomeru viazne v Československu dobývanie rudy.

Je isté, že potrebujeme k našej menej hodnotnej rude na dorábanie železa rudy hodnotnejšie, ako je na pr. prvotriedna ruda zo Švédska, ale vieme tiež, že domáca ruda sa dá primiešovať, a preto by sa malý hľadať podmienky, aby sa doma pracovalo, lebo každá koruna, ktorá ide za hranice, je opravdu úbytkom v našom hospodárstve.

Ťažko je zjednať slychu v našom štátnom aparáte. Po viac rokov upozorňujem na nedostatok inženierov na Slovensku vo verejných prácach v Bratislave. Vieme, že vtedy, keď zo silničného fondu bolo pridelené pre Slovensko 20 mil. Kč, bolo tam zrovna toľko inženierskych síl ako teraz, keď je Slovensku pridelené 80 mil. Kč. Za takýchto okolností, za takého nedostatku inženierskych síl je zrejmé, že pri zadávkach silničných stavieb nieto síl, aby sa práce a materiál náležité preskúmaly a kontrolovaly. Nestačí sa ani to kontrolovať, aby boly domáce sily zamestnané. Tak som počul sťažnosti robotníkov a roľníkov z okolia Nových Zámkov a v Šale n./V., že tam na silničné práce súkromní podnikatelia, ktorí dostali zadané práce od štátu, berú si robotníkov i roľníkov, totiež povozníkov zpoza Dunaja, z Maďarska, lebo vraj sú lacnejší a potom sa s nimi môže ľahčej zachádzať. Obec Sered chce previesť dláždenie. Rok to trvá, než môže začať s prácou. Domáhame sa, aby vicinálné cesty na Slovensku boly tiež dotované zo silničného fondu. Vraj teraz chystá sa návrh zákona, podľa ktorého dotované môžu byť, ale musí byť zákon, aby tieto vicinálné cesty dostaly sa do iných rúk, aby neboly v rukách spoločenstiev, aby sa mohly považovať za hradské, okresné. To môže byť veľmi zdľhavý proces, takže celá práca upravovaním hradských na Slovensku bude trpeť a v dôsledku toho mnoho ľuďom ujde zase zamestnanie. Ešte zase na ilustráciu toho, ako sa nereaguje na hlas ľudu, alebo na naše hlasy prednášané v senáte, alebo výbore, treba predniesť istú záležitosť, ktorá by zrovna do tohoto rámca nezapadala, ale je charakteristickou.

Volali sme zo Slovenska, že na Slovensku prijde doba, že nebude dostatok učiteľov, a to preto, poneváč je byrokratický predpis, že československé učiteľské ústavy v celej Československej republike nesmú mať v jednej triede viac než 25 poslucháčov. Pravili sme, že na Slovensku to nestačí, Slovensko bolo zaostalé, malo málo škôl, a ktoré tam boly, boly maďarské, a teraz sa rapidne školy na Slovensku budujú. To pánovia nepočuli, nechceli veriť, až keď sa to ukázalo citeľnejšie, že nemáme na Slovensku ani jeden inšpektorát plne obsadený učiteľskými silami, milostive prišlo povolenie z Prahy, že áno, Slovensko môže byť výnimkou, na Slovensku nemusí byť v učiteľskom ústave v jednej triede len 25 poslucháčov, že môže ich byť až 45. Tedy dochádza sa k tomu, ale už neskoro, až je videť, že to nejde ďalej. Musí tedy táto disharmonia medzi našim hospodárskym životom a štátnymi a verejnoprávnymi úradmi prijsť do súladného rytmu. Musí dojsť k tomu, aby u našich vysokých byrokratov sa prebudilo svedomie k povinnostiam oproti obyvateľstvu a v záujme cti a dobrej povesti štátu. Je treba, aby hlas ľudu a zástupcov ľudu bol slyšaný a aby bol braný na váhu. Tým ovšem nechceme tvrdiť, že by to bola podstatná a hlavná príčina našej hospodárskej kríze. Korene sú o veľa hlbšie. Nemôže byť tiež kladne zodpovedená otázka pána dr Kramářa, ako ju nadhodil včera v poslaneckej snemovni, že otázka slušných miezd a spravodlivých platov je otázkou konkurencie. Je známé, že Československo je posunuté v medzinárodnej štatistike mzdovej z 13. miesta na miesto 17. a na výkonnosť československého delníka nesmie sa tiež sťažovať, to je známé v celom svete, že táto výkonnosť je jedna z najlepších. O racionalizácii v Československu nemôže sa tiež tvrdiť, že by nestála na mieste honosnom. Jeden príklad len, jeden z mnohých. Cukru v r. 1919 zpracovalo sa zo 45 mil. q repy a pracovalo na tom 186.000 robotníkov po 49 dní. Tento výkaz je totiž z r. 1927. V r. 1927 sa zpracovalo nie 45 milionov, ale 90 mil. q repy a pracovalo na tom nie 186.000 robotníkov, ale len 90.000 robotníkov, a nie 49 dní, lež len 28 dní. Tedy myslím, to je racionalizácia veľmi dôkladná. A pri tom je treba poznamenať, že cukor v r. 1919 stál 4.50 Kč, v r. 1927 6.20 Kč. Pri tom vieme, že v Československej republike pri našej 8hodinovej zákonej dobe pracovnej sa táto zákonná doba pracovná veľmi málo dodržuje. Štatistika sama uvádza, že v r. 1929 pracovalo sa zo 16,270.873 pracovných hodín 2,034.734 hodín prez čas, takže hodiny prez čas tvoria skoro jednu osminu riadnych pracovných hodín.

A ešte niečo ku štátnym dodávkam. Aj pri štátnych dodávkach bysme si želali opravdovej objektívnosti od štátnych orgánov. Nemalý by vrhať tiene na úradníkov také prípady, ktoré dávajú príčiny pochybovať o objektívnosti, ba aj o poctivosti. Na pr. v poslednej dobe dostala sa do verejnosti zpráva, že zadávku pražcov na Slovensku dostal istý lekárník v Košiciach.

Z agrárnej strany sa často a dôvodne poukazuje na prílišné rozpjatie cien potravín a i nápojov medzi producentom a odpredavačom, rešp. ako to dostáva konzument do ruky. Je to pravda. Ale nemaly by agrárne podniky samy prevádzať korektivy týchto cien samy u seba?

V Bratislave na základe usnesenia zastupiteľského sboru prechádza do konzumu mlieko pasteurizované. Touto pasteurizáciou je poverené mliekarské družstvo. Došlo k tomu usneseniu preto, poneváč vraj sa na Slovensko dostaly choré kravy z Dánska a v dôsledku toho bolo mlieko nezdravé a dostavovaly sa isté krčné nemoci u detí i dospelých. To sa držalo v tajnosti, aby to nepoškodilo mliečny konzum. A došlo sa k tomu, že bude dobre všetko to mlieko pasteurizovať. Nuž cena toho mlieka je v Bratislave 2.10 Kč a ku mne chodia producenti, roľníci si sťažovať, že mliekarské družstvo bratislavské, ktoré je poverené touto pasteurizáciou, platí tomu roľníkovi-producentovi 96 hal. za 1 liter. Tá pasteurizácia má stáť vraj 1 až 2 hal. za liter.

Ľudové príslovie hovorí: Keď nemá roľník, nemá nikto. To som čítal minule v agrárnom časopise zopakované, ale trochu vykrútené. Ľudová múdrosť necielí týmto, nemá-li roľník, nemá nikto, na peniaze, jestli ich má roľník či nemá, ale cielí tým na úrodu. To predsa je všeobecne známo. Ovšem páni, ktorí sedia u redaktorských stolov a o agrarizme majú malé zkúsenosti, vykrútili to takto. Nemá roľník peniaze, je iste biedou, ale nie je to takou biedou, ako u robotníka, proletára, ktorý nemá čo jiesť. Roľník najde predsa po celý rok v tej jeho chalupe niečo pre splnenie požiadavku svojho žalúdku. Peniaze, tie majú veľké agrárné podniky priemyselné a tiež aj ich banky.

Pozemková reforma, ktorá mala priniesť veľké zlepšenie hospodárskeho postavenia menovite na Slovensku, prinesla nie požehnanie, ale mnoho škôd. Je to vysvetliteľné, že sa pozemková reforma prevádzala veľmi stranicky. My sme boli oslabení za prvé tým, že z jednej strany sa volalo, nestarajte sa o pozemkovú reformu, poneváč je to krádež, a s druhej strany, nestarajte sa o pozemkovú reformu, nestarajte sa o nič, nehláste sa do poradného sboru, prijde revolúcia, dostanete pozemky zdarma. V dôsledku toho uchopila sa jedna strana prevádzania pozemkovej reformy, a na Slovensku to vypadá tak, že úradovne pozemkového úradu môžu platiť skôr za sekretariáty agrárnej strany, než za úrady štátne. Stálo by to mnoho rozvádzania, keby som jednotlivé prípady vyličoval. Ja som už mnoho o týchto prípadoch mluvil v rozpočtovom výbore, páni na pozemkovom úrade sú o tom informovaní, žialbohu, že velice málo nápravy sa stáva. Niekde to kričí, keď prijde človek medzi ľud a keď slyší mluviť o tom, že len tí dostanú prídel, ktorí tomu komisárovi dovezú víno, múku alebo niečo iného a keď je človek opatrný a povedá, to sa nesmie mluviť, keď sa to nedá dokázať, odpovedá sa mu: "My sme to videli, keď to tam viezli." Povieme, ako to môžete dokázať, že ten komisár si to neobjednal a nezaplatil? A dobrosrdečná žena riekla: "Pekne to zaplatil, to by bol to prasa tiež zaplatil, keď ho viezli z jarmorku a ono zdochýňalo, rýchle ho zapíchli, zaviezli komisárovi?" Ten nevedel, že to prasa budú museť zabiť, neobjednal ho a tedy ho tiež neplatil. To sú hlasy z ľudu a na hlas ľudu je treba dbať, trebárs to nie je na sto procent.

Ako som riekol, štát náš sa rodil ako štát republikánsky, demokratický a sociálne pokrokový. Takže premýšľajúci ľudia o spoločenskom sriadení si predstavovali, že sa budú v tom našom štáte zmenšovať medzery na poli hospodárskom, kultúrnom a sociálnom. Zatiaľ vidíme, že tie medzery sa zväčšily. Máme na pr. v Čsl. republike 302 osoby, ktoré majú milionové príjmy - to je podľa štatistiky - 607 osôb s polmilionovým príjmom a 71 veľkostatkárov, ktorých príjmy sú medzi pol až celým milionom. Vysoká byrokracia slízne smotánku ešte i z tých sociálnych opatrení, ktoré sú myslené pomôcť sociálne slabým a sosíliť tak kúpeschopnosť. Pôžitky a mzdy malých ľudí sú zvalorizované na 6, ale cena životných potrieb na 10. Nie je tedy divu, že máme skladištia plné predmetmi spotreby, ktoré ľud potrebuje, máme sýpky plné obilím a státisíce žalúdkov škručí hladom, a máme banky, ktoré z peňazí musia platiť skladné. Robíme zákony viac prestyžné než osožné, za ktoré je treba považovať zákon o prirážkových clách, zákon o dovozných listoch a zákon o miešaní múky.

Žiadny z nich nemôže zmierňovať hospodársku krízu. Jedon zákon, ten prvý, o prirážkových clách, mal interval pol roku, aby sa mohly doviezť do Československa veľké zásoby, nadbytky múky a obilia. Z toho druhého zákona o dovozných listoch ťažia asi 3 či 4 vývozné firmy, a ten tretí, t. j. zákon o miešaní múky, je naprosto zákonom iluzornym, lebo nedá sa dodržovať a kontrolovať. Je predsa nemysliteľné, veď každý obchodník, každý podnikateľ to vie, na koľko to je nemožné. Predstavme si, že si môže nakúpiť voľakto múku, a vie, že po 15. decembri tá múka bude drahšia. Teda soženie peniaze, koľko ich sohnať môže a investuje do nákupu tej múky. Kúpi si dva vagóny múky, horkoťažko môže sohnať groše a teraz prijde zákon a on si má ešte 6 vagónov múky k tomu kupovať. To je nemožná vec. A pri tom sa tento nešťastlivý zákon stal prekážkou zjednania smluvy so súsedným štátom a táto prekážka, prosím, prispela zase ešte k väčšej depresii hospodárskej tu i tam.

Neobstojí tiež mienka tých pánov národohospodárov a politikov, ktorí medzi príčiny kríze započítávajú zmenšený prírastok populačný v štáte alebo v celej Europe, alebo snáď úbytok obyvateľstva svetovou vojnou, ako že by snáď chýbaly tieto ztraty do konzumu. Veď vidíme, že tie zmenšené prírastky obyvateľstva nemôžu dostať prácu, nemôžu dostať zamestnanie a nedáva sa im ani možnosť konzumovať.

Ako som poznamenal, celá literatura sa vyvíjala a svetoví ľudia premýšľajú o tom, v čom kríza väzí. Taktiež Henri de Man v bulletinu belgickej Národnej banky zabýva sa krízou. Podľa jeho názoru dnešná hospodárska kríza je z časti krízou cyklickou, ale znamená ešte viac,

a) aspoň z časti je svetová nezamestnanosť zavinená trvalým procesom nahradzovania robotníkov strojmi a ekonomizáciou pracovnej sily robotníckej. Vedľa cyklickej nezamestnanosti je tu nezamestnanosť technologickej povahy trvalejšej.

b) Charakteristickým zjavom dnešnej kríze je, že neprechádza podľa klasickej predstavy o účinkoch poklesu cien. Pohyby cien rôznych kategorií nie sú paralelné, je tu rozpor medzi voľnými cenami medzinárodného trhu a viazanými cenami, t. j. diktovanými kartelmi, trustmi a monopolmi na trhoch medzinárodných. Podstatnou otázkou dneška je, je-li terajšia kríza čiste cyklická a peňažná, či je-li krízou systému výroby a distribucie, tedy krízou samotného kapitalizmu.

Teda bude mať ten Henri de Man mnoho pravdy. Na pr. v textilnom priemysle majú dnes stroje, že jeden robotník ich obslúži 20. Textilní továrníci v Československu chystajú sa údajne zrušiť viac tovární takých, ktoré majú zastaralé stroje a chcú zkoncentrovať textilný priemysel do tých tovární, ktoré majú moderné stroje a ktoré modernejšími strojami môžu byť ešte vybavené. Tým továrníkom, ktorí sa nezúčastnia koncernu, ktorí nebudú sa snáď môcť zúčastniť, majú sa dávať poplatky alebo podpory podľa toho, koľko cievok mali vo svojej továrni. (Předsednictví převzal místopředseda Trčka.)

Pri tomto vývine techniky čo tu potom pomôže populačný vzrast? Keby sa nám toho narodilo každý deň duplovane, keď sa nebude môcť dať práca a zamestnanie, keď za toho človeka bude pracovať stroj a zisk z toho stroja budú mať len jednotlivci, ergo musí nastať ešte väčšia bieda, nedostatok, úmrtnosť atď.

Myslím, že tej biedy máme v Československu dosť. Štatistika z r. 1929 uvádza úmrtnosť tuberkulózou - je známo, že tuberkuloza je hlavne z podvýživy a zlých hospodárskych podmienok atď. - na 10.000 obyvateľov v r. 1919 v Čechách 15.1, na Morave 14.6, na Slovensku 18.2, na Podkarpatskej Rusi 24.5. Je videť, čím ďalej na východ, tým väčšia bieda, tým urputnejší boj s tuberkulozou.

Podobne je to so štatistikou o vysťahovalectve. V r. 1929 vydané bolo pasov k vysťahovaniu: z Čiech 3.681, z Moravy a Sliezska 2.483, zo Slovenska 15.643, z Podkarpatskej Rusi 3.434.

Na sezonné práce okrem toho, bez pasov, odišlo z Čiech do Rakúska 479, z Moravy a Sliezska do Rakúska 2.243, do Nemecka 507, zo Slovenska do Rakúska 12.745, do Nemecka 4.120, z Podkarpatskej Rusi do Rakúska 25.

Ďalej bolo umiestnené na sezonných prácach zo Slovenska pracovných síl v Čechách 12.150, na Morave a v Sliezsku 6.433.

Mám ešte poukázať na Slovensko, prečo je tam bieda väčšia. Musím pripomenúť, že Slovensko utrpelo v posledných rokoch veľmi mnoho. Príčiny poniektoré sme označili, ako najmä železničné tarify. Sú tu ovšem i príčiny iné, hlbšie.

Na Slovensku boly v posledných rokoch po prevrate zastavené tieto väčšie závody: Továrne na súkna v Bratislave, v Haliči, v Banskej Bystrici, Apatovej, v Čadci. Z iných textilných tovární zrúšená bola výroba v Lipt. Sv. Mikuláši, v Kežmarku a v Banskej Štiavnici. V chemickom odbore zastavená bola výroba dynamitu v Bratislave. - To je pochopiteľné, to musí každý uznať, že táto tam nemala miesto v novom štáte. - Ďalej továrňa na klioch a umelé hnojivo v Lipt. Sv. Mikuláši a v Seredi, ďalej zápalkáreň v Trnave; škrobáreň v Nitre; v obore hutníctva a výroby železa zastavená bola výroba v Likieri, v Krompachoch, vo Zvolene a v Dolhe. Zrušené boly veľké smaltovne v Lučenci a továrne na nábytok z ohýbaného dreva v Banskej Bystrici a vo Zvolene.

Na poli kultúrnom bysme sa mohli pohonosiť. Táto štatistika o prácach na poli kulturnom bola prednesená v jednej schôdzi senátu mojim kol. sen. Pociskom, ja nechcem to tu opakovať a poznamenávam, že s týmto postupom a s týmto vývinom môžeme byť do istej miery spokojní, lebo opravdu školy a povedomenia na Slovensku potrebujeme. Potreba povedomia je nielen v záujme štátnom a národnom, ale tiež v záujme demokracie a tiež potrebujeme v záujme povedomenia triedneho, na ktoré zvlášte musí záležať ľuďom, bojujúcim o sociálnu spravedlnosť.

Nemohol by som súhlasiť s vývodami pána kol. sen. Hakena, ktorý podceňoval zkracovanie doby pracovnej, ktorý mluvil v tomto slávnom sbore, že zo zkracovania pracovnej doby robotník nič nemá. Je to naše podstatné učenie, že áno. Zkracovanie pracovnej doby nielen sociálne, ale i kultúrne má ohromný význam. Veď i náš Ján Amos Komenský učil národy, že človek má si svoj život rozdeliť na 3 diely: 8 hodín práce, 8 hodín na odpočinok a 8 hodín na vzdelanie. Keď ale vývin techniky ukazuje, že je 8 hodín práce mnoho, že sa urobí viac, než sa môže zkonzumovať, nastáva otázka zkracovať dobu pracovnú a nechať pracovať za tú ľudskú sílu stroj.

Ale človek musí mať z toho stroja tiež ten osoh, aby ten stroj nebol jeho škodcom, lež jeho pomocníkom, aby život robotníka mohol sa menovať životom, a nie živorením.

Vítame preto odhodlane vo vládnych stranách porozumenie pre investičnú pôžičku a voláme i k ostatným stranám, aby bolo ďalej porozumenie pre zmierňovanie biedy. Voláme, aby bolo porozumenie pre podporovanie produktivnej práce, aby to išlo z peňazí, ktoré tu sú v štáte a aby sa tie peniaze vedely zaopatriť a tam, kde není možno produktivnou prácou pomáhať tým ľuďom, ktorí sú bez svojej viny bez zamestnania, aby tam bolo porozumenie zmierňovať biedu a zmierňovať hlad tým, i keď to nie je produktívne. Spoločnosť, ktorá nevie zabrániť a zachraňovať pred hladom pomocou produktívnou, tedy musí to robiť tak, aby sa aspoň zmierňovala bieda, aby ľud nám neumieral hlady a aby nemuselo dochádzať k udalostiam, ktorých sme boli pred niekoľko dňami svedkami. (Potlesk.)

Místopředseda Trčka (zvoní): Dalším řečníkem je pan sen. Krejčí J. Prosím, aby se ujal slova.

Sen. Krejčí J.: Slavný senáte! Některý denní tisk, zvláště "České slovo" co den přináší zprávy o výzkumu v oboru technickém, chemickém, biologickém a se zvláštní zálibou zdůrazňuje pokrok a ohromný úspěch lidského rozumu. Dokonce v poslední době "České slovo" snaží se čtenářům naznačiti, že nalezen je prostředek k zajištění nesmrtelnosti - zatím jen prvoků - který vývinem vždy zdokonalen bude k dosažení nesmrtelnosti člověka.

Člověku je málo, že ovládnul zemi, snaží se ovládnouti vzdušné prostory, ano, přemýšlí i o tom, jak by nalezl cestu do vesmíru k jiným tělesům nebeským. Jeví se tu patrná snaha v lidské pýše dospěti až k biblickému: "Nad trůn Boží povýšíme stolici svou."

Zatím co lidstvo snaží se ovládnouti věci a záhady mimo vlastní prostor, stojí dnes bezradně před otázkou uspořádání nesrovnalostí denního života. Lidstvo svým přičiněním a svým rozumem dospělo k nebývalému nahromadění úživných prostředků - a vedle nich zmírá hladem a bídou. Kolem přeplněných sýpek chodí tisíce lidí hladových, kteří z bídy vrhají se proti bodákům. Kolem přeplněných skladů látek a obuvi chodí lidé odraní, chvějíce se zimou a nemajíce čím se obléci. Ve světě bloudí miliony lidí, nemajících zaměstnání, na haldách leží tisíce tun neprodaného uhlí, ložiska hlíny a kamení marně čekají na zpracování, v lesích leží miliony pevných metrů dříví pokáceného vývratu a polomy - a při tom lidé bydlí v nezdravých děrách ve vlhkých sklepích, přespávají ve stozích a v pecích cihelen, nebo bloudí po celé noci ulicemi a na periferiích velkoměst, nemajíce kde noc přespati. Plní se zde biblická slova, označující stav lidstva před potopou: "a veškeré tělo porušilo cestu svou".