Předseda: dr Soukup.

Místopředsedové: Donát, dr Heller, dr Hruban, Votruba.

Zapisovatelé: Johanis, Stržil.

91 senátor podle presenční listiny.

Zástupci vlády: min. předseda Udržal; ministři: dr Dérer, inž. Dostálek, dr Franke, Mlčoch, dr Slávik, dr Spina.

Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr Šafařovič, jeho zástupci dr Bartoušek, dr Trmal.

Předseda (zvoní): Zahajuji schůzi.

Oznamuji, že dal jsem dovolenou na dnešní schůzi sen. dr Bačinskému, Ďurčanskému, dr Fáčkovi, dr Farkasovi, Hanckovi, Havlenovi, dr Jesserovi, Koukalovi, dr Krčmérymu, Křížovi, dr Milotovi.

Navrhuji udělení zdravotní dovolené na dobu 14 dnů panu sen. dr Korláthovi.

Kdo s tímto návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

Návrh tento je schválen a žádaná dovolená byla povolena.

Tajemník senátu dr Šafařovič (čte):

Tisk 387. Zpráva imunitního výboru o žádosti krajského soudu v Uh. Hradišti ze dne 23. prosince 1930, č. j. Nt 526/30-3, aby senát svolil k trestnímu stíhání sen. Mikulíčka pro zločin §u 15, odst. 3. zákona na ochranu republiky (č. 2961/30 předs.).

Zápis o 76. schůzi senátu Národního shromáždění republiky Československé ze dne 21. ledna 1931.

Zápis o 78. schůzi senátu Národního shromáždění republiky Československé vyložen byl podle §u 72 jedn. řádu v senátní kanceláři k nahlédnutí.

Ježto nebyly v předepsané lhůtě žádným p. senátorem podány písemné námitky, pokládá se zápis ten za správný a bude vytištěn.

Podle usnesení iniciativního výboru ze dne 3. února 1931 přikázáno:

Výborům národohospodářskému a rozpočtovému:

Tisk 371. Návrh sen. Sechtra, Olejníka, Chlebounové, Ušáka, Sáblíka, Šelmece a spol. na opatření k zlepšení tíživé hospodářské situace drobných zemědělců.

Výboru sociálně-politickému:

Tisk 372. Návrh sen. Jarolima, dr Holitschera a soudr. na vydání zákona na ochranu osob zaměstnaných v závodech, které pracují s radiem.

Výborům sociálně-politickému a rozpočtovému:

Tisk 381. Návrh sen. inž. Havlína, Dyka, dr Řeháka, Pavelky a druhů na zhodnocení vojenské presenční služby ve službách státních a veřejných.

Předseda (zvoní): Byl mně podán dostatečně podporovaný návrh sen. Nedvěda a druhů, aby se do dnešní schůze dostavil pan ministr spravedlnosti.

Žádám pana tajemníka senátu, aby návrh tento přečetl.

Tajemník senátu dr Šafařovič (čte):

Návrh sen. Nedvěda a druhů, aby se do čtvrteční schůze senátu NS. dostavil ministr spravedlnosti a podal vysvětlení o případu věznění bývalého poslance, sklářského dělníka, Jana Haruse.

Jan Harus byl celkem pravoplatně odsouzen, ke trestu 852 dnů, z toho dvě třetiny obnášely 566 dnů a měl tudíž býti již propuštěn. Jeho obhájce dr Bartošek podal žádost za podmíněné propuštění, tato však byla zvláštní komisí zamítnuta. Do rozhodnutí komise podána byla stížnost.

Konečně podle §u 419 trestního řádu byla také podána právním zástupcem Jana Haruse, dr Bartoškem žádost, aby veškeré tresty Jana Haruse byly resumovány a sníženy na takovou míru, jaká by odpovídala trestu, který je pravděpodobný, kdyby jediným odsuzujícím rozsudkem bylo rozhodnuto najednou ve všech dosavadních trestních případech Harusových.

Předseda (zvoní): Konstatuji, že senát je schopen se usnášeti.

Kdo s tímto návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je menšina. Návrh se zamítá.

Budeme projednávati pořad jednání:

Zpravodaji jsou: za výbor zahraniční sen. dr Klouda (za omluveného sen. dr Rozkošného), za výbor národohospodářský sen. Sáblík (za omluveného sen. Havlenu).

Táži se pánů zpravodajů, zda mají nějaké tiskové opravy.

Zpravodaj sen. dr Klouda: Nikoli.

Zpravodaj sen. Sáblík: Rovněž ne.

Předseda: Kdo souhlasí se schvalovacím usnesením ve čtení druhém tak, jak bylo přijato ve čtení prvém, podle zprávy výborové, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Uvedené schvalovací usnesení přijímá se podle zprávy výborové také ve čtení druhém.

Projednáme nyní bod další, jímž je:

Zpravodaji jsou: za výbor zahraniční sen. Novák Fr. (lid.), za výbor národohospodářský sen. Stržil.

Táži se pánů zpravodajů, zda mají nějaké tiskové opravy.

Zpravodaj sen. Fr. Novák: Nemám žádných oprav.

Zpravodaj sen. Stržil: Já také ne.

Předseda: Kdo souhlasí se schvalovacím usnesením tak, jak bylo přijato ve čtení prvém, podle zprávy výborové také ve čtení druhém, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Uvedené schvalovací usnesení přijímá se v naznačeném znění také ve čtení druhém.

Na pořadu dále je:

Podle §u 61 jednacího řádu vykonáme volbu tu hlasovacími lístky, jež budou sčítati páni zapisovatelé: sen. Stržil, sen. Johanis a sen. Kahler, které současně žádám, aby dozírali na hlasování a sbírání hlasovacích lístků a pak mi sdělili výsledek volby.

Napravo senátu sečte hlasy pan zapisovatel sen. Johanis, ve středu pan zapisovatel sen. Stržil a na levici pan zapisovatel sen. Kahler.

Hlasovací lístky jsou uloženy v zásuvce každého pana senátora v obálce, opatřené nadpisem "Hlasovací lístky".

Prosím o provedení volby.

(Zvoní): Výsledek volby je tento:

Odevzdáno bylo celkem 71 hlasovacích lístků, z nichž 66 zní na jméno pana sen. Viléma Votruby. 5 lístků bylo odevzdáno prázdných.

Je tudíž zvolen místopředsedou senátu pan sen. Vilém Votruba.

Táži se zvoleného pana senátora, zdali tuto volbu přijímá?

Sen. Votruba: Přijímám.

Předseda: Žádám pana zapisovatele sen. Stržila, aby přečetl příslušnou formuli slibu a pana místopředsedu Votrubu, aby vykonal do mých rukou příslušný ústavní slib.

Zapisovatel sen. Stržil (čte): Slibuji, že budu zachovávati zákony a svůj úřad předsednický nestranně zastávati podle svého nejlepšího vědomí a svědomí.

Místopředseda Votruba (podávaje předsedovi ruku): Slibuji.

Předseda (zvoní): Přikročíme k bodu dalšímu, jímž je:

Ke slovu je přihlášen jako první řečník "proti" pan sen. dr Kovalik, jemuž tímto uděluji slovo.

Sen. dr Kovalik: Slávny senát! Na prehlásenie pána min. predsedu o hospodárskej krize za našu stranu dovolím si predniesť toto: Hospodárskou krízou trpí Slovensko viac než zamoravské zeme, poneváč zo štátneho rozpočtu nedostáva sa Slovensku na investíciách, štátnych dodávkach, podporách, fondoch atď. čo mu percentuelne patrí. Patrilo by mu okolo 20% a nedostáva sa mu len 3.4%. Sostavujeme už štatistiku v rôznych odboroch - a sostavíme ju úplne - aby sa v čísliciach dokázalo, že Slovensko je ukrátené.

Už viackráť sme žiadali zvláštny ročný rozpočet pre Slovensko, aby bol stav jasný. Pán ministerský predseda po nastúpení terajšej koaličnej vlády vo svojom vládnom prehlásení povedal, že vláda drží si za povinnosť dvíhať hospodársku úroveň Slovenska na taký stupeň, na akom sú zamoravské zeme. (Hluk.)

Predseda (zvoní): Prosím o klid!

Sen. dr Kovalik (pokračuje): To sa však nedeje. Len na jeden fakt poukážem. Na splavnenie a regulovanie zamoravských riek, ktoré sú pomerne ku Slovensku už hodne zregulované, má sa preliminovať ročne 20 aj viac milionov - myslím na rieku Labe - kdežto na Váh, ktorý je absolutne nie zregulovaný a zapríčiňuje celému dlhému Považiu ohromné milionové škody, preliminuje sa len 3 mil. Kč. Na Dunaj 2 mil. Kč. Iné slovenské rieky Hron, Nitra, Orava atď. nie sú ani spomínané v tom návrhu. Toto je len jediný príklad, ale bije do očí dosť. A tak je to aj pri invensticiách, štátnych dodávkach, fondoch atď. Nie je divu, že Slovensko je nespokojné. Štátny rezon vyžaduje, aby bolo Slovensko uspokojené, lebo silné Slovensko - silná republika, zdravé Slovensko - zdravá republika.

Slovensko neslobodno trhať na strany a straníčky a soslabovať ho, lebo tým sa soslabuje aj republika. Slovensku treba dať čo mu patrí, čoho si žiada. Žiadalo si slovenskú techniku a nedali mu ju. Ako sa tedy zdvihá tá prisľúbená úroveň Slovenska? Veď pre pozdvihnutie a zlepšenie pomerov slovenského roľníctva je úprava katastru nevyhnuteľné potrebná. (Hluk. - Predseda zvoní.) Roľníci slovenskí nemôžu dostať úver, keďže ich pozemky nie sú pozemkoknižne v poriadku. K tomu je potrebné vychovanie slovenských zememeričských síl, ale tu zememeričskú školu ako časť techniky nedajú. Tie rôzne prejavy sú tedy len pekné sľuby, ale my chcem videť i skutky. Z týchto 150 mil. na pozdvihnutie roľníctva by sa malo Slovensku dostať 30 až 35 mil. Kč. Uvidíme, koľko sa mu dostane.

V terajšom prehlásení pána ministerského predsedu stojí, že na rok 1931 pre investície sú určené 2 miliardy. Z toho by sa malo Slovensku dostať aspoň 400 mil. Kč. Uvidíme, čo sa mu dostane. Ďalej hovoril pán ministerský predseda, že od septembra 1930 dodnes sa dalo na príspevky 1.278 verejným stavebníkom 21¹/₂ mil. Kč. Uvidíme, čo nám štatistika ukáže, koľkým slovenským stavebníkom a koľko dostali.

Ďalej hovorí pán ministerský predseda, že na stravovacie a ošaťovacie akcie bolo uvoľnené 24 mil. Kč. Podľa počtu obyvateľstva pomerne Slovensko by z tých 24 mil. Kč malo dostať 5¹/₄ mil. Kč. Koľko dostane Slovensko z t. zv. cestovného fondu, koľko z melioračného fondu, koľko z vodocestného fondu, o ktorých pán ministerský predseda hovoril? Pre tieto fondy máme smutné výhľiady, keďže, ako vzpomenuté, z vodocestného fondu pre Váh majú byť preliminované len 3 miliony a Labe má dostať ročne vyše 20 mil. Kč.

Pán ministerský predseda vo svojom prehlásení povedal, že vláda riadi sa zásadou, brať ohľad na hospodársky slabých. Keď pán ministerský predseda vo svojom vládnom prehlásení pri nastúpení vlády uznal, že musí dvihať hospodársku úroveň Slovenska na úroveň zamoravských zemí, uznal, že Slovensko je hospodársky slabšie než tieto. Z toho nasleduje logicky, že vláda má podporovať a ohľad brať na Slovensko. A práve opak toho sa deje. Zamoravským zemiam sa dostane viac než im patrí a Slovensku sa dostáva len jedna štvrtina toho, čo mu patrí. Slováci musia si tedy sami pomáhať a vymáhať, čo je im potrebné a preto sa zakladá slovenský regionálny ústav, preto sa zakladajú na Slovensku národohospodárske sbory na rôznych vidiekoch. Už je založený národohospodársky sbor Považia, Zvolena a teraz je založený národohospodársky sbor Spiša. K účelnému prevádzaniu práce regionálneho ústavu a národohospodárskych sborov je treba slovenskej spolupráce všetkých slovenských strán. Túto spoluprácu ani vláda ani vládne strany nielen že nesmejú hatiť, ale majú ju zo všetkých síl podporovať. Tedy vláda chce hospodárskej krízi Slovenska pomáhať. Budúcnosť ukáže, či poslanci i senátori zo Slovenska budú spolupracovať na zmiernení hospodárskej kríze. Ukáže sa, kto chce a kto nechce tú spoluprácu. Naša strana sa o to úprimne usiľuje.

Ďalej sľubuje pán ministerský predseda na zmiernenie nezamestnanosti zprostredkovanie práce. Budeme s pozornosťou sledovať, či sa to na Slovensku deje, či tam dostanú slovenskí robotníci, remeselníci a podnikatelia prácu. Takejto práce je na Slovensku dosť. Tam sa majú stavať železničné stanice. Vidíme v Čechách a na Morave krásne vybudované železničné stanice a na Slovensku každý sa môže presvedčiť, ako sú tam zanedbané. Žilina potrebuje už z bezpečnostných ohľadov stanicu novú. Ešte vždy sa k tomu neprikročilo. Majú sa tedy stavať železnice, železničné stanice, regulovať a meliorácie prevádzať. Práce na Slovensku je tedy dosť. Potrebné sú ale obnosy, ktoré sa majú Slovensku dodať, aby sa nepovedalo, že sa s ním macošsky zachádza. Taktiež budeme s pozornosťou sledovať, či sa Slovensku dostane živelnými pohromami postiženým v tom pomere, ako zamoravským zemiam. Pre zmiernenie hospodárskej kríze sú smerodajné nielen vnútropolitické opatrenia, ale aj úprava medzinárodných hospodárskych stykov obchodne-politických a právnych pomerov ku iným štátom, a tu sdeľuje pán ministerský predseda, že ohľadom úprav obchodných a právnych pomerov k iným štátom sa vykonalo, čo bolo možné, že už bolo 15 takýchto úmluv predložené a že práve teraz dlia v Prahe dve delegácie susedných štátov cieľom jednania o obchodných smluvách. Ale nielen obchodne-politické a hospodárske, ale aj politické pomery našej republiky k iným štátom majú veľký význam pre našu hospodársku krízu, pre naše hospodárske pomery a konsolidovanie sa štátu, preto nech mi je dovolené o týchto pomeroch obšírnejšie prehovoriť.

My Slováci, ako štátotvorný národ a časť republiky Československej musíme sa zaoberať nielen vnútropolitickými záležitosťami, ale aj zahraničnými a medzinárodnými problémami, smluvami, lebo ide tu aj o našu kožu, o naše peniaze, o naše hospodárske záujmy, ba o našu krv, o našu existenciu, o našu prácu, obeti, výdavky, príjmy - zkrátka ide tu o naše Slovensko, a preto Slováci musíme účasť brať v riadení hospodárskych a politických pomerov k susedným a iným štátom.

Už dvanásť rokov jestvuje a slúži udržaniu mieru a mierových smlúv Malá Dohoda; štáty Malej Dohody majú nielen v politickom, ale aj v hospodárskom a obchodne-politickom ohľade smluvami byť spojené, ktorému cieľu má slúžiť aj teraz prejednaný návrh obchodnej a plavebnej smluvy medzi republikou Československou a Rumunskou. Polsko predložilo teraz obchodnú smluvu s Rumunskom. Žiadame, aby aj s Jugoslaviou bola uzavretá priaznivá obchodná smluva, o ktorej sa práve teraz jedná. Slovensko je pre dopravné pomery republiky veľavýznamné, lebo ako z Rumunska, tak i z Jugoslavie vývoz a dovoz musí sa diať cez Slovensko. Už s počiatku, žial Bohu, ukazovaly sa aj ťažkosti, teraz ale jednanie priaznive pokračuje a je potrebné, aby sa pre oba štáty prospešná smluva uzavrela cieľom posilnenia Malej Dohody. Tu musím pripomenúť, je už svrchovaný čas, aby železničné tarify aj pre zmiernenie hospodárskej kríze Slovenska boly snížené, udržovanie ich je anomália. Poloha Slovenska je veľmi významná pre republiku preto, poneváč na sever a východ hraničí z dvoma príbuznými národami, s Poľskom a Rusínskom; s Rumunskom juhovýchodne; na juh a východ máme Maďarsko a Rakúsko, ktoré majú s nami protichôdnú politiku. Jestli dojde k obnoveniu pojednávania s Maďarskom, tak môže byť len taká obchodná smluva uzavretá, ktorá nepoškodzuje záujmy Slovenska. Už som s tohoto miesta mal príležitosť niekoľkokrát vzpomínať a zdôrazním to aj dnes, že dovoz pšenice maďarskej na Slovensko poškodzuje v nesmiernej miere záujmy slovenského roľníctva, ktoré katastrofálne trpí poklesom cien poľnohospodárskych výrobkov a zvlášť pšenice - dovozom maďarskej a cudzozemskej pšenice. Slovensko produkuje toľko pšenice, aj najlepšej kvality, že republika v tomto ohľade je sebestačná a není utisknuta na dovoz. Nech si lámu hlavy patriční faktori osnovatelia smlúv, jak zformulovať smluvu s Maďarskom, aby záujmy slovenského roľníctva neboly poškodzované, lebo škody na Slovensku spáchané boly by i škodou republiky.

Preto sa divím nad tým, čo píšu české noviny "Národní Politika" vo svojom čísle dňa 4. februára píše toto: "Maďarsko môže prijsť do Prahy a aj prijde, poneváč len Československo môže ho zbaviť jeho zemedelských prebytkov." To toľko znamená: nech prijde do republiky, nech prijde na Slovensko maďarská pšenica, nech padne zasa na cene slovenská pšenica a zaiste i česká, nech slovenskí roľníci biedačia, nech sú úplne zničení. Každý štát kupuje to, čo nemá, čo sám neprodukuje a štáty nekupujú od iných štátov to, čo sami produkujú.

Na čo sa má tedy dovážať maďarská a cudzozemská pšenica a iné poľnohospodárske výrobky na Slovensko a do republiky, keď ona ich má? Či slovenské roľníctvo má svojim zničením zaplatiť túto smluvu?

Naša hospodárska kríza tak sa zmierni, keď budeme potrebovať naše vlastné hospodárske produkty, keď to jemné pečivo, knedlíky a chlieb budeme robiť zo slovenskej a českej pšenice a nie z cudzozemskej americkej či maďarskej pšenice. Tak sa zmierni hospodárska kríza, ale nie, keď otvoríme hranice cudzozemským poľnohospodárskym výrobkom.

"Národní Politika" alebo, niektoré sociálne-demokratické hlasy nedobrú službu konajú svojmu vlastnému slovenskému roľníctvu. Hovorím o tom už teraz, prv než by bola obchodná smluva s Maďarskom Národnému shromaždeniu predložená, aby zavčas počúvalo varovné hlasy zo Slovenska, aby neboly poškodené záujmy slovenského roľníctva. Tu by bola potrebná slovenská spolupráca všetkých slovenských strán, aby záujmy slovenského roľníctva i pri tejto obchodnej a iných smluvách boly chránené alebo ochránené. V našom parlamentarizme je zlým zvykom, že keď sa návrh predloží Národnému shromaždeniu, tedy čo aj dobré pozmeňovacie návrhy sa podávajú so slovenskej strany, tie sa neprijmú a zákon sa odhlasuje. Preto treba už teraz vopred uvažovať o záujmoch slovenského roľníctva pri obchodných smluvách s Maďarskom.

Aký je náš pomer hospodárský a politický k Poľsku? Slovensko má veľký význam ohľadom pomeru republiky Československej k Poľsku, veď hranica poľsko-slovenská činí skoro 400 km. Ohľadne tohoto pomeru budeme teraz jednať.

S Poľskom máme pestovať len najlepšie hospodárske a politické styky. Ako my sa môžeme a máme opierať o Poliakov, tak aj oni sa môžu a majú opierať o nás, lebo záujmy sú stejné a solidarita slovenského ľudu je potrebná a pevné somknutie Poľska s Malou Dohodou a Franciou je nielen pre prítomnosť, ale i pre budúcnosť požiadavkou imperativnou. Chceme žiť so susednými štáty v pokoji a v dobrých hospodárskych a obchodných pomeroch, musíme mať ale takých mocností, s ktorými tento mier spolu udržať môžeme.

Je dokázaným a neodškriepiteľným faktom, že Malá Dohoda a Francia neohrožene a neochvejne udržujú toľkým krveprelievaním, toľkými ťažkosťmi a toľkou namáhavou prácou a ľudsky možným spravodlivým uvažovaním stvorený status quo na základe mierových smlúv. Pri vernom a pevnom súručenstve Malej Dohody, pri pevnom stanovisku Francie a pri mužnom vytrvaní republiky Poľskej mierové smluvy stoja pevne.

Je rozhodne žiadúce, aby Poľsko ešte pevnejšie primklo sa k Malej Dohode a k Francii hospodárskymi i politickými smluvami, keď má s týmito štáty stejný záujem na udržaní mieru.

Poľsko nabýva v Europe stále väčšieho a väčšieho veľmocenského postavenia nielen konsolidovaním svojich vnútorných politických pomerov, ale i svojou medzinárodnou politikou. Tomuto primknutiu a spojeniu sa Poľska s Malou Dohodou prizvukujem, ako som jemu prizvukoval už od rokov v zahraničnom výbore a senáte. Je to taká samozrejmá vec, že netreba ju obšírnejšie objasňovať. Je to uspokojujúci zjav v záujme europského mieru, aby konformne vystupovalo Poľsko s Malou Dohodou a Franciou. Poľsko ako národ obývajúci i morské pobrežie potrebuje stáleho námorského prístavu a stáleho, bezpečného, neohrožovaného prístupu k mori. To samé musíme riecť o Jugoslavii, ktorá je na morskom pobreží a túto svoju námornú pozíciu si tiež musí udržať. Prečo tedy nedá Nemecko Poľsku to more, prečo ho nedá Italia Jugoslavii, veď Balt nie je len pre Nemecko, a Adria nie je len pre Italiu, širé more musí byť i slovanským národom k premávke a obchodovaniu otvorené. Neodôvodnená žiarlivosť Nemecka a Italie na more proti slovanským národom sú politovániahodné zjavy, ktoré hatia pokojný vývin námorského obchodovania slovanských národov a je v záujme vývinu europskej kultury, aby také protivy prestaly. More je pre všetky národy. Republika Československá ako vnútrozemský štát nemá more, má len prístavné miesta na Severnom Mori a na juhu na Adrii. Má svoje veľké, pre vodnú komunikáciu veľmi významné dunajské prístavy v Bratislave a Komárne. Poľsko môže obchodovať na sever cez svoj gdyňsky námorný prístav, môže ale vyvážať svoje produkty na juh a na východ cez Slovensko priamym železničným spojením k dunajským prístavom: Krakov Bratislava, alebo Krakov Komárno cez Oravu, Vrútky, Žilinu.

Boly spomínané vodné kanálové spojenia Visly a Odry s Dunajom a tu náš slovenský Váh bude hrať najvýznamnejší zástoj, musí byť ale splavnený. Nateraz ale môže prijsť v úvahu len železničné spojenie Poľska s našimi dunajskými pristavami v Bratislave a Komárne cez Slovensko, ktorá premávka sa už koná. Keď dnes bude aktuelné obchodné jednanie našej republiky s Poľskom, budeme si museť opatriť dáta tejto obchodnej premávky poľskej cez Slovensko do našich dunajských prístavov v Bratislave a Komárne. I v tejto obchodnej premávke sa ukazuje význam Slovenska. Vieme, že sú ťažkosti medzi Prahou a Varšavou ohľadne obchodnej smluvy, menovite čo sa týka dovozu dobytka, keď sa ale uvažuje v Prahe o obnovení obchodnej smluvy s Maďarskom, kde sú tak veľké protivy, bude sa zaiste uvažovať o eliminovaní ťažkostí o uzavretí takej obchodnej smluvy s Poľskom, ktorá by pre oba štáty bola prospešná. Toho je nielen z hospodárskeho, ale i medzinárodne-politického ohľadu treba, lebo na dobrom priateľstve s Poľskom vo veľkých europských otázkach má našej republike mnoho záležať.

Chceme priateľskí byť s našimi súsedami a preto žiadame, aby naša západná a južná hranica bola rešpektovaná, aby v záujme europskeho mieru nebola ohrozovaná. Preto Maďari so svojou politikou by mali prestať a starať sa o svoje domáce hospodárske otázky a nevzpomínať, že na Slovensku je toľko a toľko Maďarov. V Maďarsku máme 300.000 Slovákov a na Slovensku je niečo viac Maďarov. Nech oni dokážu, že uznávajú také práva Slovákom, ako sa im tu na Slovensku tých práv dostáva.

Dobrým stykom s Poľskom budú naše severočeskoslovensko-poľské hranice zabezpečené a v páde potreby, čo nedaj Bože, majú byť jeden druhému na pomoc. Keď sa vzpomína blok nemecko-italsko-maďarský, musí záležať našej republike na dobrom pomere k Poľsku. Ukazuje sa v tomto bloku aj trhlina, Taliani už nepodporujú natoľko snahy maďarsko-revizionistické. Z toho by sa tedy Maďari mali poučiť.

Aj so záujmom Poľska z ohľadu a váhy republiky Československej v europskych otázkach slovom s ohľadu na teraz možné slavianské kooperácie zbližuje sa Poľsko k našej republike. A tá bezpečnosť a väčšia váha v medzinárodných stykoch je spoločný záujem republiky Československej s Poľskom a preto by si mali uvedomiť niektorí len z malého počtu kruhy poľské, že favorizovanie maďarských protislovenských snáh nedá sa srovnať so záujmom poľským, lebo maďarské protislavianské snahy sú konformné s nemeckými protislavianskými snahami.

Keďže tedy kooperácia republiky Poľskej s republikou Československou vo veľkých europskych otázkach sa dokazuje za potrebnú, žiaducné je, aby aj obchodná smluva s Poľskom v takomto duchu a v takom smysle bola uzavretá, aby ona bola v prospech oboch štátov, pri tom majú byť aj pohraničné styky čo najpriaznivejšie zariadené, menovite styky Oravy, Spiša a iných krajov Slovenska, ktoré asi v 400 kmvej dlžke hraničia s Poľskom. Styky Oravy a Spiša majú byť pre tieto kraje priaznivé, pásmo voľného priechodu rozšírené, patričné orgány majú ísť pohraničnému obyvateľstvu po ruke s najväčšou ochotou, cieľom obľahčenie potrebných pohraničných stykov, aby sa ani necítilo to rozdelenie tých krajov.

V najnovšej dobe konaly sa v Bratislave už rozhodujúce kroky ohľadom utvorenia tatranského národného parku vo slovenských a poľských Tatrách, pri čom musí sa brať zreteľ na záujmy pod Tatrami ležiacich obcí, ako majiteľov lesov a pašienkov, ktoré záujmy nesmú byť poškodené.

Keď je tedy v záujme našej republiky utužovanie ako politických, tak obchodných stykov s Poľskom, má sa zamedziť aj rozvratné zasahovanie z českej strany do náboženských pomerov poľských, na ktoré zasahovanie si poľské listy sťažujú.

Bude to len v prospech upevnenia svetového mieru a t. zv. protirevizionistického bloku, keď sa Poľsko úzko primkne k Malej Dohode a tým aj k našej republike.

Teraz by som prešiel na pomer k Rakúsku. Hospodárski ministri podľa novín zaoberali sa aj otázkou úpravy obchodnej smluvy s Rakúskom. Keď sa to neuskutoční, dokáže Rakúsko, že nesúhlasí s dobrodružnými plánami jednotlivých politikov, ktorí by týmito dobrodružnými plánmi chceli strhnúť celú Europu do pekla vojny.

Národy nechcú vojny, národy chcú pokoj, prácu, chlieb, národy chcú zlepšenie hospodárskych pomerov, národy by pokojne žili jedon s druhým, keby nebolo nesvedomitých ctibažných, egoistické ciele sledujúcich politikov, ktorí chcú vsugerovať národom potrebu vojenských zakročení. Oni svojim štvaním pripravujú vojnu, ale sú tak nesvedomití, že oni sa neexponujú, oni do ohňa nepôjdu, zostanú doma a budú sa schovávať doma, ako to oni štváči robia. Hranicami hýbať by zapríčinilo vojnu. Stojíme tedy na základe mierových smlúv, ktoré majú zaopatriť pokojný vývin národov, sbližovať ich smluvami, zlepšovať hospodársku krízu a hospodárske pomery.

Čo sa týka stanoviska našej strany ohľadom prehlásenia pána ministerského predsedu o hospodárskej krízi, prejavujeme: Žiadame zmiernenie, ba zdolanie hospodárskej kríze a budeme pracovať všetkými silami za týmto cieľom. Našou povinnosťou ako opozičnej strany a obzvlášte ako strany slovenskej je, kontrolovať a kritizovať pôsobenie vlády i v tomto ohľade. Už viackráť bolo s tohoto miesta od vlády sľúbené, že si bude za povinnosť držať hospodársku úroveň Slovenska zvedať. Naše očakávanie ale v tomto ohľade sa nesplnilo. V štátnych ročných rozpočtoch nenachádzame pre Slovensko potrebné, dostatočné a jemu percentuálne príslušné položky. Poneváč tedy Slovensko nedostáva to, čo mu pomerne patrí, ako som to na začiatku svojej reči podrobne dokázal, preto ani terajšiemu prehláseniu nemôže z toho dôvodu dôveru odhlasovať. Končím.

Předseda (zvoní): Dále je přihlášen pan sen. Šťastný.

Prosím, aby se ujal slova.

Sen. Šťastný: Slavný senáte! Prohlášení vlády, k němuž dnes navazujeme debatu, nepopírám, očekávali jsme s určitým napětím. Je to tím spíše pochopitelné, když 17. října m. r. slyšeli jsme vládní prohlášení, které neříkalo ale docela nic. Poněvadž se situace, k níž se toto prohlášení váže, stává stále obtížnější, právem jsme mohli očekávati, že vláda také svoje vyjádření učiní podle toho, že bude konkretnější, že něco poví. Také můžeme říci, že toto prohlášení poněkud naše očekávání splnilo. Ovšem při prohlášení, které přednášel předseda vlády, neodpustili si naší dobří kamarádi z levé strany, aby se nepřihlásili o svůj podíl, aby bylo znáti, že jsou na světě. Nevidíme to rádi, poněvadž kraval, jestliže je programem, řekněme si to napřed, nestačí jako program naprosto pro nic. Kravalem se na světě nevyhrálo ještě nic. Já bych o tom nemluvil, kdybychom neměli 2 případy, které opravdu žalují historii na toto zvlčení našich mravů. Je to případ duchcovský, nad kterým se člověk přímo otřásá před následky, který tam docílilo toto nezměrné štvaní, i když vidíme, že příčiny jsou na dvou stranách. Na jedné straně u našeho starého světa, který se nestará, jak ulehčiti bídě nezaměstnaných. Ale na druhé straně jest ono nezodpovědné zneužití této situace, které přivodilo takou katastrofu. (Sen. Nedvěd: Tys tam byl, že jsi do toho zasvěcen? Že můžeš takhle mluvit!) Vím o tom. Chci říci, že k té bídě, která tu nesporně je, musí téci dělnická krev, protože to někdo potřebuje. Tak vypadá tato naše nešťastná věc. (Sen. Stejskalová: Vy to podporujete!) Když demagogie potřebuje pro své cíle argument, neštítí se ani těchto důsledků. Jsem povinen v zájmu dělnictva tyto pravdy zde konstatovati. (Sen. Nedvěd: Řekneme to vaším dělníkům, jak zde mluvíš!) My jim to řekneme z povinnosti sami. My se netajíme svým míněním.