Schůze zahájena v 16 hodin 23 minut.

Přítomni:

Předseda: dr Soukup.

Místopředsedové: Donát, dr Heller, Luksch, Trčka.

Zapisovatelé: Kahler, Votruba.

69 senátorů podle presenční listiny.

Zástupci vlády: ministři dr Dérer, dr Šrámek.

Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr Šafařovič, jeho zástupci dr Bartoušek, dr Trmal.

Předseda (zvoní): Zahajuji schůzi.

Oznamuji, že dal jsem dovolenou na dnešní schůzi sen. Časnému, Ďurčanskému, Janíkovi, Koukalovi, Lokotovi, Nentvichovi, Rovňanovi, Teschnerovi.

Tiskem rozdáno:

Tajemník senátu dr Šafařovič (čte):

Tisk 340. Zpráva imunitního výboru o žádosti krajského soudu v Litoměřicích ze dne 31. července 1930, č. j. Nt XIII 127/30-3, za vydání sen. Stránského k trestnímu stíhání pro zločin pode §u 15, č. 3 a pro přečiny podle §u 18, č. 2 a §u 15 č. 3 zák. na ochranu republiky (č. 1921/30 předs.).

Tisk 341. Zpráva imunitního výboru o žádosti krajského soudu v Litoměřicích ze dne 2. srpna 1930, č. j. Nt XIII 129/30-2, za souhlas k trestnímu stíhání sen. Stránského pro zločin podle §u 15, č. 3 (podněcování ke spolčování k úkladům o republiku a podněcování ke zločinu vojenskému) a pro přečin podle §u 18, č. 2 zák. č. 50/23 na ochranu republiky (čís.,1923/30 předs.).

Tisk. 343. Návrh sen. J. J. Krejčího, Šabaty, Kopřivy, Šachla a druhů na změnu zákona ze dne 14. dubna 1920, č. 262 Sb. z. a n., o dani z masa.

Tisk 345. Usnesení poslanecké sněmovny o vládním návrhu (tisk 640) státního rozpočtú republiky Československé a finančního zákona pro rok 1931 (tisk 780).

Těsnopisecké zprávy o 62. a 63. schůzi senátu Národního shromáždění republiky Československé ze dne 24. listopadu 1930.

Zápisy o 62. a 63. schůzi senátu Národního shromáždění republiky Československé ze dne 24. listopadu 1930.

Zápis o 64. schůzi senátu Národního shromáždění republiky Československé vyložen byl pode §u 72 jedn. řádu v senátní kanceláři k nahlédnutí.

Ježto nebyly v předepsané lhůtě žádným panem senátorem podány písemné námitky, pokládá se zápis ten za správný a bude vytištěn.

Z předsednictva přikázáno:

Výboru iniciativnímu:

Tisk 343. Návrh sen. J. J. Krejčího, Šabaty, Kopřivy, Šachla a druhů na změnu zákona ze dne 14. dubna 1920, č. 262 Sb. z. a n., o dani z masa.

Předseda (zvoní): Budeme projednávati pořad jednání.

Prvním bodem je:

1. Zpráva rozpočtového výboru o štátnom závereěnom účte republiky Česko slovenskej za rok 199 spolu s účtami štátneho melioračného fondu, štátneho bytového fondu a dávky z majetku (tisk 271). Tisk 313.

Zpravodajem je pan sen. Stodola, jemuž tímto uděluji slovo.

Zpravodaj sen. Stodola: Slávny senát! Od tej doby, čo moderná finančná veda reklamuje zvýšenú pozornosť pre doteraz negligovanú stránku upotrebenia príjmov, rastie síce význam štátnych záverečných účtov ako podkladu pre hodnotenie výdajového hospodárstva, ale obsiahle, podrobné a včasné elaboráty nášho Najvyššieho účetného kontrolného úradu nedoviedly ešte upútať takú pozornosť, aká by prislúchala ich významu. Dôvody boly v odbornej literature už častejšie pretriasané a menovite bolo vytýkané, že ich forma a kameralistický systém sú zastaralé a znesnadňujú orientáciu. Požadovalo sa - ako uvádza na príklad Kollár - aby účtovací systém štátnej správy bol modernizovaný tak, aby verejné hospodárenie mohlo byť sledované nielen účetnicky, dľa daných schémat rozpočtových, rešp. uzáverkových, v rámci rezortov, ale aj dľa hlavných odvetví verejných potrieb a nimi intendovaných účelov.

V podstate ide tu o akcentovanie nových hľadísk rozpočtovej kontroly; je to hľadisko národohospodárske a morálné.

Požiadavky verejných hospodárstiev majú svoje medze v hospodárskej kapacite súkromných hospodárstiev. Centripetálnym bodom obidvoch je spoločný fond, z ktorého uhradzujú svoje potreby, je to výnos národnej výroby.

Symbioza a harmonická spolupráci administrativnej (finančnej) štatistiky a účtovníctva má zaistiť skúmanie, či štruktura finančnej sústavy zodpovedá štrukture národného hospodárstva, má ďalej podložiť objektivitu úsudku, či prospech z verejných výdajov je väčší, než škoda z obetí, ktoré súkromné hospodárstvo musí priniesť, aby uhradilo výdaje. Má byť umožnené hodnotenie výsledkov hospodárenia s verejnými peniazmi, s hľadiska národohospodárskeho, čo involvuje skúmanie, či je zdravý pomer medzi jednotlivými složkami našej verejnej spotreby a pozorovanie > verejnéhoStandard of life < vo vzťahu k našej hospodárskej kapacite. Tak vidíme na pr., že anglický rozpočet je roztriedený nie dľa rezortov, ale dľa účelov vydania.

Hľadisko morálné možno ilustrovať na príklade Ameriky, ktorá pečuje o to, aby občan-poplatník bol informovaný o tom, čo sa robí s jeho dolarom zaplateným na dane, lebo loyalita poplatníkov a ich záujem na verejnom živote je v priamej závislosti na tý chto poznatkoch. Správne sa zdôrazňuje, že tak sa získa dôvera poplatníka ako predpoklad psychologickej rovnováhy medzi fiskom a poplatníkom.

Kontrola nášho verejného hospodárstva na podklade štátnych záverečných účtov z naznačených hľadísk musí byť tiež našim ideálom! Týmto ideám treba dať formuláciu a zabezpečiť ich životnosť! Platné právné normy poskytujú dostatočný podklad pre zahájenie prípravných prác. Náš zákon č. 175/1919 umožňuje Najvyššiemu kontrolnému úradu nielen formálnu, ale tiež vecnú kritiku štátneho hospodárenia a ukladá dokonca v §e 11 tomuto úradu, aby sa postaral o zjednodušenie a vhodné zariadenie štátneho účtovníctva tak, aby kontrola bola snadná a čo možná dokonalá.

Štátny záverečný účet za rok 1929, ktorý je teraz predmetom nášho jednania, bol Najvyšším účetným kontrolným úradom vyhovotvený dňa 30. augusta 1930 a Národnému shromaždeniu predložený dňa 13. septembra 1930.

Pre predloženie štátneho záverečného účtu je zákonom stanovená lehota 18 mesiacov, avšak Najvyšší účetný kontrolný úrad predkladá účet počínajúc r. 1926 už za 8 mesiacov po uplynutí správneho roku. Tým je umožnené Národnému shromaždeniu. prejednať účet prv, ako uplynie nový správny rok a senát má možnosť použiť výsledkov záverečného účtu pri jednání o štátnom rozpočte na rok budúcí.

Než by som išiel ďalej, buď mi dovolené poznamenať a vyzdvihnúť svedomitú prácu tohoto úradu a to prácu ako šéfa, tak aj jeho celého úradníctva.

Účet je systematicky upravený rovnako jako účet za rok predchádzajúci. Pre snadnejší priehľad boly nepreliminované štátné výdaje založené na zvláštnych právnych tituloch vykázané podrobnejšie podľa úhrady, a prídel fondu pre konsolidáciu priechodného štátneho dlhu je u nich vykázaný zvlášť. K vysvetlivkám úchyliek od rozpočtu pripojil Najvyšší účetný kontrolný úrad podrobnejšie údaje o právnom dôvode a spôsobe splácania administrativných dlhov a pohľadávok, t. zv. pasív a aktív, z hospodárenia na rozpočet.

Idem pokračovať ďalej podľa jednotlivých úsekov. Pristúpime k účtu pokladničnému. Príjmov na rozpočet v obidvoch oddieloch, t. j. preliminovaných príjmov i neprelimovaných bolo realizované 10.539,875.000 Kč; ráčte odpustiť, že koruny nebudem menovať, lebo by to vzalo hodne času. Ďalej výdajov na rozpočet 10 275,428.000 Kč, takže vyplýva pokladničný prebytok 264,447.000 Kč. Z príjmov mimo rozpočtu 434,268.000 Kč, po odčítaní výdajov mimo rozpočtu 360 mil. 445.000 Kč, plynie pokladničný prebytok 73,823.000 Kč. Zvýšila sa teda pokladničná hotovosť pôsobivého hospodárenia behom r. 1929 o 338,270.000 Kč, a dňa 31. decembra 1929 obnášala 2.010,876.000 Kč.

Po odčítaní aktivného salda kontokorentného hospodárenia, v ktorom maly zálohy prevahu nad vkladmi v čiastke 270,172.000 Kč, vyplýva skutočná pokladničná hotovosť koncom decembra 1929 1.740,704.000 Kč.

K účinom pokladničným na rozpočet možno podotknúť: U preliminovaných príjmov je pokladničný výsledok nižší než v r. 1928 o 431,001.000 Kč. Dôvod väzí hlavne v tom, že boly v r. 1929 nižšie odvody prebytkov hotovostí štátnej pokladne od štátnych podnikov.

Nepreliminované príjmy a výdaje založené na zvláštnych právnych tituloch činia: Výdaje 585,917.000 Kč, príjmy určené k ich úhrade 118,893.000 Kč, schodok 467,024.000 Kč, rešp. po odčítaní dotácie konsolidačnému fondu 253 mil. 633.000 Kč, ktorý není pravým výdajom zmenšujúcim štátné hotovosti pokladničné, schodok per 213,390.000 Kč, ktorého úhrada bola opatrená z prebytkov preliminovaných príjmov nad preliminovanými výdajmi.

Ďalej je účet správny. Finančný zákon č. 203/1929 Sb. z. a n., odhadnul príjmy na 9.569,907.000 Kč a schválil výdaje do výšky 9.534,373.000 Kč, takže počítal s prebytkom 35,534.000 Kč.

Náležitosť príjmov rozpočtových dosiahnutá v r. 1929 činí 10.773,833.000 Kč, náležitosť preliminovaných výdajov 9.546,371.000 Kč. Objavuje sa teda prebytok 1.227,462.000 Kč.

Zostáva teda prebytok pokladničného hospodárstva na rozpočet pozadu takmer o jednu miliardu proti prebytku podľa náležitostí, čo spočíva v tom, že nedochádzaly predpísané rozpočtové príjmy v plnej výške kdežto výdaje sú realizované bez prieťahu v obnose poukazov.

Príjmy na rozpočet plynúce zo zvláštnych právnych titulov (v druhom oddiele štátneho účtu) dosahujú 120 mil. 602.000.- Kč. Výdaje toho istého druhu činily 342,426.000.- Kč; keď sa však odpočíta obnos 6,996.000.- Kč, ktorý sa medzi týmito výdajmi vykazuje ako náležitosť prídelu fondu pre konsolidáciu priechodného štátného dlhu za rok 1929, činia výdaje zo zvláštnych právnych titulov 335,429.000.- Kč, takže vyplýva schodok z neprelimovaných účinov 214 mil. 827.000.- Kč.

Hospodárenie na rozpočet, účiny preliminované i nepreliminované spoločne, končia tedy r. 1929 prebytkom 1.012 mil. 635.000.- Kč. Tento výsledok hospodárenia presahuje prebytok 35,534.000 Kč očakávaný v rozpočte o 977,101.231.02 Kč.

Správny účet delí sa na dva oddiely: (Účiny preliminované a účiny nepreliminované.) A. Účiny preliminované: Náležitosť príjmov v r. 1929 10.773,833.000.- Kč. Presahuje rozpočtový odhad 9.569 mil. 907.000 Kč o obnos 1.203,926.000.- Kč. U preliminovaných výdajov objavuje sa náležitosť 9.546,371.000.- Kč, takže vôči rozpočtovým výdajom stanoveným na 9.534;373.000 Kč objavuje sa prekročenie rozpočtových výdajov o 11 mil. 997.000 Kč. Výdaje tie sú kryté z rozpočtových príjmov.

Finančný zákon pre rok 1929 stanovil v článku XI, že výdaje, ktoré nemožno hradiť úsporami v rámci jednotlivej rozpočtovej kapitoly, vyžadujú súhlasu Národného shromaždenia. Vyššie výdaje toho druhu vyskytujú sa v siedmich kapitolách. Sú to: kap. 4. Ministerstvo zahraničních vecí o 3,839.000 Kč, kap. 5. Ministerstvo nár. obrany o 61,434.000 Kč, kap. 8. Ministerstvo pre sjednotenie zákonov o 767.85 Kč, kap. 16. Ministerstvo železníc o 1.080.000 Kč, kap. 19. Ministerstvo ver. zdravotníctva a telesnej výchovy o 3,523.000 Kč, kap. 20. Odpočivné a zaopatrovacie platy o 3,478.000 Kč, kap. 22. Všeobecná pokladničná správa o 43,347.000 Kč.

Príčiny týchto prekročení vysvetľujú sa následovne: u kap. 4. Ministerstvo zahraničných vecí: U tit: 1, § 2 (Ústredná správa) väčšou potrebou na externé síly vzhľadom k zvýšenej činnosti pri medzištátnych jednaniach, na telefonné a telegrafné poplatky, na výdaje vzniklé návštevami zahraničných štátnikov, presťahovaním časti ministerstva do nových domov v Dejviciach, nákupom vnútorného zariadenia pre nové miestnosti a dvoch služobných automobilov. U tit. 3 (Účastenstvo na medzinárodných inštitúciách a jednaniach) tým, že príspevok Československej republiky na Spoločnosť národov bol zvýšený a že boly dodatočne preúčtované výdaje z predošlých rokov na medzinárodné rozhodčie súdy. U tit. 4, § 2 (Kultúrny styk s cudzinou) väčšími výdajmi, ktoré spôsobily početnejšie návštevy význačnejších osobností z cudziny; a hlavne u tit. 5 (podpora ruským a ukrajinským uprchlíkom), poneváč likvidácia podpornej akcie nepostupovala v predpokladanej miere. Naproti tomu bolo u tit. 2 (zahraničná služba) docielené úspory 2,800.830.21 Kč hlavne tým, že behom roku nedošlo ku sriadeniú niektorých vyslanectiev a konzulátov, na ktoré bolo v rozpočte pamätané. Úspory bolo docielené tiež u tit. 4. § 1 (Vlastná informačná a propagačná služba) v čiastke 568.723.20 Kč menšou potrebou na položku > Cirkulárne telegramy <.

Pri srovnaní výsledkov uvedených v záverečnom účte za r. 1929 s údajmi záverečného účtu za r. 1928 vidíme, že prekročenie za r. 1929 v obnose cca 3,839.000 je podstatne nižšie než prekročenie r. 1928 vykázané vo výške 24 mil. 970.000 Kč. Okrem toho treba podotknút, že otázka podpôr poskytovaných uprchlickym korporáciám, inštitúciám a jednotlivcom nie je vlastne a nebola ani tak otázkou zahraničnou ako vnútropolitickou, v ktorom ohľade máme postupovať nielen dľa ústavy a právnych noriem, ale tiež dľa nepísaných zákonov humanity a srdca.

Zvýšená potreba na účasť v medzinárodných inštitúciách a jednaniach je daná postupujúcou medzinárodnou hospodárskou solidaritou, ktorá sa zračí predovšetkým v početných medzinárodných kongresoch. Vidíme to menovite v dobách hospodárskej tiesne. Tak na pr. v tomto roku sme boli svedkami kongresov: vo februári vo Vratislavi (Mitteleuropäischer Wirtschaftstag), v máji v Geneve (zmenkové a šekové právo), v juni vo Viedni (veritelia) a v Berlíne (poistenie úverov), v Ženeve (jedenásta konferencia práce), v Berlíne (Weltkraftkonkurrenz), v Paríži (hodváb. medzinárodná obchodná komora), v Hamburku (mlyny) atď.

R. 1929, na ktorý sa náš záverečný účeť vzťahuje, bola naša súčinnosť vo Spoločnosti národov veľmi intenzívna a prejavila sa takmer vo všetkých oboroch, na ktoré sa rozprestiera činnosť tejto inštitúcie. Zvláštnej zmienky zasluhuje náš podiel v hospodárskych inštitúciách a konferenciách, naša účasť v jednaniach o medzinárodnú konvenciu proti peňazokazectvu a v otázkach odzbrojovacích a bezpečnostných. Tiež otázky menšinové nadobudly v tej dobe mimoriadneho rozsahu. Sieť našich arbitrážnych smlúv bola vtedy podstatne rozšírená o nové úmluvy s Jugosláviou, Rumunskom, Belgiou a Gréckom. Vo februári 1929 bola významná konferencia hospodárskych expertov malodohodových.

Konečne by bolo treba spomenúť, že ministerstvo zahraničných vecí už v dôvodovej zpráve k rozpočtu na r. 1929 upozornilo, že preliminovaný príspevok na Spoločnost národov je len približný lebo definitívne mal byť stanovený až v pozdejšom zasedaní Spoločnosti národov. Ostatne poklesnul náš príspevok od r. 1922, v ktorom robil 8,541.000 Kč. podstatne, t. j. na 5,235.571 Kč, vykázaných v záverečnom účte na r. 1929. Zbytok prekročenia v tejto kapitole rezultuje z dodatočného vyúčtovania medzinárodných rozhodčích súdov, na ktoré naše ministerstvo nemá ingerenciu.

Je tedy výsledok záverečného účtu v uvedenej kapitole podstatne priaznivejší než v minulosti a úplne uspokojujúci; pokiaľ ide o dosiahnuté úšpory, dokonca priaznivý. V niektorých odvetviach ide táto úspornosť nad relatívné čísla súsedných štátov. Tak na pr. na službu propagačnú vydáva Nemecko 43,2 %, Maďarsko 52,8 % a my len 17,8 % celkových výdajov na zahraničnú službu.

U kapitoly 5., Ministerstvo národnej obrany, bol rozpočet 1.400 mil. Kč, náležitosť 1.461,434.293 Kč, tedy prekročenie o 61,434.295 Kč. Najväčšie prekročenie sa javí u tit. 2 §u 5 (naturálie), o 47.204.204 Kč, prekročenie rozpočtovej kvoty nastalo tým, že bolo počítané so značnejším poklesom cien naturálií; rešp. že tento pokles sa dostavil až koncom roku. U §u 13, letectvo, o 10,584.382 Kč, poneváč doplnenie inventára bolo nezbytné, u §u 15 - telegraf a telefon - o 1,093.755 Kč, ktoré vzniklo tým, že jednak bolo nutné prijať väčší počet robotníctva,,jednak, že mzdy robotníctva stúply, u §u 16 (automobilníctvo) o 5 mil. 485.021 Kč tým, že mzdy robotníctva a hlavne ceny pohonných látok stúply, u §u 20 (zbrojné a delostrelecké ústavy) o 1,034.531 Kč stúpnutím miezd a väčším nákupom potrebného materiálu, u §u 21 (strelivo a výbušiny) o 2,374.498 Kč väčšou potrebou streliva pre účele výcvikové, u §u 30 (výcvik záložníkov a cvičenie vojsk) o 3,111.668 Kč pre nepostačujúcu výšku preliminovaných úverov a u tit. 4 (sociálna pečlivosť o vojenských poškodencov atď.) o 1,373.338 Kč následkom hospodárskej kríze a zdražením niektorých životných potrieb.

V prvom rade treba konštatovať, že celkový efekt prekročenia r. 1929 je oproti r. 1928 o mnoho priaznivejší; je nižší cca o 21 mil. Kč. V percentoch znamená prekročenie r. 1929 asi 4,4 %.

Pri podrobnejšom rozbore vídíme, že hlavně položky prekročenej sumy robia úvery vecné a z toho najviac naturálie (47 mil. Kč).

Vojenská správa počítala totiž pri preliminári so značným poklesom cien naturálií. Pokles nastal len u niekoľkých druhov, ako žito a krmivo, ale len v druhej polovici r. 1929. Naproti tomu stúply ceny pohonných látok, menovite benzínu. Nové kolektívne smlúvy a jednorazová drahotná výpomoc robotníkom ako aj abnormálna zima r. 1928/29 zapríčinily tiež čiastočné prekročenie.

U nás sa často poukazuje, menovite so strany nemeckých pánov rečníkov, na rozsah výdajov ministerstva národnej obrany. V tomto smere je možné odvolať sa na vedeckú kapacitu nemeckú zvučného mena, ako je prof. Moll, prednosta finančno-vedeckého inštitutu a ordinária národneho hospodárstva v Lipsku, ktorý uznáva nutnosť takýchto výdajov a vo svojej najnovšej učebnici finančnej vedy z r. 1930 uvádzal na strane 132: > Žeza terajších pomerov výdaje na zbrojenie boly potrebné, je názorom všetkých, ktorínie sú pacifisti extrémnych smerov; ako aj tých, ktorí vychádzajú z toho, že uhájenienárodného rázu jazyka a kultúry za každú cenu dľa pomerov s najväčšími obeťamiživota a majetka občanov je potrebné. < Môže sa preto, ako to autor sam robí, zdôrazňovať nerentabilnosť a neproduktivnosť tvchto výdajov, ale súčasne sa uznáva ich nutnosť.

Ostatně bol celý rad zástupcov finančnej vedy, ktorí išli ďalej a tvrdili, že vojenské výdaje sú - keď aj nie rentabilné, predsa len produktívne, a to v širšom rešp. immaterielnom smysle.

Musíme mať na mysli, že veľká čast výdajov sa vracia či priamo - na pr. vo forme mzdy robotníkov, zamestnaných u vojenskej správy - alebo nepriamo - zamestnaním civilného priemyslu výrobou a dodávkami vojenského materiálu - národnému hospodárstvu. Tak môžeme počítať, že z priemyslu a obchodu z najrôznejších oborov - uhlie, železo, autá, kože, drevo atď. - a zemedelstvu - obilie, mäso, slama, cukor atď. - príjde ročne k dobru na dodávkach vojsku asi 700 mil. Kč, na mzde robotníkom, ktorých je asi 4 tisíc, platí vojenská správa ročite asi 53 mil. Kč, iným rezortom, ako dráha, telefon, obce atď. sa dostane asi 78 mil. Kč a na sociálne a osvetové účele sa vydá z rozpočtu ministerstva národnej obrany ročite asi 18,000.000 Kč. Tak sa vracia najväčšia časť prostriedkov, ktorými občianstvo prispieva na udržovanie vojska, v najrôznejších formách v prospech predovšetkým tých, ktorí prispeli, alebo tých, ktorí pod záštitou brannej moci založili svoj blahobyt. (Sen. Mikulíček: Vrací se do kapes dodavatelů!) Mzdy, pán kolega!

Vzdor tomu, že náležitosť u príjmov nedosiahla rozpočtu, docielila vojenská správa niektorých úspor. Je to u tit. 1 (Ústredná správa) 1,046.000 Kč, hlavne interkalárom a tým, že miesta gážistov neboly plne obsadené. Rovnakým spôsobom vznikla úspora 3,570.000 Kč u tit. 2, § 1 (Platy vojenských gážistov) a u §u 3 1,808.000 Kč (Platy občianskych úradníkov atď.).

Úspora u tit: 2, § 2 (Peňažné náležitosti mužstva) per 7,778.000 Kč vznikla tým, že celkový počet ďalej slúžiacich a mužstva bol menší než sa pri sostavovaní rozpočtu predpokladalo. U príjmov je tento obraz: Rozpočet 27,955.000 Kč. Náležitosť 20,769.000 Kč. Nepriaznivý výsledok 7,186.000 Kč bol spôsobený hlavne tým, že výťažok za odpredaný nepotrebný materiál a náradie, ktorý je hlavným zdrojom príjmov, stále klesá a že rušením kantín odpadá príjem z nájomného. Bol spôsobený tiež poklesom cien výrobkov vojenského zemepisného ústavu. Preliminovaných príjmov u tit. 3 (Francúzska vojenská misia) nebolo vôbec docielené, poneváč dosiaľ nebol s fráncúzskou vládou dohodnutý spôsob náhrady časti pôžitkov príslušníkov misie.

U kap. 8. - Ministerstvo unifikácie - je prekročenie v tak nepatrnom obnose, že netreba sa o ňom podrobnejšie zmieňovať. Vzniklo z mimoriadnej potreby zariadenia.

U kap. 16. - Ministerstvo železníc - vzniknul vyšší výdaj 1,080.000 Kč nad rozpočet tým, že boly v dôsledku rozhodnutia najvyššieho súdu dodatočne vyplatené diety za vedenie dvojakej domácnosti pri zmene služobného miesta zamestnancom na Slovensku za dobu do konca r. 1924. Celkový výsledok ministerstva železníc bol by priaznivý, poneváč neboly obsadené všetky systemizované miesta, čím i rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou uhlia, vydaného oprávneným zamestnancom, bol nižší, ďalej boly nižšie výdaje za tlačivá, poštovné a telegrafné poplatky a telefonné rozhovory, taktiež nižšie vydaje na ústredia a riaditeľské rady železničné a na ústredný sbor dôverníkov a nedošlo k zamyšľanému soštátneniu miestnych dráh. Priaznivý výsledok bol však snížený rešp stal sa nepriaznivý tým, že bola v dôsledku likvidácie súdnych sporov, vedených zamestnancami proti štátnej železničnej správe vyplatená čiastka 3,603.186.75 Kč ako náklad na diety z t. zv. nemožňého ubytovania ženatých novoprijatých zamestnancov na Slovensku do 31. decembra 1924, to je pred tým, než podnik čsl. štátnych dráh upravil svoje hospodárenie ako štátny podnik podľa zákona č. 404/1922 Sb. z. a n., nemohol byť preto tento náklad vzatý z prevozných výdajov podniku čsl. štátnych dráh.

V kap. 19., Ministerstvo zdravotníctva a telesne výchovy, vyskytuje sa nekryté preročenie v čiastke 3,523.000 Kč a nastalo vyššími vecnými výdajmi na prevozné potreby štátnych ústavov, hlavne nemocníc. Je ovšem vyvážené vyššími príjmami z liečebného týchto ústavov, ktoré činia o 9,632.000 Kč viac ako v rozpočte.

Prekročenie rezultujúce z toho, že sa zvýšil náklad na udržovanie, prevádzanie a vnútorné zariadovanie nemocníc a ústavov pri zvýšenom ich prevoze, tak hlavne u štátneho zdravotného ústavu, štátnej nemocnice na Kráľ. Vinohradoch, štátnej nemocnice na Ostravsku, štátnej nemocnice v Bratislave, štátnej nemocnice v Košiciach, štátneho detského ústavu liečebného Šrobárovho v Dol. Smokovci, boly udeľované vo väčšom rozsahu podpory telovýchovným korporáciám a prevedená bola úprava platových pomerov štátnych, obecných a obvodných lekárov podľa vládneho nariadenia zo dňa 17. marca 1927, č. 23 Sb. z. a n., k zákonu č. 105 z r. 1926.

Prekročenie je vyvážené ako úsporami, tak vyšším príjmom. Úspory ku kap. 19 vznikly hlavne tým, že neboly obsadené niektoré systemizované miesta a miesta u smluvný ch zamestnancov ako v ústredí tak i v nemocniciach a ústavoch. Okrem toho včasnými zdravotnými opatreniami boly obmedzené epidemické nemoce a tým náklad na ich zabraňovanie sa snížil. Ďalej neboly usporiadané babické kurzy v očakávanom rozsahu. Priaznivý výsledok u príjmov vzniknul tým, že by boly väčšie dodávky sér do cudziny a hlavne príjmy z liečebného následkom väčšieho počtu ošetrovaných v štátnych ústavoch sa zvýšily.

V kap. 20., Odpočivné a zaopatrovacie platy, vzniklo prekročenie vo výške 2,478.000 Kč väčším prírastkom vojenských penzistov a tým, že výplata príplatkov a doplnkov vojenským gážistom podľa zákona č. 80/1928 Sb. z. a n. bola prevedená z väčšej časti v r. 1929. Nepriaznivý výsledok bol snížený väčším úbytkom staropenzistov civilných a tým, že náklad spojený s prevádzaním zaopatrovacích platov zamestnancov zemských podľa novej organizácie politickej správy dľa zák. č. 125/1927 Sb. z. a n. bol oproti rozpočtu menší, ďalej nebolo predpokladaného výdaja na liečebnú pečlivosť o príjemcov vojenských zaopatrovacích platov, poneváč slúžobný predpis, upravujúci znova liečebnú pečlivosť vojenskej správy, bol vydaný len v r. 1929.

Ale zväčšeným výdajom tejto kapitoly odpovedajú tiež väčšie príjmy. Priaznivý výsledok 18,886.000 Kč vzniknul tým, že menovaním zamestnancov na systemizované miesta zvýšila sa ťiež penzijná základna a tým i výška penzijných príspevkov a boly vrátené preplatky za predošlé roky, hlavne na drahotných prídavkoch.

V kap. 22., Všeobecná pokladničná správa, prekročenie o 43,347.000 Kč nie je novým pokladničným výdajom, ale len definitivné etátne vyúčtovanie nákladov z prvých rokov a čiastočne jedná sa o výdaj, ktorý nie je efektivný, lebo je vyvážený protihodnotou prijatých papierov.

Všeobecná pokladničná správa je najväčšou kapitolou administrativného rozpočtu, jej kvota robí 23,59 % alebo 2 1 miliardy Kč preliminovaných výdajov, preto je potrebné uviesť podrobnejšie dáta.

Nepriaznivý výsledok 43 mil. bol v tejto kapitole spôsobený prekročeniami u niektorých paragrafov tejto kapitoly, ako bližšie bude uvedené, a dosiahol by značnejšej vyšky, keby u iných paragrafov nebol vyvážený docielenými priaznivejšími výsledkami hospodárenia.

Nepriaznivý rozdiel medzi rozpočtom a náležitosťami vykazujú u kap. 22. tieto položky:

Tit. 2, § 1 o čiastku 7,857.945.41 Kč, z toho dôvodu, že štátne podniky odvádzaly behom r. 1929 väčšie čiastky na splátku prebytkov a podnik čsl. štátnej dráhy odvádzal všetky vklady u šekového úradu na účet ústrednej štátnej pokladne; naproti tomu zálohy behom roku štátnym podnikom poskytované boly oproti odvodom nepatrné, takže potreba na úhradu pasívnych úrokov bola len nepatrne snížená o aktívne úroky, prijaté z poskytnutých záloh.

Tit. 2, § 1 a) o čiastku 505.228.95 Kč, ktorá je saldom realizovaných záväzkov a pohľadávok štátnych podnikov: Čsl. tabáková režia, čsl. štátne dráhy, štátne lesy a statky, vojenské lesné podniky a štátne banské a hutnícke závody. Tieto záväzky a pohľadávky štátnych podnikov vznikly pred hospodárením podnikovým a týkajú sa preto hospodárstva vlastnej štátnej správy.

Tit. 2, § 4 o čiastku 597.594 Kč, ktorá sa týka výkupu účastín a prioritných obligácií miestnych dráh, pre ktorý vyšší výdaj nebolo možno pri preliminovaní presne odhadnúť počet účastín a prioritných obligácií a cenu ich výkupu.

Tit. 2, § 4a) o čiastku 33.540 Kč, ktorá je odôvodnená zákonom zo dňa 8. júna 1923, čís. 124 Sb. z. a n., o prevzatí Buštěhradskej železnice štátom.

Tit. 2. § 4 b) o čiastku 81.250 Kč, ktorá je odôvodnená zákonom zo dňa 25. júna 1925, čís. l58 Sb. z. a n., o prevzatí účastin Košicko-bohumínskej dráhy čsl. štátom. Tit. 2. § 5 o čiastku 15,804.255.75 Kč, poneváč 25 % dopravných daní ako príspevok štátnym dráham na investície bolo treba vyplatiť vo väčšej čiastke, než sa pri preliminovaní predpokladalo, z dôvodov vyššieho príjmu na dopravných daniach dosiahnutého väčšou dopravou rýchlotovaru a tovaru nákladného v dobe trvajúcej ešte konjunktúry v priemysle a obchode.

Tit. 5, § 2 o čiastku 12,625.288 Kč, ktorý vyšší výdaj je vyvážený protihodnotou prijatých cenných papierov, hlavne pri platení štátnych daní a dávok.

Z ďalších položiek, ktoré boly v r. 1929 prekročené, treba uviesť tieto:

Tit. 7, § 1 o čiastku 877.377 Kč, poneváč k úhrade schodkov sirotských pokladníc došlo následkom urýchlenia ich likvidácic vo väčšej miere ako sa predpokladalo.

Tit. 7, § 4 o čiastku 233.139.35 Kč z dôvodov náhrady škody nemeckej vláde za zásielku tovaru nemeckými úradmi právoplatne zabavenú, ktorá bola čsl. úradmi neoprávnene vydaná tuzemskej firme.

Tit. 7, § 6 o čiastku 6,788.160 Kč, z dôvodu usporiadenia a zaplatenia dlhu štátnej správe vyučovacej.

Tit. 8, § 1 a) o čiastku 11,466.000 Kč vzhľadom na prehlásenie vlády zo dňa 11. júla 1929 pri jednaní zemedelského výboru poslaneckej snemovne a národohospodárskeho výboru senátu o živelných pohromách v r. 1929.

Tit. 8, § 2 a) o čiastku 1,014.850 Kč z dôvodu posledne uvedeného:

§§ 7, 8, 9, 10, tit. 8. ktoré boly v r. 1929 novo otvorené, vykazujú tieto nepriaznivé výsledky:

§ 7 o čiastku 1 mil. Kč z dôvodu vkladu u Zemskej banky pre ústrednú jednotu živnostenských záložní a družstiev stredostavovských v Prahe za účelom podpory hospodárskych úkolov a záujmov živnostenských spoločenstiev.

§ 8 o čiastku 1 mil. Kč, pretože spolku Millenium-film v Prahe bola povolená podľa usnesenia ministerskej rady zo dňa 31. mája 1929 bezúročná pôžička v čiastke 1 mil. Kč.

§ 10 o čiastku 1,760.000 Kč, týkajúca sa príspevku štátu na dokončenie stavby vzornej školy vo Voussiers, podľa usnesenia ministerskej rady zo dňa 4. júla 1929.